Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/286/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200175 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:5015200175.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Y. L. - Y. W., D. č. XX, XXX XX W., zastúpený: JUDr. Stanislav Záhumenský, advokát, AK Fraňa Kráľa 1504, Čadca, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Námestie slobody č. 6, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. 06134/2015/B625-SV/01485/ Pa zo dňa 15.01.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva o d ô v o d n e n i e : I. administratívne rozhodnutie 1. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej správy (žalovaný), ako orgán štátnej správy príslušný podľa § 58 ods. 1 zákona č, 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, v spojení s § 2 písm. b) zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, v spojení s § 8 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení zákona č. 403/2010 Z. z., na základe odvolania Y. L. - Y., D. XX, XXX XX W. (žalobca), preskúmalo rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU- ZA-OVBP2-2Ol4/020038/CHo zo dňa 6.10.2014 a v odvolacom konaní podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietlo odvolanie Y. L. - Y., a potvrdilo rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2- 2014/020038/CHo zo dňa 6.10.2014. 2. Rozhodnutie žalovaný odôvodnil predovšetkým tým, že podľa spisového materiálu Stavebný úrad rozhodnutím č. VD/4000/2012/Mb zo dňa 03.12.2012 povolil užívanie stavby označenej ako „Budova pre obchod a služby - nadstavba objektu“ na pozemkoch parc. č. V. XXX/X a XXX v k.ú. W.. Stavebný úrad v kolaudačnom konaní overil, že stavba sa uskutočnila podľa projektovej dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní s výnimkou drobných odchýlok, ktoré boli zakreslené do dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby a v súlade s § 81 ods. 4 Stavebného zákona boli prejednané a odsúhlasené v kolaudačnom konaní a podmienky stavebného povolenia boli dodržané. Stavebný úrad tiež konštatoval, že užívaním stavby nebude ohrozený život a zdravie osôb, ani životné prostredie a že pri miestnom zisťovaní v kolaudačnom konaní neboli na kolaudovanej stavbe zistené nedostatky, ktoré by bránili vydaniu kolaudačného rozhodnutia. Na podnet spoločnosti MAXA plus s.r.o. Okresný úrad v mimo odvolacom konaní preskúmal právoplatné rozhodnutie stavebného úradu v predmetnej veci spolu s predloženým spisovým materiálom týkajúcim sa veci, porovnal hmotnoprávnu stránku rozhodnutia s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a dospel k záveru, že kolaudačným rozhodnutím bol porušený zákon najmä tým, že v kolaudačnom rozhodnutí nebol zákonným spôsobom vymedzený účel užívania predmetnej nadstavby, čo umožnilo vlastníkovi stavby prevádzkovať ju spôsobom, ktorý nebol preskúmaný príslušnými dotknutými orgánmi štátnej správy, ktoré chránia záujmy podľa osobitných predpisov. 3. Okresný úrad v odôvodnení rozhodnutia č. OU-ZA-OVBP2-2014/Q20038/Cho zo dňa 6.10.2014 konštatoval, že stavebný úrad pochybil už pri vydávaní stavebného povolenia č. VD/2010/I232/Ča zo dňa 30.3.2010 na predmetnú stavbu (od právoplatnosti ktorého už uplynuli tri roky), nakoľko z výroku stavebného povolenia č, VD/2010/1232/Ča zo dňa 30.3.2010 vyplýva, že projektová dokumentácia riešila nadstavbu budovy pre obchod a služby spojenú so stavebnými úpravami za účelom vytvorenia nových obchodných priestorov. Cit. rozhodnutie však neobsahovalo žiadne bližšie určenie, na aký druh obchodnej prevádzky by mali priestory slúžiť. Tvrdenie stavebného úradu v odôvodnení stavebného povolenia, že pripomienky dotknutých orgánov boli akceptované a sú premietnuté do stavebného povolenia, nie sú pravdivé. Zo spisového materiálu vyplýva, že RÚVZ v Čadci v súhlasnom záväznom stanovisku č. HŽP 270/2010 zo dňa 12.2.2010, uplatnenom v stavebnom konaní vo veci predmetnej stavby, výslovne uviedol, že súhlas sa týka novovzniknutých priestorov, ktoré budú využívané na „obchod a administratívu“, čo stavebný úrad neakceptoval ani v stavebnom konaní, ani pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia, a to aj napriek tomu, že táto skutočnosť vyplýva aj zo záväzného stanoviska RÚVZ v Čadci č. RH-1542/2012 zo dňa 26.9.2012 ku kolaudácii predmetnej stavby. Žalovaný preto konštatoval, že kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby. Kolaudačné rozhodnutie zakladá právo stavbu alebo vykonanú stavebnú úpravu začať užívať a povinnosť užívať ju povolený účel a v súlade s podmienkami určenými v kolaudačnom rozhodnutí. V tejto súvislosti je stavebný úrad v kolaudačnom konaní okrem iného povinný skúmať, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. V danom konkrétnom prípade stavebný úrad napriek tomu, že v kolaudačnom rozhodnutí písomne deklaroval splnenie podmienok vyplývajúcich z ust. § 81 ods.1 Stavebného zákona, nezistil presne a úplne skutočný stav veci, resp. nebral do úvahy odborné stanoviská RÚVZ v Čadci č. HŽP-270/2010 zo dňa 12.2.2010 a č. RH-1542/2012 zo dňa 26.9.2012, z ktorých jednoznačne vyplýva, že RÚVZ posudzoval v obidvoch cit. stanoviskách nadstavbu objektu na Palárikovej ul. č.88 v Čadci realizovanú za účelom jej využitia pre obchod a administratívu, a nie za účelom prevádzkovania baru s hudobnou produkciou (diskotéka), čo je z hľadiska verejného záujmu, najmä ochrany života a zdravia osôb a životného prostredia diametrálne odlišná činnosť. 4. Zhodne s názorom okresného úradu vysloveným v odôvodnení rozhodnutia č. OU- ZA- OVBP2-2014/020038/Cho zo dňa 6.10.2014 MDVRR SR konštatoval, že pokiaľ nie je účel užívania dostatočne presne špecifikovaný, stavebný úrad ani nemôže overiť, či je stavba užívaná v súlade s podmienkami stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia (§ 85 ods. 1 prvá veta Stavebného zákona). Z uvedeného dôvodu nie je možné v danom konkrétnom prípade posúdiť, či prevádzkovanie baru s hudobnou produkciou (diskotéka) je alebo nie je v súlade s podmienkami kolaudačného rozhodnutia, lebo kolaudačné rozhodnutie je neurčité, vydané v rozpore s § 82 ods. 1 Stavebného zákona. Žalovaný dodal, že Okresný úrad v mimo odvolacom konaní postupoval v súlade so zákonom, keď vzhľadom na vyššie uvedené zistenia porušenia zákona Stavebným úradom pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia vo veci predmetnej stavby zrušil kolaudačné rozhodnutie č. VD/4000/2012/Mu zo dňa 3.12.2012 aj napriek tomu, že odvolateľ nadobudol právo jej užívania dobromyseľne. Žalovaný súhlasil s právnym názorom okresného úradu vysloveným v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia, že takúto vadu kolaudačného rozhodnutia je možné odstrániť iba v novom kolaudačnom konaní vo veci predmetnej stavby, v ktorom stavebný úrad podrobne vyšpecifikuje účel jej užívania (v danom prípade napr. „bar s diskotékou“) a v tejto súvislosti súlade s § 81 ods. 1 Stavebného zákona okrem iného preskúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. V tomto konaní majú dotknuté orgány štátnej správy osobitné postavenie a na konaní sa zúčastňujú v rámci svojich pôsobností podľa osobitných právnych predpisov; ich požiadavky pre zabezpečenie verejných záujmov budú premietnuté do záväzných podmienok kolaudačného rozhodnutia pre užívanie predmetnej stavby. V danom konkrétnom prípade nezákonnosť kolaudačného rozhodnutia v čase jeho vydania spočíva v tom, že v ňom nie je jednoznačne vymedzený účel užívania stavby, čo je v rozpore s § 82 ods. 1 stavebného zákona a § 20 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. Takto vydané nezákonné kolaudačné rozhodnutie spôsobilo, že stavbu odvolateľ užíva na nepovolený účel, t.j. na „bar a diskotéku“, a to bez posúdenia príslušných dotknutých orgánov štátnej správy, ktoré chránia záujmy podľa osobitných predpisov. Pritom účel užívania predmetnej stavby „na obchod a administratívu“ jednoznačne vyplýval zo záväzných stanovísk RÚVZ v Čadci k stavebnému a kolaudačnému konaniu vo veci predmetnej stavby, teda v čase konania a rozhodovania stavebného úradu v predmetnej veci. II. žaloba a námietky 5. Žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné a nepreskúmateľné. Žalovaný sa nevysporiadal s dôvodmi uvedenými v odvolaní zo dňa 10.11.2014 a na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval a interpretoval právnu normu uvedenú vo výrokovej časti rozhodnutia. Podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán príslušný na preskúmame rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Zrušenie alebo zmena právoplatných rozhodnutí na základe tohto ustanovenia prichádza do úvahy za situácie, ak sa v konaní preukáže, že rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom. 1. stupňový správny orgán zrušil právoplatné rozhodnutie o kolaudácií stavby z dôvodu porušenia § 46 Správneho poriadku. Zrušenie právoplatného rozhodnutia z procesných nedostatkov je v rozpore s § 65 Správneho poriadku. Podľa Rozhodnutia NS SR R69/2002 (zo Súdne j praxe), zrušenie alebo zmena právoplatných rozhodnutí na základe mimoriadnych opravných prostriedkov prichádza do úvahy len za situácie, ak sa v konaní preukáže, že rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom. Inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov nie je určený na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov.... Z výroku rozhodnutí žalovaného je preukázané, že dôvodom zrušenia právoplatného rozhodnutia Mesta Čadca je výlučne porušenie procesných predpisov. 6. Žalobca ďalej namietal, že v záujme zachovania stability právnych vzťahov je vylúčené, aby došlo k zrušeniu rozhodnutia a zároveň boli významne narušené práva nadobudnuté dobromyseľne. Žalobca svojím správaním nevyvolal žiaden skutkový omyl na strane správneho orgánu pri vydaní kolaudačného rozhodnutia. Samotný žalovaný v odôvodnení uvádza, že pri skúmaní dobromyseľnosti účastníka správneho konania, má byť zachovaná právna ochrana toho účastníka, ktorý mal poctivý a otvorený vzťah k správnemu orgánu. Pri svojom rozhodovaní sa touto zásadou neriadil. V tejto časti je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uvádzal, že nezákonnosť kolaudačného rozhodnutia v čase jeho vydania spočívala v tom, že nie je jednoznačne vymedzený účel užívania stavby. V kolaudačnom rozhodnutí žalobcu je definovaný účel užívania stavby - „Budova pre obchod a služby“. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádzal: „takto vydané nezákonné kolaudačné rozhodnutie spôsobilo, že stavbu odvolateľ užíva na nepovolený účel, t.j. na bar a diskotéku a to bez posúdenia príslušných dotknutých orgánov štátnej správy“. Ani toto odôvodnenie žalovaného nemá oporu v zistenom skutkovom stave. Žalobca dňa 06.06.2014 požiadal Mesto Čadca o zmeny v užívaní stavby a to o rozšírenie užívania nadstavby stavby o služby v oblasti pohostinskej činnosti. Regionálny úrad verejného zdravotníctva rozhodnutím zo dňa 10.01.2014 č. RH-65/2014 vyhovel žiadosti žalobcu, resp. nájomcu týchto priestorov a súhlasil s poskytovaním pohostinských činností. Spoločnosť MAXA plus, s.r.o., so sídlom: Palárikova 98, Čadca podala na Mesto Čadca sťažnosti dňa 04.06.2014 a dňa 20.06.2014. V sťažnostiach tento subjekt poukazoval na nepovolené prevádzkovanie diskotéky a baru v objekte žalobcu, ktoré malo byť v rozpore s kolaudačným rozhodnutím. Spoločník spoločnosti MAXA plus, s.r.o., so sídlom: Palárikova 98, Čadca, G. má vydané kolaudačné rozhodnutia v znení ako ho má žalobca. Mesto Čadca vydáva kolaudačné rozhodnutia v znení ako má žalobca aj iným subjektom. 7. Mesto Čadca podaním VD 3074/2014/MU zo dňa 14.07.2014 konštatovalo, že ako príslušný stavebný úrad žalobca užíva objekt v zmysle kolaudačného rozhodnutia. Zároveň uvádzalo, že citovaným rozhodnutím RUVZ zo dňa 10.01.2014 č. RH-65/2014 iba bližšie špecifikoval účel užívania a povolenie prevádzky na poskytovanie pohostinskej činnosti. Žalovaný zrušil kolaudačné rozhodnutie žalobcovi aj z dôvodu, že po vydaní kolaudačného rozhodnutia prevádzkoval v priestoroch pohostinskú činnosť. Je absolútne nelogické a v rozpore so zásadami správneho uvažovania, aby bolo zrušené kolaudačné rozhodnutie z dôvodu, že žalobca ruší nočný kľud. Podľa § 65 ods. 3 Správneho poriadku, pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti... Nezákonnosť tohto rozhodnutia musela existovať už v čase vydania rozhodnutia. Prevádzkovanie pohostinskej činnosti začal uskutočňovať žalobca resp. nájomca objektu až po vydaní kolaudačného rozhodnutia. III. zhrnutie argumentov žalovaného 8.Žalovaný so žalobou nesúhlasil a mal za to, že rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia žalovaného je v súlade so zákonmi a ostatnými všeobecnými záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, najmä s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona, správneho poriadku, ako aj Ústavy Slovenskej republiky. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „okresný úrad“) v mimo odvolacom konaní podľa § 65 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov rozhodnutím č. OU- ZA-OVBP25- 2014/020038/Cho zo dňa 06.10.2014 zrušil rozhodnutie stavebného úradu mesta Čadca (ďalej len „stavebný úrad“) č. VD/4000/2012/Mu zo dňa 03.12.2012 (právoplatné dňa 12.12.2012). K preskúmaniu rozhodnutia mimo odvolacieho konania okresným úradom podľa § 65 správneho poriadku došlo na základe podnetu spoločnosti MAXA plus, s.r.o., so sídlom Palárikova 98, Čadca. Stavebný úrad cit. rozhodnutím v kolaudačnom konaní podľa § 82 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov povolil užívanie stavby označenej ako „Budova pre obchod a služby - nadstavba objektu“ na pozemkoch pare. č. CKN XXX/X a XXX v k.ú. W., žalobcovi. Okresný úrad v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že stavebný úrad pochybil už pri vydávaní stavebného povolenia č. VD/2010/1232/Ča zo dňa 30.03.2010 na predmetnú stavbu (od právoplatnosti, ktorého už uplynuli tri roky), pretože z výroku stavebného povolenia č. VD/2010/1232/Ča zo dňa 30.03.2010 vyplýva, že projektová dokumentácia riešila nadstavbu budovy pre obchod a služby spojenú so stavebnými úpravami za účelom vytvorenia nových obchodných priestorov. Cit. rozhodnutie však neobsahovalo žiadne bližšie určenie na aký druh obchodnej prevádzky by mali priestory slúžiť. Tvrdenie stavebného úradu v odôvodnení stavebného povolenia, že pripomienky dotknutých orgánov boli akceptované a sú premietnutú do stavebného povolenia nebolo pravdivé. 9. Zo spisového materiálu podľa žalovaného vyplýva, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Čadci (ďalej len „RÚVZ“) v súhlasnom stanovisku č. HŽP 270/2010 zo dňa 12.02.2010, uplatnenom v stavebnom konaní vo veci predmetnej stavby, výslovne uviedol, že súhlas sa týka novovzniknutých priestorov, ktoré budú využívané na „obchod a administratívu“ čo stavebný úrad neakceptoval ani v stavebnom konaní, ani pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia, a to aj napriek tomu, že táto skutočnosť vyplýva aj zo záväzného stanoviska RÚVZ v Čadci č. RH- 1542/2012 zo dňa 26.09.2012 ku kolaudácií predmetnej stavby. Žalovaný teda v súlade s ust. 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného úradu spolu so spisovým materiálom týkajúcim sa veci v celom rozsahu, porovnal jeho výrokovú aj dôvodovú časť so všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona, vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona a správneho poriadku, vyhodnotil dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia okresného úradu ako aj dôvody uvedené v odvolaní a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného úradu č. OU-ZA-OVBP2- 2014/020038/Cho zo dňa 06.10.2014 zodpovedá v celom rozsahu zákonu. Dôvody svojho rozhodnutia č. 06134/2015/B625-SV/01485/Pa zo dňa 15.01.2015 žalovaný podrobne uviedol v jeho odôvodnení. 10. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania slúži na nápravu takých nezákonných rozhodnutí, ktoré sú výsledkom porušenia zásady zákonnosti (§3 ods. 1 Správneho poriadku) a ktoré mali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva, čo bolo v danom prípade dostatočne preukázané. Dôvodom na zmenu alebo zrušenie nezákonného rozhodnutia mimo odvolacieho konania je len nezákonnosť rozhodnutia, ktorá existovala už v čase jeho vydania. V danom konkrétnom prípade nezákonnosť kolaudačného rozhodnutia v čase jeho vydania spočívala v tom, že v ňom nebol jednoznačne vymedzený účel užívania stavby, čo je v rozpore s ust. § 82 ods. 1 Stavebného zákona, podľa ktorého „kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania “ a § 20 vyhlášky č. 453/2000 2. z., podľa ktorého „kolaudačné rozhodnutie obsahuje okrem všeobecných náležitostí ...vymedzenie účelu stavby...”, pričom jej účel užívania na „obchod a administratívu“ jednoznačne vyplýval zo záväzných stanovísk RÚVZ v Čadci č. HŽP- 270/2010 zo dňa 12.02.2010 a č. RH-I542/2012 zo dňa 26.09.2012 k stavebnému a kolaudačnému konaniu vo veci predmetnej stavby, teda v čase konania a rozhodovania stavebného úradu v predmetnej veci. K tvrdeniu žalobcu, že bolo preukázané, že dôvodom zrušenia právoplatného rozhodnutia stavebného úradu bolo výlučne porušenie procesných predpisov, čo je v rozpore s § 65 správneho poriadku žalovaný podotkol, že v zmysle § 65 ods. 2 Správneho poriadku dôvodom na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia môže byť len nezákonnosť rozhodnutia, t.j., ak sa v konaní preukáže, že rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom. Takýto postup však nie je určený na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva. V danom prípade tým, že rozhodnutie stavebného úradu neobsahovalo žiadne bližšie určenie na aký druh obchodnej prevádzky by mali priestory slúžiť došlo k porušeniu zákonnom predpísaných náležitostí ust. § 82 ods. 1 Stavebného zákona a § 20 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., čo malo vplyv nielen na obsah predmetného rozhodnutia, ale aj na jeho zákonnosť, pretože v prípade dodržania na vec sa vzťahujúcich ustanovení zákona by k vydaniu kolaudačného rozhodnutia nedošlo. Nezákonný postup stavebného úradu pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia, ktorý mal vplyv na zákonnosť samotného rozhodnutia, na predmetnú stavbu je možné odstrániť iba v novom kolaudačnom konaní, v ktorom stavebný úrad podrobne vyšpecifikuje účel jej užívania a v tejto súvislosti v súlade s § 81 ods. 1 Stavebného zákona okrem iného preskúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. V tomto konaní majú dotknuté orgány štátnej správy osobitné postavenie a na konaní sa zúčastňujú v rámci svojich pôsobností podľa osobitných právnych predpisov. Ich požiadavky pre zabezpečenie verejných záujmov budú premietnuté do záväzných podmienok kolaudačného rozhodnutia pre užívanie predmetnej stavby. Zákonná povinnosť správneho orgánu dbať pri zrušovaní a zmene právoplatného rozhodnutia, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté, nemožno chápať tak, že tieto práva nemôžu byť dotknuté vôbec. Okresný úrad v mimo odvolacom konaní postupoval v súlade so zákonom, keď vzhľadom na zistené porušenia zákona stavebným úradom pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia vo veci predmetnej stavby zrušil kolaudačné rozhodnutie č. VD/4000/2012/Mu zo dňa 03.12.2012 aj napriek tomu, že odvolateľ nadobudol právo jej užívania dobromyseľne. IV. verejné vyhlásenie rozhodnutia 11. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 09.05.2018, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci a súdom boli poučení, že ak sa výslovne nevyjadria, že žiadajú o nariadenie pojednávania, bude mať súd za to, že súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. V. Relevantné právne predpisy 12. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi právnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 13.Podľa § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 14.Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. 15.Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby. 16.Podľa § 20 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., kolaudačné rozhodnutie obsahuje okrem všeobecných náležitostí / § 47 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/> zákona č. 71/1967 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/>/: a) meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) navrhovateľa, b) označenie stavby, c) vymedzenie účelu užívania stavby, d) podmienky pre užívanie stavby, ktorými sa zabezpečí ochrana verejných záujmov a právom chránených záujmov účastníkov konania, najmä z hľadiska starostlivosti o životné prostredie, zdravia ľudí, požiarnej ochrany, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, e) lehotu na odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania stavby, ktoré vo svojom súhrne nebránia riadnemu a nerušenému užívaniu stavby. 17. Podľa § 65 ods. 1, 2 Správneho poriadku, rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1967/71/20171101>), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustavenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1967/71/20171101>). Správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. 18.Podľa § 65 ods. 3 Správneho poriadku, pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. VI. Posúdenie veci správnym súdom 19. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti a že ho vydal orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu. Právomoc a príslušnosť súdov v správnom súdnictve je primárne daná základným zákonom štátu - Ústavou <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1015819&f=2>, ktorá v článku 142 ods. 1 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2109246&f=2> ustanovuje kompetenciu súdov preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Rovnako tak čl. 46 ods. 2 Ústavy SR <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2108584&f=3> zakotvuje právo každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd s cieľom preskúmania zákonnosti takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Ústava však zároveň splnomocňuje zákon na úpravu preskúmavacej kompetencie v rámci správneho súdnictva. Takýmto zákonom je Správny súdny poriadok. 20. Jednou zo záruk právnej stability vzťahov založených správnym rozhodnutím je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia. Aj v správnom práve zásadne platí princíp "rei iudicatae", ktorý znamená, že o právoplatne rozhodnutej veci nemožno znova rozhodovať. Má sa tu na zreteli nielen tzv. formálna právoplatnosť (nie je možné rozhodnutia napadnúť riadnymi opravnými prostriedkami), ale aj materiálna právoplatnosť (rozhodnutie záväzne upravuje právne pomery účastníkov konania). Výnimku tvoria prípady označované v teórii ako mimoriadne opravné prostriedky (obnova konania a preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania), ktorými sa dosahuje náprava právoplatných správnych rozhodnutí. Dôvodom pre takýto postup je existencia závažných skutočností, ktoré spochybňujú správnosť a spravodlivosť rozhodnutia. Z hľadiska svojej právnej povahy má preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania charakter dozorového opravného prostriedku. Preskúmanie rozhodnutia v mimo odvolacom konaní sa môže vzťahovať na všetky druhy rozhodnutí vydaných v správnom konaní vrátane rozhodnutí vydaných v rámci uplatnenia mimoriadnych opravných prostriedkov (napr. obnova konania, protest prokurátora a pod.). Predmetom preskúmania rozhodnutia môžu byť nielen rozhodnutia vo veci, ale aj procesné rozhodnutia, a to spravidla tie, proti ktorým správny poriadok pripúšťa opravný prostriedok. Tie, proti ktorým sa opravný prostriedok nepripúšťa, sa preskúmavajú až v rámci odvolania proti meritórnemu rozhodnutiu. Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania môže dať ktokoľvek, nielen účastník konania a pri preskúmavaní rozhodnutí v mimo odvolacom konaní sa dôsledne uplatňuje vertikálna línia (rozhodnutie vždy preskúmava orgán vyššieho stupňa). 21. Správny súd považuje za dôležité pre posúdenie tohto sporu uviesť, že obsahom inštitútu preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania je preskúmavanie právnych nedostatkov, t.j. odstraňovanie rozporov rozhodnutí so zákonmi a inými všeobecne záväznými predpismi. Z administratívneho spisu súd zistil, že stavebný úrad rozhodnutím č. VD/4000/2012/Mb zo dňa 03.12.2012 povolil užívanie stavby označenej ako „Budova pre obchod a služby - nadstavba objektu“ na pozemkoch parc. č. CKN 688/2 a 689 v k.ú. Čadca. Stavebný úrad v kolaudačnom rozhodnutí dôvodil, že stavba bola uskutočnená podľa projektovej dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní s výnimkou drobných odchýlok, ktoré boli zakreslené do dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby a v súlade s § 81 ods. 4 Stavebného zákona boli prejednané a odsúhlasené v kolaudačnom konaní a podmienky stavebného povolenia boli dodržané. Stavebný úrad dodal, že užívaním stavby nebude ohrozený život a zdravie osôb, ani životné prostredie a že pri miestnom zisťovaní v kolaudačnom konaní neboli na kolaudovanej stavbe zistené nedostatky, ktoré by bránili vydaniu kolaudačného rozhodnutia. Správny súd v danej súvislosti uvádza, že Stavebný zákon nedefinuje náležitosti kolaudačného rozhodnutia, kedy v zmysle § 143 písm. c) Stavebného zákona podrobnosti o obsahu rozhodnutí ustanovuje všeobecne záväzný predpis, ktorým je vyhláška č. 453/2000 Z. z. a ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Predmetná vyhláška v § 20 písm. c/ výslovne ustanovuje, že kolaudačné rozhodnutie obsahuje vymedzenie účelu užívania stavby. Kolaudačné rozhodnutie zakladá právo začať stavbu užívať a povinnosť užívať ju len na ten účel, ktorý bol určený v kolaudačnom rozhodnutí. Vydáva ho stavebný úrad, ktorý týmto rozhodnutím výslovne určí, na aký účel sa môže stavba používať. Účel užívania stavby, ktorý je určený v kolaudačnom rozhodnutí, je dôležitý z viacerých dôvodov, napríklad podľa účelu, na ktorý sa stavby užívajú, vyrubujú obecné a mestské úrady dane z nehnuteľností. Opodstatnený je pritom právny záver, že pokiaľ nie je účel užívania v kolaudačnom rozhodnutí presne špecifikovaný, stavebný úrad nemôže overiť, či je stavba užívaná v súlade s podmienkami stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia tak, ako to upravuje § 85 ods. 1 Stavebného zákona. 22. Z listín založených v administratívnom spise ďalej vyplýva, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Čadci (ďalej len RÚVZ) vydal dňa 26.09.2012 záväzné stanovisko č. RH-1542/2012, ktorým vyslovil súhlas s návrhom žiadateľa Eugen Konečný - EKO na kolaudáciu stavby „Budova pre obchod a služby - nadstavba objektu“ v k. ú. Čadca parc. č. KN 689, 688/2 s tým, že novovzniknuté priestory budú využívané na obchod a administratívu (obdobne RÚVZ vyslovil aj v záväznom stanovisku č. HŽP 270/2010 zo dňa 12.02.2010). Stavebný úrad evidentne na záväzné stanovisko RÚVZ neprihliadol v kolaudačnom rozhodnutí č. VD/4000/2012/Mb zo dňa 03.12.2012 a konal tak v rozpore s ust. § 81 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. napriek tomu, že deklaroval splnenie zákonných podmienok tohto ustanovenia. V oboch uvádzaných stanoviskách totiž RÚVZ posudzoval nadstavbu objektu na Palárikovej ulici č. 88 v Čadci ako realizovanú za účelom jej využitia pre obchod a administratívu, nie za účelom prevádzkovania baru s hudobnou produkciou, čo je pre vydanie záväzného stanoviska podľa zákona č. 355/2007 Z. z. iný účel využitia. Stavebný úrad takto nepostupoval v súlade s ust. § 81 ods. 1 Stavebného zákona a nezistil skutočný stav veci, nevyhnutný pre vydanie kolaudačného rozhodnutia. V zmysle § 13 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, orgány oprávnené podľa osobitných predpisov (aj zákon č. 50/1976 Zb <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/>.) rozhodnúť vo veciach, ktoré posudzuje príslušný orgán verejného zdravotníctva z hľadiska ich možného negatívneho vplyvu na verejné zdravie, rozhodnú až po vydaní kladného záväzného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva; to neplatí, ak ide o schvaľovanie podľa osobitného predpisu. Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva vydáva záväzné stanovisko k návrhom na kolaudáciu stavieb. Je pritom zákonnou povinnosťou stavebného úradu v kolaudačnom konaní skúmať, či stavba nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie, na život a zdravie osôb, bezpečnosť práve a technických zariadení. Ide o dôležitú hmotnoprávnu podmienku a teda neobstojí námietka žalobcu, že dôvodom zrušenia právoplatného rozhodnutia Mesta Čadca bolo výlučne porušenie procesných predpisov s tým, že stavebný úrad v pôvodnom konaní neposúdil všetky dôležité skutkové okolnosti pre rozhodnutie vo veci. Aj podľa rozsudku NS SR spis. zn. 4Sž/31/2012 „Zmysel správneho konania a dôležitosť dodržania procedurálnych pravidiel, ktoré tvoria jeho súčasť, je daná predmetom konania. Teda správne konanie - procedúra výlučne sleduje, aby bola zaistená správna aplikácia hmotného práva, aby rozhodnutie vo veci, ktorým sa zakladajú, menia alebo zrušujú konkrétne práva a povinnosti, bolo v súlade s hmotným právom. Zrušenie alebo zmena právoplatných rozhodnutí na základe mimoriadnych opravných prostriedkov (aj preskúmaním podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku) takto prichádza do úvahy len za situácie, ak sa v konaní (o mimoriadnom opravnom prostriedku) preukáže, že rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom. Teda inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov pri rešpektovaní stability práv priznaných právoplatným rozhodnutím nie je určený na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva. Či je právoplatné rozhodnutie v rozpore s hmotným právom, musí byť zistené nepochybným spôsobom pred jeho zrušením. To predstavuje potrebu objasniť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, t.j. zabezpečiť potrebné skutkové zistenia a tiež stanoviská účastníkov k týmto zisteniam, ako aj orgánu, ktorý preskúmavané rozhodnutie vydal. Tento proces nemožno zrušením rozhodnutia posunúť do pôvodného konania a až tam zisťovať, či skutočne došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona, a ak áno, či verejný záujem prevyšuje nad záujmom dobromyseľne nadobudnutých práv účastníka (§ 65 ods. 3 správneho poriadku)“. 23.V záujme zachovania stability právnych vzťahov založených rozhodnutím zákon vylučuje zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, ak by takýmto postupom boli významne narušené práva nadobudnuté dobromyseľne. Pojem dobromyseľnosť je možné podľa správneho súdu interpretovať tak, že sa ním rozumie poctivý a otvorený vzťah účastníka konania k správnemu orgánu alebo k rozhodovanej veci. Účastník však nesmie vyvolať skutkový omyl na strane správneho orgánu. V tomto spore nebolo možné súhlasiť ani s námietkou žalobcu ohľadne narušenia dobromyseľne nadobudnutých práv. Ani gramatickým a logickým výkladom pomenovania stavby „Budova pre obchod a služby“ nie je možné automaticky vyvodiť možnosť prevádzkovať bar s hudobnou produkciou. Obchod podľa interpretácie správneho súdu možno definovať ako spojovací medzičlánok medzi rôznymi hospodárskymi odvetviami zameranými na uskutočňovanie obehu tovaru. Obchod najmä predstavuje výmenu produktov (statkov, výrobkov, tovaru a služieb) formou kúpy a predaja. Pri obchodnej činnosti sa má prízvukovať ekonomická analýza a zdôvodnenie opodstatnenosti relevantných obchodných transakcií. Zároveň pri službách tieto musia byť presne špecifikované, v opačnom prípade nie je možné vyhodnotiť, či je stavba a jej vybavenie vhodná na poskytovanie tej ktorej konkrétnej služby, či sú splnené zdravotné, hygienické, požiarne, bezpečnostné normy, resp. normy na ochranu životného prostredia atď. Zákon určuje jednoznačne, že stavbu možno užívať iba na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí (§ 85 ods. 1 Stavebného zákona). V rozhodnutí č. VD/4000/2012/Mb zo dňa 03.12.2012 absentuje účel užívania stavby a vôbec z neho nevyplýva ani možnosť využitia stavby na prevádzkovanie baru s hudobnou produkciou (diskotékou), takže nie je možné z predmetného rozhodnutia vyvodzovať toto „nadobudnuté právo“ ako dobromyseľné. 24. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, pričom pri svojom rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 25.O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. 26.Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).