Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/66/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718200324 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1718200324.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : X.. S. U., R.. XX. X. XXXX, bytom D., P. XXXX/X, zastúpený advokátskou kanceláriou AKAK, s.r.o., Bratislava, Slowackého 56, proti žalovanému : X.. N. I., R.. XX. X. XXXX, bytom N., K. XXXX/X, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 12. 3. 2018 č.k. 42C/42/2018 - 37, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že nariaďuje zabezpečovacie opatrenie v prospech žalobcu na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 45.410,62 €, ktorým z r i a ď u j e záložné právo na nehnuteľnostiach zapísaných v katastri nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného vedených Okresným úradom Bratislava, Katastrálny odbor, na LV č. XXXX, pre okres D. X., obec : D. - K..Č.. W., katastrálne územie W., v podiele 1/1 k celku, a to : stavba - rodinný dom, súp. č. XXXX, postavený na pozemku parc. č. XXX/X, pozemok parc. č. XXX/X parcela registra „C“ o výmere XXX K.X, zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. č. XXX/X parcela registra „C“ o výmere XX K.X, zastavané plochy a nádvoria a pozemok parc. č. XXX/X parcela registra „C“ o výmere XX K.X, zastavané plochy a nádvoria; na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného vedenú Okresným úradom Bratislava , katastrálny odbor, na LV č. XXX pre okres D. X., obec : D. - K..Č.. W., katastrálne územie W., v podiele 1 k celku, a to pozemok parc. č. XXX/X parcela registra „C“ o výmere XXX K.X, zastavané plochy a nádvoria; na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného vedenú Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, na LV č. XXX, pre okres : D. X., obec D. - m.č. W., katastrálne územie W., v podiele X/XX k celku, a to pozemok parcela č. XXX/X parcela registra „C“, o výmere XXX K.X, zastavané plochy a nádvoria. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal, aby voči žalovanému nariadil zabezpečovacie opatrenie na zabezpečenie žalobcovej pohľadávky vo výške 45.410,62 €, ktorým by zriadil záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnostiach zapísaných v katastri nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného vedených Okresným úradom Bratislava, Katastrálny odbor, na LV č. XXXX, pre okres D. X., obec : D. - K..Č.. W., katastrálne územie W., v podiele X/X k celku, a to : stavba - rodinný dom, súp. č. XXXX, postavený na pozemku parc.č. XXX/X, pozemok parc. č. XXX/ X parcela registra „C“ o výmere XXX K.X, zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc .č. XXX/X parcela registra „C“ o výmere XX K.X, zastavané plochy a nádvoria a pozemok parc. č. XXX/X parcela registra „C“ o výmere XX K.X, zastavané plochy a nádvoria; na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného vedenú Okresným úradom Bratislava , katastrálny odbor, na LV č. XXX pre okres Bratislava III, obec : D. - K..Č.. W., katastrálne územie W., v podiele 1 k celku, a to pozemok parc. č. XXX/X parcela registra „C“ o výmere XXX K.X, zastavané plochy a nádvoria; na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného vedenú Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, na LV č. XXX, pre okres : Bratislava III, obec Bratislava - m.č. W., katastrálne územie W., v podiele 1/10 k celku, a to pozemok parcela č. XXX/X parcela registra „C“, o výmere XXX K.X, zastavané plochy a nádvoria. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodňoval tým, že disponuje voči žalovanému pohľadávkou, ktorej titulom je súdne rozhodnutie (exekučný titul), t.j. platobný rozkaz Okresného súdu Pezinok zo dňa 21. 6. 2017 č.k. 9C/9/2017 - 30, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 13.800 €, spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,30 % denne zo sumy 5.000 € od 1. 3. 2016 do zaplatenia, vo výške 0,30 % denne zo sumy 5.000 € od 1. 4. 2016 do zaplatenia, vo výške 0,30 % denne zo sumy 2.000 € od 1. 5. 2016 do zaplatenia, vo výške 0,30 % denne zo sumy 1.800 € od 16. 5. 2016 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.000 € od 1. 3. 2016 do zaplatenia, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 5.000 € od 1. 4. 2016 do zaplatenia, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.000 € od 1. 5. 2016 do zaplatenia, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.800 € od 16. 5. 2016 do zaplatenia, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 750 € a iných trov konania vo výške 828 €. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16. 12. 2017. Za účelom vymoženia predmetných pohľadávok žalobca inicioval exekučné konanie, a to konkrétne sp. zn. XXX E. X/XX, vedené u súdneho exekútora S.. X. R., so sídlom H. XX/A, D.. Na Okresnom súde Banská Bystrica je predmetné exekučné konanie vedené pod sp. zn. 70Ek/297/2017. V exekučnej veci na vymoženie predmetnej pohľadávky žalobca navrhol zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného (povinnej osoby), na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. W., na LV č. XXX, katastrálne územie Rača a na LV č. XXX katastrálne územie W.. súdny exekútor vydal dňa 5. 2. 2018 upovedomenie o začatí exekúcie, v ktorom žalovaného (povinnú osobu) upovedomil, že exekúciu vykoná zriadením exekučného záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam vo vlastníctve povinnej osoby (žalovaného). Z výpisu z predmetných listov vlastníctva je zrejmé, že voči žalovanému je vedených viacero exekučných konaní a exekučné záložné právo je zriadené aj vo vzťahu k iným záložným veriteľom. 2/ Žalobca za účelom preukázania existencie dôvodnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia poukazoval na to, že pohľadávka žalobcu vznikla riadne na základe exekučného titulu a je splatná s poukazom na jej právoplatnosť a vykonateľnosť. Tým je legitímne preukázaný prvý predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi. Voči žalovanému ako povinnej osobe prebiehajú viaceré exekučné konania, t.j. možno predpokladať , že spĺňa podmienky na vyhlásenie konkurzu z dôvodu platobnej neschopnosti dlžníka, v dôsledku čoho príde k zastaveniu exekučného konania ex lege, z ktorého dôvodu je exekúcia ohrozená. Od podania návrhu na vykonanie exekúcie až do súčasnosti neprišlo k uspokojeniu pohľadávky a súdny exekútor ani nepristúpil k speňaženiu majetku dlžníka, pričom žalovaný ako povinná osoba disponuje majetkom, ktorý by mohol postačovať na uspokojenie pohľadávky veriteľa (žalobcu). V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka získa veriteľ vďaka nariadenému zabezpečovaciemu opatreniu postavenie zabezpečeného veriteľa, čím napriek zastaveniu exekúcie môže prísť k prednostnému uspokojeniu pohľadávky. 3/ Súd prvej inštancie svoje zamietajúce rozhodnutie oprel o ust. § 343 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 344, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 CSP. Poukazoval na cieľ zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už judikovaná bola, ako je tomu v prejednávanej právnej veci, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečenie reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. V prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiaceho zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania dlžníka (resp. z rozhodnutia povinnej osoby) mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti veriteľa (ako osoby z rozhodnutia oprávnenej) úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu k uplatneniu takejto možnosti. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, je potrebné zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer medzi zabezpečovanou pohľadávkou a rozsahom zabezpečenia. Aj v prípade zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd rozhoduje na základe osvedčovania, t.j. prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby strana osvedčila potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov a zároveň dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie, resp. výkonu súdneho rozhodnutia. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (nemusia byť teda nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktoré sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana, ale i osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. 4/ Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca predloženými listinnými dôkazmi osvedčil dostatočne existenciu pohľadávky voči žalovanému ako povinnej osobe, na základe právoplatného a vykonateľného platobnému rozkazu Okresného súdu Pezinok zo dňa 21. 6. 2017 č.k. 9C/9/2017 - 30. Rovnako žalobca osvedčil vlastnícke právo žalovaného ako povinnej osoby k nehnuteľnostiam, na ktorých žiada nariadením zabezpečovacieho opatrenia zriadiť záložné právo. Napriek tomu vyhodnotil návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný, a to pre neosvedčenie existencie obavy, že by prípadný výkon budúceho rozhodnutia mohol byť ohrozený. Žalobca sa len domnieva, že existuje predpoklad, že dlžník (žalovaný) spĺňa podmienky na vyhlásenie konkurzu z dôvodu jeho platobnej neschopnosti, v dôsledku čoho príde k zastaveniu exekučného konania ex lege a tým aj k zániku exekučného záložného práva podľa § 167 ods. 3 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie dodal, že je potrebné v rámci predmetnej exekúcie vziať do úvahy aj očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku povinnej osoby. preto tvrdenia žalobcu založené výlučne na domnienkach a predpokladoch súd prvej inštancie nepovažoval za relevantný dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia; nebolo preto preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, uzavrel súd prvej inštancie. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môže byť iba také konanie dlžníka, prípadne iné skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon budúceho rozhodnutia mohol byť zmarený, napr. ak by sa povinná osoba zbavovala svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty a pod. Z obsahu spisu nevyplýva, že by konaním povinnej osoby , alebo v dôsledku iných okolností sa znížila možnosť dosiahnuť uspokojenie nároku žalobcu výkonom rozhodnutia; žalobca v návrhu neuviedol žiadne skutočnosti nasvedčujúce snahe žalovaného prípadnú exekúciu zmariť. 5/ O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, s poukazom na ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. 6/ Uvedené uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovie. Poukazoval v ňom na to, že podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bez podania návrhu vo veci samej; s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasí, považuje ho za nesprávne, nakoľko konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, tiež z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a tiež z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie je čo do odôvodnenia nedostatočné, nakoľko sa súd nevysporiadal s možnou situáciou, že už samotné vedenie viacerých exekučných konaní môže mať dopad na ohrozenie výkonu rozhodnutia a uspokojenie pohľadávky žalobcu, ktorá je priznaná právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. Súd sa uchýlil len k všeobecným konštatáciám, bez zohľadnenia skutkových okolností prípadu, bez reflektovania potreby ochrany vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu jednak s ohľadom na jej výšku a tiež s ohľadom na to, že je judikovaná. Žalobca ďalej nesúhlasil so záverom prvoinštančného súdu o tom, že na základe skutkových okolností nemal osvedčené ohrozenie exekúcie resp. ohrozenie uspokojenia pohľadávky žalobcu. Žalobca poukazoval na to, že voči žalovanému je vedených viacero exekučných konaní, ktoré skutočnosti sú zrejmé z predložených dôkazov nad rámec uvedeného sú tu ďalšie dôkazy, ktorými žalobca nedisponoval v čase podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré dokresľujú celkové skutkové okolnosti prípadu, ako aj ohrozenie exekúcie a možnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu. Žalobca predložil s odvolaním správu o priebehu exekúcie, ktorou nedisponoval v čase podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, z ktorej sú zrejmé majetkové pomery žalovaného ako povinného v exekučnom konaní. Je zrejmé, že žalovaný nie je zamestnaný, nepoberá mzdu, zostatky na účtoch sa pohybujú v mínusových hodnotách, vo vlastníctve má osobné motorové vozidlo, ktoré je blokované v rozsahu ďalších štyroch exekučných konaní. Je tak zrejmé, že jediným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu je nehnuteľnosť, ktorá je zaťažená viacerými exekučnými záložnými právami. Žalovaný je teda jednoznačne v predĺžení a exekúcia na vymoženie pohľadávky žalobcu je ohrozená. Z emailovej komunikácie so súdnym exekútorom ďalej plynie, že žalovaný si nepreberá poštu. Súd prvej inštancie nesprávne nezohľadnil existenciu začatia výkonu záložného práva záložným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. čo je zrejmé z dostupných listov vlastníctva. Napriek návrhu na zriadenie exekučného záložného práva v exekučnom konaní zo strany žalobcu do dnešného dňa neprišlo k jeho zápisu, nakoľko žalovaný ako povinný nepreberá písomnosti. Zriadenie zabezpečovacieho opatrenia z hľadiska katastra nehnuteľností nie je viazané na doručenie tejto písomnosti žalovanému resp. povinnému; aj týmto by sa celkom zjavne zabezpečila ochrana pohľadávky žalobcu ako veriteľa v rozsahu požiadaviek stanovených zákonom. Súd prvej inštancie tak nezohľadnil všetky skutkové okolnosti, ktoré preukazujú, že je splnený aj predpoklad nariadenia zabezpečovacieho opatrenia spočívajúci v hrozbe exekúcie na vymoženie pohľadávky žalobcu ako oprávneného v exekučnom konaní 327EX/4/2018. Žalobca ďalej poukazoval na to, že pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia postačuje o.i. obava, že exekúcia bude ohrozená, a to nielen v dôsledku majetkových pomerov žalovaného, ale aj následkom existencie viacerých exekučných konaní, vedených voči žalovanému aj na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného ako povinného, keď žalobca nemá vedomosť o výške predmetných pohľadávok. Je tiež zrejmé, že žalobca vy sa z hľadiska exekučného záložného práva zaradil až na ďalšie miesto v poradí; vzhľadom na moment zriadenia exekučného záložného práva v poradí pred žalobcom (2016) je zrejmé, že súdny exekútor (zrejme vzhľadom na výšku pohľadávky) nepristúpil k predaju nehnuteľností. Prípadné nariadenie zabezpečovacieho opatrenia oprávňuje žalobcu, aby začal sám s výkonom záložného práva, zriadeného na základe zabezpečovacieho opatrenia. Rozhodujúcim pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je teda tá skutočnosť, že v prípade, ak súd uznesením nariadi zabezpečovacie opatrenie, ako aj v dôsledku existencie splatnej pohľadávky veriteľa, môže tento s poukazom na ust. § 343 ods. 3 CSP začať s výkonom záložného práva niektorým spôsobom podľa Občianskeho zákonníka, a sám tak docieliť uspokojenie existujúcej a splatnej pohľadávky, s ktorou skutočnosťou sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal. Žalobca dodal, že argumentácia súdu prvej inštancie ohľadom nedostatku obavy, že exekúcia bude ohrozená, neobstojí, nakoľko žalobca už v danom štádiu nie je oprávnený disponovať so svojím majetkom, nemôže sa teda dopustiť úkonov, ktoré v odôvodnení napadnutého uznesenia vymenúva súd prvej inštancie. To ale neznamená, že exekúcia nemôže byť ohrozená, a to v dôsledku toho, že voči žalovanému je vedených viacero exekučných konaní, čo samé o sebe zakladá obavu ohrozenia exekúcie. Obdobne možno nazerať aj na možnosť vyhlásenia osobného bankrotu na majetok povinného, aby sa takouto formou zbavil svojich záväzkov. 7/ Na odvolanie žalobcu sa žalovaný nevyjadril. 8/ Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 9/ Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 10/ Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11/ Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12/ Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 13/ Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 14/ Z cit. ust. § 343 ods. 1 CSP vyplývajú základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia : a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh; b) musí existovať spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty; c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a napokon d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. 15/ V predmetnej právnej veci možno skonštatovať, že sú splnené predpoklady nariadenia zabezpečovacieho opatrenia uvedené pod a), b), c), keďže žalobca podal na súde návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré spĺňa všeobecné náležitosti podania v zmysle ust. § 127 CSP, tiež § 132 CSP, ako aj osobitné náležitosti v zmysle § 343 ods. 1 CSP. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vymedzil predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo, tiež označil dôvody svojej obavy, pre ktoré považuje exekúciu za ohrozenú. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia opísal skutočnosti, z ktorých vyvodzuje dôvodnosť a trvanie jeho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (neuhradená pohľadávka priznaná právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu). Z dikcie ust. § 343 ods. 1 CSP pokiaľ ide o predmet záložného práva vyplýva podmienka, že aby bol záloh spôsobilým predmetom záložného práva, musí byť prevoditeľný; na prevoditeľnosti zálohu je založený výkon záložného práva - speňaženie zálohu. Označené nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného takýmto prevoditeľným zálohom nesporne sú. Zároveň je splnená aj požiadavka uvedená pod c), že zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky - v tomto prípade ňou má byť už spomínaná pohľadávka žalobcu priznaná právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím. 16/ Súd prvej inštancie sa však nesprávne vysporiadal s posúdením existencie obavy žalobcu z ohrozenia exekúcie (písm. d/ , bod 14 odôvodnenia) vzhľadom na existenciu ďalších záväzkov žalovaného, na ktoré sú už vedené ďalšie exekučné konania, ktorá skutočnosť vyplýva z obsahu predložených listov vlastníctva (LV č. XXXX, XXX aj XXX, všetky pre kat. územie W.). Uvedená skutočnosť osvedčuje tvrdenie žalobcu o existencii dôvodnej obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Túto obavu posilňujú aj celkové majetkové pomery žalovaného, ktorý je bez zamestnania, bez pravidelného príjmu, jeho účty vykazujú mínusové zostatky, zistený hnuteľný majetok - osobné motorové vozidlo - rovnako podlieha blokácii v štyroch exekučných konaniach. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamedzí žalovanému v možnosti zabrániť žalobcovi v reálnom výkone exekúcie, nakoľko žalobca by nadobudol postavenie záložného veriteľa. Žalobcom tvrdená existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie sa tak odvolaciemu súdu javí ako reálna a teda si vyžaduje zásah v podobe nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca, v prospech ktorého je zriadené zabezpečovacie opatrenie a ktorý má exekučný titul, získava také postavenie záložného veriteľa, ktoré ho oprávňuje začať s výkonom záložného práva, a to v súlade s ust. § 151j ods. 1 Obč. zák. (príp. § 151k a nasl. Obč. zák.), predajom zálohu podľa zákona o dobrovoľných dražbách alebo sa domáhať uspokojenia podľa Exekučného poriadku. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia žalovaný ako vlastník svoje vlastnícke právo nestráca, a pokiaľ odpadnú dôvody, pre ktoré bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené (§334 CSP v spojení s § 344 CSP), je možné podať návrh na jeho zrušenie. 17/ Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel. 18/ O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia úspešnému žalobcovi priznal nárok náhradu trov konania v celom rozsahu. 19/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).