Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/124/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200944 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1014200944.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka PhD., v právnej veci žalobkyne: Katarína Z., Z. č. XXX, Z., právne zastúpená: JUDr. Adam Puškár, advokát, Karpatská 5, Bratislava, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor štátnych sociálnych dávok, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ÚPS/US1/SSVOSSD/BEZ/2014/10454 zo dňa 26.03.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. UPS/US1/SSVOSSD/BEZ/2014/10454 zo dňa 26.03.2014 ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok č. PK2/RŠSD/SOC/2014/32245-0005 zo dňa 08.01.2014 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobkyňa má voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : . Žalobou doručenou súdu dňa 12.06.2014 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ÚPS/US1/SSVOSSD/BEZ/2014/10454 zo dňa 26.03.2014, ktorým bolo zmenené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úseku sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec č. PK2/RŠSD/SOC/2014/32245-0005 zo dňa 08.01.2014 tak, že za textom „nevyhovuje“ vypúšťa text: „ a nárok na rodičovský príspevok nepriznáva z dôvodu nesplnenia podmienky nároku podľa § 8 zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon o „rodičovskom príspevku“) a podľa nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie č. 883/2004“) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie č. 987/2009“)“ a nahrádza sa textom: „a nárok na rodičovský príspevok podľa zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon o „rodičovskom príspevku“) nepriznáva z dôvodu, že podľa čl. 11 ods. 3 písm. a/ a písm. e/ nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie č. 883/2004“) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie č. 987/2009“), príslušným štátom na výplatu rodinných dávok je Grécko“. Ostatné časti prvostupňového rozhodnutia zostali nezmenené. 2. Prvostupňový správny orgán, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úseku sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec svojim rozhodnutím č. PK2/RŠSD/SOC/2014/32245-0005 zo dňa 08.01.2014 nevyhovel žiadosti o rodičovský príspevok žalobkyni pri starostlivosti o dieťa: Aikaterína Vasilaga, nar. .09.2011 podanej dňa 16.12.2011. Nárok na rodičovský príspevok nebol priznaný z dôvodu nesplnenia podmienky podľa § 8 zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 571/2009 Z.z.“ alebo ako „zákon“) a podľa nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení neskorších predpisov a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004. 3. Žalobkyňa považovala rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné, žiadala ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 4. V prvom rade namietala, že v danom prípade slovenské správne orgány nespolupracovali s príslušnou inštitúciou v Grécku tak, ako to predpokladá nariadenie č. 987/2009 v čl. 11 ods. 1, pričom poukázala na bod 2, 10 a 11 úvodných ustanovení nariadenia. Celé nariadenie č. 987/2009 je založené na spolupráci inštitúcií členských štátov, čo v prípade žalobkyne vôbec nebolo dodržané a správne orgány oboch stupňov porušili predpisy komunitárneho práva, ktoré majú podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR prednosť pred zákonmi SR. Uvedené namietala žalobkyňa i v konaní, predovšetkým v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, žalovaný však na uvedenú námietku vo svojom rozhodnutí nereagoval, a preto žalobkyňa považovala jeho rozhodnutie za nepreskúmateľné. 5. Ďalej žalobkyňa namietala postup, akým správne orgány určovali bydlisko žalobkyne. V zmysle čl. 1 písm. j/ nariadenia č. 883/2004 bydlisko znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva. Spôsob určenia bydliska potom vyplýva z čl. 11 Nariadenia č. 987/2009, a to na základe spolupráce inštitúcií členských štátov. Podľa tohto článku, ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami na základe kritérií vymenovaných v tomto článku. Pokiaľ nedôjde k dohode uvedených inštitúcií, na určenie skutočného bydliska sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby tak, ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu. 6. Žalobkyňa tvrdila, že skutkový stav, na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie, nebol spoľahlivo zistený. Správne orgány sa dôsledne nezaoberali podmienkami pre určenie bydliska predpokladané v čl. 11 Nariadenia č. 987/2009, lebo dostatočne neskúmali žalobkynin rodinný stav a rodinné väzby, nebol určený členský štát, ktorý sa považuje za miesto bydliska na daňové účely, bytovú situáciu nielen na Slovensku, ale aj v mieste návštevy (Grécku), neboli posúdenie ďalšie osobitné kritériá, ktorými sa vyznačuje prípad žalobkyne, akým je napríklad povinné zdravotné poistenie na Slovensku, platenie poplatku za odpad na Slovensku, úmysel žalobkyne zdržiavať sa trvalo na Slovensku. Správny orgán by potom zistil, že rodinné väzby ako aj centrum záujmov sa u žalobkyni viaže na Slovensko a v Grécku je len na návšteve, aby zabezpečila kontakt dieťaťa s otcom, ktorý je vážne chorý, a preto nemôže on cestovať na Slovensko. 7. Taktiež žalobkyňa zdôraznila, že ohľadom predmetnej sociálnej dávky sa bola informovať aj na inštitúcii v Grécku, kde ju informovali, že je v Grécku len na návšteve a preto sa jej prípadom nezaoberali. V zmysle čl. 11 Nariadenia č. 987/2009 mali príslušné inštitúcie SR a Grécka po vzájomnej dohode určiť centrum záujmov na základe všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami. Ak by nedospeli k dohode, potom by na určenie miesta bydliska žalobkyne bol rozhodujúci jej úmysel. V tomto smere postupovali správne orgány v rozpore s nariadením, lebo s gréckou inštitúciou vôbec nespolupracovali a neurčili centrum záujmov spoločne s ňou, a tým presunuli túto povinnosť na žalobkyňu. II. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný považoval žalobu žalobkyne za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. 9. K námietke žalobkyne týkajúcej sa čl. 11 ods. 1 Nariadenia č. 987/2009 žalovaný uviedol, že podľa tohto článku dané kritériá sú stanovené pre spôsob určenia bydliska nielen v prípade rozdielnych stanovísk príslušných inštitúcií, ale aj v prípade zistenia vyhodnotenia konkrétnej situácie v súvislosti s pohybom účastníčky konania, pri stanovení splnenia zákonných podmienok nároku. Z potvrdenia gréckej inštitúcie zo dňa 28.01.2010 vyplýva, že príslušná inštitúcia v Grécku rodinné dávky neposkytla otcovi maloletému dieťaťu z dôvodu, že nespĺňa podmienku nároku podľa legislatívy Grécka. Z uvedeného je zrejmé, že príslušná inštitúcia potvrdila skutočnosť, že je kompetentnou krajinou na výplatu rodinných dávok, teda platiteľ ako aj príslušná inštitúcia v Grécku mali rovnaké stanovisko týkajúce sa určenia štátu kompetentného na výplatu rodinných dávok. Preto nebol dôvod na vzájomnú dohodu medzi príslušnými inštitúciami. Správne orgány oboch stupňov postupovali podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, postupovali pri vydávaných rozhodnutiach podľa Nariadenia č. 883/2004, Nariadenia č. 987/2009, ako aj v zmysle legislatívy Slovenskej republiky platnej v čase rozhodovania v predmetnej veci. Dostatočne tiež odôvodnili právne závery vyplývajúce z uvedených nariadení a tiež ustanovení zákona o rodičovskom príspevku. Žalovaný dodal, že pri rodinných dávkach je povinnosťou platiteľa vždy posudzovať oboch rodičov maloletého dieťaťa, teda rodinu ako celok. V zmysle koordinačných predpisov má rodina žalobkyne nárok na rodinné dávky podľa legislatívy EÚ ako každá iná rodina v Grécku, teda na všetky rodinné dávky podľa gréckej legislatívy. Ak obdobná rodinná dávka (rodičovský príspevok) podľa legislatívy Grécka v uvedenej členskej krajine nie je, rodine sa teda nemôže priznať, bolo by v rozpore s Nariadením č. 883/2004, keby Slovenská republika vyplácala rodinné dávky podľa svojej legislatívy. Tvrdenie žalobkyne, že do Grécka chodí len na návštevy a na Slovensku je každé dva až tri mesiace sa v správnom konaní nepotvrdili. 10. Pokiaľ ide o určenie bydliska žalobkyne, žalovaný argumentoval, že bydlisko podľa čl. 1 písm. j/ Nariadenia č. 883/2004 znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva. Bydlisko teda nemusí byť zhodné s trvalým pobytom v zmysle slovenskej legislatívy. V zmysle definície bydliska podľa Nariadenia č. 883/2004 je však podstatné kde rodičia s deťmi žijú, kde majú deti detského lekára, u ktorého absolvujú pravidelné prehliadky, kde deti navštevujú základnú školu a podobne. Zo spisovej dokumentácie vyplýva, že zdravotnú starostlivosť o maloletú dcéru nezabezpečuje detský lekár v Slovenskej republike, povinné očkovanie maloletá dcéra žalobkyne absolvovala v Grécku, kde bola vykonaná aj ďalšia lekárska starostlivosť o obe jej deti, ktorá však nebola hradená zdravotnou poisťovňou v Slovenskej republike. Podľa vyjadrenia žalobkyne v uvedenom úradnom zázname zo dňa 03.01.2013 zdravotnú starostlivosť v Grécku uhrádzal otec maloletých detí. Na základe uvedeného odvolací orgán (žalovaný) dospel k záveru, že bydlisko detí, teda miesto kde obe maloleté deti žijú, je v Grécku, a preto tento členský štát v zmysle čl. 11 Nariadenia č. 883/2004 príslušným štátom na výplatu rodinných dávok. 11. Pokiaľ žalobkyňa namietala nedostatočne zistený skutkový stav žalovaný nesúhlasil, pričom uviedol, že zo spisovej dokumentácie vyplynulo, že od januára 2012 sa žalobkyňa na území Slovenskej republiky nezdržiavala, o čom svedčí aj fakt, že zásielky adresované do vlastných rúk preberal jej splnomocnenec. Z informácie všeobecného lekára pre deti a dorast zo dňa 14.03.2012 vyplynulo, že žalobkyňa a jej maloleté deti žijú v Grécku, sú povinne očkované v Grécku a tiež, že matka s dcérou jej ambulanciu ešte nenavštívili. Z vyhlásenia žalobkyne je ďalej zrejmé, že jej maloleté deti majú detskú lekárku v Grécku. Na základe uvedeného dospel správny orgán k záveru, že žalobkyňa a jej maloleté deti zvyčajne bývajú v Grécku. Na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií žalovaný dospel k záveru, že štátom pod legislatívu ktorého spadá žalobkyňa z dôvodu zamestnania otca maloletých detí v Grécku a bydliska u žalobkyne a jej detí, je Grécko. Z uvedeného dôvodu je Grécko narodenia dcéry žalobkyne jedinou príslušnou krajinou na výplatu rodinných dávok. Slovenská republika nie je kompetentným štátom na výplatu rodičovského príspevku, preto platiteľ postupoval správne, keď nevyhovel žiadosti žalobkyne o rodičovských príspevok a nárok naň jej nepriznal. III. Administratívny spis 12. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplynuli okolnosti prípadu tak, ako boli účastníkmi konania opísané v ich písomných podaniach. IV. Prerušenie konania 13. V priebehu konania bolo zistené, že dňa 13.05.2015 Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2S/188/2013 rozhodol o zamietnutí žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o odňatí rodičovského príspevku na staršie dieťa žalobkyne, za rovnakých skutkových i právnych okolností, ako je tomu v prejednávanej veci. Toto rozhodnutie v danom čase nebolo právoplatné, nakoľko žalobkyňa proti nemu podala odvolanie. Vzhľadom na to, že v uvedenom konaní sa riešila otázka, ktorá by mala význam pre rozhodnutie súdu v predmetnej veci, konanie v súlade s § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. súd prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 2S/188/2013. 14. Vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/188/2013 rozsudkom 9Sžso/23/2016 rozhodol Najvyšší súd dňa 25.04.2018 tak, že rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. ÚPS/US1/SSVOSSD/BEZ/2013/9146 zo dňa 16.05.2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V. Relevantné právne predpisy 15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 571/2009 Z.z. oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak a) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a b) má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky. 16. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 571/2009 Z.z. ak nastala skutočnosť, ktorá má za následok zvýšenie rodičovského príspevku, rodičovský príspevok sa vypláca vo vyššej sume od kalendárneho mesiaca, v ktorom táto skutočnosť nastala. 17. Podľa § 7 ods. 4 písm. a/ zákona č. 571/2009 Z.z. Rodičovský príspevok sa odníme od kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa rodičovský príspevok vyplatil, ak sa zmenia alebo zaniknú skutočnosti rozhodujúce na nárok na rodičovský príspevok. 18. Podľa čl. 1 písm. j) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie") „bydlisko" znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva. 19. Podľa čl. 11 (1) základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou. 20. Podľa čl. 11 (3) základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16: a) osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu; e) ktorákoľvek iná osoba, na ktorú sa písm. a) až d) nevzťahujú, podlieha právnym predpisom členského štátu bydliska bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tohto nariadenia zaručujúce tejto osobe dávky podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov. 21. Podľa čl. 76 (6) základného nariadenia v prípade ťažkostí pri výklade alebo uplatňovaní tohto nariadenia, ktoré by mohlo ohroziť práva osoby, na ktorú sa vzťahuje, inštitúcia príslušného členského štátu alebo členského štátu bydliska danej osoby kontaktuje inštitúciu (inštitúcie) daného členského štátu (členských štátov). Ak sa nemôže nájsť riešenie v rámci primeranej doby, dané osoby môžu prizvať správnu komisiu, aby zasiahla. 22. Podľa bodu 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „vykonávacie nariadenie"), aby sa určila príslušná inštitúcia, t. j. inštitúcia, ktorej právne predpisy sa uplatňujú alebo ktorá má povinnosť vyplácať určité dávky, musia objektívnu situáciu poistenca a jeho rodinných príslušníkov preskúmať inštitúcie viac ako jedného členského štátu. Aby sa zabezpečila ochrana dotknutej osoby počas obdobia nevyhnutného na komunikáciu medzi inštitúciami, je potrebné zaručiť jej predbežné zaradenie do systému sociálneho zabezpečenia. 23. Podľa bodu 11 vykonávacieho nariadenia členské štáty by mali spolupracovať pri určovaní miesta bydliska osôb, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie a nariadenie (ES) č. 883/2004, a v prípade sporu by sa mali posudzovať všetky dôležité kritériá, aby sa vec vyriešila. Tieto môžu zahŕňať kritériá uvedené v príslušnom článku tohto nariadenia. VI. Posúdenie veci správnym súdom 24. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 25. Ako už súd uviedol vyššie v skutkovo a právne obdobnej veci (vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/188/2013) týkajúcej sa staršieho maloletého dieťaťa žalobkyne bolo právoplatne rozhodnuté Najvyšším súdom SR, a to rozsudkom 9Sžso/23/2016 dňa 25.04.2018. Najvyšší súd zmenil zamietajúci rozsudok krajského súdu a rozhodnutie žalovaného vo veci odňatia rodičovského príspevku ( č. ÚPS/US1/SSVOSSD/BEZ/2013/9146 zo dňa 16.05.2013) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 26. V odôvodnení svojho rozhodnutia Najvyšší súd SR uviedol: „Počas administratívneho konania správny orgán zistil, že žalobkyňa je slobodná, posledný pracovný pomer v Slovenskej republike ukončila dňa 24.03.2006. Trvalý pobyt má žalobkyňa a rovnako jej dve maloleté deti hlásený na Slovensku v rodinnom dome u matky žalobkyne, kde majú podľa jej vyjadrení zariadenú izbu, v ktorej bývajú počas návštev na Slovensku. Na Slovensku žalobkyňa nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Dcéra žalobkyne sa narodila dňa 11.09.2011. Otec maloletých detí žije Grécku, kde je samostatne zárobkovo činnou osobou. Žalobkyňa ako adresu bydliska v inom členskom štáte od roku 2009 uviedla adresu bydliska otca detí. Podľa jej vyjadrení sa zdržiava v Grécku, aby zabezpečila kontakt detí s otcom. Žalobkyňa počas konania uviedla, že na Slovensku sa s deťmi zdržiava každé dva až tri mesiace, čo sa podľa správneho orgánu nepodarilo preukázať. Detská lekárka syna žalobkyne v liste zo dňa 14.03.2012 uviedla, že maloletý žije trvale v Grécku, povinné očkovanie má absolvované v Grécku, matka so synom prídu do detskej poradne, keď sú na Slovensku. V období od 01.12.2011 do 06.02.2013 navštívili detskú lekárku dvakrát (14.05.2012 a 03.01.2013). Vo vyhlásení o bydlisku žalobkyňa uviedla, že obe maloleté deti majú detskú lekárku na Slovensku aj v Grécku. Žalobkyňa v konaní predložila potvrdenie materskej školy, že maloletý syn žalobkyne je prijatý do ich zariadenia. Na výzvu odvolacieho správneho orgánu materská škola dňa 15.04.2013 oznámila, že maloletý bude navštevovať materskú školu len od 27.05.2013 do 01.06.2013. Na žalobkyňu sa vzťahuje ustanovenie čl. 11 (3) písm. e) základného nariadenia podľa ktorého s výhradou článkov 12 až 16 ktorákoľvek iná osoba, na ktorú sa písm. a) až d) nevzťahujú, podlieha právnym predpisom členského štátu bydliska bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tohto nariadenia zaručujúce tejto osobe dávky podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov. Bolo preto potrebné vyhodnotiť, kde sa nachádza miesto bydliska žalobkyne. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že pri vyhodnocovaní bydliska za účelom rozhodnutia o nároku na poskytnutie rodinnej dávky je posudzovaná situácia celej rodiny a skúmané centrum záujmov celej rodiny. Bod č. 10 úvodných ustanovení vykonávacieho nariadenia však hovorí, že aby sa určila príslušná inštitúcia, t. j. inštitúcia, ktorej právne predpisy sa uplatňujú alebo ktorá má povinnosť vyplácať určité dávky, musia objektívnu situáciu poistenca a jeho rodinných príslušníkov preskúmať inštitúcie viac ako jedného členského štátu. Podľa bodu 11 vykonávacieho nariadenia členské štáty by mali spolupracovať pri určovaní miesta bydliska osôb, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie a nariadenie (ES) č. 883/2004, a v prípade sporu by sa mali posudzovať všetky dôležité kritériá, aby sa vec vyriešila. Tieto môžu zahŕňať kritériá uvedené v príslušnom článku tohto nariadenia. Je potrebné prisvedčiť žalobkyni, že z obsahu spisu nevyplýva žiadna dohoda medzi príslušnými inštitúciami Slovenskej republiky a Grécku ohľadom určenia bydliska rodiny žalobkyne. Žalovaný od roku 2009 vyplácal rodičovský príspevok na syna žalobkyne. Za bydlisko žalobkyne a jej rodiny teda považoval Slovensko. Ak po narodení dcéry žalobkyne videl správny orgán dôvod na odňatie rodičovského príspevku z dôvodu zmeny bydliska, bolo jeho povinnosťou kontaktovať príslušnú inštitúciu v Grécku za účelom jednoznačného zistenia príslušnej krajiny. V zmysle vykonávacieho nariadenia totiž nestačí vylúčenie Slovenska ako krajiny bydliska žalobkyne a jej rodiny. Je potrebné jednoznačne zistiť, či rodina žalobkyne má bydlisko v Grécku, a teda v spolupráci s príslušnou gréckou inštitúciou určiť, či je Grécko príslušné na vyplácanie rodičovských dávok. Musí existovať istota, že bydlisko rodiny žalobkyne je v Grécku. Žalovaný nemôže žalobkyňu vystaviť situácii, že oba do úvahy prichádzajúce štáty budú považovať za príslušný členský štát na poskytnutie rodičovských dávok druhú stranu a bez vzájomnej spolupráce a komunikácie každý z nich jednoznačne určí za príslušný iný štát (bydliska) a žalobkyňa zostane bez dávok. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu v zmysle § 250ja ods. 3 veta prvá v spojení s § 250j ods. 2 písm. c) O. s. p. zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.“ 27. Správny súd poukazuje na vyššie uvedené argumenty Najvyššieho súdu SR, ktorý v právne a skutkovo príbuznej veci dospel k záveru, že správny orgán nemôže žalobkyňu vystaviť situácii, že oba do úvahy prichádzajúce štáty budú považovať za príslušný členský štát na poskytnutie rodičovských dávok druhú stranu a bez vzájomnej spolupráce a komunikácie každý z nich jednoznačne určí za príslušný iný štát (bydliska) a žalobkyňa zostane bez dávok. Pokiaľ má byť príslušným na vyplácanie Grécko, musí existovať istota, že bydlisko rodiny žalobkyne je v Grécku. V zmysle vyššie citovaného vykonávacieho nariadenia totiž nestačí vylúčenie Slovenska ako krajiny bydliska žalobkyne a jej rodiny, ale je potrebné bez pochybností zistiť, či rodina žalobkyne má bydlisko v Grécku, a to v spolupráci s príslušnou gréckou inštitúciou. Až potom možno určiť, ktorý členský štát je príslušný na vyplácanie rodičovských dávok. 28. Sumarizujúc správny súd uvádza, že žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov vychádzali zo skutkového stavu nedostatočne zisteného na riadne posúdenie veci, čo bolo dôvodom na ich zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP. Správny súd v súlade s § 191 ods. 4 SSP vrátil vec na ďalšie konanie orgánu verejnej správy prvého stupňa. 29. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu § 191 ods. 6 SSP). 30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 31. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).