Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/229/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201225 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:6014201225.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: ELOSA, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 33, 821 09 Bratislava, IČO: 35 921 455, právne zastúpený: STEINIGER law firm, s.r.o., so sídlom Jasovská 17, 851 07 Bratislava, konajúca prostredníctvom JUDr. Ondreja Steinigera, konateľa a advokáta, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 1100308/1/300329/2014 zo dňa 30.06.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky č. 1100308/1/300329/2014 zo dňa 30.06.2014, zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou dňa 16.09.2014 pôvodne na Krajský súd v Banskej Bystrici, postúpenej dňa 27.10.2014 Krajskému súdu v Bratislave sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo: 1100308/1/300329/2014 vydaného dňa 30.06.2014, vrátenia mu veci na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že správca dane - Daňový úrad Žilina (ďalej aj prvostupňový správny orgán) oznámil písomnosťou zo dňa 16.05.2013 žalobcovi začatie výkonu daňovej kontroly za účelom kontroly dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobie január až december 2010. Spis obsahuje zápisnicu Prezídia policajného zboru, národná kriminálna agentúra národná jednotka finančnej polície, expozitúra Bratislava o vykonaní prehliadky iných priestorov alebo pozemkov zo dňa 12.06.2013, zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 10.02.2014, výzvu z 13.02.2014 na predloženie dokladov adresovanú žalobcovi, odpoveď žalobcu na výzvu zo dňa 03.03.2014, viacero faktúr, údaje z elektronického mýtneho systému, žiadosti správcu dane o informácie. 3. Prvostupňové rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia vydané správcom dane Číslo: 9510401/5/1089069/2014 zo dňa 24.03.2014, ktorým bolo žalobcovi na zabezpečenie dosiahnutia účelu daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie január - december 2010 v rozsahu nevyhnutne potrebnom zakázané nakladať s jeho peňažnými prostriedkami na bankovom účte vo výške cca XXX XXX €, a to až do doby zaplatenia vyrubenej dane na základe výsledkov daňovej kontroly. Uloženie predbežného opatrenia podľa § 50 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len Daňový poriadok) bolo z dôvodu zabezpečenia účelu daňovej kontroly, na základe ktorej podľa predbežných zistení je predpoklad dorubenia dane vo výške cca XXX XXX €. 4. V dôsledku žalobcom podaného odvolania zo dňa 14.04.2014 vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím číslo: 1100308/1/300329/2014 zo dňa 30.06.2014 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v rozhodnutí opísal obsah odvolania žalobcu voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, zistený skutkový stav veci, stručný obsah napadnutého prvostupňového rozhodnutia správcu dane a konštatoval, že existujú dôvody, ktoré správcu dane viedli k uloženiu predbežného opatrenia na zabezpečenie účelu daňovej kontroly, a to na základe jej predbežných výsledkov, keďže správca dane očakával budúcu povinnosť peňažného plnenia, vyplývajúcu zo zisteného rozdielu dane. Konštatoval, že predbežné opatrenie nebolo uložené z dôvodu obavy o nevymožiteľnosť nesplatnej alebo nevyrubenej dane, ale z dôvodu zabezpečenia účelu daňovej kontroly. Žaloba. 5. Žalobca vyjadril presvedčenie, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane je nezákonným rozhodnutím vydaným na základe nesprávnej aplikácie a výkladu § 50 ods. 1 a § 63 ods. 5 Daňového poriadku. 6. Žalobca mal za to, že počas daňovej kontroly bolo preukázané, že došlo k dodaniu tovaru z tuzemska do iného členského štátu, čím boli splnené podmienky na oslobodenie dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona o DPH). V daňovom konaní správcovi dane preukázal všetky skutočnosti podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH - kópiou faktúr, listami CMR, dodacími listami, dokladmi o platbe za dopravu. Potom argumentácia odôvodnenosti napadnutého rozhodnutia predpokladajúca vznik jeho daňovej povinnosti bola nesprávna a neexistovali predpoklady na dorubenie mu dane na základe zistení v daňovej kontrole a tým ani dôvody na uloženie predmetného predbežného opatrenia. 7. Ohľadom uskutočnenia prepravy tovaru žalobca bol názoru, že správca dane dospel k nesprávnym a nepodloženým zisteniam, a to iba na základe výpisov z mýtnych transakcií od Národnej diaľničnej spoločnosti. Sám navrhol správcovi dane vykonanie dôkazov preukazujúcich prepravu, a to výpoveďami vodičov a záznamami o prevádzke motorových vozidiel. Týmto by sa preukázala pravdivosť spôsobu prepravy. Správca dane podľa žalobcu nedostatočne zistil skutkový stav a odôvodnenie svojho rozhodnutia postavil na skutočnostiach, ktoré dôveryhodne nepreukázali jeho závery v danom rozhodnutí o uložení predbežného opatrenia. Taktiež sa nevysporiadal s ním navrhovanými dôkazmi. 8. Poukázal na to, že predmetné predbežné opatrenie mu bolo uložené na základe § 50 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, pričom žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia skonštatoval, že predbežné opatrenie nebolo uložené z dôvodu obavy o nevymožiteľnosti nesplatnej alebo nevyrubenej dane, ale z dôvodu zabezpečenia účelu daňovej kontroly. Správca dane vo výroku svojho rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia uviedol ako účel, na ktorý sa predbežné opatrenie ukladá - zabezpečenie účelu prebiehajúcej daňovej kontroly. 9. Žalobca citoval ust. § 44 ods. 1 Daňového poriadku, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/70/2012, ktorý za cieľ daňovej kontroly označil zistenie alebo preverenie základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. 10. Mal za to, že správca dane by bol oprávnený uložiť mu predmetné predbežné opatrenie v prípade, ak by bola jeho dôvodom obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, resp. jej vymáhanie bude spojené so značnými ťažkosťami. Uložené predbežné opatrenie nemohlo prispieť k riadnemu zisteniu alebo prevereniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a potom neplnilo deklarovaný účel. 11. Žalobca zastával názor, že dotknuté predbežné opatrenie bolo nariadené s iným cieľom než za účelom zistenia alebo preverenia dane tak, ako to ukladá Daňový poriadok, čím správca dane a aj žalovaný prekročili svoju právomoc a porušili ústavný princíp zákonnosti. Vydaným rozhodnutím došlo k zásahu do jeho ústavou garantovaného vlastníckeho práva. Postupom žalovaného došlo k porušeniu § 3 ods. 1 Daňového poriadku, nakoľko došlo k neodôvodnenému zásahu do jeho práv a právom chránených záujmov. K uloženiu predmetného predbežného opatrenia došlo bez existencie dôvodnej obavy, že nesplatená daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti nevymožiteľná, ale výhradne za účelom zistenia alebo preverenia základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, vzhľadom na neexistenciu spôsobu naplnenia jeho deklarovaného účelu nemá oporu v zákone. Vyjadrenie žalovaného. 12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 03.12.2014 a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobca v žalobe uviedol tie isté námietky ako uviedol v odvolaní. Trval na svojom závere uvedenom v napadnutom rozhodnutí. Poukázal na znenie ust. § 50 ods. 1 Daňového poriadku s tým, že z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že správca dane uložil predbežné opatrenie na zabezpečenie účelu prebiehajúcej daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január - december 2010 spočívajúce v zákaze nakladať s peňažnými prostriedkami na bankových účtoch žalobcu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predpokladaná vyrubená daň sa týka odpočítania dane z nákupu tovaru. 13. Poukázal na to, že správca dane vo výroku svojho rozhodnutia uviedol účel, na aký sa predbežné opatrenie uložil (zabezpečenie účelu prebiehajúcej daňovej kontroly), ako aj konkrétnu povinnosť uloženú daňovému subjektu (žalobcovi). V odôvodnení rozhodnutia boli uvedené skutočnosti, na základe ktorých správca dane uložil predbežné opatrenie. 14. Napadnuté predbežné opatrenie bolo uložené žalobcovi v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly, ktorá indikovala budúcu povinnosť peňažného plnenia. Žalovaný mal za to, že predbežné opatrenie bolo uložené v medziach zákona a bolo odôvodnené, pričom rozsah uloženej povinnosti, spočívajúcej v zákaze nakladať s peňažnými prostriedkami na bankových účtoch žalobcu bol primeraný k predpokladanej budúcej povinnosti peňažného plnenia (XXX XXX €.). Žalovaný uviedol, že žalobcovi bol dňa 23.10.2014 doručený protokol z predmetnej daňovej kontroly s nálezom XXX XXX,XX €.. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 15. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v súlade s § 114 SSP v neprítomnosti riadne predvolaného žalobcu a ospravedlneného žalovaného a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v medziach žaloby nebolo vydané v súlade so zákonom. 16. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP. Obidva tieto zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 17. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 20. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 21. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 22. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 23. Podľa § 50 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby a) zložil peňažnú sumu na účet správcu dane, b) nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí. 24. Úlohou súdu v danom prípade je preskúmať zákonnosť postupu správnych orgánov pri vydávaní preskúmavaných rozhodnutí ako aj zákonnosť týchto rozhodnutí v zmysle žalobných námietok. 25. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe realizovanom v zákonom stanovenej lehote je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať všetky zákonom požadované náležitosti. 26. Účelom daňovej kontroly (vyplývajúcej z § 44 ods. 1 Daňového poriadku) je zistenie alebo preverenie základu dane, resp. zistenie všetkých ostatných podstatných skutočností, ktoré správca dane považuje za rozhodné pre správne určenie vzniku a rozsahu daňovej povinnosti kontrolovaného subjektu (žalobcu). Daňová kontrola je základným nástrojom správcu dane v daňovom konaní a predstavuje podrobné preskúmanie účtovných a iných dokladov potrebných pre správne určenie daňovej povinnosti, a to z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti. 27. V prejednávanej veci je z obsahu administratívneho spisu ako aj vydaných preskúmavaných rozhodnutí zrejmé, že správca dane by bol oprávnený uložiť žalobcovi predmetné predbežné opatrenie (spočívajúce v zákaze nakladania s jeho finančnými prostriedkami vo výške zistenej daňovej povinnosti žalobcu - XXX XXX €) iba v prípade, ak by bola v priebehu daňovej kontroly zistená dôvodná obava správcu dane, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň v zistenej výške bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti od daňového subjektu - žalobcu nevymožiteľná, resp. jej vymáhanie by mohlo byť spojené so značnými ťažkosťami. Podľa názoru súdu v danom prípade uložené predbežné opatrenie nemohlo nijakým spôsobom prispieť k riadnemu zisteniu alebo prevereniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, tak ako to má na mysli Daňový poriadok a potom jednoznačne nemohlo plniť ani deklarovaný účel - zabezpečenie účelu daňovej kontroly u žalobcu. 28. Súd musí dať za pravdu žalobcovi, že dotknuté predbežné opatrenie bolo zrejme nariadené s iným cieľom než za účelom zistenia alebo preverenia dane tak, ako to ukladá Daňový poriadok (účel daňovej kontroly). Potom postupom žalovaného došlo k porušeniu § 3 ods. 1 Daňového poriadku, nakoľko došlo k neodôvodnenému zásahu do jeho práv a právom chránených záujmov. K uloženiu predmetného predbežného opatrenia došlo bez preukázania existencie dôvodnej obavy, že nesplatená daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti nevymožiteľná, ale výhradne za účelom zistenia alebo preverenia základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti (celkom zjavne to v napadnutom rozhodnutí uviedol žalovaný). Preto vzhľadom na neexistenciu spôsobu naplnenia deklarovaného účelu posudzovaného predbežného opatrenia jeho vydanie nemalo oporu v zákone a je treba ho pokladať za arbitrárne, z ktorého odôvodnenia žalobca nemohol ani pri najlepšej vôli zistiť, aké skutočné dôvody viedli správcu dane a žalovaného k jeho vydaniu. Z napadnutého rozhodnutia nijako nevyplýva, akým spôsobom by mohol žalobca v prípade nenariadenia predmetného predbežného opatrenia zmariť účel prebiehajúcej daňovej kontroly. Správca dane a ani žalovaný v tomto smere svoje rozhodnutia nijako (tobôž nie presvedčivo) neodôvodnili. V napadnutom a ani v prvostupňovom rozhodnutí nie je uvedená správne úvaha o primeranosti nariadeného predbežného opatrenia s ohľadom na zabezpečenie plnenia prípadných daňových povinností žalobcu vo vzťahu k jeho Ústavou SR (čl. 20) mu zaručenému právu na nerušené užívanie svojho majetku (finančných prostriedkoch na bankových účtoch vo výške XXX XXX €). 29. Potom na základe zistených skutočností v tomto konaní súd dospel záveru, že napadnuté preskúmavané rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci opätovne konať, vyhodnotiť všetky získané dôkazy a vydať nové rozhodnutie, ktoré náležite vo vyššie naznačenom smere aj odôvodní. 30. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po skončení veci. 31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2001 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 2 písm. a/, § 145 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).