Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoKR/33/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117221756 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:2117221756.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a členov senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v právnej veci navrhovateľa - veriteľa: DIPLOMATIC, s.r.o., Slatinská 28/9, 018 61 Beluša, IČO: 36 850 179, práv. zast.: M&M Legal s.r.o., Drieňová 27, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 683 325, o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka: ARDOM, so sídlom: 922 10 Trebatice 187, IČO: 37 840 070, zapísaného Okresným úradom Trnava do Registra záujmových združení právnických osôb, právne zastúpený: JUDr. Martina Mrázová, advokát, Šoltésovej 20, 811 08 Bratislava, na odvolanie navrhovateľa - veriteľa proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 19.03.2018, vydané v konaní pod č. k. 36K/22/2017-282, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 19.03.2018, vydané v konaní pod č. k. 36K/22/2017-282, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Uznesením Okresného súdu Trnava vydaným v konaní pod č. k. 36K/22/2017-282, bolo rozhodnuté, že konkurzné konanie voči dlžníkovi sa zastavuje. Súd prvej inštancie určil navrhovateľovi - veriteľovi povinnosť zaplatiť dlžníkovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že navrhovateľ - veriteľ doručil súdu dňa 09.11.2017 návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok uvedeného dlžníka. K návrhu pripojil faktúru č. 019/2015, faktúru č. 024/2016, ako aj ďalšie faktúry ďalšieho veriteľa dlžníka, a to faktúru č. 002/2014, faktúru č. 001/2015 a faktúru č. 002/2015, ako aj faktúru č. 011/2016, potvrdenie správcu o tom, že veritelia účtujú pohľadávky v účtovníctve a úhradu preddavku na odmenu a výdavky predbežného správcu. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 27.11.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 04.12.2017, rozhodol o začatí konkurzného konania na majetok uvedeného dlžníka. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.12.2017. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 14.12.2017 vyzval dlžníka na vyjadrenie sa k návrhu, osvedčenie jeho platobnej schopnosti a predloženie požadovaných listín. Dlžník podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 29.01.2018 žiadal zamietnuť návrh na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok alebo zastaviť konkurzné konanie. Dlžník vo vyjadrení zo dňa 29.01.2018 osvedčuje svoju platobnú schopnosť, nakoľko uvádza, že celková hodnota jeho finančného majetku je vo výške 167.392,20 Eur a jeho záväzky predstavujú výšku 23.242,04 Eur. Hodnota nehnuteľného majetku dlžníka predstavuje výšku 760.319,37 Eur. Z prehľadu doručeného dlžníkom vyplýva, že jeho peňažné záväzky, ktoré sú 30 dní po lehote splatnosti, sú kryté jeho majetkom. Dlžník predložil súdu prvej inštancie zoznam všetkých peňažných záväzkov, z ktorých plnení bol v deň začatia konkurzného konania 30 dní v omeškaní, zoznam bankových účtov so zostatkami, informácie o stave hotovosti, zoznam pohľadávok, pri ktorých možno predpokladať ich úhradu najneskôr do 30 dní od začatia konania. Celková hodnota peňažných záväzkov dlžníka (30 dní po lehote splatnosti) ku dňu začatia konkurzného konania predstavuje výšku 23.242,04 Eur. V týchto záväzkoch však nie sú uvedené údajné záväzky dlžníka voči osobe navrhovateľa a voči ním označenému ďalšiemu veriteľovi, a to spoločnosti Dingzone s.r.o. (premenovaná od 14.07.2017 z názvu DIPLOMATIC SLOVAKIA s.r.o.). Tieto záväzky dlžník neuznáva, nakoľko nikdy platne nevznikli, pričom otázka ich existencie by mala byť predmetom samostatného dokazovania v sporovom konaní, ak sa veriteľ domnieva, že vie preukázať právny dôvod vzniku, ako aj výšku ním uvedenej pohľadávky. Súdu prvej inštancie dlžník zároveň uviedol, že neuznáva pohľadávky navrhovateľa, ani ním označeného ďalšieho veriteľa tak, ako vyplýva z obsahu návrhu na vyhlásenie konkurzu. Navrhovateľ vykonával pre dlžníka stavebné práce, ktoré však riadne neodovzdal, spôsobil škodu dlžníkovi neodbornou činnosťou. Faktúry neboli prevzaté štatutárom dlžníka a veriteľ nebol oprávnený predmetné faktúry ako daňové doklady vystaviť a riadne účtovať, nakoľko absentujú základné predpoklady pre ich účtovanie, a to preberacie a odovzdávacie protokoly. Dlžník namietol aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu. Zároveň spochybnil aj pohľadávku ďalšieho veriteľa, spoločnosti Dingzone s.r.o., titulom jej prepojenosti na osobu navrhovateľa. Vo vzťahu k daňovému nedoplatku dlžník uviedol, že listom zo dňa 09.11.2017 bola odložená splatnosť tejto pohľadávky. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 07.02.2018 zistil, že žalobca trvá na podanom návrhu s tým, že na základe následne doručených listín súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ako aj s poukazom na ust. § 11 ods. 1, ods. 3, ust. § 12 ods. 1, ods. 2, ust. § 13 ods. 1, ust. § 14 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ust. § 19 ods. 1 ods. 2, ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) zistil, že sú splnené podmienky pre zastavenie konkurzného konania na majetok uvedeného dlžníka. Súd prvej inštancie uviedol, že aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je iba ten veriteľ, ktorý má pohľadávku voči dlžníkovi 30 dní po lehote splatnosti (ust. § 11 ods. 3 v spojení s ust. § 12 ods. 2 ZKR). Na prípadné sporné pohľadávky veriteľa súd neprihliada, nakoľko tieto nie sú spôsobilé založiť navrhovateľovi aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu (ust. § 19 ods. 1 písm. c/ ZKR). Osvedčenie spornosti pohľadávky nevyhnutne musí zodpovedať pravdepodobnosti (faktickému stavu), kedy podstatná časť dostupných informácií, podkladov a kauzálnych súvislostí naznačuje, že pohľadávka veriteľa existuje voči označenému dlžníkovi. Povaha konania o návrhu na vyhlásenie konkurzu nevylučuje, aby súd o skutočnostiach medzi účastníkmi sporných, vykonával dokazovanie, nie je však povinnosťou konkurzného súdu vykonávať dokazovanie o tom, či pohľadávka navrhovateľa - veriteľa skutočne existuje (R 52/1998). Typovým dôvodom na namietnutie veriteľského návrhu je tá skutočnosť, že sporné pohľadávky neboli osvedčené natoľko, aby bolo možné návrhu vyhovieť. Súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na platnú judikatúru v otázke preukázania aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa - veriteľa pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu a poukázal v odôvodnení (bod 25) na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 4CoKR/24/2014 zo dňa 31.07.2014. V zmysle predmetného uznesenia vydaného v odvolacom konaní vyplýva, že účelom konkurzného konania nie je zisťovanie existencie sporných pohľadávok. Oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu - splnenie podmienok - musí veriteľ osvedčiť, bez toho, aby bolo potrebné o existencii jeho pohľadávky viesť rozsiahle dokazovanie. Otázka preukázania alebo nepreukázania spornej pohľadávky musí byť vždy predmetom samostatného sporového konania, pričom konkurzný súd nemôže viesť v rámci konkurzného konania dokazovanie v rozsahu právneho základu, výšky pohľadávky, ktorej spornosť sa namieta. Súd prvej inštancie mal preto za preukázané, že v danom prípade nemožno pohľadávku veriteľa - navrhovateľa považovať za nespornú, nakoľko neexistuje relevantná dokumentácia, ktorá by hodnoverne dokladala, bez pochybností, vznik a existenciu jeho pohľadávky. V danom prípade neexistuje písomná zmluva o dielo, faktúry boli dlžníkom neuznané ešte predtým ako bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu a samotný dlžník vznik a existenciu pohľadávky spochybňuje a rozporuje. Súd má za to, že v danej veci bol návrh na konkurz podaný predčasne a je nutné, aby spornosť pohľadávky bola odstránená v sporovom a nie v konkurznom konaní. Navrhovateľ - veriteľ preto nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, nakoľko nemá pohľadávku voči dlžníkovi, ktorá by bola nesporná. Posudzovanie platobnej schopnosti dlžníka súdom prvej inštancie sa stalo bezpredmetným, nakoľko osoba bez aktívnej vecnej legitimácie nemá právo sa domôcť osvedčenia dlžníkovho úpadku (uznesenie NS ČR zo dňa 11.12.2007 vydané v konaní pod č. k. 29CbO 5044/2007). Na takto zistenom a uvedenom základe preto súd prvej inštancie vydal dňa 19.03.2018 uznesenie, ktorým konkurzné konanie zastavil. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1, ust. § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a nakoľko mal dlžník plný procesný úspech, priznal mu náhradu trov konania v plnej výške. 3. Proti uzneseniu Okresného súdu Trnava bolo podané odvolanie navrhovateľa - veriteľa, zaslaným dňa 04.04.2018 na poštovú prepravu (č. l. 293-312). V odvolaní navrhovateľ - veriteľ uvádza, že odvolanie podáva v súlade s ust. § 365 ods. 1 písm. b), h) a f) CSP. V odvolaní poukazuje na ust. § 199 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 9 ZKR. Má za to, že sa dlžník v lehote 20 dní od doručenia návrhu nevyjadril a neosvedčil svoju platobnú schopnosť, a teda, že boli splnené podmienky pre vyhlásenie konkurzu na jeho majetok (uznesenie zverejnené v Obchodnom vestníku č. 242/2017 dňa 20.12.2017). Poukazuje na ust. § 19 ods. 1 písm. c) ZKR, podľa ktorého je súd povinný konkurz vyhlásiť, ak dlžník neosvedčí svoju platobnú schopnosť. Zo spisu má vyplývať, že dlžník uznesenie súdu o začatí konania prevzal dňa 21.12.2017. Poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 463/2016-9 vo vzťahu k aplikácii ust. § 199 ods. 9 ZKR. Má za to, že dlžník v stanovenej lehote nesplnil povinnosť osvedčenia svojej platobnej schopnosti. Má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k spornosti pohľadávok vyplývajúcich z ním doručených faktúr (faktúra č. 019/2015, faktúra č. 024/2016) uvádza, že pohľadávka navrhovateľa - veriteľa predstavuje nárok na základe ním vykonaných prác na stavbe Obytný súbor Nová Dedinka a súbor rekreačných domov v katastri obce Nová Dedinka pre dlžníka. Poukazuje na to, že v zmysle ust. § 12 ods. 2 písm. c) ZKR pripojil k návrhu aj potvrdenie správcu, že túto pohľadávku eviduje v účtovníctve. Vo vzťahu k spoločnosti Dingzone, s.r.o. (pôvodne DIPLOMATIC SLOVAKIA s.r.o.) poukazuje na pohľadávku z faktúry č. 002/2014, faktúry č. 001/2015, č. 002/2015, č. 011/2016, ktoré boli čiastočne hradené. Aj pohľadávka ním označeného ďalšieho veriteľa dlžníka predstavuje nárok na základe ním vykonaných prác na stavbe Obytný súbor Nová Dedinka II. etapa a súbor rekreačných domov v obci Nová Dedinka. Na preukázanie nespornosti pohľadávok predložili súdu Znalecký posudok č. 1/2018 zo dňa 07.02.2018, vypracovaný G.. Q. U., ktorý nesporne preukazuje právny dôvod, výšku pohľadávky, ktorú evidujú voči dlžníkovi. Poukazuje na dlhodobú spoluprácu s dlžníkom. Na základe týchto skutočností, preto má za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam vo vzťahu k posúdeniu otázky spornosti pohľadávky, a teda, že je splnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Vo vzťahu k osvedčeniu platobnej schopnosti dlžníka uvádza, že má za to, že dlžník nie je platobne schopný a poukazuje na rozhodnutie odvolacieho súdu vydaného v konaní 2CoKR/174/2014, kde dôkazné bremeno platobnej schopnosti je na osobe dlžníka. Rozporuje vyjadrenie dlžníka k otázke hotovosti pokladne dlžníka. Nesúhlasí s hodnotou majetku dlžníka, a to jeho nehnuteľnosti vo výške 760.319,37 Eur a považuje to za nepreukázané. Má za to, že je splnený aj ďalší odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Vo vzťahu k otázke vykázaných záväzkov dlžníka uvádza, že na portáli finstat.sk je evidovaný daňový nedoplatok dlžníka ku dňu 26.02.2018 vo výške 10.142,90 Eur. Zároveň má pohľadávku aj spoločnosť SPP - distribúcia, a.s. a ZSE Energia, a.s., voči osobe dlžníka. Je preto zrejmé, že sám dlžník priznal existenciu viac ako 2 nesporných pohľadávok po lehote splatnosti viac ako 30 dní, čo znamená, že je platobne neschopný. Súd prvej inštancie preto na základe vykonaných dôkazov dospel, podľa názoru odvolateľa, k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím je naplnený odvolací dôvod v ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Odvolateľ zároveň podľa ust. § 49 ods. 1 CSP vzniesol námietku zaujatosti osoby sudcu Krajského súdu v Bratislave, JUDr. Eugena Palášthyho, nakoľko je podľa názoru odvolateľa personálne prepojený s osobami konajúcimi za spoločnosť ARDOM. Zároveň odvolateľ mal za to, že existuje dôvod alebo obava, že v konaní by bolo rozhodnuté zaujato. Odvolateľ uvádza, že štatutári dlžníka konali na základe pokynov U.. M. a JUDr. Palášthyho, čo má dosvedčiť niekoľko svedkov čestnými prehláseniami. Odvolateľ má za to, že JUDr. Eugen Palášthy by mal byť z konania vylúčený. Požiadal preto Najvyšší súd SR, aby odňal vec Krajskému súdu v Bratislave v dôsledku uplatnenej námietky odvolateľa, prikázal ju na rozhodnutie Krajskému súdu v Banskej Bystrici, alebo Krajskému súdu v Košiciach. Na takto uvedených dôvodoch odvolania žiada, aby odvolací súd zmenil ním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 19.03.2018, a to tak, že vyhlasuje konkurz na majetok uvedeného dlžníka a zároveň určuje navrhovateľovi zaplatiť trovy odvolacieho konania. K odvolaniu doložil listiny, ktorú sú založené na č. l. 303-312 (čestné prehlásenia). 4. Súd prvej inštancie zaslal dlžníkovi na vyjadrenie odvolanie navrhovateľa - veriteľa. Dlžník prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil do podateľne súdu prvej inštancie dňa 15.05.2018 vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa. Dlžník sa vo vyjadrení nestotožnil s výhradami, ktoré uvádza odvolateľ v bode 1 odvolania a uvádza, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že pohľadávka veriteľa je sporná, nakoľko neexistuje relevantná dokumentácia, ktorá by dokladala hodnoverne a bez pochybností samotný vznik a existenciu navrhovateľovej pohľadávky voči označenému dlžníkovi. Tieto základné predpoklady boli riadne, úplne a náležite zistené v konaní pred súdom prvej inštancie a zakladajú legitímne a vecne správne rozhodnutie o nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie na strane navrhovateľa, v danom prípade odvolateľa, na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok našej spoločnosti. Odvolateľ zároveň poukazuje na ust. § 19 ods. 1 ZKR vo vzťahu k doručeniu návrhu na vyhlásenie konkurzu do vlastných rúk. Poukazuje na to, že návrh na vyhlásenie konkurzu bol doručený dlžníkovi dňa 09.01.2018, lehota na doručenie vyjadrenia uplynula dňom 29.01.2018, dlžník do podateľne dňa 29.01.2018 doručil vyjadrenie k návrhu, spolu s dokladmi, ktorými osvedčuje svoju platobnú schopnosť a vyvracia tvrdenia navrhovateľa, ktoré sú obsahom jeho návrhu na vyhlásenie konkurzu. Z testu platobnej schopnosti (použitím predložených údajov) vykonaného v súlade s Vyhláškou MS SR č. 643/2005 Z.z. vyplýva, že celková hodnota finančného majetku spoločnosti - dlžníka označeného v návrhu predstavuje sumu 167.392,20 Eur, pričom tento finančný majetok pozostáva z peňažných prostriedkov v hotovosti v celkovej výške 136.623,02 Eur, z peňažných prostriedkov na bankových účtoch v celkovej výške 878,18 Eur, z pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr 30 dní od začatia konkurzného konania v celkovej výške 29.891,- Eur. Celková hodnota peňažných záväzkov spoločnosti (30 dní po lehote splatnosti) ku dňu začatia konkurzného konania predstavuje výšku 23.242,04 Eur. Opätovne neuznal záväzky voči navrhovateľovi, ani voči ním označenému ďalšiemu veriteľovi. Považuje údajné pohľadávky navrhovateľa - veriteľa, ktoré sú označené ako pohľadávky vyplývajúce z faktúry č. 019/2015 a z faktúry č. 024/2016 za sporné, poukazuje na to, že ich neuznanie doručili aj listom zo dňa 24.10.2017- neuznanie faktúr, z ktorého obsahu vyplývajú aj dôvody, prečo považujeme predmetné nároky za sporné (stalo sa tak ešte pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka). K výhrade, že súd prvej inštancie na strane 2 pod bodom 3. odôvodnenia v závere uvádza vetu: „Dlžník v lehote stanovenej súdom výzvu nesplnil.“ uvádza, že ide zrejme o chybu v písaní, nakoľko z obsahu odôvodnenia, ako aj samotného spisu vedeného pod sp. zn. 36K/22/2017 jednoznačne vyplýva, že uznesenie dlžníkovi bolo doručené dňa 09.01.2018. Z uvedeného preto jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie dňa 29.01.2018 obdržal do dispozície (podateľne) vyjadrenie dlžníka k návrhu na vyhlásenie konkurzu. Spoločnosť ARDOM, ako označený dlžník, teda svoju povinnosť splnil riadne a včas, v zmysle výzvy súdu, v podobe uznesenia, ktoré prevzal dňa 09.01.2018. Rozporuje v celom rozsahu tvrdenia, ktoré sú obsahom odvolania navrhovateľa zo dňa 23.03.2018, doručené súdu dňa 05.04.2018. Zároveň uvádza, že údajné pohľadávky navrhovateľa - DIPLOMATIC, s.r.o., IČO: 36 850 179, absolútne neuznávame, ani čo do právneho dôvodu vzniku, ani čo do výšky. Vo vyjadrení poukazuje na to, že navrhovateľ - veriteľ riadne neodovzdal práce vykonané na Obytnom súbore Nová Dedinka, faktúry preto nemôže uznať titulom absencie základných predpokladov (súpis vykonaných prác prevzatých dlžníkom), ako aj ich doručenia k rukám dlžníka. Rovnako spochybňuje aj existenciu pohľadávky ďalšieho označeného veriteľa, a to spoločnosť Dingzone, s.r.o. a túto pohľadávku považuje rovnako za spornú, nepreukázanú, nedôvodnú. Poukazuje na doterajšie vyjadrenie o tom, že práce neboli ani od tejto spoločnosti riadne vykonané, prevzaté, preukázané a doložené hodnoverne natoľko, že by vznikol dlžníkovi záväzok. Má za to, že v konaní riadne doložil a preukázal, že je platobne schopný, ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie riadne doložil a preukázal, že spoločnosť nie je v úpadku, spoločnosť nie je v úpadku ani v podobe predĺženia alebo insolvencie, spoločnosť má všetky svoje záväzky kryté svojim majetkom, ktorého hodnota predstavuje spolu výšku 927.711,57 Eur. Zároveň rozporuje pravosť posudku č. 1/2018 vypracovanom G.. Q. U. a do pozornosti odvolacieho súdu dáva svoje vyjadrenie k znaleckému posudku, ktoré doručil súdu prvej inštancie do podateľne dňa 09.03.2018, pričom z obsahu tohto vyjadrenia vyplývajú jednoznačné právne a skutkové závery, ktoré spochybňujú závery vyslovené v predmetnej listine. Predmetný Znalecký posudok č. 01/2018 preto nemôže byť hodnoverným dôkazom a už vôbec nie v pozícii znaleckého posudku, ktorý by preukazoval dôvodnosť pohľadávky navrhovateľa a ním označeného ďalšieho veriteľa. Za dôležité považoval uviesť, že hodnota majetku predstavuje hodnotu 760.319,37 Eur. Peňažné záväzky, ktoré sú 30 dní po lehote splatnosti, sú kryté majetkom spoločnosti (hodnota majetku predstavuje výšku 927.711,57 Eur), a teda, že spoločnosť je nepochybne platobne schopná a nie je v predĺžení. Týmto má za to, že preukázal svoju platobnú schopnosť. Záver súdu prvej inštancie vyjadrený v uznesení zo dňa 19.03.2018, ktorým zastavil konkurzné konanie, je preto vecne správny v celom rozsahu. Odvolateľ nepreukázal ním tvrdené skutočnosti o naplnení odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Poukazuje na judikatúru súdov, ktoré posudzovalo otázku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka (1CoKR/3/2015). V otázke uplatnenej námietky zaujatosti sudcu Krajského súdu v Bratislave JUDr. Eugena Palášthyho, dlžník uviedol, že spochybňuje doložené čestné prehlásenia titulom ich hodnovernosti a poukazuje na to, že U.. G. M. je manželom Y. M. a JUDr. Eugen Palášthy je v príbuzenskom pomere k G.. P. O.. Uvedené osoby (JUDr. Eugen Palášthy a U.. G. M.) však žiadnym spôsobom nemajú dosah na uvedenú spoločnosť, nikdy za ňu nekonali (s výnimkou udelenej plnej moci U.. G. M. v individuálnych veciach). Námietku odvolateľa považuje za nedôvodnú v celom rozsahu. 5. JUDr. Eugen Palášthy po pridelení veci do senátu 1CoKR dňa 25.05.2018, písomne oznámil dôvody vylúčenia sudcu podľa ust. § 49 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 50 ods. 1 CSP a uviedol, že na jeho strane je dôvod vylúčenia, ako predsedu senátu 1CoKR, z rozhodovania vo veci pod sp. zn. 1CoKR/33/2018. Štatutárny zástupca dlžníka je aj osoba G.. P. O. (ako jeden z konateľov), ktorý je vo vzťahu k JUDr. Eugenovi Palášthymu jeho blízkym príbuzným, s ktorým udržiava blízke rodinné vzťahy. Preto má za to, že je daný dôvod vylúčenia jeho osoby pre pomer k osobe zúčastnených na tomto konaní. Uznesením predsedu Krajského súdu v Bratislave JUDr. Ľuboša Sádovského zo dňa 31.05.2018 bolo rozhodnuté, že sudca JUDr. Eugen Palášthy je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej tunajším súdom pod sp. zn. 1CoKR/33/2018. Zároveň bolo rozhodnuté, že vo veci vedenej pod sp. zn. 1CoKR/33/2018 bude prostredníctvom náhodného výberu pridelený iný člen senátu zo zastupujúceho senátu 3CoKR. Z potvrdenia na č. l. 335 vyplýva, že dňa 01.06.2018 bolo zmenené zloženie senátu. Dňa 01.06.2018 bolo do podateľne odvolacieho súdu doručené vyjadrenie právnej zástupkyne dlžníka JUDr. Martiny Mrázovej, advokátky, v ktorom vyjadrila súhlas s vyjadrením navrhovateľa vo vzťahu k námietke zaujatosti predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho vo vzťahu k návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Súhlasila s vyjadrením odvolateľa v tejto časti a rovnako žiadala vylúčiť JUDr. Eugena Palášthyho, ako predsedu senátu, z prejednania veci vedenej odvolacím súdom pod sp. zn. 1CoKR/33/2018. Listom zo dňa 04.06.2018 nový predseda senátu JUDr. Lýdia Noskovičová predložila vznesenú námietku zaujatosti podľa ust. § 55 CSP na rozhodnutie Najvyššiemu súdu SR. Dňa 22.06.2018 bolo odvolaciemu súdu doručené vrátenie spisu bez rozhodnutia v konaní 4Ndob 6/2018 zo strany Najvyššieho súdu SR. Z listu o vrátení veci bez rozhodnutia vyplýva, že o vylúčení namietaného sudcu už bolo rozhodnuté dňa 31.05.2018 v zmysle ust. § 50 ods. 2 CSP, a preto nie je daný dôvod na predloženie veci Najvyššiemu SR (ust. § 55 CSP). 6. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že mu nie je možné vyhovieť. 7. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 36K/22/2017, vrátane napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 19.03.2018 napadnutého odvolaním, zistil, že súd prvej inštancie vecne správne aplikoval ustanovenia zákona, a to ust. § 3 ods. 1 až ods. 4, ust. § 11 ods. 1, ods. 3, ust. § 12 ods. 1, ods. 2, ust. § 13 ods. 1, ust. § 14 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ust. § 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. ZKR v znení, ktoré sa na predmetné konanie vzťahuje. Odvolací súd v zhode so skutkovým záverom zisteným súdom prvej inštancie konštatuje, že povaha konania o návrhu na vyhlásenie konkurzu vylučuje, aby súd o sporných skutočnostiach vykonával dokazovanie a nahrádzal tým sporové konanie. Účelom konkurzného konania nie je zisťovanie existencie nesporných pohľadávok. Konkurzný súd dokazovanie vykonáva len v otázke naplnenia hmotnoprávnych podmienok, ktoré vyplývajú z ust. § 3 ods. 2, ods. 3 ZKR (otázka posúdenia úpadku dlžníka označeného v návrhu na vyhlásenie konkurzu). Navrhovateľ je povinný svoju pohľadávku osvedčiť natoľko, aby nebolo potrebné o existencii jeho pohľadávky viesť rozsiahle dokazovanie. Otázka preukázania alebo nepreukázania spornej pohľadávky musí byť vždy predmetom samostatného sporového konania, pričom konkurzný súd nemôže viesť v rámci konkurzného konania rozsiahle dokazovanie vo veci preukázania právneho základu, výšky pohľadávky, ktorej spornosť sa v konaní namieta. Uvedené závery korešpondujú s judikatúrou, ktorá sa vyvinula v otázke posudzovania aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok ním označeného dlžníka (napr. uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica 4CoKR/24/2014, ako aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave vydaného v konaní pod č. k. 2CoKR/778/2013 zo dňa 14.11.2013, ako aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave vydaného v konaní pod č. k. 2CoKR42/2013-147 zo dňa 22.08.2013). V posudzovanej právnej veci preto, podľa názoru odvolacieho súdu, označený dlžník náležite označil spornosť navrhovateľom uplatnenej pohľadávky, ktorá bola v návrhu na vyhlásenie konkurzu doložená navrhovateľom uvedenými faktúrami titulom vykonávania prác navrhovateľa pre dlžníka. Súd prvej inštancie preto postupoval vecne správne, ak konštatoval, že pohľadávka navrhovateľa - veriteľa je natoľko sporná, že nie je možné mu priznať aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Súd prvej inštancie v konaní vecne správne zistil, že neexistuje medzi navrhovateľom a dlžníkom písomná zmluva, faktúry vystavené navrhovateľom neboli zo strany dlžníka uznané ako oprávnené (dlžník namietal ich oprávnenosť ešte pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu). Rovnaký názor zastáva odvolací súd aj vo vzťahu k otázke spornosti ďalšieho veriteľa označeného navrhovateľom - veriteľom v návrhu na vyhlásenie konkurzu. Ani pohľadávka ďalšieho označeného veriteľa nezakladala dôvod vyhoveniu návrhu na vyhlásenie konkurzu. Nemožno preto prihliadnuť k dôvodom odvolateľa, nakoľko v konaní bolo náležite zistené a preukázané, že navrhovateľ - veriteľ nie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, nakoľko nemá pohľadávku, ktorá by bola nesporná, nie je s dlžníkom v žiadnom právnom vzťahu a vzhľadom k tomu, že na spornú pohľadávku nemožno prihliadať, nemožno návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie o zastavení konania vyhovieť. S poukazom na ust. § 19 ods. 1 písm. c) ZKR, preto pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu nemožno prihliadať na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť. Dlžník náležite osvedčil spornosť záväzkov označených navrhovateľom v návrhu, ako aj záväzku samotného navrhovateľa. Vo vzťahu k námietke o uplynutí lehoty uvedenej v ust. § 19 ods. 1 ZKR a dôvodom vyhlásenia konkurzu titulom nedoručenia preukázania platobnej schopnosti dlžníka, odvolací súd v zhode s obsahom vyjadrenia dlžníka doručeného dňa 09.03.2018 (č. l. 255-273) zistil, že návrh na vyhlásenie konkurzu, spolu s výzvou súdu prvej inštancie na vyjadrenie a osvedčenie platobnej schopnosti, bol dlžníkovi doručený dňa 09.01.2018. Dlžník doručil do podateľne súdu dňa 29.01.2018 (v lehote uvedenej vo výzve súdu) vyjadrenie, ktorým dokladal a osvedčoval svoju platobnú schopnosť. Odvolací súd preto nenašiel naplnenie dôvodov pochybení súdu prvej inštancie, ktoré by zakladali vyhovenie odvolaniu aj v tejto časti. Nakoľko otázka aktívnej vecnej legitimácie je otázkou skúmania podmienok konania a súd prvej inštancie vecne správne zistil jej nedostatok na strane navrhovateľa - veriteľa, nebolo potrebné sa bližšie zaoberať preukázaním alebo nepreukázaním platobnej schopnosti dlžníka, nakoľko táto otázka sa stala bezpredmetnou. Odvolací súd v konaní a postupe súdu prvej inštancie v konaní 36K/22/2017 nenašiel naplnenie ani jedného z odvolacích dôvodov uvedených odvolateľom a nakoľko JUDr. Eugen Palášthy oznámil svoje vylúčenie z prejednávanej veci a v konečnom dôsledku bol z prejednávanej veci ako predseda senátu vylúčený, odvolací súd sa ďalej nezaoberal námietkou zaujatosti. Táto námietka sa stala bezpredmetnou. V konaní pred súdom prvej inštancie, ani odvolacím súdom, nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktorými by bolo možné vyvrátiť závery a zistenia vo vzťahu k spornosti pohľadávky navrhovateľa, a tým absencie podmienky konania spočívajúcej v preukázaní aktívnej vecnej legitimácie na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na ním označeného dlžníka. 8. Odvolateľ nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, ktoré by zakladali konštatovanie, že má voči dlžníkovi nespornú pohľadávku, ktorá by zakladala vyhoveniu jeho návrhu na vyhlásenie konkurzu. V konaní vedenom pred súdom prvej inštancie nie je možné zo strany odvolacieho súdu vytknúť pochybenie, ktoré by zakladalo vyhovenie odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených. Odvolací súd v konaní pred súdom prvej inštancie, v jeho postupe, nenašiel dôvody, ktoré by zakladali zmenu odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Odvolaniu navrhovateľa preto nebolo možné vyhovieť. Na takto zistenom a uvedenom skutkovom základe, preto odvolací súd potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým zastavil konkurzné konanie na majetok dlžníka pre nedostatok jeho majetku. 9. Odvolateľ nepreukázal žiadne zásadné právne závery, ktoré by mali oporu v zákone, ktoré by vyvracali zistenia a závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam. Odvolací súd potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 19.03.2018, v konaní pod č. k. 36K/22/2017-282, v celom rozsahu ako vecne správne. 10. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov nemôže prihliadnuť k odvolaniu navrhovateľa - veriteľa, ani dôvodom v ňom uvedených, nakoľko súd prvej inštancie postupoval vecne správne, aplikoval správny právny predpis a svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil, nie je preto možné na takto zistenom skutkovom základe, ktoré je vecne správne zistené súdom prvej inštancie v celom rozsahu, odvolaniu vyhovieť. 11. Odvolací súd zistil, že rozhodnutie Okresného súdu Trnava v konaní pod č. k. 36K/22/2017-282 zo dňa 19.03.2018 je vecne správne, a preto ho potvrdzuje tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 13. Podľa § 392 CSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodol v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d), e) CSP).