Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/130/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201441 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1011201441.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v spore žalobcu: R. S., W.. X.X.XXXX, F. U. F., L. XX, zastúpený Centrom právnej pomoci, so sídlom v Bratislave, Námestie slobody 12, proti žalovaným: 1/ C. W., W.. XX.XX.XXXX, 2/ T. R., W.. XX.XX.XXXX, I. F. U. N. Č.. XXX, obaja zastúpení JUDr. Martou Vícenovou, advokátkou v Malackách, Záhorácka 5478/15B, 3/ R. F., W.. XX.XX.XXXX, F. U. K. T. H., Š. Č.. X9, 4/ R.. R. Y., W.. XX.XX.XXXX, F. U. F., L. X, zastúpeného LÖWY & LÖWY s.r.o., so sídlom v Bratislave, Slowackého 56, o určenie neplatnosti právnych úkonov, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 4. mája 2017 č.k. 6C/119/2011-334 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1/Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal určenia neplatnosti a/ kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 08.03.2010 medzi N. R. a žalovaným 3/ a b/ kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 28.07.2011 medzi žalovaným 3/ a žalovaným 4/, ktorými došlo k prevodu podielu 1 na nehnuteľnostiach, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, pre kat. územie W. Y., ktoré mali v spoluvlastníctve žalobca a pôvodná žalovaná N. R., W.. XX.XX.XXXX. Žalovaným 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov konania nepriznal, žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému 4/ trovy konania v rozsahu 100 %. 2/Vychádzal zo zistenia, že žalobca a N. R. (pôvodne žalovaná 1/), ako druh a družka, nadobudli špecifikovaný byt s príslušenstvom a pozemkom ako podieloví spoluvlastníci, každý vo veľkosti podielu 1/2, na základe Kúpnej zmluvy, s účinkami povolením vkladu U.-XXXX/XX, dňa 14.09.2005. Dňa 10.03.2010 uzatvorila N. R. ako predávajúca so žalovaným 3/ ako kupujúcim, Kúpnu zmluvu datovanú 08.03.2010, U.-XXXXX/XX zo dňa 22.06.2011, predmetom ktorej bol prevod jej spoluvlastníckeho podielu za kúpnu cenu vo výške 22.000 euro na žalovaného 3/, čím sa stal spoluvlastníkom bytu s príslušenstvom a pozemkom vo veľkosti 1/2. Podľa zmluvy mala byť kúpna cena rozdelená na jednotlivé čiastky podľa predložených podlžností predávajúcej voči tretím osobám a zároveň zostatok mal byť použitý na vyplatenie náhradného bývania s tým, že do času urovnania podĺžností bude užívať nehnuteľnosť predávajúca. V čl. 9 bod 9.1. Kúpnej zmluvy, bolo konštatované že „Spoluvlastník R. S., W. XX.XX.XXXX, F. L.Í. XX, F. si neuplatnil svoje predkupné právo na 1/2 bytu od N. R. napriek osobným výzvam a to aj pred svedkami, priamo keď kupujúci ho niekoľkokrát osobne vyzýval. Ani na písomnú ponuku nereagoval, ktorú nechcel prevziať od kupujúceho a ani od spolumajiteľky vo forme písomnej výzvy a to za prítomnosti svedkov.“ Dňa 28.07.2011 uzatvoril žalovaný 3/ ako predávajúci so žalovaným 4/ ako kupujúcim, Kúpnu zmluvu U.-XXXXX/XX zo dňa 09.08.2011, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu na žalovaného 4/, čím sa stal spoluvlastníkom bytu s príslušenstvom a pozemkom vo veľkosti 1/2 . 3/Žalobca ako podielový spoluvlastník bytu sa v spore domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 08.03.2010 a kúpnej zmluvy zo dňa 28.07.2011 z dôvodu, že pri prevode spoluvlastníckeho podielu na žalovaného 3/ resp. následne 4/ prišlo k porušeniu predkupného práva spoluvlastníka. 4/Súd prvej inštancie konštatoval, že predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, je po procesnej stránke to, že účastníci majú vecnú legitimáciu a ďalej to, že na požadovanom určení je naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem na určení je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu a kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. V podielovom spoluvlastníctve k veci majú všetci spoluvlastníci právo nakladať s vecou podobne ako je to pri výlučnom vlastníctve, avšak pri prevode zákon obmedzuje spoluvlastníka, pokiaľ nejde o prevod na blízku osobu tým, že ostatní spoluvlastníci majú predkupné právo. To znamená, že pokiaľ chce spoluvlastník svoj spoluvlastnícky podiel previesť na inú (nie blízku) osobu, musí najskôr ponúknuť vec na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom za rovnakých podmienok. Pokiaľ si predkupné právo podielový spoluvlastník/-íci neuplatnia, môže spoluvlastník svoj podiel previesť na inú osobu. Zároveň však existencia zákonného predkupného práva neobmedzuje dispozíciu vecou, a pokiaľ spoluvlastník prevedie svoj podiel na iného bez predchádzajúcej ponuky ostatným spoluvlastníkom a títo sa svojho práva včas nedovolajú (§40a OZ), je potrebné na právny úkon, ktorým došlo k prevodu podielu, hľadieť ako na platný. Ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Znamená to, že v prípade porušenia zákonného predkupného práva (§ 140 OZ) tým, že došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu, bez ponuky podielu ostatným spoluvlastníkom, môže sa oprávnený spoluvlastník priamo od nadobúdateľa veci domáhať (ide o majetkové právo) len prevodu vlastníctva, za rovnakých podmienok, za akých došlo k porušeniu predkupného práva. Pokiaľ medzi oprávneným spoluvlastníkom a nadobúdateľom veci nedôjde k dohode, môže si svoje právo oprávnený spoluvlastník uplatniť na súde žalobou voči každému ďalšiemu spoluvlastníkovi, ktorý spoluvlastnícky podiel nadobudne. Spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, však nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, pretože mu patrí právo domáhať sa priamo plnenia z porušeného predkupného práva. V tomto smere súd poukázal na právne závery v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 167/2009 zo dňa 25.11.2010 a sp. zn. 5Cdo 249/2010 zo dňa 23.11.2010. 5/V súvislosti s preukázaním naliehavého právneho záujmu žalobcu na určovacej žalobe, súd prvej inštancie s poukazom na § 137 písm. c) CSP uviedol, že tento druh žaloby, ktorá má preventívny charakter, prichádza do úvahy predovšetkým vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemohlo dôjsť iným spôsobom. V danom prípade možno prisvedčiť právnej argumentácii žalovaného 4/ o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu v konaní o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, ktorými došlo k prevodu predmetného bytu s príslušenstvom a pozemku v rozsahu 1/2 spoluvlastníckeho podielu, pôvodne vo vlastníctve N. R., ktorá byt nadobudla spoločne so žalobcom ako druh a družka, keď takýmto požadovaným určením neplatnosti v petite špecifikovaných zmlúv sa právne postavenie žalobcu nezmení. Naliehavý právny záujem, tak ako je v rozhodovacej praxi ustálené, je otázkou skutkovou a v predmetnom konaní neboli preukázané žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné odvodiť naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení. Žalobca sa na podporu svojich tvrdení, ohľadom ponuky na odpredaj podielu zo strany jeho medzičasom zosnulej družky, odvolával na jej písomné Čestné prehlásenie zo dňa 22.09.2011, ktorého originálom podľa jeho vyjadrenia disponuje, avšak ho odmietol predložiť súdu a fotokópia nie je hodnoverným dôkazom ani pre prípadnú súdnoznaleckú expertízu jeho pravosti a ani pre tvrdenie, že ho spísala a vlastnoručne podpísala N. R., keď overovacia doložka netvorí ani len súčasť tejto listiny. Žalovaný 4/ pritom s ohľadom na uvádzané sporné okolnosti a dôvody prevodu namietal jeho pravosť. Uvedené prehlásenie je pritom preukázateľne v rozpore aj s tým, čo vyplýva z čl. 9 bod 9.1. Kúpnej zmluvy z 08.03.2010, uzatvorenej N. R. ako predávajúcou so žalovaným 3/ ako kupujúcim, a v ktorom predávajúca N.. R. výslovne konštatuje, že žalobca ako spoluvlastník si svoje predkupné právo na 1/2 bytu neuplatnil, napriek jej osobným výzvam a nereagoval ani na jej písomnú ponuku. V civilnom sporovom súdnom konaní dôkazná povinnosť strán sporu, tzv. dôkazné bremeno spočíva takmer vždy na strane žalobcu, ktorý je povinný označiť, resp. predložiť všetky dôkazy, ktorými preukáže svoje tvrdenia, resp. sporné skutočnosti, o ktoré opiera uplatnený nárok (§ 132, § 185 a nasl. CSP; do 01.07.2016 § 120 O.s.p.). Ak strana sporu svoje tvrdenia, (vyjmúc tie, ktoré nie sú medzi nimi sporné) nepreukáže, znamená to, že dôkazné bremeno neuniesla, dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu sporu, na ktorej dôkazné bremeno spočívalo. Za týchto okolností súd prvej inštancie vykonal dokazovanie len v rozsahu pre preukázanie tvrdených okolností, ktoré by mohli vymedziť, v čom spočíva naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení s odkazom na § 40a a § 140 OZ. V rámci tohto však žalobca dôkazné bremeno neuniesol, keď skutkovo nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nepreukázal svoje tvrdenie o nerealizovaní ponukovej povinnosti zo strany jeho bývalej družky v prípade kúpnej zmluvy z 08.03.2010, z ktorej naopak vyplýva, že na ponuku spoluvlastníčky nereagoval. Napokon ani ďalšie skutkové okolnosti v súhrne nenasvedčovali tvrdeniam žalobcu, ohľadom skutočného záujmu o odkúpenie spoluvlastníckeho podielu, resp. reálnej schopnosti (finančnej) od bývalej spoluvlastníčky tento podiel odkúpiť. Za zistených skutkových okolností nemal súd preukázaný naliehavý právny záujem na určení relatívnej neplatnosti kúpnych zmlúv v danom prípade za preukázaný, keď požadovaným určením sa právne postavenie žalobcu nezmení. Žalobca ani v rámci konania nereagoval na ponuku žalovaného 4/ (súčasného spoluvlastníka bytu s príslušenstvom a pozemkom) o odkúpenie podielu, pričom v prípade ďalšieho prevodu podielu, je predkupné právo žalobcu stále zachované. Záverom súd uviedol, že právna argumentácia právneho zástupcu žalobcu odkazom na ustanovenie § 603 OZ nie je v danom prípade na mieste, nakoľko v predmetom spore ide o zákonné predkupné právo spoluvlastníkov a predkupné právo v zmysle § 603 OZ má zmluvný základ. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 6/O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP konštatujúc, že žalovaným ako plne úspešnej strane sporu vznikol podľa § 262 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania, pričom žalovaní 1/, 2/ a 3/ žiadne trovy konania neuplatnili a tieto ani nevyplývali zo spisu a preto im súd nárok nemohol priznať. Nárok na náhradu trov konania potom súd priznal len žalovanému 4/. 7/Proti tomuto rozsudku, a to v rozsahu všetkých jeho výrokov, podal včas odvolanie žalobca namietajúc, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. So závermi súdu prvej inštancie, že ak by došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu bez ponuky podielu ostatným spoluvlastníkom, môže sa oprávnený spoluvlastník priamo od nadobúdateľa veci domáhať len prevodu vlastníctva, za rovnakých podmienok, za akých došlo k porušeniu predkupného práva, nesúhlasil, považoval ich za neprípustné prekrúcanie obsahu a účelu predmetnej právnej normy (§ 140 v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka) a naviac, v absolútnom rozpore s judikatúrou, ktorú je možné považovať za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle Čl. 2 ods. 2 Základných princípov CSP. Podľa záverov právnej doktríny, v prípade porušenia povinnosti zo strany povinného spoluvlastníka, má oprávnený spoluvlastník právo: a) dovolať sa tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a OZ, b) domáhať sa od nadobúdateľa, aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu podľa § 603 ods. 3 OZ za rovnakých podmienok, za ktorých kúpil podiel od povinnej osoby alebo c) si predkupné právo ponechať voči budúcemu nadobúdateľovi podielu. Pod dovolaním sa relatívnej neplatnosti treba rozumieť úkon dotknutého oprávneného spoluvlastníka, z ktorého vyplýva jeho vôľa spôsobiť absolútnu neplatnosť scudzovacieho právneho úkonu, ktorým došlo k porušeniu jeho predkupného práva. Rovnako sa odvolateľ nestotožnil so závermi prvoinštančného súdu, týkajúcich sa neunesenia dôkazného bremena žalobcu na preukázaní existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Poukázal pritom na vnútornú rozpornosť argumentácie súdu, keď tento konštatuje, že vykonal dokazovanie len v rozsahu preukázania tvrdených okolností vo vzťahu k preukázaniu existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, a to s „odkazom na § 40a a § 140 OZ". Ak sa v napádanom rozsudku uvádza, že naliehavý právny záujem nie je daný, a to s poukazom na doktrínu preventívneho charakteru určovacej žaloby, potom vykonávanie dokazovania za účelom preukázania, či nepreukázania existencie naliehavého právneho záujmu vo vzťahu k § 40a a§ 140 Občianskeho zákonníka nedáva žiaden zmysel. Domnieval sa, že v prípade uplatňovania nárokov oprávnených spoluvlastníkov v prípade porušenia ponukovej povinnosti povinných spoluvlastníkov zo zákonného predkupného práva v zmysle § 140 v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka, naliehavý právny záujem je daný priamo uvedenou hmotnoprávnou normou. V opačnom prípade by aktuálna normatívna úprava, umožňujúca domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu podl'a § 40a Občianskeho zákonníka, bola iba obsolétnou právnou normou. V takom prípade by nedávala žiaden zmysel ani rozsiahla judikatúra súdov, na ktorú žalobca poukázal, nakol'ko domáhať sa určenia neplatnosti právneho úkonu v takom prípade by nebolo vôbec možné. Je totiž iba ťažko predstaviteľné, že oprávnená osoba titulom vecného zákonného práva sa bude môcť domáhať určenia neplatnosti právneho úkonu v prípade nerešpektovania jej predkupného práva predtým, než dôjde k samotnému prevodu spoluvlastníckeho podielu patriaceho osobe povinnej zo zákonného predkupného práva na tretiu osobu. Na základe uvedeného sa domnieval, že v prípade žaloby žalobcu je túto potrebné posudzovať ako žalobu na určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP. Vzhľadom na to, že zmluvy, ich existencia, platnosť alebo neplatnosť sú právnymi skutočnosťami, žaloba, ktorou sa žalobca domáha relatívnej neplatnosti oboch kúpnych zmlúv najlepšie zodpovedá uvedenému druhu žaloby. Zdôraznil, že nie je pravdou, že by sa vyhovením žalobe žalobcu jeho pozícia nijako nezmenila. Už len skutočnosť, že majiteľom predmetného spoluvlastníckeho podielu by namiesto žalovaného 3/, resp. žalovaného 4/, ktorých úkony v súvislosti s jeho nadobudnutím najprv od Lýdie Jurkovičovej, právnej predchodkyne žalovanej 1/ a žalovaného 2/, resp. od žalovaného 3/, sú vo vzťahu k žalobcovi minimálne v rozpore s dobrými mravmi, boli žalovaná 1/, resp. žalovaný 2/, t.j. deti žalobcovej družky N. R., by nepochybne pre žalobcu predstavovalo zmenu jeho aktuálnych pomerov. Rovnako súd podľa odvolateľa pristupoval k predkladaným dôkazom selektívne a fakticky vždy v neprospech žalobcu. Súd v rámci ustálenia skutkového stavu zobral do úvahy dôkazy vyprodukované žalovaným 3/ bez akéhokoľvek dôkazného významu a preukaznosti vo vzťahu k samotnej podstate sporu, t.j. vo vzťahu k preukázaniu, či bola ponuková povinnosť vyplývajúca z predkupného práva zo strany povinných osôb riadne splnená. Niektoré z predkladaných dôkazov pritom nasvedčujú podvodnému konaniu (napr. Zmluva o budúcej zmluve a zároveň mandát na vykonanie potrebných úkonov zo dňa 27.9.2010, ktorá je podpísaná inou osobou ako žalobcom, čo žalobca v prvostupňovom konaní namietal). Žalobca pritom v priebehu celého konania neustále upozorňoval na to, že dôkazom na preukázanie toho, že ponuková povinnosť bola splnená, nemôže byť listina, v ktorej žalovaný 3/ sám čestne vyhlasuje skutočnosti, ktoré mali byť predmetom adresného úkonu vo vzťahu k žalobcovi, ako napr. v prípade Čl. VIII ods. 4 Kúpnej zmluvy 2, čestného prehlásenia žalovaného 3/ zo dňa 25.10.2011, resp. vyhlásenia N. R. v Čl. 9, bode 9.1. Kúpnej zmluvy 1, a to ani v prípade, ak podpisy vyhlasujúcich osôb sú úradne osvedčené. Naopak, odvolanie skutočností uvedených v Čl. 9, bode 9.1. Kúpnej zmluvy 1 zo strany N.H. R., a to na základe jej čestného prehlásenia zo dňa 22.9.2011, podpísané osobne N. R. s úradným osvedčením jej podpisu je podľa presvedčenia žalobcu hodnoverným dôkazom, aj napriek tomu, že súdu nebol predložený originál, pretože v priebehu konania nikto zo žalovaných pravosť tejto listiny nenamietal. Súd podľa názoru žalobcu nesprávne ustálil skutkový stav, keď pripustil dôkaz žalovaného 4/ o tom, že splnenie ponukovej povinnosti bolo v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu na základe Kúpnej zmluvy 1 preukázané (na základe jednostranného vyhlásenia v Čl. 9, bod 9.1. Kúpnej zmluvy 1 zo dňa 8.3.2010), a to bez akéhokoľvek preukázania čo i len pokusu o uskutočnenie adresného úkonu vo vzťahu ku žalobcovi a jeho preukázania v konaní, a naopak, nepripustil dôkaz žalobcu listinou - čestným prehlásením N. R. zo dňa 22.9.2011, ktorým poprela skôr uvedené skutočnosti (v Kúpnej zmluve 1 zo dňa 8.3.2010) a hodnoverne tak podporila aj svoju výpoveď o uvedených skutočnostiach, zaznamenanú v rámci zápisnice o trestnom oznámení, ČVS: ORP-572/0EK-83-2011 zo dňa 6.7.2011, ktorej kópiu predložil žalobca súdu na pojednávaní dňa 15.10.2015. Za inú vadu konania označil odvolateľ aj zaťažovanie žalobcu negatívnou dôkaznou povinnosťou, ako vyplýva zo záveru v odôvodnení napádaného rozsudku (,,nepreukázal svoje tvrdenie o nerealizovaní ponukovej povinnosti zo strany jeho bývalej družky v prípade kúpnej zmluvy z 08.03.2010"). Na základe všetkých vyššie uvedených skutkových a právnych vád napadnutého rozsudku, ako aj vád konania, ktorých sa prvoinštančný súd dopustil, žiadal odvolateľ, aby odvolací súd v súlade s § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu v súlade s § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 8/Žalovaný 4/ sa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu nestotožnil s námietkou žalobcu, že súd nesprávne interpretoval ust. § 140 v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka. Mal za to, že súd postupoval správne, keď žalobu zamietol, a to okrem iného aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 167 /2009 zo dňa 25.11.2010 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 249/201O zo dňa 23.11.201O. Za nesprávny rovnako považoval názor žalobcu, že v predmetnom prípade je žalobu potrebné posudzovať ako žalobu na určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP. Mal za to, že v predmetnom prípade, nakoľko ide o žalobu na určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, je žalobu potrebné posudzovať ako určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP, pri ktorej je potrebné preukázať naliehavý právny záujem. Preukázať naliehavosť právneho záujmu na určení neplatnosti právneho úkonu je povinnosťou žalobcu. Žalobca v predmetnom konaní nielenže naliehavý právny záujem nepreukázal, dokonca ho ani netvrdil a počas celého konania vôbec neuviedol, v čom spočíva jeho naliehavý právny záujem na takomto určení. Aj keby došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu (pričom však mal za to, v tomto prípade k porušeniu predkupného práva žalobcu nedošlo), táto skutočnosť sama osebe nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy. Žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení relatívnej neplatnosti právneho úkonu v rozsahu ustanovenia § 137 písm. c) CSP. Prípadným rozhodnutím súdu v prospech žalobcu sa postavenie žalobcu ako podielového spoluvlastníka nijakým spôsobom nezmení a žalobca bude naďalej vlastníkom svojho spoluvlastníckeho podielu na byte. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti tak žalovaný 4/ bol názoru, že v prejednávanej veci nie je daný naliehavý právny záujem na určení a súd rozhodol správne, keď žalobu zamietol. Podľa žalovaného 4/ v priebehu konania nebolo preukázané, že žalobcovo predkupné právo bolo opomenuté (porušené), nakoľko podľa informácií žalovaného 3/ bol spoluvlastnícky podiel k predmetnému bytu ponúknutý žalobcovi, dokonca opakovane, ten však svoje predkupné právo nevyužil. Rovnako tak aj žalovaný 4/ v priebehu konania deklaroval žalobcovi svoju pripravenosť previesť mu svoj spoluvlastnícky podiel, a to za rovnakých podmienok, za akých došlo k údajnému porušeniu predkupného práva. Žalobca na výzvu žalovaného 4/ nijakým spôsobom nereagoval. Mal za to, že v prípade, ak žalobca nemá záujem predmetný spoluvlastnícky podiel od žalovaného 4/ odkúpiť, pričom na to zrejme nemá ani finančné možnosti, je podanie žaloby zo strany žalobcu potrebné považovať len za obštrukciu. Podľa jeho názoru na podklade vykonaného dokazovania žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom, že by prišlo k porušeniu predkupného práva. Poukázal predovšetkým na listinné dôkazy založené v súdnom spise, a to ponuku na odpredaj svojho podielu zo dňa 09.02.2010, podpísanú Lýdiou Jurkovičovou, ako aj čestné prehlásenie zo dňa 25.10.2011. Zároveň zdôraznil, že samotná N. R. v čl. 9 bod 9.1 Kúpnej zmluvy 1 zo dňa 08.03.2010 výslovne vyhlasuje, že žalobca si neuplatnil svoje predkupné právo napriek viacerým výzvam. Kúpna zmluva 1 bola N. R. riadne podpísaná a notársky overená. Rovnako tak v čl. VIII ods. 4 Kúpnej zmluve 2 uzatvorenej medzi žalovaným 3/ a žalovaným 4/ dňa 28.07.2011 je uvedené, že žalovaný 3/ ako predávajúci oslovil žalobcu, ktorý však svoje predkupné právo nevyužil. Je potrebné uviesť, že žalovaný 4/ ako kupujúci nadobudol predmetné nehnuteľnosti v dobrej viere, že žalobca svoje predkupné právo nevyužil. Tieto skutočnosti boli v konaní tvrdené aj preukázané výsluchom žalovaného 4/, ako aj samotnou dikciou zmluvy, v súvislosti s čím bolo preukázané, že neprišlo k porušeniu predkupného práva. Napokon sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, že súd pristupoval k predkladaným dôkazom selektívne a fakticky vždy v neprospech žalobcu. Súd ustálil skutkový stav správne, keď prihliadol na vyhlásenie Lýdie Jurkovičovej uskutočnené v čl. 9 bod 9.1 Kúpnej zmluvy 1 zo dňa 08.03.2010, nakoľko predmetná zmluva bola N. R. riadne podpísaná a notársky overená. Naproti tomu čestné prehlásenie N. R. zo dňa 22.09.2011 bolo súdu predložené len vo fotokópii. Na predloženie originálu tohto čestného prehlásenia bol žalobca vyzvaný výzvou zo dňa 05.05.2016, avšak žalobca údajný originál súdu odmietol predložiť. Vzhľadom na uvedené žalovaný 4/ vzniesol pochybnosti o platnosti tohto prehlásenia, nakoľko predmetné prehlásenie bolo v priamom rozpore so skorším, notársky overeným prehlásením N. R.. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal žalovaný 4/ za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do preukázania porušenia predkupného práva, ktoré ho v tomto konaní zaťažovalo, čo je ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby. Na základe vyššie uvedených rozhodujúcich skutočností a právneho rozboru veci potom žalovaný 4/ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 9/Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (379, 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vecne správny nie je. 10/V prípade, ak povinný spoluvlastník nerešpektoval zákonné predkupné právo a svoj podiel previedol na inú než blízku osobu bez toho, aby ho predtým ponúkol ostatným spoluvlastníkom, právny úkon, na základe ktorého došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu, zákon považuje za neplatný, v prípade, ak sa oprávnení spoluvlastníci jeho neplatnosti dovolajú (§ 40a OZ). Právnym dôvodom dovolania sa tejto neplatnosti je reparácia porušenia právnej povinnosti (náprava protiprávneho stavu) v podobe možnosti oprávneného subjektu v zákonných medziach realizovať predkupné právo, už ako subjektívne oprávnenie voči povinnému. Pokiaľ sa oprávnený v zmysle § 603 ods. 3 OZ bude domáhať toho, aby mu bola vec ponúknutá na kúpu, má možnosť podať žalobu o nahradenie vôle povinného. Situácia, v ktorej bolo predkupné právo porušené, avšak oprávnený z akýchkoľvek dôvodov nežiada bezprostredne nadobudnutie podielu na veci, je realizáciou druhej alternatívy § 603 ods. 3 OZ, ktorou oprávnenému zostáva zachované predkupné právo voči nadobúdateľovi (novému spoluvlastníkovi) v prípade, že tento sa rozhodne v budúcnosti vec predať. Prostriedkom na zabezpečenie tohto oprávnenia je samotný text zákona (viď § 603 ods. 3 OZ), preto zo strany oprávneného nie je potrebné voči nadobúdateľovi iniciovať súdne konanie. Všeobecné nároky vyplývajúce z porušenia predkupného práva uvedené v § 603 ods. 3 OZ ešte dopĺňa špeciálna úprava nároku vyplývajúceho z ustanovenia § 40a v spojení s § 140 OZ - možnosť domáhať sa neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a OZ. Uvedené nároky (všeobecné a špeciálny) sa vzájomne vylučujú, čo znamená, že oprávnený sa musí rozhodnúť, ktorý z nich uplatňuje. Z povahy týchto nárokov je vylúčené, aby oprávnený zároveň uplatňoval neplatnosť právneho úkonu (§ 40a OZ) a tiež niektorý z nárokov vyplývajúci z § 603 ods. 3 OZ (napr. žiadať o nahradenie prejavu jeho vôle nadobúdateľa, alebo si ponechať predkupné právo voči nemu). 11/V súdenej veci žalobca sa domáhal práve určenia neplatnosti a/ kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 08.03.2010 medzi Lýdiou Jurkovičovou a žalovaným 3/ a b/ kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 28.07.2011 medzi žalovaným 3/ a žalovaným 4/, ktorými došlo k prevodu podielu 1 na nehnuteľnostiach, ktoré mali v spoluvlastníctve žalobca a pôvodná žalovaná Lýdii Jurkovičová, z dôvodu, že pri prevode spoluvlastníckeho podielu na žalovaného 3/ resp. následne na žalovaného 4/ prišlo k tvrdenému porušeniu predkupného práva žalobcu. 12/Za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (v zmysle § 80 písm. c/ ktorého návrhom na začatie konania bolo možné uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem) sa súdna prax ustálila na tom, že existencia naliehavého právneho záujmu v konaní o určenie (relatívnej) neplatnosti právneho úkonu pre porušenie zákonného predkupného práva spoluvlastníka závisí od posúdenia toho, aký právny dôvod vedie spoluvlastníka k vyvolaniu súdneho sporu. Pokiaľ teda napr. žalobca ako obídený spoluvlastník mal záujem odkúpiť spoluvlastnícky podiel, ktorý mu pred scudzením druhým spoluvlastníkom nebol ponúknutý, pretože chcel, aby predmet spoluvlastníctva zostal zachovaný v rodine ako rodinný majetok, súdy konštatovali, že určením neplatnosti kúpnej zmluvy súdnym rozhodnutím by žalobca nedosiahol stav, ktorý chcel sledovať, teda získať podiel do svojho spoluvlastníctva, pretože do katastra by sa zapísal formou záznamu druhý spoluvlastník v pôvodnom podiele. Ak mal teda žalobca skutočný záujem získať sporný podiel druhého spoluvlastníka, súdy uzavreli, že sa mal domáhať svojho práva postupom podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka a z uvedených dôvodov žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu zamietli pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Takáto žaloba podľa súdov nenapĺňa prevenčnú funkciu určovacích žalôb a nezabráni ďalším súdnym sporom a v konečnom dôsledku nevyrieši ani požadovanú otázku vlastníckeho práva žalobcu, keď žalobcom zvolený procesný prostriedok, a to určovacia žaloba, ktorou sa domáhal neplatnosti kúpnej zmluvy, by iba obnovil pôvodný právny stav, kedy žalovaný v 1. rade by sa opäť stal spoluvlastníkom sporných nehnuteľností v rozsahu pôvodného podielu a právne postavenie ostatných spoluvlastníkov vrátane žalobcu by zostalo nezmenené. 13/Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení zo 14.5.2014 pod sp. zn. 7Cdo/46/2014 ale tiež konštatoval: „Názor odvolacieho súdu, že „oprávnená osoba, ktorej predkupné právo už bolo porušené, nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy (§ 80 písm. c/ O.s.p.), pretože jej patrí právo domáhať sa plnenia z porušeného predkupného práva“, nemožno považovať za správny. Podľa názoru dovolacieho súdu nemožno súhlasiť s argumentom, že ak dôjde k porušeniu predkupného práva, oprávnená už nemá naliehavý právny záujem na podaní žaloby o neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 40a OZ. Takýto názor totiž nemožno odvodiť ani výkladom z ustanovenia § 40a OZ v spojení s § 80 písm. c/ O.s.p. ale ani z inej právnej úpravy. Vo všeobecnosti treba prisvedčiť záveru, že žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu pre porušenie predkupného práva (§ 40a OZ) môže obstáť z pohľadu naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c/ O.s.p. i vtedy, ak už došlo k porušeniu predkupného práva. Treba zdôrazniť, že rozsudok, ktorým súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti je listinou, na základe ktorej správa katastra vyznačí formou záznamu stav pred týmto právnym úkonom (§ 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z.), čo samo osebe môže zakladať naliehavosť právneho záujmu (§ 80 písm. c/ O.s.p.) žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu. Existencia naliehavého právneho záujmu (§ 80 písm. c/ O.s.p.) v konaní o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu pre porušenie zákonného predkupného práva spoluvlastníka veci (§ 140 OZ v spojení s § 40a OZ) závisí však aj od posúdenia toho, aký právny dôvod vedie oprávneného k vyvolaniu súdneho sporu. 14/Dňa 1. júla 2016 však vstúpil do platnosti nový procesný predpis, zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje explicitne v § 137, čoho je možné sa žalobou domáhať. Podľa tohto ustanovenia žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 15/Z obsahu citovaného ustanovenia je možné dovodiť, že procesný predpis nepripúšťa žalobu, ktorou sa žalobca všeobecne domáha určenia neplatnosti právneho úkonu, tak ako to bolo v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb.). Takýto nárok je možné žalobou uplatniť jedine v prípade, ak to osobitný zákon výslovne stanovuje (myslí sa tým hmotnoprávny predpis ako je Občiansky zákonník, Zákonník práce a pod.). Civilný sporový poriadok rozlišuje žaloby na určenie práva (§ 137 písm. c/) a žaloby na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/). U žalôb na určenie práva nová právna úprava zotrvala na preukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (s výnimkou, ak tento naliehavý záujem vyplýva z osobitného predpisu). U žalôb na určenie právnej skutočnosti podmienila nová právna úprava možnosť ich podania vtedy, ak požadované určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. Podľa novej úpravy teda nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu. 16/Právnou skutočnosťou je skutočnosť, s ktorou právna norma spája vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Najčastejšími právnymi skutočnosťami závislými od vôle sú zmluva, odstúpenie od zmluvy, skončenie pracovného pomeru výpoveďou a pod. Zákonodarca uviedol, že jeho záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Takáto žaloba je prípustná len v prípade, ak jej existenciu predpokladá osobitný predpis. Ako zákonodarca ďalej v dôvodovej správe uvádza, medzi osobitné predpisy podľa písmena d/ komentovaného ustanovenia patria napríklad Zákonník práce, zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a pod. 17/Za osobitný predpis možno považovať aj zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), v zmysle ust. § 34 ods. 2 ktorého „Ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.“ Z citovaného ustanovenia výslovne vyplýva, že na vyznačenie, resp. obnovenie stavu, aký bol v katastri pred neplatným právnym úkonom, je potrebné rozhodnutie súdu o neplatnosti právneho úkonu. Ak teda katastrálny zákon ako osobitný predpis predpokladá existenciu rozhodnutia súdu o určení neplatnosti právneho úkonu, na ktorého základe vzniklo, zmenilo sa alebo zaniklo právo k nehnuteľnosti, predpokladá tým aj existenciu žaloby o určenie neplatnosti tohto právneho úkonu, takáto žaloba je potom s poukazom na ust. § 137 písm. d/ CSP prípustná. 18/Ak teda súd prvej inštancie v predmetnom spore uzavrel, že v prípade porušenia zákonného predkupného práva (§ 140 OZ) tým, že došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu bez ponuky podielu druhému spoluvlastníkovi, môže sa oprávnený spoluvlastník priamo od nadobúdateľa podielu domáhať len prevodu vlastníctva za rovnakých podmienok, za akých došlo k porušeniu predkupného práva, a súčasne, že spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, pretože mu patrí právo domáhať sa priamo plnenia z porušeného predkupného práva, nejde o záver správny, navyše tento záver nie je súladný s aktuálnou procesnou úpravou Civilného sporového poriadku, týkajúcou sa prípustnosti určovacích žalôb. Keďže súd prvej inštancie, ako sám konštatoval, vykonal dokazovanie len v rozsahu pre preukázanie tvrdených okolností, ktoré by mohli vymedziť, v čom spočíva naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení s odkazom na § 40a a § 140 OZ, neostalo odvolaciemu súdu než zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie (§ 389 ods. 1 písm. c/ CSP) a vrátenie veci tomuto súdu na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP), kde sa tento bude zaoberať dôvodnosťou žalobou uplatneného nároku z pohľadu splnenia predpokladov účinného dovolania sa neplatnosti oboch právnych úkonov, resp. či urobeniu označených právnych úkonov pôvodnou spoluvlastníčkou resp. následne žalovaným 3/ predchádzala tzv. ponuková povinnosť spoluvlastníka pred scudzením podielu, teda či skutočne došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu. 19/Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP). 20/Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).