Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/107/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200853 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1014200853.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom 082 13 Tulčík č. 310, okres Prešov, IČO: 31 303 862, zastúpeného: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, so sídlom Štúrova ul. č. 20, 042 83 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľudovíta Štúra č. 1, 812 35 Bratislava, za účasti: Lesy Slovenskej republiky, š. p., Námestie SNP č. 8, 975 66 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutiu žalovaného číslo: 3482/2014-3.4/ak zo dňa 18.03.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky Číslo: 3482/2014-3.4/ak zo dňa 18.03.2014 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Účastníkovi konania právo na náhradu trov konania súd nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 26.05.2014 sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo: 3482/2014-3.4/ak vydaného dňa 18.03.2014, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Lesy Slovenskej republiky š. p. - pribratý účastník (ďalej tiež len žiadateľ) požiadal žalovaného o súhlas s výstavbou desiatich lesných ciest. Žalobca - Lesoochranárske zoskupenie VLK (ďalej len tiež LZ VLK) zaslalo žalovanému písomné vyjadrenie, ktoré tento vyhodnotil ako podnet podľa § 20 ods. 1 písm. e) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 24/2006 Z. z.). 3. Po doručení vyjadrení a stanovísk dožiadaných orgánov žalovaný napadnutým rozhodnutím Číslo: 3482/2014-3.4/ak zo dňa 18.03.2014 rozhodol o tom, že navrhovaná výstavba lesných ciest „Ráztoka“, „Varecha“, „Kríva - predĺženie Východ“, „Kríva - predĺženie Západ“, „Koreňová“, „Kičora“, „Motyčková“, „Sova - Šifrová“, „Vlačúhovo“ a „Nad Paľovu mláku“ (ďalej len tiež 10 lesných ciest) sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. 4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia bolo uvedené, že LZ VLK (žalobca) navrhol, aby žalovaný nevydal žiadateľovi (Lesy Slovenskej republiky, š. p.) požadované súhlasy a aby neudelil výnimky z § 34 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len tiež ZOPK) a § 35 ods. 1 písm. b) a d) a § 35 ods. 2 písm. b) a d) ZOPK. Vo vyjadrení zo dňa 22.04.2013 LZ VLK rekapituloval odborné stanoviská podľa § 28 ods. 4 ZOPK. 5. Žalovaný uviedol, že listom č. 8902/2013-3.4/ak zo dňa 13.02.2014 požiadal Okresný úrad Banská Bystrica, aby sa vyjadril ku každému rozporu, na ktorý LZ VLK poukázal; tiež požiadal Štátnu ochranu prírody SR (ďalej tiež len ŠOP SR), ako odbornú organizáciu ochrany prírody a krajiny, aby sa k navrhovanej činnosti vyjadrila z hľadiska kritérií týkajúcich sa miesta vykonávania navrhovanej činnosti a zhodnotila význam očakávaných vplyvov s prihliadnutím najmä na pravdepodobnosť vplyvu, rozsah vplyvu, veľkosť a komplexnosť vplyvu, trvanie, frekvenciu a vratnosť vplyvu; požiadal Lesy Slovenskej republiky, š. p., generálne riaditeľstvo ako žiadateľa, aby sa k navrhovanej činnosti vyjadrili. 6. Dňa 06.03.2014 bolo žalovanému doručené požadované stanovisko Okresného úradu Banská Bystrica č. OU-BB-OSZP1-2014/11448-Ku zo dňa 27.02.2014, v ktorom okresný úrad neuznal žiadnu námietku LZ VLK. V stanovisku uviedol, že vzhľadom na lokalizáciu lesných ciest, veľkosť zásahu a rozlohu dotknutých území európskej sústavy chránených území bude ich vplyv taký, ako je uvedené v stanoviskách Obvodného úradu životného prostredia Banská Bystrica č. 03/2013/176-Ku zo dňa 22.01.2013 a č. 03/2013/245-Ku zo dňa 07.02.2013. Ďalej uviedol, že z tých istých dôvodov nebude (celkový) vplyv navrhovaných lesných ciest významný. V stanovisku ŠOP SR, č. ŠOP SR/990/2014 zo dňa 03.03.2014 bolo uvedené, že pravidelnou údržbou a citlivým užívaním navrhovaných lesných ciest len počas vhodných podmienok prostredia nehrozí riziko dlhodobého negatívneho ovplyvnenia únosnosti prírodného prostredia. V stanovisku Správy NAPANT -u Riaditeľstvo Štátnej ochrany prírody SR sa konštatovalo, že predpokladá, že výstavba navrhovaných lesných ciest pravdepodobne nebude mať v územiach európskeho významu SKUEV0302 Ďumbierske Tatry, SKUEV0310 Kráľovohoľské tatry a v Chránenom území Nízke Tatry dlhodobý významný negatívny vplyv na uvedené územia NATURA 2000. V stanovisku Lesov Slovenskej republiky, š. p., generálne riaditeľstvo č. 11799/2014-230 zo dňa 27.02.2014 bol vyslovený názor, že sprístupnenie kalamitou rozvrátených lokalít je jednoznačne činnosť, ktorá priamo súvisí so starostlivosťou o územie patriacej do európskej, ako aj národnej sústavy chránených území a je pre ňu nevyhnutná. 7. Zo záveru napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný pokladal prípadný synergický efekt zásahov do chránených biotopov a biotopov chránených druhov pri projekte výstavby navrhovaných lesných ciest za zohľadnený kritériami použitými pri rozhodovaní. Konštatoval, že rozhodol podľa zákona aj z hľadiska kritérií týkajúcich sa miesta vykonávania navrhovanej činnosti, vrátane súčasného stavu využitia územia a únosnosti prírodného prostredia (tá môže byť ďalšími lesnými cestami ovplyvnená). Rozhodnutie prijal na základe stanoviska odbornej organizácie MŽP SR, resp. jej organizačnej zložky disponujúcej najkvalitnejšími informáciami o miestnych pomeroch, a tiež na základe stanoviska štátneho orgánu, do kompetencie ktorého predmetná problematika patrí z hľadiska miestneho aj z hľadiska odborného. Obe stanoviská neboli vzájomne rozporné a tiež, neboli rozporné so stanoviskom žiadateľa. Žaloba. 8. Žalobca považoval preskúmavané rozhodnutie za nesprávne a nezákonné, vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a vec pokladal za nesprávne právne posúdenú, pričom napadnutým rozhodnutím došlo k zásahu do jeho práva zakotveného v čl. 46 ods. 1 ako aj čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. 9. V úvode žaloby rekapituloval priebeh správneho konania predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia, uviedol zoznam listín, ktoré boli doručené žalovanému a opísal konštatovanie žalovaného o tom, že tento rozhodol na základe stanoviska ŠOP SR, ktorá disponuje „najkvalitnejšími informáciami o miestnych pomeroch“ a tiež na základe stanoviska „štátneho orgánu do kompetencie ktorého predmetná problematika patrí z hľadiska miestneho, aj hľadiska odborného“. V tejto súvislosti poukázal na znenie § 29 ods. 7 zákona č. 24/2006 Z. z. a zastával názor, že rozhodnutie príslušného orgánu v zisťovacom konaní musí byť odôvodnené a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol správny orgán povinný vyrovnať sa so stanoviskami podľa § 23 ods. 4 cit. zákona. Mal za nepochybné, že mu z § 26 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. vyplýva oprávnenie, aby sa žalovaný vysporiadal s jeho stanoviskom doručeným na výzvu žalovaného k predmetu konania. Nemal za zrejmé, na základe akých ustanovení označeného zákona dospel žalovaný k záveru, že pre jeho postup v zisťovacom konaní, ktoré začalo na podnet žalobcu ako organizácie podporujúcej ochranu životného prostredia, sa spravuje iným režimom, ako zisťovacie konanie, na ktoré sa vzťahuje § 18 ods. 3 a 5 zákona č. 24/2006 Z. z. 10. Z ust. § 64 zákona č. 24/2006 Z. z. vyplýva, že na konanie podľa uvedeného zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, s výnimkou konaní podľa § 59 ods. 2 cit. zákona. Z uvedeného však nevyplýva, že by bolo ponechané na ľubovôľu príslušného orgánu, čo má byť obsahom odôvodnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní. Poukázal na znenie § 20 ods. 3 cit. zákona a vyslovil názor, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia musí v sebe zahŕňať vyhodnotenie povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesto vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jej únosné zaťaženie a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, význam očakávaných vplyvov a odôvodnenie podnetu podľa ods. 1. Odôvodnenie rozhodnutia musí dať adresátovi odpoveď na otázku, akým spôsobom uvedené kritériá vyhodnotil príslušný orgán a akým spôsobom vyhodnotil príslušný orgán získané podklady vo vzťahu ku kritériám uvedených v § 20 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. 11. Žalobca mal za to, že z rozhodnutia nevyplýval dostatočne spoľahlivo záver, že navrhovaná činnosť nebude mať samostatne alebo v kombinácii s inou činnosťou významný vplyv na územia NATURA 2000. Napadnuté rozhodnutie nijakým spôsobom nereagovalo na konkrétne negatívne dopady samotného navrhovaného projektu 10 lesných ciest a obmedzuje sa len na konštatovanie, že zo stanoviska ŠOP SR zo dňa 06.03.2014 vyplývalo opätovne, že výstavba navrhovaných lesných ciest nebude mať v územiach európskeho významu SKUEV 0302 Ďumbierske Tatry, SKUEV 0300 Kráľovohoľské Tatry a v chránenom vtáčom území Nízke Tatry „dlhodobo významný negatívny vplyv na uvedené územia NATURA 2000“. 12. Podľa žalobcu z napadnutého rozhodnutia však nevyplývalo, akým spôsobom boli žalovaným vyhodnotené konkrétne negatívne zistenia v priebehu konania o povolenie 10 lesných ciest v protiklade so závermi o nezistení významných účinkov uvedeného projektu. Doposiaľ mu neboli známe konkrétne skutkové zistenia, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie žalovaného. 13. Žalobca dal záverom do pozornosti súdu čl. 6 ods. 3 Smernice o biotopoch, pričom právne posúdenie veci žalovaným podľa jeho názoru nemohlo v konfrontácii s týmto článkom obstáť. Vyjadrenie žalovaného. 14. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 27.06.2014 a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť. 15. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané podľa § 29 ods. 7 zákona č. 24/2006 Z. z., ale podľa § 20 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z. z. Pritom konanie podľa § 20 cit. zákona je osobitným typom konania, ktoré je potrebné rozlišovať od zisťovacieho konania o posudzovaní navrhovanej činnosti (ďalej len „zisťovacie konanie“), ktoré je upravené v § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. Na rozdiel od zisťovacieho konania upraveného v § 29, predmetom konania podľa § 20 v spojení s § 18 ods. 10 a 11 cit. zákona je určenie či posudzovaniu vplyvov podlieha 1/ navrhovaná činnosť alebo jej zmena neuvedené v prílohe č. 8; 2/ navrhovaná činnosť alebo jej zmena, ktorá nedosahuje hodnoty uvedené v prílohe č. 8. Žalovaný ďalej uviedol, že konanie ukončené napadnutým rozhodnutím bolo začaté na základe podnetu žalobcu podľa § 18 ods. 10 zákona č. 24/2006 Z. z., keďže išlo o navrhovanú činnosť, ktorá nie je uvedená v prílohe č. 8. Nakoľko navrhovaná výstavba lesných ciest nie je navrhovanou činnosťou alebo jej zmenou, nemohla byť predmetom zisťovacieho konania podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. Z toho dôvodu ani § 29 ods. 7 zákona č. 24/2006 Z. z. na ktoré žalobca vo svojej žalobe poukazoval, nebolo možné aplikovať na jeho rozhodnutie, ktoré bolo vydané podľa § 20 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z. z. 16. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že zákon č. 24/2006 Z. z. pre rozhodovanie podľa § 20 ods. 6, na základe ktorého vydal napadnuté rozhodnutie, na rozdiel od rozhodovania v zisťovacom konaní podľa § 29 zákon č. 24/2006 Z. z., neustanovuje, že vydané rozhodnutie musí byť odôvodnené a príslušný orgán sa v odôvodnení musí vysporiadať s písomnými stanoviskami rezortného orgánu, povoľujúceho orgánu, dotknutého orgánu, dotknutej obci, resp. verejnosti k zámeru v zmysle § 23 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. Uviedol, že § 20 ods. 3 cit. zákona neustanovuje, čo má obsahovať odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zmysle § 20. Ustanovuje skutočnosti, na ktoré má príslušný orgán pri rozhodovaní prihliadať, čo bezo zvyšku naplnil. Uviedol, že v napadnutom rozhodnutí náležite uviedol, z akých podkladov predovšetkým vychádzal. V uvedených stanoviskách bola podrobne zhodnotená navrhovaná činnosť z hľadiska kritérií ustanovených v § 20 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z.; pri každom podklade rozhodnutia stručne uviedol, čo bolo jeho obsahom a súčasne uviedol záver, ktorý z nich vyplýval, čo sa týka posúdenia navrhovanej činnosti. Vzhľadom na uvedené mal za to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 20 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z., keďže z rozhodnutia bolo zrejmé, že pri rozhodovaní o tom, či navrhovaná činnosť bude podliehať posudzovaniu podľa zákona č. 24/2006 Z. z. sa prihliada aj na povahu a rozsah navrhovanej činnosti, miesto vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosné zaťaženie a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, význam očakávaných vplyvov, ako aj na odôvodnenie podnetu. 17. Žalovaný uviedol, že za účelom náležitého zistenia skutkového stavu veci si zaobstaral dostatok podkladov, na základe ktorých mohol s prihliadnutím na kritériá stanovené v § 20 ods. 3 a 4 v spojení s § 29 ods. 5 cit. zákona rozhodnúť o tom, či navrhovaná výstavba lesných ciest je činnosťou, ktorá podlieha posudzovaniu podľa zákona č. 24/2006 Z. z. 18. Vo vzťahu k Smernici o biotopoch žalovaný zdôraznil, že táto smernica je v slovenskom právnom poriadku transponovaná do ZOPK vrátane čl. 6 tejto smernice. Konanie v ktorom sa zisťuje či navrhovaná činnosť, či už samostatne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, môže pravdepodobne významne ovplyvniť lokalitu NATURA 2000, a súčasne či má byť predmetom primeraného hodnotenia jej vplyvov na danú lokalitu z hľadiska cieľov jej ochrany v zmysle čl. 6 ods. 3 Smernice o biotopoch, je konaním podľa § 28 ods. 4 ZOPK. 19. Poukázal na odborné stanovisko Okresného úradu č. OSZP1-2013/03214-Ku zo dňa 07.11.2013, ktorý ho vydal na základe návrhu Lesov SR, š. p. Nakoľko uvedená navrhovaná výstavba lesných ciest nebola činnosťou, ktorá mohla pravdepodobne významne ovplyvniť dotknuté lokality sústavy NATURA 2000, či už samostatne alebo v spojení s iným plánmi alebo projektmi, nevzťahovala sa na túto činnosť povinnosť vykonať primerané hodnotenie jej vplyvov na tieto lokality z hľadiska cieľov ich ochrany v zmysle čl. 6 ods. 3 Smernice o biotopoch, na ktoré sa žalobca odvolával. 20. Záverom uviedol, že pokiaľ ide o aplikáciu čl. 6 ods. 3 Smernice o biotopoch, vychádzal zo stanovísk ŠOP SR, ako aj z odborného stanoviska okresného úradu č. OSZP1-2013/03214-Ku zo dňa 07.11.2013, z ktorých vyplývalo, že navrhovaná výstavba lesných ciest, nie je činnosťou, ktorá môže mať významný vplyv na dotknuté územia, a preto nepodlieha posudzovaniu vplyvov podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Na základe uvedeného mal za to, že napadnuté rozhodnutie je vecne správe, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. Vyjadrenie pribratého účastníka. 21. Písomným podaním zo dňa 10.10.2017 sa k žalobe vyjadril pribratý účastník - Lesy Slovenskej republiky š. p. (žiadateľ) a navrhol žalobu zamietnuť, nakoľko pokladal napadnuté rozhodnutie za zákonné a vznesené žalobné námietky za nedôvodné. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 22. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v neprítomnosti riadne predvolaného a ospravedlneného žalobcu a neprítomného a neospravedlneného účastníka konania v súlade s § 114 SSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky odôvodňovali jeho zrušenie. 23. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - OSP (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP. Obidva tieto zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 24. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 25. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 27. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 28. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 29. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 je predmetom zisťovacieho konania podľa § 29, ak v jej dôsledku dôjde k dosiahnutiu niektorej z hodnôt uvedených v prílohe č. 8 časti B. 30. Podľa § 18 ods. 5 zákona č. 24/2006 Z. z. predmetom zisťovacieho konania je okrem zmeny navrhovanej činnosti uvedenej v odseku 3 každá zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ak príslušný orgán vydá vyjadrenie, že taká zmena môže mať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie. 31. Podľa § 20 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. ak ide o rozhodovanie o tom, či navrhovaná činnosť bude podliehať posudzovaniu podľa tohto zákona, ministerstvo prihliada najmä na a) povahu a rozsah navrhovanej činnosti, b) miesto vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosné zaťaženie a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, c) význam očakávaných vplyvov, d) odôvodnenie podnetu podľa odseku 1. 32. Podľa § 20 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z. z. o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona, rozhodne ministerstvo. 33. Podľa § 29 ods. 7 zákona č. 24/2006 Z. z. o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona, rozhodne príslušný orgán do 15 dní od uplynutia poslednej lehoty podľa § 23 ods. 4. Rozhodnutie musí byť odôvodnené. Príslušný orgán sa v odôvodnení vysporiada so stanoviskami doručenými v súlade s § 23 ods. 4. 34. V prejednávanej veci správny súd má povinnosť preskúmať zákonnosť postupu žalovaného pri vydávaní napadnutého rozhodnutia ako aj zákonnosť tohto rozhodnutia v zmysle žalobných námietok. 35. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi (zákon č. 24/2006 Z. z.). 36. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 37. Podľa presvedčenia súdu napadnuté rozhodnutie žalovaného nespĺňa vyššie uvedené zákonné požiadavky kladené na rozhodnutie správneho orgánu z hľadiska jeho preskúmateľnosti a tejto námietke správny súd vyhovel. 38. Zároveň je však potrebné konštatovať, ako správne uviedol žalovaný, že v danom prípade nejde o zisťovacie konanie o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti upravené v § 29 zákona č. 24/2006 Z. z., ale o konania podľa § 20 cit. zákona, a to o určenie (rozhodnutie), či posudzovaniu vplyvov podlieha navrhovaná činnosť (výstavba 10 lesných ciest) alebo jej zmena, ktoré sú neuvedené v prílohe č. 8, resp. ak nedosahuje hodnoty uvedené v prílohe č. 8. 39. Podľa názoru správneho súdu je však nesprávny názor žalovaného o tom, že ak nejde o rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní (podľa § 29 ods. 7 zákona č. 24/2006 Z. z.), ale o rozhodnutie vydané podľa § 20 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z. z. (ako tomu bolo v danom prípade), tak takéto rozhodnutie nemusí byť odôvodnené. Je zrejmé, že každé rozhodnutie vydané podľa § 20 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z. z. musí vo svojom odôvodnení obsahovať vyhodnotenie povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesto vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jej únosné zaťaženie a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, význam očakávaných vplyvov a odôvodnenie podnetu podľa ods. 1. 40. Napriek tomu, že na dané správne konanie a rozhodnutie sa nevzťahuje Správny poriadok je potrebné z hľadiska princípu dobrej viery vo výkon verejnej správy, ktorý mimo iných skutočností zahŕňa aj princíp, že každé rozhodnutie orgánu verejnej správy by malo byť riadne odôvodnené (iba, ak by zákon výslovne uvádzal, že rozhodnutie odôvodnenie nemusí obsahovať) a v tom prípade musí byť odôvodnené aj napadnuté rozhodnutie vydané žalovaným v konaní podľa § 20 zákona č. 24/2006 Z. z. Napadnuté rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie, ktoré dá účastníkovi administratívneho konania (žalobcovi) odpoveď na otázku, akým spôsobom zákonné kritériá (uvedené v § 20 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z.) boli vyhodnotené a akým spôsobom boli vyhodnotené získané podklady vo vzťahu k týmto kritériám. Zároveň odôvodnenie rozhodnutia musí dať odpovede na všetky relevantné námietky vznesené účastníkom (žalobcom) v priebehu správneho konania. V prípade, ak zákon č. 24/2006 Z. z. v ust. § 20 ods. 3 obsahuje zákonné podmienky, ktoré musí orgán verejnej správy pri rozhodovaní vyhodnotiť, musí potom vydané rozhodnutie primerane odôvodniť s posúdením týchto hľadísk, t. j. rozhodnutie musí obsahovať primeranú správnu úvahu a nestačí, ak odôvodnenie rozhodnutia zahŕňa len uvedenie stručného obsahu vyžiadaných stanovísk orgánov bez ich vzájomného prepojenia s poukazom na zodpovedanie zákonom stanovených hľadísk. Napadnuté rozhodnutie žalovaného z tohto pohľadu nijakú správnu úvahu neobsahuje, jeho odôvodnenie je nedostatočné a nezrozumiteľné a preto správny súd prisvedčil námietke o jeho nepreskúmateľnosti. 41. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu veci správny súd uvádza, že jej nie je možné prisvedčiť, nakoľko žalovaný v konaní uskutočnil zodpovedajúce zistenie skutkového stavu, za ktorým účelom si vyžiadal relevantné stanoviská všetkých dotknutých orgánov. Skutkový stav tak, ako bol ustálený bol podľa súdu zistený v dostatočnom rozsahu na posúdenie veci. 42. Námietku nesprávneho právneho posúdenia veci správny súd vzhľadom na dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia - jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov neposudzoval. 43. Záverom správny súd uvádza, že rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/1453/2012 a sp. zn. 1S/184/2014 a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Sžo/5/2014 a sp. zn. 4 Sžo/24/2015, na ktoré na konanom ústnom pojednávaní poukázal zástupca žalovaného sa netýkajú v tomto konaní posudzovaných žalobných námietok z hľadiska potreby riadneho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vydaného žalovaným postupom podľa § 20 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z. z. 44. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d ) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci konať a vydať nové rozhodnutie, ktoré náležite odôvodní. 45. O práve na nárok na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný v plnom rozsahu, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. O práve na nárok na náhradu trov konania pribratého účastníka rozhodol súd podľa § 169 SSP a keďže mu žiadne trovy konania nevznikli súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal. 46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2001 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).