Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 12Sp/76/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201615 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1014201615.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: Z. E., H.. XX.XX.XXXX, C. E. X, XXX XX C., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava 15, o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn.: 5640/2014 - KaBa, RZ. 49673/2014 zo dňa 25.08.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu sp. zn.: 5640/2014 - KaBa, RZ. 49673/2014 zo dňa 25.08.2014 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím sp. zn.: 5640/2014 - KaBa, RZ. 49673/2014 zo dňa 25.08.2014 odporca podľa ustanovenia § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytovanie právnej pomoci. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal poskytnutia právnej pomoci vo veci označenej ako „neoprávnené obohatenie sa - krádež tovaru z môjho športového obchodu“. Vo veci právneho sporu, s ktorým sa navrhovateľ obrátil na odporcu, je daná pôsobnosť odporcu, keďže ide o ústavnoprávnu vec podľa § 3 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Z predložených dokladov mal odporca za preukázané, že navrhovateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc tým, že v danej veci nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc sa odporca splnením ďalších podmienok nezaoberal. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok, kde uviedol, že si podal u odporcu žiadosť o zabezpečenie právnych služieb a zastúpenia vo veciach a jej oprava vo veciach - ústavná sťažnosť zo dňa 27.01.2014 a jej oprava zo dňa 02.02.2014 vyplývajúca z dodaných rozsudkov Okresného súdu Bratislava V, sp. zn.: 23Cb240/2002 zo dňa 15.01.2013 a Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: 2Cob/186/2013 zo dňa 29.10.2013. Navrhovateľ sa odvolal proti rozhodnutiu odporcu z dôvodu nesúhlasu s postupom Okresného súdu Bratislava V, ktorý podľa navrhovateľa vec neúplne posúdil. V písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa odporca uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci navrhovateľovi z dôvodu nesplnenia podmienky uvedenej v § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci. Navrhovateľ sa na odporcu obrátil so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci vo veci „neoprávnené obohatenie sa - krádež tovaru“, zároveň si požiadal o poskytnutie právnej pomoci v rámci prebiehajúceho súdneho konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky vedenej pod sp. zn.: RVP 1152/2014. Zo žiadosti bolo zrejmé, že navrhovateľ žiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci porušenia jeho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, vedené na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.: RVP 1152/2014. Odporca má za to, že navrhovateľ v odvolaní nijako nespochybnil správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Odporca ďalej vo vyjadrení uviedol, že navrhovateľ svojimi tvrdeniami vyplývajúcimi z odvolania voči napadnutému rozhodnutiu vyjadruje nespokojnosť s konaním vedeným v predmetnej veci na Okresnom súde Bratislava V a Krajskom súde v Bratislave. Nakoľko zo žiadosti navrhovateľa zo dňa 07.05.2014 vyplývalo, že navrhovateľ žiadal o poskytnutie nároku na právnu pomoc vo veci zastupovania pred ústavným súdom, odporca sa pri zrejmej bezúspešnosti sporu zameral na posúdenie toho, či navrhovateľ splnil zákonné predpoklady na podanie ústavnej sťažnosti. V rámci tejto činnosti odporca zistil, že v predmetnej právnej veci navrhovateľ nepodal dovolanie a v súlade s § 49 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky dospel k tomu, že ústavná sťažnosť navrhovateľa nie je prípustná, nakoľko nevyčerpal všetky opravné prostriedky, alebo iné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práv alebo slobôd účinne poskytuje. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Krajský súd v Bratislave v konaní podľa ustanovenia § 250l a nasledujúcich Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že Okresný súd Bratislava V rozsudkom č. k. 23Cb240/2002 zo dňa 15.01.2013 zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd uložil Z.. Q.C. Š., nar. XX.XX.XXXX a M. R., nar. XX.XX.XXXX povinnosť zaplatiť 100 078 EUR z titulu náhrady škody, ktorú mu mali spôsobiť. K škode na majetku navrhovateľa malo dôjsť po tom, čo prenajímateľka nebytových priestorov, v ktorých navrhovateľ vykonával podnikateľskú činnosť navrhla premiestnenie jeho predajne do iných priestorov. Následne mal navrhovateľ zdravotné problémy, bol nezvestný a matka navrhovateľa odovzdala kľúče od predajne Z.. Q. Š., nar. XX.XX.XXXX a M. R., nar. XX.XX.XXXX, ktorí dňa 05.06.1994 realizovali spolu s matkou navrhovateľa inventúrny súpis zásob tovaru. Dňa 27.09.1994 navrhovateľ s matkou navštívili predajňu a našli ju vypratanú a zámok vypáčený. Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k.: 2Cob/186/2013 - 429 zo dňa 29.10.2013 tak, že potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. V odôvodnení uviedol, že žalobca nepreukázal že bol vlastníkom vecí a ich hodnotu. Ani v prípade nároku na bezdôvodné obohatenie nepreukázal vlastnícke právo k veciam a výšku bezdôvodného obohatenia, o ktorú sa mali Z.. Q. Š., nar. XX.XX.XXXX a M. R., nar. XX.XX.XXXX, obohatiť. Jediným dôkazným prostriedkom bol inventúrny súpis, ktorý nebol podpísaný, nebolo z neho zrejmé, že mal byť podkladom pre uzatvorenie kúpnej zmluvy, preto ho nebolo možné ako dôkaz akceptovať. Navrhovateľ podal ústavnú sťažnosť zo dňa 27.01.2014, vedenú na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.: RVP 1152/2014, v ktorej namietal porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky v konaniach vedených vo vyššie uvedených veciach na prvostupňovom a druhostupňovom súde. Žiadateľ dovolanie na odporúčanie zastupujúcej advokátky nepodal. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti namieta množstvo procesných chýb Okresného súdu Bratislava V a Krajského súdu v Bratislave, má odporca za to, že dovolanie by v tejto veci predstavovalo účinný opravný prostriedok. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nevyčerpal všetky účinné opravné prostriedky, a teda nesplnil zákonné predpoklady odôvodňujúce prípustnosť ústavnej sťažnosti, a teda nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu. Podľa § 3 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach a c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny, v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu a v týchto veciach aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytovanie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemožno si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 6 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, podmienky na poskytovanie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti. Podľa § 6a ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4- násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6- násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20 % trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane. Podľa § 8 zákona pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Súd preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľom napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že postup odporcu pri vydaní rozhodnutia bol v súlade s platnou právnou úpravou. Odporca dostatočne zistil skutkový stav veci, správne právne vec posúdil a na základe náležite zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, s ktorým sa konajúci Krajský súd v Bratislave v plnom rozsahu stotožňuje. Na základe vyššie uvedeného vo veci, s ktorou sa navrhovateľ obrátil na odporcu, nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dôvodom jeho vydania bola skutočnosť, že odporca mal na základe priložených listinných dokladov za preukázané, že navrhovateľ nesplnil podmienku vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu, ktorá je nevyhnutným predpokladom na poskytovanie právnej pomoci v zmysle § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Odporca v odôvodnení rozhodnutia argumentoval tým, že úspešným žiadateľom v konaní o priznanie nároku na právnu pomoc môže byť len ten, kto súčasne preukáže splnenie všetkých troch podmienok v zmysle citovaného § 6 ods. 1 zákona. Ustanovenie § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí odporca pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať, avšak na konkrétne skutočnosti, ktoré sú v citovanom ustanovení výslovne uvedené, má odporca prihliadať vždy. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii odporcu a závisí od okolností konkrétneho prípadu. Záverom konajúci Krajský súd v Bratislave konštatuje, že napadnuté rozhodnutie odporcu, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu považuje za vecne správne, vyplývajúce z riadne zisteného skutkového stavu, náležite odôvodnené, vydané v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol súd § 250k ods. 1 O.s.p. v súlade s § 250l ods. 2 O.s.p. a vo veci neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).