Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/17/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200178 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1013200178.9 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci navrhovateľky: W. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX I., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 10, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX. XXX XXXX X zo dňa 14.09.2012 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 14.09.2012 p o t v r d z u j e. Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Opravným prostriedkom podaným v zákonnej lehote sa navrhovateľka domáhala preskúmania rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.09.2012, pričom uviedla, že podáva opravný prostriedok proti rozhodnutiu v hore uvedenej veci. Namietla neodbornosť posúdenia zdravotného stavu posudkovým lekárom dňa 05.09.2012 označila ho len za verbálny úkon, ktorým jej ihneď po vstupe do miestnosti uviedli, že ju nemôžu uznať za invalidnú. K snímkam, ktoré mala k dispozícií jej lekárka povedala, že ju nezaujímajú, to čo napísal ortopéd neberie do úvahy, pretože len ona vie posúdiť zdravotný stav. Ďalej ju učila ako ma vstávať, nájsť si vhodnú polohu a nepomohlo ani jej konštatovanie, že má bolesti, nemôže sa vzpriamiť, tŕpnu jej ruky, ramená, je vyčerpaná, v noci nespí, nevládze sa hýbať a pociťuje celkové zhoršovanie zdravotného stavu. Záver posudkovej lekárky bol taký, že 80 % obyvateľov má takúto diagnózu. Žiadala o prehodnotenie a odborné prešetrenie jej zdravotného stavu kvalifikovaným posudkovým lekárom. 2. Vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 07.02.2013 odporkyňa konštatovala, že námietkam navrhovateľky nie je možné vyhovieť, odkázala na posudok posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne zo dňa 05.09.2012, ktorý bol vypracovaný na základe podanej žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 05.09.2012 a z ktorého vyplýva, že miera poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť je 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na uvedenom závere zotrval aj posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne pri opätovnom posúdení zdravotného stavu navrhovateľky dňa 21.11.2012, ako aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne - ústredie, dňa 30.01.2013. 3. Pojednávania určeného na termín 19.06.2019 sa navrhovateľka nezúčastnila a svoju neúčasť ospravedlnila mailovým podaním zo dňa 17.06.2019, a z dôvodu toho, že sa zdržiava u rodinných príslušníkov na východe Slovenska a skutočnosti, že je účastníčkou viacerých súdnych konaní, ktoré sa budú v Bratislave prejednávať v septembri 2019, žiadala o odročenie pojednávania na tento mesiac a nesúhlasila s pojednávaním v jej neprítomnosti. 4. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p.) podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok vo veci konal podľa doterajších právnych predpisov, napadnuté rozhodnutie odporkyne ako i konanie ktoré mu predchádzalo, preskúmal postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p., v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania, keďže sa nejednalo o vec, v ktorej by k vybaveniu opravného prostriedku došlo spôsobom uvedeným v ust. § 250f, nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom sa oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi v spisovej dôchodkovej dokumentácii, písomnými podaniami, obsahom administratívneho spisu, preskúmal správnosť právneho posúdenia veci, vypočul odporkyňu a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné ako vecne správne potvrdiť (ust. § 250q ods. 3 O.s.p.). 5. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa § 491 ods. 2, druhá veta S.s.p, ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 7. Podľa § 492 ods. 1S.s.p, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 8. Podľa § 492 ods. 2 S.s.p., odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 9. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“), poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 10. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. 11. Podľa § 71 ods. 3 ZSP, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 12. Podľa § 71 ods. 4 ZSP, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 13. Podľa § 71 ods. 5 ZSP, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k ZSP. 14. Podľa § 71 ods. 6 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 15. Podľa § 71 ods. 7 ZSP jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. 16. Podľa § 71 ods. 8 ZSP mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 17. Podľa § 71 ods. 10 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 18. Podľa § 153 ods. 2 písm. a/ ZSP lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 19. Podľa § 153 ods. 5 ZSP lekársku posudkovú činnosť podľa ods. 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia a podľa ods.1/ pís. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. 20. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 21. Podľa ods. 2. cit. ust. rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. 22. Podľa ods. 4 cit. ust. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 23. Údaje o zdravotnom stave poistenca sú chránenými osobnými údajmi, preto ich konkrétny výpočet a zhodnotenie nesubsumuje odôvodnenie rozhodnutia odporkyne, ktoré je verejnou listinou, ale je súčasťou obsahu posudku posudkového lekára, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia odporkyne. V ňom musia byť zhrnuté všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa aktuálneho zdravotného stavu poistenca a jeho vplyvu na pracovnú schopnosť tak, aby bol spôsobilým podkladom na preskúmanie vecnej správnosti a teda zákonnosti rozhodnutia odporkyne. 24. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy, predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp.zn. 2Sžo32/2014). 25. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. 26. Z ust.§ 195 ods.1 a 2 ZSP vyplýva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Podklady sú najmä návrhy, podania a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 27. Podľa ust.§ 196 ods.1 ZSP dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. 28. Podľa všeobecného posudkového hľadiska kapitoly XV, prílohy č. 4 k ZSP - Choroby podporného a pohybového aparátu - miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa funkčného postihnutia (postihnutia pohybu v kĺboch v súvislosti so záťažou na príslušný kĺb) a vplyvu na ostatné systémy a orgány. Pri zistení pohybových a degeneratívnych zmien treba porovnať, či ich rozsah a výskyt presahujú zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti, rovnako ako skutočnosť, či bola vykonaná operácia na končatine, alebo na chrbtici, alebo súvislosť s úrazom. Pri chronických zápaloch kĺbov treba prihliadnuť popri poruche funkcie tiež na aktivitu chorobného procesu. Pri celkovej osteoporóze či osteomalácií (napr. pri hormonálnych poruchách, gastroinstentinálnych resorpčných poruchách, pri poškodení obličiek) je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti závislá od rozsahu a stupňa patologických zmien skeletu a z nich vyplývajúcej poruchy funkcie. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri poraneniach svalov a šliach sa určí podľa miery funkčnej poruchy, podľa postihnutia krvného a lymfatického systému. Pri poraneniach fascie sa môžu objaviť ruptúry svalov, ktoré sú však len zriedkavou príčinou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. 29. Podľa položky 3 b/ oddielu E uvedenej kapitoly - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa pri druhu zdravotného postihnutia - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny, syndróm sakroiliakalného skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku sa MPSVZČ určí na 20 až 35 %. 30. V zmysle citovaných ustanovení ZSP odporkyňa je povinná vykonať dokazovanie a dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu, najmä výpovede a vyjadrenia účastníkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných osôb. Okrem dôkazov navrhnutých účastníkom konania je organizačná zložka poisťovne povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastník nenavrhol, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú schopnosť občana vyžaduje odborné lekárske znalosti a preto vo veciach sociálneho poistenia je takéto dokazovanie zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. 31. Krajský súd konajúci vo veci sa oboznámil s obsahom napadnutého rozhodnutia, posúdil odborné lekárske posudky o invalidite v zmysle kritérií stanovených zákonom a dospel k záveru, že predložené posudky tieto kritéria spĺňajú, nakoľko zdravotný stav navrhovateľky zhodnotili posudkoví lekári z dostupných listinných dôkazov objektívne, vytvoriac spoľahlivý podklad pre zhodnotenie miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Po oboznámení sa s lekárskymi správami súd zistil, že navrhovateľka bola informovaná o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa posúdenia jej zdravotného stavu, posudku a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenej na 20 %, pričom bolo uvedené, že na posúdenie zdravotného stavu predložila odborné lekárske nálezy, iné lekárske nálezy ako dôkaz o jej zdravotnom stave nemá. Bola poučená o ďalšom postupe v konaní o opravnom prostriedku. K osobnej anamnéze a súčasnému ochoreniu posudkoví lekári uviedli, že navrhovateľka prekonala bežné detské ochorenia v puberte a mladosti vážne chorá nebola, neudala žiadne brušné ani interné ochorenia. Udáva potiaže s močením. Z odborného lekárskeho posudku zo dňa 30.01.2013 (posudok posudkového lekára ústredia SP) vyplýva, že boli zhodnotené odborné nálezy a to ortopedické vyšetrenie zo dňa 12.07.2012, neurologické vyšetrenie zo dňa 23.07.2012 a urologické vyšetrenie zo dňa 16.07.2012, pričom navrhovateľka bola vyšetrená aj pri tomto posudkovom vyšetrení. Z posudku posudkového lekára vyplýva, že jej zdravotný stav nespĺňa posudkové kritéria na uznanie invalidity, v zostatkovom neurologickom náleze je prítomné mierne funkčné postihnutie chrbtice v celom rozsahu, ktoré je adekvátne miernym degeneratívnym zmenám, primeraným veku navrhovateľky, klimaxu a exogénnej obezite, nie sú rozvinuté žiadne prejavy koreňového dráždenia, úbytok svalovej hmoty ani výpadky citlivosti, žiadne obrny na končatinách. Navrhovateľkou uvádzaný únik moču nie je klinicky doriešený, jednoznačne chýba kompletné gynekologické vyšetrenie, jediné urologické vyšetrenie zo dňa 16.07.2012 neurčilo správne pôvod ochorenia. Podľa urológa je únik moču neurologického pôvodu z chrbtice, pričom nevykonal špecifické vyšetrenia - cystometriu, sonografické vyšetrenie postmikčného rezidua, vyšetrenie profilometrie močovej rúry, EMG vyšetrenie panvového dna atď. Ortopédom uvádzané diagnózy artrózy kolenných a bedrových kĺbov v II štádiu, sú posudkovo nezávažné, jedná sa o rtg. dg., nie je prítomný klinický korelát pri vyšetrení, artróza týchto kĺbov je primeraná veku navrhovateľky a uvádzané ochorenia nepodmieňujú zvýšenie percentuálnej miery pre iné zdravotné postihnutia. Posudkoví lekári teda uzavreli, že navrhovateľka nie je v zmysle § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení invalidná, nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určili na 20 %. 32. Rezumovaním obsahu spisu súd zistil, že napadnuté rozhodnutie zo dňa 14.09.2012 č. XXX XXX XXXX X . právne podriadené ust. § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 05.09.2012, pretože jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nevykazuje znaky nedostatočnosti, arbitrárnosti či nepreskúmateľnosti. Základ pre závery odporkyne poskytlo posúdenie posudkových lekárov Sociálnej poisťovne v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia na základe predložených odborných nálezov a aj osobného vyšetrenia navrhovateľky. V lekárskych posudkoch zo dňa 05.09.2012, 21.11.2012 a 30.01.2013 bol prijatý zhodný záver, že zdravotný stav navrhovateľky nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkoví lekári určili postihnutie zaradené pod položku 3 písmeno b - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, M54, 20% podľa oddielu E kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu a mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určili na dolnej hranici percentuálneho rozpätia 20 - 35 %. Na ostatné ochorenia, posudkoví lekári nenavýšili percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Na posudkové konania sa navrhovateľka riadne dostavila, ku konaniu o opravnom prostriedku dňa 30.01.2013 však nedoložila nové lekárske správy a pri tomto posúdení lekári vychádzali z ortopedického vyšetrenia zo dňa 12.07.2012, z neurologického vyšetrenia zo dňa 23.07.2012 a z urologického vyšetrenia zo dňa 16.07.2012. Nové skutočnosti, ktoré by pri dovtedajšom posudzovaní jej zdravotného stavu neboli známe a zhodnotené a mohli by skutkové vyhodnotenia ovplyvniť v jej prospech, posudkoví lekári pri opätovnom posúdení nezistili a nezistil ich ani súd, nakoľko navrhovateľka sa na pojednávanie súdu, konané dňa 19.06.2019 nedostavila. 33. Navrhovateľka sa nedostavila ani na pojednávanie súdu vytýčené dňa 29.01.2014 a to z dôvodu nedoručenia predvolania na pojednávanie na ňou uvedenú adresu J.. Od zástupkyne odporkyne bolo na vytýčenom pojednávaní zistené, že zásielky sú jej doručované na adresu G.. Na pojednávaní dňa 19.03.2014 žiadala navrhovateľka o doplnenie dokazovania, nakoľko jej zdravotný stav sa zhoršil a uviedla, že v lehote určenej súdom o tom doloží adekvátne lekárske nálezy. Dňa 17.04.2014 doručila lekársky nález urológa zo dňa 16.04.2014 a lekársky nález neurológa z toho istého dňa. Tiež doručila žiadanku o vyšetrenie počítačovou tomografiou z Nemocnice s poliklinikami Levice. Dňa 29.04.2014 doložila lekársky nález z ortopedického vyšetrenia a dňa 05.05.2014 doložila nález zo dňa 30.04.2014, z neurologického vyšetrenia a z CT vyšetrenia chrbtice. Podaním doručeným súdu dňa 30.05.2014 doložila potvrdenie o dočasnej práceneschoipnosti a uviedla, že sa kompletizujú výsledky psychiatrie a gynekológie a dňa 03.06.2014 budú výsledky mamografie. Dňa 27.06.2014 doručila súdu lekársku správu k pracovnej neschopnosti od praktickej lekárky pre dospelých, MUDr. Eleny Rajchlovej, psychiatrické vyšetrenie zo dňa 09.06.2014 a správu z gynekologického vyšetrenia zo dňa 15.05.2014. 34. Na základe doložených lekárskych správ a vyšetrení bol dňa 22.10.2014 opätovne posúdený zdravotný stav navrhovateľky. V lekárskej správe zo dňa 22.10.2014 sú uvedené lekárske vyšetrenia, z ktorých posudkový lekár vychádzal. Ide o urologické vyšetrenie zo dňa 06.04.2014, neurologické vyšetrenie zo dňa 16.04.2014 a 30.04.2014, žiadanka o vyšetrenie počítačovou tomografiou opakovane, pečiatka ortopéda z dátumom 28.04.2014, ortopedické vyšetrenie zo dňa 28.04.2014, výmenný lístok praktického lekára zo dňa 02.05.2014, objednanie v psychiatrickej ambulancii na deň 14.05.2014, potvrdenie o dočasnej PN, lekárska správa k pracovnej neschopnosti vystavená praktickým lekárom pre dospelých zo dňa 18.06.2014, psychiatrické vyšetrenie zo dňa 09.06.2014, gynekologické vyšetrenie zo dňa 15.05.2014, MMG vyšetrenie zo dňa 03.06.2014. Záver posudkovej lekárskej správy bol, že z posudkového a klinického hľadiska nezdokladovali uvedené odborné vyšetrenia zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky a posudkový lekár zotrval na výroku posudku o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %, tak ako bolo uvedené v lekárskej správe Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 30.01.2013. 35. Na pojednávaní dňa 26.11.2014 predložila navrhovateľka záznam o poskytnutí lekárskej prvej pomoci zo dňa 04.10.2014 a uviedla, že z dôvodu toho, že sa veľmi zle cíti nebola schopná doplniť podrobnejšie lekárske nálezy od urológa alebo psychiatra, ktoré súdu doloží dokonca januára 2015. Dňa 21.01.2015 doručila súdu žiadosť o predĺženie termínu doloženia nových lekárskych správ, najmä z urológie psychiatrie neurológie a ďalších, do 31.03.2015. Uviedla, že nie je schopná v danom čase absolvovať vyšetrenia, nakoľko dňa 18.01.2015 navštívila lekársku prvú pomoc a čaká ju séria vyšetrení na pľúcnom oddelení a proces doliečovania. Dňa 06.02.2015 doručila navrhovateľka súdu lekársku správu z ambulancie centrálneho príjmu Univerzitnej nemocnice v Bratislave, zo dňa 31.01.2015. Dňa 24.03.2015 doručila lekársku správu zo dňa 09.03.2015 z endokrinologického vyšetrenia. Dňa 29.04.2015 doručila lekársku správu všeobecného lekára pre dospelých zo dňa 08.04.2015. 36. Listom zo dňa 20.11.2015, ktorý navrhovateľka prevzala dňa 30.11.2015 bola tunajším súdom vyzvaná na oznámenie, či disponuje novšími lekárskymi nálezmi od mája 2015, ktoré by mohli byť okrem už zaslaných lekárskych nálezov, predložené posudkovému lekárovi za účelom opätovného posúdenia jej zdravotného stavu. Dňa 15.01.2016 oznámila navrhovateľka písomne súdu, že absolvovanie odborných vyšetrení na oddelení psychiatrie, ortopédie a kardiológie sa vzhľadom na vianočné sviatky a dovolenky počas mesiaca december a začiatok januára predlžuje minimálne o mesiac. V prílohe doložila lekársku správu zo dňa 09.11.2015 o tom, že minimálne do 20.11.2015 bude práce neschopná pre chorobu. 37. Na základe ďalšej výzvy súdu zo dňa 07.04.2016 (urgencia výzvy tunajšieho súdu zo dňa 20.11.2015), ktorú si navrhovateľka prevzala dňa 05.05.2016, podaním doručeným súdu dňa 03.06.2016 oznámila, že vyšetrenia na oddelení psychiatrie absolvuje dňa 08.06.2016 a na oddelení ortopédie dňa 20.06.2016. 38. Na doloženie lekárskych správ za účelom opätovného posúdenia zdravotného stavu, bola navrhovateľka vyzvaná ďalším listom tunajšieho súdu zo dňa 26.10.2016, ktorý prevzala dňa 22.11.2016. Podaním doručeným súdu dňa 23.12.2016 žiadala o ďalšie predĺženie termínu doloženia novších lekárskych nálezov, do 31.01.2017. Dňa 07.02.2017 doručila súdu ďalšie podanie, v ktorom uviedla, že vzhľadom na chrípkové obdobie počas ktorého ochorela, nemohla absolvovať vyšetrenia naplánované na január 2017 a termíny sa jej presunuli na apríl 2017. 39. Listom zo dňa 01.08.2017, doručeným dňa 15.08.2017, bola navrhovateľka opätovne vyzvaná a urgovaná o predloženie lekárskych správ za účelom posúdenia jej zdravotného stavu, posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne. Dňa 23.10.2017 doručila lekársku správu zo dňa 19.10.2017 s pečiatkou všeobecného lekára pre dospelých, v ktorej je uvedené, že toho času prebiehajú u menovanej kontrolné odborné vyšetrenia s predpokladanou dobou dovyšetrovania a spísania kompletnej správy o jej zdravotnom stave, dňa 28.02.2018. 40. Dňa 17.04.2018 bola navrhovateľka opätovne vyzvaná na predloženie lekárskych správ, zásielka sa súdu vrátila dňa 12.09.2018 s tým, že nebola prevzatá v odbernej lehote. Na pojednávanie určené dňa 05.09.2018 sa navrhovateľka nedostavila z dôvodu neprevzatia predvolania na pojednávanie (toto prevzala až dňa 20.09.2018). Z termínu pojednávania vytýčeného na deň 21.11.2018 sa ospravedlnila z dôvodu dlhodobého odcestovania v zahraničí s tým, že na územie SR sa vráti až v mesiaci jún 2019 a súd žiadala o odročenie pojednávania na druhú polovicu mesiaca jún 2019. Súčasne uviedla, že s prejednaním veci v jej neprítomnosti nesúhlasí. 41. Navrhovateľka ako už bolo uvedené, sa nezúčastnila ani pojednávania vytýčeného na deň 19.06.2019 ( termín o ktorý sama požiadala), svoju neúčasť ospravedlnila tým, že sa zdržiava u rodinných príslušníkov na východe Slovenska a nie je v jej fyzických ani finančných možnostiach dostaviť sa na toto pojednávanie. 42. Uvedená chronológia preukazuje, že navrhovateľka nielen v podanom opravnom prostriedku, ale ani počas šesťročného konania súdu nedoložila a ani neoznačila žiadne relevantné dôkazy, ktoré by mohli vyvolať zmenu v posudkových záveroch, nakoľko predložené lekárske nálezy a zdravotná dokumentácia neboli spôsobilé ovplyvniť, resp. zmeniť výsledky odbornej posudkovej činnosti lekárov odporkyne, ktorí sa v lekárskych správach podrobne, v súlade s ust. § 209 ods. 4 ZSP, vysporiadali so zdravotným stavom i zdravotnými problémami navrhovateľky, ktorá ako už bolo uvedené, sama neprodukovala žiadne dôkazy a ani neprezentovala žiadne argumenty svedčiace v prospech zmeny v posudkových záveroch a z ničoho nebolo možné vyvodiť záver o pochybení alebo zanedbaní povinností posudkových lekárov. Predložené lekárske správy a nálezy v prvotnom posudzovaní nevytvorili dostatočný podklad na určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako odporkyňou určenej, v rozsahu 20%. Z uvedeného možno uzavrieť, že navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity u rozhodujúceho zdravotného postihnutia a ani vo forme iných, ňou uvádzaných zdravotných problémov, tvoriacich sekundárne postihnutie. Naopak, posudky posudkových lekárov súd považoval za presvedčivé a nevnášajúce pochybnosti o komplexnom zhodnotení jej zdravotného stavu, riadne odôvodňujúce a posudzujúce závažnosť jej zdravotného postihnutia a obsahujúce logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí navrhovateľky ako aj o miere poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní jej zdravotného stavu neboli známe a zhodnotené súd nezistil. Ani na ďalšie posudzovanie doložené lekárske správy nepreukázali pochybenia v posudkových záveroch, odôvodňujúce vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako na dolnej hranici priznaných 20%. 43. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993). 44. Jednou z prioritných povinností súdu je zabezpečiť rýchlosť a plynulosť konania. Vychádzajúc z uvedeného súd zdôrazňuje, že správanie navrhovateľky, ktorá svojím postupom predĺžila konanie na viac ako 6 rokov, je ďalej neakceptovateľné. V prípade, ak subjektívne pociťovala zhoršenie svojho stavu do tej miery, že by v porovnaní so zdravou osobou klesla miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na viac ako 40 %, bola túto skutočnosť povinná doložiť. Správy z vyšetrení, ktoré v priebehu konania dokladala, neboli spôsobilé zmeniť určenú mieru poklesu jej schopnosti a naviac, vydokladovať zhoršenie zdravotného stavu, bolo jej výhradnou povinnosťou, ako aktívne legitimovaného účastníka v konaní. Bolo nadprácou súdu, ktorý neustálymi výzvami uháňal navrhovateľku, trvajúcu na dôvodoch svojho opravného prostriedku, aby zhoršenie svojho zdravotného stavu podložila lekárskymi správami, z ktorých by posudkoví lekári pri opätovnom posúdení jej zdravotného stavu mohli vychádzať. 45. Z pohľadu komplexnosti posúdenia veci súd dopĺňa, že posudkoví lekári pri posudzovaní zdravotného stavu postupujú okrem zákona o sociálnom poistení aj podľa prílohy č. 4 k tomuto zákonu, ktorá je rozdelená do príslušných kapitol podľa ochorení jednotlivých orgánov a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je podľa druhu zdravotného postihnutia uvedená v týchto kapitolách. 46. Súd dáva navrhovateľke do pozornosti, že v tomto konaní preskúmava rozhodnutie zo dňa 14.09.2012, s prihliadnutím na lekárske správy posudkových lekárov Sociálnej poisťovne, aktuálne v období vydania napadnutého rozhodnutia, ktoré tvorili jeho podklad. V prípade zmeny vo vývoji jej zdravotného stavu a na základe nových či aktuálnych lekárskych nálezov, môže odporkyňu kedykoľvek opätovne požiadať o nové posúdenie zdravotného stavu (§ 71 ods. 10 ZSP). Eventuálne vydané nové rozhodnutie, na podklade navrhovateľkou v súčasnosti doložených lekárskych nálezov a správ, súd už v tomto konaní preskúmavať nemôže. 47. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.09.2012 je vecne správne a preto ho podľa § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil. 48. Krajský súd rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia § 250l ods. 2 v spojení s ustanovením §250k ods. 1 O.s.p., a keďže navrhovateľka v konaní úspech nemala, právo na náhradu trov konania jej nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.