Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/148/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201173 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1014201173.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: MAMUT, s.r.o., so sídlom Cintorínska 32, 811 08 Bratislava, IČO: 31 336 094, zastúpený: Právne centrum, s.r.o., so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, IČO: 36 698 873, proti žalovanému: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Cesta na Červený most 6, 814 06 Bratislava, IČO: 31 755 194, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného číslo: PÚ-2014/10121-5/34158 zo dňa 02.06.2014 označeného ako „Pripomienky a námietky spoločnosti Mamut, s.r.o. proti Stanovisku KPÚ Bratislava zo dňa 03.04.2014, sp. zn. KPÚBA-2013/20730-2/83737/MAC k podnetu na zmenu územného plánu zóny Dunajská - odpoveď" a stanoviska Krajského pamiatkového úradu Bratislava číslo: KPÚBA-2013/20730-2/83737/MAC zo dňa 03.04.2014 označeného ako „Podnet na zmenu územného plánu zóny Dunajská - stanovisko", takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou na Krajský súd v Bratislave dňa 14.07.2014, sa žalobca domáhal súdnej ochrany postupom podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmania zákonnosti listu žalovaného číslo: PÚ-2014/10121-5/34158 zo dňa 02.06.2014 označeného ako „Pripomienky a námietky spoločnosti Mamut, s.r.o. proti Stanovisku KPÚ Bratislava zo dňa 03.04.2014, sp.zn. KPÚBA-2013/20730-2/83737/MAC k podnetu na zmenu územného plánu zóny Dunajská - odpoveď“ a stanoviska Krajského pamiatkového úradu Bratislava číslo: KPÚBA-2013/20730-2/83737/MAC zo dňa 03.04.2014 označeného ako „Podnet na zmenu územného plánu zóny Dunajská - stanovisko“, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že stanovisko Krajského pamiatkového úradu (ďalej len „KPÚ Bratislava“) č. KPÚBA-2013/20730-2/83737/MAC zo dňa 03.04.2014 bolo vydané podľa ustanovenia § 29 ods. 4 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len „pamiatkový zákon“) a že nie je záväzným stanoviskom, ktoré Pamiatkový úrad Slovenskej republiky nie je oprávnený zmeniť, zrušiť alebo potvrdiť. 2. Žalobca tvrdil, že vydaním napadnutých rozhodnutí došlo k zásahu do jeho subjektívnych práv a apeloval na požiadavku garantovanej súdnej ochrany vyplývajúcej z článku 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Zdôraznil, že v danom prípade nemá žiaden vplyv a je bez právnej relevancie, že predmetné napadnuté rozhodnutia boli vydané len neformálnymi listami. Vecná nesprávnosť a nezákonnosť spočívala predovšetkým v postupe konajúcich správnych orgánov a v absencii náležitostí odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, tiež v porušení zákonnej zásady v obdobných veciach obdobným spôsobom. 3. Odpoveď žalovaného zo dňa 02.06.2014 je podľa názoru žalobcu rozhodnutím správneho orgánu spôsobilým súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva a jeho nezákonnosť spočíva predovšetkým v absencii náležitého odôvodnenia. Takéto rozhodnutie, postup a konanie správneho orgánu považuje za hrubé porušenie princípov právneho štátu i zákonnosti samotnej, naviac s negatívnymi následkami pre žalobcu. 4. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného žalobca videl v tom, že napriek tomu, že žalovaný je orgánom oprávneným zaoberať sa a posúdiť podanie žalobcu - „Pripomienky a námietky proti stanovisku KPÚ BA zo dňa 16.05.2014“ v zmysle § 10 ods. 1, ods. 2 písm. e/ pamiatkového zákona (eventuálne § 10 ods. 2 písm. f)), žalovaný sa týmto podaním žalobcu zodpovedajúcim spôsobom v súlade s platnou právnou úpravou nezaoberal a nepreskúmal ho po jeho odstúpení Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, ako mu to bolo v liste MK SR č. MK 1797/2014-110/8837 zo dňa 20.05.2014 upravené. Žalovaný relevantne nevyhodnotil stanovisko správneho orgánu prvého stupňa v kontexte námietok a pripomienok žalobcu a len listom zo dňa 02.06.2014 neobsahujúcim zákonné náležitosti, navyše nesprávne aplikujúc pamiatkový zákon v spojení so stavebným zákonom, len „oznamuje“ žalobcovi svoj právny názor, že nie je oprávnený sa vecou zaoberať. S takýmto právnym posúdením a postupom sa žalobca nemôže stotožniť, postup žalovaného považuje za nezákonný a odopierajúci mu právo na konanie a spravodlivý proces. 5. Žalobca namietal, že napadnuté stanovisko KPÚ BA je rozhodnutím, ktorým bolo zasiahnuté do jeho práv a právom chránených záujmov, a preto v legitímnom postupe podaním pripomienok a námietok dňa 16.05.2014 ako účastník prebiehajúceho konania a vlastník dotknutých nehnuteľností (prerokovania a schvaľovania zmien a doplnkov ÚPZ Dunajská - v súlade so všeobecnou definíciou účastníctva v správnom konaní v ponímaní § 14 Správneho poriadku) využijúc toto svoje procesné právo predovšetkým proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal zhodne so žalobou a predovšetkým tvrdí žalobca, že KPÚ Bratislava ako konajúci správny orgán prvého stupňa sa v stanovisku zo dňa 03.04.2014 mal vyjadriť ku dvom návrhom zmeny ÚPZ Dunajská, a to ohľadom pozemkov parc. č. XXXX/XX,:/XX,:/XX,:/XX, katastrálne územie F. U. podať len vyjadrenie/stanovisko k rozšíreniu využitia z funkcie hotel na Polyfunkčný objekt bývania a občianskej vybavenosti. Na tieto pozemky nachádzajúce sa na stavebnom podbloku 17/5/ a už bolo vydané Mestskou časťou BA- Staré mesto rozhodnutie o umiestnení stavby č. XXXX zo dňa 10.10.2013, právoplatné dňa 19.11.2013, č. záznamu 1302/42828/2013/STAúUR-Stf (ďalej len „Rozhodnutie o umiestnení stavby č. XXXX“) povoľujúce umiestnenie stavby „Hotel Mamut“ Cintorínska ulica ako nadstavby existujúceho objektu „Garáž Mamut“. K vydaniu rozhodnutia o umiestnení stavby č. XXXX správny orgán prvého stupňa vydal svoje súhlasné stanovisko. V novej žiadosti Magistrátu hlavného mesta Slovenskej republiky zo dňa 08.10.2013 adresovanej KPÚ BA preto tento požadoval v súvislosti s vyššie špecifikovanými parcelami len vyjadrenie k rozšíreniu využitia z funkcie hotel (návrh na zmenu ÚPZ Dunajská, blok 17/5/a ponecháva stavbu hotela) na Polyfunkčný objekt bývania a občianskej vybavenosti. Zvlášť mal KPÚ BA potom podať svoje vyjadrenie/stanovisko k návrhu zmeny ÚPZ Dunajská na pozemku parc. č. XXXX/X, kde sa žiada regulácia kompaktnej stavebnej čiary s podlažnosťou 2+str. na 5+2 ustúpené podlažia. Správny orgán prvého stupňa pochybil v tom, že vo svojom stanovisku zo dňa 03.04.2014 tieto dva rôzne návrhy na zmenu nerozlíšil. 6. Žalobca namietal, že jeho stanovisko žalovaného nespĺňalo podstatné obsahové náležitosti v zmysle stavebného zákona v spojení s pamiatkovým zákonom, o.i. že KPÚ BA nešpecifikoval konkrétne ustanovenia zákona, ktorými by zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil svoj nesúhlas so zmenou ÚPZ Dunajská. Použil len všeobecné vyjadrenia typu „Postavenie Starej sladovne v roku 1872 ako súčasť pivovaru Stein, objekt (len) dotvárajúci charakter pamiatkovej zóny“ bez bližšieho odkazu na relevantné ustanovenia pamiatkového zákona upravujúceho pôsobnosť KPÚ BA, a ktorým mal kvalifikovane odôvodniť udelenie nesúhlasu. Výnimkou je jediný odkaz v celom texte stanoviska na všeobecné zmocnenie v § 29 ods. 4 pamiatkového zákona na vydanie stanoviska v tomto type konania. V stanovisku ale absentuje citácia jednotlivých ustanovení tohto osobitného zákona, príp. ďalších, na základe ktorých by bol oprávnený odôvodňovať svoj nesúhlas v ňom špecifikovanými a nielen všeobecnými a nekonkrétnymi konštatovaniami. 7. Žalobca ďalej namietal, že v danom prípade žalovaný odoprel plnú realizáciu jeho kompetencií zverených mu zákonom č. 49/2002 Z. z. a o opravnom prostriedku žalobcu nerozhodol, ale namiesto rozhodnutia obsahujúceho všetky zákonné náležitosti, vrátane adekvátneho odôvodnenia, správneho právneho posúdenia a relevantného preskúmania žalobcom napadnutého stanoviska KPÚ BA zo dňa 03.04.2014, vydal žalovaný len odpoveď zo dňa 02.06.2014. Týmto postupom došlo k ukráteniu práv a právom chránených záujmov žalobcu. Pripomenul, že postup v zmysle § 22 ods. 7 stavebného zákona, ktorý je inak orgán obstarávajúci územnoplánovaciu dokumentáciu povinný aplikovať na daný prípad, sa nevylučuje so súbežným prieskumom stanoviska KPÚ BA zo strany žalovaného. 8. Tvrdil, že obe napadnuté rozhodnutia (žalovaného i KPÚ BA) neobsahujú v zmysle ustanovenia § 47 Správneho poriadku, pretože neobsahujú výrok, riadne odôvodnenie a poučenie opravnom prostriedku, a preto sú nezákonné. Potom porušené boli práva žalobcu aj tým, že v napadnutých rozhodnutiach sa správne orgány vo veci konajúce nevysporiadali s vecnými a právnymi pripomienkami a námietkami žalobcu, pričom je povinnosťou správneho orgánu, pokiaľ vydá nesúhlasné stanovisko, udelenie svojho nesúhlasu riadne, vyčerpávajúcim spôsobom a najmä odborne zdôvodniť. Zároveň v odôvodnení nesúhlasného stanoviska je žiadúce uvedenie alternatív a podmienok, za ktorých by bolo možné súhlas udeliť. Uvedené vyplýva i z ustálenej rozhodovacej praxe NS SR, ktorá hovorí, že v prípade, ak je na vydanie rozhodnutia v správnom konaní potrebný súhlas iného orgánu, dotknutý orgán svoje zamietavé stanovisko zdôvodní. 9. Na základe uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutia vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť a vydané v nezákonnom postupe zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom krajskému súdu dňa 16.02.2015 uviedol, že nesúhlasí so skutkovým stavom popísaným v žalobe a zaslal list č. PUSR-2014/10121-8/46861/KUB zo dňa 17.07.2014, ktorým podrobne a vyčerpávajúco ozrejmil a zdôvodnil všetky právne i skutkové okolnosti v danej veci. Zdôraznil, že pamiatkový zákon rozlišuje režim rozhodnutia, záväzného stanoviska a stanoviska. Žalovaný poukázal na to, že žalobcom napádané stanovisko KPÚ BA zo dňa 03.04.2014 obsahuje nesúhlas s návrhom zmeny územného plánu na pozemku parc. č. XXXX/X, na ktorom sa nachádza objekt Starej sladovne a teda sa týka len pozemku parc. č. XXXX/X, kde je v súčasnosti požiadavka regulácie kompaktnej stavebnej čiary s podlažnosťou 2+str., pričom žalobca požaduje zmenu až na 5+2 ustúpené podlažia a má za to, že z obsahu stanoviska zo dňa 03.04.2014 je nepochybné, že nesúhlas sa netýka parciel č. XXXX/XX-XX, na ktorých sa nachádza objekt „Garáž Mamut“ a na ktorých je povolená realizácia nadstavby „Hotel Mamut“, kde žalobca požaduje zmenu funkčného využitia. Následne žalovaný za použitia mapových a ďalších podkladov ako napr. pamiatkový rozbor územia spracovaný referátom pamiatkových území pamiatkového úradu SR v rokoch 2013 a 2014 ako podklad pre potreby KPÚ Bratislava pri spracúvaní zásad ochrany pamiatkového územia, dôkladne odôvodnil nesúhlas so žalobcom navrhovaným navýšením podlažnosti objektu Starej sladovne. 11. Ďalej uviedol, že KPÚ Bratislava doplnil a upresnil svoje stanovisko zo dňa 03.04.2014 v nadväznosti na podanie - pripomienky a námietky žalobcu listom č. KPÚ BA-2014/7831-6/47711/MAC zo dňa 23.07.2014 a taktiež aj Magistrát hl. mesta sa vyjadril k podaniu - pripomienky a námietky žalobcu listom č. MAGS OKUS 48954/14-269384,51574/14-290085 zo dňa 13.08.2014. 12. K samotnej žalobe žalovaný uviedol, že má za to, že žaloba vychádza z nesprávneho výkladu príslušných ustanovení stavebného zákona týkajúcich sa procesu obstarávania územného plánu a nadväzne z nesprávneho výkladu príslušných ustanovení pamiatkového zákona. Pripomenul, že Magistrát hl. mesta je orgánom územného plánovania príslušným na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie („obstarávateľ“) a v čase vydania listu zo dňa 13.08.2014 ešte prebiehala len fáza, v ktorej obstarávateľ sleduje, či sa nezmenili predpoklady, z ktorých vychádza platný územný plán (§ 30 stavebného zákona). Teda obstarávateľ ešte nezačal samotný proces/postup obstarávania zmeny územnoplánovacej dokumentácie (§ 19a ods. 1 stavebného zákona) a obstarávateľ ešte ani nezverejnil oznámenie o začatí obstarávania podľa § 19b ods. 1 stavebného zákona. 13. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že nespadá a ani nemôže spadať do rozhodovacích procesov v oblasti aplikácie hmotného práva obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie, ktorého výsledkom je vydanie VZN obce. 14. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti, žalovaný poukázal na základný rozdiel medzi realizáciou a aplikáciou práva vo verejnej správe, ktorá spočíva v tom, že realizácia práva - normotvorba sa končí vydaním všeobecne záväzného právneho aktu, kým aplikácia práva je rozhodovací proces týkajúci sa jednotlivého skutkového prípadu, ktorý sa končí vydaním individuálneho správneho aktu. Z uvedeného vyplýva požiadavka prísneho rozlišovania územnoplánovacej činnosti, ktorej výsledkom je schválenie územnoplánovacej dokumentácie vydaním všeobecne záväzného nariadenia obce a územného konania, ktorého výsledkom je vydanie územného rozhodnutia pre konkrétneho stavebníka. Vychádzajúc z tvrdeného aj pamiatkový zákon potom rozlišuje medzi stanoviskom príslušného KPÚ podľa ustanovenia § 29 ods. 4, ktoré vydáva obstarávateľovi a na druhej strane rozhodnutiami a záväznými stanoviskami, ktoré vydáva ako individuálne správne akty v konkrétnom prípade konkrétnemu subjektu v rámci rôznych typov konaní vedených stavebným úradom. KPÚ však vydáva len záväzné stanoviská v režime dotknutého orgánu podľa ustanovenia § 140b stavebného zákona, pričom obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie a ani fáza pred obstarávaním územnoplánovacej dokumentácie nie je správnym konaním, v ktorom by stavebný úrad rozhodoval o konkrétnom subjektívnom práve či povinnosti. 15. Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenie § 136 stavebného zákona, z ktorého vyplýva, že ak dôjde pri prerokúvaní územnoplánovacej dokumentácie k protichodným stanoviskám medzi orgánmi štátnej správy spolupôsobiacimi v konaní, riešia taký rozpor orgány nadriadené týmto orgánom dohodou. Má za to, že stanovisko KPÚ Bratislava zo dňa 03.04.2014 žalobcom označené ako napadnuté prvostupňové rozhodnutie, bolo vydané ako stanovisko pre obstarávateľa podľa ustanovenia § 29 ods. 4 pamiatkového zákona. 16. Žalovaný ohľadne tvrdenia žalobcu, ktorý namietal, že konal nezákonne, uviedol, že práve naopak akýkoľvek iný jeho postup by bol postupom nad rámec kompetencií daných mu pamiatkovým zákonom. 17. Námietky žalobcu voči obsahu stanoviska KPÚ Bratislava zo dňa 03.04.2014, ako aj voči obsahu žalovaného listu pamiatkového úradu SR zo dňa 02.06.2014 považuje preto žalovaný za absolútne bezpredmetné a nereflektujúce na príslušnú právnu úpravu a má za to, že neexistuje predmet spôsobilý súdneho prieskumu, pretože napadnuté stanovisko KPÚ Bratislava zo dňa 03.04.2014, ako aj list žalovaného zo dňa 02.06.2014, sú len akty predbežnej povahy (ako to vyplýva z opisu procesu obstarávania územnoplánovacej dokumentácie) a žalobca sa domáha viac práv, než mu priznávajú príslušné všeobecne záväzné právne predpisy a jeho konanie považuje za nespôsobilé súdnej ochrany, odkazujúc napr. na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 6Sžo 12/2009 zo dňa 18.02.2009. 18. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu, že mu zasiahol do jeho vlastníckych práv a práva na podnikanie a poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 96/03 zo 07.05.2013, podľa ktorého súčasťou poskytnutej záruky nie je ochrana podnikateľa pred vstupom konkurenta do zvolenej hospodárskej činnosti ani záruka, že podnikateľ bude mať úspech vo svojom podnikaní. Neúspech alebo strata podnikateľa vo svojej činnosti predstavuje podnikateľské riziko, ktoré musí znášať sám podnikateľ. Navyše, podľa právneho názoru ústavného súdu vysloveného v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 13/97 sa právo podnikať podľa ústavy zaručuje len fyzickým osobám, pretože čl. 35 ods. 1 ústavy sa nevzťahuje na právne postavenie právnických osôb. Vzhľadom na uvedené je potom nepochybné, že postupom žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa nemohlo dôjsť ani k porušeniu vlastníckeho práva a práva podnikať žalobcu, ako to v žalobe tvrdil žalobca. 19. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby súd konanie vo veci uznesením podľa § 250d ods. 3 O.s.p. pre absenciu nespôsobilého predmetu súdneho prieskumu zastavil. V prípade, že súd konanie nezastaví, žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú rozsudkom podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania. 20. Krajský súd v Bratislave rozhodol v predmetnej veci rozsudkom č. k. 5S 148/2014 - 69 dňa 24.11.2015 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo: PÚ-2014/10121-5/34158 zo dňa 02.06.2014 označené ako „Pripomienky a námietky spoločnosti Mamut, s.r.o. proti Stanovisku KPÚ Bratislava zo dňa 03.04.2014, sp.zn. KPÚBA-2013/20730-2/83737/MAC k podnetu na zmenu územného plánu zóny Dunajská - odpoveď“ a rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Bratislava Naše číslo: KPÚBA-2013/20730-2/83737/MAC zo dňa 03.04.2014 označené ako: „Podnet na zmenu územného plánu zóny Dunajská - stanovisko“, zrušil podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d) a e) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 696,62 eur na účet právneho zástupcu žalobcu Právne centrum, s.r.o. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 21. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd preskúmal odvolaním žalovaného napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a uznesením sp. zn.: 7Sžo/33/2016 zo dňa 14.12.2017 predmetný rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 22. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd si neujasnil predmet súdneho prieskumu, keď náležite neposudzoval, či list žalovaného zo dňa 02.06.2014 a stanovisko KPÚ Bratislava zo dňa 03.04.2014, napadnuté žalobou žalobcu, spĺňajú zákonné podmienky predmetu súdneho prieskumu v zmysle ustanovenia § 244 ods. 3 O.s.p., teda, či boli spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu, ochrany ktorých sa žalobou v danej veci domáhal a následne, s akým účinkom a následkom napadnuté listy žalovaného a KPÚ Bratislava zasiahli do jeho subjektívnych práv. Poukázal na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako základného práva na súdnu ochranu, je aj právo na také odôvodnenie rozhodnutia súdu a v tej súvislosti aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky - napr. v nálezoch sp.zn. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010, ako aj na judikatúru ESĽP (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Konštatoval, že odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, je jednostranné a formalistické, a zjavne nezdôvodnené, a tým aj nesúladné s právami podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku jasným a zrozumiteľným spôsobom nevyplýva, v akom rozsahu krajský súd preskúmal žalobou napadnutý list žalovaného a stanovisko KPÚ Bratislava a postup im predchádzajúci a taktiež nevyplýva právna úvaha súdu, na základe ktorej prvostupňový súd prijal svoj záver o nezákonnosti napadnutého listu a stanoviska, keď v odôvodnení rozsudku citujúc právnu úpravu stanovenú v ustanovení § 10 ods. 1, 2, písm. e) a § 29 ods. 4 pamiatkového zákona a v §§ 22 a nasl. stavebného zákona v podstate len konštatuje, že sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu uvedenou v jeho žalobe. Ďalej konštatoval, že pokiaľ súd prvého stupňa napadnutý list žalovaného a stanovisko KPÚ Bratislava posúdil ako rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby, alebo ktorými môžu byť ich práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p., tento jeho záver je v rozpore s právnou úpravou územného konania v zmysle ustanovenia § 22 a nasl. stavebného zákona, z ktorej krajský súd vychádzal v procese súdneho prieskumu v posudzovanej veci a ktorú v napadnutom rozhodnutí cituje, mal za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku súdu krajského súdu pre jeho nezrozumiteľnosť. 23. Zo záverov najvyššieho súdu vyplýva, že v ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu opätovne dôsledne preskúmať postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku zákonnosť žalobou napadnutého listu žalovaného správneho orgánu v spojení so stanoviskom správneho orgánu prvého stupňa, v medziach podanej žaloby posúdiť charakter žalobou napadnutých dokumentov správnych orgánov oboch stupňov a ich zásah do subjektívnych práv a povinností žalobcu, a vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť. 24. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku, po opätovnom preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), rozhodol tak, že správnu žalobu ako neprípustnú odmietol. 25. Predmetom súdneho preskúmavania v danej veci bol list žalovaného správneho orgánu č.: PÚ-2014/10121-5/34158 zo dňa 02.06.2014 označené ako „Pripomienky a námietky spoločnosti Mamut, s.r.o. proti Stanovisku KPÚ Bratislava zo dňa 03.04.2014, sp.zn. KPÚBA-2013/20730-2/83737/MAC k podnetu na zmenu územného plánu zóny Dunajská - odpoveď“ a stanovisko Krajského pamiatkového úradu Bratislava č.: KPÚBA-2013/20730-2/83737/MAC zo dňa 03.04.2014 označené ako: „Podnet na zmenu územného plánu zóny Dunajská - stanovisko“. 26. Žalobca ako vlastník dotknutých nehnuteľností disponujúci právoplatným rozhodnutím č. 1283 o umiestnení stavby, sa dňa 27.12.2012 obrátil na Mestskú časť Bratislava - Staré Mesto s podnetom na zmenu a doplnky ÚPN - Z Dunajská na parc. č. XXXX/X, XXXX/XX - XX. Oddelenie územného rozvoja akceptovalo podnet „.. zmeniť výšku nadstavby objektu na parc. č. XXXX/X...“ (list MČ Bratislava - Staré Mesto č. Naše číslo: 1717/9322/2013/OÚR/Cer zo dňa 25.02.2013) na jeho zapracovanie do návrhu Zad ÚPN - Z Dunajská, pričom obstarávateľom ÚPN - Z Dunajská je Hlavné mesto SR Bratislava. Podnet bol zaevidovaný a komplexne posúdený. 27. Obstarávateľ ÚPN - Z Dunajská listom č. MAGSR ORM 51513/13-348300/13/2013/8.10.2013 požiadal o stanovisko k podnetu zmeny ÚPN - Z Dunajská Krajský pamiatkový úrad Bratislava a ktorý stanoviskom zo dňa 03.04.2014 číslo: KPÚBA-2013/20730-2/83737/MAC s predloženou zmenou súčasne platnej záväznej regulácie ako správny orgán prvého stupňa vyslovil nesúhlas dôvodiac, že predkladaná zmena UPZ Dunajská predpokladá realizáciu investičného zámeru v zásadnom zväčšení hmoty bloku, pričom tento zámer vyžaduje asanáciu pôvodných stavebných konštrukcií areálu Starej sladovne, vrátane dvoch podlaží nad sebou radeného trojlodia klenbových polí. KPÚ ďalej dôvodil, že Stará sladovňa bola postavená v roku 1872 ako súčasť najväčšieho bratislavského pivovaru Stein. Objekt Starej sladovne dotvára charakter pamiatkovej zóny a je z hľadiska svojho významu v danom priestore určujúci. Má hodnotu pamiatkovú a historicko-architektonickú vo svojom pôvodnom objeme vychádzajúcom z jeho originálnej funkcie. Objekt tak výraznou mierou vytvára génius loci daného priestoru pamiatkovej zóny, daného bloku. Zároveň svojím hmotovo-priestorovým riešením spolu s grécko - katolíckym. kostolom Povýšenia sv. Kríža a Ondrejským cintorínom, národnými kultúrnymi pamiatkami, tak vytvára vyvážený historicko-urbanistický mikropriestor. 28. Vyššie uvedený predložený investičný zámer prerokovala Pamiatková komisia KPÚ dňa 11.12.2013 ako doplnenie dokumentácie vlastníkov nehnuteľností 12.02.2014 s negatívnym výsledkom. 29. Dňa 25.03.2014 vykonal KPÚ obhliadku objektu na mieste samom s tým, že vlastník navrhoval zachovať klenbové pole, resp. priečny klenbový pás pôvodného objektu Starej sladovne a začleniť ho do novostavby ako odkaz na historický objekt. 30. Návrh v spojení so zabezpečením prevádzky nového objektu a potrebou vybudovania podzemných garáží pod objektom po zapracovaní v predloženej architektonickej štúdii bol opätovne prerokovaný v Pamiatkovej komisii KPÚ dňa 02.04.2014 a komisia zotrvala na zachovaní objektu ako celku so zachovaním pôvodného klenbového konštrukčného systému. 31. Žalobca toto nesúhlasné stanovisko napadol pripomienkami a námietkami dňa 16.05.2014 v zásade zhodnými s dôvodmi žaloby a založenými predovšetkým na nepreskúmateľnosti tohto stanoviska a pochybenia KPÚ BA pri jeho vydaní. 32. Žalobca pripomienky a námietky doručil Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky, ktoré ich listom č.: MK 1797/2014/110/8837 zo dňa 20.05.2014 postúpilo na vybavenie Pamiatkovému úradu Slovenskej republiky, t.j. žalovanému, s odvolaním sa, že nie je vecne príslušné konať, pretože ešte nebolo právoplatne rozhodnuté v dvojinštančnom správnom konaní s odkazom na Správny poriadok. 33. Žalovaný listom číslo: PÚ-2014/10121-5/34158 zo dňa 02.06.2014 označeného ako „Pripomienky a námietky spoločnosti Mamut, s.r.o. proti Stanovisku KPÚ Bratislava zo dňa 03.04.2014, sp.zn. KPÚBA-2013/20730-2/83737/MAC k podnetu na zmenu územného plánu zóny Dunajská - odpoveď“. 34. Krajský pamiatkový úrad Bratislava v stanovisku číslo: KPÚBA-2013/20730-2/83737/MAC zo dňa 03.04.2014 označeného ako „Podnet na zmenu územného plánu zóny Dunajská - stanovisko“, vydaným podľa ustanovenia § 29 ods. 4 pamiatkového zákona na základe žalobcom predloženého podnetu na zmenu Územného plánu zóny Dunajská (ďalej aj „ÚPZ“) v mestskom bloku 17/5, na Ul. 29. Augusta, parc. č. XXXX/X, :/XX, :/XX, :/XX,:/XX, oznámil Magistrátu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava na jeho list č. MAGSR ORM 51513/13-348300/13/2013/zo dňa 8.10.2013), že preskúmal podnet spolu s investičným zámerom (architektonickou štúdiou) „Polyfunkčná budova MAMUT Stará sladovňa“, vypracovaným C.. arch. O. Y. s poukazom na navrhovanú zmenu aj funkčného využitia prístavby a nadstavby jestvujúceho objektu a začlenenie objektu Stará sladovňa do nového moderného objektu. Konštatoval, že investičný zámer ráta s funkčným využitím polyfunkčného objektu s predloženými dvomi variantmi riešenia - variant A: navrhuje Polyfunkčný dom a hotel, variant B: Polyfunkčný dom a bytové jednotky s apartmánmi. Predložený návrh smeruje k zmene platnej regulácie bloku 17/5, ktorá stanovuje pre objekt Starej sladovne reguláciu kompaktná stavebná čiara objektu stavebne ukončeného s podlažnosťou 2+str. na 5+2 ustúpené podlažia. Krajský pamiatkový úrad Bratislava s predloženou zmenou súčasne platnej záväznej regulácie vyslovil nesúhlas dôvodiac, že jednak predkladaná zmena ÚPZ Dunajská predpokladá realizáciu investičného zámeru v zásadnom zväčšení hmoty bloku, pričom tento zámer vyžaduje asanáciu pôvodných stavebných konštrukcií areálu Starej sladovne, vrátane dvoch podlaží nad sebou radeného trojlodia klenbových polí. Dôvodí ďalej KPÚ, že Stará sladovňa bola postavená v roku 1872 ako súčasť najväčšieho bratislavského pivovaru Stein. Objekt Starej sladovne dotvára charakter pamiatkovej zóny a je z hľadiska svojho významu v danom priestore určujúci, má hodnotu pamiatkovú a historicko-architektonickú vo svojom pôvodnom objeme vychádzajúcom z jeho originálnej funkcie. Objekt tak výraznou mierou vytvára génius loci daného priestoru pamiatkovej zóny, predmetného bloku. 35. Žalovaný listom číslo: PÚ-2014/10121-5/34158 zo dňa 02.06.2014 označeného ako „Pripomienky a námietky spoločnosti Mamut, s.r.o. proti Stanovisku KPÚ Bratislava zo dňa 03.04.2014, sp.zn. KPÚBA-2013/20730-2/83737/MAC k podnetu na zmenu územného plánu zóny Dunajská - odpoveď“, zaslal žalobcovi odpoveď. 36. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok. 37. Podľa § 491 ods. 1 zákona č.162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku ( ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 38. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 39. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 40. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 41. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 42. Podľa § 98 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 43. Podľa § 10 ods. 1, ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, pamiatkový úrad vykonáva v druhom stupni štátnu správu na úseku ochrany pamiatkového fondu, archeologických nálezov a archeologických nálezísk vo veciach, o ktorých v prvom stupni rozhodujú krajské pamiatkové úrady. 44. Podľa § 11 ods.1 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, krajský pamiatkový úrad je v prvom stupni vecne príslušným správnym orgánom, ktorý rozhoduje o právach a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb na úseku ochrany pamiatkového fondu, archeologických nálezov a archeologických nálezísk, ak tento zákon neustanovuje inak. 45. Podľa § 11 ods.1 písm. d) zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, d) rozhoduje podľa § 24, 30 až 33, 35, 36, 39, 42 a 43, vydáva záväzné stanoviská podľa § 30 a 32 a stanoviská podľa § 29. 46. Podľa § 29 ods.4 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, miestne príslušný krajský pamiatkový úrad je dotknutým orgánom štátnej správy pri prerokúvaní územného plánu regiónu, územného plánu obce a územného plánu zóny. 47. Podľa § 30 ods.4 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, záväzné stanovisko krajského pamiatkového úradu sa vyžaduje ku všetkým rozhodnutiam iných orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými môžu byť dotknuté záujmy chránené týmto zákonom. Orgán štátnej správy a orgán územnej samosprávy, ktorý vedie konanie, v ktorom môžu byť dotknuté záujmy ochrany pamiatkového fondu, môže vo veci samej rozhodnúť až po doručení právoplatného rozhodnutia alebo záväzného stanoviska orgánu štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu. 48. Podľa § 11 ods. 1, ods. 2 písm. e/ zákona č. 49/2002 Z. z. v znení účinnom k 30.06.2014 krajský pamiatkový úrad je v prvom stupni vecne príslušným správnym orgánom, ktorý rozhoduje o právach a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb na úseku ochrany pamiatkového fondu, archeologických nálezov a archeologických nálezísk, ak tento zákon neustanovuje inak. 49. Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 49/2002 Z. z. účinného k 30.06.2014 orgán oprávnený schváliť územnoplánovaciu dokumentáciu územia, (§ 22 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov), v ktorom sa nachádza pamiatková rezervácia, pamiatková zóna, nehnuteľná kultúrna pamiatka, ochranné pásmo, archeologický nález alebo archeologické nálezisko evidované podľa § 41, si pred jej schválením vyžiada stanovisko miestne príslušného krajského pamiatkového úradu. 50. Skutkové zistenia teda potvrdzujú, že KPÚ Bratislava predmetné stanovisko zo dňa 03.04.2014 podalo Magistrátu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava na základe ním podanej žiadosti v procese posudzovania podnetu žalobcu na zmenu územného plánu. KPÚ Bratislava stanovisko z 03.04.2014 vypracoval a Magistrátu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava predložil v zmysle ustanovenia § 29 ods. 4 pamiatkového zákona. 51. V danom prípade podal stanovisko KPÚ Bratislava zo dňa 03.04.2014 č. KPUBA-2013/20730-2/83737/MAC k podnetu na zmenu územného plánu zóny Dunajská, Magistrátu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava na základe ním podanej žiadosti v procese posudzovania podnetu na zmenu územného plánu podľa ustanovenia § 29 ods. 4 pamiatkového zákona a žalovaný listom zo dňa 02.06.2014, č. PÚ-2014/10121-5/34158, odpovedal žalobcovi na jeho pripomienky a námietky podané proti uvedenému stanovisku KPÚ Bratislava zo dňa 03.04.2014. 52. V ustanovení § 11 pamiatkového zákona upravujúceho právomoc krajského pamiatkového úradu, zákonodarca zveruje do právomoci krajského pamiatkového úradu v prvom stupni rozhodovať o právach a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb na úseku ochrany pamiatkového fondu, archeologických nálezov a archeologických nálezísk, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 1) a okrem iných činností ustanovených v ods. 2, označenej právnej normy, vydávať záväzné stanoviská podľa ustanovení § 30 a 32 a stanoviská podľa ustanovenia § 29 tohto zákona. 53. Krajský súd pri posúdení predmetu súdneho prieskumu vychádzal z ustanovení §§ 24, 31 až 33, 37, 39, 42 a 43 pamiatkového zákona, ktorý vydáva záväzné stanoviská podľa ustanovení § 30 a 32 a stanoviská podľa ustanovenia § 29 tohto zákona. 54. Podľa názoru krajského súdu nemožno považovať stanovisko KPÚ Bratislava č.: KPÚBA-2013/20730-2/83737/MAC zo dňa 03.04.2014 označené ako: „Podnet na zmenu územného plánu zóny Dunajská - stanovisko“ za záväzné stanovisko úradu, keďže krajský pamiatkový úrad záväzné stanoviská vydáva v zmysle ustanovení § 30 a § 32 pamiatkového zákona a ani list žalovaného č.: PÚ-2014/10121-5/34158 zo dňa 02.06.2014 označený ako „Pripomienky a námietky spoločnosti Mamut, s.r.o. proti Stanovisku KPÚ Bratislava zo dňa 03.04.2014, sp. zn. KPÚBA-2013/20730-2/83737/ MAC k podnetu na zmenu územného plánu zóny Dunajská - odpoveď“, ktorým odpovedal žalobcovi na jeho pripomienky a námietky podané proti uvedenému stanovisku KPÚ Bratislava zo dňa 03.04.2014, nakoľko nespĺňajú zákonné podmienky predmetu súdneho prieskumu v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 SSP a v nadväznosti na ustanovenie § 7 písm. e) SSP, pretože tieto rozhodnutia nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu ako účastníka konania, ochrany ktorých sa žalobou v danej veci domáhal. 55. Správne súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveril rozhodovanie o právach v oblasti verejnej správy. Rozhodnutia a postupy orgánov štátnej správy a územnej samosprávy podliehajú správnemu prieskumu zásadne bez ďalších vymedzení. Podľa platnej právnej úpravy rozhodnutiami správnych orgánov preskúmateľnými v správnom súdnictve sa rozumejú individuálne správne akty, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. 56. Podľa ustálenej judikatúry rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.01.2009 I. ÚS 354/08). 57. V zmysle odporúčania Rady Európy Rec (89) 8, ktoré upravuje dočasnú súdnu ochranu poskytovanú v správnych záležitostiach, termín správny akt znamená v súlade s rezolúciou (77) 31 o ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym aktom správnych orgánov každé jednotlivé opatrenie alebo rozhodnutie prijaté pri výkone správy verejným orgánom, ktoré priamo zasahuje do práv a slobôd alebo záujmov osôb. 58. Musí teda ísť o individuálny správny akt vo vzťahu k subjektom práva, ktorým sa ukladajú práva, povinnosti, prípadne sa zasahuje do slobôd alebo záujmov týchto subjektov. 59. Aj podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vyjadril uznesení sp. zn. 7 Sžo/33/2016 zo dňa 14.12.2017 v posudzovanej veci, súdna prax ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia oprávnenia a povinnosti fyzických a právnických osôb, alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických a fyzických osôb. Ak nejde o rozhodnutie, ale len o úkon správneho orgánu, ktorého obsah nemá autoritatívny vzťah k žiadnej osobe, taký úkon súdnemu prieskumu nepodlieha. Základným rozlišovacím znakom takého úkonu je to, že správny orgán nevystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, ale v pozícii oznamovateľa a podobne. 60. Krajský súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedený skutkový stav a právne posúdenie veci, dospel k záveru, že žalobu bolo potrebné odmietnuť postupom podľa ustanovenia § 98 ods.1 písm. g) SSP ako neprípustnú, keďže smerovala proti rozhodnutiu vylúčenému z prieskumu správnym súdom podľa § 7 SSP. 61. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 170 písm. a) SSP, nakoľko žaloba bola odmietnutá, a preto súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. 62. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu po nadobudnutí jeho právoplatnosti možno podať kasačnú sťažnosť prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave (§ 438 SSP v spojení s § 444 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).