Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/130/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200820 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:8016200820.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: GfK Slovakia, s.r.o., IČO: 00 602 272, Račianska 153, Bratislava, zastúpený: BUŽEK & TEREM advokáti s.r.o., IČO: 36 867 276, Mariánska 12, Bratislava, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S/2014/00431-2.1., O-163/2014 zo dňa 04.06.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce č. S/2014/00431-2.1., O-163/2014 zo dňa 04.06.2014 ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov č.k.: P:193/2013-R2, S/7401/13/5814/14 zo dňa 21.03.2014 zrušuje a vec vracia orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi sa priznáva úplná náhrada trov konania voči žalovanému, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnymi orgánmi 1. Prvostupňový správny orgán, Inšpektorát práce Prešov, uložil žalobcovi pokutu vo výške 100.000,- eur pre porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej aj ako „zákon č. 82/2005 Z.z.“) tým, že žalobca využíval závislú prácu fyzických osôb, ktorých menný zoznam v počte 117 uviedol vo výroku prvostupňového rozhodnutia a s ktorými mal žalobca založené pracovnoprávne vzťahy podľa osobitného predpisu (zákonník práce) na základe dohôd o brigádnickej práci študentov a fyzických osôb opísaných vo výroku rozhodnutia v počte 52, s ktorými mal žalobca založené pracovnoprávne vzťahy podľa osobitného predpisu (zákonník práce) na základe dohôd o pracovnej činnosti, ale do počiatku výkonu kontroly nelegálneho zamestnávania dňa 26.04.2013 o 08:25 hod. si nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 461/2003 Z.z.“)), teda v prípade uvedených fyzických osôb si nesplnil prihlasovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni. Nelegálne zamestnávanie bolo u žalobcu zistené dňa 26.04.2013 o 08:25 hod. pri výkone kontroly nelegálneho zamestnávania na pracovisku žalobcu Masarykova 22, Prešov. 2. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa uvádza, že správny orgán vykonal v období od 26.04.2013 do 14.06.2013 v zmysle § 7 ods. 3 písm. a/ v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1,2 a 4 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. na pracovisku žalobcu. O zistených skutočnostiach bol spísaný protokol č. IPV-23-44-2.3/P- E24,25-13 zo dňa 28.05.2013 vrátane troch príloh, ktoré však neboli prerokované so žalobcom z dôvodu, že sídlo žalobcu sa nachádza mimo územnú pôsobnosť Prešovského kraja. Konateľ žalobcu písomne splnomocnil Mgr. Leškovú na prevzatie písomného vyhotovenia protokolu, pričom tento bol splnomocnenej osobe doručený dňa 17.06.2013. žalobca sa vyjadril k protokolu listom doručeným dňa 28.06.2013 e-mailom a písomne dňa 02.07.2013. Uviedol, že ku dňu vyjadrenia boli prijaté opatrenia k odstráneniu vytknutých nedostatkov. Na základe skutkového stavu konštatovaného v protokole bolo voči žalobcovi začaté správne konanie, o čom bol žalobca upovedomený listom doručeným mu dňa 26.08.2013. K začatiu správneho konania sa žalobca vyjadril listom zo dňa 04.09.2013 doručený e- mailom dňa 04.09.2013 a následne poštou dňa 09.09.2013. Poukázal na to, že žalobca akceptoval vytýkané mu porušenie zákona, namietal však, že mu nebola určený konkrétna lehota na odstránenie týchto nedostatkov , a preto sa nemohol dostať do omeškania. K otázke nelegálneho zamestnávania žalobca uviedol, že v prípade týchto fyzických osôb, s ktorými mal založené pracovnoprávne vzťahy na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti nebola k 26.04.2013 o 08:25 hod. splnená oznamovacia povinnosť voči sociálnej poisťovni, čo však odôvodňoval legislatívnymi zmenami v evidencii osôb zamestnávaných na základe dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov. Legislatívne zmeny mali za následok, že žalobca prvotne riešil celkovú situáciu potreby existencie v call centra v meste Prešov. Následne po rozhodnutí, že call centrum bude naďalej fungovať bolo potrebné niektorých zamestnancov získať niektoré osobné údaje na podanie prihlášok v sociálnej poisťovni, s ktorými zamestnávateľ nedisponoval pred začatím výkonu činnosti jednotlivých zamestnancov. Uvedený nedostatok osobných údajov jednotlivých zamestnancov spôsobil nemožnosť ich riadnej registrácie v sociálnej poisťovni. Z daného dôvodu nastalo omeškanie s podaním prihlášok do sociálnej poisťovne, tak ako to bolo zistené zo strany prvostupňového správneho orgánu. Uvedené pochybenie bolo spôsobené administratívnou chybou, ktorá bola odstránená a boli prijaté potrebné opatrenia. 3. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa ďalej uvádza, že na základe zisteného skutkového stavu a po zohľadnení vyjadrení žalobcu bolo dňa 16.10.2013 vydané rozhodnutie č. P:193/2013- R, S/7401/20997/13, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta v sume 100,- eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Rozhodnutie o uložení pokuty bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 21.10.2013. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol Národný inšpektorát práce rozhodnutím č. S/2014/00431-2.1, O-277/2013 zo dňa 06.02.2014 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán vec opätovne posúdil a vo veci vydal nové rozhodnutie. 4. Žalovaný vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že nelegálne zamestnávanie je zakázané. Zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia aj zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe nim určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodku sporenia zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a na účely osobitného predpisu pred vznikom tohto právneho vzťahu najneskôr pred začatím výkonu práce. Pri inšpekcii práce vykonanej dňa 26.04.2013 o 08:25 hod. na pracovisku žalobcu bola vykonaná kontrola zákazu nelegálneho zamestnávania 33 fyzických osôb, ktoré v tom čase vykonávali prácu na prevádzke. Z nich 6 osôb vykonávalo prácu na základe zmluvy o spolupráci a poskytovanie služieb ako živnostníci. Ostatné fyzické osoby vykonávali činnosť na základe dohody o brigádnickej práci študentov alebo na základe dohody o pracovnej činnosti. Z týchto osôb bolo v prípade 23 z nich zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, pretože napriek tomu, že mali v tom čase písomne uzavreté pracovnoprávne vzťahy, zamestnávateľ v ich prípade nesplnil prihlasovaciu povinnosť pred začatím výkonu ich činností a ani v čase kontroly nelegálneho zamestnávania dňa 26.04.2013. Uvedené bolo zistené na základe elektronického registra sociálnej poisťovne, pracovných výkazov, mzdových listov za rok 2013 a zoznamu kontrolovaných osôb zo dňa 26.04.2013. Taktiež na základe predložených dokladov bola vykonaná kontrola nelegálneho zamestnávania ďalších 189 osôb zamestnancov, ktorí vykonávali pre zamestnávateľa prácu na základe dohôd o brigádnickej práci študentov alebo dohôd o pracovnej činnosti. Porovnaním týchto predložených dokladov a elektronického registra sociálnej poisťovne bolo zistené, že v prípade 146 týchto zamestnancov si zamestnávateľ nesplnil prihlasovaciu povinnosť pred začatím výkonu ich činností a ani v čase kontroly nelegálneho zamestnávania dňa 26.04.2013 o 08:25 hod. Na základe uvedeného správne orgány dospeli k záveru, že 117 fyzických osôb - zamestnancov vykonávalo pre žalobcu ako zamestnávateľa závislú prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a 52 fyzických osôb vykonalo pre žalobcu závislú prácu na základe dohody o pracovnej činnosti, avšak dňa 26.04.2013, teda v čase začatia kontroly nelegálneho zamestnávania, si žalobca nesplnil v prípade týchto 169 fyzických osôb prihlasovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni a túto si splnil až dňa 06.05.2013, 07.05.2013 a tiež 22.08.2013. Pri rozhodovaní o výške pokuty správny orgán prihliadal na všetky zistené skutočnosti, že sa jednalo o druhú vykonanú inšpekciu u toho istého účastníka v roku 2013 aj to, že opakovane napriek predchádzajúcej inšpekcii práce bolo konštatované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Taktiež sa prihliadlo na to, že počas inšpekcie práce bola kontrola nelegálneho zamestnávania vykonávaná v prípade 212 zamestnancov a v prípade 169 zamestnancov z nich bolo aj v správnom konaní preukázané porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Skutok bol závažným porušením zákazu nelegálneho zamestnávania, keďže sa jednalo o opakované zistenie tohto nedostatku ako aj počet nelegálne zamestnávaných osôb. S ohľadom na počet nelegálne zamestnávaných osôb bola pokuta uložená v prepočte na jednu osobu iba vo výške necelých 600 eur. S ohľadom na všetky skutočnosti, keďže žalobca konal vedome v rozpore s ust. právnych predpisov, keďže už pri predchádzajúcej inšpekcii práce bolo zistené rovnaké porušenie povinností, pričom administratívna náročnosť personálnej práce neodôvodňuje, aby zamestnávateľ v takom rozsahu nerešpektoval ustanovenia právnych predpisov, považoval uloženie sankcie vo výške 10.000,- eur za adekvátne. II. Žaloba 5. Žalobou doručenou súdu dňa 26.06.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, toto rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu považoval za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že žalovaný nesprávne právne posúdil, že v prejednávanom prípade sa jedná o opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Správny orgán pri svojej činnosti absolútne nerešpektoval zásadu ukladania trestov aplikovateľné v správnom konaní a tým porušil právo účastníka na súdnu a inú ochranu a právo na spravodlivé konanie obsiahnuté v Ústave SR a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách a v odporúčaní výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov dňa 13.02.1991. Žalobca nesúhlasil s tvrdením správnych orgánov, že inšpekčná činnosť správneho orgánu bola vykonávaná v období medzi 19.02.2013 a 28.06.2013 ako dve inšpekcie práce odôvodňujúce začatie dvoch nezávislých správnych konaní v auguste 2013, výsledkom ktorých je uloženie dvoch sankcií za rovnaké tvrdené konanie. Obe kontroly a správne konania boli vykonané a vedené v bezprostrednej časovej súvislosti vo vzťahu k totožnému subjektu, totožnému konaniu a dokonca aj vo vzťahu k totožnému časovému obdobiu. Ku dňu 02.04.2013, kedy bola ukončená prvá kontrola správny orgán zistil porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania u 10 osôb, ku dňu 28.05.2013 však tvrdil, že v čase od 01.01.2013 do ukončenia druhej kontroly bolo nelegálne zamestnaných až 169 osôb. Skutočnosť, že správny orgán pri prvej kontrole pravdepodobne nepostupoval podľa § 3 ods. 5 a § 31 ods. 1 Správneho poriadku a pri prvej inšpekcii nezistil dostatočne a úplne skutočný stav veci nemôže odôvodňovať začatie ďalšej kontroly a následne ďalšieho správneho konania o uloženie ďalšej pokuty vo veci toho istého konania. Žalobca dodal, že žiadna okolnosť nemôže odôvodniť začatie dvoch nezávislých správnych konaní, výsledkom ktorých je dvojnásobné uloženie pokuty a dokonca aj konštatovanie opakovaného nelegálneho zamestnávania. Akékoľvek rozhodnutie prijaté v takomto nezákonnom konaní nemôže byť zákonné a takéto rozhodnutie je preto potrebné v celom rozsahu zrušiť. 6. Žalobca ďalej namietal, že úkon, ktorým sa správne konanie začalo, nespĺňa formálne náležitosti úkonu, ktorým má začať správne konanie. Podľa žalobcu začal správny orgán konanie z vlastného podnetu dňa 22.08.2013, pričom úkon, ktorým konanie začal bol označený ako oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty. K tomu žalobca uviedol, že účelom správneho konania nie je samo o sebe uloženie pokuty ale prejednanie správneho deliktu. Formálne nesprávny úkon správneho orgánu nemôže byť relevantným začatím správneho konania proti žalobcovi podľa § 18 Správneho poriadku. 7. Žalobca taktiež namietal, že správne konanie voči nemu bolo začaté v inej veci, v akej bolo právoplatne rozhodnuté a napadnuté rozhodnutie nemá preto oporu v podkladoch, z ktorých toto rozhodnutie vychádza. Po celý čas vykonávania kontroly ako aj v liste zo dňa 22.08.2013 (oznámenie o začatí správneho konania) správny orgán tvrdil, že žalobca sa mal dopustiť nelegálneho zamestnávania tým, že využíval závislú prácu fyzických osôb, avšak do začiatku vykonávania kontroly si nesplnil oznamovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni. Nesplnenie oznamovacej povinnosti ako popis skutku sa nachádza aj vo všetkých podkladoch, z ktorých rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie vychádza. Za takýto skutok (nesplnenie oznamovacej povinnosti) bol žalobca uznaný zodpovedným prvostupňovým rozhodnutím prijatým v správnom konaní dňa 16.10.2013. Napriek tomu v opätovnom prvostupňovom rozhodnutí zo dňa 21.03.2013 však už prvostupňový správny orgán popisuje sankcionovaný skutok tak, že žalobca využíval závislú prácu fyzických osôb, avšak do začiatku vykonávania kontroly si nesplnil prihlasovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni. Žalobca dal do pozornosti, že oznamovacie povinnosť, ktorá je reálne uvedená v § 231 ods. 1 písm. c/, d/, h/, m/, n/, o/ zákona o sociálnom poistení a prihlasovacia povinnosť, ktorá je uvedená v § 231 ods. 1 písm. a/, b/ zákona o sociálnom poistení, sú podľa zákona o sociálnom poistení dve rôzne existujúce na sebe nezávislé povinnosti subjektov zúčastnených na sociálnom poistení, v žiadnom prípade však nepredstavujú totožnú povinnosť ani ich nie je možné vzájomne zamieňať, či inak ekvivalentne posudzovať. Žalobca zhrnul, že správny orgán proti žalobcovi viedol konanie v inej veci a za celkom iný skutok, v akej potom rozhodol. Podklady, ktoré správny orgán vo svojom konaní použil a o ktoré sa oprel nie sú v súlade s výrokom rozhodnutia a nedávajú jasný zrozumiteľný a zákonný podklad pre vydanie rozhodnutia. Rozhodnutie je z toho dôvodu zmätočné a nepreskúmateľné. 8. Žalobca tiež namietal, že prvostupňové rozhodnutie zo dňa 21.03.2014 bolo žalobcovi doručené nezviazané v počte 24 ks voľných listov. Rozhodnutiu žalovaného žalobca vyčítal, že nebolo podpísané generálnym riaditeľom žalovaného, ktorý je štatutárny orgán, ale inou osobou, ktorej meno a priezvisko nie je možné z podpisu identifikovať. 9. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného nezodpovedá požiadavkám kladeným na obsah a náležitosti správneho rozhodnutia, nakoľko sa žalovaný žiadnym spôsobom nevysporiadal ani s jednou z námietok žalobcu uvedenom v jeho odvolaní zo dňa 04.11.2013. Takéto rozhodnutie považoval za porušujúci § 47 ods. 3 Správneho poriadku. 10. Záverom svojej žaloby žalobca namietal uloženie sankcie, ktoré podľa neho vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto nemôže byť zákonné. Z textu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia ani rozhodnutia žalovaného nebolo zrejmé, aké konkrétne logické úvahy viedli správny orgán k uloženiu sankcie práve vo výške 100.000,- €, a prečo sa práve táto výška pokuty zdá správnemu orgánu primeraná práve v tomto konkrétnom prípade. Sankcia podľa žalobcu nie je v žiadnom prípade individualizovaná na podmienky tohto prípadu. Text odôvodnenia bolo len obyčajnou rekapituláciou skutkových zistení s tým, že prvostupňový správny orgán doplnil podľa jeho názoru výlučne priťažujúce okolnosti. Zároveň správne orgány neuviedli, aké sú a v čom videli závažnosť spôsobených následkov v danom prípade a či prihliadol na nejaké poľahčujúce okolnosti, či sa vysporiadal a bral do úvahy aj iné sankcie a dôsledky, ktoré pre žalobcu z jeho rozhodnutia priamo zo zákona nastávajú a pod. Žalovaný ani prvostupňový správny orgán sa nezamysleli nad skutočnými a právnymi dôsledkami svojho postupu, kedy nezákonne uznal právnickú osobu zodpovednú za opakované nelegálne zamestnávanie, čo v praxi de facto znamená zrušenie živnostenského oprávnenia - likvidácia, ukončenie činnosti podnikateľa, ktorý riadne zamestnáva viac ako 50 osôb v pracovnom pomere a viac ako 22 rokov bez akéhokoľvek zaváhania riadne platí a prispieva do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, do zdravotných poisťovní i do sociálnej poisťovne. III. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 30.07.2014, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Poukázal na to, že prvostupňový správny orgán vykonal v roku 2013 u žalobcu dve inšpekcie práce zamerané aj na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania. Predmetné kontroly však neboli vykonané súčasne a žalobcovi bol po ukončení prvej z nich poskytnutý dostatočný čas na to, aby odstránil zistené nedostatky, vrátane vytknutého porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania. V období od 19.02.2013 do 02.04.2013 u žalobcu inšpektorát práce vykonal dozor, ktorý bol ukončený protokolom zo dňa 02.04.2013. V tomto protokole bolo konštatované nelegálne zamestnávanie (porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní) desiatich fyzických osôb presne identifikovaných v rozhodnutí. Výkon druhej inšpekcie práce sa uskutočnil v období od 26.04.2013 do 14.06.2013, kedy inšpektorát práce na základe žalobcu predložených dôkazov dospel k záveru o porušení totožného ustanovenia, tento krát však vo vzťahu k iným 169 fyzickým osobám, ktoré sú v rozhodnutí presne identifikované. Poukazujúc na rozhodnutie najvyššieho súdu 5Tdo 18/2011 žalovaný uviedol, že rozhodujúcou skutočnosťou z hľadiska uplatnenia zásady ne bis in idem je totožnosť skutku a nie totožnosť právnej kvalifikácie. Berúc teda do úvahy odlišný čas spáchania skutku, iné fyzické osoby, ktoré boli protiprávnym konaním žalobcu dotknuté ale rôzny dátum zistenia nelegálneho zamestnávania dospel správny orgán k názoru, že nemožno uvedený právny delikt, ktorý bol predmetom sankcionovania žalobou v napadnutom rozhodnutí pokladať za totožný s predmetným zistením porušením zákazu nelegálneho zamestnávania, za ktoré bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 100.000,- €. 12. Žalovaný nesúhlasil s tým, že po vykonaní druhej kontroly nelegálneho zamestnávania mal konanie žalobcu vyhodnotiť ako trvajúci (pokračujúci) delikt, počkať na jeho dokonania a až následne začať správne konanie, v ktorom by uložil len jednu sankciu. Takýto postup nie je prípustný, keďže správny delikt nelegálneho zamestnávania, tak ako ho definuje § 2 ods. 2 písm. b/ zákona je ako čin dokonaný vtedy, keď inšpektorát práce pri výkone kontroly nelegálneho zamestnávania zistí, že právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ využíva závislú prácu fyzickej osoby, s ktorou má založený pracovnoprávny vzťah, ale do začiatku výkonu tejto kontroly si nesplnila povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. K takémuto zisteniu dospel správny orgán dňa 26.04.2013, čo vzhľadom aj na odlišnosť skutkov evokuje záver, že išlo o iný správny delikt ako ten, ktorý bol zistený dňa 19.02.2013 pri inej kontrole nelegálneho zamestnávania. 13. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa oznámenia o začatí administratívneho konania, žalovaný uviedol, že je potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že spomenutý správny akt - oznámenie o začatí správneho konania je aktom obsahujúcim všetky podstatné náležitosti, ktorý účastníka konania jednoznačným spôsobom informoval o tom, v akej veci sa voči nemu začína správne konanie. V tomto doklade prvostupňový správny orgán popisuje skutok a uvádza aj konkrétne ustanovenia právneho predpisu za porušenie ktorého je nevyhnutné uložiť účastníkovi konania pokutu. 14. Pokiaľ žalobca namietal, že účelom správneho konania nemalo byť udelenie pokuty, ale prejednanie správneho deliktu, žalovaný bol toho názoru, že oba orgány rozhodujúce o pokute žalobcu postupovali v uvedenom prípade v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákona č. 125/2006 Z.z. Opierajúc sa o dikciu § 19 ods. 2 písm. a/ bod. 1./ zákona o inšpekcii práce žalobcovi bola uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ktoré bolo riadne zistené a dostatočne preukázané. 15. Vo vzťahu ku konštatovaniu, že správne konanie začalo v inej veci, v akej bolo následne rozhodnuté, žalovaný uviedol, že z výrokovej časti, ale aj z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé, že inšpektorát práce aplikoval na zistený skutkový stav právny predpis účinný v čase výkonu inšpekcie práce, keďže protiprávne konanie žalobcu popísal ako využívanie závislej práce fyzických osôb, s ktorými mal žalobca založené pracovnoprávne vzťahy podľa osobitného predpisu, ale do začiatku výkonu kontroly nelegálneho zamestnávania si nesplnil (oznamovaciu) povinnosť voči sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu. Takto popísaný skutok možno jednoznačne kvalifikovať ako nelegálne zamestnávanie, tak ako je definovaný v § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení účinnom od 20.07.2011, teda akákoľvek úvaha o použití neúčinného právneho predpisu len odvolávaním sa na prívlastok nesplnenej povinnosti podľa osobitného predpisu je zo strany žalobcu tendenčná a prísne formalistická. 16. Pokiaľ žalobca namietal uloženie sankcie, ktoré podľa neho vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, žalovaný uviedol, že pri odôvodňovaní výšky pokuty prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce, prihliadol aj na ďalšie skutočnosti, ako sú napr. vedomé konanie žalobcu v rozpore s ustanoveniami právnych predpisov, samotný počet nelegálne zamestnávaných osôb (169) z celkového počtu kontrolovaných zamestnancov (212), veľkosť zamestnávateľa, či fakt, že u žalobcu bol tento nedostatok zistený opakovane v priebehu prvého polroka 2013 aj napriek predchádzajúcej inšpekcii práce dostatočne odôvodňujú záver o potrebe uloženia sankcie v takej výške, ktorá nebude len preventívnym pôsobením, ale bude značne citeľná aj v majetkovej sfére žalobcu. IV. Relevantné právne predpisy 17. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a do začiatku výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu. 18. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/20110720.html>, 4 a 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2005/82/20110720.html>. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 5 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/20110720.html>. 19. Podľa § 231 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. zamestnávateľ je povinný a) prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou najneskôr v deň predchádzajúci dňu, v ktorom začne zamestnávať aspoň jedného zamestnanca, a odhlásiť sa z tohto registra do ôsmich dní odo dňa, v ktorom nezamestnáva už žiadneho zamestnanca, b) prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia 1. zamestnanca podľa § 4 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20180101> na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20180101>, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20180101>, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2003/461/20180101>, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/461/20180101> nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20180101>, 2. zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20180101>, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20180101> za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20180101> a ods. 2 a 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2003/461/20180101> z tejto dohody presiahol sumu podľa § 4 ods. 5 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20180101>, odhlásiť tohto zamestnanca v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20180101> za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20180101> a ods. 2 a 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2003/461/20180101> z tejto dohody nepresiahol sumu podľa § 4 ods. 5 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20180101> alebo odhlásiť tohto zamestnanca do ôsmich dní od zániku tohto poistenia z iného dôvodu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/461/20180101> nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20180101>, 3. zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20180101>, ktorý mu zakladá právo na nepravidelný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 1 štvrtej vety <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20180101>, ak priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2003/461/20180101> a ods. 2 a 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/461/20180101> z tejto dohody presiahol sumu podľa § 4 ods. 5 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20180101>, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2003/461/20180101> nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20180101>, 4. zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20180101>, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20180101> tretej vety, ak mu bol vyplatený príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20180101> a ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/461/20180101> a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20180101> po zániku tejto dohody a vyplatením tohto príjmu nadobudol postavenie zamestnanca, 5. zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20180101> na účely úrazového poistenia, garančného poistenia pred vznikom tohto právneho vzťahu najneskôr pred začatím výkonu práce, odhlásiť tohto zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do ôsmich dní od skončenia tohto právneho vzťahu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak pracovnoprávny vzťah nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/461/20180101> a b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20180101>, 6. fyzickú osobu uvedenú v § 4 ods. 1 písm. d) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2003/461/20180101> na účely úrazového poistenia, garančného poistenia pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru najneskôr pred začatím výkonu práce, odhlásiť fyzickú osobu uvedenú v § 4 ods. 1 písm. d) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/461/20180101> z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do ôsmich dní od skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20180101> a b) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20180101>, 7. zamestnanca, ktorý bol fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20180101> a povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti jej vzniklo podľa § 20 ods. 4 písm. a) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20180101>, na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20180101> za kalendárny mesiac, v ktorom mesačný príjem presiahol sumu podľa § 4 ods. 1 písm. d) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2003/461/20180101> druhého bodu, a ak povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti vzniklo podľa § 20 ods. 4 písm. c) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20180101> pred vznikom tohto poistenia, 8. zamestnanca, ktorý bol fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d) bode 1b. <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20180101> a povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti jej vzniklo podľa § 20 ods. 4 písm. b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20180101>, na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20180101> za kalendárny mesiac, v ktorom prestala mať trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese, 9. zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/461/20180101> na dôchodkové poistenie v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20180101> druhej vety, c) oznámiť pobočke prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca do ôsmich dní od tohto prerušenia; splnenie povinnosti podľa písmena b) sa nevyžaduje, d) oznámiť pobočke začiatok a skončenie čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky zamestnancom do ôsmich dní od začiatku čerpania a do ôsmich dni od skončenia čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, e) odstúpiť pobočke tlačivo, na ktorom sa preukazuje dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca, ak trvá dlhšie ako desať dní, do troch dní po 10. dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, f) predkladať pobočke 1. výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie s uvedením dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, s určením fyzickej osoby, ktorá plní povinnosti voči Sociálnej poisťovni, 2. opravný výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac, ak zistí, že vo výkaze podľa prvého bodu uviedol nesprávne údaje, najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo predpísané dlžné poistné na základe výkazu podľa prvého bodu, g) poskytovať organizačným zložkám Sociálnej poisťovne súčinnosť pri vykonávaní sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom bezplatne, h) oznámiť písomne pobočke pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť, najneskôr do troch dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel, i) predkladať pobočke záznam o pracovnom úraze, ktorý podlieha evidencii a registrácii podľa osobitného predpisu,101) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20180101> najneskôr do ôsmich dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel, a výsledky vyšetrovania pracovných úrazov a hlásenia o zistení chorôb z povolania do ôsmich dní od ich doručenia, j) viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia a predložiť túto evidenciu Sociálnej poisťovni 1. v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kalendárny mesiac, v ktorom zamestnanec skončil právny vzťah k zamestnávateľovi, alebo 2. do ôsmich dní od uplatnenia nároku na dávku zamestnanca, alebo odo dňa doručenia výzvy Sociálnej poisťovne na predloženie tejto evidencie, k) umožniť povereným zamestnancom organizačných zložiek Sociálnej poisťovne vstup do svojich objektov, vykonanie kontroly a nazeranie do záznamov o príjmoch zamestnancov a do iných záznamov dôležitých na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom, l) vydávať zamestnancom na ich žiadosť potvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom, m) oznámiť pobočke zmenu svojho názvu a sídla do ôsmich dní od tejto zmeny, n) oznámiť organizačnej zložke zmenu mena a priezviska zamestnanca do ôsmich dní odo dňa, v ktorom sa o tejto zmene dozvedel, o) oznámiť organizačnej zložke Sociálnej poisťovne pri plnení povinnosti podľa písmena b), že jeho zamestnanec je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa, ako aj každú zmenu týchto skutočností do ôsmich dní od tejto zmeny. 20. Podľa § 7 ods. 3 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce a) zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom v § 2 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/20170501> a vykonávanie dohľadu, najmä dozerá, či požiadavkám ochrany práce zodpovedajú 1. výber, umiestnenie, usporiadanie, používanie, udržiavanie a kontrola pracoviska, pracovného prostredia, pracovných prostriedkov, ochranných prostriedkov, chemických faktorov, fyzikálnych faktorov, biologických faktorov, faktorov ovplyvňujúcich psychickú pracovnú záťaž a sociálnych opatrení a 2. pracovné postupy, pracovný čas, organizácia ochrany práce a systém jej riadenia, 20. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu. 21. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/20170501>. Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 22. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/20170501>, uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2006/125/20170501> a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin. 23. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku. IV. Právne posúdenie 23. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a preto napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vrátil vec orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. 24. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu (priestupku, či iného správneho deliktu), kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Definičným znakom správneho deliktu je konanie, protiprávnosť, sankcionovateľnosť, zodpovedná osoba, zavinenie - okrem prípadov konštrukcie zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, ustanovenie znakov deliktu priamo zákonom. 25. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. 26. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu. 27. Z dikcie vyššie uvedených ustanovení zákona č. 82/2005 Z.z. vyplýva, že právnická osoba (akou je i žalobca) nesmie zamestnávať osoby nelegálne. Nelegálnym zamestnávaním sa rozumie aj využívanie závislej práce fyzickej osoby, s ktorou má založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a do začiatku výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu. Na mysli mal v tomto prípade zákonodarca aj povinnosti podľa § 231 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., medzi ktoré patrí povinnosť prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia. 28. Z administratívneho spisu vyplýva, že správne orgány v správnom konaní ustálili, že žalobca využíval závislú prácu fyzických osôb, s ktorými mal založené pracovnoprávne vzťahy podľa osobitného predpisu, ale do začiatku výkonu kontroly nelegálneho zamestnávania si nesplnil povinnosť voči sociálnej poisťovni podľa § 231 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Takto popísaný skutok možno jednoznačne kvalifikovať ako nelegálne zamestnávanie v zmysle § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z.. Uvedený skutkový záver vyplýva bez pochybností z dôkazov, ktoré boli vykonané v administratívnom konaní, pričom žalobca v podstate spáchanie správneho deliktu nepoprel. 29. V predmetnej právnej veci ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o uložení sankcie za spáchanie správneho deliktu. 30. Je nepochybné, že právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti, vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť. Formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov (rozsudky ESĽP vo veci Öztürk proti Nemeckej spolkovej republike z 21. februára 1984, č. sťažnosti 8544/79, Escoubet proti Belgicku, z 28. októbra 1999, č. sťažnosti 26780/95, Zolotukhin proti Rusku z 10. februára 2009, č. sťažnosti 14939/03). 31. Trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) má podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 Odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle Rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. 32. Pri súbehu viacerých správnych deliktov je s ohľadom na nedostatok špeciálnej úpravy pre administratívne trestanie potrebné metódou analógie legis aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu podľa Trestného zákona. Použitie absorpčnej zásady pri administratívnom trestaní za viaceré správne delikty je z hľadiska výslednej výšky sankcie v prospech žalobcu, pretože v prípade uloženia sankcie za každý zo zbiehajúcich sa správnych deliktov by výsledná sankcia uložená žalobcovi bola podstatne vyššia. Pokiaľ subjekt spácha viacero deliktov, správny orgán uloží sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Najprísnejšie postihnuteľný správny delikt je delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s najvyššou sadzbou. Pri rovnakej sadzbe pokút správny orgán uloží úhrnnú sankciu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na najzávažnejší delikt. V každom prípade však platí, že subjektívny záujem žalobcu na individuálnom sankcionovaní každého zo zbiehajúcich sa správnych deliktov nemôže viesť k vylúčeniu trestnoprávnych štandardov, ktoré sú nedeliteľnou súčasťou systému administratívneho trestania (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/123/2014 zo dňa 17.6.2015, rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 6.3.2008, sp. zn. 2 Sžo 46/2012 zo dňa 18.9.2013). 33. V predmetnej veci sa u žalobcu realizovali dve kontroly s časovým rozstupom dvoch týždňov. Pri oboch kontrolách bolo konštatované to isté porušenie právnych predpisov. Správny súd je toho názoru, že v predmetnom prípade nemali uvedenú podstatnú okolnosť správne orgány ignorovať a iniciovať dve samostatné administratívne konania bez náležitého zdôvodnenia takéhoto postupu. Je viac ako pravdepodobné, že tí istí zamestnanci, ktorých sa týkajú rozhodnutia správnych orgánov preskúmavaných na základe žaloby, pracovali u žalobcu aj v čase vykonania prvej kontroly, resp. z rozhodnutia žalovaného nevyplýva, že by nepracovali, a preto bolo potrebné konať opakovane proti žalobcovi v administratívnom konaní z dôvodu deliktuálnej recidívy. Z administratívneho spisu sa však jeví, že v danom prípade išlo o súbeh deliktov, pri ktorých sankcionovaní je nevyhnutné aplikovať analógiu legis a postupovať podľa absorpčnej zásady, tak ako to stabilne konštatuje Najvyšší súd SR v už citovaných rozsudkoch sp. zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 6.3.2008, sp. zn. 2 Sžo 46/2012 zo dňa 18.9.2013 ako aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 2S/123/2014 zo dňa 17.6.2015. 34. Nemožno súhlasiť s takým výkladom právnych predpisov, že správny orgán bez náležitého odôvodnenia vykoná u toho istého subjektu viacnásobné opakované kontroly, ktoré sú zamerané na ten istý chránený záujem či splnenie povinnosti. Uvedený postup sa javí šikanózny, ako už súd uviedol - odporujúci nevyplývajúci z dikcie žiadneho právneho predpisu. Správny súd poukazuje aj na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého štátne orgány môžu konať len na základe Ústavy, v jej medziach, a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR určuje nielen to, aký druh právnej úpravy štátny orgán použije pri rozhodovaní, ale aj to, akým spôsobom prikročí k jeho výkladu v súlade s princípom právneho štátu; ústavný príkaz zakotvený v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR je súčasne aj ustanovením povinnosti vykladať ústavné a zákonné normy tak, aby sa tento príkaz rešpektoval v celom vymedzenom rozsahu (napríklad nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 zo dňa 5.11.2002). Ústavný princíp, na základe ktorého konajú orgány štátu, si nemožno zamieňať s oprávnením fyzických a právnických osôb zakotveným v čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, ktoré má opačný cieľ - každý môže konať to, čo mu zákon nezakazuje (samozrejme za situácie, že tento článok ústavy nevytvára právny základ pre protiprávne konanie). 35. Súd sa preto nestotožnil s vysvetlením správnych, prečo z kontrol, ktoré prakticky na seba nadväzovali a bol medzi nimi minimálny časový odstup a navyše predmet kontroly bol totožný. Postup správnych orgánov považoval súd za nelogický, pričom konajúce správne orgány nemali za spáchaný delikt (spáchané delikty) uložiť dve sankcie, ale len jednu úhrnnú sankciu (absorpčná zásada), t.j. sankciu za najprísnejšie sankcionovateľný správny delikt. 36. Pokiaľ ide o ostatné námietky žalobcu, tie neboli priamym dôvodom pre zrušenie žalobou napadnutých rozhodnutí, a to buď z dôvodu, že ich súd nepovažoval za opodstatnené prípadne boli irelevantné. 37. Pokiaľ žalobca namietal, že úkon, ktorým sa správne konanie začalo, nespĺňa formálne náležitosti úkonu, ktorým má začať správne konanie a že správne konanie voči nemu bolo začaté v inej veci, v akej bolo právoplatne rozhodnuté súd tieto námietky nepovažoval za právne relevantné. Oznámenie o začatí správneho konania je aktom procesným, pričom jeho úlohou je oboznámiť účastníka administratívneho konania o tom, že sa dopustil konania, ktoré kvalifikoval správny orgán ako dôvod pre úradné konanie, ktorého dôsledkom môže byť po zistení skutkového stavu eventuálny postih. Rozhodnutiu správneho orgánu musí predchádzať právna kvalifikácia, pričom právne vec možno posúdiť až po riadnom a úplnom zistení skutkového stavu. TO znamená, že pokiaľ sa v oznámení o začatí konania voči žalobcovi uvádzala právna kvalifikácia alebo opis skutku, toto bolo len rámcovým vymedzením, ktoré však nebolo záväzným pre správny orgán do tej miery, že sa od neho mohol odkloniť, pokiaľ bola zachovaná kauzálna súvislosť so skutkom opísaným v tomto oznámení. Súd sa na druhej strane stotožnil s žalovaným v tvrdení, že oznámenie žalobcu jednoznačným spôsobom informovalo o tom, v akej veci sa voči nemu začína správne konanie, prvostupňový správny orgán popisuje skutok a uvádza aj konkrétne ustanovenia právneho predpisu za porušenie ktorého je nevyhnutné uložiť účastníkovi konania pokutu. 38. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie zo dňa 21.03.2014 mu bolo doručené nezviazané v počte 24 ks voľných listov, že nebolo podpísané generálnym riaditeľom žalovaného, ktorý je štatutárny orgán, ale inou osobou, ktorej meno a priezvisko nie je možné z podpisu identifikovať, súd tieto námietky považuje takisto za nedôvodné. Žalobca nepredložil dôkaz o tom, že by rozhodnutie žalovaného nebolo podpísané oprávnenou osobou ani čo sa týka formy vyhotovenia prvostupňového rozhodnutia. K tomu súd len dodáva, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nebolo žalobcovi oznámené formou, ktorá by ho akokoľvek obmedzovala uplatniť svoje procesné práva, žalobca sa s rozhodnutím mohol oboznámiť a reagoval naň podaním odvolania, ktorým sa následne správne orgány zaoberali. 39. Pokiaľ žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné z dôvodu, že žalovaný sa nevyjadril ku všetkým jeho bodom odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu, súd tomuto tvrdeniu neprisvedčil. Správne odôvodňovanie súdnych rozhodnutí z hľadiska zachovania základného práva účastníka podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, resp. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (vzťahuje sa to aj na rozhodnutia správnych orgánov) sa nemôže chápať tak, že sa vyžaduje podrobná odpoveď na každý argument. V rámci odôvodnenia rozhodnutia sa vyžaduje, aby sa súd, resp. správny orgán jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie podstatné a právne relevantné. Vzhľadom na uvedené súd považuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za súladné s § 47 ods. 3 správneho poriadku, keďže žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými právne významnými otázkami relevantnými pre konanie. 40. Pokiaľ žalobca namietal uloženie sankcie, s touto sa súd čiastočne stotožnil. Treba však zopakovať, že primárne nebolo rozhodnutia napadnuté žalobou zrušené z dôvodu vady týkajúcej sa rozhodnutia o sankcii. 41. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku a opakované zistenie toho istého nedostatku. 42. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. 43. Správny súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri odôvodňovaní rozhodnutí. Platí, že vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania. 44. Zároveň je nutné podotknúť, že pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. 45. Správna súd je toho názoru, že výška sankcie uloženej žalobcovi v napadnutých rozhodnutiach nie je dostatočne zdôvodnená. Ako vyplýva z týchto rozhodnutí, správne orgány sa nezaoberali dostatočne vecou z hľadiska všetkých ustanovených kritérií, ktoré je potrebné zohľadniť v zmysle § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z.. Zároveň možno súhlasiť so žalobcom, že odôvodnenie sankcie opisovalo len skutočnosti v neprospech žalobcu a z tohto pohľadu je úvaha správnych orgánov nevyvážená. Absentuje tiež úvaha o dôsledkoch výšky uloženej sankcie pre žalobcu. Pokuta uložená správnym orgánom má byť pre podnikateľa natoľko citeľná, aby ho od podobného konania v budúcnosti odradila, avšak nemôže byť pokutou likvidačnou (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžhpu 3/2011 zo dňa 22.5.2013, sp. zn. 1 Sžhpu 1/2008 zo dňa 25.1.2011). Ak žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán uložil za súbeh deliktov dve sankcie, konal v rozpore s ustálenou judikatúrou ESĽP a Najvyššieho súdu SR ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (publikovaný v Zbierke zákonov SR pod č. 209/1992 Zb.). Z vyššie uvedených dôvodov považoval súd žalobou napadnuté rozhodnutia za nezákonné, a preto ich zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/ SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 46. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak by orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu § 191 ods. 6 SSP). 47. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 48. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).