Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/13/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117227798 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:5117227798.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci navrhovateľa: MACH HYDINA BUDMERICE, s.r.o., so sídlom Budmerice 780, 900 86 Budmerice, IČO: 35 850 809, zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Kolenčíkom, so sídlom Hlavná 56, 927 01 Šaľa, proti odporcovi: JUDr. Marián Janec, so sídlom Sad SNP 12, 010 01 Žilina, IČO: 17 058 899, zastúpeného: Mgr. Pavlína Jancová, advokát, so sídlom Antona Bernoláka 2200/30, 010 01 Žilina, IČO: 42 224 608, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/196/2017-21 zo dňa 10.11.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/196/2017-21 zo dňa 10.11.2017 p o t v r d z u j e . Odporca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 06.10.2017, doručený súdu dňa 16.10.2017, zamietol a odporcovi voči navrhovateľovi priznal náhradu trov súdneho konania. 2. V odôvodnení uviedol, že návrhom zo dňa 06.10.2017, doručeným súdu dňa 16.10.2017, navrhovateľ navrhol, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým by zakázal odporcovi nakladať s peňažnými prostriedkami vo výške 209.585,60 eur na svojom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, U. S Q., vedenom v Q. I. T. X. and Slovakia, pobočke zahraničnej banky, a.s., pracovisko Y., a to až do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Pezinok vo veci námietok proti exekúcii a vo veci návrhu na zastavenie exekúcie č. k. 41Er/1289/2017. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako povinný v exekučnej veci oprávneného FRAMO S.R.L., Via Proventa 200, 48018 Faenza, Talianska republika, vedenej u odporcu pod č. EX 1630/2017, prevzal vo svojej elektronickej schránke upovedomenie o začatí tejto exekúcie. Navrhovateľ ako povinný podal námietky proti exekúcii, ako aj návrh na zastavenie exekúcie. Odporca dňa 26.09.2017 doručil do elektronickej schránky navrhovateľa exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu, na základe čoho banka dňa 03.10.2017 vykonala prevod celej exekučne vymáhanej čiastky vo výške 209.585,60 eur na účet odporcu. Navrhovateľ je presvedčený, že napriek žiadosti navrhovateľa o nenakladanie s peňažnými prostriedkami prevedenými na účet v rámci exekúcie zo strany odporcu, existuje veľmi reálna hrozba, že odporca bude s týmito peňažnými prostriedkami v blízkej budúcnosti nakladať podľa svojej vôle. Ak odporca prevedie vymožené prostriedky na účet oprávneného a jeho právneho zástupcu v SR, potom i napriek rozhodnutiam súdu o námietkach v prospech navrhovateľa a zastavení exekúcie, nebude možné navrhovateľovi peniaze vrátiť, nakoľko podľa § 61 Exekučného poriadku navrátenie do pôvodného predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené. 3. Súd prvej inštancie skúmal, či existuje dôvod na vydanie neodkladného opatrenia, pričom berúc do úvahy ustanovenie § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zistil, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Poukázal na to, že navrhovateľ sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia (§ 325 ods. 1 písm. d/ CSP), nevykonať odporcom úkony, ktoré má vykonať pri funkcie exekútora. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie súd môže nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie možno nariadiť, len ak existujú zákonné dôvody, ktorými je stav právnych a faktických vzťahov vyžadujúci si dočasnú a rýchlu súdnu úpravu, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená a súčasne musí byť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana osvedčený a tento musí byť ohrozený. Citujúc ustanovenie § 5 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) bol toho názoru, že exekútor pri vykonávaní svojej činnosti má postavenie orgánu verejnej moci, pričom všeobecný súd má dané oprávnenie zasahovať do výkonu jeho činnosti len zákonom. Medzi tieto oprávnenia súdu nepatrí možnosť prikázať exekútorovi, aby nenakladal s peňažnými prostriedkami prevedenými na jeho účet z účtu povinného za účelom ich poskytnutia oprávnenému. Takýmto rozhodnutím v osobitnom civilnom sporovom konaní by došlo k zásahu do nestranného výkonu exekučnej činnosti (§ 3 veta prvá EP) nad rozsah oprávnenie súdu (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). 4. Záverom konajúci súd považoval za potrebné uviesť, že nerozhodol o zákonnosti postupu exekútora, exekútor je povinný konať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní (§ 3 veta druhá EP), a to vrátane povinnosti konať tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP tak, že odporcovi priznal náhradu trov konania, keďže bol plne úspešný. 5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Bol toho názoru, že jednoznačne prezentoval potrebu bezodkladne upraviť pomery u odporcu, ako aj existenciu zákonných dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia. Taktiež preukázal, že v danom prípade sa jedná o dôvodný nárok, ktorý stále trvá, nakoľko súd prvej inštancie ako exekučný súd ku dňu podania žaloby o nariadenie neodkladného opatrenia (ani do dňa podania odvolania) v konaní č. 41 Er/1289/2017 nerozhodol o jeho námietkach proti exekúcii vedenej u odporcu pod č. EX 1630/2017, ani o návrhu na zastavenie exekúcie. Mal za to, že jednoznačne preukázal, že jeho nárok je osvedčený, nakoľko je preukázané, že odporca od neho získal v rámci exekúcie na svoj účet peňažné prostriedky vo výške spolu 209.585,60 eur. Preukázal aj ohrozenie tohto nároku, nakoľko tu v čase podania žaloby o nariadenie neodkladného opatrenia existovala veľmi reálna hrozba, že odporca s týmito peňažnými prostriedkami bude v blízkej budúcnosti nakladať podľa svojej vôle. Bol toho názoru, že osobitným civilným sporovým konaním, v ktorom by sa rozhodlo o nariadení neodkladného opatrenia, by nedošlo k zásahu do nestranného výkonu exekučnej činnosti. 6. Navrhovateľ nesúhlasil so záverom konajúceho súdu vysloveným pod bodom 5. napadnutého rozhodnutia a poukázal na to, že Civilný sporový poriadok síce neobsahuje ustanovenie, ktoré umožňuje ukladať povinnosti neodkladným opatrením aj iným osobám ako stranám sporu, súd však musí pri rozhodovaní vychádzať aj zo základných princípov, na ktorých tento zákon spočíva. Ak niet výslovného ustanovenia tohto zákona, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov. Ochrana ohrozených alebo porušených práv musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. 7. Vychádzajúc z uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd v zmysle ust. § 388 CSP napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a zaviaže odporcu na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 8. K odvolaniu sa vyjadril odporca, ktorý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolanie navrhovateľa považoval za nedôvodné a stotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie. Poukázal na to, že v predmetnej exekučnej veci oprávneného postupoval plne v súlade so zákonom. Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu bol vydaný po uplynutí lehoty na podanie námietok, dňa 26.09.2017. Upovedomenie o začatí exekúcie možno považovať za riadne doručené v súlade so zákonom, a to dňom 30.8.2017, kedy márne uplynula úložná lehota. S poukazom na ust. § 32 ods. 5 písm. b) a § 14 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení účinnom do 31.10.2017 uviedol, že postupoval v súlade so zákonom, keď považoval upovedomenie o začatí exekúcie za riadne doručené a následne po uplynutí lehoty na podanie námietok vydal predmetný exekučný príkaz zo dňa 26.09.2017 (§ 96 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017). Povinný podal námietky, resp. návrh na zastavenie exekúcie oneskorene, až dňa 02.10.2017. Banka zrealizovala exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z účtu v banke 04.10.2017. Odporca ďalej poukázal na to, že napriek uvedenému, po dohode s oprávneným, nepreviedol vymožené finančné prostriedky na účet oprávneného a tieto prostriedky sú do právoplatného rozhodnutia súdu o námietkach, resp. návrhu na zastavenie exekúcie, stále na depozitnom účte súdneho exekútora. 9. Odporca ďalej vytkol navrhovateľovi, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP bližšie nešpecifikoval, či žiada nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo z dôvodu, že je obava, že exekúcia bude ohrozená, nariadiť neodkladné opatrenie. Nakoľko obava, že exekúcia bude ohrozená, môže byť len na strane oprávneného, nie na strane povinného, môže sa len domnievať, že navrhovateľ žiadal nariadiť neodkladné opatrenie, nakoľko je podľa jeho názoru potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. V každom prípade mal za to, že navrhovateľ dostatočne neodôvodnil potrebu neodkladnej úpravy pomerov právne relevantnými skutočnosťami. Vyslovil názor, že svojim postupom v predmetnom exekučnom konaní nedal ani v najmenšom príčinu, aby bolo možné sa domnievať, že koná svojvoľne, v rozpore so zákonom. 10. Odporca sa v celom rozsahu stotožnil so závermi a odôvodnením súdu prvej inštancie a zdôraznil, že pri výkone svojej činnosti má súdny exekútor postavenie orgánu verejnej moci, pričom všeobecný súd má dané oprávnenie zasahovať do výkonu jeho činnosti len zákonom. Medzi tieto oprávnenia nepatrí možnosť prikázať exekútorovi, aby nenakladal s peňažnými prostriedkami prevedenými na jeho účet z účtu povinného za účelom ich poskytnutia oprávnenému. Takýmto rozhodnutím v osobitnom civilnom sporovom konaní by došlo k zásahu do nestranného výkonu exekučnej činnosti (§ 3 veta prvá EP) nad rozsah oprávnenia súdu (čl. 2 ods. 2 ústavy). Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a rozhodol o trovách konania tak, že mu prizná náhradu trov konania voči navrhovateľovi v plnom rozsahu. 11. Navrhovateľ k vyjadreniu odporcu k odvolaniu uviedol, že v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ako aj v odvolaní, veľmi podrobne a právne relevantným spôsobom zdôvodnil, že v danom prípade sa jedná o potrebu neodkladnej a dočasnej úpravy pomerov medzi navrhovateľom a odporcom a vyjadrenie odporcu považoval za nedôvodné. 12. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 13. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 15. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 16. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 17. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 18. Podľa § 2 ods. 1 EP, exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (ďalej len „exekučná činnosť“). 19. Podľa § 3 EP, exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní. 20. Podľa § 5 ods. 2 EP, vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. 21. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní navrhovateľ neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal, a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozhodnutím vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 22. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. 23. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t. j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo, ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). 24. Po preskúmaní obsahu spisu a odvolania odvolací súd dospel k totožnému záveru ako súd prvej inštancie, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Navrhovateľ sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd nariadi, aby odporca - exekútor, nenakladal s peňažnými prostriedkami vo výške 209.585,60 eur na svojom účte až do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Pezinok vo veci námietok proti exekúcii a vo veci návrhu na zastavenie exekúcie č. k. 41Er/1289/2017, nakoľko zo strany odporcu existuje veľmi reálna hrozba, že bude s týmito peňažnými prostriedkami v blízkej budúcnosti nakladať podľa svojej vôle. Bol toho názoru, že jednoznačne prezentoval potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, ako aj existenciu zákonných dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že exekútor pri vykonávaní svojej činnosti má postavenie orgánu verejnej moci, pričom všeobecný súd má dané oprávnenie zasahovať do výkonu jeho činnosti len v súlade so zákonom. Medzi tieto oprávnenia súdu nepatrí možnosť prikázať exekútorovi, aby nenakladal s peňažnými prostriedkami prevedenými na jeho účet z účtu povinného za účelom ich poskytnutia oprávnenému. Takýmto rozhodnutím v osobitnom civilnom sporovom konaní by došlo k zásahu do nestranného výkonu exekučnej činnosti (§ 3 veta prvá EP) nad rozsah oprávnenia súdu (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). V zmysle cit. ust. zákona súdny exekútor v exekučnom konaní vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle a pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou odporcu vo vyjadrení k odvolaniu, že súdny exekútor samostatne a nezávisle skúma skutočnosti, ktoré počas exekučného konania nastanú (ako je napríklad doručenie upovedomenia, podanie námietok, atď.), tieto nestranne skúma a vyhodnocuje a následne zvolí primeraný zákonný postup, a to pod dozorom exekučného súdu. Odvolací súd zhodne s odporcom dáva do pozornosti navrhovateľa, že Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.03.2017 pozná aj iné právne inštitúty, napríklad odklad exekúcie, o ktorom rozhoduje exekučný súd, ktorými by mohol byť dosiahnutý účel požadovaný navrhovateľom. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň poukazuje na vyjadrenie odporcu, v ktorom zdôraznil, že po dohode s oprávneným nepreviedol vymožené finančné prostriedky na účet oprávneného a tieto prostriedky sú do právoplatného rozhodnutia súdu o námietkach, resp. návrhu na zastavenie exekúcie, stále na depozitnom účte súdneho exekútora. 25. Odvolací súd záverom dodáva, že súhlasí s názorom navrhovateľa, že Civilný sporový poriadok síce neobsahuje výslovné ustanovenie, ktoré umožňuje ukladať povinnosti neodkladným opatrením aj iným osobám ako stranám sporu, súd však musí pri rozhodovaní vychádzať aj zo základných princípov, na ktorých tento zákon spočíva. Navrhované neodkladné opatrenie však, vzhľadom na uvedené závery, nie je možné voči odporcovi v postavení exekútora nariadiť. 26. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, a preto napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému odporcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 28. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).