Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/122/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200993 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1014200993.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Marty Barkovej v právnej veci žalobcu: FIN.M.O.S., a.s., Pekná cesta 19, Bratislava, IČO: 35 925 094, zastúpený: Advokátska kancelária Lebovič, s.r.o., Mlynské nivy 73/a, 821 05 Bratislava, IČO: 50 289 934, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/137296/2014/1042 zo dňa 14.03.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1.Daňový úrad Bratislava vykonal u daňového subjektu FIN.M.O.S. a.s., Pekná cesta 19, 831 05 Bratislava, t.j. u žalobcu, daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2011 na základe Poverenia na výkon daňovej kontroly č. 9102403/5/2252/2012/KovK zo dňa 31.01.2012 v nadväznosti na Oznámenie o výkone daňovej kontroly č. 9102403/5/2253/2012/KovK zo dňa 31.01.2012, ktoré bolo daňovému subjektu doručené dňa 03.02.2012. V oznámení o daňovej kontrole bolo uvedené, že daňová kontrola začne dňa 23. februára 2012 o 10:00 hod. 2. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 9l02403/5/357061/20l3/KovK zo dňa 28.01.2013 (ďalej aj len protokol), ktorý správca dane spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zaslal žalobcovi, ktorý dňa 19.02.2013 predložil správcovi dane svoje písomné vyjadrenie k protokolu. Dňa 04.04.2013 a dňa 12.06.2013 sa uskutočnilo ústne pojednávanie o priebehu a o výsledkoch dokazovania, o ktorom bola spísaná zápisnica. 3. Na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou Daňový úrad Bratislava platiteľovi dane určil rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume XX XXX,XX eur rozhodnutím č. 9104403/5/2837187/2013/ KovK zo dna 17.06.2013 podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok), nakoľko kontrolou predložených dokladov a následným šetrením správca dane zistil porušenie § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty z dôvodu, že daňový subjekt FIN.M.O.S., a.s. nepoužil prijaté plnenia z faktúr č. FD XXX, FD XXX a FD XXX na svoje zdaniteľné obchody. 4. Žalobca proti rozhodnutiu č. 9104403/5/2837187/2013/KovK zo dňa 17.06.2013 podal odvolanie a namietal, že protokol, ktorý mu bol správcom dane doručený dňa 31.03.2013, považuje za pracovný dokument bez právnej účinnosti, nakoľko protokol nebol vyhotovený v súlade s § 47 písm. k) zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len daňový poriadok). Odvolací orgán námietku žalobcu akceptoval a rozhodnutie č. 9l04403/5/2837l87/20l3/KovK zo dňa 17.06.2013 zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že zaviazal prvostupňový orgán na odstránenie procesného nedostatku, ktorý spočíval v doručení protokolu zo dňa 28.01.2013 v súlade s § 47 písm. k) daňového poriadku. 5. Dňa 15.11.2013 správca dane doručil daňovému subjektu protokol, ktorý už obsahoval vlastnoručné podpisy zamestnancov správcu dane, ktorí vyhotovili protokol v súlade s ust. § 47 písm. k) daňového poriadku. 6. Po odstránení uvedeného nedostatku Daňový úrad Bratislava vydal podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku nové rozhodnutie č. 9104403/5/556928/2013/KovK zo dňa 13.12.2013, ktorým určil daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie november 2011 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume XX XXX,XX eura a tým uplatnený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november 2011 znížil zo sumy XX XXX,XX eura na sumu X XXX,XX eura z dôvodu, že žalobca porušil § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, nakoľko nepoužil prijaté plnenia z faktúr č. FD XXX, FD XXX a FD XXX na svoje zdaniteľné obchody. 7. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca zabezpečoval výstavbu siete verejného osvetlenia v meste Michalovce, ako aj údržbu a prevádzku sietí verejného osvetlenia na základe zmluvy o zabezpečení verejného osvetlenia VO-20110326 uzatvorenej medzi žalobcom a mestom Michalovce. 8. V zdaňovacom období november 2011 si žalobca uplatnil odpočítanie dane v celkovej výške XX XXX,XX eur, ktoré sa viaže k výstavbe verejného osvetlenia mesta Michalovce na základe Zmluvy o zabezpečení verejného osvetlenia VO-20110326, a to z dodávateľských faktúr: 1. č. XXX zo dňa 28.11.2011 (K.) od spoločnosti W., s.r.o., L. cesta XX, X., N.: XXXXXXXX za výstavbu verejného osvetlenia mesta Michalovce podľa rozpočtu VO-20110326 v celkovej sume XXX XXX,XX eur, z toho DPH vo výške X XXX,XX eur, 2. č. XXX zo dňa 30.11.2011 (K.) od spoločnosti W., s. r. o.. L. cesta XX, X., N.: XXXXXXXX za výstavbu verejného osvetlenia mesta Michalovce podľa rozpočtu VO-20110326 v celkovej sume XX XXX,XX eur, z toho DPH vo výške X XXX,XX eur a 3. č. XXXXXXX zo dňa 29.11.2011 (K.) od spoločnosti U., spol. s r.o., Y. 7, T., N.: XXXXXXXX, za práce na stavbe „Osvetlenie hracej plochy hlavného ihriska MFK“ na základe Zmluvy o dielo zo dňa 23.10.2011 v celkovej sume XXX XXX,- eur, z toho DPH vo výške XX XXX,XX eur. 9. Žalobca podľa zmluvy o zabezpečení verejného osvetlenia VO20110326 uzatvorenej dňa 27.07.2011 s mestom Michalovce sa zaväzuje uskutočniť na vlastné náklady investíciu rekonštrukcie a modernizácie verejného osvetlenia pre mesto v rozsahu ceny diela X XXX XXX euro s J. (základ dane XXX XXX,XX eur, z toho DPH vo výške XXX XXX,XX eur). Zároveň sa mesto zaväzuje nakúpiť akcie spoločnosti a to X XXX akcii po XXX,XX eur, spolu akcie v hodnote XXX XXX,XX eur, pričom mesto má za akcie zaplatiť sumu X XXX XXX,- eur. 10. Správca dane nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že daná investícia je majetkom žalobcu a pri budovaní tohto si uplatňuje odpočet dane (XXX XXX,XX eur). Poukázal, že na základe zákona o obecnom zriadení je povinnosťou obce starať sa o funkčnosť verejného osvetlenia v obci, čo je jej verejnoprospešná činnosť a podľa § 3 ods. 4 zákona o dani z pridanej hodnoty orgány územnej samosprávy sa nepovažujú za zdaniteľné osoby, keď konajú v rozsahu svojej hlavnej činnosti. Zmodernizované verejné osvetlenie mesta Michalovce vykonané prácami na stavbe „Osvetlenie hracej plochy hlavného ihriska MFK“ zhotoviteľom U. bolo mestom Michalovce prebrané dňa 22.05.2012 Protokolom o ukončení realizácie investície do siete verejného osvetlenia. Vykonaná investícia rekonštrukcie verejného osvetlenia nie je teda investičným majetkom spoločnosti FIN.M.O.S., a. s., ale je majetkom obce a spoločnosť FIN.M.O.S., a.s. iba zabezpečila pre obec spôsob financovania investície. Spoločnosť FIN.M.O.S., a.s. nepoužije tento majetok na dodanie služieb pre obec, ale iba prostredníctvom tohto majetku obce môže dodávať obci elektrinu a služby údržby tohto osvetlenia. Spoločnosť FIN.M.O.S., a. s. pri financovaní budovania rekonštrukcie verejného osvetlenia obce nemôže uplatňovať odpočty dane, pretože podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Spoločnosť FIN.M.O.S., a.s. sa iba podieľa na zabezpečovaní financovania modernizácie majetku obce, nie svojho majetku, ktorým by uskutočňovala zdaniteľné obchody. 11. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1100302/1/137296/2014/1042 zo dňa 14.03.2014 tak, že potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava číslo 9104403/5/5556928/2013/KovK zo dňa 13.12.2013 s odôvodnením, že Daňový úrad Bratislava prijal záver k predmetnej veci na základe výsledkov, ktoré boli zistené v priebehu výkonu daňovej kontroly a ktoré boli správcom dane uskutočňované v súlade s daňovým poriadkom. II. Žaloba 12. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.06.2014 sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/137296/2014/1042 zo dňa 14.03.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9104403/5/5556928/2013/KovK zo dňa 13.12.2013, ktorým bol žalobcovi znížený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november 2011 zo sumy XX.XXX,XX eur na X.XXX,XX eur a určený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume XX.XXX,XX eur. 13. V žalobe uviedol, že nárok na odpočítanie dane v období november 2011 si uplatnil najmä v súvislosti s výstavbou verejného osvetlenia v meste Michalovce, a to z dodávateľských faktúr od spoločnosti W., s.r.o. a U., spol. s.r.o. Išlo o dodávku stavebných prác a materiálu žalobcovi na výstavbu verejného osvetlenia v meste Michalovce. Jednalo sa o vybudovanie úplne nového umelého osvetlenia hracej plochy futbalového štadióna v meste Michalovce na základe zmluvy o zabezpečení verejného osvetlenia VO-20110326 zo dňa 27.07.2011 uzatvorenej žalobcom s mestom Michalovce (ďalej len zmluva o zabezpečení VO), v ktorej sa žalobca zaviazal, že zrealizuje na vlastné náklady modernizáciu verejného osvetlenia v meste a takto novovybudovanú sieť verejného osvetlenia vo vlastníctve žalobcu bude následne prevádzkovať a mestu Michalovce bude za odplatu poskytovať kompletnú službu verejného osvetlenia. Podľa ust. čl. V ods. 5 uvedenej zmluvy o zabezpečení VO majetok, ktorý vznikne ako výsledok investície FIN.M.O.S., a.s. bude jeho vlastníctvom. Jednou z časti investície do verejného osvetlenia bolo aj vybudovanie nového umelého osvetlenia hracej plochy futbalového štadióna, ktorého sa týkal uplatnený nárok na odpočítanie dane. Išlo o samostatný celok, ktorý je oddeliteľný od iných častí verejného osvetlenia v súlade s čl. IV ods. 1 zmluvy o zabezpečení VO. Na základe zmluvy o zabezpečení VO vykonal žalobca „investíciu do verejného osvetlenia“ a rekonštrukciu realizoval prostredníctvom svojich dodávateľov, ktorí mu vystavili faktúru za dodané tovary a služby. 14. Žalobca nesúhlasí s tvrdením správcu dane, ako aj žalovaného, že žalobca síce prijal tieto plnenia (tovary a služby) od svojho dodávateľa, avšak prijaté plnenia nemali priame a bezprostredné spojenie s výstupnou transakciou, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane, a teda, že žalobca prijaté plnenie nepoužil na poskytnutie svojich služieb ako platiteľ DPH. V rámci tohto posúdenia vychádzali správne orgány aj zo záveru, že dodané plnenie nie je vlastníctvom žalobcu z dôvodu, že zabezpečovanie verejného osvetlenia je úlohou obce podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a dodané plnenie je preto majetkom obce (mesta Michalovce) podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Keďže zabezpečovanie verejného osvetlenia je zákonnou úlohou obce, je verejné osvetlenie majetkom obce tak, ako aj každá investícia do verejného osvetlenia vykonaná formou rekonštrukcie a modernizácie, a teda vykonaná modernizácia verejného osvetlenia nie je majetkom žalobcu. 15. Poukázal, že žalovaný neakceptoval ani argumenty žalobcu, že podľa zmluvy o zabezpečení VO je to, čo vytvorí žalobca jeho majetkom, čo písomne potvrdilo aj mesto Michalovce. Keďže ide o práce dodané na základe zmluvy o dielo, v ktorej žalobca vystupuje ako objednávateľ vo vlastnom mene, nadobudol vlastníctvo k týmto veciam žalobca. Žalobca preto tvrdil, že prijaté plnenia (z ktorých uplatnil odpočítanie DPH) sú jeho vlastníctvom a používa ich na dodanie služieb mestu Michalovce na základe uzatvorenej zmluvy o zabezpečení VO, podľa ktorej má žalobca zabezpečiť službu poskytovania verejného osvetlenia a za tieto služby fakturuje mestu Michalovce dohodnuté poplatky, ktoré podliehajú DPH. 16. Tvrdí, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel tiež k nesprávnemu záveru, že dodávka služieb verejného osvetlenia žalobcom nie je dodaním služby pre mesto, ale dodaním služby pre občanov mesta, ktoré nepodlieha DPH. Z týchto dôvodov žalovaný považoval odpočítanie dane za neoprávnené z dôvodu nepreukázania súvislostí prijatých na výstupe a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. 17. Žalobca namietal aj vadu konania predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia žalovaného, ktorá spočíva v prekročení maximálnej lehoty na ukončenie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku. Uviedol, že daňová kontrola začala dňa 23.02.2012, počas jej výkonu nedošlo k prerušeniu a žalobca poskytoval správcovi dane po celý čas riadne súčinnosť, preto daňová kontrola mala byť v posudzovanej veci ukončená najneskôr dňa 23.02.2013 doručením protokolu podľa § 47 daňového poriadku spôsobom podľa ust. § 46 ods. 8 daňového poriadku. Keďže protokol doručený žalobcovi dňa 31.01.2013 nemal všetky náležitosti podľa § 47 daňového poriadku, nemožno považovať daňovú kontrolu týmto dňom za ukončenú. Žalobca vo svojich podaniach vždy označoval tento dokument ako návrh protokolu a ako k takému sa k nemu aj vyjadroval. Použitie nepodpísaného protokolu, doručeného dňa 31.01.2013, alebo podpísaného protokolu, doručeného dňa 15.11.2013 ako dôkazov vo vyrubovacom konaní bolo preto nezákonné z dôvodu chýbajúcich zákonných náležitostí protokolu, ako aj z dôvodu prekročenia zákonnej lehoty pre ukončenie daňovej kontroly. Správca dane opakovane dňa 15.11.2013 doručil žalobcovi protokol č. 9102403/5/357061/2013/KovK, ktorý už obsahoval aj vlastnoručné podpisy zamestnancov správcu dane, ktorí protokol vyhotovili, no správca dane v rozpore s ust. § 46 ods. 8 daňového poriadku nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k protokolu, doručeného dňa 15.11.2013. Z tohto dôvodu bolo daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti, v dôsledku čoho sú nezákonné aj napadnuté rozhodnutia, ktoré boli jeho výsledkom. 18. Žalobca ďalej namietal nesprávnosť skutkových zistení správnych orgánov v rozpore s s listinnými dôkazmi, ktorá spočíva v nesprávnom posúdení otázky vlastníctva vecí, ktoré vzniknú ako výsledok investície žalobcu do verejného osvetlenia, ktorú vykonal žalobca na základe zmluvy o zabezpečení VO. Za rozhodujúcu právnu skutočnosť z hľadiska určenia, či žalobca nadobúdal prijaté plnenia vo svojom mene a na svoj účet a či prijaté plnenia sú jeho vlastníctvom, žalobca považuje zmluvu o zabezpečení VO, v zmysle ktorej (čl. V ods. 5) majetok, ktorý vznikne ako výsledok investície FIN.M.O.S., a.s. bude jeho vlastníctvom. Z uvedeného vyplýva, že majetok vytvorený investíciou žalobcu zostáva vo vlastníctve žalobcu, teda vlastnícke právo k nemu neprechádza na mesto. Novovybudované verejné osvetlenie (nové zariadenia dodané a inštalované žalobcom) zostávajú teda majetkom žalobcu, ktorý tento majetok používa výlučne na výkon svojej podnikateľskej činnosti - poskytovanie služby verejného osvetlenia mestu v súlade so zmluvou o zabezpečení VO. Preto vymenené a novovybudované zariadenia verejného osvetlenia nie sú majetkom mesta, keďže mesto k nim nemá žiadny nadobúdací titul. Všetky namontované samostatné funkčné komponenty a zariadenia verejného osvetlenia, ktoré sú súčasťou investície, sú majetkom žalobcu, ktorý ich obstaral na svoje náklady a vo svojom mene. Tieto zariadenia a práce boli žalobcovi dodané jeho dodávateľom a na základe dodania diela k nim nadobudol vlastnícke právo. Zo žiadneho ustanovenia zákona o majetku obcí, na ktoré sa žalovaný odvoláva, nevyplýva, že zmodernizovaná časť verejného osvetlenia, ktorú zrealizoval žalobca, je majetkom obce (mesta Michalovce). Neexistuje ani žiadny iný právny titul, na základe ktorého by mesto Michalovce tento majetok nadobudlo, čo potvrdilo aj samotné mesto. Zákon o obecnom zriadení a ani zákon o majetku obcí nevylučujú, aby obec plnenie svojich úloh zabezpečovala dodávateľsky prostredníctvom iných subjektov. Skutočnosť, že nejaká vec slúži na plnenie úloh obce vymedzených v ust. § 4 ods. 3 zákona o obecnom zriadení, nezakladá v prospech obce nadobúdací titul na nadobudnutie vlastníctva k tejto veci. 19. Ďalej uviedol, že žalovaný poukázal tiež na to, že k odovzdaniu diela došlo až v máji 2012, a preto zmluvný vzťah medzi žalobcom a mestom nemohol byť uskutočnený v novembri 2011, v ktorom si platiteľ uplatnil právo na odpočítanie dane. Je logické, že žalobca najprv uzatvoril zmluvu o zabezpečení VO s mestom, následne musel obstarať plnenia a prostredníctvom neho začať poskytovať služby mestu až neskôr, preto je táto výhrada žalovaného zmätočná. Neskoršie začatie poskytovania služieb nezbavuje žalobcu práva na odpočítanie DPH v momente prijatia plnenia, prostredníctvom ktorého bude tieto služby poskytovať, ako to vyplýva aj z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (rozsudky zo 14.02.1985 Rompelman, 268/83, Zb.s.00655, bod 23; z 23.02.1996, Inzo, C-110/94, Zb.s. I-00870, bod 16 a 17; z 08.06.2000, Breitsohl, C-400/98, Zb.s. I-04321, bod 34; z 21.03.2000 Gabalfrisa a i., C-110/98 až C-147/98, Zb.s. I-01595, bod 47). 20. Podľa žalobcu žalovaný v konaní nesprávne posudzoval otázku dôkazného bremena žalobcu. Dôkazné bremeno v daňovom konaní v zásade zaťažuje daňový subjekt (§ 24 daňového poriadku), avšak toto dôkazné bremeno nie je absolútne a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. marca 2011 sp.zn. 3Sžf/1/2011a sp.zn. 5Sžf/108/2009, podľa ktorého ani povinnosť daňového subjektu preukázať tvrdené skutočnosti, nezbavuje správcu dane zákonnej povinnosti, riadne zistiť skutočný stav. 21. Žalobca preukázal riadne prijatie fakturovaných služieb faktúrami, z ktorých si uplatňoval odpočítanie dane, zmluvou o dielo a ďalšími dokladmi, čo bolo potvrdené aj správcom dane. Taktiež preukázal, že prijaté plnenie použije na dodanie služieb ako platiteľ DPH, a to najmä zmluvou o zabezpečení VO, v ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať služby prostredníctvom modernizovaného verejného osvetlenia v zmysle čl. II. ods. 3. a ods. 4. zmluvy o zabezpečení VO, za čo uhrádza mesto žalobcovi platby podľa čl. VIII. zmluvy o zabezpečení VO, z ktorých žalobca odvádza DPH. Žalobca na poskytovanie týchto zdaniteľných služieb používa prijaté plnenia, ktoré boli predmetom konania. Pokiaľ má žalovaný za to, že skutočnosti vyplývajúce z dôkazov predložených žalobcom sú nepravdivé, má povinnosť takúto skutočnosť preukázať, k čomu však v konaní nedošlo, správca dane a žalovaný spochybnili žalobcom predložené dôkazy iba svojimi hodnotiacimi úvahami. Žalovaný preto v rozpore s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že žalobca použitie prijatých zdaniteľných obchodov deklarovaných na uvedených faktúrach na účely svojej podnikateľskej činnosti nepreukázal. 22. Tým, že žalobca preukázal dodanie služieb uvedených na faktúrach, z ktorých si uplatňoval odpočítanie dane a preukázal tiež použitie týchto plnení na uskutočnenie jeho zdaniteľných dodávok, splnil podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle ust. § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, čím splnil svoje dôkazné bremeno v zmysle ust. § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku. 23. Podľa žalobcu správny orgán nesprávne posúdil otázku, či žalobcom prijaté plnenia mali priame a bezprostredné spojenie s výstupnou transakciou, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane a v dôsledku toho nesprávne posúdil oprávnenosť nároku na odpočítanie dane. Právo na odpočítanie DPH ako neoddeliteľná súčasť mechanizmu DPH podľa Súdneho dvora Európskej únie predstavuje základnú zásadu, ktorá je vlastná spoločnému systému DPH a ktorú v zásade nemožno obmedziť (rozsudky z 08. januára 2002, Metropol a Stadler, C-409/99, Zb. s. 1-81, bod 42; z 26. mája 2005, Kretztechnik, C-465/03, Zb. s. 1-4357, bod 33; z 15. apríla 2010, X Holding a Oracle Nederland, C-538/08 a C-33/09, Zb. s. 1-3129, bod 37). 24. Žalovaný v rámci právneho posúdenia oprávnenosti odpočítania dane v posudzovanom prípade tvrdí, že dodávka služieb verejného osvetlenia je mimo zákona o dani z pridanej hodnoty, pretože nejde o dodanie služby pre určitú konkrétnu osobu za protihodnotu. Uvedené závery žalovaného by boli správne iba v prípade, ak by žalobca nemal s konkrétnym subjektom uzatvorený žiadny právny vzťah, na základe ktorého by bolo možné hovoriť o dodaní služieb konkrétnej osobe. Z tohto dôvodu je nesprávna aj aplikácia žalovaným uvádzanej judikatúry (napr. vec C-16/93, Tolsma, v ktorej išlo o hranie hudby na verejnej komunikácii bez dohody s konkrétnou osobou, čo súd nepovažoval za dodanie služby konkrétnemu subjektu za protihodnotu). Je pravdou, že žalobca Mestu Michalovce ďalej nefakturoval prijaté plnenie (samotné dodané modernizované osvetlenie), takúto povinnosť však ani nemal a Mestu Michalovce fakturoval iné služby, ktoré poskytoval, na poskytovanie ktorých ale použil jemu dodané modernizované verejné osvetlenie, z ktorého si uplatnil nárok na odpočítanie DPH. Žalobca na účely odpočítania DPH nemá povinnosť automaticky „prefakturovať“ svojmu odberateľovi celé jemu dodané plnenie, musí iba preukázať, že ním prijaté plnenie použil na dodanie ním poskytovaných zdaniteľných služieb, čo v posudzovanom prípade bolo splnené. Správca dane a žalovaný tiež pri posudzovaní celkového charakteru transakcie opomenuli zohľadniť ustanovenie čl. V. ods. 5 zmluvy o zabezpečení VO, podľa ktorého ,,Majetok, ktorý vznikne ako výsledok investície FIN.M.O.S. a.s., bude jeho vlastníctvom, pričom Mesto je oprávnené nadobudnúť tento majetok do svojho vlastníctva za jeho zostatkovú účtovnú hodnotu určenú ku dňu uzavretia osobitnej zmluvy“. Zmluva teda priamo predpokladá, že v budúcnosti dôjde k dodaniu modernizovaného verejného osvetlenia mestu a takýto prevod bude v súlade s ust. § 8 ods. 1 písm. a) zák. o DPH zdaniteľným plnením podliehajúcim DPH. Neobstojí tvrdenie žalovaného, ktorý v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 39 písm. l) zákona o DPH (ktorý používa pojem opcia v súvislosti s finančným službami), pretože toto ustanovenie by sa na vyššie popísaný prevod nevzťahovalo (týka sa finančných služieb, nie dodania veci). 25. Podľa žalobcu od počiatku zmluvného vzťahu s Mestom Michalovce bolo možné očakávať, že žalobca bude používať prijaté plnenia (modernizované verejné osvetlenie) na dodanie zdaniteľných tovarov a služieb mestu jednak vo forme poskytovania služieb verejného osvetlenia za protihodnotu po dobu, kým bude žalobca jeho vlastníkom a jednak dodaním modernizovaného verejného osvetlenia mestu v momente uplatnenia práva mesta na jeho odkúpenie za protihodnotu. Tieto skutočnosti dostatočne preukazujú oprávnené odpočítanie dane z prijatého plnenia žalobcom v momente prijatia plnenia, a to aj s ohľadom na princíp vyjadrený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorej má platiteľ dane právo na okamžité odpočítanie DPH, ktorú zaplatil alebo má zaplatiť za investičné náklady vyvolané za účelom transakcií, ktoré plánuje vykonávať a ktoré mu zakladajú právo na odpočítanie, bez toho aby musel vyčkať na skutočné začatie vykonávania obchodov (rozsudky z 14.2.1985, Rompelman, 268/83, Zb. s. 00655, bod 23; z 29.2.1996, INZO, C- 110/94, Zb. s. 1-00870, body 16 a 17; z 8.6.2000, Breitsohl, C-400/98, Zb. s, 1-04321, bod 34; z 21.3.2000, Gabalfrisa a i., C- l 10/98 až C-147/98, Zb. s. I - 01595, bod 47). 26. Žalovaný ďalej tvrdí, že obchodné transakcie, z ktorých si žalobca uplatňoval právo na odpočítanie dane, možno vyhodnotiť v tom smere, že ide o získanie neoprávnenej daňovej výhody, pričom poukazuje na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Halifax. C-255/02 a Univesrity of Huddersfield, C-223/03. Žalovaný však nepreukázal, že cieľom žalobcu a Mesta Michalovce bolo podvodné konanie a zneužite práva. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalovaného. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku Halifax, C-255/02, Zb. s. I - 01655 (ďalej len ,,Halifax“) dospel k záveru, že také plnenia, ktoré sa vykonávajú iba s cieľom získať daňovú výhodu bez iného ekonomického cieľa môžu predstavovať zneužívanie práva a v takom prípade môže správca dane odoprieť daňovému subjektu nárok na odpočítanie DPH. 27. Vo vzťahu k týmto právnym záverom žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/25/2010, v zmysle ktorého ,,ak daňová transakcia má racionálny ekonomický dôvod (business purpose), správca dane ju nemôže prekvalifikovať, ak neexistuje precedens Súdneho dvora EU, ktorý by deklaroval iný explicitný typ (inú kauzu) pre danú transakciu. “ Podľa žalobcu nemožno preto konštatovať, že aplikácia doktríny zneužitia práva nemôže byť odôvodnená iba arbitrárnymi úvahami konajúcich orgánov. V posudzovanom prípade nebolo preukázané, že by išlo o také plnenia, ktoré sa vykonávajú výlučne s jediným cieľom - získať daňovú výhodu bez iného ekonomického cieľa. 28. Záverom žalobca namieta porušenie princípov právnej istoty a legitímnych očakávaní napadnutými rozhodnutiami daňových orgánov, keďže správca dane a žalovaný posúdil preskúmavanú transakciu ako takú, ktorá nezakladá žalobcovi nárok na odpočítanie dane napriek tomu, že v identických prípadoch v minulosti žalobcovi nárok na odpočítanie dane uznali. Súčasne poukázal na zápisnice z miestneho zisťovania č. 601/321/134394/06/Gabu zo dňa 29.11.2006, č. 601/321/3467/2007/Van zo dňa 09.01.2007, č. 601/321/106401/2007/Vaha zo dňa 14.08.2007, oznámenie o výkone daňovej kontroly č. 601/321/52163/06/Gabu zo dňa 09.05.2006, zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 601/321/52170/06/ Gabu zo dňa 10.05.2006, protokol o daňovej kontrole č. 601/321/52175/06/Gabu zo dňa 12.05.2006 a zápisnicu o prerokovaní protokolu č. 601/321/52178/06/Gabu zo dňa 18.05.2006. 29. V uvedených prípadoch a ani v žiadnom inom skutkovo obdobnom prípade nedošlo k spochybneniu nároku žalobcu na odpočítanie dane. Žalobca vzhľadom na túto aplikačnú prax daňových orgánov naďalej vstupoval do typovo obdobných právnych vzťahov a vychádzal z predpokladu, že mu bude aj v iných typovo obdobných prípadoch nárok na odpočítanie dane uznaný. Z hľadiska princípu právnej istoty, podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota. 30. Poukázal, že s legitímnym očakávaním úzko súvisí zákaz prekvapivých rozhodnutí, keď správne orgány sa nemôžu, bez náležitého odôvodnenia a poskytnutia možnosti účastníkovi konania oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, odchýliť od doterajšej rozhodovacej praxe (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 14. februára 2012, sp. zn. 8Sžo/7/2011). V súvislosti so zásadou ochrany legitímnej dôvery príjemcu kladného aktu je potrebné v prvom rade určiť, či akty správnych orgánov vyvolali u pozorného a obozretného hospodárskeho subjektu odôvodnenú dôveru (rozsudok z 14.9.2006, Elmeka, C-l81/04 až C-183/04, Zb. s. 1-08167, bod 32). V rámci spoločného systému DPH sú vnútroštátne daňové orgány povinné dodržovať zásadu ochrany legitímnej dôvery, (tamtiež, bod 36). 31. S vyššie uvedenými princípmi súvisí aj zásada daňovej neutrality, ktorá sa má vykladať tak, že rozdielne zaobchádzanie, pokiaľ ide o DPH, v prípade dvoch poskytnutí služieb, ktoré sú zhodné alebo podobné z hľadiska vnímania spotrebiteľa a spĺňajú tie isté potreby spotrebiteľa, postačuje na preukázanie porušenia tejto zásady (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 10.11.2011, The Rank Group, C-259/10 a C-260/10, Zb. s. 1-10947, bod 36). Predchádzajúcim postupom žalovaného boli u žalobcu založené legitímne očakávania, že aj v budúcnosti mu bude nárok na odpočítanie dane v identických prípadoch uznaný. Žalovaný napadnutým rozhodnutím porušil princíp legitímnych očakávaní, a preto je napadnuté rozhodnutie žalovaného nezákonné. 32. Na základe uvedených žalobných dôvodov žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. 1100302/1/137296/2014/1042 zo dňa 14.03.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9104403/5/5556928/2013/KovK zo dňa 13.12.2013. III. Vyjadrenie žalovaného 33. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15.08.2014 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K námietke žalobcu, že daňová kontrola nebola ukončená v súlade so zákonom, sa žalovaný nestotožnil a uviedol, že Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2011, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 912403/5/3 57061/2013/KovK zo dňa 28.01.2013, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zaslal na adresu sídla žalobcu FIN.M.O.S, a.s., ktorý bol žalobcovi doručený dňa 31.01.2013. Na základe výsledkov zistených v priebehu výkonu daňovej kontroly Daňový úrad Bratislava vydal rozhodnutie č. 9104403/5/2837187/2013/KovK zo dňa 17.06.2013, ktorým žalobcovi určil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume XX XXX,XX eura. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietal, že protokol nebol podpísaný osobou, ktorá vypracovala protokol. Po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho orgánu správca dane zaslal daňovému subjektu dňa 05.11.2013 protokol v súlade s § 47 písm. k) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok). Správca dane pri doručovaní protokolu z daňovej kontroly postupoval v súlade s ustanovením § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) podľa ktorého vyzval daňový subjekt, aby do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy predložil písomné vyjadrenie k protokolu s označením dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, ktoré žalobca nemohol predložiť v priebehu výkonu daňovej kontroly. 34. K námietke žalobcu, že mu nebol doručený právoplatný protokol z daňovej kontroly, ale len pracovný dokument bez právnej účinnosti žalovaný uviedol, že protokol z daňovej kontroly nemá povahu rozhodnutia vydaného v daňovom konaní a teda sa proti nemu nemožno ani odvolať. V zmysle platnej legislatívy SR proces nadobudnutia právoplatnosti, resp. účinnosti môže byť aplikovaný napr. na vydané rozhodnutia a nie na protokol z daňovej kontroly, ktorý nenadobúda právoplatnosť ani účinnosť, ale je to dokument, v ktorom správca dane uvádza výsledky daňovej kontroly vrátane vyhodnotených dôkazov, ktoré získal v priebehu daňovej kontroly a ktoré daňový subjekt mal právo doplňovať v rámci vyrubovacieho konania o dôkazné prostriedky, ktoré nemohol predložiť správcovi dane v priebehu výkonu daňovej kontroly. Zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že protokol bol spolu s výzvou daňovému subjektu reálne doručený dňa 31.01.2013 a týmto dňom bola daňová kontrola ukončená (§ 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku). Žalobca v rámci vyrubovacieho konania (§ 68 ods. 1 daňového poriadku), ktoré začalo nasledujúci deň po dni doručenia protokolu, nevzniesol voči doručenému protokolu žiadnu námietku, ktorú mohol a mal právo uplatniť vo svojom písomnom vyjadrení k protokolu číslo 9102403/5/357061/ 2013/KovK zo dňa 28.01.2013 alebo v rámci ústnych pojednávaní, ktoré sa uskutočnili vo vyrubovacom procese na Daňovom úrade Bratislava dňa 04.04.2013 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9104403/5/2712907/ 2013/KovK). 35. K námietkam týkajúcich sa ukončenia daňovej kontroly uviedol, že z predloženého spisu je evidentné, že daňová kontrola začala dňa 23.02.2012, t.j. v deň uvedený v Oznámení o daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 9102403/5/2253/2012/KovK a ukončená bola v deň doručenia protokolu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 9102403/5/357290/2013/KovK. t. j. 31.01.2013. 36. S námietkou žalobcu, že žalobca zaslaný protokol (dokument) považoval za návrh protokolu žalovaný nemôže súhlasiť, pretože podľa platnej legislatívy správca dane vypracoval Protokol z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti a nie návrh protokolu. Z protokolu, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 31.01.2013 jasne vyplýva, že v danom prípade nešlo o návrh protokolu, ale o protokol z daňovej kontroly, pretože na prvej strane predmetného dokumentu je uvedené, že v danom prípade ide o PROTOKOL a nie návrh protokolu. Žalobca v rámci vyrubovacieho konania nepodal žiadnu námietku proti náležitostiam doručeného protokolu. Správca dane nasledujúci deň po dni (31.01.2013) doručenia protokolu začal vyrubovacie konanie v zmysle s ustanovením § 68 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), podľa ktorého vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. 37. Daňový úrad Bratislava dňa 19.02.2013 prijal od žalobcu písomné vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole (ktorý bol žalobcovi doručený dňa 31.01.2013). V rámci vyrubovacieho konania správca dane v súčinnosti s daňovým subjektom vykonal úkony, o čom spísal zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9104403/5/1259680/ 2013/KovK zo dňa 04.04.2013, ktorej predmetom bolo pojednávanie daňovým subjektom FIN.M.O.S., a.s. k protokolu zo dňa 28.01.2013 a č. 9104403/5/2712907/ 2013/KovK zo 12.06.2013, ktorej predmetom bolo pripomienkovanie dôkazov predložených daňovým subjektom FIN.M.O.S. k protokolu zo dňa 28.01.2013. V priebehu ústneho pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 12.06.2013 správca dane informoval daňový subjekt, že predmetná zápisnica je poslednou zápisnicou pred vydaním rozhodnutia správcom dane k predmetnej kontrole. Zo zápisníc z ústnych pojednávaní, ktoré sa uskutočnili vo vyrubovacom konaní v zmysle ust. § 68 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) je evidentné, že žalobca od doručenia protokolu z daňovej kontroly dňa 31.01.2013 až do ukončenia vyrubovacieho konania nepodal žiadnu námietku proti protokolu, ktorý správca dane zrejmou chybou doručil daňovému subjektu bez podpisov zamestnancov správcu dane, ktorí vykonávali daňovú kontrolu. 38. Z uvedeného vyplýva, že žalobca akceptoval predmetný protokol už tým, že správcovi predložil písomné vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole a zúčastňoval sa vyrubovacieho konania a konal v súčinnosti so správcom dane, o čom svedčia aj hore uvedené zápisnice z ústnych pojednávaní. 39. Poukázal na skutočnosť, že žalobca nevzniesol žiadne námietky voči postupu správcu dane vo vyrubovacom konaní, ktoré bolo uskutočňované správcom dane v súčinnosti s kontrolovaným daňovým subjektom, žalobca teda akceptuje vyrubovacie konanie, ktoré sa uskutočnilo po doručení protokolu dňa 31.01.2014 a tým aj termín ukončenia daňovej kontroly. 40. K tvrdeniu žalobcu, že v minulosti za rovnakých podmienok a na základe typovo rovnakých zmluvných vzťahov, aké sú predmetom posudzovanej veci, realizoval podobné projekty (všetky týkajúce sa investície do sietí verejného osvetlenia), si uplatňoval nárok na odpočítanie dane takým istým spôsobom a v žiadnom inom skutkovo obdobnom prípade nedošlo k spochybneniu nároku na odpočítanie dane a toto odpočítanie bolo daňovým orgánom akceptované, žalovaný uviedol, že v danom prípade odvolací orgán nepreskúmaval žalobcom uvedené zápisnice z miestnych zisťovaní z roku 2006, 2007 a ani oznámenie o daňovej kontrole a protokol z daňovej kontroly z roku 2006, pretože predmetom preskúmavania bolo napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9104403/5/5556928/2013/ KovK zo dňa 13.12.2013, a preto žalovaný nie je oprávnený žalobcom uvádzané tvrdenie ani potvrdiť a ani vyvrátiť. 41. Žalovaný ani ostatné námietky žalobcu nepovažoval za dôvodné. K predmetnej veci prijal záver na základe výsledkov, ktoré boli zistené v priebehu výkonu daňovej kontroly a ktoré boli správcom dane uskutočňované v súlade so všeobecne záväznými predpismi v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). V zmysle citovaného ustanovenia pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Zdôraznil, že zisťovanie ekonomického dôvodu daňovej transakcie je súčasťou zásady skutočného obsahu právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca prijal služby od iných platiteľov DPH, avšak tieto služby nemali priame a bezprostredné spojenie s výstupnou transakciou, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. 42. Žalovaný dospel k názoru, že záver správcu dane zodpovedá zásadám správneho uváženia. Žalobca počas výkonu daňovej kontroly nepredložil žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, čo znamená, že neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu právne relevantným spôsobom nepodarilo preukázať použitie prijatých zdaniteľných obchodov deklarovaných na uvedených faktúrach na účely svojej podnikateľskej činnosti. IV. 43. V preskúmavanej veci rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S/122/2014 - 97 zo dňa 22. októbra 2015 tak, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 14.03.2014, č. 1100302/1/137296/2014/1042 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 9104403/5/5556928/2013/KolK zo dňa 13.12.2013 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 44. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 2Sžf/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018 tak, že rozsudok Krajského súdu Bratislave č.k. 1S 122/2014 - 97 zo dňa 22. októbra 2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že z hľadiska uplatnenia nároku na odpočet DPH bolo potrebné vysporiadať sa s jednotlivými podmienkami uplatnenia nároku podľa § 49 zák. č. 222/2004 Z.z. a uložil Krajskému súdu v Bratislave povinnosť ďalšom konaní opätovne vec prejednať a vysporiadať sa so všetkými relevantnými námietkami účastníkov konania. V. Vyjadrenie žalobcu z 22.01.2019 45. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 22.01.2019 v reakcii na zrušujúce uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/7/2016 z 27. septembra 2018 v súvislosti so splnením podmienky pre odpočítanie DPH, nakoľko plnenia uskutočnené na vstupe musia priamo a bezprostredne súvisieť s plneniami na výstupe uviedol, že zákon o DPH neustanovuje, že plnenia uskutočňované na vstupe musia priamo a bezprostredne súvisieť s plneniami na výstupe, pri ktorých je DPH odpočítateľná. Požiadavku priamej a bezprostrednej súvislosti definoval vo svojej judikatúre Súdny dvor Európskej únie a je splnená aj vtedy, pokiaľ platiteľ dane prijaté plnenia použije na účely viacerých transakcií na výstupe, pričom môže ísť aj o neskoršie alebo postupné zdaniteľné používanie týchto plnení na podnikateľské účely. 46. Žalobcom prijaté plnenia mali v zmysle uvedených princípov priame a bezprostredné spojenie s výstupnou transakciou, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane a v dôsledku toho žalovaný nesprávne posúdil oprávnenosť nárok na odpočítanie dane. V súlade s ustanovením § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane z prijatého plnenia, pretože toto plnenie používa a bude používať ako platca DPH na dodanie služieb Mestu Michalovce podľa Zmluvy o zabezpečení verejného osvetlenia VO-20110326 dňa 27.07.2011 (ďalej len „zmluva o zabezpečení VO“). Samotné zmluvné strany nespochybnili vlastnícke práva k investícii, v zmysle zmluvy o zabezpečení VO je vlastníkom investície žalobca, ktorý obstaral majetok vo vlastnom mene, znáša všetky riziká spojené s vlastníctvom a uplatňuje vlastnícke práva k majetku, ktorý obstaral za účelom využívania tohto majetku pri svojej ekonomickej činnosti. Majetok je riadne evidovaný v účtovníctve žalobcu, odpisovaný a preukázateľne sa používa na podnikateľské účely žalobcu. 47. Aby mohol žalobca poskytovať Mestu Michalovce službu - prevádzkovanie verejného osvetlenia, potrebuje na to modernizované verejné osvetlenie, ktorého súčasťou boli aj sporné dodávky. Zmluva o zabezpečení VO navyše zakladá aj predpoklad odkúpenia modernizovaného verejného osvetlenia v budúcnosti, čím by došlo tiež k dodaniu tovaru, ktoré bude v súlade s ustanovením § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH zdaniteľným plnením podliehajúcim DPH. Žalobca na účely odpočítania DPH nemá povinnosť automaticky „prefakturovať“ svojmu odberateľovi celé jemu dodané plnenie, musí iba preukázať, že ním prijaté plnenie použil na dodanie ním poskytovaných zdaniteľných služieb, čo v posudzovanom prípade bolo splnené. 48. Od počiatku zmluvného vzťahu s Mestom Michalovce bolo možné očakávať, že žalobca bude používať prijaté plnenia (modernizované verejné osvetlenie) na dodanie zdaniteľných tovarov a služieb mestu jednak vo forme poskytovania služieb verejného osvetlenia za protihodnotu po dobu, kým bude žalobca jeho vlastníkom a jednak dodaním modernizovaného verejného osvetlenia mestu v momente uplatnenia práva mesta na jeho odkúpenie za protihodnotu. 49. Je nesporné, že v prípade žalobcu ide o kauzálnu súvislosť, kde obstaranie investície priamo a bezprostredne súvisí s uzatvorenou zmluvou o zabezpečení VO prostredníctvom zariadení, ktoré sú v majetku žalobcu a prostredníctvom nich poskytuje služby Mestu Michalovce, čo bolo preukázané zmluvou, faktúrami za dodávku služieb, ako aj inými dôkazmi, ktoré potvrdzujú, že poskytované služby majú konkrétnu ekonomickú podstatu a sú uskutočňované v rámci podnikateľskej činnosti žalobcu. 50. V kontexte uvedeného poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, v zmysle ktorej boli určené základné princípy výkladu smerníc upravujúcich spoločný systém dane z pridanej hodnoty: a) Cieľom systému odpočtov je totiž úplne zbaviť podnikateľa zaťaženia DPH splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých jeho ekonomických činností. Spoločný systém DPH preto zaručuje úplnú daňovú neutralitu všetkých ekonomických činností bez ohľadu na ich ciele alebo výsledky týchto činností pod podmienkou, že tieto činnosti samy podliehajú DPH (rozsudok z 22.3.2012, Klub, C-153/11, EU:C:2012:163, bod 35 a tam citovaná judikatúra). b) Existencia priamej a bezprostrednej súvislosti medzi konkrétnou transakciou na vstupe a jedinou alebo viacerými transakciami na výstupe, čo dáva právo na odpočítanie dane, je v zásade potrebná na to, aby bolo zdaniteľnej osobe priznané právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe a na určenie rozsahu takéhoto práva (rozsudky z 8.6.2000, Midland Bank, C-98/98, EU:C:2000:300, bod 24, z 21.2.2013, Becker, C-104/12, EU:C:2013:99, bod 19). c) Pokiaľ ide o povahu „priamej a bezprostrednej súvislosti“, ktorá musí existovať medzi plnením na vstupe a plnením na výstupe, Súdny dvor usúdil, že nie je reálne pokúsiť sa o presnejšiu formuláciu v tomto smere. Vzhľadom na rozmanitosť obchodných a podnikových transakcií je totiž nemožné poskytnúť v každom jednotlivom prípade vhodnejšiu odpoveď v súvislosti so spôsobom určenia vzťahu, ktorý musí existovať me dzi plneniami uskutočnenými na vstupe a plneniami uskutočnenými na výstupe na to, aby DPH zaplatená na vstupe bola odpočítateľná (rozsudok z 21.2.2013, Becker, C-104/12, EU:C:2013:99, bod 21). d) Právo na odpočítanie v prospech zdaniteľnej osoby je však prípustné aj pri absencii priamej a bezprostrednej súvislosti medzi konkrétnym plnením na vstupe a jedným alebo viacerými plneniami na výstupe zakladajúcimi právo na odpočítanie, ak náklady na predmetné služby tvoria súčasť všeobecných nákladov zdaniteľnej osoby a sú ako také podstatnými prvkami tvoriacimi cenu tovarov alebo služieb, ktoré poskytuje. Takéto náklady totiž priamo a bezprostredne súvisia s celkovou podnikateľskou činnosťou zdaniteľnej osoby (rozsudky zo 14.9.2017, Iberdrola Inmobiliaria Real Estate Investments, C-132/16, EU:C:2017:683, bod 29, z 8.6.2000, Midland Bank, C-98/98, Zb. s. I-4177, bod 31; z 26.5.2005, Kretztechnik, C-465/03, Zb. s. I-4357, bod 36, z 21. februára 2013, Becker, C-104/12, EU:C:2013:99, bod 20). e) Ak by bol zdaniteľnej osobe odmietnutý odpočet DPH splatnej na vstupe za neskoršie zdaniteľné používanie na podnikateľské účely napriek jej pôvodnej vôli zahrnúť investičný majetok do obchodného majetku v celom rozsahu, vzhľadom na budúce plnenia by táto osoba nebola v celom rozsahu oslobodená od daňového zaťaženia uplatniteľného na majetok používaný na účely jej podnikateľskej činnosti a zdanenie jej podnikateľských činností by so sebou prinášalo dvojité zdanenie v rozpore so zásadou daňovej neutrality vlastnej spoločnému systému DPH (rozsudky z 22.3.2012, Klub, C-153/11, EU:C:2012:163, bod 42, z 23.4.2009, Puffer, C-460/07, Zb. s. I-3251, body 45 a 46). f) Platiteľ dane má právo na okamžité odpočítanie DPH, ktorú zaplatil alebo má zaplatiť za investičné náklady vyvolané za účelom transakcií, ktoré plánuje vykonávať a ktoré mu zakladajú právo na odpočítanie, bez toho aby musel vyčkať na skutočné začatie vykonávania obchodov (rozsudky z 14.2.1985, Rompelman, 268/83, Zb. s. 00655, bod 23; z 29.2.1996, INZO, C-110/94, Zb. s. I-00870, body 16 a 17; z 8.6.2000, Breitsohl, C-400/98, Zb. s. I-04321, bod 34; z 21.3.2000, Gabalfrisa a i., C-110/98 až C-147/98, Zb. s. I - 01595, bod 47). g) Pojem hospodárskej činnosti v zmysle šiestej smernice nepozostáva nevyhnutne z jediného konania, ale môže pozostávať zo série po sebe nasledujúcich konaní (rozsudok zo 14.2.1985, Rompelman, 268/83, Zb. s. 00655, bod 22). VI. Právne posúdenie veci 51. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu v čase platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP. Obidva tieto zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí orgánov verenej správy, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na základe žaloby účastníka správneho konania. 52. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 53. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 54. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 55. Podľa § 2 písm. a) zák. č. 563/2009 Z.z. daňového poriadku, na účely tohto zákona sa rozumie správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 56. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 57. Podľa § 3 ods. 9 zák. č. 563/2009 Z.z. daňového poriadku, správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 58. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 59. Podľa § 46 ods. 1 veta prvá zák. č. 563/2009 Z.z. daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. 60. Podľa § 46 ods. 8, veta prvá až piata zák. č. 563/2009 Z.z. daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. 61. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) zák. č. 563/2009 Z.z. daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8. 62. Podľa § 46 ods. 10 veta prvá zák. č. 563/2009 Z.z. daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. 63. Podľa § 47 písm. k) zák. č. 563/2009 Z.z. daňového poriadku, protokol musí obsahovať vlastnoručný podpis alebo zaručený elektronický podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vyhotovil protokol. 64. Podľa § 68 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. 65. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, predmetom dane je : a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska. 66. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. 67. Štátne orgány a ich rozpočtové organizácie, štátne fondy, orgány územnej samosprávy a ich rozpočtové organizácie a iné právnické osoby, ktoré sú orgánmi verejnej moci, sa nepovažujú za zdaniteľné osoby, keď konajú v rozsahu svojej hlavnej činnosti, a to ani v prípade, ak prijímajú v súvislosti s touto činnosťou platby, s výnimkou, ak táto činnosť výrazne narušuje, alebo môže výrazne narušiť hospodársku súťaž, a s výnimkou, ak vykonávajú činnosti uvedené v prílohe č. 8 a tieto činnosti nevykonávajú v zanedbateľnom rozsahu. Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky je zdaniteľnou osobou v rozsahu nákupu a predaja štátnych hmotných rezerv (ods. 4). 68. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 69. Podľa § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. 70. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. 71. Podľa § 4 ods. 3 písm. g) a k) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obec pri výkone samosprávy najmä: g) zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp a miestnu verejnú dopravu, k) vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce. 72. Podľa § 8 zákona o obecnom zriadení, (ods. 1) majetkom obce sú veci vo vlastníctve obce a majetkové práva obce. (ods. 2) Majetok obce slúži na plnenie úloh obce. (ods. 6) Majetok obce a nakladanie s ním upravuje osobitný zákon. (zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí). 73. Podľa § 6 ods. 1 zákona 138/1991 Zb. o majetku obce, obec hospodári so svojím majetkom samostatne alebo prostredníctvom správcu majetku obce (ďalej len "správca"), ktorým je jej rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriadená podľa osobitného predpisu. (zákon 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov). 74. Podľa § 6 ods. 3 zákona o majetku obce, správa majetku obce je súhrn oprávnení a povinností správcu alebo mestskej časti k tej časti majetku, ktorú im obec zverila do správy alebo ktorú správca nadobudol vlastnou činnosťou. Správca alebo mestská časť sú oprávnení a povinní majetok obce držať, užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, brať z neho úžitky a nakladať s ním v súlade s týmto zákonom a so zásadami hospodárenia s majetkom obce; mestská časť tiež v súlade so štatútom mesta. 75. Podľa § 6 ods. 4 zákona o majetku obce, správca nemôže nadobudnúť majetok do svojho vlastníctva. Majetok, ktorý správca nadobúda, je vlastníctvom obce. Správca alebo mestská časť vykonáva právne úkony pri správe majetku obce v mene obce. Správca alebo mestská časť koná v mene obce pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý spravuje. 76. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/137296/2014/1042 zo dňa 14.03.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9104403/5/5556928/2013/KovK zo dňa 13.12.2013. Prvostupňovým rozhodnutím Daňový úrad Bratislava podľa ust. § 68 ods. 6 daňového poriadku znížil žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november 2011 zo sumy XX XXX,XX eur na X XXX,XX eur a určil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume XX XXX,XX eur. 77. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP). 78. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 79. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP s poukazom na ust. § 491 ods. 1 SSP na nariadenom pojednávaní opätovne a v súlade s právnym názorom najvyššieho súdu vysloveným v uznesení sp. zn. 2Sžf/7/2016 z 27. septembra 2018 preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 80. Vzhľadom na námietku žalobcu, že správca dane prekročil maximálnu lehotu na ukončenie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku, nakoľko protokol doručený žalobcovi dňa 31.01.2013 neobsahoval vlastnoručné podpisy zamestnancov správcu dane, ktorí protokol vyhotovili podľa § 47 písm. k) daňového poriadku. Hoci opakovane doručený protokol dňa 15.11.2013 už obsahoval vlastnoručné podpisy zamestnancov správcu dane, ktorí protokol vyhotovili, no správca dane v rozpore s ust. § 46 ods. 8 daňového poriadku nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k protokolu, doručeného dňa 15.11.2013. Úlohou súdu bolo preto prioritne posúdiť, či bola zachovaná lehota na vykonanie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku, t.j. lehota jeden rok odo dňa začatia daňovej kontroly. 81. Z obsahu administratívneho spisu mal súd nesporne preukázané, že Daňový úrad Bratislava, ako správca dane začal daňovú kontrolu u žalobcu dňa 23. februára 2012, čo vyplýva z oznámenia vykonaní daňovej kontroly. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 9l02403/5/357061/20l3/KovK zo dňa 28.01.2013, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a jeho prerokovanie správca dane doručil žalobcovi dňa 31.01.2013. 82. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v protokole vyjadril listom doručeným Daňovému úradu Bratislava dňa 19.02.2013, v ktorom predovšetkým namietal, že správca dane nesprávne vyhodnotil základnú otázku vlastníctva k majetku, ktorý vznikol investičnou činnosťou, z dôvodu ktorého nesúhlasil s návrhom protokolu a žiadal o prehodnotenie záverov správcu dane. To znamená, že žalobca si bol vedomý skutočnosti, že správca dane na základe vykonaného dokazovania prijal záver z daňovej kontroly, ktorý je obsiahnutý v protokole. Vo vyjadrení nevzniesol žiadnu námietku voči chýbajúcim náležitostiam protokolu, t.j. že protokol neobsahuje podpisy zamestnancov správcu dane, ktorí vyhotovili protokol. 83. Na základe pripomienok žalobcu a predložených dôkazov sa uskutočnilo ústne pojednávanie dňa 04.04.2013 a dňa 12.06.2013, o čom boli spísané zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9104403/5/1259680/2013/KovK a č. 9104403/5/2712907/2013/KovK. Ani počas tohto ústneho pojednávania vo vyrubovacom konaní žalobca nezniesol námietku, že protokol neobsahuje podpisy zamestnancov správcu dane, ktorí vyhotovili protokol a ani námietku, že daňovú kontrolu nepovažuje za skončenú, keď vo vyjadrení uviedol že, že počas kontroly žalobca predložil dostatočné listinné dôkazy a vysvetlenia a účinne sa snažil vysvetliť správcovi dane problematiku, závery správcu dane sú pre neho neprijateľné. 84. Z uvedeného, ako aj z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca tým, že sa k protokolu z daňovej kontroly zo dňa 28.01.2013 vecne vyjadril, akceptoval ho po formálnej stránke, ako výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov. Vo vyjadrení k protokolu nesúhlasil len s právnym posúdením veci správcom dane. Akceptoval teda aj ukončenie daňovej kontroly, ktorá je v zmysle ust. § v 46 ods. 9 písm. a) v spojení s § 46 ods. 8 daňového poriadku ukončená dňom doručenia protokolu, t. j. dňom 31.01.2013, kedy bol protokol žalobcovi doručený. Správca dane formálny nedostatok protokolu v zmysle ust. § 47 písm. k) daňového poriadku odstránil opätovným doručením protokolu obsahujúceho náležitosť v zmysle ust. § 47 písm. k) daňového poriadku listom zo dňa 05.11.2013, doručeným žalobcovi dňa 15.11.2013, nakoľko Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1100302/1/434368/2013/1042 zo dňa 13.09.2013 zrušilo rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9104403/5/2837187/2013/KovK zo 17.06.2013, ktorým zaviazal správcu dane k odstráneniu procesného nedostatku spočívajúceho v doručení protokolu z 28.01.2013 v súlade s ust. v § 47 písm. k) daňového poriadku. 85. Podľa názoru súdu daňová kontrola, ktorá začala dňa 23.02.2012, bola ukončená dňa 31.01.2013, kedy bol žalobcovi doručený protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a jeho prerokovanie (§ 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku). Vyrubovacie konanie (§ 68 ods. 1 daňového poriadku) začalo nasledujúci deň po dni doručenia protokolu, t.j. 01.02.2014. Súd námietke žalobcu, že správca dane prekročil maximálnu lehotu na ukončenie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku nevyhovel, hoci protokol zo dňa 28.01.2013 neobsahoval vlastnoručné podpisy zamestnancov správcu dane, ktorí vyhotovili protokol. Nejednalo sa vzhľadom na uvedený formálny nedostatok, tak ako tvrdí žalobca, o návrh protokolu. Daňový poriadok takýto pojem nepozná. Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol v zmysle ust. § 46 ods. 8 daňového poriadku, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov a daňový subjekt je na základe výzvy správcu dane oprávnený vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Protokol zo dňa 28.01.2013 obsahoval výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov správcom dane. Skutočnosť, že protokol neobsahoval vlastnoručné podpisy zamestnancov správcu dane, ktorí vyhotovili protokol možno vyhodnotiť ako formálne pochybenie správcu dane a nemôže mať za následok neukončenie daňovej kontroly dňa 31. 1. 2013, kedy bol žalobcovi protokol doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, na čo žalobca aj reagoval vyjadrením zo dňa 07.02.2013. 86. Odstraňovanie nezákonnosti postupu správcu dane v riadnom odvolacom konaní rozhodujúc o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava č. 9104403/5/2837187/2013/KovK zo 17.06.2013, nemôže spôsobiť ďalšiu nezákonnosť a zaťažiť daňové konanie vadou, ktorá spôsobuje jeho nezákonnosť z dôvodu prekročenia trvania daňovej kontroly nad rámec zákonného limitu. Ďalší postup správcu dane bol v súlade so závermi odvolacieho správneho orgánu. K uvedenému pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf 24/2011. 87. Dĺžka daňovej kontroly preto neprekročila zákonom ustanovenú maximálnu dobu trvania v zmysle ust. § 46 ods. 10 daňového poriadku a protokol z vykonanej daňovej kontroly doručený žalobcovi dňa 31.01.2013, preto nemožno považovať za nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý by v daňovom konaní nemohol byť použitý tak, ako tvrdí žalobca so súčasným poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn, 3Sžf/52/2010. Pri opakovanom doručení protokolu žalobcovi dňa 15.11.2013 obsahujúcom vlastnoručné podpisy zamestnancov správcu dane, ktorí protokol vyhotovili už nebolo potrebné vyzývať žalobcu na vyjadrenie sa k protokolu, nakoľko žalobca k protokolu z 28.01.2013 sa vyjadril listom zo dňa 07.02.2013, v ktorom vzniesol svoje námietky k zisteniam vyplývajúcim z daňovej kontroly. 88. Z obsahu administratívneho spisu súd ďalej zistil, že žalobca v zdaňovacom období november 2011 si uplatnil odpočítanie dane v celkovej výške XX XXX,XX eur, ktoré sa viaže k modernizácii verejného osvetlenia mesta Michalovce na základe Zmluvy o zabezpečení verejného osvetlenia VO-20110326, a to z dodávateľských faktúr: 1. č. XXX zo dňa 28.11.2011 (K.) od spoločnosti W., s.r.o., L. S. XX, X., N.: XXXXXXXX za výstavbu verejného osvetlenia mesta T. podľa rozpočtu VO-20110326 v celkovej sume XXX XXX,XX eur, z toho DPH vo výške X XXX,XX eur, 2. č. XXX zo dňa 30.11.2011 (K.) od spoločnosti W., s.r.o.. L. S. XX, X., N.: XXXXXXXX za výstavbu verejného osvetlenia mesta Michalovce podľa rozpočtu VO-20110326 v celkovej sume XX XXX,XX eur, z toho DPH vo výške X XXX,XX eur a 3. č. XXXXXXX zo dňa 29.11.2011 (K.) od spoločnosti U., spol. s r.o., Y. 7, T. N.: XXXXXXXX, za práce na stavbe „Osvetlenie hracej plochy hlavného ihriska MFK“ na základe Zmluvy o dielo zo dňa 23.10.2011 v celkovej sume XXX XXX,- eur, z toho DPH vo výške XX XXX,XX eur, ktorá bola reálne vystavená, daň bola priznaná i odvedená v mesiaci november 2011 a úhrada sa uskutočnila v mesiaci december 2011. 89. Správcom dane nebolo spochybnené reálne dodanie fakturovaných zdaniteľných obchodov žalobcovi, ale bolo spochybnené, že deklarované zdaniteľné obchody súvisiace s modernizáciou osvetlenia žalobca použil na účely svojej podnikateľskej činnosti (§ 49 ods. 2 zákona o DPH), a preto rozhodnutím č. 9104403/5/5556928/20l3/KovK zo dňa 03.12.2013 správca dane určil žalobcovi rozdiel dane v sume XX XXX,XX eur a súčasne mu znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november 2011 zo sumy XX XXX,XX eur na sumu X XXX,XX eur. 90. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalobca s mestom Michalovce uzatvoril zmluvu o zabezpečení verejného osvetlenia VO -20110326 zo dňa 27.07.2011. Z preambuly z predmetnej zmluvy vyplýva, že „Uznesením Mestského zastupiteľstva v Michalovciach č. 38 zo dňa 19.04.2011 mesto Michalovce v záujme zlepšenia infraštruktúry ako jedného zo základných faktorov spokojnosti občanov schválilo v rámci projektu „Komplexné riešenie modernizácie verejného osvetlenia v meste Michalovce - II. etapa“ pokračovanie v modernizácii existujúcej siete verejného osvetlenia schválilo investíciu spoločnosti FIN.M.O.S., a.s. v rozsahu X. XXX XXX,- euro s DPH a zároveň zvýšenie svojho podielu na základnom imaní spoločnosti FIN.M.O.S., a. s. o XXX XXX,- eura vo forme nákupu XXXX kusov akcií typu A v menovitej hodnote XXX euro za celkovú kúpnu cenu X XXX XXX,- euro“. 91. Z čl. II. bod 1 zmluvy vyplýva, že žalobca sa na základe tejto zmluvy zaväzuje uskutočniť na vlastné náklady investíciu šetriacu energie zariadení verejného osvetlenia a športového ihriska MFK, nachádzajúcich sa na území mesta tvoreného katastrálnymi územiami T., zabezpečiť poskytovanie dodávky elektrickej energie do siete verejného osvetlenia a zároveň poskytovať pre mesto prostredníctvom modernizovaného zariadenia službu - prevádzkovanie verejného osvetlenia. 92. Z čl. III. bod 2 zmluvy vyplýva, že mesto sa rozhodlo pokračovať v modernizácii siete verejného osvetlenia a zabezpečiť po jej zmodernizovaní následnú správu a údržbu prostredníctvom žalobcu na základe osobitnej zmluvy. 93. Podľa čl. V. bod 6 zmluvy o VO, mesto berie na vedomie, že rekonštrukcia verejného osvetlenia realizovaná na jej území, bude realizovaná z úverových zdrojov poskytnutou bankovým subjektom. V prípade, pokiaľ rekonštrukcia verejného osvetlenia realizovaná žalobcom na základe tejto zmluvy bude napojená na už existujúce verejné osvetlenie patriace do majetku obce, alebo táto rekonštrukcia bude akýmkoľvek spôsobom majetok Mesta používať, využívať, mesto sa zaväzuje poskytnúť tento majetok žalobcovi do bezplatného užívania a to minimálne na obdobie trvania úverového vzťahu medzi žalobcom a bankou do 30.06.2023. Týmto ustanovením nie sú dotknuté ani obmedzené vlastnícke a iné práva mesta k uvedenému majetku. 94. Z vyššie citovanej zmluvy o zabezpečení VO vyplýva, že žalobca na základe uvedenej zmluvy realizoval druhú etapu modernizácie existujúcej siete verejného osvetlenia športového ihriska MFK, jednalo sa teda o modernizáciu už existujúceho verejného osvetlenia v meste Michalovce, čo nebolo medzi účastníkmi sporné, hoci žalobca v žalobe rozporne tvrdil, že ide o vybudovanie nového umelého osvetlenia hracej plochy futbalového štadióna a inokedy, že sa jedná o rekonštrukciu, modernizáciu verejného osvetlenia. Uvedenému nasvedčuje i tvrdenie samotného žalobcu v žalobe (na čísle listu 4 ods. 2, č.l. 11 predposledný ods., č.l. 12 ods. 2, č.l. 17 ods. 2) ako je vo vyjadrení zo dňa 22.01.2019. Rekonštrukciu žalobca vykonal prostredníctvom svojich dodávateľov, ktorí mu vystavili faktúry za dodané tovary a služby. 95. Spornou zostala skutočnosť, kto z účastníkov Zmluvy o zabezpečení VO, teda či žalobca alebo mesto Michalovce, nadobudol vlastníctvo k investícii žalobcu do rekonštrukcie verejného osvetlenia na základe zmluvy o zabezpečení VO. Žalobca tvrdí, že majetok vytvorený investíciou žalobcu zostáva vo vlastníctve žalobcu podľa zmluvy o zabezpečení VO, ktorý používa výlučne na výkon svojej podnikateľskej činnosti - poskytovanie služby verejného osvetlenia mestu v súlade so zmluvou o zabezpečení VO. Žalovaný tvrdí opak s odvolaním sa na zákon o obecnom zriadení a zákon o majetku obce, nakoľko pôvodné osvetlenie mesta bolo vo vlastníctve mesta, a preto i zmodernizované, resp. zrekonštruované verejné osvetlenie zostáva i naďalej vo vlastníctve mesta, z ktorého dôvodu žalobca plnenia vykonané prostredníctvom svojich dodávateľov nemôže ďalej použiť v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou a nemôže ani hospodáriť s majetkom obce ako správca majetku obce, nakoľko správcom môže byť len rozpočtová alebo príspevková organizácia, čo žalobca nie je, žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá má formu akciovej spoločnosti. 96. Správny súd zhodne s tvrdením žalobcu konštatuje, že zákon o obecnom zriadení a ani zákon o majetku obci nevylučujú, aby obec plnenie svojich úloh zabezpečovala dodávateľsky prostredníctvom iných subjektov, nakoľko z ust. § 4 ods. 3 písm. g) zák. o obecnom zriadení vyplýva, že obec pri výkone samosprávy najmä zabezpečuje správu a údržbu verejného osvetlenia, pričom podľa písm. k) cit. § 4 ods. 3 vyplýva, že vykonáva i vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce. Obec teda pri výkone svojej podnikateľskej činnosti v rámci súkromnoprávneho vzťahu na základe uzatvorenej zmluvy s iným subjektom môže zabezpečiť vo verejnom záujme správu a údržbu verejného osvetlenia. Pri výkone vlastnej investičnej činnosti vlastníkom vzniknutej veci sa stáva obec. 97. Avšak v preskúmavanej veci sa jedná podľa Zmluvy o zabezpečení verejného osvetlenia o modernizáciu už existujúceho verejného osvetlenia, ktorého vlastníkom je mesto Michalovce. To znamená, že i zmodernizované verejné osvetlenie vo vlastníctve mesta Michalovce zostáva naďalej vo vlastníctve mesta. Zo strany žalobcu ide teda o vložené investície do už existujúceho verejného osvetlenia a jednotlivé súčasti osvetlenia nemožno považovať za samostatný novo vzniknutý predmet vlastníctva, nakoľko sa jedná o súčasť veci hlavnej, ktorou je ako jeden celok už existujúce verejné osvetlenie. 98. Špecifikácia vykonanej modernizácie verejného osvetlenia mesta Michalovce nevyplýva ani zo žalobcom predložených faktúr, v ktorých sú fakturované položky popísané všeobecne bez uvedenia konkrétneho množstva, druhu, s priradením celkovej sumy bez DPH a s DPH. Z uvedeného údaju nie je možné ani zistiť, aká je cena za jednotlivých kus konkrétnej položky. 99. V administratívnom spise je založený - Protokol (čiastkový) o ukončení realizácie investície do siete verejného osvetlenia zo dňa 29.11.2011, podľa ktorého predmetom prebierky bolo: Realizácia investície - "Komplexné riešenie modernizácie verejného osvetlenia v meste Michalovce - rozšírenie siete verejného osvetlenia podľa ponuky ... " na základe zmluvy o zabezpečení verejného osvetlenia. Dátum ukončenia prác je 25.11.2011 a - Protokol o ukončení realizácie investície do siete verejného osvetlenia zo dňa 22.05.2012, podľa ktorého predmetom prebierky bolo: Realizácia investície - "Komplexné riešenie modernizácie verejného osvetlenia v meste Michalovce - rozšírenie siete verejného osvetlenia podľa ponuky ... " na základe zmluvy o zabezpečení verejného osvetlenia zo dňa 27.07.2011. Dátum ukončenia prác je 22.05.2012. 100. V obidvoch prípadoch je názov stavby rovnaký - komplexné riešenie modernizácie verejného osvetlenia v meste Michalovce - rozšírenie siete VO podľa ponuky VO - 20110326 a aj predmet prebierky: realizácia investície - „komplexné riešenie modernizácie verejného osvetlenia v meste Michalovce - rozšírenie siete VO podľa ponuky VO - 20110326 - osvetlenie hracej plochy hlavného ihriska MFK“. 101. Súčasťou administratívneho spisu je i Stavebné povolenie Obce Kaluža č. 2011 5825 - Ka zo dňa 26.08.2011 vydané mestu Michalovce, ktoré dňa 25.05.2011 podalo žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu: „Futbalový štadión Michalovce - rekonštrukcia - 4. etapa - umelé osvetlenie “. 102. V zmysle rozhodnutia Obce Kaluža o povolení užívania časti stavby č. 2012/00667-Ka zo dňa 20.04.2012, bolo povolené užívanie časti stavby SO 302 - osvetlenie hracej plochy „A“ SO 315 - núdzové osvetlenie tribún SO 316.4 - elektrická prípojka NN pre MFK spôsobilé na samostatné užívanie, povolenej v rámci stavby: „Futbalový štadión mesta Michalovce - rekonštrukcia - IV. etapa - Umelé osvetlenie “ na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX a XXXX katastrálne územie T. 103. I z uvedených dokladov a rozhodnutí vyplýva, že sa jednalo o žalobcom vykonanú rekonštrukciu umelého osvetlenia týkajúcu sa futbalového štadiónu Michalovce - 4 etapa. 104. S poukazom na uvedené súd nemohol súhlasiť s tvrdením žalobcu poukazujúceho na nesprávnosť skutkových zistení žalovaného v rozpore s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, ktorá má spočívať v nesprávnom právnom posúdení otázky vlastníctva, ktoré vznikne ako výsledok investície žalobcu do verejného osvetlenia, ktorú žalobca vykonal na základe zmluvy o zabezpečení verejného osvetlenia. Z administratívneho spisu vyplýva práve opak žabcových tvrdení, keďže z listinných dôkazov založených v spise vyplýva, že investícia žalobcu bola už do existujúceho verejného osvetlenia spočívajúca v jeho modernizácii, resp. v rekonštrukcii, ktoré bolo vo vlastníctve mesta, a preto vlastníkom zrekonštruovaného verejného osvetlenia týkajúceho sa futbalového štadiónu zostalo mesto Michalovce, a nie žalobca. Z dôkazov založených v administratívnom spise a predložených žalobcom teda vyplýva, že žalobca pri obstaraní rekonštrukcie majetku mesta konal vo svojom mene, ale na účet mesta, pre mesto bola prostredníctvom žalobcu zabezpečovaná rekonštrukcia verejného osvetlenia na základe požiadaviek mesta z dôvodu plnenia si jeho základných povinností v zmysle ust. § 4 ods. 3 písm. a) zákona o obecnom zriadení, a to zabezpečiť správu a údržbu verejného osvetlenia. 105. Zo zákona o obecnom zriadení vyplýva povinnosť obce starať sa o funkčnosť verejného osvetlenia v obci, čo je verejnoprospešnou činnosťou obce (§ 4 písm. g) a k) zákona o obecnom zriadení) a z hľadiska zákona o dani z pridanej hodnoty táto činnosť obce nie je vykonávaním ekonomickej činnosti obce. Obec z hľadiska vykonávania takejto činnosti nie je zdaniteľnou osobou (§ 3 ods. 4 zákona o DPH), dodaním služby verejného osvetlenia občanom obce obec neuskutočňuje ekonomickú činnosť, a ak sama obstaráva majetok za účelom vykonávania tejto činnosti, alebo rekonštruuje tento majetok, nemá nárok na odpočítanie dane a majetok, resp. prípadnú rekonštrukciu, nadobúda s daňou z pridanej hodnoty bez možnosti odpočtu dane. To znamená, že obce výkonom svojej hlavnej činnosti vyplývajúcej zo zákona o obecnom zriadení nevykonávajú ekonomickú činnosť, nie sú zdaniteľnými osobami, nemôžu sa podľa zákona o dani z pridanej hodnoty stať platiteľmi dane a tým z nakupovaných tovarov a služieb pre účely týchto činností nemajú právo na odpočítanie dane. Obec pri nadobúdaní majetku ňou používaného na verejnoprospešné ciele, pre ktoré je obec zriadená, majetok nadobúda s daňou z pridanej hodnoty. 106. Žalobca za rozhodujúcu právnu skutočnosť z hľadiska určenia, či žalobca nadobúdal prijaté plnenia vo svojom mene a na svoj účet a či prijaté plnenia sú jeho vlastníctvom, považuje zmluvu o zabezpečení VO, v zmysle ktorej (čl. V ods. 5) majetok, ktorý vznikne ako výsledok investície FIN.M.O.S., a.s. bude jeho vlastníctvom. Súd neprisvedčil tejto jeho námietke, nakoľko podľa nálezu Ústavného súdu I. ÚS 241/07-44, zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. 107. Podmienky uvedené v § 49 ods. 2 zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil (rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf 56/2016). 108. Účelom právnej úpravy zmysle ust. § 49 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty je, že platiteľ dane má nárok na odpočítanie dane, ak prijaté dodávky použije pre uskutočnenie svojich zdaniteľných dodávok, z čoho vyplýva, že podmienkou odpočítania vstupnej dane od dane, ktorú je platiteľ dane povinný platiť z tovarov a služieb, je použitie obstaraných tovarov a služieb na účely jeho podnikania, pričom rozsah odpočítanej dane závisí od toho, na aké podnikateľské aktivity platiteľ dane obstaraný tovar alebo službu použije je založené na vecnom priraďovaní dane na vstupe k výstupom (zdaniteľným transakciám) platiteľa, a to podľa toho, na aký účel je tovar alebo služba prijatá. 109. Žalobca tvrdil, že plnenia uskutočňované na vstupe, nemusia priamo a bezprostredne súvisieť s plneniami na výstupe. Správny súd reagujúc na žalobcom uvádzanú judikatúru európskeho súdneho dvora konštatuje, že táto nepodporuje jeho tvrdenie, že plnenie uskutočňované na vstupe nemusí priamo a bezprostredne súvisieť s plneniami na výstupe, pri ktorých je DPH odpočítateľná. Je pravdou, že Súdny dvor Európskej únie vo svojej judikatúre definoval požiadavku priamej a bezprostrednej súvislosti plnenia uskutočňovaného na vstupe s plneniami na výstupe a tiež, že môže ísť aj o neskoršie zdaniteľné používanie týchto plnení na podnikateľské účely. Súdny dvor EÚ v rozsudku sp. zn. C-153/11 zaujal stanovisko, že: „Článok 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty treba vykladať v tom zmysle, že zdaniteľná osoba konajúca vo vlastnom zmysle slova, ktorá nadobudla investičný majetok a zaradila ho do svojho obchodného majetku, je oprávnená odpočítať daň z pridanej hodnoty zaplatenú pri nadobudnutí tohto majetku v zdaňovacom období, v ktorom sa daň stala splatnou, a to bez ohľadu na okolnosť, že sa tento majetok ihneď nevyužíval na podnikateľské účely. Vnútroštátnemu súdu prináleží určiť, či zdaniteľná osoba nadobudla investičný majetok pre potreby svojej ekonomickej činnosti a prípadne posúdiť existenciu zneužitia. 110. I podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/5/2009 môže ísť aj o neskoršie zdaniteľné používanie týchto plnení na podnikateľské účely, avšak za podmienky, že účel použitia diela napr. aj uvedením alternatívy účelu použitia diela musí byť známy v čase uplatnenia odpočtu DPH. 111. V zmysle judikatúry súdneho dvora Európskej únie poskytovanie služieb podlieha zdaneniu len v prípade, ak existuje priamy vzťah medzi poskytovateľom a príjemcom, na základe čoho musí existovať odplata vo forme odmeny pre poskytovateľa, ktorá predstavuje vyjadrenie hodnoty služby zo strany prijímateľa. Činnosť organizácie, ktorej pôsobenie sa riadi verejným právom, nie je službou vykonávanou vo forme protislužby v zmysle smernice. Taká koncepcia predpokladá existenciu priameho prepojenia medzi poskytovanou službou a protislužbou od druhej strany. Ak jednotlivé osoby aj majú úžitok z činnosti, tento úžitok je nepriamy (C-l6/93 Tolsma, C-102/86 Apple & Pear, C-305/01 MKG - Kraftfahrzeuge-FactoryGmbH). 112. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku sp. zn. C-132/16 uviedol, že: „Právo na odpočet v prospech zdaniteľnej osoby je však prípustné aj pri absencii priamej a bezprostrednej súvislosti medzi konkrétnym plnením na vstupe a jedným alebo viacerými plneniami na výstupe zakladajúcimi právo na odpočet, ak náklady na predmetné služby tvoria súčasť všeobecných nákladov zdaniteľnej osoby a sú ako také podstatnými prvkami tvoriacimi cenu tovarov alebo služieb, ktoré poskytuje. Takéto náklady totiž priamo a bezprostredne súvisia s celkovou hospodárskou činnosťou zdaniteľnej osoby (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. októbra 2009, SKF, C-29/08, EU:C:2009:665, bod 58, a z 18. júla 2013, AES-3C Maritza East 1, C-124/12, EU:C:2013:488, bod 28). Keď naopak tovary alebo služby nadobudnuté zdaniteľnou osobou súvisia s plneniami oslobodenými od DPH alebo nepodliehajúcimi DPH, nemožno ani vybrať daň na výstupe, ani odpočítať daň zaplatenú na vstupe (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 29. októbra 2009, SKF, C-29/08, EU:C:2009:665, bod 59). Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že v rámci uplatňovania kritéria priamej súvislosti prislúchajúceho daňovým orgánom a vnútroštátnym súdom prináleží týmto orgánom a súdom zohľadniť všetky okolnosti, za ktorých došlo k predmetným plneniam, a prihliadať iba na plnenia, ktoré objektívne súvisia so zdaniteľnou činnosťou zdaniteľnej osoby. Existenciu takejto súvislosti je teda potrebné posúdiť vzhľadom na objektívny obsah dotknutého plnenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. októbra 2015, Sveda, C-126/14, EU:C:2015:712, bod 29)“. 113. Súdny dvor Európskej únie i v rozsudku sp. zn. C-104/12 uviedol, že: „existencia priamej a bezprostrednej súvislosti medzi daným plnením a hospodárskymi činnosťami zdaniteľnej osoby na účely určenia, či táto osoba použila tovary a služby "na účely zdaniteľných plnení" v zmysle článku 17 ods. 2 písm. a) šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2001/115/ES z 20. decembra 2001, závisí od objektívneho obsahu tovarov alebo služieb prijatých touto zdaniteľnou osobou“. V prejednávanej veci sa jednalo o výklad šiestej smernice o DPH - čl. 17 ods. 2 písm. a) - právo na odpočet dane zaplatenej na vstupe - nevyhnutnosť existencie priamej a bezprostrednej súvislosti medzi plnením na vstupe a zdaniteľným plnením na výstupe - kritérium určenia tejto súvislosti - služby advokáta poskytnuté v rámci trestného konania vedeného vo veci podplácania osobne proti konateľovi a hlavnému spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným. 114. Podľa názoru súdu i s poukazom na vyššie uvedenú judikatúru žalovaný správne tvrdil, že aby mohol byť uplatnený nárok na odpočítanie dane, musia mať nadobudnuté tovary a služby priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami, ktoré sú dôvodom pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane, t.j. ak existuje priamy vzťah medzi poskytovateľom a príjemcom, na základe čoho musí existovať odplata vo forme odmeny pre poskytovateľa, ktorá predstavuje vyjadrenie hodnoty služby zo strany prijímateľa. Je preto nevyhnutné, aby zámer platiteľa dane, ako použije prijaté plnenia, bol zrejmý v čase vzniku práva na odpočítanie dane, aby bolo jednoznačné, že prijaté tovary alebo služby sa viažu k uskutočneniu plnení, s ktorými je spojený nárok na odpočet dane. 115. Verejné osvetlenie obce je majetkom obce tak ako každá investícia vykonaná do tohto majetku formou rekonštrukcie a modernizácie. Vykonaná investícia rekonštrukcie verejného osvetlenia nebola preto vykonaná na investičnom majetku žalobcu, ale bola vykonaná na majetku obce a žalobca iba obstarával a finančne zabezpečoval rekonštrukciu majetku obce vo svojom mene na účet obce (resp. v mene a na účet obce, pretože sa rekonštruoval majetok obce). Skutočnosť, že žalobca prijal služby od spoločnosti U. ktorá pre neho vyhotovila faktúru a táto bola žalobcom aj uhradená, nie je ešte dôkazom toho, že mu vzniklo právo na odpočítanie dane. Ani skutočnosť, že žalobca bol objednávateľom diela, nie je dôkazom o tom, že toto dielo je ním používané na dodanie zdaniteľných plnení. Žalobca bol povinný počas daňového konania preukázať a dostatočne vymedziť použitie plnenia na účely svojho ďalšieho podnikania v súlade sa § 49 ods. 2 zákona o DPH (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 5/2009 zo dňa 29.01.2009). 116. Z administratívneho spisu mal súd preukázané, že preberajúcim zhotoveného diela bolo mesto, ktoré dielo aj prevzalo a žalobca sa podieľal na financovaní rekonštrukcie verejného osvetlenia obce, čo vyplýva z protokolu o ukončení realizácie investície do siete verejného osvetlenia zo dňa 22.05.2012 a čiastkového protokolu o ukončení realizácie investície do siete verejného osvetlenia zo dňa 29.11. 2011, v ktorom je obec (mesto) uvedená ako preberajúci a žalobca je uvedený ako investor. Žalobca rekonštrukciu verejného osvetlenia zabezpečovanú pre obec obci nefakturoval. Investičný majetok pre účely dane z pridanej hodnoty definuje § 54 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty. Investícia predstavuje samostatné komponenty verejného osvetlenia, ktoré slúžia na účely poskytovania služieb (osvetlenia mesta) mestom vo verejnom záujme občanom mesta. Tieto služby dodáva samotná obec a žalobca sa iba podieľal na financovaní rekonštrukcie verejného osvetlenia obce a nemôže tento majetok použiť na svoje zdaniteľné dodávky. 117. Pri dodávke služieb verejného osvetlenia ako služby dodávanej pre občanov obce nie je priamy vzťah dodávateľa služby a príjemcu za protihodnotu, dodávateľ nemá výstupy voči príjemcovi služby a táto činnosť nie je ekonomickou činnosťou bez ohľadu na to, kto ju poskytuje. Ide o dodanie služby verejného osvetlenia pre občanov mesta, čo mesto zabezpečuje v zmysle zákona o obecnom zriadení vo verejnom záujme a osvetlenie obce nie je fakturované občanom obce. 118. Napriek skutočnosti, že mesto pri nadobudnutí investičného majetku nemá právo na odpočítanie dane, uzavrelo so žalobcom zmluvu o zabezpečení verejného osvetlenia, podľa ktorej majetok, ktorý vznikne ako výsledok investície FIN.M.O.S., a.s., bude jeho vlastníctvom, pričom mesto je oprávnené nadobudnúť tento majetok do svojho vlastníctva za jeho zostatkovú účtovnú hodnotu určenú ku dňu uzavretia osobitnej zmluvy, ktorá bude upravovať formu a spôsob prevodu tohto majetku, a ktorú sú účastníci povinní uzavrieť najneskôr do 90 kalendárnych dní od dátumu predloženia tejto požiadavky Mestom Michalovce. Keďže mesto samotné pri nadobudnutí investičného majetku nemá právo na odpočítanie dane a vyhlásením za vlastníka žalobcu, aby odpočítal daň z pridanej hodnoty pri budovaní investície, je možné i podľa názoru súdu vyhodnotiť zhodne s tvrdením správcu dane ako účelovosť (pozri nález Ústavného súdu I. ÚS 241/07-44). 119. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne posúdenie dôkazného bremena žalobcu, tak z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca nepreukázal, že sa jedná o vybudovanie úplne nového verejného osvetlenia, tak ako namietal aj v podanej žalobe, hoci na inom mieste v žalobe zase uvádzal, že sa jedná o modernizáciu verejného osvetlenia, čo uvádzal aj vo vyjadrení zo dňa 22. januára 2019. Skutočnosť, že správca dane nepovažoval ním vloženú investíciu za vybudovanie úplne nového verejného osvetlenia, ktoré je možné oddeliť od pôvodného verejného osvetlenia, mu bola známa nielen z výsledku daňovej kontroly obsiahnutého v protokole, ale i počas vykonávanej daňovej kontroly. Žalobca bol účastníkom Zmluvy o zabezpečení verejného osvetlenia, ktorá upravovala podmienky modernizácie už existujúceho verejného osvetlenia a aj napriek tomu tvrdil opak a k tejto skutočnosti neprodukoval žiaden dôkaz. Súd preto jeho námietku o unesení dôkazného bremena uznal neopodstatnenou. 120. Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania (rozsudok NS SR 3Sžf 56/2016). 121. Súd nemohol prisvedčiť ani ostatnej námietke žalobcu, že žalovaný porušil princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní nadobudnutými rozhodnutiami daňových orgánov, keď správca dane v identických prípadoch v minulosti žalobcovi uznal nárok na odpočítanie dane. K tejto námietke správny súd uvádza, že hoci žalobca v podanej žalobe uviedol podľa neho identické prípady, kedy správca dane vykonal u žalobcu miestne zisťovanie a daňovú kontrolu a nárok žalobcu na odpočítanie dane nikdy nespochybnil. Poukázal pritom na zápisnice z miestneho zisťovania, oznámenia o výkone daňovej kontroly, zápisnicu o ústnom pojednávaní, protokol o daňovej kontrole a zápisnicu o prerokovaní protokolu, ktoré sa týkali identických prípadov. Žalobca však v podanej žalobe ani žiadnym iným vyjadrením nekonkretizoval túto svoju námietku, súdu nepredložil predmetné zápisnice z miestneho zisťovania, o ústnom pojednávaní, o prerokovaní protokolu a ani oznámenie o výkone daňovej kontroly, a ani protokol o daňovej kontrole, a preto súd túto jeho námietku nemohol preskúmať a ani na ňu nemohol prihliadnuť, nakoľko ani počas daňového konania sa na tieto skutočnosti neodvolal a ani z administratívneho spisu nie je zrejmé, že by takúto námietku žalobca vzniesol, hoci táto skutočnosť mu pri prejednávaní protokolu, respektíve aj počas daňovej kontroly, musela byť známa, nakoľko sa jedná o ním tvrdené a predložené dôkazy z roku 2006 a 2007, a preto túto jeho námietku súd vyhodnotil ako účelovú. 122. Vzhľadom na uvedené dospel správny súd k záveru, že preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu uvádzané v žalobe neodôvodňujú ich zrušenie. Súd zastáva názor, že tak prvostupňový orgán ako aj žalovaný dospeli k vecne správnemu právnemu záveru, ktorému predchádzalo riadne a spoľahlivo vykonané dokazovanie postačujúce pre rozhodnutie v merite veci. Preto súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 123. O nároku na náhradu trov konania pred krajským súdom, ako aj o nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol správny súd podľa § 168 a § 175 ods. 1 SSP. Žalovanému napriek úspechu v konaní nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne v konaní ani nevznikli. 124. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie žalovaným Centrum právnej pomoci.