Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/206/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201426 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1015201426.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: BONUS LM spol. s r.o., IČO: 35 698 501, so sídlom Ružinovská 14/4812, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária ŠČURY, s. r. o., IČO: 47 258 055, so sídlom M. R. Štefánika 2618, Čadca, pracovisko Za kasárňou 1, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Tomášikova 46, Bratislava, za účasti ďalších účastníkov: v 1. rade J. D., D.. P., P. Ú. XXXX/XX, Q., zastúpená advokátskou kanceláriou: LEGAL CARTEL s.r.o., IČO: 36 677 175, so sídlom Na Hrebienku 5433/40, Bratislava, v 2. rade T.. J. P., P. Ú.R. XX, Q., v 3. rade U.. I. Š., B. XX, Q., U..G..Q. XXX, Q., v 4. rade L. W., R. XX, Q., v 5. rade L. W., P. Ú. XX, Q., v 6. rade F. P., P. Ú. XX, Q., v 7. rade Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková cesta 36, Bratislava, v 8. rade Hlavné mesto SR Bratislava, oddelenie správy nehnuteľností, so sídlom Primaciálne nám. 1, Bratislava, v 9. rade Mestská časť Bratislava- Staré Mesto, oddelenie majetkové a investičné, so sídlom Vajanského nábr. 3, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2014/68734/ZAD zo dňa 01.07.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2014/68734/ZAD zo dňa 01.07.2015 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Krajský súd v Bratislave ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov. 1. Rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Staré mesto, pod č. 519/22858/2014/STA/Ham-A/3 zo dňa 02.06.2014, ako príslušný stavebný úrad (ďalej len „stavebný úrad“) podľa § 117 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, zák. č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov, čl. 67 štatútu hlavného mesta Bratislavy, § 1 písm. c) zák. č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie, § 2 písm. e) zák. č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov, bolo stavebníčke J. D., D.. P., Q. P. Ú. XX, Q., vydané stavebné povolenie na zmenu dokončenej stavby „Rodinný dom - zmena dokončenej stavby, P. Ú. XX, Q.“ objektu so súp. č. I. XXXX na ulici P. Ú. XX F. Q. na pozemkoch registra „C“ parc. č. XXXX/X a XXXX/X v k.ú. P. L., s prípojkami inžinierskych sietí aj na pozemku registra „C“ parc. č. XXXX a pozemku registra „E“ parc. č. XXXXX v k.ú. P. L. (ďalej len „stavba“). 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali žalobca a ďalší účastník v 3. rade odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný pod č. OU-BA-OVBP2-2014/68734/ZAD zo dňa 01.07.2015 tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového stavebného úradu potvrdil. II. Žaloba. 3. V zákonnej lehote žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.08.2015 sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2014/68734/ZAD zo dňa 01.07.2015, ako aj rozhodnutia prvostupňového stavebného úradu z dôvodu, že rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, že zistenia skutkového stavu sú v rozpore s obsahom spisov, sú nedostatočné pre posúdenie veci, sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a pre nezrozumiteľnosť a konania majú také vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Žalobca žiadal rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 4. Žalobca poukázal na porušenie povinnosti podľa § 56 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „SP“), keď prvostupňový stavebný úrad povolil zmenu dokončenej stavby s názvom „Rodinný dom - zmena dokončenej stavby, P. Ú. XX, Q. na základe žiadosti stavebníčky J. D.. Predmetné rozhodnutie stavebný úrad doručil dňa 18.06.2014 priamo žalobcovi, napriek tomu, že mal v konaní plnomocenstvom ustanoveného zástupcu na celé konanie Q.. I.. U. Ď.. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie dňa 30.06.2014, na základe ktorého, žalovaný uložil prvostupňovému stavebnému úradu riadne doručiť napadnuté rozhodnutie postupom v zmysle § 25 ods. 5 SP. Dňa 07.11.2014 bolo zástupcovi žalobcu doručené oznámenie prvostupňového stavebného úradu o opakovanom postúpení odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom o.i. bolo uvedené, že dotknuté rozhodnutie bolo doručené splnomocnenému zástupcovi fikciou doručenia, neprevzatím zásielky v odbernej lehote. Splnomocnený zástupca žalobcu podal dňa 10.11.2014 priamo žalovanému odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom okrem iného upozornil na nesprávne právne posúdenie doručenia prvostupňového rozhodnutia a možné porušenie povinnosti podľa ust. § 56 SP. 5. Žalobca poukázal na fikciu doručenia s citáciou ustanovení § 25 ods. 5 v spojení s ods. 2 a ods. 3 SP a má zato, že fikcia doručenia nastala najskôr dňa 24.10.2014, prípadne dňa 27.10.2014 a 15- dňová zákonná lehota pre podanie odvolania nemohla uplynúť skôr ako dňa 10.11.2014, prípadne dňa 11.11.2014. Na základe uvedeného žalobca tvrdí, že odvolanie spolu so spisom bolo postúpené žalovanému dňa 29.10.2014 predčasne bez toho, aby prvostupňový stavebný úrad vyčkal na prípadné doručenie odvolania, čím sa žalovaný sám vylúčil z povinnosti podľa § 56 SP. Prvostupňový stavebný úrad sa primerane nevysporiadal s uvedenou odvolacou námietkou a žalovaný sa obmedzil len na konštatovanie, že „aplikácia § 25 ods. 2 a ods. 3 správneho poriadku je určená pre prípady, ak nemožno doručiť písomnosť právnickej osobe alebo podnikateľovi - fyzickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa". Žalobca namieta, že správne orgány prvého aj druhého stupňa nesprávne právne posúdili otázku doručovania zástupcovi účastníka konania s plnomocenstvom pre celé konanie, čím odňali možnosť ostatným účastníkom konania, aby boli upovedomení o obsahu podania žalobcu, aby sa k nemu vyjadrili, prípadne aby navrhli nové dôkazy. 6. Žalobca namieta porušenie ust. § 3 ods. 2 SP, keď prvostupňový stavebný úrad obdržal od stavebníčky dňa 11.05.2015 prepracovanú projektovú dokumentáciu, pričom túto skutočnosť neoznámil účastníkom konania, čím im neumožnil vyjadriť sa k predloženej prepracovanej projektovej dokumentácii a uplatniť prípadné námietky. Takéto konanie je vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 7. Žalobca namieta postup prvostupňového stavebného úradu v rozpore s ust. § 137 zák. č. 50/1976 Zb. stavebného zákona (ďalej len „SZ"), keď konanie neprerušil a vydal rozhodnutie napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že na Okresnom súde Bratislava I je pod sp. zn. 12C/243/2013 vedené konanie, predmetom ktorého je spochybnenie vlastníckeho práva stavebníčky k stavbe označovanej ako rodinný dom, ktorá je objektom zmeny dokončenej stavby a je predmetom tohto správneho konania. Skutočnosť, že vo veci je vedené súdne konanie, je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava pre k. ú. Q. - P. L.. V tejto súvislosti žalobca poukázal, že otázka vlastníckeho práva k predmetnej stavbe je otázkou zásadného významu, rozhodnutie o ktorej môže znemožniť uskutočnenie zmeny dokončenej stavby, ktorá je predmetom stavebného konania. Preto bolo povinnosťou prvostupňového stavebného úradu stavebné konanie prerušiť podľa § 137 ods. 2 SZ. Prvostupňový stavebný úrad si o otázke námietky účastníka konania, vyplývajúcej z absencie vlastníckeho práva stavebníčky k stavbe urobil úsudok sám, napriek tomu, že bol predložený dôkaz o súdnom konaní. Stavebný úrad si môže o takejto otázke robiť úsudok sám jedine v prípade, ak by účastník konania takýto dôkaz nepredložil. Takýmto konaním stavebný úrad postupoval v rozpore aj čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 8. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že predmetom uvedeného civilného súdneho konania je aj určenie, že predmetná stavba nie je rodinným domom, čo je rovnako otázkou zásadného významu k predmetnému stavebnému konaniu a to vo vzťahu k posúdeniu splnenia kritérií pre rozhodovanie o povolení zmeny dotknutej stavby. Z procesného hľadiska ide o otázku predbežnú, o rozhodnutí ktorej bolo začaté súdne konanie, a teda jej rozhodnutie nie je v kompetencii stavebného úradu. Stavebný úrad bol povinný v zmysle § 29 ods. 1 SP konanie prerušiť. Prvostupňový stavebný úrad svoj postup odôvodnil tým, že účastník konania nepredložil dôkaz o tom, že príslušný súd v súdnom konaní vydal predbežné opatrenie. Keďže ust. § 137 SZ neukladá účastníkovi konania povinnosť predložiť ako dôkaz, že bolo súdom vydané predbežné opatrenie, postup prvostupňového stavebného úradu je opäť v rozpore s jeho zákonnou licenciou. Ak prvostupňový stavebný úrad mal za to, že predbežné opatrenie je potrebné predložiť, mal v súlade s § 3 ods. 2 SP účastníka konania poučiť a vyzvať ho na predloženie súdom vydaného predbežného opatrenia. Svoj právny názor žalobca oprel o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžo/156/2010 z 03.05.2011 podľa ktorého „Správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon (§ 29 ods. 1 správneho poriadku). Rozhodnutie správneho orgánu o prerušení konania v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je rozhodnutím o predbežnej otázke (§40) a uplatní sa vtedy, keď sa v konaní vyskytne prekážka, v dôsledku ktorej nemožno určitý čas v konaní pokračovať. Ak sa v čase správneho konania len začalo rozhodovať o predbežnej (prejudiciálnej) otázke, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie vo veci, správny orgán konanie preruší a to bez ohľadu na to, či konanie o predbežnej otázke začalo z podnetu správneho orgánu alebo na podnet účastníka. Podľa súdnej judikatúry platí zásada, že správny orgán, ktorý koná vo veci, je nielen oprávnený, ale i povinný zaoberať sa predbežnými otázkami, ak sa v konaní vyskytnú." 9. Žalobca namieta rozhodnutia stavebných orgánov prvého aj druhého stupňa, keď v rozpore so záväzným regulatívom minimálnej výmery stavebnej parcely 600 m2, stanoveným v Územnom pláne zóny Machnáč, zmeny a doplnky rok 2002 v znení Územného plánu zóny Machnáč, zmeny a doplnky rok 2005, ktorého záväzná časť bola vyhlásená VZN hl. m. SR Bratislavy č. 11/2008 dňa 15.12.2008, ktorý sa mení a dopĺňa VZN hl. m. SR Bratislavy č. 2/2003, pre sektor č. 7/11-10, vydali stavebníčke súhlas na zmenu dokončenej stavby. Žalobca nesúhlasí s právnym názorom stavebného úradu vyjadrený v rozhodnutiach prvého a druhého stupňa s tým, že „regulácia minimálnej výmery pozemku je určená týmto územnoplánovacím podkladom iba pre nezastavané pozemky a teda pre novostavby", nakoľko nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Stavebné úrady v odôvodnení svojich rozhodnutí neuvádzajú žiadne konkrétne zákonné alebo podzákonné ustanovenie, z ktorého svoj právny názor odvodili. Takéto rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 10. Podaním z 19.10.2015, doručeným súdu elektronicky, bez zaručeného elektronického podpisu, dňa 19.10.2015, v písomnej forme doručené súdu dňa 22.10.2015, žalobca zhrnul žalobné dôvody a zároveň žalobu rozšíril o dôvody porušenia povinností stavebným úradom podľa § 69 ods.1, § 39a ods. 4 SZ a nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nedostatok dôvodov. 11. Žalobca poukázal na ust. § 69 ods. 1 SZ, podľa ktorého sa stavebné povolenie oznámi rovnakým spôsobom ako začatie stavebného konania a upovedomenie o ústnom pojednávaní. Keďže upovedomenie o ústnom pojednávaní, ako aj oznámenie o začatí konania boli doručované v písomnom vyhotovení do vlastných rúk účastníkov konania resp. ich splnomocnených zástupcov, žalovaný svojím postupom konal v rozpore s uvedeným zákonným ustanovením, keď žalobou napadnuté rozhodnutie doručoval verejnou vyhláškou a nie v písomnom vyhotovení do vlastných rúk účastníkov konania resp. ich splnomocnených zástupcov. 12. Žalobca počas celého stavebného konania namietal spojenie územného a stavebného konania, keďže má zato, že v danom prípade nejde o jednoduchú stavbu a neobstojí zdôvodnenie žalovaného, že podmienky umiestnenia stavby vyplývajú z územného plánu zóny. V územnom pláne zóny nie je určené možné umiestnenie stavby, vymedzené súradnicami s odstupmi stavby od susedných pozemkov a stavieb. V územnom pláne zóny sú stanovené rovnaké pravidlá pre všetky parcely v rovnakom sektore, preto použitý výklad žalovaného je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, keďže v prípade iných stavebníkov v rovnakom sektore stavebný úrad nepovolil spojenie územného a stavebného konania. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa nevysporiadal s uvedenými námietkami a správnosť postupu prvostupňovým stavebným úradom vyvodil z výkladu ust. § 39a ods. 4 SZ a opomenul absenciu predpokladu možnosti spojenia územného a stavebného konania pre podmienky umiestnenia vzhľadom na pomery v území ako i podmienok umiestnenia vyplývajúcich z územného plánu zóny. Žalovaný sa sústredil len na skutočnosť, že pôvodná stavba je jednoduchou stavbou, a ust. § 39a ods. 4 SZ je možné vykladať tak, že aj u prístavby jednoduchej stavby je možné spojiť územné a stavebné konanie, a to bez ohľadu na skutočnosť, že výsledná stavba nie je jednoduchou stavbou. Žalobca je názoru, že ust. § 39a ods. 4 SZ je možné vykladať len tak, že stavebný úrad môže spojiť územné a stavebné konanie len vtedy, ak aj výsledná stavba, t.j. stavba po realizovanej prístavbe k existujúcej jednoduchej stavbe bude tiež stavbou jednoduchou v zmysle stavebného zákona. Navrhovaná stavba má mať viac ako jedno nadzemné podlažie, teda nie je jednoduchou stavbou v zmysle § 139b ods. 1 písm. a) SZ. 13. Žalobca ďalej namieta, že žalovaný sa riadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou, že rozhodnutie stavebného úradu je nezákonné pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov podľa ust. § 47 ods. 3 SP, nakoľko stavebný úrad sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou, že dotknutá stavba nie je rodinným domom, nakoľko nespĺňa zákonné predpoklady, obsiahnuté v § 43b ods. 3, ods. 4 a ods. 5 SZ, hoci na liste vlastníctva č. XXXX, bola zapísaná ako rodinný dom až v roku 2009, pričom tento údaj vedený na katastrálnom odbore Okresného úradu Bratislava, nie je záväzným v zmysle § 70 Katastrálneho zákona. 14. Žalovaný sa riadne nevysporiadal ani s námietkou, že navrhovaná stavebná činnosť nemá charakter „zmeny dokončenej stavby", nakoľko v zmysle § 139b ods. 5 písm. b) SZ nedôjde k prístavbe novej časti stavby k pôvodnej tak, aby zároveň došlo k prevádzkovému prepojeniu starej a novej stavby, keďže po odstránení podstatnej časti pôvodnej stavby ostane zachované iba čiastočne pivničné murivo a výlučne účelovo má slúžiť ako „údajný oporný múr pre zatrávnenú terasu". A tvrdenie, že v základovej časti existujúceho objektu bude zriadený šatník, je tiež účelové a technicky nerealizovateľným logickým nezmyslom. Takýto zámer je čisto fiktívny, obchádzajúci zmysel právnej regulácie, a z pohľadu práva je úkonom absolútne neplatným v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Projekt, ktorý takto účelovo obchádza zákon, je v rozpore s princípom dobrých mravov upravených v § 3 Občianskeho zákonníka. (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2S/320/2012-44 z 15.01.2014 „súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy"). V tejto súvislosti žalobca uviedol, že logicky a ekonomicky uvažujúci stavebník bežne nemieni do novej stavby začleniť časť pôvodnej stavby, stavebnotechnicky nevyhovujúcej súčasným normám. Ak tak stavebník urobí, jediným logickým argumentom je zámer obísť zmysel a účel územného plánu. Kým u stavebníka je takéto uvažovanie prípustné, v prípade stavebného úradu ide o nezákonné konanie, porušujúce základné princípy konania stanovené v 2. oddiely Správneho poriadku. 15. Žalovaný sa riadne nevysporiadal ani s informáciami Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy z listu z 26.01.2012, ktoré napriek tomu, že sa týkajú toho istého zámeru na tých istých pozemkoch, sú diametrálne odlišné od stanoviska stavebného úradu a záväzného stanoviska Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy. III. Vyjadrenie žalovaného. 16. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 23.09.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.09.2015 s tým, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, ako aj správneho právneho posúdenia. Rozhodnutia boli vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi a žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. 17. K žalobe žalovaný uviedol, že obsah žaloby sa z veľkej časti stotožňuje s odvolaním, pričom s jeho námietkami sa žalovaný podrobne zaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Poukázal, že prvostupňový správny orgán poučil účastníkov v rozhodnutí o stavebnom povolení č. 519/22858/2014/ STA/Ham-A/3 zo dňa 02.06.2014, že svoje odvolanie môžu podať na Mestskú časť Bratislava - Staré Mesto, pričom odvolacím orgánom je Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky. No splnomocnený zástupca za žalobcu, podal odvolanie oneskorene a aj nesprávne na správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie nevydal. 18. K námietke neupovedomenia účastníkov stavebného konania o prepracovanej projektovej dokumentácie žalovaný uviedol, že stavebníčka doručila stavebnému úradu aktualizovaný výpočet potrieb statickej dopravy v súlade s STN 73 6110/Z2 - Projektovanie miestnych komunikácií Zmena 2, ktorý odvolací orgán nepovažoval za potrebné a účelné v intenciách § 3 ods. 2 SP oznámiť účastníkom konania, aby sa k tomuto mohli vyjadriť, z dôvodu, že aktualizovaným výpočtom nedošlo k zmene v projektovaných parametroch v časti návrhu odstavných plôch, o čom by mali byť účastníci konania oboznámení. Takýmto postupom podľa názoru žalovaného neboli dotknuté práva a právom chránené záujmy účastníkov stavebného konania. 19. Žalovaný k vlastníckemu právu k predmetu stavby uviedol, že v súlade s ustanoveniami katastrálneho zákona je údaj o vlastníckom práve k stavbe, bez ohľadu na jej účel, uvedený na výpise z katastra nehnuteľností hodnoverný a správny orgán je ním viazaný do doby, pokiaľ sa nepreukáže opak. Účel stavby nemá dopad na navrhovanú zmenu stavby tzn., že i v prípade, ak by stavba bola napr. záhradnou chatou, je v území určenom na malopodlažnú zástavbu, a je možná aj zmena takejto dokončenej stavby na rodinný dom. IV. Vyjadrenie ďalšieho účastníka v 7. rade Slovenský pozemkový fond. 20.V podaní zo 14.09.2018, doručené súdu dňa 20.09.2018 ďalší účastník k veci samej uviedol, že stavba sa realizuje na pozemkoch registra „C“ parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X v k.ú. P. L., ktoré v nepatrnej časti susedia s pozemkom registra „E“ parc. č. XXXX vedenom na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. P. L. v podielovom spoluvlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy a nezistených vlastníkov, ktorých v zmysle príslušných zákonných ustanovení zastupuje Slovenský pozemkový fond. Z uvedeného dôvodu bol Slovenský pozemkový fond účastníkom administratívneho konania. 21. Zo žalobných dôvodov vyplýva, že predmetom správneho súdneho konania je posúdenie viacerých právnych otázok, ktoré však nemôžu ovplyvniť vlastnícke právo nezistených vlastníkov (zmenu či zánik vlastníckych práv), preto neexistuje dôvodná obava, že by výsledkom tohto konania boli dotknuté práva a povinnosti nezistených vlastníkov. Preto Slovenský pozemkový fond ponecháva posúdenie žalobných dôvodov ako aj zákonnosti napadnutého rozhodnutia na úvahe súdu. V. Vyjadrenie ďalšieho účastníka v 8. rade Hlavné mesto SR Bratislava, oddelenie správy nehnuteľností. 22.V podaní zo 17.09.2018, doručené súdu dňa 20.09.2018 ďalší účastník k veci samej uviedol, že rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BA- OVBP2-2014/68734/ZAD zo dňa 01.07.2015 je vecne správne, vychádza z náležite zisteného a listinami podloženého stavu veci, je dostatočne odôvodnené a vydané na základe preverenia a zabezpečenia technických podkladov. Do práv stavebníčky vo vzťahu k stavbe rodinného domu so súp. č. I..XXXX, hlavné mesto nevstupuje. Uloženie inžinierskych sietí do pozemku registra „E“ parc. č. XXXXX k.ú. P. L., na ktorom je vybudovaná komunikácia P. Ú., práva k pozemku boli upravené podľa § 139 ods. 1 SZ formou právneho úkonu tzv. iného práva k pozemku. 23. K žalobným dôvodom, ktorými sa žalobca domáha preverenia procesných postupov, ďalší účastník uviedol, že žalobca dlhodobo disponoval informáciou, že prebieha správne konanie a čoho sa týka, preto ak mal záujem na priebehu tohto konania, mal sa informovať o listinách a podaniach už v rámci správneho konania. 24. Žalobou napadnuté skutočnosti a procesné námietky považuje ďalší účastník za nedôvodné, s cieľom zabrániť vydaniu stavebného povolenia. Procesné práva, vrátane rovnosti práv účastníkov, boli zo strany správneho orgánu v dostatočnej miere zabezpečené pre všetkých účastníkov konania. 25. K vlastníckemu právu k stavbe rodinného domu zapísaného na liste vlastníctva, vedený v katastri nehnuteľností, ďalší účastník vyslovil svoj názor s tým, že ide o hodnoverný a správny údaj, pričom správny orgán ako aj účastníci konania sú ním viazaný, pokiaľ sa nepreukáže opak. Žalobca nepreukázal, že by mu svedčilo vlastnícke právo k danej stavbe ani žiadnu listinu potvrdzujúcu jeho tvrdenia, preto takáto argumentácia nemá žiaden relevantný základ. Ďalší účastník žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného ako vecne správne potvrdil. VI. Administratívne konanie. 26. Z administratívneho spisu súd zistil, že žiadosťou z 26.05.2010, doručenou Miestnemu úradu mestskej časti Staré Mesto dňa 09.06.2010, stavebníčka J. P., podala žiadosť o stavebné povolenie na stavbu „Prestavba a prístavba rodinného domu - zmena dokončenej stavby“ ako vlastníčka stavebného pozemku a objektu na parc. č. XXXX/X,X vedená na LV č. XXXX. Predložený projekt rieši prestavbu existujúceho rodinného domu so zachovaním časti obvodového muriva. Prístavba je navrhnutá v dvoch úrovniach nad pôvodnou stavbou so vznikom dvoch bytov so samostatnými vstupmi. Prvý byt je umiestnený na 1. PP a 1.NP s plochou 115,42 m2 a druhý byt je umiestnený na 2.NP s plochou 122,41 m2. Rodinný dom bude mať 1 podzemné a 2 nadzemné podlažia. Plocha pozemku je 503 m2, z toho zastavaná plocha je 138,02 m2. Súčasťou žiadosti sú vyjadrenia všetkých dotknutých orgánov. 27. Mestská časť Bratislava Staré Mesto dňa 28.06.2010 oznámila všetkým zainteresovaným účastníkom, ktoré doručila písomne do vlastných rúk, začatie spojeného územného a stavebného konania na stavbu „Prestavba a prístavba rodinného domu - zmena dokončenej stavby“ a zároveň nariadila ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 16.07.2010. O ústnom pojednávaní dňa 16.07.2010 bol spísaný protokol. Keďže žalobcovi oznámenie o ústnom pojednávaní a miestnom zisťovaní nebolo úspešne doručené, písomnosťou zo 07.07.2010 bol žalobca informovaný o žiadosti stavebníčky na vydanie stavebného povolenia, a že oznámenie o ústnom pojednávaní a miestnom zisťovaní nebolo žalobcovi riadne doručené, preto môže nahliadnuť do podkladov a prípadné námietky môže uplatniť do 7 pracovných dní od doručenia. Žalobca mal písomnosť riadne doručenú dňa 23.07.2010. Listom doručeným úradu dňa 02.08.2010 žalobca podal námietky k spojeniu územného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním s poukazom na § 39a ods.4 SZ, nedodržanie minimálnej výmery parcely pre rodinný dom, žiadal o opätovné ústne pojednávanie na mieste stavby, nedodržanie normatív podľa § 6 ods. 3, ods.4 vyhl.č. 532/2002 Z.z. a iné. 28. Mestská časť Bratislava Staré Mesto, ako stavebný úrad vydala pod č. 6654/36003/2010/URS/Oka- A/16 zo dňa 11.08.2010 rozhodnutie, ktorým povolila stavebníčke v spojenom územnom a stavebnom konaní zmenu dokončenej stavby - prestavbu rodinného domu na ulici P. Ú. XX F. Q.. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie dňa 14.10.2010 v ktorom namietal porušenie § 36 ods. 1 SZ v spojení s § 21 ods. 2 SP, keď mu nebolo oznámené začatie konania, že stavebný úrad sa zákonným spôsobom nevysporiadal s námietkou nedodržania minimálnej výmery stavebnej parcely stanovenej územným plánom, že stavebný úrad sa nevysporiadal s námietkou k predloženému svetlotechnickému posudku, že stavebný úrad sa zákonným spôsobom nevysporiadal s námietkou nedodržania normatív podľa § 6 ods. 3, ods. 4 a absenciou postupu podľa ods. 5 vyhl. č. 532/2002 Z.z., s námietkou, že existujúca stavba nie je rodinný dom. Predmetné odvolanie stavebný úrad doručil účastníkom konania na vyjadrenie listom z 18.10.2010 a dňa 27.10.2010 stavebný úrad postúpil odvolanie s administratívnym spisom odvolaciemu orgánu. Krajský stavebný úrad v Bratislave, ako odvolací orgán rozhodnutím č. A-2011/779-MIK zo dňa 03.01.2011 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolací správny orgán v svojom rozhodnutí konštatoval, že nemá za preukázané, že boli splnené zákonné podmienky na spojenie konania o umiestnení stavby so stavebným konaním (§ 39a ods. 4 SZ). Na základe záverov z miestneho zisťovania má odvolací orgán dôvodné pochybnosti o pravdivosti údajov projektovej dokumentácie, keď skutkový stav zistený ohliadkou dňa 14.12.2010 nie je totožný so stavom ktorý je uvedený v projektovej dokumentácii. V projektovej dokumentácii má pôvodná stavba rozmery 6,20 m x 4,60 m t.j. zastavaná plocha cca 28,5 m2 a na LV č. XXXX z roku 2010 je zastavaná plocha o rozmere 68 m2. Odvolací orgán poukázal i na svetlotechnický posudok vypracovaný I.. G. U. v ktorom uvádza, že na pozemku sa nachádza malý drevený domček, pričom v predloženej projektovej dokumentácii je uvedené, že z jestvujúceho rodinného domu sa zachová časť obvodového muriva. V zmysle uvedeného, odvolací stavebný úrad uložil prvostupňovému stavebnému úradu zistiť skutočné rozmery stavby (pôvodný stav), zistiť, či predmetná stavba je rodinný dom alebo či ide o drevenú chatku pri ktorej je predpoklad, že sa pri stavbe nezachovajú ani obvodové múry a pôjde o novú stavbu. A keďže nie je preukázané, že ide o zmenu dokončenej stavby - prestavbu rodinného domu a že na dotknutom pozemku nie je v grafickej časti UPD-Z Machnáč navrhnutá iná stavba ako pôvodná, t.j. nie sú dané presné podmienky na umiestnenie predmetnej zmeny dokončenej stavby, nie je jednoznačné, že boli splnené podmienky na povolenie stavby v zlúčenom konaní podľa § 39a ods. 4 SZ. 29. Následne konanie na prvostupňovom stavebnom úrade pokračovalo doložením listín stavebníčkou a na 22.05.2012 stavebný úrad oznámil účastníkom konania nariadenie ústneho pojednávania. O ústnom pojednávaní bol spísaný protokol s tým, že účastníci boli oboznámení o charaktere stavby so stanoviskami dotknutých orgánov a žalobca v písomnej forme predložil pripomienky. Listom č. 245/47217/2013/STA/Ham z 31.10.2013 stavebný úrad oznámil účastníkom pokračovanie spojeného územného a stavebného konania s nariadením miestneho zisťovania na deň 21.11.2013. O ústnom pojednávaní bola spísaná zápisnica s tým, že miestneho zisťovania sa zúčastnila zástupkyňa stavebníčky a pracovníčka stavebného úradu. V zápisnici je uvedený opis stavby a pozemku. Dňa 03.12.2013 do spisového materiálu nahliadol zástupca žalobcu, ktorý si vyhotovil fotokópie dokladov zo spisu, o čom je urobený záznam. Rozhodnutím č. 245/53134/2013/STA/Ham z 11.12.2013 bol stavebným úradom účastníčke U.. I. L. ustanovený opatrovník. Listom č. 519/5769/2014/STA/Ham zo 04.02.2014 stavebný úrad oznámil účastníkom pokračovanie spojeného územného a stavebného konania s nariadením miestneho zisťovania na deň 20.03.2014. Dňa 13.03.2014 doručil stavebnému úradu zástupca žalobcu návrh na prerušenie konania podľa § 137 ods. 2 SZ z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 12C/240/2013 v ktorom sa rieši otázka vlastníckych vzťahov k predmetnej nehnuteľnosti, skutkovo a právne opísaných v predmetnom návrhu. Podaním z 20.03.2014 zástupca žalobcu podal námietky špecifikované v 11-tich bodoch. Stavebný úrad rozhodnutím č. 519/14913/2014/STA/Zas z 25.03.2014 rozhodol o námietke predpojatosti podanej zástupcom žalobcu voči zamestnankyni správneho úradu I.. R. W. tak, že túto z prejednania a rozhodovania v predmetnej veci nevylúčil. Následne stavebný úrad pod č. 519/22858/2014/STA/Ham-A/3 zo dňa 02.06.2014 vydal stavebné povolenie na zmenu dokončenej stavby. Stavebný úrad sa vyjadril k námietkam podaným žalobcom v odôvodnení svojho rozhodnutia na strane 17 až 20. 30. Proti prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu podal žalobca odvolanie dňa 30.06.2014, ktoré v zásade obsahuje žalobné dôvody. Predmetné odvolanie bolo doručené účastníkom stavebného konania a zúčastneným osobám na vyjadrenie. Po doručení kompletného spisového materiálu s odvolaním, odvolací Okresný úrad Bratislava, prípisom z 10.09.2014 vrátil spis prvostupňovému stavebnému úradu z dôvodu doručenia prvostupňového rozhodnutia v súlade s § 25 ods. 5 SP, ustanovenému zástupcovi spoločnosti BONUS LM, spol. s r.o., keďže prvostupňové rozhodnutie stavebný úrad, napriek ustanovenému zástupcovi na celé konanie, doručil rozhodnutie priamo spoločnosti BONUS LM, spol. s r.o.. Ustanovený zástupca žalobcu si zásielku s prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu neprevzal v úložnej lehote, doručenka sa vrátila stavebnému úradu dňa 21.10.2014, pričom ustanovený zástupca žalobcu podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu dňa 10.11.2014, priamo odvolaciemu Okresnému úradu Bratislava. Medzitým prvostupňový stavebný úrad opakovane postúpil spis prípisom z 29.10.2014 odvolaciemu správnemu orgánu, Okresnému úradu (doručený dňa 06.11.2014). Okresný úrad rozhodnutím č. OU-BA- OVBP2-2015/8241/ZAD z 19.03.2015 odvolacie konanie prerušil, pre doplnenie podania žalobcu v zmysle výzvy pod č. OU-BA-OVBP2-2015/8241/V/ZAD zo dňa 19.03.2015 adresovanú žalobcovi ako aj ustanovenému zástupcovi (rieši sa postavenie účastníka a vzťah k pozemku) a výzvy stavebníčke na doplnenie resp. prepracovanie projektovej dokumentácie v súvislosti s naplnením požiadavky § 8 ods.3 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. (počet odstavných a parkovacích plôch musí zodpovedať technickej norme) na dobu kým prekážky pominú, maximálne na 60 dní. K požiadavke odvolacieho správneho orgánu sa stavebníčka vyjadrila podaním z 05.05.2015 s tým, podľa jej názoru správny orgán nesprávne aplikoval technickú normu prijatú v čase, kedy už bola projektová stavebná dokumentácia schválená a posudzovaná podľa právnej úpravy platnej v čase jej posudzovania. Napriek uvedenému predložila odvolaciemu správnemu orgánu prepracovanú projektovú dokumentáciu. Následne Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, ako odvolací orgán pod č. OU-BA-OVBP2-2014/68734/ZAD zo dňa 01.07.2015 rozhodol tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového stavebného úradu potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.08.2015 a je predmetom súdneho prieskumu spolu s prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu. VII. Právne posúdenie žaloby. 31. Podľa § 491 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 32. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 33. V predmetnej veci bolo konanie začaté podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. podaním žaloby na súd dňa 24.08.2015, t.j. predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP. Súd pri preskúmavaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia postupoval podľa SSP, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 a nahradil Občiansky súdny poriadok, s poukazom na prechodné ustanovenie § 491 ods. 1 a ods. 2 SSP, podľa ktorého, správny súd konanie dokončí podľa SSP s tým, že právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona ostávajú zachované a nebude uplatňovať ustanovenia SSP, ak by boli v neprospech žalobcu. 34. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo (§27 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 35. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 36. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 37. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný. 38. Podľa § 39 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „SZ“) v znení účinnom v čase podania žiadosti stavebníčky o stavebné povolenie, v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. 39. Podľa § 39a ods. 4 SZ, stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny. 40. Podľa § 43b ods. 3 SZ, rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. 41. Podľa § 61 ods. 1 SZ, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. 42. Podľa § 61 ods. 6 SZ, stavebný úrad upovedomí dotknuté orgány vždy jednotlivo. Tieto orgány sú povinné oznámiť svoje stanovisko v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje námietky účastníci konania. Ak niektorý z orgánov štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie dlhší čas, predĺži stavebný úrad na jeho žiadosť lehotu pred jej uplynutím. Ak dotknutý orgán v určenej alebo predĺženej lehote neoznámi svoje stanovisko k povoľovanej stavbe, má sa za to, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí. 43. Podľa § 62 ods. 1 SZ, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania, e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických, funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií, vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov. 44. Podľa § 62 ods. 3 SZ, stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky. 45. Podľa § 62 ods. 4 SZ, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne. 46. Podľa § 65 SZ, so stavebným konaním sa spájajú, pokiaľ to nevylučuje povaha veci alebo ak osobitné predpisy neustanovujú inak, aj iné konania potrebné na uskutočnenie stavby. Správne orgány príslušné na ich uskutočňovanie majú v stavebnom konaní postavenie dotknutého orgánu podľa § 140a. 47. Podľa § 66 ods. 1 SZ, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. 48. Podľa § 66 ods. 2 SZ, záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí a) umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním, b) ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, c) dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, d) lehotu na dokončenie stavby, e) plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete,f) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou, g) použitie vhodných stavebných výrobkov, h) povinnosť oznámiť začatie stavby. 49. Podľa § 69 ods. 1 SZ, stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sa oznámi rovnakým spôsobom ako začatie stavebného konania a upovedomenie o ústnom pojednávaní; tieto rozhodnutia týkajúce sa jednoduchých a drobných stavieb sa oznámia aj orgánom štátnej správy, ktoré si vyhradili posúdenie dokumentácie. 50. Podľa § 69 ods. 2 SZ, ak sa stavebné povolenie oznamuje verejnou vyhláškou, vyvesí sa na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. 51. Podľa § 139b ods. 1 písm. a) SZ, jednoduché stavby sú bytové budovy, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m2, majú jedno nadzemné podlažie, môžu mať aj jedno podzemné podlažie a podkrovie. 52. Podľa § 139b ods. 5 SZ, zmeny dokončených stavieb sú a) nadstavby, ktorými sa stavby zvyšujú, b) prístavby, ktorými sa stavby pôdorysne rozširujú a ktoré sú navzájom prevádzkovo spojené s doterajšou stavbou. 53. Podľa § 140 SZ, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 54. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „SP“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 55. Podľa § 3 ods. 2 SP, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 56. Podľa § 3 ods. 4 SP, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 57. Podľa § 46 SP, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 58. Podľa § 47 ods. 1 SP, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 59. Podľa § 47 ods. 3 SP, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. VIII. Závery správneho súdu. 60. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutí prvostupňového a druhostupňového stavebného úradu, ktorými bola v spojenom územnom a stavebnom konaní povolená zmena dokončenej stavby s názvom „Rodinný dom - zmena dokončenej stavby, P. Ú. XX, Q.“ na pozemkoch registra „C“ parc. č. XXXX/X a XXXX/X, k.ú. P. L., s prípojkami inžinierskych sietí aj na pozemku registra „C“ parc. č. XXXX a pozemku registra „E“ parc. č. XXXXX, k.ú. P. L., podľa § 39, § 66 SZ v spojení s § 10 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z.z. a § 46, § 47 SP. Správny súd rozhodnutia správnych orgánov skúmal v rozsahu žalobných námietok, či boli vydané v súlade so stavebným zákonom a správnym poriadkom. 61. Námietky žalobcu uvedené v odseku 4. a 5. tohto rozhodnutia, keď prvostupňový stavebný úrad svoje rozhodnutie nedoručil ustanovenému zástupcovi na celé konanie, čím porušil ust. § 25 ods. 5 SP a mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti podľa § 56 SP, súd vyhodnotil ako nedôvodné. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že prvostupňový stavebný úrad doručil svoje rozhodnutie priamo žalobcovi (hoci žalobca mal pre celé konanie ustanoveného zástupcu), ktorý písomnosť riadne prevzal dňa 18.06.2014 a aj priamo doručil dňa 30.06.2014 odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu. Všetky podané odvolania boli stavebným úradom doručené účastníkom a zúčastneným osobám s možnosťou na vyjadrenie. Vada v doručení rozhodnutia oprávnenej osobe bola odstránená druhostupňovým stavebným úradom, ktorý administratívny spis vrátil prvostupňovému stavebnému úradu na odstránenie predmetnej vady (doručenie písomnosti zvolenému zástupcovi s plnomocenstvom na celé konanie) a uložil stavebnému úradu postupovať v súlade s ust. § 25 ods. 5 SP. Správne konanie pred správnymi orgánmi oboch stupňov tvorí jednotný procesnoprávny celok, v rámci ktorého odvolací správny orgán preskúmava zákonnosť postupu prvostupňového orgánu, ako aj zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že bez ohľadu na to, aké námietky uvedie účastník konania v odvolaní, odvolací orgán je povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. V danom prípade odvolací orgán už pri predložení veci s podaným odvolaním, zistil vadu pri doručovaní rozhodnutia prvostupňovým stavebným úradom a v súlade so zákonom vrátil vec prvostupňovému stavebnému úradu na zabezpečenie postupu podľa § 25 ods. 5 SP, pričom odstránenie tejto vady nemohlo žalobcovi spôsobiť žiadnu ujmu na jeho právach, ani privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie. 62. Pokiaľ ide o doručenie rozhodnutia prvostupňovým stavebným úradom po vrátení spisu odvolacím správnym orgánom treba uviesť, že prvostupňový stavebný úrad doručoval svoje rozhodnutie ustanovenému zástupcovi pre celé konanie (§ 25 ods. 5 SP), ktorý si písomnosť neprevzal, ani v úložnej lehote a písomnosť sa stavebnému úradu vrátila dňa 21.10.2014, kedy začína plynúť trojdňová lehota (§ 25 ods. 2, ods. 3 SP), ktorá sa považuje za deň doručenia, t.j. 24.10.2014 odkedy plynie lehota 15 dní na odvolanie (§ 54 ods. 2 SP), t.j. 08.11.2014 (sobota) a najbližší pracovný deň je pondelok dňa 10.11.2014. Keďže odvolanie bolo ustanoveným zástupcom podané dňa 10.11.2014, bolo podané včas. V tejto súvislosti neunikla súdu skutočnosť, že podané odvolanie ustanoveným zástupcom bolo podané síce včas, avšak na nepríslušný druhostupňový správny orgán (§ 54 SP), v rozpore s poučením. Pri dodržaní všetkých procesných povinností ustanovených zákonom (SP), ktoré nie je možné odpustiť, by za situácie, keď odvolanie bolo síce podané včas avšak na nepríslušnom orgáne, sa prvostupňové rozhodnutie stáva právoplatným, so všetkými dôsledkami a na podané odvolanie by druhostupňový správny orgán neprihliadal. V prejednávanej veci však súd nemohol neprihliadnuť na vady správnych orgánov prvého aj druhého stupňa, ktoré boli tak zásadného významu, že tieto nemôžu byť na ťarchu žalobcu ako odvolateľa (nedoručenie prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu ustanovenému zástupcovi na celé konanie ale bolo doručené priamo žalobcovi, ktorý podal riadne, včas a na príslušný správny orgán odvolanie; odvolanie ustanoveného zástupcu na celé konanie bolo podané včas ale na nepríslušný orgán ktorý bezodkladne odvolanie nepostúpil príslušnému prvostupňovému správnemu orgánu o čom mal účastníka podľa § 20 SP upovedomiť; prvostupňový správny orgán pred uplynutím 15 dňovej lehoty na podanie odvolania ktorá pripadla na 10.11.2014, postúpil pôvodné odvolanie žalobcu už prípisom dňa 29.10.2014 odvolaciemu správnemu orgánu). 63. Ústavne garantované právo na spravodlivý proces v sebe zahŕňa celú radu samostatných subjektívnych základných práv, okrem iných aj právo na dodržanie procesných postupov zákonom ustanovených, ktorých porušenie spôsobuje vadu zaťažujúcu prebiehajúce konanie, či vydané rozhodnutie. S prihliadnutím na uvedené je potrebné za súčasť pojmu právneho štátu, resp. práva na spravodlivý proces považovať povinnosť štátnych orgánov pri svojej činnosti súvisiacej s rozhodovaním dodržiavať procesný poriadok. Dodržiavanie zákonných povinností má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť ich rozhodovacieho procesu a vylúčiť ľubovôľu. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v odsekoch 61. a 62. tohto rozhodnutia, s dôrazom, že priamo žalobca podal odvolanie včas a na príslušný správny orgán a ustanovený zástupca žalobcu podal odvolanie síce včas ale na nesprávny správny orgán, súd vyhodnotil, že s podaným odvolaním je potrebné sa riadne zaoberať a jeho dôvody v súlade so zákonom vyhodnotiť. 64. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 6. tohto rozhodnutia, keď prvostupňový stavebný úrad po tom ako obdržal od stavebníčky dňa 11.05.2015 prepracovanú projektovú dokumentáciu, túto skutočnosť neoznámil účastníkom konania, čím im neumožnil vyjadriť sa k predloženej prepracovanej projektovej dokumentácii a uplatniť prípadné námietky, čo malo za následok porušenie § 3 ods. 2 SP, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že riešenie parkovacích stojísk vo vzťahu k objektu a charakteru navrhovanej stavby rieši príslušná technická norma (STN). Preto stavebný úrad v tejto súvislosti iba posudzuje, či navrhované parkovacie stojisko vo vzťahu k navrhovanej stavbe je v súlade s technickou normou alebo nie, takže takýto postup nemá vplyv a nemôže zasiahnuť do práv a záujmov účastníkov a zúčastnených osôb stavebného konania, keďže podmienky parkovacích stojísk určuje technická norma. Súd však nesúhlasí s názorom a postupom stavebného úradu a dal za pravdu stavebníčke, že správny orgán pri aplikácii technickej normy STN 73 6110/Z2, ktorá bola prijatá až v čase prebiehajúceho stavebného konania v odvolacom stupni, porušil zásadu zákazu retroaktivity (lex retro non agit - zákon nepôsobí naspäť). Zákaz retroaktivity je jeden zo základných právnych princípov demokratickej spoločnosti zaručujúci právnu istotu. Preto pri posudzovaní parkovacích stojísk, ktorých podmienky upravuje technická norma, t.j. právny predpis, je potrebné posudzovať podľa technických noriem platných a účinných v čase podania žiadosti stavebníčky o stavebné povolenie - zmena dokončenej stavby. Uvedené logicky vyplýva i z priebehu všetkých úkonov (projektová dokumentácia, vyjadrenia a stanoviská dotknutých orgánov), ktoré stavebníčka zabezpečila pred podaním žiadosti, všetko za účinnosti právnych predpisov ku dňu podania žiadosti. Bolo by v rozpore so zdravým rozumom, nehospodárne a nepraktické, ak by v čase prebiehajúceho stavebného konania došlo k zmenám právnych noriem, aby sa stavebné konanie vždy prerušovalo za účelom prepracovania projektovej dokumentácie z dôvodu zmeny právnych noriem a predpisov. Ako by bola zaručená právna istota? Preto správny súd uzatvára, že začaté stavebné konanie (aj odvolacie) sa dokončí podľa starej normy, právneho predpisu, pokiaľ nová norma alebo právny predpis výslovne neustanoví, že správne konanie ktoré nebolo dokončené do účinnosti nového predpisu, dokončí sa podľa dovtedajšieho právneho predpisu. 65. Námietky žalobcu uvedené v odseku 7., 8. a 13. tohto rozhodnutia, že prvostupňový stavebný úrad postupoval v rozpore s § 137 SZ, keď konanie neprerušil napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že na Okresnom súde Bratislava I je pod sp. zn. 12C/243/2013 vedené konanie, predmetom ktorého je spochybnenie vlastníckeho práva k stavbe a riešenie otázky, že predmetná stavba nie je rodinný dom, a o predbežnej otázke si stavebný úrad urobil názor sám, súd vyhodnotil ako nedôvodné. Správny súd konštatuje, že v rámci stavebného konania sa môžu vyskytnúť námietky o ktorých prináleží rozhodovať súdu. Pri posúdení námietok, stavebný úrad prihliada na predmet námietky, t.j. otázku ktorá má byť predmetom konania pred všeobecným súdom s dôrazom, či rozhodnutie všeobecného súdu o predbežnej otázke má priamo dopad na rozhodnutie stavebného úradu. Je potrebné uviesť, že žalobca sa pred všeobecným súdom nedomáhal určenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - stavbe (žalobca sa domáhal určenia, že stavebníčka nie je vlastníčkou stavby), takže akékoľvek rozhodnutie všeobecného súdu nemohlo nijako ukrátiť žalobcu na jeho právach v predmetnom stavebnom konaní, pričom stavebníčka svoj právny vzťah k stavbe súp. č. XXXX ako aj k pozemkom parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X preukázala listom vlastníctva č. XXXX k.ú. P. L.. List vlastníctva je verejnou listinou a stavebný úrad z takejto listiny vychádzal, preto v tejto časti námietky nebol dôvod aby správny orgán postupoval podľa § 137 SZ a na základe zásady rýchlosti a pružnosti správneho konania, posúdil predbežnú otázku nezávisle od rozhodnutia súdu. Pokiaľ ide o námietku riešenia otázky, že stavba nie je rodinný dom, ktorá bola tiež predmetom konania pred všeobecným súdom, stavebný úrad vychádzal z výpisu listu vlastníctva, ktorý existujúcu stavbu deklaroval podľa druhu stavby 10 ako rodinný dom so súpisným číslom XXXX. Stavebný úrad vychádzal z tejto verejnej listiny, preto nebol dôvod aby postupoval podľa § 137 SZ. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia sa v logických súvislostiach vysporiadal s uvedenou otázkou, že nebolo dôvodné sa s touto otázkou zaoberať, keďže sa jedná o stavbu postavenú cca v roku 1940 za účinnosti iných právnych predpisov, ktorá nie je toho času užívaná a predmetom stavebného povolenia je jej zmena. 66. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 9. tohto rozhodnutia, keď stavebné orgány prvého aj druhého stupňa rozhodli v rozpore so záväzným regulatívom minimálnej výmery stavebnej parcely 600 m2, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. K uvedenej námietke treba uviesť, že v zmysle záväzného regulatívu Hlavného mesta SR Bratislavy z roku 1999 aktualizovaného zmenami a doplnkami ku dňu podania žiadosti, výmera stavebnej plochy pre výpočet indexov zastavanej plochy a prírodnej plochy pre rodinný dom je minimálne 600 m2, pričom navrhovanou stavbou dotknuté pozemky v zmysle výpisu LV č. XXXX parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/ X k.ú. P. L. majú plochu 503 m2 a zastavaná plocha je 68 m2 na parc. č. XXXX/X. Podľa názoru správneho súdu, stavebný úrad, na princípe spravodlivého procesu, podľa ktorého nemožno účastníkovi uložiť, resp. od účastníka požadovať bez kontextu ostatných súvislostí s vecou spojených, nesplniteľnú povinnosť, resp. podmienku tak, ako je to v preskúmavanej veci. Stavebný úrad sa dostatočne a v logických súvislostiach vysporiadal s uvedeným regulatívom tak, že reálne ide o zastavaný pozemok na ktorom nie je zakázaná stavebná činnosť (nejde o nezastavaný pozemok, stavbu na zelenej lúke), že hoci podmienky pre umiestnenie stavby možno považovať za stiesnené, pričom za dodržania ďalších regulácií určených územnoplánovacím podkladom na zonálnej úrovni a rovnako i v samotnom stavebnom konaní (napr. umiestnenie okien a pod.), je stavba akceptovateľná. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že je potrebné vo vzťahu k regulatívu stavebného pozemku vždy individuálne posúdiť aj ústavou zaručené vlastnícke právo a s ním spojené právo s majetkom disponovať a starať sa oň. 67. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 11. tohto rozhodnutia, keď poukázal na ust. § 69 ods. 1 SZ, podľa ktorého sa stavebné povolenie oznámi rovnakým spôsobom ako začatie stavebného konania a upovedomenie o ústnom pojednávaní. V danom prípade upovedomenie o ústnom pojednávaní aj oznámenie o začatí konania boli doručované v písomnom vyhotovení do vlastných rúk účastníkov konania resp. ich splnomocneným zástupcom, pričom žalovaný žalobou napadnuté rozhodnutie doručoval verejnou vyhláškou a nie v písomnom vyhotovení do vlastných rúk účastníkov konania resp. ich splnomocneným zástupcom. Súd námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny súd pri vyhodnotení tejto námietky vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžp/20/2011 zo 14.12.2011 a uzavrel, že hoci žalovaný správny orgán pochybil, keď rozhodnutie o stavebnom povolení doručil verejnou vyhláškou a tým nadobudlo rozhodnutie právne účinky, treba však uviesť, že stavebné povolenie bolo doručované verejnou vyhláškou všetkým účastníkom konania a zúčastneným osobám, t.j. rovnako, pričom aj keby išlo o kombinované doručovanie (verejnou vyhláškou aj doručením do vlastných rúk), táto skutočnosť nemá za následok nezákonnosť doručenia a tým ani nezákonnosť vydaného rozhodnutia. 68. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 12. tohto rozhodnutia, keď počas celého stavebného konania namietal spojenie územného a stavebného konania s tým, že v danom prípade nejde o jednoduchú stavbu a ust. § 39a ods. 4 SZ je možné vykladať len tak, že stavebný úrad môže spojiť územné a stavebné konanie len vtedy, ak aj výsledná stavba, t.j. stavba po realizovanej prístavbe k existujúcej jednoduchej stavbe bude tiež stavbou jednoduchou v zmysle stavebného zákona. Navrhovaná stavba má mať viac ako jedno nadzemné podlažie, teda nie je jednoduchou stavbou v zmysle § 139b ods. 1 písm. a) SZ. Súd námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Je nesporné, že územné konanie nie je možné nahradiť konaním stavebným a naopak. Územné konanie aj stavebné konanie majú stavebným zákonom presne vymedzený účel, ktorý je v každom konkrétnom prípade rozpracovaný v územnom rozhodnutí a stavebnom povolení. V územnom konaní sa vydáva územné rozhodnutie, ktorým sa umiestňujú stavby, mení sa využitie územia alebo sa chránia dôležité záujmy v území. V stavebnom povolení stavebný úrad určí záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby s prihliadnutím najmä na ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby. Napriek uvedenému, stavebný zákon upravuje aj určitú „symbiózu“ medzi územným a stavebným konaním a to v ust. § 39a ods. 4 SZ. Stavebný úrad na základe žiadosti stavebníka spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky jej umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území, pričom stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku a dotknutej stavby alebo že má k pozemku a stavbe iné právo podľa § 139 ods. 1 SZ, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu alebo vykonať zmenu stavby. Stavebný úrad sa dostatočne a v súlade so zákonom argumentačne vysporiadal so skutočnosťou, keď vychádzal z už existujúcej stavby, vedenej na LV č. XXXX, že sa jedná o jednoduchú stavbu, ktorá má byť prestavaná stavebnými úpravami (nadstavba a prístavba) v súlade s funkčným využitím územia, danými stiesnenými podmienkami v území (avšak akceptovateľnými) a spojil územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri prístavbe a nadstavbe jednoduchej stavby. Súd názor žalobcu, že stavebný úrad môže spojiť územné a stavebné konanie len vtedy, ak aj výsledná stavba, t.j. stavba po realizovanej prístavbe k existujúcej jednoduchej stavbe bude tiež stavbou jednoduchou, nie je správny a nekopíruje ani dikciu a úmysel zákonodarcu. 69. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 14. tohto rozhodnutia, že navrhovaná stavebná činnosť nemá charakter „zmeny dokončenej stavby", súd vyhodnotil ako dôvodnú. Správny súd dal za pravdu žalobcovi, že sa žalovaný dostatočne presvedčivo nevysporiadal s § 139b ods.5 písm. b) SZ, že navrhovaná stavebná činnosť má charakter „zmeny dokončenej stavby" a to jednotlivo k plánovanej nadstavbe ako aj prístavbe. S poukazom na rozsah a charakter navrhovanej „zmeny dokončenej stavby“ (z existujúcej stavby osadenej vo svahu, časť nachádzajúca sa nad terénom sa zbúra a časť základov sa zasype), len strohé odôvodnenie, že „... podľa projektovej dokumentácie predmetom povolenia zmena dokončenej stavby, ktorou je prístavba k ponechanej, upravenej časti jestvujúceho rodinného domu, v ktorej je navrhnutý šatník a zatrávnená terasa ...“, je absolútne nedostatočné a dokonca odporujúce logickému mysleniu, resp. prepojeniu využitia práve k navrhnutému šatníku. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ako môže byť navrhnutý šatník z ponechanej časti existujúcich základov (zvyšok základov bude zasypaný) prevádzkovo prepojený k novej časti stavby (dve nadzemné podlažia, tretie ustúpené), ktorá pozostáva z dvoch samostatných bytových jednotiek so samostatnými vstupmi z exteriéru. Ak správny orgán je názoru, že navrhovaná stavebná činnosť má charakter „zmeny dokončenej stavby", mal dostatočným spôsobom, v logických súvislostiach odôvodniť, na základe akej správnej úvahy dospel k takémuto názoru. 70. Správny súd dodáva, že v odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. V súvislosti s právnym posúdením nie je dostatočné len citovanie príslušných ustanovení, ale je potrebné, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia má byť presvedčivá tak, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým správny orgán na základe týchto premís dospel, boli prijateľné, racionálne a v neposlednej rade aj spravodlivé a presvedčivé. Iba riadne, logické a zrozumiteľné odôvodnenie sa pre účastníka správneho konania stáva presvedčivým o jeho zákonnosti (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžp/76/2009, sp.zn. 5Sžp/87/2009). Úlohou súdu v správnom súdnictve je kontrola zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, a nie nahrádzať rozhodovaciu činnosť správneho orgánu, k čomu by došlo, pokiaľ by súd dopĺňal vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia správneho orgánu podstatným spôsobom, pretože a priori povinnosťou správneho orgánu je náležite odôvodniť svoje rozhodnutie v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. 71. Podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), každý sa môže domáhať stanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v stanovených prípadoch u iného orgánu. 72. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (zákon č. 460/1992 Zb.), každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 73. Ústavne garantované právo na spravodlivý proces v sebe zahŕňa celú radu samostatných subjektívnych základných práv, okrem iných aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktorých porušenie spôsobuje vadu zaťažujúcu prebiehajúce konanie, či vydané rozhodnutie. S prihliadnutím na uvedené je potrebné za súčasť pojmu právneho štátu, resp. práva na spravodlivý proces považovať povinnosť štátnych orgánov svoje rozhodnutia náležite odôvodňovať. Dodržiavanie tejto povinnosti má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť ich rozhodovania a vylúčiť ľubovôľu. Správny orgán musí v svojom rozhodnutí uviesť, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Nedostatok riadneho odôvodnenia predstavuje porušenie práva na spravodlivé konanie a rozhodovanie vo veci samej. 74. V rámci odôvodnenia súd sa nezaoberal všetkými námietkami s odkazom na princíp, že súd nemusí dávať odpoveď na všetky otázky nastolené žalobcom v žalobe, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. 75. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v časti námietky uvedenej v odseku 14. tohto rozhodnutia, v zmysle odôvodnenia v odseku 69. až 73. tohto rozhodnutia a keďže je esenciálna (vymedzenie charakteru stavby upravuje procesný postup územného a stavebného konania), rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP ako nepreskúmateľné zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je viazaný právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozhodnutí a bude postupovať v naznačenom smere. IX. Trovy konania. 76. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Pribratí účastníci si žiadne trovy konania neuplatnili, preto im súd náhradu trov konania nepriznal. 77. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).