Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/191/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201630 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1011201630.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Mesto Holíč, so sídlom Mestský úrad Holíč, Bratislavská 5,908 51 Holíč IČO: 00 309 541, zastúpeného JUDr. Václavom Sosnom, advokátom, AK so sídlom Námestie Slobody č. 2, 909 01 Skalica, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, P.O. Box 58, 820 04 Bratislava, za účasti: EURO-BUILDING, a.s., so sídlom podunajská č. 23, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 694-6000/2011-ON/252 zo dňa 19.09.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. administratívne rozhodnutia 1. Komisia pre rozhodovanie rozhodnutím č. 694-6000/2011-ON/252 zo dňa 19.09.2011, v konaní o námietkach Úradu pre verejné obstarávanie podľa § 109 a podľa § 137 ods. 2 písm. a) a písm. b) v spojení s § 140 ods. 5 a ods. 8 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo veci námietok záujemcu EURO-BUILDING, a.s. proti výberu záujemcov v užšej súťaži na predmet zákazky „Rekonštrukciou NKP podporujeme rozvoj kultúrno-poznávacieho cestovného ruchu v regióne: Objekt č. 2 Tabačiareň Zámok Holíč“, vyhlásenej verejným obstarávateľom Mesto Holíč, Bratislavská 5, 908 51 Holíč (ďalej len „kontrolovaný“) vo Vestníku verejného obstarávania č. 38/2011 zo dňa 24, 02. 2011 pod značkou 01346 - MUP zrušila podľa § 139 ods. 2 písm. d) zákona č. 25/2006 Z. z. rozhodnutie kontrolovaného o výbere záujemcov v užšej súťaži na uvedený predmet zákazky - vyhlásenej kontrolovaným Mesto Holíč vo Vestníku verejného obstarávania č. 38/2011 zo dňa 24. 02. 2011 pod značkou 01346 - MUP a nariadila zopakovať výber do 30 dní od doručenia rozhodnutia. 2. Predmetné rozhodnutie bolo odôvodnené predovšetkým tým, že v zmysle § 33 ods. 8 písm. b) ZVO je verejný obstarávateľ v prípade nevyzvania záujemcu na predloženie ponuky povinný ho o tejto skutočnosti bezodkladne písomne informovať s uvedením dôvodu. Komisia úradu mala za to, že zákon o verejnom obstarávaní bližšie nešpecifikuje, v akom rozsahu má kontrolovaný svoje rozhodnutie zdôvodniť, avšak súladné s princípom transparentnosti je, ak nevyzvanému záujemcovi poskytne, čo možno najviac informácií, ktoré mu umožnia prijať rozhodnutie verejného obstarávateľa bez akýchkoľvek pochýb o správností jeho postupu pri výbere obmedzeného počtu záujemcov. Vo vzťahu k uvedenému je potrebné skonštatovať, že prostredníctvom procesu verejného obstarávania sa realizuje čestná hospodárska súťaž a uplatnenie princípu transparentnosti verejného obstarávania znamená, že verejný obstarávateľ má postup a úkony vo verejnom obstarávaní uskutočňovať tak, aby boli zrozumiteľné a zároveň objektivizované do takej miery, že záujemca, resp. uchádzač nebude musieť použiť revízne postupy, ktorými sa dožaduje informácií, ktoré mu môže verejný obstarávateľ v súlade s vyššie uvedeným princípom poskytnúť. Komisia úradu sa stotožnila s tvrdeniami navrhovateľa uvedenými v námietkach o nejasnom resp. nedostatočnom odôvodnení uvedenom v liste „Oznámenie o výbere obmedzeného počtu záujemcov - zaslanie“ s odvolaním sa na princíp transparentnosti. Komisia úradu konštatovala, že uvedenie počtu bodov získaných v jednotlivých kritériách na výber obmedzeného počtu záujemcov vrátane výsledného súčtu bodov a výsledného poradia záujemcov v predmetnom liste, ktorým kontrolovaný informoval navrhovateľa o jeho nevyzvaní na predloženie ponuky, komisia úradu nepovažuje za dostatočné odôvodnenie, nakoľko navrhovateľovi neumožnilo prijať rozhodnutie kontrolovaného bez akýchkoľvek pochýb o správnosti jeho postupu pri výbere obmedzeného počtu záujemcov v predmetnom verejnom obstarávaní. 3. V zmysle § 9 ods. 4 ZVO sa pri zadávaní zákaziek musí uplatňovať princíp transparentnosti. Transparentné konanie verejného obstarávateľa/obstarávateľa si vyžaduje zdokumentovanie každého jeho úkonu. Zdokumentovanie celého postupu zadávania zákazky je dôležité aj z hľadiska preskúmateľnosti konania verejného obstarávateľa/obstarávateľa. Na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti je potrebné klásť zvláštny dôraz, a to nielen zo strany dodržania formálneho postupu (vrátane spracovania zápisnice o posúdení a vyhodnotení predložených žiadostí o účasť), ale aj z hľadiska objektívneho vyhodnotenia a odôvodnenia výberu záujemcov v užšej súťaži podľa § 33 ods. 8 a ods. 9 ZVO. V súvislosti s uvedeným komisia úradu podotýkala, že v predmetnom prípade úkon posudzovania zoznamov stavebných prác uskutočnených za predchádzajúcich päť rokov doplnených potvrdeniami o uspokojivom vykonaní stavebných prác predložených v žiadostiach o účasť záujemcov nie je kontrolovaným dostatočne zdokumentovaný a z toho dôvodu je nepreskúmateľný. Komisia úradu konštatovala, že kontrolovaný tak konal pri výbere záujemcov v rozpore s princípom transparentnosti, nakoľko dostatočne nezdokumentoval úkon posudzovania zoznamov stavebných prác resp. referencií v žiadostiach o účasť navrhovateľa ako aj ostatných záujemcov. Uvedená skutočnosť je o to závažnejšia, že iba na základe stavebných prác, ktoré kontrolovaný uznal a k nim prislúchajúcich finančných objemov bolo stanovené poradie záujemcov a určení piati záujemcovia, vyzvaní na predloženie ponuky. V rozpore s princípom transparentnosti bola podľa komisie úradu aj skutočnosť, že kontrolovaný v oznámeniach o výsledku výberu záujemcov, ktoré zaslal záujemcom uviedol iba počet bodov v jednotlivých kritériách, výsledný súčet bodov a konečné umiestnenie v hodnotení podľa stanovených kritérií výberu. Záujemcovia sa však nedozvedeli, aký počet zmlúv im bol kontrolovaným uznaný, resp. ktoré zmluvy uznané neboli. 4. Komisia úradu po preskúmaní dokumentácie k predmetnej užšej súťaži dospela k záveru, že postup kontrolovaného pri vyhodnocovaní žiadosti o účasť jednotlivých záujemcov nebol dostatočne preskúmateľný, a tým netransparentný, čo odporuje základným princípom verejného obstarávania. V rozpore s princípom transparentnosti je podľa komisie úradu aj skutočnosť, že kontrolovaný v oznámeniach o výsledku výberu záujemcov, ktoré zaslal záujemcom uviedol iba počet bodov v jednotlivých kritériách, výsledný súčet bodov a ich konečné umiestnenie v hodnotení podľa stanovených kritérií výberu. Záujemcovia sa však nedozvedeli, aký počet zmlúv im bol kontrolovaným uznaný, resp. ktoré zmluvy uznané neboli. Z uvedeného dôvodu komisia úradu nemohla zaujať adekvátne stanovisko k správnosti výpočtov bodov kontrolovaným, ako aj k správnosti hodnôt pridelených záujemcom v jednotlivých kritériách, na základe ktorých kontrolovaný následne uskutočnil výpočet predmetných počtov bodov. Komisia úradu však identifikovala niektoré pochybenia zo strany kontrolovaného v rámci procesu vyhodnocovania žiadostí o účasť opísané v odôvodnení tohto rozhodnutia. Uvedené pochybenia, ako aj netransparentný výber obmedzeného počtu záujemcov uskutočnený kontrolovaným mohli mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. Komisia úradu mala za to, že tieto skutočnosti mohli mať za následok, že výber uskutočnený kontrolovaným nemusel viesť k výberu najspôsobilejších záujemcov v predmetnej užšej súťaži, ktorí boli vyzvaní na predloženie ponuky, na základe kritérií na výber obmedzeného počtu stanovených kontrolovaným. Komisia úradu zároveň dodala, že predmetné porušenie zákona o verejnom obstarávam kontrolovaným mohlo mať v konečnom dôsledku vplyv na výsledok celej predmetnej užšej súťaže, nakoľko by mohlo dôjsť k zmene poradia jednotlivých záujemcov, a tým aj k zmene výberu záujemcov na predloženie ponuky. Komisia úradu v uvedenej súvislosti uviedla, že povinnosťou kontrolovaného, resp. komisie na vyhodnotenie ponúk je preukázateľne a objektívne vyhodnotiť splnenie podmienok účasti a uskutočniť následný výber obmedzeného počtu záujemcov, pričom toto vyhodnotenie musí byť aj transparentné, preskúmateľné, zachytené v zápisnici dokumentujúcej všetky úkony pri vyhodnotení splnenia podmienok účasti a následnom výbere obmedzeného počtu záujemcov. V nariadenom opakovanom výbere obmedzeného počtu záujemcov, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky, uložila kontrolovanému postupovať v súlade s uvedenými skutočnosťami v prípade všetkých záujemcov, ktorí predložili žiadosti o účasť v predmetnej súťaži. II. žaloba a námietky 5. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie Úradu je nezákonné, pretože vychádza z procesných chýb v dôsledku nesprávneho úradného postupu žalovaného. Vo výrokovej časti rozhodnutia Úradu sa okrem iného uvádzalo nasledovné: „Komisia úradu uvádza, že v zmysle § 33 ods. 8 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní je verejný obstarávate/' v prípade nevyzvania záujemcu na predloženie ponuky povinný ho o tejto skutočnosti bezodkladne písomne informovať s uvedením dôvodu. Komisia úradu má za to, že zákon o verejnom obstarávaní bližšie nešpecifikuje, v akom rozsahu má kontrolovaný svoje rozhodnutie zdôvodniť, avšak súladné s princípom transparentnosti je, ak nevyzvanému záujemcovi poskytne, čo možno najviac informácií, ktoré mu umožnia prijať rozhodnutie verejného obstarávateľa bez akýchkoľvek pochýb o správnosti jeho postupu pri výbere obmedzeného počtu záujemcov, Vo vzťahu k uvedenému je potrebné skonštatovať, že prostredníctvom procesu verejného obstarávania sa realizuje čestná hospodárska súťaž a uplatnenie princípu transparentnosti verejného obstarávania znamená, že verejný obstarávate!' má postup a úkony vo verejnom obstarávaní uskutočňovať aby boli zrozumiteľné a zároveň objektivizované do takej miery, že záujemca, resp. uchádzač nebude musieť použiť revízne postupy, ktorými sa dožaduje informácií, ktorému môže verejný obstarávateľ 'v súlade vyššie uvedeným princípom poskytnúť." 6. Žalobca posudzoval splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní v súlade s Oznámením. Komisia žalobcu posudzovala, ako bolo navrhovateľovi oznámené vo vybavení žiadosti o nápravu, splnenie podmienok účastí záujemcov v predmetnej súťaži v súlade s § 33 ZVO. Na základe tohto posúdenia vyplynuli skutočností, že navrhovateľ v zmysle Oznámenia, bod IV.1.2. Obmedzenie počtu záujemcov, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky alebo účasť na dialógu, preukázal realizáciu nižšieho počtu predmetných stavebných prác za predchádzajúcich 5 rokov, doplnenú potvrdeniami o uspokojivom vykonaní predmetných stavebných práv v minimálnom rozpočtovom náklade X.XXX.XXX. € bez DPH, nižší celkový súčet rozpočtových nákladov stavebných prác uskutočnených za predchádzajúcich 5 rokov, doplnený potvrdeniami o uspokojivom vykonaní predmetných stavebných prác v minimálnom rozpočtovom náklade X.XXX.XXX € bez DPH za jednu realizovanú stavbu a preukázal realizáciu nižšieho počtu stavieb, ktoré sú národnou kultúrnou pamiatkou alebo súčasťou národnej kultúrnej pamiatky zapísanej v ústrednom zozname pamiatkového fondu alebo obdobnom zozname v prípade stavieb realizovaných v zahraničí uskutočnených za posledných päť rokov a nižší celkový súčet rozpočtovaných nákladov stavebných prác, ktoré sú národnou kultúrnou pamiatkou alebo súčasťou národnej kultúrnej pamiatky zapísanej v ústrednom zozname pamiatkového fondu alebo obdobnom zozname v prípade stavieb realizovaných v zahraničí, uskutočnených za posledných päť rokov doplnený potvrdeniami o uspokojivom vykonaní predmetných stavebných prác ako vybraní uchádzači. Na základe objektívnych kritérií na výber obmedzeného počtu záujemcov, žalobca vyzval na predloženie ponuky vybraných záujemcov, ktorí sa umiestnili na 1. až 5. mieste. Preto bol navrhovateľ žalobcom upovedomený, a to listom zo dňa 22. 07. 2011 - Oznámenie o výbere obmedzeného počtu záujemcov, že hoci navrhovateľ splnil podmienky účastí vo verejnom obstarávaní, nebol vyzvaný na predloženie ponuky, nakoľko sa na základe vyhodnotenia objektívnych kritérií na výber obmedzeného počtu záujemcov umiestnil na 7, mieste. Zároveň žalobca v liste uviedol, že „záujemcovia umiestnení na 1. až 5. mieste dosiahli podľa bodu IV. 1.2. Oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania vyšší počet bodov ako Vy", pričom svoje tvrdenie doložil výsledným hodnotením navrhovateľa. 7. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ na základe posudzovania predmetných kritérií nedosiahol umiestnenie zodpovedajúce vyzvaniu na predloženie ponuky, žalobca postupoval v súlade s ustanovením § 33 ods. 9 písm. b) ZVO, pričom bezodkladne písomne upovedomil navrhovateľa o tom, že nebude vyzvaný na predloženie ponuky alebo, na rokovanie s uvedením dôvodu a lehoty, v ktorej môže byť podaná žiadosť o nápravu podľa § 136 ods. 1 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca v zmysle ustanovenia § 33 ods. 8 písm. d) ZVO vyhotovuje po posúdení splnenia podmienok účasti zápisnicu. Táto povinnosť ukladaná zákonom o verejnom obstarávaní je realizovaná neverejne. Výnimku z neverejnosti konania predstavuje povinnosť kontrolovaného zverejňovať len údaje v zmysle § 44 ods. 1, tretia a štvrtá veta zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca v zmysle zákona o verejnom obstarávaní bezodkladne písomne upovedomil navrhovateľa o tom, že nebude vyzvaný na predloženie ponuky alebo na rokovanie s uvedením dôvodu a lehoty, v ktorej môže byť podaná žiadosť o nápravu podľa § 136 ods. 1 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní, ako forma opravného prostriedku zabezpečujúca práva a právom chránené záujmy žiadateľa, čím verejný obstarávateľ postupuje v zmysle zákona a v jeho medziach. Rovnako žalobca v oznámení o výsledku výberu obmedzeného počtu záujemcov predmetnej súťaži, ktoré bolo navrhovateľovi doručené 26.07.2011, navrhovateľa informoval o skutočnosti, že „komisia verejného obstarávateľa posudzovala splnenie podmienok účasti verejnom obstarávaní v súlade s § 33 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní pričom dospela k záveru, že ste ako záujemca v predmetnom postupe zadávania zákazky splnili podmienky účasti vo verejnom obstarávaní. Na základe vyhodnotenia objektívnych kritérií na výber obmedzeného počtu záujemcov Vám oznamujeme, že nebudete vyzvaný na predloženie ponuky, nakoľko ste sa umiestnili na 7. mieste nakoľko záujemcovia umiestnení na 1. až 5. mieste dosiahli podľa bodu IV. 1.2. Oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania vyšší počet bodov ako Vy." 8. Na základe vyššie uvedených právnych a skutkových dôvodov mal žalobca za to, že odôvodnenie adresované navrhovateľovi v oznámení o výbere obmedzeného počtu záujemcov zo dňa 22. 07. 2011 bolo v súlade s Oznámením a zákonom o verejnom obstarávaní, pričom zo strany žalobcu boli dôvody nevyzvania navrhovateľa stanovené jednoznačne. Odôvodnenie, že navrhovateľ nie je vyzvaný na predloženie ponuky, pretože záujemcovia umiestnení na 1. až 5. mieste dosiahli podľa bodu IV.1.2. Oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania vyšší počet bodov ako navrhovateľ, predstavuje objektívny ukazovateľ nevyzvania navrhovateľa na predloženie ponuky. Konanie žalobcu, ktorým by navrhovateľovi sprístupnil informácie o jednotlivých etjemoch stavebných prác a výške celkových rozpočtových nákladov uskutočňovaných stavebných prác, porušuje zákon o verejnom obstarávaní o neverejnosti konania i práva iných uchádzačov, ktoré by takýmto sprístupnením údajov mohli byť dotknuté. Rovnako žalobca poukázal aj na samotný výrok žalovaného, „že zákon o verejnom obstarávaní bližšie nešpecifikuje v akom rozsahu má kontrolovaný svoje rozhodnutie zdôvodniť.“ 9. Žalovaný v rozhodnutí ďalej uvádzal: „V súvislostí s uvedeným komisia úradu podotýka, že v predmetnom úkon posudzovania zoznamov stavebných prác uskutočnených za predchádzajúcich päť rokov doplnených potvrdeniami o uspokojivom vykonaní stavebných prác predložených v žiadostiach o účasť záujemcov nie je kontrolovaným dostatočne zdokumentovaný a z toho dôvodu je nepreskúma teľný,"..."Komisia úradu po preskúmaní dokumentácie k predmetnej užšej súťaži dospela k záveru, že postup kontrolovaného pri vyhodnocovaní žiadostí o účasť jednotlivých záujemcov nie je dostatočne preskúmateľný a tým netransparentný, čo odporuje základným princípom verejného obstarávania. V rozpore s princípom S transparentností je podľa komisie úradu aj skutočnosť, že kontrolovaný v oznámeniach o výsledku výberu záujemcov, ktoré zaslal záujemcom zaslal záujemcom uviedol iba počet bodov v jednotlivých kritériách, výsledný súčet bodov a ich konečné umiestnenie v hodnotení, podľa stanovených kritérií výberu. Záujemcovia sa však nedozvedeli, aký počet zmlúv im bo! kontrolovaným uznaný, resp. ktoré zmluvy uznané neboli. Zavedeného dôvodu komisia nemôže zaujať adekvátne stanovisko k správnosti výpočtov bodov kontrolovaným, ako aj k správnosti hodnôt pridelených záujemcom v jednotlivých kritériách, na základe ktorých kontrolovaný následne uskutočnil výpočet predmetných počtov bodov."... Takto koncipovaný výrok rozhodnutia zakladá nesprávny úradný postup, nakoľko žalovaný mal k dispozícii po celú dobu rozhodovania konania o námietkach celkovú dokumentáciu z predmetnej súťaže vrátane žiadostí o účasť jednotlivých záujemcov. Rovnako žalovaný disponoval zápisnicou zo splnenia podmienok účastí, ktorá obsahuje podrobný opis úkonov žalobcu pri posudzovaní splnenia podmienok účasti v predmetnej súťaži pri každom záujemcovi jednotlivo, ako aj informácie o počte zmlúv s ich jednoznačným vymedzením, ktoré neboli jednotlivým záujemcom uznané s uvedením dôvodu. Žalovaný mohol pristúpiť ku kontrole vyhodnotenia, nakoľko všetky potrebné údaje o výške stavebných nákladov a počte referencií stavebných prác obsahujú jednotlivé žiadosti o účasť. Keďže žalovaný takto nepostupoval, nedostatočne zistil skutkový, stav veci, v dôsledku čoho vydal nezákonné rozhodnutie, pretože dostatočne nepreskúmal samotnú dokumentáciu z predmetnej súťaže odovzdanú žalobcom. Výrok rozhodnutia žalovaného obsahuje nepravdivé tvrdenia o nemožnosti preskúmateľnosti postupu žalobcu a opiera sa o nesprávny úradný postup pri rozhodovaní v konaní o námietkach. III. argumenty žalovaného 10. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca ako verejný obstarávateľ podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 25/2006 Z. z. vyhlásil podľa § 50 ods. 4 v spojení s § 91 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní užšiu súťaž na predmet zákazky „Rekonštrukciou NKP podporujeme rozvoj kultúmo-poznávacieho cestovného ruchu v regióne: Objekt č. 2 Tabačiareň Zámok Holíč“ vo Vestníku verejného obstarávania č. 38/2011 zo dňa 24.02. 2011 pod zn. 01346-MUP. V závislosti od typu obstarávateľa a predpokladanej hodnoty zákazky išlo o podlimitnú zákazku. V lehote na predkladanie žiadostí o účasť predložilo žiadosť o účasť do predmetnej užšej súťaže 14 záujemcov. Na základe výberu obmedzeného počtu záujemcov žalobca vyzval na predloženie ponuky piatich záujemcov. Na základe uvedeného záujemca EURO- BUILDING, a.s., (navrhovateľ) dňa 03. 08. 2011 doručil žalobcovi žiadosť o nápravu smerujúcu proti výberu záujemcov v užšej súťaži, ktorú žalobca listom, doručeným navrhovateľovi dňa 05. 08. 2011, zamietol. Navrhovateľ následne dňa 11. 08. 2011 doručil námietky proti výberu záujemcov v užšej súťaži podľa § 138 ods. 2 písm. d) ZVO žalovanému a toho istého dňa aj žalobcovi, vo veci ktorých žalovaný vydal rozhodnutie č. 694-6000/201 l-ON/252 zo dňa 19. 09. 2011 tak, že zrušil rozhodnutie žalobcu o výbere záujemcov v užšej súťaži a nariadil zopakovať výber, a to do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia. 11. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k 2S 366/10-352 zo dňa 28. 09. 2011, v ktorom súd okrem iného konštatoval, cit.: „V tejto súvislosti, s poukazom na namietané porušenie základných princípov verejného obstarávania obstarávateľom, s následným nepovšimnutím si tohto porušenia zo strany žalovaného, súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že do zákona o verejnom obstarávaní bolo prebraté viaceré právne záväzné akty Európskej únie (zoznam týchto aktov je v prílohe č. 7 k zákonu), pričom ide o smernice, ktoré síce nemajú na vnútroštátnej úrovni priamy účinok (ako je tomu u nariadení ako prameňoch úniového práva, z ktorých však žiadne na oblasť zadávania verejných zákaziek bezprostredne nedopadá) ale členské štáty Európskej únie majú povinnosť zásadám a princípom, ktoré sú v smerniciach obsiahnuté, prispôsobiť svoju vnútroštátnu legislatívu a prostredníctvom nej a jej aplikácie dosiahnuť cieľov vyjadrených v smerniciach. Ustanovenia ZVO je potrebné v sporných situáciách vykladať vždy tak, aby boli rešpektované základné princípy a zásady, ktoré vyplývajú práve z jednotlivých smerníc EÚ, pričom ide j o také princípy, na základe ktorých možno dospieť k účinnému, ekonomicky odôvodnenému, transparentnému a nediskriminačnému zadaniu každej verejnej zákazky. Zásada účinnosti celého procesu, ekonomicky odôvodneného výberu víťaza verejnej súťaže, transparentnosti a nediskriminácie, sú zásadami vyplývajúcimi z úniového práva, ktorými možno argumentovať a ktorými si možno prakticky vypomáhať pri výklade jednotlivých ustanovení ZVO. V praxi je potrebné vždy vychádzať z normatívneho textu zákona, avšak pri jeho interpretácii nemožno odhliadnuť od pravidiel, ktoré vyplývajú zo smerníc, čím dochádza k tzv. eurokonformnému výkladu. Ťažiskom samotného ZVO je presná procedúra zadávania verejných zákaziek, t. j. súhrn povinných krokov tvoriacich zákonný postup pri zadávaní verejných zákaziek. Všeobecne ide o kroky, ktoré je potrebné dodržať v dobe, behom ktorej sú uskutočňované úkony smerujúce k uzavretiu zmluvy, na základe ktorej bude plnené oproti zaplateniu z verejných prostriedkov. Hlavným účelom takejto významne formalizovanej, avšak stále súkromnoprávnej kontraktácie, nad ktorou je úradom uskutočňovaný dohľad v režime verejného práva, je efektívnosť vynakladania verejných prostriedkov a ich priama či nepriama úspora a zabezpečenie účinnej konkurencie. Súdny dvor Európskej únie vyvinul súbor základných zásad pri predeľovanie verejných zákaziek, ktoré sú odvodené z pravidiel a základných zásad Zmluvy ES (napr. zásada rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie) (rozsudok NSS ČR č.j. 5 Afs 131/2007-131 zo dňa 12. 05, 2008). Ako už súd uviedol, základnou povinnosťou obstarávateľa je pri zadávaní zákaziek uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti, ktoré musí obstarávateľ dodržiavať pri všetkej svojej činnosti v rámci verejného obstarávania. Ustanovenie § 9 ods. 2 (teraz ods. 4) ZVO je kľúčové pre postup obstarávateľa podľa zákona ako aj z hľadiska výkladu jednotlivých ustanovení ZVO... Žalobca namietal najmä porušenie zásady transparentnosti, ktorá má zabezpečiť, aby zadávanie verejných zákaziek prebiehalo priehľadným, právne korektným a predvídateľným spôsobom. Transparentnosť procesu zadávania verejných zákaziek je nielen podmienkou existencie účinnej konkurencie medzi dodávateľmi, ale ja predpokladom účelného vynakladania verejných prostriedkov. V rozpore s touto zásadou, a teda aj so ZVO je akékoľvek konanie obstarávateľa, ktoré by robilo verejné obstarávanie nečitateľné, nekontrolovateľné alebo horšie kontrolovateľné. Najvyšší správny súd ČR v rozsudku č.j. 5 Afs 131/2007-131 zo dňa 12. 05. 2008 skonštatoval, že k porušeniu zásady, transparentnosti môže dôjsť vtedy, pokiaľ sa v postupe obstarávateľa vyskytujú také prvky, ktoré by obstarávanie urobili nekontrolovateľným, resp. horšie kontrolovateľným, nečitateľným, neprehľadným alebo ktoré by vzbudzovali pochybnosti o pravých dôvodoch jednotlivých krkov obstarávateľa. Tento záver je v plnom súlade s výkladom tejto zásady zo srrany Súdneho dvora EÚ. Napr. stanovisko generálnej advokátky Stix-Hackl vo veci Coname, cit, v bode (42), ktoré zahŕňa doterajšiu judikatúru Súdneho dvora, uvádza, že transparentnosť podľa smerníc obsahuje viac než samotné aspekty spojené s publicitou konkrétnych verejných súťaží (bod 88). Okrem toho princíp transparentnosti predstavuje hlavnú zásadu pre celé verejné obstarávanie. S ohľadom na práve uvedené možno uzavrieť, že podmienkou dodržania zásady transparentnosti je priebeh verejného obstarávania takým spôsobom, ktorý sa navonok javí ako férový a riadny. Motívy jednotlivých osôb participujúcich na výbere uchádzačov o zákazku (či by išlo o motívy plne zákonné, dané len neschopnosťou navonok pôsobiť férovo a riadne, event, nezákonné alebo dokonca kriminálne) sú v tomto ohľade pre posúdenie porušenia zásady transparentnosti irelevantné. Porušenie zásady transparentnosti nastáva nezávisle na tom, či sa podarí preukázať konkrétne porušenie niektorej zákonnej povinnosti (rozsudok NSS ČR č.j. 1 Afs 45/2010-159 zo dňa 15. 09. 2010).“. 12. Žalovaný prízvukoval, že v zmysle uvedeného bola žalobcova argumentácia o povinnosti vyhotoviť zápisnicu zo splnenia podmienok účasti neverejne a že konanie, ktorým by navrhovateľovi sprístupnil informácie o jednotlivých objemoch stavebných prác a výške celkových rozpočtových nákladov uskutočnených stavebných prác, porušuje zákon o verejnom obstarávaní o neverejnosti konania i práva ostatných uchádzačov, neakceptovateľná. Práve z požiadavky transparentnosti procesu verejného obstarávania vyplýva povinnosť žalobcu viesť proces verejného obstarávania priehľadným a kontrolovateľným spôsobom tak, aby bol riadny a férový a aj sa tak navonok javil. V plnom súlade s princípom transparentnosti je preto potrebné vykladať aj ustanovenie § 33 ZVO, upravujúce jednak samotný proces hodnotenia dokladov predložených uchádzačmi, resp. záujemcami, jednak povinnosť oznámiť uchádzačom, resp. záujemcom dôvody ich vylúčenia, resp. nevyzvania na predloženia ponuky vo verejnom obstarávaní. Okrem toho, žalovaný v napadnutom rozhodnutí nekonštatoval, že žalobca mal navrhovateľovi sprístupniť dôverné informácie, o ktorých je žalobca podľa § 20 ZVO povinný zachovávať mlčanlivosť. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vytkol žalobcovi, že navrhovateľ a ostatní záujemcovia sa z oznámení o výbere obmedzeného počtu záujemcov, zaslaných listom žalobcu zo dňa 22.07.2011, nedozvedeli, aký počet zmlúv im bol žalobcom uznaný a ani ktoré zmluvy im uznané neboli. V predmetnej súvislosti žalovaný konštatoval, že v súlade s princípom transparentnosti je, ak sa nevyzvanému záujemcovi poskytne, čo možno najviac informácií, ktoré mu umožnia prijať rozhodnutie verejného obstarávate ľa bez akýchkoľvek pochýb o správnosti jeho postupu pri výbere obmedzeného počtu záujemcov a že verejný obstarávateľ má postup a úkony vo verejnom obstarávaní uskutočňovať tak, aby boli zrozumiteľné a zároveň objektivizované do takej miery, že záujemca, resp. uchádzač nebude musieť použiť revízne postupy, ktorými sa dožaduje informácií, ktoré mu môže verejný obstarávateľ v súlade s vyššie uvedeným princípom poskytnúť. Je totiž zrejmé, že účelom revíznych postupov vo verejnom obstarávaní nie je to, aby sa záujemca ich prostredníctvom domáhal získania informácií, ktoré z ním predložených referenčných stavebných prác neboli akceptované a dôvody ich neakceptácie. Účelom revíznych postupov je domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov, napr. brániť sa proti nezákonnému nevyzvaniu na predloženie ponuky. Podkladom na takúto obranu záujemcu je práve oznámenie verejného obstarávateľa o nevyzvaní na predloženie ponuky, ktoré musí obsahovať relevantné odôvodnenie. Vo svetle uvedeného bolo zrejmé, že oznámenie žalobcu zo dňa 22. 07. 2011, v ktorom uviedol počet získaných bodov navrhovateľa a jeho nevyzvanie na predloženie ponuky odôvodnil len tým, že sa umiestnil na 7. mieste, nakoľko záujemcovia umiestnení na 1. až 5. mieste dosiahli vyšší počet bodov, bolo odôvodnené len formálne, bez toho, aby navrhovateľovi poskytlo aspoň minimum informácií potrebných na zváženie jeho ďalšej prípadnej obrany uplatnením revíznych postupov. Nie je preto ani prekvapujúce, že takéto strohé a formálne odôvodnenie vyvolalo v navrhovateľovi pochybnosti o zákonnosti hodnotiaceho procesu žalobcu, z dôvodu ktorých tento proces napadol revíznymi postupmi. 13. Žalobca, resp. jeho komisia, ktorá uskutočnila vyhodnotenie splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní a vyhodnotenie na základe kritérií na výber obmedzeného počtu záujemcov, v zápisnici z tohto hodnotenia uviedla v časti A): Zoznam členov komisie v časti B): Zoznam všetkých záujemcov, ktorí predložili žiadosť o účasť (14) v časti C): Zoznam 5 vybratých záujemcov, t. j. záujemcov, ktorí boli vybraní na základe kritérií na výber obmedzeného počtu záujemcov a budú vyzvaní na predloženie ponuky; pri tých záujemcoch, ktorým neuznala všetky predložené potvrdenia o vykonaní prác, uviedla zoznam neuznaných potvrdení aj s uvedením dôvodu ich neuznania v časti D): Zoznam záujemcov, ktorí boli vylúčení z dôvodu nesplnenia podmienok účasti, a teda neboli hodnotení v rámci kritérií na výber obmedzeného počtu záujemcov (5), aj s dôvodom vylúčenia v časti E): Zoznam záujemcov, ktorí na základe uplatnenia kritérií výberu obmedzeného počtu záujemcov, nebudú vyzvaní na predloženie ponuky (4), aj s uvedením ich umiestnenia (napr. u navrhovateľa - 7. miesto), zoznamom neuznaných stavebných prác s uvedením dôvodu ich neuznania. V prílohe tejto zápisnice žalobca, resp. jeho hodnotiaca komisia, uviedla tabuľky pre hodnotenie jednotlivých kritérií výberu č. 1 až 4, v ktorých sa však nachádza len názov záujemcu, počet bodov, ktoré boli predmetnému záujemcovi v jednotlivom kritériu pridelené a poradie záujemcu v hodnotení daného kritéria. Ďalej je uvedená tabuľka o výslednom hodnotení, ktorá rekapituluje údaje z predchádzajúcich tabuliek, uvádza súčet bodov pridelených v jednotlivých kritériách a výsledné poradie. Z uvedeného vyplývalo, že v zápisnici nebol pri žiadnom zo záujemcov, ktorí boli hodnotení v rámci kritérií na výber obmedzeného počtu záujemcov, uvedený počet potvrdení o realizovaných stavebných prácach, ktoré boli akceptované ako spĺňajúce požiadavky žalobcu. Žalobca konštatoval, že žalovaný disponoval dokumentáciou z procesu verejného obstarávania, žiadosťami o účasť, ako aj zápisnicou zo splnenia podmienok účasti, ktorá obsahuje podrobný opis úkonov žalobcu pri posudzovaní splnenia podmienok účasti pri každom záujemcovi jednotlivo, ako aj informácie o počte zmlúv s ich jednoznačným vymedzením, ktoré neboli jednotlivým záujemcom uznané s uvedením dôvodu a že žalovaný mohol pristúpiť ku kontrole vyhodnotenia. K predmetnému žalovaný dodal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí žalobcovi nevytýkal, že by zápisnica neobsahovala podrobný opis jeho úkonov pri posudzovaní splnenia podmienok účasti. Rovnako žalovaný nevytkol vo vzťahu k zápisnici absenciu zoznamu stavebných prác, ktoré neboli záujemcom uznané a dôvodov ich neuznania. Predmetná argumentácia žalobcu je preto nepodstatná a nemá súvis s napadnutým rozhodnutím žalovaného. 14. Žalovaný ďalej podrobne opísal 5 zistení, na základe ktorých musel konštatovať v postupe žalobcu pri uskutočňovaní výberu obmedzeného počtu záujemcov nedodržanie princípu transparentnosti a princípu rovnakého zaobchádzania so záujemcami. K uvedenému správny orgán dodal, že cieľom právnej úpravy verejného obstarávania, ktorá má svoj pôvod v práve Európskej únie, je predovšetkým zabezpečiť voľnú súťaž dodávateľov o zákazky financované z verejných rozpočtov založenú na princípoch efektívnej konkurencie a samozrejme záujem na účelnom vynakladaní verejných prostriedkov. Na dosiahnutie týchto cieľov slúži aj právna úprava základných zásad, ktorých základom je najmä nediskriminačné a transparentné zaobchádzanie so všetkými konkurujúcimi si uchádzačmi či záujemcami, pričom tieto zásady sa ďalej premietajú do konkrétnych ustanovení zákona, kde sú rozpracované podrobnejšie. Uvedené sa týka hlavne zákonnej úpravy základných povinností verejného obstarávateľa. Zásada nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania so všetkými uchádzačmi spočíva na tom, že obstarávateľ pristupuje principiálne rovnakým spôsobom voči všetkým uchádzačom, pričom nemôže žiadneho z nich priamo alebo nepriamo zvýhodňovať oproti iným uchádzačom v rovnakom postavení. Zo zásad rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie na základe štátnej príslušnosti vyplýva povinnosť transparentnosti, ktorá podľa judikatúry ESD zabezpečuje pre každého potenciálneho uchádzača adekvátny stupeň zverejnenia, umožňujúci sprístupnenie trhu služieb konkurencii, ako aj kontrolu nestrannosti postupov (prípady C-324/98 Telaustria, bod 62; C-458/03 Parking Brixen, bod 49). Povinnosť transparentnosti vyžaduje, aby mal podnik nachádzajúci sa na území iného členského štátu prístup k zodpovedajúcim informáciám týkajúcim sa zákazky predtým, než bude zadaná, a to tak, aby tento podnik mohol dať najavo svoj záujem o získanie tejto zákazky (prípad C-231/03 Coname, bod 21). Účelom zásady transparentnosti tak je predchádzať riziku akéhokoľvek zvýhodňovania alebo svojvôle na strane verejného obstarávateľa (prípad C-496/99 Komisia proti CAS Succhi di Frutta, bod 111). Zásada transparentnosti procesu verejného obstarávania vyjadruje požiadavku, aby tento proces prebiehal priehľadným a predvídateľným spôsobom, v plnom súlade s jednotlivými ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní. Predvídateľnosť tohto procesu a najmä postupu verejného obstarávateľa korešponduje s ústavným princípom právnej istoty, vytvára priestor pre efektívnu konkurenciu medzi uchádzačmi, ktorá by mala viesť k účelnému vynakladaniu verejných prostriedkov, a tým aj k udržaniu hospodárnosti a efektívnosti verejného obstarávania. Takisto by sa nemalo zabúdať na to, že transparentné postupy zadávania zákaziek sú osvedčenou ochranou proti korupcii a zvýhodňovaniu.. IV. verejné vyhlásenie rozsudku 15. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 06.03.2019, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci. V. Relevantné právne predpisy 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 17. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti. 18. Podľa § 28 ods. 1 písm. b) ZVO, Technickú spôsobilosť alebo odbornú spôsobilosť možno preukázať podľa druhu, množstva, dôležitosti alebo využitia dodávky tovaru, stavebných prác alebo služieb jedným alebo niekoľkými z týchto dokladov: zoznamom stavebných prác uskutočnených za predchádzajúcich päť rokov doplneným potvrdeniami o uspokojivom vykonaní stavebných prác s uvedením cien, miest a lehôt uskutočnenia prác a zhodnotenia uskutočnených prác podľa obchodných podmienok, ak odberateľom 1. bol verejný obstarávateľ podľa tohto zákona, dôkaz o plnení potvrdí tento verejný obstarávateľ, 2. bola iná osoba ako verejný obstarávateľ, dôkaz o plnení potvrdí odberateľ; ak to nie je možné, vyhlásením uchádzača alebo záujemcu o ich uskutočnení 19. Podľa § 33 ods. 1 ZVO, verejný obstarávateľ posudzuje splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní v súlade s oznámením o vyhlásení verejného obstarávania a súťažnými podkladmi. Ak sú podmienky účasti uvedené aj v súťažných podkladoch, nesmú byť v rozpore s oznámením o vyhlásení verejného obstarávania. 20. Podľa § 33 ods. 4 ZVO, verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže požiadať uchádzača alebo záujemcu o vysvetlenie alebo o doplnenie predložených dokladov. 21. Podľa § 33 ods. 8 písm. d/ ZVO, po posúdení splnenia podmienok účasti sa vyhotovuje zápisnica, ktorá obsahuje najmä zoznam záujemcov, ktorí nebudú vyzvaní na predloženie ponuky alebo na rokovanie, s uvedením dôvodu. 22. Podľa § 33 ods. 9 písm. b/ ZVO, Verejný obstarávateľ a obstarávateľ bezodkladne písomne upovedomí uchádzača alebo záujemcu, že nebude vyzvaný na predloženie ponuky alebo na rokovanie s uvedením dôvodu a lehoty, v ktorej môže byť podaná žiadosť o nápravu podľa § 136 ods. 1 písm. d) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/20100402.html>. 23. Podľa § 139 ods. 2 písm. d) ZVO, Ak úrad v konaní o námietkach zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, rozhodnutím zruší rozhodnutie kontrolovaného o výbere záujemcov alebo účastníkov a nariadi zopakovať výber. VI. posúdenie veci správnym súdom 24. Aplikácia práva ako jedna z foriem realizácie práva je procesným právom upravený postup a činnosť štátnych orgánov s príslušnou právomocou, ktorá vyúsťuje vydávaním aktov aplikácie práva - individuálnych právnych aktov. Individuálne právne akty sa vzťahujú na konkrétne prípady a zaväzujú určité (individuálne) právne subjekty. Článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky určuje miesto a postavenie štátnej moci predstavovanej štátnymi orgánmi vo vzťahu k právu tak, že stanovuje ich podriadenosť ústave a zákonom. V uvedenom smere čl. 2 ods. 2 ústavy upravuje princíp právneho štátu, t. j. vládu práva. V dôsledku toho možno štátnu moc uplatňovať len pri splnení viacerých podmienok. Prvou z nich je tá, že k uplatneniu štátnej moci dochádza (môže dôjsť) len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má buď ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje. Ústava ustanovuje, že zákon ustanoví aj spôsob, akým štátne orgány smú štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré možno použiť v prípade neplnenia rozhodnutí orgánov štátu. V dôsledku „uvedeného preto štátnym orgánom Slovenskej republiky zákony upravujúce ich postavenie a právomoci neumožňujú, aby samostatne rozhodovali o konaní nad rámec zákona, t. j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Zákonom ustanovený rozsah právomoci jednotlivých orgánov štátu je stabilný a k jeho zmene môže dôjsť len v dôsledku neskoršej a obsahovo odlišnej zákonnej úpravy. Ten orgán štátu, ktorého postavenie a právomoci zákon upravuje, nie je preto oprávnený z vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich zákonných právomocí, keďže takéto konanie príslušný právny predpis neupravuje“ (z uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. I ÚS/98).Citované ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vytvára právnu istotu tiež v tom, že žiaden orgán štátu (odlišný od zákonodarcu) nie je oprávnený samostatne a podľa vlastnej úvahy rozhodnúť, kedy a za akých podmienok nebude konať v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným 5 spôsobom. Právnej istote ako nedielnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 ústavy preto nezodpovedá taký stav (situácia), ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. 25. Z administratívneho spisu súd zistil, že Mesto Holíč ako verejný obstarávateľ podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyhlásil vo Vestníku verejného obstarávania č. 38/2011 zo dňa 24. 02. 2011, Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania pod značkou 01346 - MUP, podlimitnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác postupom užšej súťaže na predmet: „Rekonštrukcia NKP podporujeme rozvoj kultúrno - poznávacieho cestovného ruchu v regióne: Objekt č. 2 Tabačiareň Zámok Holíč". Na základe mandátnej zmluvy s verejným obstarávateľom vykonávala verejné obstarávanie spoločnosť PP & P Co., s.r.o, so sídlom Záhradnícka 36, 821 08 Bratislava, IČO: 35 933 852, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č,: 35907/B zastúpená konateľkou spoločnosti, Ing. Luciou Veselskou, odborne spôsobilou osobou na verejné obstarávanie, reg. č, J0037-200-2001. Listom zo dňa 10.08.2011 podal záujemca spoločnosť EURO - BUILDING, a.s. so sídlom Družstevná 2, 813 04 Bratislava námietky podľa § 138 ods. 2 písm. d) ZVO proti výberu záujemcov v predmetnej súťaži. Na základe tejto skutočnosti doručil žalobca písomné vyjadrenie k podaným námietkam s uvedením predpokladanej hodnoty zákazky a kompletnú dokumentáciu z predmetnej súťaže žalovanému dňa 16.08.2011. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 19. 09. 2011 pod č. 694-6000/2011-ON/252 v konaní o námietkach nariadil zrušiť rozhodnutie žalobcu o výbere záujemcov v predmetnej súťaži a nariadil zopakovať výber do 30 dní od doručenia rozhodnutia Úradu. 26. Najvyšší súd uznesením spis. zn. 2Sžf/75/2015 zo dňa 28.02.2018 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/191/2011-82 zo dňa 17.07.2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V predmetnom uznesení NS SR konštatoval, že „vo vzťahu k správnemu orgánu (pokiaľ krajský súd dospel k záveru, že napadnutým rozhodnutím správny orgán porušil zákon), musí byť zo zrušujúceho rozsudku zrejmé, akým spôsobom k porušeniu došlo a aj správny orgán má právo na zrozumiteľné a nespochybniteľné rozhodnutie obsahujúce všetky atribúty riadneho odôvodnenia z dôvodu, aby sa v budúcej praxi podobných pochybení vyvaroval. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (k tomu pozri bližšie napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 236/06 ako aj rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva Ruiz Torija v. Španielsko z 9. decembra 1994, Hiro Balani v. Španielsko z 9. decembra 1994, či Georgidias v. Grécko 29. mája 1997). Krajský súd v Bratislave v preskúmavanej veci podľa zhora uvedených ústavných článkov, zákonných ustanovení a zásad nepostupoval. Týmto svojím postupom krajský súd spôsobil pochybnosť o zákonnosti a vecnej správnosti svojho rozhodnutia a zaťažil svoje rozhodnutie vadou, ktorá mala za následok porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces (§ 157 ods. 2 posledná veta OSP v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta OSP a tiež § 250j ods. 1 a 2 OSP). Okrem toho sa najvyšší súd stotožnil s odvolacou námietkou žalovaného v tom, že krajský súd pri svojom rozhodnutí prekročil rozsah svojej právomoci vymedzenej v § 250j ods. 1 a 2 OSP. Z obsahu podanej žaloby totiž bezpochyby nevyplýva, že by sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z hľadiska toho, či resp. ako sa žalovaný vysporiadal s otázkou, či zistené porušenie zákona o verejnom obstarávaní malo alebo mohlo mať zásadný vplav na výsledok verejného obstarávania.“ 27. Krajský súd v Bratislave po opätovnom prejednaní veci dospel k právnemu záveru, že žiadna zo žalobcových námietok nepredstavovala naplnenie podmienok v zmysle § 191 ods. 1 SSP a teda nebolo možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, resp. procesného postupu, ktorý vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzal. V prvom rade za nedôvodnú považoval súd námietku žalobcu, že žalovaný mal k dispozícii po celú dobu rozhodovania konania o námietkach celkovú dokumentáciu z predmetnej súťaže vrátane podmienok účasti, ktorá obsahuje podrobný opis úkonov žalobcu pri posudzovaní splnenia podmienok účasti v predmetnej súťaži pri každom záujemcovi jednotlivo, ako aj informácie o počte zmlúv s ich jednoznačným vymedzením, ktoré neboli jednotlivým záujemcom uznané s uvedením dôvodu. Podľa žalobcu všetky potrebné údaje o výške stavebných nákladov a počte referencií stavebných prác obsahujú jednotlivé žiadosti o účasť. Tu je podľa správneho súdu nevyhnutné uviesť, že pri zadávaní zákaziek musí byť uplatnený princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti (§ 9 ods. 4 ZVO). Vzhľadom na uvedené je verejný obstarávateľ povinný zabezpečiť, aby úkonmi, ktoré sú ním uskutočňované vo všetkých fázach postupu zadávania zákazky, nedošlo k porušeniu uvedených princípov verejného obstarávania. Uvedené princípy vychádzajú zo samotného primárneho práva EÚ: - princíp slobody voľného pohybu tovaru upraveného viacerými článkami ZFEÚ <aspi://module='EU'&link='12008E/TXT'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, predovšetkým však článkom 34 ZFEÚ; - zakotvenie slobody usadiť sa - článok 49 ZFEÚ <aspi://module='EU'&link='12008E/ TXT'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, - zakotvenie slobody poskytovania služieb - článok 56 ZFEÚ <aspi:// module='EU'&link='12008E/TXT'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. 28. Z pohľadu predpisov verejného obstarávania a predovšetkým komentovaného ustanovenia je dôležitá skutočnosť, že tieto princípy boli premietnuté a následne rozšírené v sekundárnom práve EÚ upravujúcom oblasť verejného obstarávania - smerniciach. Zo sekundárneho práva v judikatúre Súdneho dvora EÚ boli ďalej konkretizované princípy verejného obstarávania, a to princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie a z nich vyplývajúca zásada transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti. Jednotlivé princípy pritom nie je možné aplikovať pri uplatňovaní pravidiel verejného obstarávania separátne, ale je potrebné ich aplikovať popri sebe s tým, že každý z princípov dopĺňa a ovplyvňuje ostatné princípy verejného obstarávania. Pri posúdení tohto sporu je nevyhnutné doplniť, že princíp rovnakého zaobchádzania a princíp nediskriminácie v prípade predpisov verejného obstarávania vo všeobecnosti predstavujú vyjadrenie zásady, aby sa so zahraničnými uchádzačmi zaobchádzalo rovnako ako s domácimi. Princíp rovnakého zaobchádzania však znamená, že každý záujemca alebo uchádzač dostáva informácie rovnakým spôsobom, v rovnakom čase a v rovnakom obsahu, a princíp nediskriminácie, že nemôžu byť stanovované podmienky, ktoré by niektorého z uchádzačov alebo záujemcov zvýhodňovali a iného, naopak, znevýhodňovali, a pritom by nemali objektívnu súvislosť s predmetom a realizáciou zákazky. Predmetné princípy znamenajú aj požiadavku, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a s rozdielnymi situáciami rovnako, ibaže by takéto zaobchádzanie bolo objektívne odôvodnené (spojené veci C-21/03 a C-34/03 <aspi:// module='EU'&link='62003J0021'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, Fabricom SA proti Belgickému kráľovstvu a cit. judikatúru). Princíp rovnakého zaobchádzania, resp. princíp nediskriminácie sa vzťahuje nielen na verejných obstarávateľov, resp. obstarávateľov, ale uplatňuje sa aj na uchádzačov tak skutočných, ako aj na potenciálnych (vec C-16/98 <aspi://module='EU'&link='61998J0016'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, Komisia proti Francúzsku). V kontexte okruhu osôb povinných postupovať podľa princípov verejného obstarávania poukazujeme na skutočnosť, že napriek skutočnosti, že adresátom princípov sú uchádzači, predmetné princípy by mal zohľadňovať pri svojej rozhodovacej praxi aj Úrad pre verejné obstarávanie. 29. Čo je však podstatné - aj keď v judikatúre Súdneho dvora EÚ nebol exaktne vymedzený princíp transparentnosti, je zrejmé, že vychádzajúc z princípov nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania zabezpečuje všetkých uchádzačom - vrátane tých potenciálnych - predovšetkým adekvátny stupeň zverejnenia v primeranom čase, ako aj stanovenie jednoznačných postupových krokov a ich (spravidla) písomné zachytenie pre potrebu spätnej kontroly. Transparentnosť by sa mala týkať predovšetkým verejnej prístupnosti uzatvorenej zmluvy, pravidiel zadávacieho procesu, obmedzenia svojvoľnosti konania (predvídateľnosť postupu vo verejnom obstarávaní), pravidiel pre riadne odôvodnenie každého rozhodnutia a preskúmateľnosti rozhodnutí verejného obstarávateľa. Na uvedená nadväzuje správny výklad zákona zo strany žalovaného, ktorý v rozhodnutí č. 694-6000/2011-ON/252 zo dňa 19.09.2011 dôvodil, že „zákon o verejnom obstarávaní bližšie nešpecifikuje, v akom rozsahu má kontrolovaný svoje rozhodnutie zdôvodniť, avšak súladné s princípom transparentnosti je, ak nevyzvanému záujemcovi poskytne, čo možno najviac informácií, ktoré mu umožnia prijať rozhodnutie verejného obstarávateľa bez akýchkoľvek pochýb o správností jeho postupu pri výbere obmedzeného počtu záujemcov. Vo vzťahu k uvedenému je potrebné skonštatovať, že prostredníctvom procesu verejného obstarávania sa realizuje čestná hospodárska súťaž a uplatnenie princípu transparentnosti verejného obstarávania znamená, že verejný obstarávateľ má postup a úkony vo verejnom obstarávaní uskutočňovať tak, aby boli zrozumiteľné a zároveň objektivizované do takej miery, že záujemca, resp. uchádzač nebude musieť použiť revízne postupy, ktorými sa dožaduje informácií, ktoré mu môže verejný obstarávateľ v súlade s vyššie uvedeným princípom poskytnúť.“ Rovnako podľa správneho súdu bolo nepostačujúce odôvodnenie v liste „Oznámenie o výbere obmedzeného počtu záujemcov - zaslanie“ zo dňa 22.07.2011 a teda bola tu dôvodnosť námietky navrhovateľa EURO-BILDING, a.s. ohľadne postupu žalobcu v procese verejného obstarávania. Žalobca totiž v liste uviedol, že hoci navrhovateľ splnil podmienky účastí vo verejnom obstarávaní, nebol vyzvaný na predloženie ponuky, nakoľko sa na základe vyhodnotenia objektívnych kritérií na výber obmedzeného počtu záujemcov umiestnil na 7, mieste. Zároveň žalobca v liste uviedol, že „záujemcovia umiestnení na 1. až 5. mieste dosiahli podľa bodu IV. 1.2. Oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania vyšší počet bodov ako Vy" a svoje tvrdenie doložil výsledným hodnotením navrhovateľa v tabuľkovej forme: P. č. Záujemca Kritériá Výsledný súčet bodov oov Výsledné poradie "I" "II" "III" "IV" 7. EURO-BUILDING, a.s. 7,23 3,43 12,00 2,36 25,02 7. 30. Určite súd nepovažoval za rozpor so zákonom postup žalovaného, ktorý argumentoval, že „uvedenie počtu bodov získaných v jednotlivých kritériách na výber obmedzeného počtu záujemcov vrátane výsledného súčtu bodov a výsledného poradia záujemcov v predmetnom liste, ktorým kontrolovaný informoval navrhovateľa o jeho nevyzvaní na predloženie ponuky, komisia úradu nepovažuje za dostatočné odôvodnenie, nakoľko navrhovateľovi neumožnilo prijať rozhodnutie kontrolovaného bez akýchkoľvek pochýb o správnosti jeho postupu pri výbere obmedzeného počtu záujemcov v predmetnom verejnom obstarávaní.“ Javí sa pritom irelevantné stanovisko žalobcu, ktorý žalovaného odkázal na celkovú dokumentáciu z predmetnej súťaže. Ustanovenie § 33 ods. 8 písm. b/ ZVO ukladá verejnému obstarávateľovi v prípade nevyzvania záujemcu o predloženie ponuky povinnosť bezodkladne ho písomne informovať s uvedením dôvodu. Účelom tohto ustanovenia je informovanie uchádzača s primeranými dôvodmi jeho nevyzvania. Napriek skutočnosti, že minimálne obsahové náležitosti odôvodnenia zákon nedefinuje, z odôvodnenia musí byť zrejmé, aké skutočnosti verejný obstarávateľ, resp. obstarávateľ skúmal a čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia. Ak tieto obsahové náležitosti rozhodnutie nemá, je nepreskúmateľné. Odôvodnenie nevyzvania uchádzača musí byť primerané okolnostiam, aby odstránilo rozumné pochybnosti uchádzača o dôvode takéhoto postupu, aby sa prípadne mohol brániť aj uplatnením žiadosti o nápravu alebo podaním námietok. Ide o relevantnú skutočnosť, pretože na uplatnenie práva uchádzača je nevyhnutné byť informovaný, ktoré referenčné znaky mu boli zo strany žalobcu akceptované, resp. neuznané či uznaní iba čiastočne spolu s riadnym uvedením dôvodov takéhoto rozhodnutia. Správny súd preto zdôrazňuje, že princíp transparentnosti vo svojej podstate zahŕňa predvídateľnosť jednotlivých procesných postupov verejného obstarávateľa, resp. obstarávateľa v procese verejného obstarávania. Zásada transparentnosti procesu verejného obstarávania tak vyjadruje požiadavku, aby tento proces prebiehal priehľadným a predvídateľným spôsobom, v plnom súlade s jednotlivými ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní <aspi://module='aspi'&link='25/2006%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. Predvídateľnosť tohto procesu a predovšetkým postupu verejného obstarávateľa, resp. obstarávateľa korešponduje aj s ústavným princípom právnej istoty, a tak vytvára priestor pre efektívnu konkurenciu medzi uchádzačmi, ktorá by mala viesť k účelnému vynakladaniu verejných zdrojov, a tým aj k udržaniu hospodárnosti a efektívnosti samotného procesu verejného obstarávania. V rozpore s touto zásadou je akékoľvek konanie verejného obstarávateľa, resp. obstarávateľa, ktoré by robilo verejné obstarávanie nečitateľné, nekontrolovateľné alebo horšie kontrolovateľné. Krajský súd na základe uvedených dôvodov považoval za potrebné žalobu zamietnuť podľa § 190 SSP, keďže nezistil existenciu niektorého z dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia. 31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 32. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).