Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/145/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710200544 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:8710200544.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobkyne: E. L., L. Ž. Č.. XXX, zastúpená advokátom JUDr. Marošom Zimom, Hradné námestie č. 29, Kežmarok, proti žalovanému: J., R..K..S.., J. N.. Č.. XX, L., o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 24C 173/2010 - 180 zo dňa 8. septembra 2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská K., C..R.., F. K. X, L. zo dňa 27.11.2009 sp. zn. SR 19164/09. O trovách konania si vyhradil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sume 331,50 eur na depozitný účet Okresného súdu Bratislava IV. 2. Súd prvej inštancie skutkovo zistil, že Stály rozhodcovský súd rozsudkom sp. zn. SR 19164/09 zo dňa 27.11.2009 žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 2.913,06 eur spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 2.589,12 eur od 10.5.2009 do zaplatenia a povinnosť nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 527,81 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 4.1.2010 a vykonateľnosť dňa 7.1.2010. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na tom skutkovom podklade, že žalobkyňa dňa 25.8.2008 uzavrela so žalovaným Zmluvu o úvere č. 7202621, na základe ktorej jej žalovaný ako veriteľ poskytol úver vo výške 1.327,76 eur ( 40.000,- Sk), ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 1.261,37 eur t. j. 38.000,- Sk zahŕňajúci paušálne poplatky a všetky výdavky a náklady na uzatvorenie zmluvy a administratívu s tým spojenú. Spolu sa teda žalobkyňa zaviazala žalovanému vrátiť sumu 2.589,13 eur v 12 splátkach po 215,76 eur počnúc dňom 5.4.2009. Žalobkyňa (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalovanej) ku dňu vyhotovenia návrhu na začatie rozhodcovského konania z uvedenej čiastky uhradila 0,- eur. Rozhodcovský súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol uzavretím zmluvy o úvere záväzkový vzťah, na základe ktorej sa žalovaný (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalobcu) zaviazal poskytnúť peňažné prostriedky a žalobkyňa sa zaviazala vrátiť žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky formou splátok podľa splátkového kalendára. Žalovaný splnil svoj záväzok a v súlade so zmluvnými podmienkami mu vzniklo právo na vrátenie ním poskytnutého úveru a poplatku za jeho poskytnutie a žalobkyni vznikla povinnosť vrátiť žalovanému úver spolu s poplatkom za jeho poskytnutie. Žalobkyňa žalovanému neuhradila ku dňu podania žaloby dve po sebe idúce splátky, čím sa v zmysle bodu 04. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru stal splatný celý dlh. Rozhodcovský súd mal tiež za to, že žalovaný si so žalobkyňou pre prípad porušenia zmluvných povinností žalobkyne dojednali zmluvnú pokutu vo výške 312,- Eur. Keďže žalobkyňa porušila svoje zmluvné povinnosti, žalovanému predmetnú zmluvnú pokutu priznal. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že k uzatvoreniu predmetnej zmluvy primäla žalobkyňu nepriaznivá rodinná finančná situácia. O možnosti požičať si od žalovaného vedela žalobkyňa už skôr, keďže jeden úver čerpala počas materskej dovolenky. Úver splatila riadne a včas. Tento nový úver však nedokázala splácať, pretože manžel ostal po prekonanej žltačke práceneschopný, pracovala len ona, čo bol jediný príjem do domácnosti. Celý formulár zmluvy o úvere vypĺňala zamestnankyňa žalovaného, ktorá jej oznámila, akú sumu si môže požičať, akú sumu musí vrátiť a pýtala sa na jej zamestnanie. Žalobkyňa poprela, že by sa jej pracovníčka žalovaného dopytovala, či dôvodom na úver je jej zamestnanie. Túto možnosť označila v zmluve sama pracovníčka žalovaného. Žalobkyňa nikdy nebola samostatne zárobkovo činnou osobou, nepodnikala. Peniaze z poskytnutého úveru potrebovala na úhradu životných potrieb rodiny. Po podpise zmluvy podpísala aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Spočiatku úver splácala sama, ale neskôr ho už nezvládala splácať a preto jej zamestnávateľ vykonával zrážky zo mzdy vo výške 60,- eur mesačne. Žalobkyňa nevedela uviesť presnú sumu, ktorú doposiaľ uhradila. 3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie uzavrel, že boli splnené zákonné podmienky na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. j) zák. č. 244/2002 Z.z., pretože rozhodcovský súd prisúdil žalovanému plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy ( §52 ods. 1 Obč. zák. ), ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Na predmetný úverový vzťah sa majú aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z., pretože žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, v tom čase bola v pracovnom povere ako zamestnanec. Nikdy nebola samostatne zárobkovo činnou osobou. Stály rozhodcovský súd pri rozhodovaní porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa napr. tým, že dodávateľovi prisúdil plnenie odplaty za poskytnutý úver vo výške 95 % z poskytnutého úveru (poplatok vo výške 1.261,37 eur, t. j. 38.000,- Sk zahŕňajúci paušálne poplatky a všetky výdavky a náklady na uzatvorenie zmluvy a administratívu s tým spojenú). Takáto odplata je podľa súdu prvej inštancie zjavne neprimeraná a jej zmluvné dojednanie zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Obč. zák.). Za odplatu je pritom možné považovať spolu úroky a poplatky, ktoré má podľa zmluvy spotrebiteľ zaplatiť dodávateľovi za poskytnutie úveru s výnimkou sankcií za omeškanie. Prisúdením denného úroku z omeškania vo výške 0,25 % za každý deň omeškania, t.j. 91,25 % p.a. došlo k ďalšiemu porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Takéto úroky z omeškania predstavujú neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy, aj keď dojednanej v rámci Zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka a to aj s prihliadnutím na obchodné riziko žalovaného, ktoré je oproti bankovým inštitúciám vyššie a na fakt, že dodávateľ poskytol úver z vlastných zdrojov. Zmluvné dojednanie v bode 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne (§ 53 ods. 4 písm. k/ Obč. zák.). Súd prvej inštancie dospel tiež k záveru, že boli splnené podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z. pre neplatnosť rozhodcovskej doložky ako súčasti Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že takéto dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná, pretože obsah zmluvy bol vopred daný a spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok alebo odmietnuť a rovnako obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Súd prvej inštancie mal za to, že zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo v obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, zakladá dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku pre jej neplatnosť. Súd prvej inštancie videl nekalosť predmetnej rozhodcovskej doložky aj v tom, že vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konania a to aj napriek možnosti vybrať si medzi všeobecným a rozhodcovským súdom. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je to uvedené v ods. 1. 4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodcovská doložka dohodnutá medzi žalobkyňou a žalovaným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, keďže umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobkyne, aby spory so žalovaným riešila výlučne v rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Dôležité teda je, či doložka v čase jej uzavretia sama od seba umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Spotrebiteľ má možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ na všeobecný súd s nárokom z titulu porušenia jeho (napr. spotrebiteľských) práv alebo má možnosť brániť sa v rozhodcovskom konaní. Z ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák. nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. V danom prípade má rozhodcovské konanie plne oporu v Zákone o rozhodcovskom konaní, ktorý arbitrabilitu spotrebiteľských sporov nevylučuje a nezakazuje. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov (§ 4 ods. 2 písm. r/ zák. č. 258/2001 Z.z., § 9 ods. 2 písm. v/ zák. č. 129/2010 Z.z.), ktoré umožňujú mimosúdne riešenie sporov zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Rovnaký záver vyplýva aj zo znenia smernice č. 2005/48/ ES o spotrebiteľskom úvere (čl. 24 ods. 1), ktorá zaväzuje členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup na urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa dotýkajúc zmluvy o úvere. Platné a účinné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských úverov sú vo vzťahu k právnej úprave spotrebiteľských zmlúv v Obč. zák. nielen lex specialis, ale aj lex posterior, a teda pri aplikácii majú prednosť. Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch vyplýva aj z odporúčania Komisie cˇ. 98/257/ES o zásadách použitelˇných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebitelˇských sporov. Odvolateľ ďalej argumentoval tým, že so žalobkyňou uzavrel rozhodcovskú zmluvu na samostatnom liste papiera oddelene od samotnej zmluvy o úvere. Žalovaný má za to, že v danom prípade nedošlo k porušeniu ust. § 17 zákona cˇ. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a teda k porušeniu zásady rovnosti účastníkov, o cˇom svedčí aj odôvodnenie rozsudku rozhodcovského súdu. Stály rozhodcovský súd žalobkyni riadne doručil všetky písomnosti, ku ktorým mala žalobkyňa možnosť sa vyjadriť. 5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 6. S prihliadnutím na rozsah odvolania a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní žalovaného, odvolací súd konštatuje, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj s jeho dôvodmi stotožnˇuje a na tieto poukazuje. Odvolací súd konštatuje správnostˇ jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v zrušujúcom uznesení č. k. 6Co/295/2013-137 zo dňa 25.4.2014 zistil a ustálil okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu zmluvy o úvere, a rovnako tak zistil, že žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti a na podklade zistených skutkových okolností správne ustálil, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaný v odvolaní námietky vo vztˇahu k vyhodnoteniu postavenia žalobkyne ako spotrebitelˇky tak, ako to ustálil súd prvej inštancie, neuviedol. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozhodnutí odvolací súd poukazuje na to, že žalobkynˇa sa svojou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1, písm. c/ a j/ zák. cˇ. 244/2002 Z.z. (viď č. l. 1, 2, 71 - 73), podlˇa ktorého úcˇastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhatˇ zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, resp. ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebitelˇa. Odvolací súd poukazuje na to, že je nepochybné, že rozhodcovská zmluva uzavretá vo vztˇahu k zmluve o úvere cˇ. 7202621 zo dnˇa 25.8.2008 bola súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ( bod 17 VPPÚ ) bez možnosti voľby spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva nebola uzavretá na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej Zmluvy o úvere, ako nesprávne uviedol žalovaný v odvolaní. Z obsahu úverovej zmluvy, ako aj znenia VPPÚ vyplýva, že rozhodcovská doložka je súčasťou tzv. formulárovej zmluvy, ide o vopred naformulované právo veritelˇa - žalovaného. V prípade, ak podlˇa tejto doložky začne rozhodcovské konanie na návrh dodávatelˇa ( žalovaného ), spotrebitelˇ je nútený podrobitˇ sa rozhodcovskému konaniu. Žalobkynˇa ako spotrebitelˇka nemala možnostˇ od rozhodcovskej zmluvy odstúpitˇ. V kontexte hore uvedeného je preto potrebné prisvedcˇitˇ názoru súdu prvej inštancie, že rozhodcovskú zmluvu je potrebné považovatˇ za neprijatelˇnú zmluvnú podmienku, ktorá zakladá neplatnostˇ rozhodcovskej zmluvy. 7. Cˇo sa týka námietky žalovaného vo vztˇahu k výroku o trovách konania, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie o trovách konania nerozhodol, toto rozhodnutie si vyhradil do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p. Odvolaciu námietku žalovaného, že by súd prvej inštancie predcˇasne rozhodol o trovách konania preto nemožno považovať za dôvodnú. Pokialˇ žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s úhradou súdneho poplatku, pretože dlžníka nepovažuje za spotrebiteľa, odvolací súd poukazuje na ods. 6, v ktorom vysvetlil, prečo má v predmetnom právnom vzťahu žalobkyňa postavenie spotrebiteľa. 8. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 9. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli. 10. Vedľajší účastník na strane žalobkyne (inak v konaní právne zastúpenej advokátom) Ombudspot, združenie práv spotrebiteľov, s ktorým súd do 30.6.2016 konal ako s vedľajším účastníkom konania, po 1.7.2016 viac v konaní ako vedľajší účastník konania vystupovať nemôže a jeho postavenie ako vedľajšieho účastníka konania k 30.6.2016 zaniklo (§ 81, § 291 ods. 1 C.s.p.). 11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).