Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/228/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200849 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:5015200849.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: P. Š., W. XXX XX F. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, konajúca prostredníctvom JUDr. Milana Chovanca advokáta a konateľa, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, Janka Kráľa 4, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: SVS-OVS2-2015/023507/TBF zo dňa 14.08.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Krajský súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 26.08.2015 pôvodne na Krajský súd v Žiline, postúpenej dňa 28.09.2015 na tunajší súd sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného (pôvodne Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) Číslo: SVS-OVS2-2015/023507/TBF vydaného dňa 14.08.2015, ktorým bolo potvrdené prvostupňové správne rozhodnutie - Okresného úradu Žilina, Číslo: OÚ-ZA-OOP1-2014/027552/HRI, OU-ZA-OOP1-2015/003317 zo dňa 12.06.2015 o zamietnutí návrhu žalobcu na obnovu konania. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca písomnosťou zo dňa 26.08.2014 podal návrh na povolenie obnovy konania v zmysle § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku - existencia nového dôkazu (svedka), pri zachovaní subjektívnej aj objektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu. K návrhu bolo pripojené čestné vyhlásenie svedka U. F.. K návrhu na obnovu konania sa písomne dňa 12.11.2014 vyjadrila poškodená Y. L.. K administratívnemu spisu je tiež pripojený priestupkový spis Okresného úradu Žilina/Obvodného úradu Žilina a Okresného riaditeľstva PZ Čadca, Obvodné oddelenie Kysucké Nové Mesto, v ktorom sa mimo iných písomností nachádzajú: záznam o podaní oznámenia z 27.01.2013 (Y. L.), záznam o podaní oznámenia z 29.05.2013 (žalobca), hlásenie úrazu lekárom, lekárske vyjadrenie zo dňa 04.04.2013, odborné vyjadrenie znalca zo dňa 22.05.2013, zápisnica o prejednaní priestupku pred Obvodným úradom Žilina dňa 11.07.2013. Následne vydané rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Obvodného úradu Žilina zo dňa 11.07.2013, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch) a ktorého sa dopustil tým, že úmyselne narušil občianske spolunažívanie hrubým správaním a drobným ublížením na zdraví, keď dňa 26.01.2013 v čase okolo 19:15 hod. v byte na NÁ. J.. Č.. XXX/X Q. O. A. P. fyzicky napadol Y. L., a to tak, že do nej sotil, následkom čoho spadla na zem a utrpela pomliaždenie pravého ramena, pravej hrudnej steny a pravého bedrového kĺbu a oblasť záhlavia, za čo sa žalobcovi uložila pokuta 50 € a povinnosť uhradiť trovy konania štátu 16 €. Odvolanie podané žalobcom voči vyššie uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu, o ktorom rozhodol druhostupňový správny orgán - Okresný úrad Žilina dňa 09.12.2013. 3. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Okresného úradu Žilina Číslo: OÚ-ZA- OOP1-2014/027552/HRI, OU-ZA-OOP1-2015/003317 zo dňa 12.06.2015, bol zamietnutý návrh žalobcu na obnovu konania, dôvodiac tým, že po preskúmaní spisu konajúci správny orgán nezistil dôvod na povolenie obnovy konania v zmysle § 62 ods. 1 Správneho poriadku. Bolo uvedené, že žalobca dňa 09.06.2014 získal informáciu o tom, že jeho sused U. F. bol svedkom incidentu zo dňa 26.01.2013, kedy sa mal stať predmetný skutok (svedok podal čestné vyhlásenie, v ktorom uviedol, že dňa 26.01.2013 v čase okolo 19:00 hod. videl cez kukátko svojich vchodových dverí vojsť žalobcu do bytu jeho svokry a po uplynutí 1-2 sekúnd, vybehla žalobcova svokra vykrikujúc a vyklopávajúc na dvere s tým, že bola napadnutá jej zaťom). Správny orgán usúdil, že vzhľadom k tomu, že skutok sa stal za zatvorenými dverami bytu predmetné svedectvo bolo irelevantné, nakoľko v čase spáchania skutku nebol jeho priamym svedkom a skutočnosť, že svokra žalobcu vybehla z bytu behom 1 -2 sekúnd nič nepreukazovalo, nakoľko za túto dobu mohla byť fyzicky napadnutá žalobcom. Zároveň správny orgán vyslovil pochybnosť o hodnovernosti svedka, ktorý s odstupom takmer 1 a pol roka bol schopný vybaviť si detailné okolností danej udalosti. 4. V dôsledku odvolania žalobcu zo dňa 26.06.2015, vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím Číslo: SVS-OVS2-2015/023507/TBF zo dňa 14.08.2015 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie o nepovolení obnovy konania potvrdil. 5. V úvode svojho rozhodnutia žalovaný stručne opísal obsah rozhodnutí správnych orgánov, ktorými bol žalobca uznaný za iného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Taktiež bol opísaný obsah návrhu žalobcu na obnovu konania, ako aj obsah preskúmavaného prvostupňového správneho rozhodnutia, ktorým bol návrh na obnovu konania zamietnutý. 6. Správny orgán poukázal na nezrovnalosti v čestnom vyhlásení svedka k predmetnej udalosti, v ktorom tvrdil, že jeho byt sa nachádza tesne vedľa bytu žalobcu, pričom nebolo zrejmé prečo žalobca, ktorý prišiel odovzdať svojho syna bývalej manželke nechal syna pri dverách bytu, do ktorého sám vošiel. Správny orgán skonštatoval, že svedok otvoril dvere svojho bytu až, keď bývalá svokra žalobcu vykrikovala a vyklopávala na všetky susedné dvere, avšak nevidel, čo sa v danom byte počas incidentu stalo. Spôsobené zranenia Y. L.Š.E. vznikli počas jej stretnutia so žalobcom v jeho byte a preto správny orgán vyhodnotil predložené čestné vyhlásenie za bezpredmetné. Taktiež z technického hľadiska pokladal za nemožné, aby mohol svedok vidieť do otvoreného bytu žalobcu, cez kukátko dverí svojho bytu, keďže jeho byt sa nachádzal hneď vedľa dotknutého bytu žalobcu. Záverom žalovaný skonštatoval, že nemal za preukázané, že by vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia žalobcu. Žaloba. 7. Žalobca v úvode žaloby stručne opísal priebeh správneho konania, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ako aj správneho konania o návrhu na obnovu konania. 8. Žalobca považoval obe preskúmavané rozhodnutia za nezákonné, dôvodiac ich nepreskúmateľnosťou z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti ako aj nevysporiadania sa s jeho námietkami uvedenými v podanom odvolaní, týkajúcich sa nových skutočností a dôkazov. Mal za to, že obe preskúmavané rozhodnutia sú arbitrárne, nezakladajúce sa na spoľahlivo zistenom skutkovom stave veci a vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. 9. Nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia videl najmä v tom, že správny orgán vyhodnocoval čestné vyhlásenie podané svedkom a ak by platilo to, čo prvostupňový správny orgán uviedol dôkaz vykonaním svedeckej výpovede by nemohol existovať. Nezákonnosť rozhodnutia videl aj v tom, že rozhodnutie bolo postavené na jednom odbornom vyjadrení vypracovanom s odstupom 5 mesiacov od údajného spáchania skutku. Odborné vyjadrenie pokladal za nedostatočné, nepreukazujúce spáchanie skutku ani rozsah zranení. Vo vzťahu k druhostupňovému správnemu rozhodnutiu namietal, že žalovaný sa v ňom mal zaoberať zhodou alebo nezhodou vo výpovediach (jeho, poškodenej a svedka). 10. Vyjadril presvedčenie, že v danom prípade boli splnené podmienky pre obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku, pretože vyšli najavo nové skutočnosti a dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie o priestupku. Tieto nové skutočnosti v priestupkovom konaní neboli uplatnené, nakoľko v čase priestupkového konania nemal vedomosť o existencii náhodného svedka incidentu. Celé konanie o priestupku bolo založené na tvrdení Y. L. o tom, že skutok sa stal a na jeho tvrdení, že sa nestal. Nová skutočnosť - existencia svedka a jeho výpoveď by mohla mať významný vplyv na priebeh správneho konania. 11. Záverom uviedol, že nikoho fyzicky nenapadol, poškodená - Y. L. využila príležitosť jeho pár sekundovej prítomnosti v byte na jeho obvinenie z fyzického útoku na ňu. V danom prípade išlo o tvrdenie proti tvrdeniu a odborné vyjadrenie hovorilo len o tom, či zranenia pani L. mohli byť spôsobené tak, ako to sama opísala, ale ani nevylučovali ich spôsobenie aj iným spôsobom. Vyjadrenie žalovaného. 12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 13.11.2015 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vyjadrení žalovaný najskôr stručne opísal správne konanie s obsahom rozhodnutí správnych orgánov, ktorými bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu ako aj stručný priebeh správneho konania vyvolaného v dôsledku žalobcom podaného návrhu na povolenie obnovy právoplatne skončeného priestupkového konania. 13. Žalovaný ďalej poukázal na odborné vyjadrenie znalca vypracované v priestupkovom konaní a obsah čestného vyhlásenia svedka (U. F.Ý.), ktoré bolo súčasťou návrhu na obnovu konania. Podľa znalca mechanizmus vzniku zranení poškodenej zodpovedal tomu ako ich udala poškodená (sotením zo strany žalobcu spadla na zem, pričom pri páde si narazila oblasť pravého ramena, pravej hrudnej steny, pravého bedrového kĺbu a oblasť záhlavia. Poukázal na skutočnosť, že svedok (U. F.), ktorý vo svojom čestnom vyhlásení zo dňa 09.06.2014 opísal priebeh predmetnej udalosti, nemohol vidieť, čo sa v byte žalobcu počas incidentu medzi ním a poškodenou stalo. Obsah vyhlásenia svedka nepovažoval za taký dôkaz, ktorý by mal podstatný vplyv na rozhodnutie. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 14. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 3 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v medziach žaloby boli vydané v súlade so zákonom. 15. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP. Obidva tieto zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 16. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 18. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 19. Podľa § 491 ods. 2 SSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 20. Podľa § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. 21. Podľa § 63 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni. V návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas. Návrh sa podáva na správnom orgáne uvedenom v odseku 1 v lehote 3 mesiacov odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu konania nariadiť. Zmeškanie lehoty (§ 28) nemožno odpustiť. 22. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 23. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 24. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 25. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 26. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby. 27. Súd uvádza, že obnova právoplatne skončeného správneho konania je mimoriadnym inštitútom, ktorého použitie je možné len za splnenia presne stanovených formálnych a materiálnych podmienok (§ 62, § 63 Správneho poriadku). V danom prípade súd konštatuje, že boli síce splnené formálne podmienky pre obnovu konania a návrh na obnovu bol podaný včas, čo skonštatoval aj žalovaný. Z návrhu na obnovu konania podaného žalobcom však nevyplývajú žiadne také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli mať objektívne podstatný vplyv na právoplatne skončené rozhodnutie o priestupku a ktoré sa nemohli v pôvodnom priestupkovom konaní uplatniť bez zavinenia žalobcu. Takýto záver prijali správne orgány v konaní o povolenie obnovy konania a súd sa s ním stotožnil. 28. Uvádzaný dôvod obnovy konania - existencia svedka, ktorý bol prítomný incidentu vzniknutého medzi žalobcom a poškodenou a predloženie jeho písomného svedectva súd nepovažuje za taký nový dôkaz, ktorý by mohol mať podstatný vplyv na rozhodnutie, ktorým bol žalobca právoplatne uznaný vinným zo spáchania priestupku a zároveň, že by sa tento dôkaz nemohol v pôvodnom konaní uplatniť bez zavinenia žalobcu, ktorý sa mal o existencii svedka dozvedieť až po skončení priestupkového konania. 29. Súd má za to, že žalovaný (a aj prvostupňový správny orgán) náležite posúdil návrh na obnovu konania z hľadiska predloženého dôkazu žalobcom - čestného vyhlásenia svedka U. F. a svoj názor na tento predložený dôkaz aj v preskúmavaných rozhodnutiach oba správne orgány náležite vysvetlili, keď uviedli, prečo tento dôkaz nie je spôsobilý privodiť zmenu právoplatne skončeného priestupkového konania. Vplyv tohto dôkazu aj podľa názoru súdu nebol takého významu, aby mohol privodiť zmenu rozhodnutí vydaných v priestupkovom konaní. Je treba jednoznačne vyvodiť záver, že svedok U.Ú. F. v čase spáchania skutku (poškodenia zdravia Y. L. žalobcom) celkom zrejme nemohol vidieť priebeh incidentu, t. j. či k zraneniam poškodenej v rozsahu poškodení opísaných v lekárskom vyjadrení z 04.04.2013 a odbornom vyjadrení znalca z 22.05.2013 došlo v dôsledku fyzického napadnutia poškodenej žalobcom, alebo si tieto poškodenia mohla poškodená spôsobiť iným spôsobom. Potom výpoveď takéhoto svedka, ktorý opísal len stav pred incidentom (vstup žalobcu do bytu) a bezprostredne po ňom (vybehnutie poškodenej a žalobcu z bytu), bez toho, aby svojimi zmyslami (zrak, sluch) mohol priebeh priamo vidieť (počuť) a následne pomerne detailne opísať priebeh incidentu (po cca jeden a pol roku) odohrávajúceho sa za zatvorenými dverami susedného bytu bez ďalších objektívnych skutočností opisujúcich priebeh pobytu žalobcu v byte po jeho vstupe doň a zatvorení dvier nie je relevantná. Predložená svedecká výpoveď nebola bez ďalšieho spôsobilá preukázať, že žalobca nemohol fyzicky napadnúť poškodenú počas jeho krátkeho pobytu v byte. Súdu sa tiež javí ako nanajvýš nedôveryhodné časový odstup od incidentu (26.01.2013) a času kedy žalobca uviedol, že sa o existencii svedka dozvedel (09.06.2014). Skutočnosti opísané svedkom v jeho čestnom vyhlásení nepodávajú žiadny bližší obraz o priebehu incidentu odohrávajúcom sa v susednom byte za zatvorenými dverami, ktorý svedok sledoval len cez kukátko dverí svojho bytu. 30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel správny súd k záveru, že žaloba v rozsahu podaných námietok dôvodná nie je, žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán riadne posúdili návrh žalobcu na obnovu konania, v primeranom rozsahu zistili skutkový stav veci a obe preskúmavané rozhodnutia boli aj zodpovedajúcim spôsobom odôvodnene. Súd nezistil, že by v konaní správnych orgánov došlo k iného porušenia zákona a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal. 32. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).