Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/86/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200568 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1015200568.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobkyne: X.. I. I. - MADAST, so sídlom Jána Smreka 12, 841 07 Bratislava, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec s. r. o., Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 1100302/1/104473/2015/5085 zo dňa 09.03.2015, takto r o z h o d o l : Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1100302/1/104473/2015/5085 zo dňa 09.03.2015 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9103401/5/5277748/2014 zo dňa 03.12.2014 z r u š u j e. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100% O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Daňový úrad Bratislava IV ako miestne príslušný správca dane vykonal u žalobkyni opakovanú daňovú kontrolu z dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2003 o výsledku, ktoré vyhotovil protokol č. 603/321/36634/2008/Mac zo dňa 23.04.2008 s dodatkom č. 1 zo dňa 26.05.2008. V nadväznosti na výsledky kontrolných zistení správca dane vydal dodatočný platobný výmer č. 603/231/50755/2008/Bla zo dňa 04.06.2008, ktorým vyrubil rozdiel dane z dane na dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2003 vo výške XXX.XXX,- Sk. 2. Proti uvedenému platobnému výmeru podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 14.07.2008. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. I/222/12341-69431/2008/991759 zo dňa 25.09.2008 a dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava IV zo dňa 04.06.2004 potvrdil. 3. Na základe žaloby žalobcu o preskúmaní rozhodnutia Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. 4S 162/2008-52 zo dňa 24.09.2010 zrušil druhostupňové rozhodnutie podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/, d/, e/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 4. Krajský súd sa stotožnil s názorom správcu dane vo veci neuznania výdavkov, ktoré nespĺňajú kritéria stanovené daňovými predpismi ako výdavky, ktoré nie sú výdavkami znižujúcimi základ dane. Jednalo sa o daňový doklad faktúra č. F. XX/XXXX od dodávateľky U. D. VERZUS D., faktúry č. F. XX/XXXX a faktúry č. F. XX/XXXX od dodávateľa VIVOS s.r.o. Nitra. 5. Krajský súd k výdavkom za prenájom lešenia od dodávateľa Techno Hall s.r.o. Ružomberok v sume XXX.XXX,- Sk na základe faktúry č. XX/XXXX uviedol, že žalovaný uznal opravu celej haly, hoci žalobca mal v prenájme len XXXm2, ďalej zistili, že vnútorné rozmery haly sú 72,6 x 27,8 m2 ale obvod objektu je až 2 x 76,2 + 2 x 27,8 m2 čo nekorešponduje s vnútornými rozmermi. Krajský súd poukázal na to, že žalobca nedoložil projektovú dokumentáciu haly vo C. takže v tejto časti sú skutkové okolnosti vecne ako aj dôvody hodnotenia správnym orgánom nepreskúmateľné. Čo sa týka výdavkov žalobcu na lešenie na sklad v A. súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom žalovaného, keď tento neuznal výdavky, pretože žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala dôvodnosť navýšenia tohto výdavku vo svoj prospech. 6. Žalovaný na základe rozsudku KS v Bratislava č. 4S 162/2008-52 zo dňa 24.09.2010 požiadal správcu dane o doplnenie konania v zmysle citovaného rozsudku. Správca dane doplnením konania oboznámil daňový subjekt v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 17.12.2010 a vydal rozhodnutie č. 603/231/50755/2008/Bla zo dňa 04.06.2008 tak, že zvýšil rozdiel na dani z príjmov fyzických osôb žalobkyne za zdaňovacie obdobie roku 2003. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. I/222/16345/2011/991759-r zo dňa 18.02.2011 tak, že zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 04.06.2008 tak, že rozdiel na dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2003 zvýšil na sumu X.XXX,XX eur. 7. Žalobkyňa nesúhlasila s rozhodnutím žalovaného ani správneho orgánu prvého stupňa a podala žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. 4S 70/2011-25 zo dňa 15.03.2013, ktorým rozhodnutie žalovaného č. I/222/16345/2011/991759-r zo dňa 18.02.2011 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/, d/, e/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 8. Správne orgány v zmysle uvedeného rozsudku a daňový úrad vydal rozhodnutie č. 9103401/5/5277748/2014, ktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie roka 2003 v sume X.XXX,XX eur. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1100302/1/104473/2015/5085, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. II. žalobné dôvody Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 01.04.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100302/1/104473/2015/5085 zo dňa 09.03.2015, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 99103401/5/527748/2014, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie roku 2003 v sume X.XXX,XX eur. 9. Žalobca v žalobe uviedol, že Daňový úrad Bratislava IV vykonal u daňového subjektu opakovanú daňovú kontrolu dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2003, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 603/321/36634/2008/Mac zo dňa 23.04.2008 s dodatkom č. 1 zo dňa 26.05.2008. Rozhodnutím žalovaného č. 1100302/1/22146/2013/5085-r zo dňa 15.05.2013 bol zrušený dodatočný platobný výmer správcu dane č. 603/231/50755/2008/Bla zo dňa 04.06.2008. V prípade, ak by nedošlo k zrušeniu dodatočného platobného výmeru z roku 2008 bolo by možné vydanie tohto výmeru považovať za úkon, ktorého účinkom je plynutie novej päť ročnej lehoty podľa vyššie citovaného ustanovenia. Aj táto lehota by však uplynula dňa 31.12.2013 a z toho dôvodu by právo Daňového úradu Bratislava IV opakovane vyrúbiť rozdiel dane zaniklo najneskôr k 31.12.2013. 10. Nakoľko však rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 1100302/1/222146/2013/5085-r zo dňa 15.05.2013 bol zrušený platobný výmer Daňového úradu Bratislava IV č. 603/231/50755/2008/Bla zo dňa 04.06.2008 bol defacto zrušený úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane a tým pádom úkon, od ktorého je možné počítať novú päť ročnú lehotu na vyrubenie dane. Na základe uvedeného päť ročná lehota na vyrubenie dane, ktorá začala plynúť dňa 31.12.2004 uplynula dňa 31.12.2009 v zmysle § 69 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a v tejto lehote daňový úrad nevykonal žiadny úkon, ktorý by mohol byť považovaný za úkon s účinkom začatia plynutia novej päť ročnej lehoty na vyrubenie dane. 11. Žalobca má za to, že žalovaný nesprávne aplikoval ust. § 246d O.s.p. na otázku plynutia, resp. neplynutia lehôt podľa § 69 daňového poriadku, pretože § 69 daňového poriadku nerieši otázku plynutia lehôt pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, ale lehoty, v ktorým je príslušný daňový úrad oprávnený vyrubiť daň a teda upravuje premlčanie práva vyberať a vymáhať nedoplatky. Vzhľadom na uvedené plynutie lehoty podľa § 69 daňového poriadku nebolo prerušené a teda lehota na vyrubenie dane uplynula tak, ako je uvedené u vyššie. Správca dane vykonal dňa 02.07.2014 ďalšiu daňovú kontrolu vo veci a vykonal ďalšie dokazovanie týkajúce sa výdavku ovplyvňujúceho základ dane za prenájom lešenia od dodávateľa Techno Hall s.r.o.. V rámci tejto daňovej kontroly bol žalobca listom zo dňa 30.05.2014 písomne vyzvaný na predloženie účtovných dokladov za rok 2003. Na žiadne úkony vykonané daňovým úradom nebol žalobca prizvaný. Žalobca nebol riadne predvolaný ani na oboznámenie sa s výsledkami daňovej kontroly. Daňový úrad sa v konaní zaoberal iba otázkou daňového výdavku za prenájom lešenia od dodávateľa Techno Hall, s.r.o. no napadnuté rozhodnutie o vyrubení dane daňový úrad odôvodnil aj tým, že žalobcovi neuznáva ako daňové výdavky náklady na služby poskytnuté daňovému subjektu dodávateľom U. D. - VERZUS a služby poskytnuté dodávateľom VIVOS s.r.o. Dodávka týchto služieb však vôbec nebola predmetom kontroly z 02.07.2014 a ani predmetom vyhodnotenia šetrenia, ktoré bolo s daňovníkom následne uskutočnené. 12. Z konania daňového úradu ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že úkony, ktoré daňový úrad vykonal v dňoch 02.07.2014, 16.10.2014 a 03.11.2014 boli úkony daňovej kontroly. Správca dane však vôbec nevystavil oznámenie o daňovej kontrole, hoci v tomto prípade bol tak povinný urobiť. Neoboznámil daňový subjekt s tým, že vykoná daňovú kontrolu a čoho presne sa bude daňová kontrola týkať a nepoučil daňový subjekt nepredloženia požadovaných daňových dokladov. Daňový úrad neprizval daňový subjekt k úkonom dokazovania, ktoré vykonal v rámci tejto daňovej kontroly. Nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedených v protokole o výsledku daňovej kontroly a teda ani neurčil žalobcovi žiadnu lehotu na vyjadrenie sa. 13. Daňový úrad v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca má skladové priestory vo C. prenajaté na základe nájomnej zmluvy s prenajímateľom PD C. v období od 01.02.2003 do 01.05.2003 a následne údajne od 01.06.2003 do 31.12.2003 bez písomnej zmluvy, čo následne vyhodnotil ako neexistujúci nájomný vzťah. Daňový úrad sa nezaoberal námietkou žalobcu, že tieto priestory mal aj naďalej riadne prenajaté v súlade so zákonom, keď podľa ust. § 76 od. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vypratanie nehnuteľností na súde do 30 dní obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne a to aj opakovane. Keďže žalobca tieto priestory aj naďalej užíval, o čom okrem iného preukazuje aj fakt, že tieto priestory opravoval, pričom prenajímateľ žalobu na vypratanie nepodal, nájom pretrvával aj naďalej. 14. Daňový úrad spochybnil náklady spojené s opravami a údržbou skladových priestorov v A., ktoré mal prenajaté podnikateľský subjekt X.. K. I. - MASTER a kde mala uskladnený tovar žalobkyňa, pričom ale neskúmal zmluvné vzťahy medzi žalobkyňou a podnikateľským subjektom X.. K. I. - MASTER. Daňový úrad taktiež neuznal daňový výdavok v sume XXX.XXX,- Sk bez DPH za čistiace práce a upratovacie, keď základným dôvodom pre neuznanie týchto nákladov bola skutočnosť, že časť fakturovanej sumy sa týkala čistiacich a upratovacích prác v priestoroch na K. ulici č. X, v ktorej si žalobkyňa zaregistrovala prevádzku až dňa 19.05.2005. 15. Správca dane sa takto vôbec nevysporiadal s tým, že prečo neuznal celé takto vynaložené náklady, keď najpodstatnejšiu časť fakturovanej sumy predstavovala odplata za čistenie sudov používaných na uskladnenie olejom a iných ropných látok, ktoré žalobkyňa ako subjekt zaoberajúci sa primárne veľkoobchodom a maloobchodom olejov a mazív pri svojej činnosti využíva. 16. Daňový úrad tak isto neuznal viaceré náklady na poradenstvo, konzultácie a marketingové prieskumy, keď ako uviedol daňový subjekt nepredložil dôkazy, keď takéto služby boli poskytnuté. 17. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 250j ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 18. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 28.09.2015 uviedol, že Daňový úrad Bratislava IV ako miestne príslušný správca dane vykonal u žalobkyne opakovanú daňovú kontrolu dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2003, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 603/321/36634/2008/Mac zo dňa 23.04.2008 s dodatkom č. 1 zo dňa 26.05.2008. V nadväznosti na výsledky kontrolných zistení správca dane vydal dodatočný platobný výmer č. 603/231/50755/2008/Bla zo dňa 04.06.2008, ktorým vyrubil rozdiel dane na dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2003 vo výške XXX.XXX,- Sk. 19. Proti platobnému výmeru č. 603/231/50755/2008/Bla zo dňa 04.06.2008 podal žalobca odvolanie zo dňa 14.07.2008. 20. Právoplatným rozhodnutím č. I/222/12341-69431/2008/991759 zo dňa 25.09.2008 Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky v zmysle ust. § 48 ods. 5 zákona č.511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava IV č. 603/231/50755/2008/Bla zo dňa 04.06.2008 potvrdilo. 21. Na základe žaloby žalobcu o preskúmanie rozhodnutia, Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. 4S 162/2008-52 zo dňa 24.09.2010 zrušil druhostupňové rozhodnutie podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c/,d/,e/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. vyjadrenie žalovaného 22. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 28.09.2015 uviedol, že Daňový úrad Bratislava IV ako miestne príslušný správca dane vykonal u žalobkyne opakovanú daňovú kontrolu dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2003, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 603/321/36634/2008/Mac zo dňa 23.04.2008 s dodatkom č. 1 zo dňa 26.05.2008. V nadväznosti na výsledky kontrolných zistení správca dane vydal dodatočný platobný výmer č. 603/231/50755/2008/Bla zo dňa 04.06.2008, ktorým vyrubil rozdiel dane na dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2003 vo výške XXX.XXX,- Sk. 23. Proti platobnému výmeru č. 603/231/50755/2008/Bla zo dňa 04.06.2008 podal žalobca odvolanie zo dňa 14.07.2008. 24. Právoplatným rozhodnutím č. I/222/12341-69431/2008/991759 zo dňa 25.09.2008 Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky v zmysle ust. § 48 ods. 5 zákona č.511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava IV č. 603/231/50755/2008/Bla zo dňa 04.06.2008 potvrdilo. 25. Na základe žaloby žalobcu o preskúmanie rozhodnutia, Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. 4S 162/2008-52 zo dňa 24.09.2010 zrušil druhostupňové rozhodnutie podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c/,d/,e/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 26. Krajský súd sa stotožnil s názorom správcu dane vo veci neuznania výdavkov, ktoré nespĺňajú kritériá stanovené daňovými predpismi, ako výdavky, ktoré nie sú výdavkami znižujúcimi základ dane. Jednalo sa o daňový doklad fa. č. F. XX/XXXX od dodávateľky U. D. VERZUS D., fa. č. F. XX/XXXX a fa. č. F. XX/XXXX od dodávateľa VIVOS, s.r.o. Nitra. 27. Krajský súd však k výdavkom za prenájom lešenia od dodávateľa TECHNO HALL s.r.o. Ružomberok v sume XXX.XXX,- Sk na základe fa. č. XX/XXXX uviedol, že žalovaný uznal opravu celej haly, hoci žalobca mal v prenájme len XXX m2, ďalej súd zistil, že vnútorné rozmery haly sú 72,6 x 27,8 m2, ale obvod objektu je už 2x76,2+2x27,8 m2, čo nekorešponduje s vnútornými rozmermi. 28. Krajský súd poukázal na to, že žalobkyňa nedoložila projektovú dokumentáciu haly vo Viničnom, takže v tejto časti sú skutkové okolnosti veci ako aj dôvody hodnotenia správnym orgánom nepreskúmateľné. 29. Čo sa týka výdavkov žalobkyni na lešenie na sklad v A., súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom žalovaného, keď tento neuznal výdavky, pretože žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala dôvodnosť navýšenia tohto výdavku vo svoj prospech. 30. Krajský súd uviedol, že vzhľadom na tento nedostatok je pre posúdenie zákonnosti uznania nákladov vo výške XX.XXX,- Sk ako položky ovplyvňujúcej základ dane nevyhnutné doplniť dokazovanie vo vyššie naznačenom smere a riadne vec zdôvodniť v nových rozhodnutiach. 31. Žalovaný odvolací orgán na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. 4S 162/2008-52 zo dňa 24.09.2010, v ktorom krajský súd spochybnil výpočet výdavkov za použité lešenie, požiadal v súlade s ust § 48 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov správcu dane o doplnenie konania v zmysle citovaného rozsudku. 32. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia a za účelom objektívneho posúdenia predložených dôkazných prostriedkov a svedeckých výpovedí, pristúpil správca dane k výpočtu reálne možného použitia lešenia na sklade vo C. na základe predloženej projektovej dokumentácie skladu. Nakoľko nebolo dostatočne preukázané, ktorú časť z celkovej plochy skladu žalobca využíval v období od 01.06.2003 do 31.08.2003 (kedy bolo lešenie použité) správca dane vychádzal pri výpočte plochy použitého lešenia z údajov uvedených v projektovej dokumentácii skladu (pôdorys a priečny rez) a tento výpočet uznal za skutočné výdavky. Vzhľadom na to, že v projektovej dokumentácii sa sčasti nachádzali nečitateľné údaje, správca dane pri prepočte uvedenom v protokole o výsledku zistenia z opakovanej kontroly č. 603/321/36634/2008/Mac zo dňa 23.04.2008 nesprávne uviedol dĺžku skladu XX,X m, namiesto správnej dĺžky XX,X m. 33. V zmysle vyššie uvedeného boli výdavky za prenájom lešenia znížené zo sumy XXX.XXX,- Sk bez DPH na sumu XX.XXX,- Sk, v súlade s ust. § 25 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z.z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktoré nesúvisia s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov, aj keď o týchto výdavkoch daňovník účtoval. 34. Správca dane s doplnením konania oboznámil daňový subjekt v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 603/321/120334/2010/Mac zo dňa 17.12.2010. 35. Právoplatným rozhodnutím žalovaného č. I/222/16345/2011/991759-r zo dňa 18.02.2011 žalovaný podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava IV č. 603/231/50755/2008/Bla zo dňa 04.06.2008, ktorým bol dodatočne vyrubený rozdiel dane na dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie r. 2003 v sume X.XXX,XX eura podľa § 44 ods. 6 zákona písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov zmenil tak, že rozdiel na dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2003 zvýšil na sumu X.XXX,XX eura. 36. Na základe žaloby žalobcu o preskúmanie rozhodnutia, Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. 4S 70/2011-25 zo dňa 15.03.2013 rozhodnutie žalovaného č. I/222/16345/2011/991759-r zo dňa 18.02.2011 podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm.. c/,d/,e/ Občianskeho súdneho poriadku zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 37. Krajský súd sa v rozsudku opätovne stotožnil s názorom správcu dane vo veci neuznania výdavkov, ktoré nespĺňajú kritériá stanovené daňovými predpismi, ako výdavky, ktoré nie sú výdavkami znižujúcimi základ dane. Jednalo sa o daňový doklad fa. č. FV 02/2003 vystavená dňa 21.03.2003 od dodávateľky U. D. VERZUS D., fa. č. F. XX/XXXX vystavená dňa 26.05.2003 a fa. č. F. XX/XXXX vystavená dňa 26.05.2013 od dodávateľa VIVOS, s.r.o. Nitra. 38. Krajský súd však k výdavkom za prenájom lešenia od dodávateľa TECHNO HALL s.r.o. Ružomberok v sume XXX.XXX.- Sk na základe fa. č. XX/XXXX zo dňa 05.12.2003 uviedol, že v protokole a ani následných rozhodnutiach nie sú objasnené rozpory týkajúce sa prenajatej rozlohy skladu vo C. (v období prenájmu od PD C. na základe zmluvy zo dňa 01.02.2003 to bolo 180 dní), obdobie prenájmu lešenia (podľa tvrdenia žalobkyne mala sklad prenajatý v období od 01.07.2003 a prenájom je účtovaný od 01.06.2003) doba prenájmu lešenia bola určená na 3 mesiace, prenájom je účtovaný na obdobie 6 mesiacov. Nebolo objasnené v akom časovom rozsahu a aká plocha konštrukcie bola použitá v sklade v A. a v sklade vo C.. Nebolo skúmané ako boli vysporiadané nájomné vzťahy s predchádzajúcim vlastníkom PD C., prechod vlastníckych práv na X. Š.C. a z toho vyplývajúcich povinností upraviť priestory skladu. 39. Žalovaný na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. 4S 70/2011-25 zo dňa 15.03.2013 rozhodnutie Daňového úradu Bratislava IV č. 603/231/50755/2008/Bla zo dňa 04.06.2008 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie rozhodnutím č. 1100302/1/222146/2013 zo dňa 15.05.2013. 40. Z uvedeného dôvodu Daňový úrad Bratislava opätovne preskúmal a preveril tento výdavok v rámci vyrubovacieho konania s nasledovným zistením: 41. Daňový úrad Bratislava v procese dokazovania vo vyrubovacom konaní preveril vlastnícky vzťah k predmetnej nehnuteľnosti v danom období, ako aj podmienky prenájmu. Za týmto účelom Daňový úrad Bratislava požiadal v zmysle § 26 ods. 6 zákona daňového poriadku listom č. 9103401/5/2556146/2014 zo dňa 06.06.2014 miestne príslušnú správu katastra, o oznámenie vlastníka nehnuteľnosti na parcele č. XXXX/XX vedenej v LV č. XXXX v roku 2003. Okresný úrad Pezinok, katastrálny odbor, zaslal na základe výzvy požadované doklady listom č. k. 2 83/2014 zo dňa 16.06.2014. Z dokladov, ktoré boli katastrálnym odborom zaslané Daňovému úradu Bratislava, vyplýva, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti podľa výpisu z LV č. XXXX, bolo Poľnohospodárske družstvo C. -I. Z., XXX XX C. až do 25.11.2004, kedy vlastnícke práva k nehnuteľnosti prešli na nového majiteľa na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 17.06.2003. 42. Nakoľko žalobca nepredložil žiadnu písomne uzatvorenú nájomnú zmluvu na obdobie po 01.05.2003, kedy boli údajne vykonané opravy fasád a stropu predmetnej nehnuteľnosti (skladu vo Viničnom), nepreukázal, že ním uplatnený výdavok za prenájom lešenia v sume XXX.XXX,- Sk, bol skutočne vynaložený na dosiahnutie a udržanie príjmov. Daňový úrad Bratislava postupoval v súlade s ust. § 24 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, keď fakturovanú sumu neuznal ako výdavok ovplyvňujúci základ dane. 43. K tvrdeniam žalobcu, že správca dane pri vyrubení dane nepostupoval v súlade so zákonom uvádzame, že podľa ust. § 165b ods. 1 daňového poriadku, daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. Podľa § 165b ods. 2 daňového poriadku znenie pred bodkočiarkou a § 165a sa od 30. decembra 2012 nepoužijú. Daňový úrad Bratislava v procese vyrubovacieho konania vykonal dokazovanie a následne vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane, pričom neukladal sankcie. V zmysle uvedeného bolo rozhodnutie vydané v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom. 44. Podľa ustanovenia § 246d Občianskeho súdneho poriadku ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tejto časti neplynú. Obdobne to platí o lehotách pre zánik práva vo veciach daní, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest a vyšších územných celkov. Nakoľko súdy rozhodovali v predmetnej veci od 05.12.2008 do 12.11.1010 (rozsudok č.k. 4S162/2008-52 zo dňa 24.10.2010) a od 18.04.2011 do 18.04.2013 (rozsudok č. k. 4S 70/2011-25), podľa § 69 daňového poriadku, lehoty na vyrubenie dane alebo rozdielu dane podľa vyššie citovaného § 246d Občianskeho súdneho poriadku neplynú. 45. Z uvedeného vyplýva, že vo veciach daní a poplatkov počas konania v rámci správneho súdnictva spočíva lehota, ktorej uplynutím dochádza k zániku práva vyrubiť daň. Uvedené neplatí pre premlčaciu lehotu, pretože jej uplynutím dochádza k zániku príslušného nároku, nie však práva ako takého. Lehota, uplynutím ktorej zaniká právo vyrubiť daň (v riešenom prípade), je upravená v § 45 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. 46. Účinok spočívania uvedených lehôt má začatie niektorého z konaní podľa piatej časti OSP, ktorý upravuje aj okamih začatia konania (napr. § 249 ods. 1 OSP). Lehoty neplynú počas konania až do jeho ukončenia právoplatným rozhodnutím. V deň nasledujúci po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia plynutie lehôt pokračuje. V predmetnom prípade neplynula lehota pre zánik práva vyrubiť daň od 05.12.2008 - do 12.11.2010 (708 dní) a od 18.04.2011 do 18.04.2013 (732 dní) t. j. 1440 dní. 47. Spočívanie lehoty sa týka aj maximálnej lehoty pre vyrubenie dane, predmetnom prípade za ZO 2003, preto sa aj táto posúva o 1440 dní (2003+10 rokov+ 1440 dní) na deň 10.12.2017. 48. Vzhľadom na skutočnosť, že pred uplynutím 5 ročnej lehoty na zánik práva vyrubiť daň za ZO 2003 bol vykonaný v roku 2008 úkon smerujúci na vyrubenie dane - dňa 29.05.2008 prerokovanie protokolu o výsledku zistení z opakovanej daňovej kontroly č. 603/231/36634/2008/Maca zo dňa 4.6.2008, začala plynúť 5 ročná lehota znovu od konca tohto roku. Koniec tejto lehoty sa posunul o obdobie, v ktorom prebiehalo súdne konanie (o 1440 dní), t.j. na deň 10.12.2017. 49. Podľa ust. § 68 ods. 3 daňového poriadku o priebehu a o výsledku dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19 daňového poriadku, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu. Úradný záznam č. 9103401/4/5254211/2014 bol spísaný dňa 01.12.2014. 50. K tvrdeniu žalobcu, že správca dane vykonal ďalšiu daňovú kontrolu, uvádzame, že Daňový úrad Bratislava vykonal vo veci dokazovanie v rámci vyrubovacieho konania podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S 70/2011-25 zo dňa 18.04.2013 a rozhodnutia FR SR č. 1100302/1/222146/2013/5085-r zo dňa 15.05.2013, ktorým bol zrušený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava IV č. 603/231/50755/2008/Bla zo dňa 04.06.2008 a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Nejednalo sa o daňovú kontrolu ako tvrdí daňový subjekt, nakoľko vec bola vrátená na doplnenie v rámci vyrubovacieho konania a opätovné preskúmanie dôkazov, na ktoré bolo súdom poukázané. Daňový úrad Bratislava sa v tomto procese zaoberal len sporným výdavkom (prenájom lešenia) od dodávateľa TECHNO HALL s.r.o., nakoľko pri výdavkoch uvedených v rozsudku krajského súdu v bodoch A/, B/, C/, ktoré neboli Daňovým úradom Bratislava IV pri opakovanej daňovej kontrole uznané, potvrdil súd správnosť postupu správcu dane. 51. Ako zo spisového materiálu vyplýva, Daňový úrad Bratislava v rámci vyrubovacieho konania zaslal daňovému subjektu X.. I. I. - MADAST, DIČ: 1020144136 predvolanie č. 9103401/5/2347327/2014 zo dňa 30.05.2014 na ústne pojednávanie podľa § 20 ods. 1 daňového poriadku, v ktorom žiadal predložiť účtovné doklady súvisiace s výdavkom, ktorý bol predmetom ďalšieho konania z titulu rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. 52. Dňa 02.07.2014 sa dostavil splnomocnený zástupca daňového subjektu za účelom predloženia dokladov, ktoré zamestnanci správcu dane požadovali v predvolaní, čo uviedli v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 9103401/5/3212569/2014. Zástupca daňového subjektu nepredložil žiadne nové účtovné doklady, ktoré by relevantne potvrdili opodstatnenosť výdavku za prenájom lešenia. 53. Žalovaný ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav a po právnej stránke vec posúdili správne. Navrhujeme žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j Občianskeho súdneho poriadku zamietnuť. 54. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. IV. právne posúdenie krajským súdom a relevantné právne predpisy 55. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 OSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom a preto rozsudkom č. k. 5S 86/2015-63 zo dňa 16.02.2016 žalobu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. 56. Proti tomuto rozhodnutiu podal v lehote žalobca odvolanie, v ktorom okrem iného uviedol, že konajúci súd nesprávne aplikoval ustanovenie zákona č. 116/1990 pre daný nájomný vzťah, čo malo za následok nesprávne posúdenie výdavku za prenájom lešenia podľa faktúry č. 19/2003 ako výdavku ovplyvňujúceho základ dane. Ďalej v odvolaní uviedol, že žalovaný vôbec neuznal daňový výdavok vo výške XXX.XXX,- SK bez DPH na čistiace a upratovacie práce, keď základným dôvodom neuznania tohto výdavku bola skutočnosť, že časť fakturovanej sumy sa týkala týchto prác v priestoroch na Matejkovej ulici č. 9, v ktorej si žalobca zaregistroval prevádzku až 19.05.2005. V súvislosti s posudzovaním a neuznaním ďalších daňových výdavkov na poradenstvo, konzultácia, marketing žalobca uvádza, že dôkazné bremeno daňového subjektu v rámci daňového konania nie je absolútne. Nie je spravodlivé požadovať od daňového subjektu presné a detailné preukázanie ich poskytnutia, keď išlo o dodanie služieb zjavne nemateriálnej povahy, keď kontrola sa vykonáva 5 a viac rokov od ich poskytnutia, dodania a zaplatenia a bežne sa k takýmto službám žiadna evidencia nevedie. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 57. O odvolaní žalobcu rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 2Sžf/85/2016 zo dňa 26.02.2019 tak, že zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 86/2015-63 zo dňa 16.02.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že krajský súd nedostatočne odôvodnil, prečo považuje postup správneho orgánu za správny a aké úvahy ho viedli k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu daňových výdavkov za čistiace a upratovacie práce v priestoroch na K. ulici č. X a tiež za poradenstvo, konzultácie a marketingové prieskumy. 58. K 01.07.2016 bol prijatý Správny súdny poriadok. Podľa prechodných ustanovení § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté podľa tretej časti OSP predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd ďalej rozhodoval danú vec už podľa správneho súdneho poriadku. 59. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia orgánu verejnej správy bolo potrebné zrušiť. 60. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 61. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 62. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/104473/2015/5085 zo dňa 09.03.2015 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava IV č. 99103401/5/527748/2014 zo dňa 03.12.2014. 63. Súd mal z administratívneho spisu za preukázané, že Daňový úrad Bratislava IV vykonal u daňového subjektu - žalobcu opakovanú daňovú kontrolu dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2003, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 603/321/36634/2008/Mac zo dňa 23.04.2008 s Dodatkom č. 1 zo dňa 26.05.2008. Na základe výsledkov z daňovej kontroly vydal Daňový úrad Bratislava IV rozhodnutie - Dodatočný platobný výmer č. 603/231/50755/2008/Bla zo dňa 04.06.2008, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2003 v sume XXX.XXX,- SK. Tento dodatočný platobný výmer bol žalovaným zrušený a to rozhodnutím č. 1100302/1/222146/2013/5085-R zo dňa 15.05.2013 a vec vrátil Daňovému úradu Bratislava IV na ďalšie konanie. Žalovaný zrušil dodatočný platobný výmer zo dňa 04.06.2008 na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4S 70/2011-25 zo dňa 15.03.2013. 64. Podľa § 69 ods. 1, ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z., ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí 7. rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane, alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov, možno najneskôr do 10. rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. 65. Súd má za to, že päťročná lehota na vyrubenie dane, ktorá začala plynúť dňa 31.12.2004 uplynula 31.12.2009 v zmysle ustanovenia § 69 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (obsahovo rovnaké znenie bolo upravené aj v ustanovení § 45 ods. 1, ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. platného v čase, kedy nastali skutočnosti, ktoré boli predmetom skúmania daňovými orgánmi) a v tejto lehote daňový úrad nevykonal žiadny úkon, ktorý by mohol byť považovaný za úkon s účinkom začatia plynutia novej 5. ročnej lehoty na vyrubenie dane. 66. Ak by nedošlo k zrušeniu dodatočného platobného výmeru č. 603/231/50755/2008/Bla zo dňa 04.06.2008, bolo by možné vydanie tohto výmeru považovať za úkon, ktorého účinkom je plynutie novej 5. ročnej lehoty podľa vyššie citovaného ustanovenia a táto lehota by uplynula dňa 31.12.2013, t. j. 5. rokov od 31.12.2008 a z toho dôvodu by právo Daňového úradu Bratislava IV opakovane vyrubiť rozdiel dane zaniklo k 31.12.2013. Nové rozhodnutie Daňový úrad Bratislava č. 9103401/5/5277748/2014 vydal dňa 03.12.2014, čiže po uplynutí 5. ročnej lehoty na vyrubenie dane. 67. Námietka žalovaného, že vo veci vyrubenia rozdielu dane za rok 2003 boli vedené súdne konania od 05.12.2008 do 12.11.2010 pod sp. zn. 4S 162/2008 a od 18.04.2011 do 18.04.2013 vedené pod sp. zn. 4S 70/2011, ku dňu vydania rozhodnutia Daňového úradu k 03.12.2014 lehoty podľa § 69 neplynuli, pretože počas uvedených súdnych konaní neplynú, je podľa súdu irelevantná. Ustanovenie § 69 Daňového poriadku rieši lehoty, v ktorých príslušný daňový úrad oprávnený vyrubiť daň a upravuje premlčanie práva vybrať a vymáhať nedoplatky. Súd má za to, že plynutie lehoty podľa § 69 Daňového poriadku nebolo prerušené a lehota na vyrubenie dane uplynula, tak ako je vyššie uvedené. Z uvedeného vyplýva, že daňový úrad už nemal vydať rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. 9103401/5/5277748/2014 zo dňa 03.12.2014. 68. Na základe uvedených skutočností sa konajúci súd s ďalšími námietkami uvedenými v žalobe, ako aj v odvolaní proti rozsudku tunajšieho súdu č. k. 5S 86/2015-63 zo dňa 16.02.2016 nezaoberal. 69. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 09.03.2015, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9103401/5/5277748/2014 zo dňa 03.12.2014 bolo potrebné zrušiť v zmysle § 191 ods. 1 písm. c/ SSP. 70. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. 71. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.