Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/71/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201307 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1014201307.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: U. I., nar. XX.XX.XXXX, S. S. X, XXX XX H., právne zast. JUDr. Gabriela Igazová, advokátka, Mýtna 11, 811 07 Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti: 1/ Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. k. 3084/2004, Zn. OUBA PLO-2014/107882/KZI zo dňa 12.06.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu č. k. 3084/2004, Zn. OUBA PLO-2014/107882/KZI zo dňa 12.06.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 100 %, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. k. 3084/2004, Zn. OUBA PLO-2014/107882/KZI zo dňa 12.06.2014 odporca podľa zákona č. 180/2013 o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a podľa § 5 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „reštitučný zákon“) v súlade s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) rozhodol, že navrhovateľ (žiadateľ o reštitúciu) nespĺňa podmienky uvedené v § 3 ods. 1 písm. j) reštitučného zákona, a preto sa mu nevracia vlastnícke právo k pozemkom a nepriznáva právo na náhradu za nasledovné nehnuteľnosti: vedené v pozemkovoknižnej vložke č. XXX (neskôr LV č. XXX), parcela č. XXXX/X, pôvodné katastrálne územie S., spoluvlastnícky podiel a výmera 1/1, 570 m2 z celkovej výmery 1006 m2. Z dôvodu, že pozemok neprešiel na štát alebo inú právnickú osobu na základe kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok podľa § 3 ods. 1 písm. j) reštitučného zákona. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že neboli kumulatívne splnené obidve zákonné podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. j) reštitučného zákona, tieseň a nápadne nevýhodné podmienky pri podpise kúpnej zmluvy, ktorým si navrhovateľ odôvodnil reštitučný titul Každý z oboch pojmov, tieseň a nápadne nevýhodné podmienky, je potrebné posudzovať oddelene, hoci vecne a skutkovo spolu často úzko súvisia ako dva predpoklady, bez ktorých v čase právneho úkonu nemožno dôvodne uplatňovať reštitučný nárok podľa uvedených ustanovení zákona. Za účelom preukázania uzatvorenia kúpnej zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok vykonal správny orgán dokazovanie listinnými dôkazmi, výpoveďami účastníkov konania a svedeckými výpoveďami svedkov na ústnom pojednávaní. Pôvodnými vlastníkmi pozemkov PKV č. XXX, katastrálne územie S., parc. č. XXXX/X boli uvedení N. I. v podiele 1 a N. I., rod. S., v podiele 1. Navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k parcele 4070/2 na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.01.1971 medzi N.T. I. a N. I., rod. S. ako predávajúcimi a U.B. I. ako kupujúcim. Kúpna zmluva bola registrovaná na Štátnom notárstve Bratislava - mesto v Bratislave dňa 18.02.1971 pod M.. Parcela č. XXXX/X prešla na štát na základe kúpnej zmluvy, uzavretej dňa 10.07.1987 medzi navrhovateľom ako predávajúcim a Československým štátom ako kupujúcim, zastúpeným Výstavbou hlavného mesta SSR Bratislavy - investorsko - inžinierska organizácia Národného výboru hlavného mesta Slovenska, Bratislavy. Kúpnou zmluvou štát kúpil od predávajúceho záhradný pozemok parcely 4070/2 vo výmere 1006 m2, z ktorej odkúpil len časť vo výmere 570 m2. Pri posudzovaní tiesne vychádzal odporca z toho, že tiesňou sa rozumie objektívny hospodársky alebo sociálny, niekedy i psychický stav osoby, ktorý dolieha na ňu takým spôsobom a takou závažnosťou, že ju obmedzuje v slobode rozhodovania do takej miery, že urobí právny úkon, ktorý by inak neurobila. Tieseň musí mať základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave a súčasne sa musí stať pohnútkou pre prejav (právny úkon) dotknutej konajúcej osoby tak, že koná vo svoj neprospech. Tieseň ako objektívny stav má právne následky i vtedy, ak ju druhý účastník zmluvy nespôsobil, ani ju nevyvolal, a dokonca i vtedy, ak o nej nevedel. Odporca na základe zisteného skutkového stavu uviedol, že navrhovateľ uzavrel predmetnú kúpnu zmluvu nie na základe dobrovoľného rozhodovania a slobodne, po dokonalom zvážení situácie, ale pod vplyvom tlaku vyvolaného vtedajšou spoločenskou situáciou, v ktorej práva občanov neboli rovnoprávne s právami socialistických organizácií a štátnych orgánov. Navrhovateľ podľa odporcu prikročil k predaju v tiesni vyplývajúcej z určitého politického nátlaku, ktorým štát a jeho orgány v rokoch 1948 - 1989 pôsobili na obyvateľov štátu. Tento politický nátlak je potrebné chápať ako dlhodobý proces, ako vytvorenie takej atmosféry v spoločnosti, ktorej výsledkom bolo, že fyzická osoba ako vlastník veci urobila vo vzťahu k tejto veci právny úkon, ktorý by v právnom štáte neurobila. Podľa názoru odporcu najmä vedomie nedostatku zákonnej ochrany súkromného vlastníctva bolo tým objektívne pôsobiacim a existujúcim stavom, teda tiesňou, ktorej splnenie mal odporca za preukázané. Popri tiesni sa pre vznik reštitučného nároku vyžaduje, aby pre účastníka konajúceho v tiesni súčasne vyplynuli zo zmluvy nápadne nevýhodné podmienky. Nápadne nevýhodné podmienky je potrebné chápať ako podmienky poškodzujúce predávajúceho a zvýhodňujúce kupujúceho, preto pri odplatných zmluvách, ako to bolo v danom prípade, správny orgán posudzoval, či protihodnota, ktorú predávajúci dostali je adekvátna hodnote predávanej nehnuteľnosti a teda či podmienky zmluvy nie sú nápadne nevýhodné. Vzhľadom k tomu, že za predmetný pozemok bola stanovená kúpna cena v súlade s vtedy platnou cenovou vyhláškou č. 129/1984 Zb. na 20 Kčs/m2, čo bola najvyššia možná cena podľa tejto vyhlášky, a vzhľadom na výpoveď svedka, že nemá vedomosť, že v okolí niekto dostal za pozemok viac a nemá ani vedomosť, že by majitelia pozemku chodili predávať úrodu na trh, a teda záhrada neslúžila ako zdroj príjmu. Z týchto dôvodov mal odporca za preukázané, že pozemok neprešiel na štát alebo inú právnickú osobu na základe kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok, v ktorom uviedol, že rozhodnutie odporcu č. k.: 3084/2004, Zn.: OUBA PLO-2014/107882/KZI zo dňa 12.06.2014 vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo predmetné rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisu a nie je v súlade so zákonom. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca nerešpektoval účel, ktorý má reštitučný zákon sledovať pri zmierňovaní majetkových krívd, ktoré štát spáchal na fyzických osobách v rokoch 1948 - 1989, pretože brzdí tento proces s cieľom ukrátiť navrhovateľa na jeho právach. Navrhovateľ ďalej poukázal na viaceré skutočnosti, ktoré ho ovplyvnili pri uzavretí kúpnej zmluvy (okrem iného nátlak vtedajších štátnych orgánov), pričom uviedol, že odporca sa v rozhodnutí sústredil na posúdenie tiesne, ako aj nevýhodných podmienok, za ktorých bola zmluva uzatvorená, len z hľadiska porovnania cenových podmienok vyvlastnenia a výkupu. Okrem zisťovania súladu ceny, za ktorú sa nehnuteľnosť odpredala, s cenou podľa cenového predpisu, je potrebné zisťovať a prihliadnuť aj k ostatným okolnostiam a podmienkam prevodu, ako sú charakter predávanej nehnuteľnosti, jej účelové využitie pre vlastníkov a členov rodiny a tiež posúdiť, či by bez tiesne túto nehnuteľnosť previedol odplatnou zmluvou za podmienok určených štátom. Z uvedených aspektov odporca vec neposudzoval a celý komplex skúmania podmienok uzavretia kúpnej zmluvy obmedzil len na porovnanie kúpnej ceny za nehnuteľnosť s cenovým predpisom a konštatovanie, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by znevýhodňovali predávajúceho, preto navrhovateľ žiadal napadnuté rozhodnutie odporcu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Navrhovateľ si uplatnil úplnú náhradu trov konania. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 16.10.2014 k návrhu napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom v celom rozsahu potvrdiť. Poukázal na to, že navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktorými by sa odporca v napadnutom rozhodnutí nezaoberal. Zotrval na jeho správnosti a dôvodnosti. Účastník konania v prvom rade vo vyjadrení zo dňa 21.05.2014 navrhol odmietnuť návrh na preskúmanie rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdiť. Vo vyjadrení zo dňa 13.11.2018 uviedol účastník konania v prvom rade, že všetky skutkové zistenia a právne posúdenie veci správnym orgánom v preskúmavanom rozhodnutí boli náležite, logicky a dostatočne zdôvodnené. K námietke navrhovateľa, že odporca za zaoberal výlučne cenou nehnuteľnosti bez skúmania ďalších okolností ďalší účastník konania zdôraznil, že z administratívneho spisu existencia takýchto okolností nevyplýva a ide len o dôkazmi nepreukázanú námietku navrhovateľa. Ďalej uviedol, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 10.07.1987 bola stanovená kúpna cena primeraná a v súlade s platnými právnymi predpismi. Účastník konania v prvom rade uviedol, že pred 16 rokmi navrhovateľ nadobudol nehnuteľnosť od svojich rodičov v celej pôvodnej výmere pozemku 1006 m2 v sume 7 533 Kčs, z čoho vyplýva, že štátu nehnuteľnosť predal za vyše dvojnásobnú cenu, v porovnaní s cenou, za ktorú ju nadobudol. S poukazom na uvedené dôvody žiadal, rozhodnutie odporcu ako vecne správne a zákonné potvrdiť. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný súd a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporcu. Dospel k záveru, že opravnému prostriedku je treba priznať úspech pre nedostatočné zistenie skutkového stavu tak ako z obsahu predloženého spisu vyplýva vedúce k nepresvedčivosti napadnutého rozhodnutia, keď inak neprináleží súdu dopĺňať dôvody absentujúce v rozhodnutí za správny orgán. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v kontexte námietok navrhovateľa v korešpondencii s administratívnym spisom ako bol súdu odporcom predložený, dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa je potrebné vyhovieť z dôvodu na nedostatočne vykonané dokazovanie k otázke splnenia všetkých zákonných podmienok. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa § 2 ods. 1 reštitučného zákona, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len „rozhodujúce obdobie“) spôsobom uvedeným v ustanovení § 3. Podľa § 3 ods. 1 písm. j) reštitučného zákona, oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa § 250j ods. 2 O.s.p, súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaných návrhov - opravných prostriedkov: K dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.: Jedným z predpokladov zákonnosti rozhodnutia, vydaného štátnym orgánom je riadne zistenie skutkového stavu veci, povinnosť vyplýva z ustanovenia § 46 Správneho poriadku. Správny súd zo súvisiaceho administratívneho spisu zistil priebeh a stav konania. Pri celkovom hodnotení však bral do úvahy všetku dokumentáciu obsiahnutú v predloženom spise a všetky okolnosti, ktoré z nej vyplývali. Vychádzajúc z uvedeného správny súd dospel k záveru, že v predmetnej veci nebol skutkový stav zistený dostačujúco na posúdenie veci. V napadnutom rozhodnutí správny orgán nevenoval pozornosť navrhovaným dôkazom nasvedčujúcim opaku ním urobeného skutkového záveru a zodpovedajúcim spôsobom tieto dôkazy nevyhodnotili, len ich konštatovali, ale predmetom úvah a hodnotení vôbec neboli (napríklad výpoveď navrhovateľa). Zásada voľného hodnotenia dôkazov totiž neznamená, že správne orgány pri svojom rozhodovaní majú na výber, ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotia a ktoré nevyhodnotia, alebo o ktoré z vykonaných dôkazov oprú svoje skutkové závery, resp. ktoré neopomenú. Rovnako ako požiadavku tiesne treba aj požiadavku nápadne nevýhodných podmienok posudzovať vždy v konkrétnom prípade s prihliadnutím na konkrétne okolnosti. V tomto smere správny orgán v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s predpokladom nápadne nevýhodných podmienok v kúpnej zmluve uviedol, že ak kúpna cena zodpovedala vtedy platným cenovým predpisom, predajom sporných nehnuteľností štátu nebol navrhovateľ znevýhodnený. Správny súd v tomto prípade považoval za nutné vychádzať z konkrétneho skutkového stavu, rešpektovať reštitučný charakter zákona č. 503/2003 Z. z. spolu so špecifickými rysmi predchádzajúcej spoločnosti (pred rokom 1990), ktorá nie vždy uznávala a najmä dodržiavala ľudské práva a slobody vzťahujúce sa najmä na majetok, čo nepochybne vyplývalo z vtedajšieho ekonomicko-politického poňatia vlastníctva a nasledujúcich skutkových okolností. Tento rozporuplný postoj k vlastníctvu musí nájsť svoj výraz pri úvahe o tom, čo treba chápať ako nápadne nevýhodné podmienky pri aplikácii reštitučného zákona. V predmetnej veci je preto potrebné vykonať náležité dokazovanie dohodnutých zmluvných plnení v súvislosti s prevodom pozemku na štát za nápadne nevýhodných podmienok. Pretože odporca v konaní nevykonal relevantné dokazovanie, ktoré by viedlo k záverom, prezentovaným v napadnutom rozhodnutí, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou odporcu, ako príslušného zákonom ustanoveného orgánu, ktorý rozhoduje v reštitučnom konaní, znovu posúdiť prípad navrhovateľa, a/ vykonať náležité dokazovanie na preukázanie reštitučného dôvodu v zmysle jeho vymedzenia obsiahnutého v uplatnení nároku navrhovateľa, b/ následne vydať nové rozhodnutie. Nové rozhodnutie riadne a v súlade s požiadavkami preskúmateľnosti uvedenými v § 47 ods. 3 Správneho poriadku dostatočne a preskúmateľne odôvodniť pri súčasnej aplikácii záverov správneho súdu, riadne a komplexne sa vysporiadať so všetkými námietkami navrhovateľa k podkladu nového rozhodnutia. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn.: 8Sžf/17/2010 úlohou správnych súdov pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť, a to najmä pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu veci. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Správny súd priznal navrhovateľovi podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania vo výške 100 %, predstavujúce odmenu advokáta. Podľa § 151 ods. 7 druhá veta O.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením. Záverom súd poznamenáva, že odporca i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, a preto ho nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.)