Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/261/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201951 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1015201951.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: ERS Holding, spol. s.r.o., IČO: 35 702 982, Malé Pálenisko 11, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Tomáš Balážik, advokát, Šamorínska 10, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OU- BA-OVBP2-2015/72982/ZAD zo dňa 08.09.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2015/72982/ZAD zo dňa 08.09.2015 ako aj rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice č. SÚ-1656/6951/2015/FLM zo dňa 25.05.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnymi orgánmi 1. Stavebný úrad, Mestská časť Bratislava - Podunajské Biskupice rozhodnutím č. SÚ-2188/2010/8835/ Go zo dňa 19.10.2010 a č. SÚ-995/2012/12249/FLM zo dňa 14.11.2012 predĺžil platnosť stavebného povolenia č. SÚ-578/2008/8132/Go-3 zo dňa 01.10.2008 žalobcovi ako stavebníkovi. Predĺženie platnosti vydaného stavebného povolenia bolo určené k termínu 30.11.2014. 2. Dňa 26.11.2014 bola stavebnému úradu doručená žiadosť zo dňa 25.11.2014 o ďalšie predĺženie platnosti vyššie uvedeného stavebného povolenia. Rozhodnutím č. SÚ-1656/13400/2014/FLM zo dňa 09.12.2014 stavebný úrad zamietol žiadosť o predĺženie platnosti rozhodnutia, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že platnosť stavebného povolenia predĺžil už v dvoch prípadoch do termínu 30.11.2014 a stavebník môže požiadať stavebný úrad o predĺženie platnosti stavebného povolenia v lehote, ktorá umožní ešte počas platnosti stavebného povolenia právoplatne ukončiť konanie o jeho predĺžení. V tomto prípade žalobca ako žiadateľ požiadal stavebný úrad o predĺženie platnosti stavebného povolenia 4 dni pred vypršaním jeho platnosti. Z uvedeného vyplýva, že stavebný úrad nemohol povoliť predĺženie platnosti pôvodného stavebného povolenia, nakoľko žiadosť o predĺženie platnosti stavebného povolenia nebola podaná tak, aby nové rozhodnutie o predĺžení platnosti stavebného povolenia nadobudlo právoplatnosť ešte pred uplynutím platnosti pôvodného stavebného povolenia. Zároveň stavebný úrad v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zistil, že žiadateľ (žalobca) už nie je vlastníkom nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X stavby na nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X, kat. územie B. Z., ale podľa listu vlastníctva č. XXXX je vlastníkom nehnuteľné obchodná spoločnosť J. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OÚ-BA-OVBP2-2015/22521/ZAD zo dňa 04.03.2015, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na nové rozhodnutie vo veci. V odôvodnení svojho rozhodnutia vyjadril právny názor, že stavebník je v odôvodnených prípadoch oprávnený pred uplynutím dvojročnej lehoty požiadať o predĺženie platnosti stavebného povolenia, ale o tejto žiadosti musí byť právoplatne rozhodnuté pred uplynutím dvojročnej zákonnej lehoty. Z uvedeného vyplýva, že stavebník musí podať žiadosť o predĺženie platnosti stavebného povolenia v dostatočnom časovom predstihu a to tak, aby stavebný úrad mohol o nej právoplatne rozhodnúť (vrátane odvolacieho konania), a to ešte predtým, ako uplynie lehota platnosti stavebného povolenia. Ďalej sa v rozhodnutí žalovaného uvádza, že stavebný úrad v danom prípade nevzal možnosť stavebníkovi, ktorého stavba bola povolená, aby podal žiadosť o predĺženie platnosti stavebného povolenia. Zároveň zaviazal stavebný úrad, aby po vrátení spisového materiálu vydal nové rozhodnutie o zastavení konania podľa § 30 ods. 1 písm. i/ správneho poriadku. 4. Stavebný úrad svojim rozhodnutím č. SÚ 1656/6951/2015/FLM zo dňa 25.05.2015 zastavil konanie vo veci žiadosti žalobcu o predĺženie platnosti vyššie spomínaného stavebného povolenia. Vo svojom rozhodnutí poukázal na odôvodnenie žalovaného uvedené v jeho rozhodnutí zo dňa 04.03.2015. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. OÚ-BA-OVBP2-2015/72982/ZAD zo dňa 08.09.2015, odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu potvrdil. Poukázal na to, že stavebník je v odôvodnených prípadoch oprávnený pred uplynutím dvojročnej lehoty požiadať o predĺženie platnosti stavebného povolenia, ale o tejto žiadosti musí byť právoplatne rozhodnuté pred uplynutím dvojročnej zákonnej lehoty. V danom prípade nebolo možné zo strany stavebného úradu v lehote 4 dní od podania žiadosti o predĺženie platnosti stavebného povolenia rozhodnúť. V tejto lehote by stavebný úrad musel stihnúť oznámiť začatie konania všetkým známym aj neznámym účastníkom konania, nakoľko predmetná stavba sa navrhuje aj na pozemkoch, ktoré nie sú vo vlastníctve stavebníka a dať im príležitosť, aby mohli účinnej obhajovať svoje práva a záujmy a aby sa mohli vyjadrovať k podkladom rozhodnutia tak, aby v konaní neutrpeli ujmu. V danom prípade bol dôvod na zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. i/ správneho poriadku a preto bola pôvodne vec vrátená odvolacím orgánom na nové rozhodnutie. Stavebný úrad bol v novom rozhodnutí viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu, a preto konanie zastavil. Žalovaný vyjadril názor, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo preto zákonné, v súlade s príslušnými právnymi predpismi a vec bola taktiež správne právne posúdená. II. Žaloba 6. Proti vyššie opísaným rozhodnutiam podal žalobca správnu žalobu, v ktorej žiadal, aby súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2015/72982/ZAD zo dňa 08.09.2015 ako aj rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice č. SÚ-1656/6951/2015/FLM zo dňa 25.05.2015 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 7. Žalobca nesúhlasil s rozhodnutiami správnych orgánov, považoval ich za nezákonné a v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Poukázal na to, že ako stavebník splnil svoje zákonné povinnosti podľa § 69 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a svojou žiadosťou zo dňa 26.11.2014 riadne a včas požiadal o predĺženie lehoty platnosti predmetného stavebného povolenia. Poukázal na to, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí obmedzil na striktný opis skutkového stavu a na odkazy na jednotlivé rozhodnutia vydané v predmetnej veci bez bližšieho odôvodnenia, ktoré v skutočnosti mal za preukázané a ktoré nemal, resp. ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie. 8. Podľa žalobcu bol porušený princíp právnej istoty, ktorý v sebe zahŕňa aj požiadavku na jasné, zrozumiteľné a predvídateľné rozhodnutia štátnych orgánov spolu s ochranou legitímnych očakávaní účastníkov konania. Rozhodnutie žalovaného o zamietnutí odvolania a o potvrdení odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia obsahuje len stručné, všeobecné a nejasné a nezdôvodnené konštatovanie o zastavení konania vo veci žiadosti žalobcu o predĺženie právoplatného stavebného povolenia. 9. Taktiež podľa žalobcu žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď potvrdil rozhodnutie o zastavení konania, pričom na zastavenie konania neexistoval žiaden dôvod v zmysle § 30 správneho poriadku. Podľa jeho názoru podal žiadosť ešte pred uplynutím lehoty platnosti stavebného povolenia, t.j. pred uplynutím lehoty určenej na začatie stavby. Svoju žiadosť žalobca odôvodnil najmä skutočnosťou, že na základe rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 19.02.2014 pod č. SÚ/417/1868/14/Bo, ktorým sa nepovolila zmena dokončenej stavby „Rekonštrukcia a adaptácia F.- Š. XX“ spojená so zmenou v užívaní časti stavby s administratívami a hotel, reštaurácia Wellness a administratívu stavebníka Real - Design spol s.r.o. na pozemku parc. č. XXXX/X k.ú. B. Z., bolo touto spoločnosťou podané dňa 31.03.2014 odvolanie voči predmetnému rozhodnutiu stavebného úradu. Nezahájenie predmetnej stavby „prípojka VN a trafostanica“ v dobe platnosti stavebného povolenia žalobca zdôvodňoval nevydaním rozhodnutia stavebného úradu na stavbu rekonštrukcia a adaptácia administratívnej budovy Š. XX v Z.. Uvedená prípojka súvisí so zmenou v užívaní stavby administratívnej budovy, čo bolo riešené v samostatnom konaní a bolo vydané vyššie uvedené rozhodnutie, ktorým stavebný úrad nepovolil požadovanú zmenu. 10. Podľa názoru žalobcu stavebný úrad bol povinný rozhodnúť bezodkladne, t.j. bez zbytočného odkladu odo dňa doručenia odvolania stavebníka (dňa 31.03.2014). Správny orgán tým spôsobil zrejme bezdôvodné prieťahy v konaní spojené s nezákonným výkladom príslušných ustanovení stavebného zákona (§ 67 ods. 2). 11. Žalobca nesúhlasil s tvrdením, že stavebník môže stavebný úrad požiadať o predĺženie lehoty platnosti stavebného povolenia, no musí tak urobiť v lehote, ktorá umožní ešte počas platnosti stavebného povolenia právoplatne ukončiť konania o jeho predĺženie. Predmetnú žiadosť podal žalobca dňa 26.11.2014 a nič nebránilo k vyznačeniu predĺženia platnosti stavebného povolenia na samotnom stavebnom povolení, keďže nebola požadovaná žiadna zmena podmienok pre realizáciu predmetnej stavby. Boli zároveň splnené podmienky v zmysle § 68 ods. 2 stavebného zákona, nakoľko predĺžením lehoty platnosti stavebného povolenia nedochádzalo k zmene podmienok na realizáciu stavby určených v stavebnom povolení a ani nedochádzalo k zmene samotnej stavby, pričom žalobcovi, ktorého stavba bola povolená nemožno bez ďalšieho vziať možnosť žiadať o predĺženie lehoty na jej dokončenie. Vzhľadom na uvedené bol žalobca presvedčený, že správne orgány nesprávne vec po právnej stránke posúdili. 12. K ďalšiemu tvrdeniu správnych orgánov žalobca dodal, že je vlastníkom nehnuteľnosti špecifikovanej na liste vlastníctva č. XXXX, pričom svoje vlastníctvo preukázal aj v čase vydania stavebného povolenia. III. Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 22.12.2015, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. 14. Poukazujúc na § 67 ods. 2 Stavebného zákona žalovaný uviedol, že stavebné povolenie je platné dva roky od nadobudnutia jeho právoplatnosti. Uplynutím lehoty určenej na začatie stavby v prípade, že sa so stavbou nezačalo, stavebné povolenie stráca platnosť zo zákona. Stavebník je v odôvodnených prípadoch oprávnený pred uplynutím dvojročnej lehoty požiadať o predĺženie lehoty platnosti stavebného povolenia, ale o takejto žiadosti musí byť právoplatne rozhodnuté pred uplynutím dvojročnej lehoty. 15. V predmetnej veci už bolo dvakrát stavebníkovi vyhovené. Z administratívneho spisu mal žalovaný za to, že v čase rozhodovania prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí žiadosti o predĺženie platnosti stavebného povolenia bolo už stavebné povolenie neplatné. Vo fáze odvolacieho konania bolo potom bezpredmetné posudzovanie správnosti postupu stavebného úradu, nakoľko od 01.12.2014 stavebné povolenie (zo dňa 01.10.2008) v spojení s rozhodnutiami o predĺžení (19.10.2010 a 14.11.2012) stratilo platnosť zo zákona. Z § 69 ods. 1 stavebného zákona je zrejmé, že predĺžiť platnosť stavebného povolenia môže správny orgán výlučne rozhodnutím, ktoré mu predchádza stavebné konanie. Predĺženie platnosti stavebného povolenia nie je v žiadnom prípade možné, tak ako to uvádza žalobca vo svojej žalobe spôsobom vyznačenia predĺženia termínu platnosti stavebného povolenia na samotnom stavebnom povolení. Žalobca si zamieňa pojem predĺženia lehoty na dokončenie stavby s pojmom predĺženia platnosti stavebného povolenia. Žalovaný poukázal na to, že o predĺžení platnosti stavebného povolenia v lehote 4 dní od podania žiadosti nebolo možné uskutočniť s výsledkom vydania rozhodnutia o predĺžení platnosti stavebného povolenia. 16. V ďalšom boli argumenty žalovaného obdobné tým, ktoré boli uvedené v rozhodnutiach napadnutých v správnej žalobe. IV. Relevantné právne predpisy 17. Podľa § 40 ods. 3 stavebného zákona čas platnosti územného rozhodnutia môže stavebný úrad predĺžiť na žiadosť navrhovateľa, ak ju podal pred uplynutím lehoty. Čas platnosti rozhodnutia o stavebnej uzávere ani po predĺžení nesmie presiahnuť päť rokov odo dňa, keď územné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Čas platnosti územného rozhodnutia nemožno predĺžiť, ak bol na to isté územie schválený územný plán zóny, ktorý rieši predmet územného rozhodnutia. 18. Podľa § 67 ods. 2 stavebného zákona stavebné povolenie stráca platnosť, ak sa so stavbou nezačalo do dvoch rokov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, pokiaľ stavebný úrad v odôvodnených prípadoch neurčil na začatie stavby dlhšiu lehotu. 19. Podľa § 69 ods. 1 stavebného zákona stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sa oznámi rovnakým spôsobom ako začatie stavebného konania a upovedomenie o ústnom pojednávaní; tieto rozhodnutia týkajúce sa jednoduchých a drobných stavieb sa oznámia aj orgánom štátnej správy, ktoré si vyhradili posúdenie dokumentácie. 20. Podľa § 70 stavebného zákona stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sú záväzné aj pre právnych nástupcov účastníkov konania. 21. Podľa § 27 ods. 3 správneho poriadku lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie podá na správnom orgáne uvedenom v § 19 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1967/71/20110701.html> alebo ak sa podanie odovzdá na poštovú prepravu. 22. Podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. V. Posúdenie veci správnym súdom 23. V predmetnej právnej veci ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2015/72982/ZAD zo dňa 08.09.2015, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (stavebného úradu) Mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice č. SÚ-1656/6951/2015/FLM zo dňa 25.05.2015 o zastavení správneho konania o žiadosti žalobcu o predĺženie platnosti stavebného povolenia č. SÚ-578/2008/8132/Go-3 zo dňa 01.10.2008 žalobcovi ako stavebníkovi. 24. Stavebný zákon neobsahuje priamo ustanovenie, ktoré by upravovalo proces podania žiadosti o predĺženie platnosti stavebného povolenia. Napriek tomu však obsahuje hneď niekoľko odkazov, ktoré s vydanie takéhoto rozhodnutia predpokladajú. Stavebný zákon napríklad poukazuje na možnosť určenia dlhšej lehoty platnosti stavebného povolenia (§ 67 ods. 2) alebo určuje okruh osôb, ktorým sa rozhodnutie o predĺženie platnosti stavebného povolenia oznámi (§ 69 ods. 1) alebo ustanovuje záväznosť takéhoto rozhodnutia pre právnych nástupcov účastníkov konania (§ 70). Z uvedeného vyplýva a medzi účastníkmi súdneho konania to nebolo sporným, že napriek neexistencii explicitnej a priamej úpravy podávania žiadostí o predĺženie platnosti stavebného povolenia, stavebným zákonom je možnosť predĺžiť stavebné povolenie na základe žiadosti nepochybne daná. 25. Podľa § 67 ods. 2 stavebného zákona stavebné povolenie stráca platnosť, ak sa so stavbou nezačalo do dvoch rokov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, resp. do dlhšej lehoty určenej stavebným úradom. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § § 27 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého lehota na vykonanie úkonu je zachovaná, ak sa podanie podá na správnom orgáne posledný deň lehoty. Z dikcie oboch vzájomne sa dopĺňajúcich zákonných ustanovení vyplýva, že možnosť podať žiadosť o predĺženie platnosti stavebného povolenia je potrebné chápať tak, že účastník správneho konania (stavebník) nie je nijako obmedzený podať takúto žiadosť a to až do uplynutia lehoty, kedy takéto povolenie stratí platnosť. Znamená to, že pokiaľ je podaná takáto žiadosť ešte v čase platnosti stavebného povolenia, nemožno o nej tvrdiť, že nebola podaná včas a že nie je možné o nej rozhodnúť pre uplynutie času platnosti stavebného povolenia. 26. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu ako aj z podaní účastníkov súdneho konania vyplýva, že žalobca podal žiadosť o predĺženie platnosti stavebného povolenia päť dní pred uplynutím lehoty jeho predchádzajúceho predĺženia. Ako súd vyššie vysvetlil, za včas podanú považuje aj žiadosť, ktorú podal účastník administratívneho konania najneskôr v posledný deň lehoty určenej zákonom (prípadne správnym orgánom). Preto podľa názoru správneho súdu podanie urobené päť dní pred uplynutím platnosti predmetného stavebného povolenia zásadne nemožno považovať za úkon účastníka konania rozporný so zákonom a bolo povinnosťou správnych orgánov zaoberať sa ním ako s riadnym podaním a posúdiť ho z hľadiska vecnosti a opodstatnenosti v ňom uvedených argumentov. 27. Správny súd sa nemohol stotožniť s argumentáciou žalovaného správneho orgánu, že je na účastníkovi administratívneho konania vystihnúť vhodný moment podania svojej žiadosti tak, aby správny orgán mohol o nej rozhodnúť ešte do uplynutia lehoty určenej na vykonanie predmetného úkonu. Takáto požiadavka vymyká sa z rámca logického výkladu vyššie uvedených zákonných ustanovení a z tohto dôvodu nemohla byť správnym súdom akceptovaná. Nemožno od účastníka konania, ktorý nemá prakticky žiaden vplyv na postup správneho orgánu a rýchlosť jeho konania, prípadne zákonnosť, či požiadavku konať aj na druhom stupni, spravodlivo očakávať, že vhodne „odhadne“ procesy prebiehajúce v rámci správneho konania na správnom orgáne a v primeranej lehote podá svoju žiadosť, ako to uvádza žalovaný. Je nemožné si pre kohokoľvek, dokonca i priamo pre správny orgán, predstaviť spôsob výpočtu pre vhodný termín na podanie žiadosti včas pred uplynutím lehoty postačujúci pre správny orgán na jeho včasné rozhodnutie. 28. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR účastníka konania vystupujúceho pred orgánom štátu v zásade nezaujíma, akým spôsobom organizuje tento orgán svoju činnosť, či jeho personálne a technické kapacity sú adekvátne rozhodovanej agende, či napr. riadne funguje systém práce, prideľovania spisov alebo vybavovania vecí. Povinnosťou orgánu štátu je zabezpečiť jeho funkčnosť a rýchlosť rozhodovania, aby nedochádzalo k prieťahom v konaní a aby účastníkovi neboli upreté žiadne jeho práva procesné či hmotné. Iba tak je možné zabezpečiť pre účastníka prístup k spravodlivosti a účinnú ochranu jeho právom chránených záujmov. 29. V tomto kontexte správny súd dodáva, že za priam absurdné považoval tvrdenie žalovaného, že účastník má kalkulovať s dobou trvania konania ako celku - teda až do jeho právoplatného skončenia, čo v sebe zahŕňa odhad nie len dĺžky konania pred správnym orgánom prvého stupňa ale aj s odvolacím konaním. 30. Správny súd ďalej za dôležité považuje poukázať na tvrdenie žalovaného, že o žalobcovej žiadosti už nebolo možné rozhodovať z dôvodu, že v čase vydania rozhodnutia už stavebné povolenie nebolo platné. 31. Je možné predpokladať, že stavebný úrad resp. žalovaný vychádzali pri svojej úvahe z prvej aliney § 67 ods. 2 stavebného zákona, podľa ktorého stavebné povolenie stráca platnosť, ak sa so stavbou nezačalo do dvoch rokov odo dňa keď nadobudlo právoplatnosť. Takéto právne posúdenie a intenzívny výklad práva bez zohľadnenia potrebných súvislostí nie je postup, ktorý zodpovedá povinnosti správneho orgánu vykladať právne predpisy vo vzájomnom kontexte a v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. 32. Práve v kontexte s vyššie uvedenou argumentáciou správneho súdu, kedy vysvetlil, že aj také podanie, ktoré je účastníkom urobené päť dní pred uplynutím lehoty, je podaním včasným, je potrebné za podstatnú považovať skutočnosť, že v čase podania žiadosti žalobcu bolo predmetné stavebné povolenie platné. Taktiež (vzhľadom na vyššie uvedené) nemožno za ústavnekonformný považovať taký výklad, že predmetné stavebné povolenie svoju platnosť stratilo v priebehu konania. 33. Súd dodáva, že už samotné ustanovenie § 67 ods. 2 stavebného zákona pozná možnosť v odôvodnených prípadoch určiť na začatie stavby aj dlhšiu lehotu. Taktiež možno predĺženie lehoty platnosti stavebného povolenia analogicky prirovnať k možnosti predĺžiť platnosť územného rozhodnutia. Keďže stavebný zákon proces podania žiadosti o predĺženie stavebného povolenia nešpecifikuje, je z hľadiska ostatných ustanovení stavebného zákona poukazujúcich na možnosť takéhoto predĺženia žiaduce, aby sa medzi posúdením včasnosti podania týchto žiadostí nerobil rozdiel. Pri územnom rozhodnutí § 40 ods. 3 stavebného zákona umožňuje čas platnosti územného rozhodnutia stavebnému úradu predĺžiť na žiadosť navrhovateľa, ak ju tento podal pred uplynutím lehoty. Správny súd preto nemôže súhlasiť s tvrdením, že stavebné povolenie stratilo platnosť, ak o jeho predĺžení, hoci bola žiadosť podaná včas, správny orgán rozhodoval až po dátume určenom na jeho platnosť. Takýto výklad by bol v príkrom rozpore s dikciou vyplývajúcou zo zákonných ustanovení uvedených v časti IV. odôvodnenia tohto rozsudku. 34. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis, alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. V tejto súvislosti je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu a zmysel na účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. 35. V prejednávanej veci žalovaný ako odvolací správny orgán v zhode so správnym orgánom prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na právnom závere, že o žiadosti žalobcu o predĺženie platnosti stavebného povolenia nebolo možné rozhodnúť, pretože stavebné povolenie stratilo v priebehu konania o žiadosti platnosť. Z uvedeného pohľadu, ako súd vysvetlil už vyššie, keď sa správne orgány odmietli zaoberať meritórnymi argumentmi žalobcu a jednoducho konanie ukončili z procesných dôvodov, došlo z ich strany k nesprávnej aplikácii resp. interpretácii na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov. Správny súd je toho názoru, že vecou je potrebné sa zaoberať meritórne a keďže a je potrebné sa zaoberať všetkými dôvodmi uvedenými v žiadosti žalobcu. 36. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, a preto postupoval podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a napadnuté rozhodnutia zrušil. Rovnakým pochybením z hľadiska právneho posúdenia trpí aj prvostupňové rozhodnutie, preto správny súd zrušil aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. 37. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 39. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).