KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava26. 3. 2019plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/247/2015 z 26. 3. 2019

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. marca 2019, sp. zn. 2S/247/2015, ECLI:SK:KSBA:2019:1015201870.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/247/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201870
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1015201870.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov
senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Znalecký
ústav PKF, s.r.o., IČO: 35802146, so sídlom v Bratislave, Prievozská 2/A, zastúpeného spoločnosťou
JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., IČO: 36866598, so sídlom v Piešťanoch, Sad A. Kmeťa 24, za
ktorú koná advokát JUDr. Roman Kvasnica, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 38615/2015/15/RK zo dňa 16.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného ministra spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 38615/2015/15/RK zo dňa 16.10.2015 spolu s rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 38615/2015/15 zo dňa 5.6.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu
verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný ako prvostupňový správny orgán listom zo dňa 27.2.2015 vyzval žalobcu, aby v lehote piatich
dní odo dňa doručenia predložil znalecké denníky obsahujúce záznamy o úkonoch znaleckej činnosti
za roky 2012 až 2015. Žalobca reagoval podaním doručeným žalovanému dňa 9.3.2015, ku ktorému
priložil listiny obsahujúce záznamy o úkonoch znaleckej činnosti, ktoré boli označené ako „Výpis zo
znaleckého denníka“, no nespĺňali obsahové náležitosti podľa § 23 ods. 2 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 490/2004 Z.z. ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z. (ďalej ako „vyhláška“). V
nadväznosti na to žalovaný ďalším listom zo dňa 10.3.2015 žalobcu vyzval, aby bezodkladne predložil
znalecké denníky obsahujúce záznamy o úkonoch znaleckej činnosti vypracovaných v priebehu rokov
2012 až 2014 a predložil rovnopisy písomne podaných úkonov znaleckej činnosti č. 92/2013, 94/2013,
102/2014 a č. 104/2014. Odpoveď žalobcu spolu sa požadovanými prílohami bola žalovanému doručená
dňa 20.3.2015. Deň 20.3.2015 je potrebné považovať za deň, kedy sa žalovaný dozvedel o porušení
povinnosti žalobcami z celkového hľadiska vytýkaných nedostatkov a vyhodnotil skutkovú situáciu vo
veci žalobcu; inými slovami, žalovaný sa dňa 20.3.2015 dozvedel o prípadnom nezákonnom konaní
žalobcu.

2. Žalovaný ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 38615/2015/15 zo dňa 5.6.2015 uložil
žalobcovi pokutu v sume XX.XXX,- € za správne delikty podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zákona č. 382/2004



Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 382/2004 Z.z.) spočívajúce v nasledovných skutkoch:
I. v znaleckom denníku obsahujúcom záznamy o úkonoch znaleckej činnosti vypracovaných v priebehu
prvého polroka 2012:
a) nesprávne uviedol poradové čísla úkonov znaleckej činnosti, označených poradovými číslami 40/2012
- 88/2012, pretože číslovanie v každom roku sa začína od čísla 1, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z §
14 ods. 2 písm. a) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 3 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z., § 17 ods.
3 a ods. 4 vyhlášky a vysvetlivkou k stĺpcu 1 v prílohe č. 2 k vyhláške,
b) na každej zo strán uviedol záznam o znaleckých úkonoch, ktorých bol iný počet ako desať, čím porušil
povinnosť vyplývajúcu z § 14 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení § 33 písm. e) zákona č. 382/2004
Z.z. a § 17 ods. 3 vyhlášky,
c) priebežne nečísloval strany, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 14 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z.
v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z. a § 17 ods. 3 vyhlášky,
d) v stĺpci 5 neuviedol ani v jednom prípade údaj o účtovanej odmene, čím porušil povinnosť vyplývajúcu
z § 14 ods. 2 písm. g) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z.,
§ 17 ods. 3 vyhlášky a vysvetlivkou k stĺpcu 5 v prílohe č. 2 k vyhláške,
e) v stĺpci 6 neuviedol ani v jednom prípade údaje k účtovanej odmene, čím porušil povinnosť vyplývajúcu
z § 14 ods. 2 písm. g) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z.,
§ 17 ods. 3 vyhlášky a vysvetlivkou k stĺpcu 6 v prílohe č. 2 k vyhláške,
f) v stĺpci 7 neuviedol ani v jednom prípade účtované výdavky, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 14
ods. 2 písm. g) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z., § 17 ods. 3
vyhlášky a vysvetlivkou k stĺpcu 7 v prílohe č. 2 k vyhláške,
g) v stĺpci 8 neuviedol ani v jednom prípade výšku priznanej odmeny a výšku náhrady výdavkov, čím
porušil povinnosť vyplývajúcu z § 14 ods. 2 písm. g) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33 písm. e)
zákona č. 382/2004 Z.z., § 17 ods. 3 vyhlášky a vysvetlivkou k stĺpcu 8 v prílohe č. 2 k vyhláške,
h) v stĺpci 9 neuviedol ani v jednom prípade dátum vyplatenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 14
ods. 2 písm. g) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z., § 17 ods. 3
vyhlášky a vysvetlivkou k stĺpcu 9 v prílohe č. 2 k vyhláške,
i) na strane obsahujúcej záznamy o úkonoch znaleckej činnosti č. 86/2012 - 88/2012 použil odtlačok
svojej úradnej pečiatky, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) zákona č. 382/2004
Z.z. v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z. a § 18 ods. 1 a ods. 3 vyhlášky,
II. v znaleckom denníku obsahujúcom záznamy o úkonoch znaleckej činnosti vypracovaných v priebehu
druhého polroka 2012:
a) nesprávne uviedol poradové čísla úkonov znaleckej činnosti, označených poradovými číslami 89/2012
a 90/2012, pretože číslovanie v každom roku sa začína od čísla 1, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z
§ 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z.,
§ 17 ods. 3 a ods. 4 vyhlášky a vysvetlivkou k stĺpcu 1 v prílohe č. 2 k vyhláške,
b) priebežne nečísloval strany, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 14 ods. 1 zákona č.
382/2004 Z.z. v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z. a § 17 ods. 3 vyhlášky,
c) v stĺpci 5 neuviedol ani v jednom prípade údaj o účtovanej odmene, čím porušil povinnosť vyplývajúcu
z § 14 ods. 2 písm. g) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z., § 17
ods. 3 vyhlášky a vysvetlivkou k stĺpcu 5 v prílohe č. 2 k vyhláške,
d) v stĺpci 6 neuviedol ani v jednom prípade údaje k účtovanej odmene, čím porušil povinnosť vyplývajúcu
z § 14 ods. 2 písm. g) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z., § 17
ods. 3 vyhlášky a vysvetlivkou k stĺpcu 6 v prílohe č. 2 k vyhláške,
e) v stĺpci 7 neuviedol ani v jednom prípade účtované výdavky, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 14
ods. 2 písm. g) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z., § 17 ods. 3
vyhlášky a vysvetlivkou k stĺpcu 7 v prílohe č. 2 k vyhláške,
f) v stĺpci 8 neuviedol ani v jednom prípade výšku priznanej odmeny a výšku náhrady výdavkov, čím
porušil povinnosť vyplývajúcu z § 14 ods. 2 písm. g) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33
písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z., § 17 ods. 3 vyhlášky a vysvetlivkou k stĺpcu 8 v prílohe č. 2 k vyhláške,
g) v stĺpci 9 neuviedol ani v jednom prípade dátum vyplatenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 14
ods. 2 písm. g) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z., § 17 ods. 3
vyhlášky a vysvetlivkou k stĺpcu 9 v prílohe č. 2 k vyhláške,
h) použil odtlačok svojej úradnej pečiatky, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b)
zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z. a § 18 ods. 1 a ods. 3 vyhlášky,
III. v znaleckom denníku obsahujúcom záznamy o úkonoch znaleckej činnosti vypracovaných v priebehu
prvého polroka 2013:



a) nesprávne uviedol poradové čísla úkonov znaleckej činnosti, označených poradovými číslami 91/2012
- 94/2013, pretože číslovanie v každom roku sa začína od čísla 1, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z
§ 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z.,
§ 17 ods. 3 a ods. 4 vyhlášky a vysvetlivkou k stĺpcu 1 v prílohe č. 2 k vyhláške,
b) priebežne nečísloval strany, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 14 ods. 1 zákona č. 382/2004
Z.z. v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z. a § 17 ods. 3 vyhlášky,
c) v stĺpci 5 neuviedol ani v jednom prípade údaj o účtovanej odmene, čím porušil povinnosť vyplývajúcu
z § 14 ods. 2 písm. g) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z., § 17
ods. 3 vyhlášky a vysvetlivkou k stĺpcu 5 v prílohe č. 2 k vyhláške,
d) v stĺpci 6 neuviedol ani v jednom prípade údaje k účtovanej, odmene, čím porušil povinnosť
vyplývajúcu z § 14 ods. 2 písm. g) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004
Z.z., § 17 ods. 3 vyhlášky a vysvetlivkou k stĺpcu 6 v prílohe č. 2 k vyhláške,
e) v stĺpci 7 neuviedol ani v jednom prípade účtované výdavky, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 14
ods. 2 písm. g) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z., § 17 ods.
3 vyhlášky a vysvetlivkou k stĺpcu 7 v prílohe č. 2 k vyhláške,
f) v stĺpci 8 neuviedol ani v jednom prípade výšku priznanej odmeny a výšku náhrad výdavkov, čím
porušil povinnosť vyplývajúcu z § 14 ods. 2 písm. g) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33
písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z., § 17 ods. 3 vyhlášky a vysvetlivkou k stĺpcu 8 v prílohe č. 2 k vyhláške,
g) v stĺpci 9 neuviedol ani v jednom prípade dátum vyplatenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 14
ods. 2 písm. g) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z., § 17 ods. 3
vyhlášky a vysvetlivkou k stĺpcu 9 v prílohe č. 2 k vyhláške,
h) použil odtlačok svojej úradnej pečiatky, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b)
zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z. a § 18 ods. 1 a ods. 3 vyhlášky,
i) úkon znaleckej činnosti s dátumom vyžiadania 20.11.2012 a dátumom vypracovania 5.2.2013 označil
poradovým číslom 91/2012, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 382/2004
Z.z. v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z., § 17 ods. 4 vyhlášky a vysvetlivkou k stĺpcu 5
v prílohe č. 2 k vyhláške,
IV. v znaleckom denníku obsahujúcom záznamy o úkonoch znaleckej činnosti vypracovaných v priebehu
druhého polroka 2013:
a) nesprávne uviedol poradové čísla úkonov znaleckej činnosti, označených poradovými číslami 95/2013
- 97/2013, pretože číslovanie v každom roku sa začína od čísla 1, čím porušil povinnosť vyplývajúca z
§ 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z.,
§ 17 ods. 3 a ods. 4 vyhlášky a vysvetlivkou k stĺpcu 1 v prílohe č. 2 k vyhláške,
b) priebežne nečísloval strany, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 14 ods. 1 zákona č. 382/2004
Z.z. v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z. a § 17 ods. 3 vyhlášky,
c) v stĺpci 5 neuviedol ani v jednom prípade údaj o účtovanej odmene, čím porušil povinnosť vyplývajúcu
z § 14 ods. 2 písm. g) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z., § 17
ods. 3 vyhlášky a vysvetlivkou k stĺpcu 5 v prílohe č. 2 k vyhláške,
d) v stĺpci 6 neuviedol ani v jednom prípade údaje k účtovanej odmene, čím porušil povinnosť vyplývajúcu
z § 14 ods. 2 písm. g) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z., § 17
ods. 3 vyhlášky a vysvetlivkou k stĺpcu 6 v prílohe č. 2 k vyhláške,
e) v stĺpci 7 neuviedol ani v jednom prípade účtované výdavky, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 14
ods. 2 písm. g) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z., § 17 ods. 3
vyhlášky a vysvetlivkou k stĺpcu 7 v prílohe č. 2 k vyhláške,
f) v stĺpci 8 neuviedol ani v jednom prípade výšku priznanej odmeny a výšku náhrady výdavkov, čím
porušil povinnosť vyplývajúcu z § 14 ods. 2 písm. g) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33 písm.
e) zákona č. 382/2004 Z.z., § 17 ods. 3 vyhlášky a vysvetlivkou k stĺpcu 8 v prílohe č. 2 k vyhláške,
g) v stĺpci 9 neuviedol ani v jednom prípade dátum vyplatenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 14
ods. 2 písm. g) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z., § 17 ods.
3 vyhlášky a vysvetlivkou k stĺpcu 9 v prílohe č, 2 k vyhláške,
h) použil odtlačok svojej úradnej pečiatky, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b)
zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z. a § 18 ods. 1 a ods. 3 vyhlášky,
V. v znaleckom denníku obsahujúcom záznamy o úkonoch znaleckej činnosti vypracovaných priebehu
prvého polroka 2014:
a) nesprávne uviedol poradové čísla úkonov znaleckej činnosti, označených poradovými číslami 98/2014
- 100/2014, pretože číslovanie v každom roku sa začína od čísla 1, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z
§ 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z.,
§ 17 ods. 3 a ods. 4 vyhlášky a vysvetlivkou k stĺpcu 1 v prílohe č. 2 k vyhláške,



b) priebežne nečísloval strany, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 14 ods. 1 zákona č. 382/2004
Z.z. v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z. a § 17 ods. 3 vyhlášky,
c) v stĺpci 5 neuviedol ani v jednom prípade údaj o účtovanej odmene, čím porušil povinnosť vyplývajúcu
z § 14 ods. 2 písm. g) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z., § 17
ods. 3 vyhlášky a vysvetlivkou k stĺpcu 5 v prílohe č. 2 k vyhláške,
d) v stĺpci 6 neuviedol ani v jednom prípade údaje k účtovanej odmene, čím porušil povinnosť vyplývajúcu
z § 14 ods. 2 písm. g) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z., § 17
ods. 3 vyhlášky a vysvetlivkou k stĺpcu 6 v prílohe č. 2 k vyhláške,
e) v stĺpci 7 neuviedol ani v jednom prípade účtované výdavky, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 14
ods. 2 písm. g) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z., § 17 ods.
3 vyhlášky a vysvetlivkou k stĺpcu 7 v prílohe č. 2 k vyhláške,
f) v stĺpci 8 neuviedol ani v jednom prípade výšku priznanej odmeny a výšku náhrady výdavkov, čím
porušil povinnosť vyplývajúcu z § 14 ods. 2 písm. g) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33 písm.
e) zákona č. 382/2004 Z.z., § 17 ods. 3 vyhlášky a vysvetlivkou k stĺpcu 8 v prílohe č. 2 k vyhláške,
g) v stĺpci 9 neuviedol ani v jednom prípade dátum vyplatenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 14
ods. 2 písm. g) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z., § 17 ods. 3
vyhlášky a vysvetlivkou k stĺpcu 9 v prílohe č. 2 k vyhláške,
h) použil odtlačok svojej úradnej pečiatky, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b)
zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z. a § 18 ods. 1 a ods. 3 vyhlášky,
VI. v znaleckom denníku obsahujúcom záznamy o úkonoch znaleckej činnosti vypracovaných v priebehu
druhého polroka 2014:
a) nesprávne uviedol poradové čísla úkonov znaleckej činnosti, označených poradovými číslami
101/2014 - 104/2014, pretože číslovanie v každom roku sa začína od čísla 1, čím porušil povinnosť
vyplývajúcu z § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004
Z.z., § 17 ods. 3 a ods. 4 vyhlášky a vysvetlivkou k stĺpcu 1 v prílohe č. 2 k vyhláške,
b) priebežne nečísloval strany, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 14 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z.
v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z. a § 17 ods. 3 vyhlášky,
c) v stĺpci 5 neuviedol ani v jednom prípade údaj o účtovanej odmene, čím porušil povinnosť vyplývajúcu
z § 14 ods. 2 písm. g) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004
Z.z., § 17 ods. 3 vyhlášky a vysvetlivkou k stĺpcu 5 v prílohe č, 2 k vyhláške,
d) v stĺpci 6 neuviedol ani v jednom prípade údaje k účtovanej odmene, čím porušil povinnosť vyplývajúcu
z § 14 ods. 2 písm. g) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004
Z.z., § 17 ods. 3 vyhlášky a vysvetlivkou k stĺpcu 6 v prílohe č. 2 k vyhláške,
e) v stĺpci 7 neuviedol ani v jednom prípade účtované výdavky, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 14
ods. 2 písm. g) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z., §
17 ods. 3 vyhlášky a vysvetlivkou k stĺpcu 7 v prílohe č. 2 k vyhláške,
f) v stĺpci 8 neuviedol ani v jednom prípade výšku priznanej odmeny a výšku náhrady výdavkov, čím
porušil povinnosť vyplývajúcu z § 14 ods. 2 písm. g) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33 písm. e)
zákona č. 382/2004 Z.z., § 17 ods. 3 vyhlášky a vysvetlivkou k stĺpcu 8 v prílohe č. 2 k vyhláške,
g) v stĺpci 9 neuviedol ani v jednom prípade dátum vyplatenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 14
ods. 2 písm. g) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z., § 17
ods. 3 vyhlášky a vysvetlivkou k stĺpcu 9 v prílohe č. 2 k vyhláške,
h) použil odtlačok svojej úradnej pečiatky, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods.
2 písm. b) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z. a § 18 ods. 1
a ods. 3 vyhlášky,
VII. v písomnom vyhotovení znaleckého posudku č. 92/2013, vypracovanom dňa 24.04.2013 pre
zadávateľa HELORO s.r.o., so sídlom Medená 5, Bratislava, IČO: 31 413 391, vo veci stanovenia
všeobecnej hodnoty Úžitkového vzoru č. 6120 ku dňu 31.12.2012:
a) na titulnej strane uviedol, že počet strán je 13, čo nie je správny údaj, pretože uvedené číslo nezahŕňa
počet strán, ktoré sú prílohami, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) zákona č.
382/2004 Z.z. v spojení s § 17 ods. 3 písm. a) a § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z., § 18
ods. 7 vyhlášky a prílohou č. 3 k vyhláške,
b) na titulnej strane neuviedol, koľko z celkového počtu strán predstavujú prílohy, čím porušil povinnosť
vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 17 ods. 3 písm. a) a § 33 písm.
e) zákona č. 382/2004 Z.z., § 18 ods. 7 vyhlášky a prílohou č. 3 k vyhláške,
c) na strane 11 v časti záver neodcitoval otázky zadávateľa, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16
ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z.,



d) neuviedol, kto vypracoval znalecký úkon a kto môže pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci
potvrdiť jeho správnosť a podať žiadané vysvetlenie, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2
písm. b) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z. a § 15 vyhlášky,
e) umiestnil znaleckú doložku pred prílohy znaleckého posudku, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z §
16 ods. 2 písm. b) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 17 ods. 3 a § 33 písm. e) zákona č. 382/2004
Z.z., § 18 ods. 7 vyhlášky a prílohou č. 4 k vyhláške,
f) nepriložil listiny zabezpečujúce preskúmateľnosť vypočítania koeficientu „teplo v palive“, popísaného
na strane 5, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 3 písm. e)
zákona č. 382/2004 Z.z.,
g) nepriložil listiny zabezpečujúce preskúmateľnosť stanovenia predpokladaného medziročného rastu
jednotkovej ceny tepla, popísaného na strane 5, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm.
b) v spojení s § 17 ods. 3 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z.,
h) na strane 5 neodôvodnil odlišné hodnoty predpokladaného objemu vyrábaného, resp.
znovuzískaného tepla a výsledku po prepočítaní na využitie troch tepelných čerpadiel počas celého roka,
čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z.,
i) na strane 11 zodpovedal otázku zadávateľa nespadajúcu pod obsahové vymedzenie odboru:
Ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie: Oceňovanie a hodnotenie podnikov, podľa ktorej mal stanoviť
všeobecnú hodnotu nehmotného majetku - úžitkového vzoru č. 6120 - pri obmedzenom prevode práv,
pri využití počas 10 rokov ekonomickej životnosti, v podmienkach kupujúceho COM-therm, spol. s r.o.,
so sídlom Miletičova 55, Bratislava, IČO: 36 525 782, pri prevádzkovaní jeho tepelného hospodárstva a
plnom využití troch tepelných čerpadiel, pretože na zodpovedanie položenej otázky je príslušný znalec z
odboru: Priemyselné vlastníctvo, pričom ohodnotenie nebolo vykonané po definovaní podstaty predmetu
priemyselného vlastníctva znalcom z tohto odboru, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm.
b) v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z.,
VIII. v písomnom vyhotovení znaleckého posudku č. 94/2013, vypracovanom dňa 31.5.2013 pre
zadávateľa Ing. Ondrej Lazoň, Gorkého 245/12, Prievidza, vo veci vyjadrenia odborného názoru znalca
k pravidlám dražby ako takej:
a) na titulnej strane neuviedol, koľko z celkového počtu strán predstavujú prílohy, čím porušil povinnosť
vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 17 ods. 3 písm. a) a § 33 písm.
e) zákona č. 382/2004 Z.z., § 18 ods. 7 vyhlášky a prílohou č. 3 k vyhláške,
b) na strane 16 v časti záver neodcitoval otázky zadávateľa, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16
ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z.,
c) na strane 16 neuviedol odpovede na zadané úlohy, čím porušil povinnosti vyplývajúce z § 16 ods. 2
písm. b) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 17 ods. 6 a § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z., § 18
ods. 7 vyhlášky a prílohou č. 4 k vyhláške,
d) neuviedol, kto vypracoval znalecký úkon a kto môže pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci
potvrdiť jeho správnosť a podať žiadané vysvetlenie, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2
písm. b) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z. a § 15 vyhlášky,
e) umiestnil znaleckú doložku pred prílohy znaleckého posudku, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z §
16 ods. 2 písm. b) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 17 ods. 3 a § 33 písm. e) zákona č.
382/2004 Z.z., § 18 ods. 7 vyhlášky a prílohou č. 4 k vyhláške,
f) na strane 10 zodpovedal otázku zadávateľa č. 1, nespadajúcu pod obsahové vymedzenie odboru:
Ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie: Oceňovanie a hodnotenie podnikov, ktorá znela: „Je
podmienkou konania úspešnej (úspešnosti v zmysle dosiahnutia účelu a cieľa) dražby účasť viac ako
jedného účastníka?“, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 11 ods. 3
zákona č. 382/2004 Z.z.,
g) na strane 11 zodpovedal otázku zadávateľa č. 2, nespadajúcu pod obsahové vymedzenie odboru:
Ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie: Oceňovanie a hodnotenie podnikov, ktorá znela: „Je
organizovanie dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov,
organizovanie za podmienok neúplnej informácie? V prípade ak nie, je možné týmto spôsobom
dosiahnuť efektívneho výsledku?“, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení
s § 11 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z.,
h) na strane 12 zodpovedal otázku zadávateľa č. 3, nespadajúcu pod obsahové vymedzenie odboru:
Ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie; Oceňovanie a hodnotenie podnikov, ktorá znela; „Ide v prípade
dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 2.z. v znení neskorších predpisov o samostatný typ dražby
alebo ide o kombinovaný typ dražby, ktorá má znaky viacerých typov dražieb? V prípade, že ide o
kombinovaný typ dražby, znaky akých základných typov dražby táto dražba obsahuje?“, čím porušil
povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z.,



i)

na strane 12 zodpovedal otázku zadávateľa č. 4, nespadajúcu pod obsahové vymedzenie odboru:
Ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie: Oceňovanie a hodnotenie podnikov, ktorá znela; „Ide v prípade
dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov o typ dražby so
všeobecnými hodnotami?“, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení
s § 11 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z.,
j) na strane 13 zodpovedal otázku zadávateľa č. 5, nespadajúcu pod obsahové vymedzenie odboru:
Ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie: Oceňovanie a hodnotenie podnikov, ktorá znela: „Je v prípade
spoločného predaja viacerých objektov dražby, ktoré spolu funkčne ani polohou nesúvisia, predpoklad
menšieho výnosu, ako keby sa objekty predávali samostatne?“, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z §
16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z.,
k) na strane 13 zodpovedal otázku zadávateľa č. 6, nespadajúcu pod obsahové vymedzenie odboru:
Ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie: Oceňovanie a hodnotenie podnikov, ktorá znela: „Má spoločný
predaj súboru objektov, ktoré spolu funkčne ani polohou nesúvisia na jednej dražbe, vplyv na možnú
účasť na dražbe?“, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s
§ 11 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z.,
l) na strane 14 zodpovedal otázku zadávateľa č. 7, nespadajúcu pod obsahové vymedzenie odboru:
Ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie: Oceňovanie a hodnotenie podnikov, ktorá znela: „Má výška
vstupného poplatku na dražbe alebo výška dražobnej zábezpeky obecne vplyv na možnú účasť na
dražbe? V prípade ak áno, určite obecne, aký je tento vplyv.“, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16
ods. 2 písm. b) v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z.,
m) na strane 15 zodpovedal otázku zadávateľa č. 8, nespadajúcu pod obsahové vymedzenie odboru:
Ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie: Oceňovanie a hodnotenie podnikov, ktorá znela: „Je možné
vzhľadom na podstatu dražby ako takej, rozumieť pojmu dražba tak ako je uvedený v § 2 písm. a) zákona
č. 527/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, že podmienkou na organizovanie dražby je účasť viac
ako jedného účastníka dražby?“, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s
§ 11 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z.,
n) na strane 15 zodpovedal otázku zadávateľa č. 9, nespadajúcu pod obsahové vymedzenie odboru:
Ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie: Oceňovanie a hodnotenie podnikov, ktorá znela: „Sú pojmy
cena obvyklá a všeobecná hodnota, z odborného hľadiska totožné pojmy? V prípade, ak nie, aký je
medzi nimi základný rozdiel?“, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v
spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z.,
IX. v písomnom vyhotovení znaleckého posudku č. 104/2014, vypracovanom dňa 10.12.2014 pre
zadávateľa PKF TAX, kom. spol., so sídlom Nábrežie sv. Cyrila 47, Prievidza, IČO: 31636667, vo veci
zistenia, či hodnota vlastného imania spoločnosti PKF TAX, kom. spol., ku dňu spracovania návrhu
rozhodnutia o zmene právnej formy zodpovedá výške vkladov spoločníkov:
a) na titulnej strane uviedol, že počet strán je 11, čo nie je správny údaj, pretože uvedené číslo nezahŕňa
počet strán, ktoré sú prílohami, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) zákona č.
382/2004 Z.z. v spojení s § 17 ods. 3 písm. aj a § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z., § 18 ods. 7
vyhlášky a prílohou č. 3 k vyhláške,
b) na titulnej strane neuviedol, koľko z celkového počtu strán predstavujú prílohy, čím porušil povinnosť
vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 17 ods. 3 písm. a) a § 33 písm.
e) zákona č. 382/2004 Z.z., § 18 ods. 7 vyhlášky a prílohou č. 3 k vyhláške,
c) na strane 9 v časti záver neodcitoval otázku zadávateľa, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16
ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z.,
d) neuviedol, kto vypracoval znalecký úkon a kto môže pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci
potvrdiť jeho správnosť a podať žiadané vysvetlenie, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2
písm. b) zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z. a § 15 vyhlášky,
e) umiestnil znaleckú doložku pred prílohy znaleckého posudku, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z §
16 ods. 2 písm. b) zákona č. 382/2004 Z.z.v spojení s § 17 ods. 3 a § 33 písm. e) zákona č.
382/2004 Z.z., § 18 ods. 7 vyhlášky a prílohou č. 4 k vyhláške,
f) vypracoval znalecký úkon ako vylúčený znalec, pretože zadávateľom bola obchodná spoločnosť,
ktorej komanditistom bol Ing. Vladimír Pastierik, s adresou trvalého pobytu Dlhá 48/35, Prievidza, a
komplementárom obchodná spoločnosť PKF Slovensko, s.r.o., so sídlom Nábrežie sv. Cyrila, Prievidza,
IČO: 31 570 844, za ktorú koná konateľ Ing. Štefan Kardoš, s adresou trvalého pobytu Nové záhrady III
17570/20, Bratislava, pričom táto právnická osoba je spoločníkom žalobcu a uvedené fyzické osoby majú



k znaleckej organizácii vzťah podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z.z., čím porušil povinnosť
vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. d) v spojení s § 11 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z.
Prvostupňový správny orgán odôvodnil uloženie pokuty viacnásobným naplnením rovnakej skutkovej
podstaty iného správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. Vzhľadom na to,
že ide o iný správny delikt právnickej osoby, nezohľadnil mieru zavinenia. Ako poľahčujúce okolnosti
vyhodnotil to, že žalobca nebol právoplatne sankcionovaný za spáchanie iného správneho deliktu podľa
zákona č. 382/2004 Z.z., že žalobca priznal pochybenie v časti týkajúcej sa vytýkaných nedostatkov pri
vedení znaleckého denníka a avizoval odstránenie chýb.

Medzi najmenej závažné pochybenia prvostupňový správny orgán považoval nesprávne uvedenie
poradových čísel znaleckých úkonov, uvedenie iného počtu ako desiatich úkonov znaleckej činnosti
na jednej strane znaleckého denníka, priebežné nečíslovanie strán znaleckého denníka, nesprávne
použitie úradnej pečiatky znalca, nepridelenie poradového čísla znaleckého úkonu a neuvedenie počtu
strán príloh, neodcitovanie otázok zadávateľa v časti záver, nesprávne umiestnenie znaleckej doložky,
neuvedenie odpovedí na položené otázky v časti záver.

Za konanie vyššej závažnosti možno považovať neuvedenie údaja o účtovanej odmene a údaja k
účtovanej odmene, neuvedenie účtovaných výdavkov, neuvedenie výšky priznanej odmeny a dátumu
vyplatenia a neuvedenie, kto vypracoval znalecký úkon. Neuvedenie dôležitých údajov o znaleckom
sťažuje vykonanie štátneho dohľadu a v prípade neuvedenia osôb, ktoré vypracovali úkony znaleckej
činnosti, je znemožnené zistiť, či išlo o osoby, ktoré mohli byť predpojaté.

Medzi najzávažnejšie pochybenia podľa prvostupňového správneho orgánu patrí: nepriloženie
listín zabezpečujúcich preskúmateľnosť stanovenia výšky koeficientu „teplo v palive“, nepriloženie
listiny zabezpečujúcej preskúmateľnosť stanovenia predpokladaného medziročného rasti jednotkovej
ceny tepla, neodôvodnenie použitia odlišných hodnôt predpokladaného objemu vyrábaného, resp.
znovuzískaného tepla a výsledku po prepočítaní na využitie troch čerpadiel počas celého roka,
zodpovedanie otázok zadávateľa nespadajúcich pod obsahové vymedzenie rozsahu znaleckého
oprávnenia znaleckej organizácie a vypracovanie znaleckého posudku ako vylúčený znalec. Závažným
pochybením je aj porušenie povinnosti vykonávať znaleckú činnosť nestranne, čo sa stalo pri
vypracovaní znaleckého posudku č. 104/2014 - možno to badať v kontexte mimoriadne silných a ľahko
badateľných väzieb medzi zadávateľom a znaleckou organizáciou a skutočnosti, že podľa vyjadrenia
žalobcu k začatiu správneho konania si ani len neuvedomoval, že konal protiprávne.

Podľa § 27 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. možno znalcovi uložiť štyri druhy sankcií: písomné
napomenutie, peňažnú pokutu do 33.190,- €, zákaz výkonu znaleckej činnosti na obdobie najviac
jedného roka a vyčiarknutie zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Keďže v prípade
postupovania podľa nesprávnej prílohy k vyhláške ide o závažné protiprávne konanie, uloženie
najmiernejšej sankcie podľa § 27 ods. 3 písm. a/ zákona č. 382/2004 Z.z., ktorou je uloženie písomného
napomenutia, by bolo neproporcionálne. Ide o prvé sankcionovanie žalobcu za iný správny delikt podľa
zákona č. 382/2004 Z.z., a preto by bolo neprimerané, keby uložil znalcovi sankciu zákazu výkonu
znaleckej činnosti alebo vyčiarknutie zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Prvostupňový
správny orgán preto žalobcovi uložil pokutu podľa § 27 ods. 3 písm. b/ zákona č. 382/2004
Z.z. v dolnej polovici sadzby v sume 12.000,- €. Vzhľadom na mnohonásobné a často
mimoriadne závažné porušenie príslušných právnych noriem, je táto peňažná pokuta primeraná a po jej
uložení možno očakávať, že povedie k náprave žalobcu, ktorý bude dôkladnejšie pristupovať k plneniu
povinností znalca. Uloženie pokuty v dolnej hranici bolo determinované predovšetkým faktom, že ide o
prvé sankcionovanie žalobcu.

3. Minister spravodlivosti SR ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. 38615/2015/15/RK zo
dňa 16.10.2015 potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 38615/2015/15 zo dňa 5.6.2015 a rozklad žalobcu
zamietol.

Uviedol, že pri súčasnom predložení opravených znaleckých denníkov konanie žalobcu nemá vo vzťahu
k napadnutému rozhodnutiu žiadnu právnu relevanciu. Oprava nesprávne číslovaných znaleckých
denníkov je esenciálnou povinnosťou žalobcu, ktorá neplynie z osobitnej výzvy na ich predloženie alebo
uloženej povinnosti ich opravy v určenej lehote. S poukazom na § 14 zákona č. 382/2004 Z.z. je vedenie
znaleckého denníka právnou povinnosťou, ktorá sa spája s celým obdobím zápisu v zozname znalcov.



Stotožnil sa s právnym posúdením veci, ktoré vykonal prvostupňový správny orgán. Na doplnenie
uviedol, že ak príloha č. 2 k vyhláške v súvislosti so stĺpcami č. 7 a 8 vzoru strany znaleckého denníka
uvádza slovné spojenie „uvedú sa“ a „uvedie sa“ účtované, resp. prijaté alebo priznané výdavky, resp.
náhrada výdavkov, majú sa na mysli aj prípady, v ktorých výdavky účtované neboli, resp. nedošlo k
priznaniu náhrad výdavkov. V tomto kontexte sú vysvetľujúce formulácie prílohy č. 2 konštruované
všeobecne, bez priznávania kladnej alebo zápornej hodnoty údajov vpisovaných do stĺpcov č. 7 a 8
strany znaleckého denníka. Ak by sa presadila logika žalobcu, potom by sa nemuseli do dotknutých
stĺpcov uvádzať žiadne údaje, ak by neboli účtované výdavky alebo neboli priznané náhrady výdavkov
a v tomto prípade by došlo k stavu, že znalecký denník by stratil akúkoľvek výpovednú, kontrolnú a
informačnú hodnotu a jeho vedenie by mohlo byť dôvodom vzniku ďalších sporov.

Pokiaľ ide o správnosť použitia úradnej pečiatky, poukázal na jednoznačné znenie § 18 ods. 1 a
ods. 3 vyhlášky, ktoré neumožňuje odvodiť použitie úradnej pečiatky znalca aj pre iné prípady vzniknuté
v aplikačnej praxi. Je preto zbytočná polemika žalobcu o odlišných legislatívnych formuláciách, pretože
nemajú oporu v platných pravidlách tvorby právnych noriem.

Rozdiel medzi nesprávnosťou znaleckého posudku a jeho nepreskúmateľnosťou je v tom, že zatiaľ
čo pri nesprávnosti sa vytýkajú výsledky, ku ktorým znalec dospel, pri nepreskúmateľnosti sa vytýkajú
nedostatky náležitostí znaleckého posudku, bez prítomnosti ktorých nemožno ustáliť, či znalec dospel
alebo nedospel k správnym záverom a výsledkom.

V súvislosti s námietkou žalobcu o neexistencii dôvodov jeho vylúčenia z vypracovania znaleckého
posudku č. 104/2014 a na potvrdenie správnosti záverov prvostupňového správneho orgánu uviedol, že
povinnosť a podmienku nestrannosti a nezávislosti je (v prípade štátneho orgánu alebo osôb, ktorým
zákon zveril právomoci vo sfére čo i len potenciálnej ingerencie do právnych pomerov fyzických osôb
a právnických osôb) potrebné vykladať nielen v súlade so subjektívnou stránkou, ale aj v súlade s
objektívnou stránkou nezaujatosti a nestrannosti, ktorá sa spája s teóriou zdania a medzinárodnými
záväzkami Slovenskej republiky a prameňmi práva štrasburských orgánov ochrany práva (Európsky súd
pre ľudské práva; ďalej aj len ESĽP). Poukázal na rozhodnutie ESĽP vo veci Delcourt proti Belgicku aj
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Ndob 21/2013, v zmysle ktorých z hľadiska teórie zdania
nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako nestranný aj objektívne javiť. Objektívny
aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch
sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania a ich zástupcom. Pri rozhodovaní, či
je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej
namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava považovať
objektívne za oprávnenú. Subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu
kritériu objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu
len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli
viesť k negatívnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje.
Druhostupňový správny orgán prízvukoval analógiu statusu sudcu a statusu znalca, ktorý sa podieľa
na ochrane práv a právom chránených záujmov nielen zadávateľov, ale nepriamo aj tretích osôb,
ktoré môžu byť znaleckými úkonmi dotknuté. Práve objektívny rozmer nezávislosti a nestrannosti bráni
tomu, aby znalec urobil akýkoľvek úkon, ktorý by čo i len vytvoril predpoklady pre porušenie zdania
nezávislosti a nestrannosti. Dôvodom predpojatosti znalca bola nepochybne skutočnosť, že sa znalecký
úkon vykonáva pre zadávateľa, ktorý je so znalcom personálne prepojený.

K uloženej sankcii druhostupňový správny orgán uviedol, že prvostupňový správny orgán správne a
zákonne posúdil a ustálil (i) povahu protiprávneho konania ako iného správneho deliktu, (ii) mieru
zavinenia založenú na objektívnej zodpovednosti, (iii) mieru závažnosti, spôsob a dĺžku
protiprávneho konania, kedy žalobca hrubým a závažným spôsobom porušil normy upravujúce výkon
znaleckej činnosti, (iv) dĺžku protiprávneho konania za roky 2013, 2014. Protiprávne konanie žalobcu by
pri potenciálnej recidíve mohlo viesť k jeho vyčiarknutiu zo zoznamu znalcov, a preto je pokuta uložená
presahujúca tretinu najvyššej prípustnej zákonnej sadzby primeraná. Za protiprávne konanie žalobcu
nemožno podľa jeho názoru uložiť pokutu v sume 1.000,- € alebo 2.000,- €, ako sa domáhal žalobca,
vzhľadom na najzávažnejšie porušenia povinnosti.



II. Zhrnutie argumentov žalobcu

4. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 38615/2015/15/RK zo dňa 16.10.2015, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č.
38615/2015/15 zo dňa 5.6.2015 a vrátenia veci orgánu verenej správy prvého stupňa na ďalšie konanie;
uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

5. Namietal, že ani sám žalovaný nemá jasno v tom, či nepredloženie opravených znaleckých denníkov
má alebo nemá mať vplyv na výšku uloženej sankcie, pretože v prvostupňovom rozhodnutí túto
skutočnosť hodnotil ako poľahčujúcu okolnosť a v druhostupňovom rozhodnutí už tvrdí, že oprava
znaleckých denníkov je jeho esenciálnou povinnosťou a na jeho rozhodnutie nemá vplyv.

6. Ak znalec žiadne výdavky spojené s úkonom neúčtuje, nemá čo do stĺpca č. 7 uviesť a nemusí do
tohto stĺpca uvádzať, že žiadne výdavky neúčtoval.

7. Žalobca sa stotožnil s argumentáciou žalovaného ohľadom použitia úradnej pečiatky znalca. Nič
to však nemení na fakte, že nepoužil úradnú pečiatku na akomkoľvek dokumente, ale na znaleckom
denníku, ktorého vedenie prikazuje zákon č. 382/2004 Z.z. a vyhláška.

8. Pri zostavovaní posudku č. 92/2013 vychádzal pri stanovení všeobecnej hodnoty z ekonomických
prínosov využitia úžitkového vzoru. V posudzovaní jeho technických parametrov vychádzal z informácií
zadávateľa a nemal dôvod ich spochybňovať. Vychádzal z predpokladu, že hodnoty množstva tepla
získaného využívaním tohto technického riešenia, sú správne a boli relevantne doložené pri registrácii
úžitkového vzoru Úradom priemyselného vlastníctva pod č. 6120. Objektívne nebolo možné priložiť
listiny, ktoré by umožňovali preskúmať stanovenie výšky koeficientu „teplo v palive“ a stanovenie
predpokladaného medziročného rastu jednotkovej ceny tepla.

9. Podľa názoru žalobcu je názor žalovaného o tom, že žalobca vôbec porušenie zákona neľutuje, v
rozpore s § 27 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z.z., pretože prípadné prejavenie ľútosti nemôže mať vplyv
na určenie výšky sankcie. Žalovaný si zrejme pletie správne právo s právom trestným, kde je prejavenie
ľútosti poľahčujúcou okolnosťou, no ani v trestnom práve prejavenie ľútosti nemá vplyv na zvýšenie
trestu.

10. V súvislosti s teóriou zdania nezávislosti a nestrannosti znalca žalobca uviedol, že je dôležité
rozlišovať situáciu, keď znalecký posudok bol podaný zaujatým znalcom, avšak je správny, a situáciu,
keď znalecký posudok vypracoval vylúčený znalec a tento je navyše aj nesprávny. Uvedené rozlišovanie
však žalovanému zjavne uniká, pričom vecne proti správnosti znaleckého posudku č. 104/2014
nevzniesol žiadnu výhradu.

11. Žalobca je presvedčený, že nesprávne číslovanie znaleckých posudkov nemôže mať žiadne
negatívne dôsledky, keď inak zo spôsobu číslovania ním zvoleného (hoci aj v nesúlade so zákonom
č. 382/2004 Z.z. a vyhláškou) je zrejmé poradie a časová následnosť jednotlivých znaleckých úkonov.
Rovnako to možno konštatovať o tom, že na jednej strane znaleckého denníka je uvedený iný počet
ako 10 úkonov znaleckej činnosti, ako aj o tom, že ak strany znaleckého denníka nie sú priebežne
číslované. Len samotná skutočnosť, že jeho konanie sa týkalo rokov 2013 a 2014 sama osebe nemôže
byť zohľadňovaná ako dlhodobé porušovanie predpisov.

12. Žalovaný sa v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí nevysporiadal s jeho námietkou o
likvidačnom charaktere uloženej sankcie. Ako v rozklade uviedol, jeho ročný obrat sa pohybuje na úrovni,
kde by takto uložená pokuta viedla k jeho okamžitej platobnej neschopnosti. Jeho obrat za rok 2013
predstavoval sumu X.XXX.,- € a zisk v sume XX,.- €; v roku 2014 dosiahol obrat v sume X.XXX,- € a zisk
v sume X.XXX,.- € a v roku 2015 je do podania žaloby jeho obrat v sume X.XX.0,- €. Uloženie pokuty v
sume XX.XXX,- € má preto preňho likvidačné následky a jej účinky budú ešte horšie ako uloženie zákazu
výkonu znaleckej činnosti alebo vyčiarknutie zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, pretože
zaplatením pokuty dôjde k jeho zániku. Jedným z kritérií uloženia pokuty je aj dôvodné očakávanie,



že výška uloženej pokuty povedie k náprave účastníka konania, pričom uložená pokuta toto kritérium
nespĺňa; poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž/19-21/2000.

III. Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach sa pridržiaval
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a doplnil, že námietky tvorili už podstatu rozkladu žalobcu
proti prvostupňovému rozhodnutiu, s ktorými sa podrobne vysporiadal v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia. Za veľmi miernu poľahčujúcu okolnosť považoval priznanie pochybenia na strane žalobcu
a jeho prísľub, že zistené pochybenia uvedie do poriadku. V čase vydania prvostupňového rozhodnutia
bolo postačujúce, že znalecké denníky predložené žalobcom nemali náležitosti predpokladané zákonom
č. 382/2004 Z.z. a vyhláškou, ktoré sú pre žalobcu pri výkone znaleckej činnosti záväzné. Preto, aj keby
došlo k dodatočnému predloženiu znaleckých denníkov so zákonom predpokladanými náležitosťami,
predložením opravených znaleckých denníkov žalobca napravil len svoje protiprávne konanie, no tým
sa nekonvalidovalo porušenie záujmu chráneného zákonom č. 382/2004 Z.z.

14. Detaily vedenia denníka sú upravené v prílohe č. 2 k vyhláške. Do stĺpca č. 7 sa uvedenú účtované
výdavky spojené s úkonom. Do stĺpca č. 8 sa uvádzajú prijatá alebo priznaná výška odmeny (horný
riadok) a výška náhrady výdavkov (dolný riadok).

XX. V súvislosti so znaleckým posudkom č. 92/2013 poukázal na § 17 ods. 3 písm. e/ zákona č.
382/2004 Z.z. a povinnosť v ňom uvedenú si žalobca nesplnil. Žalobca na jednej strane uvádza,
že priloženie listín, ktoré by umožňovali preskúmať stanovenie výšky koeficientu „teplo v palive“ a
stanovenie predpokladaného medziročného rastu jednotkovej ceny tepla nebolo objektívne možné. Na
druhej strane však tvrdí, že v posudzovaní vychádzal z informácií zadávateľa a ich správnosti a nemal
dôvod ich spochybňovať. Prvostupňový správny orgán uznal žalobcu za vinného nie z nesprávnosti
vyhodnotenia posudku, ale z jeho nepreskúmateľnosti.

16. Znalecká organizácia zapísaná v odbore Ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie Oceňovanie a
hodnotenie podnikov je oprávnená stanoviť hodnotu úžitkového vzoru len za splnenia predpokladu, že
úžitkový vzor je zložkou majetku podniku a súčasne ohodnocovanie predmetov priemyselných práv
prichádza do úvahy až po definovaní podstaty predmetu priemyselného vlastníctva znalcom z odboru
Priemyselné vlastníctvo. Tieto predpoklady splnené neboli a žalobca posudzoval v znaleckom posudku
č. 92/2013 otázky nepatriace pod obsahové vymedzenie odboru Ekonomika a riadenie podnikov,
odvetvie Oceňovanie a hodnotenie podnikov.

17. Pri vylúčení znalca poukázal na § 11 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. Znalec sa podieľa na
ochrane práv a právom chránených záujmov nielen zadávateľov úkonov znaleckej činnosti, ale aj tretích
osôb, ktoré môžu byť znaleckým úkonom dotknuté, preto je nezaujatosť znalca kľúčová. Z výpisu
z obchodného registra vyplýva, že komplementárom spoločnosti PKF TAX, kom. spol., bola ku dňu
10.12.2014 spoločnosť PKF Slovensko, s.r.o., a komanditistom Ing. Vladimír Pastierik; prokuristom bol
Ing. Štefan Kardoš a za spoločnosť konal komplementár PKF Slovensko, s.r.o., samostatne (obdobie
od 31.10.2010 do 6.2.2015). Jediným spoločníkom žalobcu je tiež spoločnosť PKF Slovensko, s.r.o.
Z výpisu zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vyplýva, že Ing. Štefan Kardoš je osobou
zodpovednou za výkon znaleckej činnosti žalobcu. Členom pracovnej skupiny znalcov žalobcu je Ing.
Vladimír Pastierik. Z uvedeného jednoznačne vyplýva personálna prepojenosť zadávateľa znaleckého
úkonu a žalobcu ako znaleckej organizácie, ktorá znaleckú činnosť pre zadávateľa vykonala.

18. K uloženej pokute doplnil, že vysporiadanie sa s likvidačným charakterom sankcie možno odvodiť
z odôvodnenia rozhodnutí.

IV. Replika žalobcu a ďalšie podanie žalobcu



19. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného namietal, že vo výroku rozhodnutia nie je riadne
definovaný skutok, tak aby nemohol byť zameniteľný s iným dôvodom, aby bolo zrejmé, čím presne
mal porušiť ustanovenia právnych predpisov. Je nelogické tvrdenie žalovaného, že znalec má uvádzať
účtovné výdavky spojené s úkonom, aj keď neboli účtované. Žalovaný nie je orgánom odborne
oprávneným na posudzovanie zabezpečenia preskúmateľnosti znaleckého posudku. Žalobca neporušil
všetky, t.j. každú z uvedených, povinností, preto nemôže byť uložená pokuta dôvodná, keďže bola
uložená ako súhrnná pokuta za údajné porušenie všetkých povinností uvedených v rozhodnutí.

20. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.

21. V ďalšom podaní zo dňa 19.3.2019 už žalobca namietal preklúziu správneho deliktu. Podľa jeho
názoru uplynutie trojročnej prekluzívnej lehoty na uloženie sankcie podľa ustanovenia § 27 ods. 7 zákona
č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2015 je preukázané časťou I. písm. a) až písm. i) a časťou II.
písm. a) až písm. h) prvostupňového rozhodnutia, pretože v týchto častiach výroku bol žalobca uznaný
za vinného zo spáchania správneho deliktu za záznamy o úkonoch znaleckej činnosti vypracovaných
v priebehu prvého polroka 2012 (časť I. výroku o vine); a za záznamy o úkonoch znaleckej činnosti
vypracovaných v priebehu druhého polroka 2012 (časť II. výroku o vine), teda až po uplynutí trojročnej
lehoty odo dňa porušenia povinnosti. Žalovaný nemohol stíhať správne delikty ani uložiť za ne sankciu
po uplynutí troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. V tomto prípade mohol stíhať prípadné delikty a
uložiť za ne sankciu, ktoré nastali až po 22.10.2012, napriek tomu žalovaný stíhal aj delikty do tohto dňa
za prvý a druhý polrok 2012, v rozpore so zákonom viac ako tri roky odo dňa porušenia povinnosti.

Podľa konštantnej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít nastáva uplynutím prekluzívnej lehoty
preklúzia deliktuálnej spôsobilosti; sankcia by musela byť v 3-ročnej lehote právoplatne uložená podľa
§ 27 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z.z. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž 5/2009,
2Sžp/19/2012, 4 Sž 21/2001 - R 11/2004, podľa ktorých na zachovanie lehôt nestačí len v rámci
nich vydať prvostupňové rozhodnutie, ale je nevyhnutné, aby toto rozhodnutie najneskôr v posledný
deň lehôt nadobudlo právoplatnosť; za uloženie sankcie za správny delikt možno považovať len také
rozhodnutie, ktoré je už v zásade konečné a ktorým bola právoplatne uložená povinnosť plniť; až
právoplatnosťou takého rozhodnutia bola priamo dotknutá právna sféra povinného subjektu (R 11/2004).
Pretože v tejto veci rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 21.10.2015, bolo o správnych
deliktoch definovaných v článku I. a II. výrokovej časti rozhodnutia rozhodnuté až po uplynutí trojročnej
prekluzívnej lehoty, čo predstavuje porušenie § 27 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z.z. Žalovaný mal na
uplynutie prekluzívnej lehoty prihliadať z úradnej povinnosti a rozkladom napadnuté rozhodnutie celé
zrušiť, čo neurobil.

K jednotlivým zákonom vyžadovaným aspektom žalobca uviedol:
Povaha protiprávneho konania alebo opomenutia - v prvostupňovom rozhodnutí nie je uvedená vôbec;
v druhostupňovom rozhodnutí sa za povahu považuje zaradenie medzi správne delikty, avšak má sa
posudzovať povaha konania alebo opomenutia, ktoré je správny deliktom.
Miera zavinenia - nebola zohľadnená, prvostupňový orgán len uviedol, že ide o iný správny delikt
právnickej osoby, preto nemôže byť zohľadňovaná miera zavinenia. Žalobca považuje tento argument
žalovaného za nezákonný a v druhostupňovom rozhodnutí uviedol nepravdu v bode Ad.
f), že prvostupňový orgán správne a zákonne posúdil a ustálil mieru zavinenia založenú na objektívnej
zodpovednosti so subsidiaritou prinajmenšom nepriameho úmyslu osôb, ktoré dotknuté znalecké úkony
zabezpečili.
Závažnosť - bola rozdelená bez akejkoľvek správnej úvahy na tri kategórie: najmenej závažné, vyššej
závažnosti a najzávažnejšie; správny orgán neuviedol, prečo a za akých kritérií začlenil do týchto troch
kategórií jednotlivé v nich vymenované porušenia; ide o zmätočné a nepreskúmateľné začlenenie, ktoré
neodstránil ani žalovaný.
Spôsob protiprávneho konania alebo opomenutia - nie je pri ukladaní sankcie za správny delikt vôbec
uvedený spôsob, akým došlo ku protiprávnemu konaniu alebo opomenutiu, vo vzťahu k druhu a výške
sankcie.
Dĺžka protiprávneho konania alebo opomenutia - nebola vôbec ako kritérium výberu a výšky sankcie
zohľadnená v prvostupňovom rozhodnutí; druhostupňové rozhodnutie spomína aspekt dĺžky, avšak
žiadnu správnu úvahu v tomto zmysle pri uložení sankcie.
Dôsledky protiprávneho konania alebo opomenutia - neboli vôbec ako kritérium výberu a výšky sankcie
zohľadnené v prvostupňovom rozhodnutí.



Žalobca tak nemohol učiniť predmetom prieskumu v konaní o rozklade tieto zákonom vyžadované kritériá
pre uloženie sankcie, ktoré v dôvodoch prvostupňového rozhodnutia chýbajú úplne a druhostupňový
orgán ich pozmenil a len čiastočne doplnil bez akýchkoľvek dôkazov a bez uvedenia správnej úvahy
ohľadom ich existencie a naplnenia určitým skutkovým spôsobom.

V. Pojednávanie

22. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona
č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol na
pojednávaní dňa 20.3.2019 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu
a v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť
neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie pojednávania.

VI. Relevantné právne predpisy

23. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom v čase v čase právoplatnosti
druhostupňového rozhodnutia (t.j. ku dňu 10.6.2015) ministerstvo zapíše do zoznamu do 60 dní
od doručenia písomnej žiadosti o zápis právnickú osobu ako znaleckú organizáciu, ak aspoň traja
jej spoločníci, členovia, štátni zamestnanci alebo zamestnanci v pracovnom pomere dohodnutom
na neurčitý čas sú znalcami zapísanými v príslušnom odbore a nie sú spoločníkmi, členmi alebo
zamestnancami inej právnickej osoby zapísanej v zozname.

25. Podľa § 11 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom v čase v čase právoplatnosti druhostupňového
rozhodnutia (t.j. ku dňu 10.6.2015) znalec, tlmočník alebo prekladateľ je vylúčený, ak možno mať pre
jeho pomer k veci, k zadávateľovi alebo k inej osobe, ktorej sa úkon týka, pochybnosť o jeho nezaujatosti
(ods. 1). Len čo sa znalec, tlmočník alebo prekladateľ dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený,
bezodkladne to oznámi zadávateľovi. Ak je zadávateľom súd alebo iný orgán verejnej moci, rozhodne
o jeho vylúčení tento orgán (ods. 2). Znalec, tlmočník alebo prekladateľ zapísaný v zozname nesmie
vykonať úkon v odbore alebo odvetví, v ktorom nie je zapísaný; to sa nevzťahuje na znalca, tlmočníka
alebo prekladateľa ustanoveného na účely súdneho alebo iného konania súdom alebo iným orgánom
verejnej moci (ods. 3). To, či úkon patrí do odboru alebo odvetvia, v ktorom je znalec, tlmočník alebo
prekladateľ zapísaný do zoznamu, posudzuje ministerstvo (ods. 4).

26. Podľa § 14 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom v čase v čase právoplatnosti druhostupňového
rozhodnutia (t.j. ku dňu 10.6.2015) znalec, tlmočník alebo prekladateľ zapísaný v zozname je povinný o
svojich úkonoch viesť denník (ods. 1). Denník je kniha osobitnej evidencie, do ktorej sa zapisuje (a)
poradové číslo úkonu v kalendárnom roku, (b) zadávateľ úkonu, (c) dátum vyžiadania úkonu, (d) dátum
vykonania úkonu, (e) účel a predmet úkonu, (f) objekt úkonu, (g) účtované znalečné alebo tlmočné, (h)
priznané znalečné alebo tlmočné, (i) dátum vyplatenia znalečného alebo tlmočného (ods. 2).

27. Podľa § 16 ods. 2 písm. b/ a písm. d/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom v čase v
čase právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia (t.j. ku dňu 10.6.2015) znalec je povinný vykonávať
znaleckú činnosť riadne a v určenej lehote (písm. b/), nestranne (písm. d/).

28. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom v čase v čase právoplatnosti
druhostupňového rozhodnutia (t.j. ku dňu 10.6.2015) písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje
titulnú stranu (písm. a/), úvod (písm. b/), posudok (písm. c/), záver (písm. d/), prílohy potrebné na
zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku (písm. e/), znaleckú doložku (písm. f/).



29. Podľa § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom v čase v čase právoplatnosti
druhostupňového rozhodnutia (t.j. ku dňu 10.6.2015) titulná strana znaleckého posudku obsahuje
identifikačné údaje znalca, označenie "znalecký posudok", poradové číslo znaleckého posudku a stručnú
charakteristiku predmetu znaleckého skúmania. "Úvod" obsahuje úlohy určené zadávateľom a právny
úkon, na ktorý sa znalecký posudok použije. V časti "posudok" znalec uvedie opis predmetu znaleckého
skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na ktorého
základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh.
V časti "záver" znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba
znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Prílohy
znaleckého posudku môžu tvoriť samostatnú, so znaleckým posudkom nezošitú časť; v takom prípade
musia obsahovať údaje o znaleckom posudku, ku ktorému sa viažu, musia byť zošité a opatrené úradnou
pečiatkou a podpisom znalca. Ak je prílohou znalecký posudok iného znalca, postačuje identifikácia
prílohy v znaleckom posudku. Rovnako sa postupuje pri prílohách, ktorých rozsah je väčší ako rozsah
časti "posudok".

30. Podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom v čase v čase právoplatnosti
druhostupňového rozhodnutia (t.j. ku dňu 10.6.2015) znalec, tlmočník, prekladateľ sa dopustí správneho
deliktu, ak poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom.

31. Podľa § 27 ods. 3 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom v čase v čase právoplatnosti
druhostupňového rozhodnutia (t.j. ku dňu 10.6.2015) za správny delikt podľa odseku 1 možno uložiť tieto
sankcie: peňažnú pokutu do 1 650 eur fyzickej osobe a do 33 190 eur právnickej osobe.

32. Podľa § 27 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom v čase v čase právoplatnosti
druhostupňového rozhodnutia (t.j. ku dňu 10.6.2015) sankciu podľa odseku 3 možno uložiť jednotlivo
alebo popri sebe; sankciu podľa odseku 3 písm. d) možno uložiť súbežne len so sankciou
podľa odseku 3 písm. b).

33. Podľa § 27 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom v čase v čase právoplatnosti
druhostupňového rozhodnutia (t.j. ku dňu 10.6.2015) sankciu za iný správny delikt podľa tohto zákona
možno uložiť do jedného roka odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo
dňa porušenia povinnosti.

34. Podľa § 27 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom v čase v čase právoplatnosti
druhostupňového rozhodnutia (t.j. ku dňu 10.6.2015) pri ukladaní sankcií za iný správny delikt podľa
tohto zákona ministerstvo vychádza z povahy, miery zavinenia, závažnosti, spôsobu, dĺžky a dôsledkov
protiprávneho konania alebo opomenutia.

35. Podľa § 27 ods. 10 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom v čase v čase právoplatnosti
druhostupňového rozhodnutia (t.j. ku dňu 10.6.2015) iné správne delikty podľa tohto zákona prejednáva
ministerstvo a ukladá za ne sankcie.

36. Podľa § 32 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom v čase v čase právoplatnosti druhostupňového
rozhodnutia (t.j. ku dňu 10.6.2015) ak nie je ustanovené v tomto zákone inak, vzťahujú sa na konanie
podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

37. Podľa § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom v čase v čase právoplatnosti
druhostupňového rozhodnutia (t.j. ku dňu 10.6.2015) všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
ministerstvo, ustanoví podrobnosti o identifikačných znakoch, o vedení denníka, o ďalších údajoch
zapisovaných do denníka, o osnove a obsahu znaleckého posudku.

38. Podľa § 47 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v
znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok) rozhodnutie musí obsahovať výrok,
odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom
konania vyhovuje v plnom rozsahu (ods. 1). Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre



ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon (ods. 2). V odôvodnení rozhodnutia
správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený
pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k
podkladom rozhodnutia (ods. 3).

39. Podľa § 15 vyhlášky v znení účinnom v čase v čase právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia (t.j.
ku dňu 10.6.2015) znalecký úkon vykonaný znaleckou organizáciou alebo znaleckým ústavom podpisuje
štatutárny orgán a osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti v danom odbore. Pri vypracovaní
znaleckého úkonu sa uvedie, kto ho vypracoval a kto môže pred súdom alebo iným orgánom verejnej
moci osobne potvrdiť jeho správnosť a podať žiadané vysvetlenia.

40. Podľa § 17 ods. 3 a ods. 4 vyhlášky v znení účinnom v čase v čase právoplatnosti druhostupňového
rozhodnutia (t.j. ku dňu 10.6.2015) denník má formát A4, skladá sa z priebežne číslovaných a pevne
spojených listov, každá strana obsahuje záznam o desiatich úkonoch a pokyny na jeho vypĺňanie. Vzor
strany denníka je uvedený v prílohe č. 2 (ods. 3). Každému úkonu je priradené poradové číslo lomené
rokom, v ktorom bol úkon vykonaný. Poradové číslo sa priraďuje v deň vykonania úkonu (ods. 4).

41. Podľa § 18 ods. 1, ods. 3 a ods. 7 vyhlášky v znení účinnom v čase v čase právoplatnosti
druhostupňového rozhodnutia (t.j. ku dňu 10.6.2015) znalec, tlmočník a prekladateľ použijú odtlačok
svojej úradnej pečiatky (a) v závere znaleckého posudku, jeho doplnenia, odborného vyjadrenia,
stanoviska, vysvetlenia, potvrdenia, odborného písomného vyjadrenia, prekladu, prvopisu alebo
iného znaleckého úkonu, alebo prekladateľského úkonu, (b) na zošívacej šnúre znaleckého úkonu
alebo prekladateľského úkonu podľa písmena a), (c) na prílohe znaleckého úkonu alebo prílohe
prekladateľského úkonu (ods. 1). Znalec, tlmočník a prekladateľ použijú odtlačok svojej úradnej pečiatky
aj na vyúčtovaní a výpise z denníka (ods. 3). Vzor titulnej strany znaleckého posudku je uvedený v
prílohe č. 3 a osnova znaleckého posudku je uvedená v prílohe č. 4. Na podanie znaleckého posudku v
odvetví oceňovanie nehnuteľností a stavieb je osnova uvedená v prílohe č. 5 (ods. 7).

42. Podľa vysvetliviek k prílohe č. 2 vyhlášky v znení účinnom v čase v čase právoplatnosti
druhostupňového rozhodnutia (t.j. ku dňu 10.6.2015) - Vzor strany znaleckého denníka - jedna strana
znaleckého denníka obsahuje desať záznamov. K stĺpcu 1: Poradové čísla sa uvádzajú priebežne v
celom kalendárnom roku; číslovanie v každom roku sa začína od čísla 1. Nesmie sa používať iné
označenie, napr. 01, 001 alebo 1a, 1b a pod. K stĺpcu 2: Ak úkon vyžaduje štátny orgán, uvedie sa aj
spisová značka (ČVS, ČK). Pri označení orgánu, právnickej osoby alebo fyzickej osoby sa uvedie presná
adresa sídla (trvalý pobyt). K stĺpcu 3: V hornom riadku sa uvedie dátum vyžiadania úkonu (uzavretie
dohody o úkone), v dolnom riadku dátum vykonania úkonu. K stĺpcu 4: Uvedie sa stručný popis predmetu
a objektu úkonu. K stĺpcu 5: Uvedie sa výška účtovanej odmeny. K stĺpcu 6: Uvedie sa predpis, podľa
ktorého je účtované. K stĺpcu 7: Uvedú sa účtované výdavky spojené s úkonom. K stĺpcu 8: Uvedie sa
prijatá alebo priznaná výška odmeny (horný riadok) a výška náhrady výdavkov (dolný riadok). K stĺpcu
9: Uvedie sa dátum prijatia odmeny a náhrady výdavkov. K stĺpcu 10: Poznámka spresňujúca znalecký
úkon.

43. Podľa prílohy č. 3 vyhlášky v znení účinnom v čase v čase právoplatnosti druhostupňového
rozhodnutia (t.j. ku dňu 10.6.2015) - Titulná strana znaleckého posudku - Znalec: ; Zadávateľ: ; Číslo
spisu (objednávky): ; ZNALECKÝ POSUDOK ; číslo/rok ; Vo veci ; Počet strán (z toho príloh): ; Počet
odovzdaných vyhotovení: .

44. Podľa prílohy č. 4 vyhlášky v znení účinnom v čase v čase právoplatnosti druhostupňového
rozhodnutia (t.j. ku dňu 10.6.2015) - Osnova znaleckého posudku - I. Úvodná časť: 1. Úloha znalca:,
2. Účel znaleckého posudku:, 3. Dátum vyžiadania znaleckého posudku:,
4. Dátum, ku ktorému je vypracovaný znalecký posudok:, 5. Podklady na vypracovanie znaleckého
posudku:. II. Posudok. III. Záver, 1. Odpovede na zadanú úlohu: , 2. Miesto a
dátum:, 3. Odtlačok úradnej pečiatky znalca:, 4. Podpis znalca:. IV. Prílohy. V. Znalecká doložka:
Znalecká doložka fyzickej osoby: Znalecký posudok som vypracoval ako znalec zapísaný v zozname
znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pre
odbor .............. a odvetvie ............., evidenčné číslo znalca .............. Znalecký úkon je zapísaný pod
poradovým číslom .............. znaleckého denníka č. .............. Znalecký úkon a vzniknuté náklady účtujem



podľa vyúčtovania na základe priloženého dokladu č. ............... Podpis znalca. Znalecká doložka
právnickej osoby: Znalecký posudok bol vypracovaný znaleckou organizáciou/znaleckým ústavom
zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky pre odbor .............. a odvetvie ..............., evidenčné číslo znaleckej organizácie/
znaleckého ústavu ........................ Znalecký úkon je zapísaný pod poradovým číslom .................
znaleckého denníka č. .............. Znalecký úkon a vzniknuté náklady účtujeme podľa vyúčtovania na
základe priloženého dokladu č. ................ Podpis štatutárneho orgánu. Podpis osoby zodpovednej za
výkon znaleckej činnosti v danom odbore.

VII. Posúdenie veci správnym súdom

45. Predmetom preskúmania správnym súdom v predmetnej veci je rozhodnutie žalovaného o uložení
pokuty žalobcovi za spáchanie správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z.

46. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad rozsudok vo veci Lauko proti
Slovenskej republike z 2.9.1998, č. sťažnosti 26138/95; vo veci Öztürk proti SRN z 21.2.1984, číslo
sťažnosti 8544/79; vo veci Čanády proti Slovenskej republike zo 16.11.2004, č. sťažnosti 53371/99,
atď.) vyplýva, že priestupky a správne delikty sú vecami trestného charakteru. Pre posúdenie otázky,
či sa na účely Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992
Zb.) protiprávne konanie kvalifikuje ako trestné, sú dôležité nasledovné Engelove kritériá: a) či text
právnej normy definujúci protiprávne konanie patrí alebo nepatrí v právnom systéme príslušného štátu
do trestného práva, b) povaha protiprávneho konania, c) povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej
uloženie hrozí príslušnej osobe. Význam vnútroštátnej kvalifikácie protiprávneho konania na trestné a
správne delikty je iba relatívny. Faktormi väčšieho významu sú povaha protiprávneho konania a povaha
a stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí príslušnej osobe. Povaha protiprávneho konania a povaha a
stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí, sú alternatívne a nie kumulatívne: na to, aby sa článok 6
Dohovoru aplikoval z dôvodu slov „trestné obvinenie“ stačí, aby predmetné protiprávne konanie bolo vo
svojej podstate „trestné“ z pohľadu Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe mohla byť uložená sankcia,
ktorá pre svoju povahu a stupeň prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“ sféry. Na základe toho
konanie o priestupku zahŕňa rozhodovanie o „trestnom obvinení“ a preto sa naň vzťahuje článok 6
Dohovoru.

47. Dohovor publikovaný v Zbierke zákonov ČSFR pod č. 209/1992 Zb. dňa 15.5.1992 je medzinárodnou
zmluvou o ľudských právach a základných slobodách, ratifikovanou a vyhlásenou spôsobom
ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti Ústavy SR, t.j. pred 1.10.1992. Z časového
hľadiska jej ratifikácie má táto medzinárodná zmluva prednosť pred zákonmi SR, len ak zabezpečuje
väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Prednosť pred zákonmi SR znamená ústavný príkaz adresovaný
súdu a orgánu verejnej správy aplikujúcemu právo použiť ex offo na konkrétny prípad priamo relevantné
ustanovenia medzinárodnej zmluvy za splnenia podmienok uvedených v čl. 154c ods. 1 Ústavy SR.
Súčasťou medzinárodne akceptovaného štandardu ľudských práv a základných slobôd nie sú iba práva
a slobody v podobe, v ktorej ich výslovne zakotvujú medzinárodné zmluvy, ale aj rozhodnutia príslušných
orgánov dotvorených v ich rozhodovacej činnosti (judikatúre), ktoré túto medzinárodnú zmluvu vykladajú
a možno ich tiež kvalifikovať ako prameň práva SR s prednosťou pred zákonmi. Inými slovami, nielen
Dohovor bude mať prednosť pred zákonmi SR, ak zabezpečuje viac ústavných práv a slobôd ako
zákony SR, ale aj rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá Dohovor vykladá.
Rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva majú deklaratórny charakter, pretože sa nimi vykladá
Dohovor a teda majú účinky, podobne ako rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v prejudiciálnych otázkach,
ex tunc.

48. Správne orgány oboch stupňov správne aplikovali Dohovor aj judikatúru ESĽP v oblasti trestania
za správne delikty.

49. Za pokračovací správny delikt (na základe analógie k trestnému právu) možno považovať situáciu,
ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého deliktu, pričom trestnosť jednotlivých čiastkových útokov
sa má posudzovať ako jeden správny delikt, ak všetky čiastkové útoky spája objektívna súvislosť v čase,
spôsobe ich spáchania a v predmete útoku. Potom aj lehota na uloženie sankcie za pokračovací správny
delikt môže začať plynúť až po jeho dokonaní.



50. V predmetnej právnej veci je nepochybné, že skutkové podstaty správnych deliktov, ktorých
predmetom je nedodržanie ustanovení zákona č. 382/2004 Z.z. a vyhlášky v súvislosti s vedením
znaleckých denníkov, za obdobie od prvého polroka 2012 do konca prvého polroka 2014 sú
pokračovacím správnym deliktom, ktorý sa skladá z jednotlivých čiastkových útokov, ktoré súvisia z
hľadiska času, miesta a spôsobu spáchania. V rámci pokračovacieho správneho deliktu (znalecké
denníky) je súbeh jednotlivých čiastkový útokov vylúčený, pretože tvoria jeden správny delikt. Od
ukončenia prvého polroka 2014 (30.6.2014) začína plynúť aj objektívna lehota na uloženie sankcie
podľa § 27 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia žalovaného
(10.6.2015). Jednoročná subjektívna lehota na uloženie sankcie za pokračovací správny delikt začala
plynúť odo dňa zistenia porušenia povinnosti (20.3.2015; pozri odsek 1 odôvodnenia tohto rozsudku)
a plynula do 20.3.2016; objektívna trojročná lehota na uloženie sankcie za pokračovací správny delikt
začala plynúť odo dňa porušenia povinnosti (30.6.2014) a plynula do dňa 30.6.2017. Prvostupňový
správny orgán vo veci rozhodol dňa 5.6.2015 a druhostupňový správny orgán dňa 10.6.2015, teda
právoplatné rozhodnutie bolo vydané v jednoročnej subjektívnej lehote aj trojročnej objektívnej lehote
riadne a včas. Námietka žalobcu je z uvedeného dôvodu neopodstatnená.

51. Správny súd zároveň uvádza, že žalobca sa dopustil pokračovacieho správneho deliktu (znalecké
denníky) v súbehu s ďalšími správnymi deliktami (vyhotovenie znaleckých posudkov č. 92/2013, 94/2013
a č. 104/2014 v nesúlade so zákonom č. 382/2004 Z.z. a vyhláškou).

52. Pri súbehu viacerých správnych deliktov je s ohľadom na nedostatok špeciálnej úpravy pre
administratívne trestanie potrebné metódou analógie legis aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného
trestu podľa Trestného zákona. Použitie absorpčnej zásady pri administratívnom trestaní za viaceré
správne delikty je z hľadiska výslednej výšky sankcie v prospech žalobcu, pretože v prípade uloženia
sankcie za každý zo zbiehajúcich sa správnych deliktov by výsledná sankcia uložená žalobcovi bola
podstatne vyššia. Pokiaľ subjekt spácha viacero deliktov, správny orgán uloží sankciu podľa ustanovení
vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný (absorpčná zásada). Najprísnejšie
postihnuteľným správnym deliktom je delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s najvyššou sadzbou. Pri
rovnakej sadzbe pokút správny orgán nemusí identifikovať najprísnejšie sankcionovateľný delikt, pretože
ich závažnosť je na rovnakej úrovni (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa
6.3.2008, sp. zn. 2 Sžo 46/2012 zo dňa 18.9.2013, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
2S/123/2014 zo dňa 17.6.2015).

53. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne
práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom,
čo bolo predmetom správneho konania. Pokiaľ aj zákonodarca výslovne v právnej norme neuvádza,
že súčasťou výroku o uložení sankcie je uvedenie skutku (správneho deliktu), na základe ktorého sa
účastníkovi sankcia ukladá, je povinnosťou správneho orgánu uviesť skutok, ktorým sa účastník dopustil
správneho deliktu (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžo 255/2010 zo dňa 22.6.2011).

54. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v
špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. To možno
zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu
jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na odlíšenie skutku od
iných skutkov. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie najmä z dôvodu
vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci
rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až
vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva.
Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie
možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuť
úvahu o tom, že postačí, ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej
časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností
účastníkov konania, a len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno vynútiť exekúciou (rozsudky
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 6.3.2008, sp. zn. 3 Szd 9/2009 zo dňa 5.11.2009).

55. Správny orgán prvého stupňa vo výroku rozhodnutia č. 38615/2015/15 zo dňa 5.6.2015, ktorým
uložil žalobcovi pokutu za spáchanie správnych deliktov, podrobne v bodoch I. až IX. výroku rozhodnutia
uviedol skutky, ktorými sa žalobca dopustil správnych deliktov z hľadiska miesta, času a spôsobu ich



spáchania, a ďalšími znakmi, vďaka ktorým sú skutky nezameniteľné s inými skutkami, čím správne
orgány oboch stupňov predišli ich zámene, vylúčili prekážku litispendencie, dvojitý postih pre rovnaký
skutok, prekážku veci rozhodnutej a určili rozsah dokazovania. Námietka žalobcu o nedostatočnej
formulácii skutku vo výroku prvostupňového rozhodnutia je preto právne irelevantná.

56. V prípade zodpovednosti podnikateľa za správny delikt ide o objektívnu zodpovednosť a subjektívna
stránka tohto deliktu v zákonoch nie je založená na báze zavinenia. Pre správny orgán je relevantná
len existencia protiprávneho stavu, spôsobená činnosťou alebo nečinnosťou podnikateľa. Liberačné
dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza k redukcii, prípadne k zániku zodpovednosti fyzickej osoby
podnikateľa za správny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie alebo upustenia od jej uloženia,
musia byť zakotvené vo všeobecnej rovine priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje potrestanie
za správny delikt správnym orgánom (m.m. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžf 111/2013
zo dňa 29.1.2015 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod
č. R 99/2015). Námietka žalobcu, že sa žalovaný nevysporiadal s otázkou zavinenia, je vzhľadom
na uvedenú ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR aj legislatívu v oblasti správnych deliktov bez
právneho významu.

57. Správny súd nemá pochybnosti o tom, že správne orgány oboch stupňov riadne zistili skutkový
stav a ustálili spáchanie správnych deliktov z hľadiska skutkových podstát vymedzených vo výroku
prvostupňového rozhodnutia č. 38615/2015/15 zo dňa 5.6.2015 v bodoch I. až IX. Teda že žalobca
nesprávne uviedol poradové čísla úkonov znaleckej činnosti v znaleckých denníkoch, nečísloval ich
každý rok od čísla 1, uvádzal iný počet znaleckých úkonov na jednej strane znaleckého denníka ako je
desať, priebežne nečísloval strany, neuvádzal údaje o účtovanej odmene, účtovaných výdavkoch, výšku
priznanej odmeny a náhrady výdavkov dátum vyplatenia v stĺpcoch 5 až 9, používal odtlačky úradnej
pečiatky v rozpore s § 14 ods. 1 a ods. 2, § 16 ods. 2 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z., § 17, § 18 ods.
1 a ods. 3 vyhlášky a prílohy č. 2 až č. 4 k vyhláške. V prípade znaleckých posudkov č. 992/2013, 94/2013
a 104/2014 na titulných stranách neuvádzal náležitosti podľa § 16 ods. 2, § 17 ods. 3 zákona č. 382/2004
Z.z. a § 18 ods. 7 vyhlášky, neuvádzal, kto vypracoval znalecký úkon, nepriložil listiny zabezpečujúce
preskúmateľnosť znaleckého posudku, odpovedal na otázky, ktoré nepatria do obsahového zamerania
jeho znaleckého odboru a odvetvia. Navyše, znalecký posudok č. 104/2014 vypracoval ako vylúčený
znalec, čím porušil § 11 zákona č. 382/2004 Z.z.

58. Správny súd súhlasí so správnymi orgánmi oboch stupňov, že medzi najzávažnejšie správne delikty
patrí vypracovanie znaleckého posudku č. 104/2014, pretože ho žalobca vypracoval ako zaujatý znalec
vzhľadom na jeho personálne prepojenie so zadávateľom tohto znaleckého posudku.

59. Vzhľadom na to, že žalobca ospravedlňuje vyhotovenie znaleckého posudku č. 104/2014 tým,
že je správny, hoci ho vyhotovil ako vylúčený znalec, správny súd považuje za nevyhnutné upriamiť
pozornosť na stabilizovanú judikatúru ESĽP, Ústavného súdu SR aj Najvyššieho súdu SR týkajúcu sa
vylúčenia sudcov z objektívnych a subjektívnych aspektov. Uvedená judikatúra je aplikovateľná aj na
prípad žalobcu, pretože (ako žalovaný správne uviedol) žalobca ako znalecká organizácia, ktorej zákon
č. 382/2004 Z.z. zveril uskutočňovanie špecializovanej odbornej činnosti za podmienok ustanovených
v tomto zákone, vykonáva svoju činnosť nestranne a nezaujato pre zadávateľa, teda súd, iný orgán
verejnej moci, fyzickú osobu alebo právnickú osobu. Navyše, podmienky nestrannosti sú totožné tak u
sudcu ako aj u znalca. Podmienka nestrannosti a nezaujatosti znalca je pretavená aj do sľubu, ktorý
znalec ako fyzická osoba skladá do rúk ministra spravodlivosti podľa § 5 ods. 7 zákona č. 382/2004
Z.z. a je spoločníkom, členom, štátnym zamestnancom alebo zamestnancom v pracovnom pomere
dohodnutom na neurčitý čas so znaleckou organizáciou zapísanou do zoznamu v súlade s § 6 ods.
1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. alebo je zodpovednou osobou znaleckej organizácie podľa § 6 ods.
1 písm. c/ zákona č. 382/2004 Z.z.

60. Zaujatosť možno definovať ako opak nestrannosti či nezaujatosti, ako nedostatok schopnosti a vôle
posudzovať vec úplne objektívne. Nezaujatosť je predpokladom dobrého výkonu akejkoľvek funkcie
zverenej príslušným orgánom. Zaujatosť môže byť daná pomerom k veci, pomerom k niektorej osobe,
ktorej sa úkon priamo dotýka alebo pomerom k inému orgánu. Zaujatosť tej-ktorej osoby znalca možno
vyvodiť aj z jeho úkonov, vyjadrení alebo chovania, ktoré by urobil pred spracovaním znaleckého
posudku a z ktorých by vyplývalo, že má už vopred o posudzovanej veci urobený názor, že má predčasné
nepodložené závery, najmä pokiaľ by sa k danej veci už skôr vyjadril alebo sa na veci podieľal (m.m.



rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 4 Tz 90/2006 zo dňa 8.2.2007). Posudok takého zaujatého
znalca nemožno v konaní použiť ako dôkaz (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Tz 98/76 zo
dňa 3.6.1976).

61. Nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti,
t.j. v danom prípade je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu (znalca) prejednávajúceho prípad,
a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. v danom prípade je potrebné zistiť, či sú poskytnuté
dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti
sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (rozsudok ESĽP vo veci Piersach
v. Belgicko zo dňa 1.10.1982). Nie je však možné uspokojiť sa len so subjektívnym hľadiskom
nestrannosti, ale je potrebné skúmať, či sudca (znalec) poskytuje záruky nestrannosti aj z objektívneho
hľadiska. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu (znalca), ale
podľa vonkajších objektívnych skutočností. V danom prípade platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí,
že sudca (znalec) je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán.
Spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná, ale sa musí aj javiť, že má byť vykonávaná (rozsudok ESĽP
vo veci Delcourt v. Belgicko zo dňa 17.1.1970). Musí byť vylúčená akákoľvek vonkajšia oprávnená
pochybnosť o nestrannosti sudcu (znalca).

62. Existencia nestrannosti musí byť určená podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe
osobného presvedčenia a správania sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda
zisťovaním, či sudca (znalec) poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená
akákoľvek oprávnená pochybnosť (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 16/00, III. ÚS 47/05,
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Ndob 21/2013). Nestrannosť sudcu (znalca) nespočíva len v hodnotení
jeho subjektívneho pocitu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či je možné
usudzovať, že by sudca (znalec) zaujatý mohol byť. Nestrannosť sudcu (znalca) je obyčajne definovaná
ako absencia predsudku alebo zaujatosti v konkrétnej veci.

63. Oba správne orgány dôvodne dospeli k záveru, že žalobca vypracoval znalecký posudok č. 104/2014
ako zaujatý znalec, resp. znalecká organizácie, pretože z výpisu z obchodného registra vyplýva, že
komplementárom spoločnosti PKF TAX, kom. spol., bola ku dňu 10.12.2014 spoločnosť PKF Slovensko,
s.r.o., a komanditistom Ing. Vladimír Pastierik; prokuristom bol Ing. Štefan Kardoš a za spoločnosť
konal komplementár PKF Slovensko, s.r.o., samostatne (obdobie od 31.10.2010 do 6.2.2015). Jediným
spoločníkom žalobcu je tiež spoločnosť PKF Slovensko, s.r.o. Z výpisu zo zoznamu znalcov, tlmočníkov
a prekladateľov vyplýva, že Ing. Štefan Kardoš je osobou zodpovednou za výkon znaleckej činnosti
žalobcu. Členom pracovnej skupiny znalcov žalobcu je Ing. Vladimír Pastierik. Bola teda potvrdená
personálna prepojenosť zadávateľa znaleckého úkonu a žalobcu ako znaleckej organizácie, ktorá
znaleckú činnosť pre zadávateľa vykonala.

64. Skúmanie správnosti alebo nesprávnosti znaleckého posudku prichádza do úvahy len v jedinom
prípade - ak znalecký posudok vypracoval nezaujatý znalec. V predmetnej veci však znalecký
posudok vypracoval zaujatý znalec, personálne prepojený so zadávateľom v osobe spoločníka aj
znalcov zodpovedných za výkon znaleckej činnosti (PKF Slovakia, s.r.o., Ing. Vladimír Pastierik a Ing.
Štefan Kardoš), preto je akékoľvek uvažovanie o správnosti alebo nesprávnosti znaleckého posudku
bezpredmetné. Navyše, záver o správnosti znaleckého posudku urobil práve žalobca ako znalecká
organizácia vylúčená z vykonania znaleckej činnosti - vypracovania znaleckého posudku č. 104/2014 -
preto aj jeho záver o správnosti jeho znaleckého posudku je čisto subjektívny.

65. Jediným nedostatkom rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov je odôvodnenie výšky uloženej
pokuty z hľadiska možného likvidačného účinku na žalobcu. Žalobca túto námietku vzniesol už
v rozkladovom konaní, no žalovaný sa s ňou v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí vôbec
nevysporiadal. Vyhodnotenie uvedenej námietky nemožno vyvodiť ani implicitne z odôvodnenia
rozhodnutia.

66. Absenciu odôvodnenia správneho rozhodnutia nie je možné nahradiť vo vyjadrení k žalobe,
resp. v iných vyjadreniach pred správnym súdom, keď správny súd preskúmava zákonnosť
rozhodnutia žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo. Doplnenie dôvodov vo vyjadrení k správnej
žalobe nemôže nahradiť chýbajúcu právnu argumentáciu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
(podporne napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sza/6/2016 zo dňa 18.3.2016, sp. zn.



10Sza/13/2016 zo dňa 21.6.2016). Uvedená judikatúra Najvyššieho súdu SR je ustálená v názore,
že "“vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované
prípadným dodatočným vysvetlením, resp. doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu a ani súdu
neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, resp. absentujúce argumenty
správneho orgánu nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny
orgán, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita
presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho
orgánu v agende vymedzenej zákonom", v tomto prípade do sféry kompetencie Daňového úradu
Bratislava. Správny súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého správneho rozhodnutia, resp.
skutkové a právne úvahy, na základe ktorých bolo rozhodnutie vydané, výlučne cez odôvodnenie
tohto rozhodnutia, a nie prostredníctvom obsahu administratívneho spisu, resp. dôvodov doplňujúcich,
ktorými žalovaný dodatočne dopĺňa chýbajúce dôvody v rozhodnutí. Preto aj keď žalovaný v písomnom
vyjadrení k žalobu poukázal na možné dôvody uloženia sankcie v uvedenej výške a implicitne vyjadrenie
k likvidačnému charakteru sankcie, nemožno naň prihliadnuť, pretože nie sú obsahom odôvodnenia
rozhodnutia podľa § 47 ods. 3 SP.

67. Určenie výšky pokuty v rámci ustanoveného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však
neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je
myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo
vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen
požiadavku represie, ale aj prevenčný účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej
osoby. Rozpätie sadzby pokuty samo osebe pritom nemôže zvádzať k uloženiu pokuty neprimeranej k
charakteru a výsledkom činnosti pokutovanej osoby, pretože pokuta likvidačného charakteru nemôže
plniť preventívnu funkciu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sž 19-21/2000 zo dňa 31.5.2000
publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 61/2001).

68. Možnému likvidačnému následku uloženej pokuty sa venoval aj Ústavný súd ČR v náleze sp. zn.
PL. ÚS 3/02 zo daň 13.8.2002, v zmysle ktorého zákonná minimálna výška pokuty musí byť ustanovená
tak, aby umožňovala aspoň do určitej miery zohľadniť majetkové a osobné pomery delikventa a aby
uložená pokuta, hoci v minimálnej výške, nemala pre delikventa likvidačný následok, prípadne aby
nespôsobovala, že podnikateľská činnosť po značnom (niekoľkoročnom) časovom období stratí svoj
zmysel. Ak nie je táto zásada rešpektovaná, ide o taký zásah do majetkových práv sankcionovaného
subjektu, ktorý vzhľadom na svoju intenzitu predstavuje porušenie čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd (čl. 20 ods. 1 Ú SR) a čl. 1 Dodatkového protokolu k ED.

69. Hoci sa oba správne orgány v rozhodnutí v časti odôvodnenia uloženej sankcie zaoberali
rozčlenením správnych deliktov od najmenej závažných pochybení až po najzávažnejšie pochybenia,
mierou zavinenia, závažnosťou skutku, spôsobom spáchania skutku, v rozhodnutiach absentuje
zmienka o posúdení majetkovej sféry žalobcu, či sankcia vzhľadom na jeho pomery nie je voči žalobcovi
prísna, resp. likvidačná, o to viac ak to žalobca namietal v podanom rozklade. Žalobca predkladal súvahu
k 31.12.2013 výkaz ziskov a strát k 31.12.2013, účtovnú závierku k 31.12.2014, s ktorými sa žalovaný
vôbec nevysporiadal.

70. Sumarizujúc správny súd uvádza, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov pri dopade možného likvidačného účinku uloženej pokuty na
žalobcu, čo je dôvodom na jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP. Rovnakou vadou trpí aj
prvostupňové rozhodnutie žalovaného, preto správny súd súčasne zrušil aj jeho rozhodnutie podľa §
191 ods. 3 písm. a/ v spojení s § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy
prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP).

71. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v
ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym
názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom
rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu § 191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní sa orgán verejnej
správy prvého stupňa vysporiada s námietkou žalobcu o možnom likvidačnom charaktere uloženej
pokuty a svoje rozhodnutie riadne odôvodnení v intenciách § 47 ods. 3 SP v spojení s § 32 zákona č.
382/2004 Z.z.



72. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo
na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

73. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1015201870)