Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/319/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015202104 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1015202104.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobcu: INFORAMA a.s., Mlynské Nivy 54, 821 05 Bratislava, IČO: 35729864, zastúpený: AK JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát, Šafárikovo nám. 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1527697/2015 zo dňa 09.10.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pre správnym orgánom 1. Žalobca žiadosťou zo dňa 17.07.2014 žiadal žalovaného o vrátenie daňového preplatku na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2014 v sume XXX, XX EUR. 2. Daňový úrad Bratislava vydal rozhodnutie č. 1175541/2015 zo dňa 16.07.2015, ktorým rozhodol tak, že čiastočne vyhovel žiadosti žalobcu ako daňového subjektu o vrátenie daňového preplatku na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2014 zo dňa 17.07.2014 vo výške XXX,XX EUR, pričom však časť preplatku vo výške XXX,XX EUR použil na úhradu úroku z omeškania na dani zo závislej činnosti vyplývajúceho z rozhodnutia č. 9900399/5/4739026/2013, splatného 17.02.2014, časť preplatku vo výške XXX,XX EUR použil na úhradu sankčného úroku na dani zo závislej činnosti vyplývajúceho z rozhodnutia č. 9900399/5/4738899/2013, splatného 17.02.2014, časť preplatku vo výške X,XX EUR použil na úhradu preddavku na dani z motorových vozidiel splatného dňa 30.06.2014 a zvyšok preplatku vo výške XXX,XX EUR mal vrátiť daňovému subjektu. 3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. 5S 264/2014-35, IČS: 1014202011 zo dňa 14.04.2015, ktorý sa stal právoplatným dňa 03.06.2015 a na základe Opravného uznesenia Krajského súdu č. 5S/264/2014-40 zo dňa 05.06.2015, ktorý sa stal právoplatným dňa 10.07.2015, ktorým Krajský súd v Bratislave opravuje rozsudok č. 5S 264/2014-35 v právnej veci žalobcu INFORAMA a.s., Mlynské Nivy 54, 821 05 Bratislava , IČO: 35 729 964 proti žalovanému Daňový úrad Bratislava vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9101308/5/4432007/2014 zo dňa 30.09.2014, posúdil žiadosť daňového subjektu INFORAMA a.s. zo dňa 17.07.2014 o vrátenie daňového preplatku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014. Pri vydávaní rozhodnutia Daňový úrad Bratislava aplikoval § 79 ods. 1 v nadväznosti na § 55 ods. 6 písm. b) a c) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého sa časť preplatku použila na úhradu daňového nedoplatku a splatného preddavku na daň. 4. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 1527697/2015 zo dňa 09.10.2015 rozhodlo tak, že rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 1175541/2015 zo dňa 16.07.2015 potvrdilo pričom nekonštatovalo žiadne nové skutočnosti s výnimkou jednej vety tvoriacej druhý odsek na strane 6 rozhodnutia. II. Žaloba 5. Dňa 17.12.2015 podal žalobca na súd žalobu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia ako i na preskúmanie rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č.1175541/2015 zo dňa 16.07.2015. 6. Žalobca poukázal na nezákonnosť a nesprávnosť rozhodnutí Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty na ktoré odkazuje Daňový úrad Bratislava aj žalovaný v rozhodnutiach napadnutých touto žalobou, keďže nároky uvedené v rozhodnutiach Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 9900399/5/4739026/2013 a č. 9900399/5/4738899/2013 boli značným spôsobom spochybnené. 7. Daňový úrad Bratislava v napadnutom rozhodnutí v podstate zopakoval svoje rozhodnutie zo dňa 25.08.2014, č. 9101308/5/3811349/2014, pričom tento krát uviedol iné číselné označenie rozhodnutí, na základe ktorých použil značnú časť preplatku na DPH za máj 2014 na úhradu svojich domnelých nárokov. 8. Finančné riaditeľstvo rozhodnutie Daňového úradu Bratislava potvrdilo a to bez skúmania ďalších okolností, ignorujúc odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.04.2015, spis. zn.: 5S/264/2014-35, kde súd na strane 7 jednoznačne uviedol: „Odhliadnuc od vyššie uvedeného k pochybeniam správnych orgánov došlo aj pri vydávaní rozhodnutí č. 9900399/5/4739026/2013,voči ktorému bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodlo Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 04.02.2014, č. 1100201/1/62476/2014/5002, ktoré rozhodnutie žalobca napadol žalobou na súde, o ktorom sa vedie konanie pod spis. zn.: 5S/79/2014. Proti rozhodnutiu č. 9900399/5/4738899/2013 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodlo Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 04.02.2014, č. 1100301/1/62836/2014/5002, ktoré žalobca napadol žalobou na súde a konanie sa vedie pod spis. zn.: 6S/81/2014.“ 9. Krajský súd v Bratislave teda jednoznačne a bez najmenších pochybností vyslovil, že zo strany správcu dane došlo k pochybeniam pri vydávaní rozhodnutí Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 9900399/5/4739026/2013 a 9900399/5/4738899/2013, t.j. pri vydávaní rozhodnutí, o ktoré žalovaný opiera svoje rozhodnutie o čiastočnom vyhovení žiadosti o vrátenie daňového preplatku na DPH za máj 2014. Pokiaľ teda súd vyslovil právny názor, že vyššie uvedené rozhodnutia Daňového úradu nie sú správne, nie je možné opätovne na základe týchto spochybnených rozhodnutí použiť časť preplatku na dani, ako to opakovane urobil správny orgány. 10. Žalovaný svoje rozhodnutie v zásade odôvodňuje len jednou vetou v druhom odseku na strane 6 svojho rozhodnutia, v rámci ktorej konštatuje, že “o žalobách žalobcu vedených pred Krajským súdom v Bratislave 5S/79/2014 a 6S/81/2014 súd ešte nerozhodol“. Žalovaný úplne opomína a ignoruje skutočnosť, že jeho rozhodnutia boli vážne spochybnené žalobcom podaním samostatných žalôb a súčasne aj Krajským súdom v Bratislave v konaní 5S 264/2014. 11. Okrem toho, že rozhodnutie žalovaného nemá oporu v skutkovom stave a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku je rozhodnutie žalovaného predčasné. Žalobca sa domnieva, že je v tomto prípade daný dôvod na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu v zmysle § 250j ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku v zmysle ktorého je zistenie skutkového stavu nedostačujúce na posúdenie veci. 12. Podľa názoru žalobcu žalovaný zámerne ignoruje právny názor Krajského súdu v Bratislave, čím spôsobuje žalobcovi značnú škodu. V zmysle § 250j ods. 7 sú správne orgány viazané právnym názorom súdu. V tomto prípade žalobca opätovne zdôrazňuje, že žalovaný svoje nesprávne rozhodnutie opiera o nesprávne rozhodnutia Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty, a to napriek tomu, že právna argumentácia žalobcu bola viackrát potvrdená rozhodnutiami súdov, ktoré sa v plnom rozsahu stotožnili s právnym názorom žalobcu. 13. Žalobca v tejto súvislosti predkladá opätovne svoju právnu argumentáciu v prípade oboch rozhodnutí Daňového úradu pre vybrané subjekty a Finančného riaditeľstva SR, na základe ktorých žalovaný potvrdil svojim rozhodnutím použitie časť preplatku na DPH za máj 2014. 14. Žalobca neuhradil časť dane z príjmov za rok 2009 vo výške X.XXX,XX EUR, čo predstavovalo časť dane z príjmu za obdobie od 01.08.2009 do 20.08.2009, a to z toho dôvodu, že išlo o daňovú pohľadávku Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty, ktorú si mal daňový úrad uplatniť prihláškou po povolení reštrukturalizácie daňového subjektu. 15. Vypočítaná suma preddavkov na daň z príjmu za august 2009 bola XX.XXX,XX EUR, z čoho časť v sume X.XXX,XX EUR vznikla za obdobie od 01.08.2009 do 20.08.2009 a časť v sume X.XXX,XX EUR vznikla za obdobie od 21.08.2009 do 31.08.2009. 16. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.08.2009, spis. zn.: 4R/2/2009, ktoré bolo dňa 20.08.2009 publikované v Obchodnom vestníku č. 161B/2009 a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.08.2009, súd začal reštrukturalizačné konanie na majetok žalobcu. 17. V súlade s § 114 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení (ďalej aj ako „ZKR“) nastali účinky, ktoré ZKR spája s momentom začatia reštrukturalizačného konania. 18. Hlavným zmyslom reštrukturalizačného konania je vysporiadanie sa so záväzkami dlžníka - úpadcu, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania, pričom tieto záväzky je dlžník povinný plniť až na základe súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu, a to v rozsahu a spôsobom v pláne uvedeným. 19. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03.09.2009, spis. zn.: 4R/2/2009, ktoré bolo dňa 08.09.2009 publikované v Obchodnom vestníku č. 173B/2009 a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.09.2009, bola povolená reštrukturalizácia žalobcu. 20. V zmysle § 121 ZKR sú veritelia povinní prihlásiť si svoje pohľadávky voči úpadcovi, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania, do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie, t.j. do 09.10.2009. 21. V zmysle vyššie uvedeného bol žalobca povinný vysporiadať sa s preddavkom na daň z príjmu za august 2009 tak, že časť preddavku vo výške X.XXX,XX EUR vzniknutého v období od 01.08.2009 do 20.08.2009, t.j. pred začatím reštrukturalizačného konania, bol daňový úrad povinný prihlásiť si do reštrukturalizačného konania po povolení reštrukturalizácie a časť preddavku vo výške X.XXX,XX EUR za obdobie od 21.08.2009 do 31.08.2009, t.j. po začatí reštrukturalizačného konania, bol žalobca povinný uhradiť do 16.09.2009, pričom si túto svoju povinnosť riadne a včas splnil, nakoľko išlo v zmysle § 120 ods. 2 ZKR o tzv. prednostnú pohľadávku, na ktorú sa účinky reštrukturalizačného konania nevzťahovali. 22. Žalobca viazaný znením ZKR bol povinný zdržať sa uhradenia preddavku na daň z príjmu za obdobie od 01.08.2009 do 20.08.2009, keďže túto pohľadávku si mal daňový úrad riadne prihlásiť po povolení reštrukturalizácie. Pokiaľ by žalobca túto svoju zákonnú povinnosť nedodržal a uhradil by správcovi dane preddavok za august 2009 v plnej výške, porušil by tým ZKR, predovšetkým zákaz zvýhodňovania niektorých veriteľov v reštrukturalizačnom konaní podľa § 6 ZKR a tiež by sa mohol jeho správca dopustiť trestného činu marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 242 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Z uvedeného dôvodu žalobca neuhradil daň z príjmov za obdobie od 01.08.2009 do 20.08.2009, pričom správca dane bol v zmysle ZKR povinný si túto pohľadávku v zmysle § 121 ZKR prihlásiť po povolení reštrukturalizácie v zákonnej lehote. 23. Podľa § 155 ods. 2 ZKR „Zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, (...)“ Okresný súd Bratislava 1 uznesením zo dňa 17.05.2010, spis. zn.: 4R/2/2009, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 97B/2010 dňa 21.05.2010 potvrdil reštrukturalizačný plán daňového subjektu. 24. Keďže si správca dane nesplnil svoju povinnosť prihlásiť si svoju pohľadávku voči žalobcovi do reštrukturalizácie, potvrdením reštrukturalizačného plánu zanikla vymáhateľnosť tejto pohľadávky voči žalobcovi a spolu s tým aj akékoľvek jej príslušenstvo alebo iné plnenie s ňou spojené. 25. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty však v rozpore s vyššie uvedeným považoval sumu dane z príjmu za obdobie od 01.08.2009 do 20.08.2009 za nedoplatok na dani a uplatnil si voči daňovému subjektu úrok z omeškania, resp. sankčný úrok z titulu daňového nedoplatku do momentu vykonania kompenzácie s nadmerným odpočtom daňového subjektu na DPH, t.j. do 20. 08 .2010. Daňový úrad Bratislava na svoju zo zákona nevymáhateľnú pohľadávku vo výške X.XXX XX EUR vykonal kompenzáciu s časťou neodpočítaného nadmerného odpočtu žalobcu na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2010 v celkovej sume XX.XXX,XX EUR, o čom poslal správca dane daňovému subjektu Oznámenie o kompenzácii nadmerného odpočtu zo dňa 12.08.2010. 26. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty mal v tomto prípade za to, že jeho pohľadávka voči žalobcovi, predstavujúca nedoplatok na dani z príjmov zo závislej činnosti vo výške X.XXX,XX EUR nie je pohľadávkou, ktorá sa uplatňuje v reštrukturalizácii prihláškou a teda, že jej započítanie je možné. 27. Z uvedeného dôvodu preto daňový úrad vykonal kompenzáciu údajného daňového nedoplatku evidovaného na dani z príjmov za obdobie august 2009 vo výške X.XXX,XX EUR s časťou neodpočítaného nadmerného odpočtu na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2010 v celkovej sume XX.XXX,XX EUR. 28. Voči vykonanej kompenzácii podal žalobca reklamáciu, v ktorej namietal práve tú skutočnosť, že takáto kompenzácia je zo zákona vylúčená, keďže si mal správca dane svoju pohľadávku voči žalobcovi uplatniť v reštrukturalizácii prihláškou a započítanie vylučuje znenie § 114 ods. 1 písm. f) ZKR, avšak reklamácii daňového subjektu nebolo vyhovené. 29. Podľa názoru žalobcu, správca dane postupoval nezákonne, ak vykonal vyššie uvedenú kompenzáciu pohľadávok žalobcu na preplatku na DPH s daňovou pohľadávkou, ktorú si mal správca dane prihlásiť do reštrukturalizácie a ktorej vymáhateľnosť v dôsledku neprihlásenia v súlade s S 155 ods. 2 ZKR potvrdením plánu zanikla. 30. Žalobca jednoznačne tvrdí, že v tomto prípade nejde o vymáhateľný daňový nedoplatok, ale o daňovú pohľadávku, ktorú správca dane mohol a mal uplatniť prihláškou v zmysle príslušných ustanovení zákona o správe daní a ZKR do reštrukturalizačného konania a ktorej vymáhateľnosť neprihlásením do reštrukturalizačného konania zanikla. 31. Žalobca nikdy neuhradil časť dane z príjmu za mesiac august 2009 pred začatím reštrukturalizačného plánu vo výške X.XXX,XX EUR, ale táto suma bola v rozpore so ZKR započítaná s nadmerným odpočtom daňového subjektu na DPH za máj 2010. 32. K vyššie uvedenému žalobca uviedol, že Finančné riaditeľstvo SR nerozlišuje moment vzniku pohľadávky a moment jej splatnosti. 33. V sledovanom prípade vznikla daňová pohľadávka na dani z príjmov v období august 2009. Príslušným zdaňovacím obdobím bolo obdobie 01.08 až 20.08.2009 a obdobie 21.08. až 31.08.2009. 34. Vychádzajúc z dikcie ZKR, v zmysle ktorého sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou tie pohľadávky, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania, t.j. v danom prípade pred 21.08.2009, správca dane nepostupoval v súlade so zákonom, keď predmetné daňové pohľadávky v súlade s § 120 ods. 2 ZKR považoval za prednostné, t.j. vzniknuté až po začatí reštrukturalizačného konania. Daňové pohľadávky daňového úradu na dani z príjmov za obdobie od 01.08.2009 do 20.08.2009 totiž vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania a stali sa splatnými po začatí reštrukturalizácie. 35. Na základe uvedeného je zrejmé, že sa žalobca nemohol dostať do omeškania s úhradou dani z príjmov za obdobie 01.08.-20.08.2009, keďže túto pohľadávku si mal správca dane riadne a včas prihlásiť po povolení reštrukturalizácie. Daň z príjmov za obdobie od 21.08.2009 do 31.08.2009 žalobca riadne uhradil, keďže išlo o pohľadávku, ktorá sa v zmysle § 120 ods. 2 ZKR v reštrukturalizácii neuplatňuje prihláškou, nakoľko išlo o prednostnú pohľadávku. 36. S ohľadom na uvedené si Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty nemohol ani uplatniť voči daňovému subjektu úrok z omeškania, sankčný úrok alebo akékoľvek sankcie za neuhradenie dane z príjmov za obdobie pred začatím reštrukturalizácie. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie ako i rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. III. Vyjadrenie žalovaného 37. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním zo dňa 07.03.2016 a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol: „Postup pri použití daňového preplatku ustanovený v § 79 daňového poriadku je pre správcu dane záväzný. V čase doručenia žiadosti zo dňa 17.07.2014 o vrátenie daňového preplatku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014 vo výške XXX,XX eura správca dane evidoval daňové nedoplatky, preto bol povinný použiť existujúci daňový preplatok na ich úhradu. 38. K právnej argumentácii uvedenej v III. časti žaloby žalovaný uvádza nasledovné: 39. Žalovaný si nemohol uplatniť časť dane z príjmov zo závislej činnosti za obdobie od 01.08.2009 do 20.08.2009, t. j. prihlásiť pohľadávku riadne a včas, podľa § 121 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie, a to z toho dôvodu, že v lehote do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie žalovaný o pohľadávke nevedel, čoho dôkazom je nasledovný chronologický vývin udalostí: 31.12.2011) - začiatok reštrukturalizačného konania (zverejnenie rozhodnutia v Obch. vestníku) 31.12.2011) - povolenie reštrukturalizácie (Uznesenie publikované v Obeh. vestníku) 08.10.2009 - posledný deň lehoty na prihlásenie pohľadávok, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania. 40. Pohľadávka je právo veriteľa požadovať na dlžníkovi plnenie určitého záväzku. Keďže veriteľ, žalovaný, nemal vedomosť o existencii pohľadávky (záväzku), nemohol ju prihlásiť v zákonnej lehote do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Túto skutočnosť považuje žalovaný za významnú a rozhodujúcu pri zodpovedaní otázky, či si žalovaný mohol riadne a včas prihlásiť pohľadávku po povolení reštrukturalizácie. 41. Žalobca, ako platiteľ dane z príjmov zo závislej činnosti, bol povinný podľa § 35 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) vybrať (zraziť) preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy, v predmetnom prípade za mesiac august 2009, pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak zamestnávateľ vykonáva vyúčtovanie príjmov zo závislej činnosti mesačne, zrazí preddavok na daň pri vyúčtovaní zdaniteľnej mzdy za uplynulý kalendárny mesiac (§ 35 ods. 3); zamestnávateľ odvedie preddavky na daň najneskôr do piatich dní po dni výplaty (§ 35 ods. 6). 42. Za mesiac august 2009 vykonal žalobca vyúčtovanie zdaniteľnej mzdy nasledujúci kalendárny mesiac dňa 11.09.2009. 43. V prehľade o zrazených a odvedených preddavkoch na daň za 3. štvrťrok 2009 (povinnosť vyplývajúca z ustanovenia § 39 ods. 9 zákona o dani z príjmov) žalobca uviedol k mesiacu august 2009 tieto skutočnosti: v r. 1: dátum výplaty 11.09.2009, v r. 6: odvodovú povinnosť - zrazené preddavky na daň priznal v sume XX XXX,XX eura v r. 7: odviedol preddavky v sume X XXX.XX eura. 44. Žalobca odvodovú povinnosť - zrazené preddavky na daň v sume XX XXX,XX eura (§ 35 zákona o dani z príjmov) v lehote do 16.09.2009 (§ 35 ods. 6 zákona o dani z príjmov) nesplnil. 45. Za mesiac august 2009 žalobca vykonal len jedno, sumárne vyúčtovanie miezd, z vypočítanej sumy zrazených preddavkov odviedol správcovi dane sumu X XXX,XX eura, t. j. 33,33 % z celkovej daňovej povinnosti a 66, 67 %, t. j. sumu X XXX,XX eura, definoval ako pohľadávku, ktorú si mal žalovaný uplatniť prihláškou. Percentuálne rozdelenie zrazených preddavkov zodpovedá rozdeleniu počtu kalendárnych dní v mesiaci august 2009 v pomere 2:1; taký výpočet nemá oporu v zákone o dani z príjmov. Zákon o dani z príjmov upravuje vyberanie a platenie preddavkov na daň a dane z príjmov zo závislej činnosti v ustanovení § 35. 46. V lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho štvrťroka bol žalobca povinný predložiť správcovi dane prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch z vyplatených príjmov zo závislej činnosti za 3. štvrťrok 2009. Zákonnú povinnosť si žalobca splnil a v zákonnej lehote dňa 28.10.2009 podal Prehľad na poštovú prepravu. Z podaného prehľadu je zrejme, že žalobca vykonal za celý mesiac august 2009 len jedno vyúčtovanie miezd, spolu za obdobie pred začatím reštrukturalizačného konania a za obdobie po začatí reštrukturalizačného konania. 47. Žalobca nevykonal za mesiac august 2009 vyúčtovanie mzdy dvakrát a to prvé vyúčtovanie miezd od 01.08.2009 do 20.08.2009, t. j. do dňa začatia reštrukturalizačného konania, s presným vyčíslením zrazených preddavkov na daň a druhé vyúčtovanie miezd od 21.08.2009 do 30.08.2009, t. j. odo dňa začatia reštrukturalizačného konania, s presným vyčíslením zrazených preddavkov na daň. Zrazené preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti za mesiac august 2009 nezákonne rozdelil a správcovi dane odviedol len časť zrazených preddavkov. 48. Dňa 30.10.2009 správca dane pečiatkou potvrdil doručenie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti za mesiac august 2009 (podanie opatril barkódom č. 500/2009/509781), to znamená, že až dňa 30.10.2009, t. j. po zákonnej lehote vyplývajúcej z ustanovenia § 121 ZKR. zistil sumu preddavkov, ktoré bol žalobca povinný odviesť správcovi dane. 49. Žalobca podal za zdaňovacie obdobie 2009 (t. j. vrátane celého mesiaca august 2009) „Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti znížených o sumy podľa § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov, o zrazených preddavkoch na daň a o daňovom bonuse“ (ďalej len „hlásenie“) dňa 30.03.2010. V hlásení uviedol, že dňa 24.03.2010 vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň za zdaňovacie obdobie 2009 a v riadku 6 uviedol odvodovú povinnosť v sume XXX XXX,XX eura. V lehote na podanie hlásenia daňový subjekt uhradil daň v sume XXX XXX,XX eura. V riadku 9 hlásenia priznal daňový nedoplatok v sume X XXX,XX eura. 50. Daňový nedoplatok je dlžná suma dane po lehote splatnosti. 51. Sumu X XXX.XX eura. žalobca uhradil po zákonnej lehote dňa 20.08.2010 vykonaním kompenzácie. Nesplnenie povinnosti daňového subjektu včas alebo v správnej výške platiť peňažné záväzky vo vzťahu k správcovi dane je sankcionované úrokom z omeškania v zmysle § 156 ods.1 písm. a ods. 2 daňového poriadku. 52. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. IV. Právna úprava 53. Podľa § 35b ods. 1 písm. c/ zákona č. 511/1992 Zb. (v znení účinnom do 31.12.2011) sankčný úrok vyrubí správca dane platiteľovi dane, ak neodvedie vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň v lehote alebo vo výške podľa osobitného zákona; pri omeškaní s platením preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti sa sankčný úrok vyrubí do dňa platby vrátane, najneskôr do dňa vykonania ročného zúčtovania preddavkov na daň, najdlhšie však do 31. marca roku nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, na ktoré sa mali platiť preddavky na daň. 54. Podľa § 35b ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. (v znení účinnom do 31.12.2011) správca dane vyrubí sankčný úrok z dlžnej sumy vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený alebo splátka dane zaplatená alebo v deň vrátenia nadmerného odpočtu, ktorý správca dane vrátil daňovému subjektu. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte sankčného úroku sa namiesto štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí sankčný úrok za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti dane alebo rozdielu dane až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 63; ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie, sankčný úrok sa vyrubí do dňa podania dodatočného daňového priznania alebo dodatočného hlásenia z dlžnej sumy uvedenej v daňovom priznaní alebo hlásení alebo v poslednom opravnom daňovom priznaní, alebo v predchádzajúcom dodatočnom daňovom priznaní, alebo v dodatočnom hlásení. Sankčný úrok sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou s výnimkou uvedenou v odseku 1 písm. e). Sankčný úrok sa nevyrubuje zo sankčného úroku, úroku a pokuty. 55. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. (v znení účinnom do 31.12.2011) preddavok je povinná platba na daň, ktorú je povinný daňovník platiť v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa. 56. Podľa § 66 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. (v znení účinnom do 31.12.2011) po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň započítavajú na úhradu dane. 57. Podľa 110j ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. (v znení účinnom do 31.12.2011) ak do 31. decembra 2009 nastala skutočnosť pre uplatnenie základnej úrokovej sadzby pri výpočte pokuty (§ 35 ods. 2), sankčného úroku (§ 35b ods. 2 a 6), úroku z odloženej sumy (§ 59 ods. 7), úroku (§ 60 ods. 2) a úroku (§ 63 ods. 6), po 31. decembri 2009 sa použije základná úroková sadzba podľa zákona účinného do 31. decembra 2009. 58. Podľa § 2 písm. f/ daňového poriadku na účely tohto zákona sa rozumie daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. 59. Podľa § 158 ods. 1 daňového poriadku daňový nedoplatok sa na účely :konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. 60. Podľa § 158 ods. 3 daňového poriadku ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania. 61. Podľa § 165 ods. 2 daňového poriadku daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie. 62. Podľa § 2 písm. u/ ZoDP na účely tohto zákona sa rozumie preddavkom na daň povinná platba na daň. ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa. 63. Podľa § 35 ods. 6 ZoDP zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane. odvedie preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu podľa odseku 5 najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak správca dane na žiadosť zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, neurčí inak. Zo sumy navýšeného nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d/ zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný zraziť a odviesť za zamestnanca preddavky na daň. 64. Podľa § 38 ods. 6 ZoDP ročné zúčtovanie a výpočet dane vykoná zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôr však pri zúčtovaní mzdy za apríl v roku, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonáva, vráti rozdiel medzi vypočítanou daňou a úhrnom zrazených preddavkov na daň v prospech zamestnanca a vyplatí zamestnaneckú prémiu (§ 32) a daňový bonus alebo jeho časť (§ 33) do výšky ustanovenej týmto zákonom. O vrátený rozdiel ročného zúčtovania zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvod preddavkov na daň (dane) najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo sa uplatní postup podľa § 35 ods. 7. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, postupoval podľa § 36 ods. 5, zníži odvod preddavku na daň (dane) aj o sumu daňového bonusu najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo uplatní postup podľa § 35 ods. 7. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane a ktorý postupoval podľa § 32a ods. 5, zníži odvod preddavkov na daň (dane) aj o sumu zamestnaneckej prémie najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo uplatní postup podľa § 35 ods. 7. Správca dane použije postup podľa § 40 ods. 8. 65. Podľa § 49 ods. 2 ZoDP daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia a hlásenie sa podáva do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak; prehľad sa podáva do konca kalendárneho mesiaca, za predchádzajúci kalendárny mesiac. V lehote na podanie daňového priznania alebo hlásenia je povinný platiteľ dane, daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu daň aj zaplatiť. Daňovník, ktorému do lehoty na podanie daňového priznania podľa tohto odseku alebo do lehoty podľa odseku 3 správca dane neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je povinný daň zaplatiť v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie daňového priznania. Rovnaký postup sa použije, ak za osobu, ktorá nemá do termínu na podanie daňového priznania správcom dane oznámené číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, podáva daňové priznanie dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu. 66. Podľa § 56 ods. 1 zák. o správe daní a poplatkov, daňová povinnosť vzniká okamihom, kedy nastali skutočnosti zakladajúce daňovú povinnosť podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 67. Podľa § 95 ods. 1 vety prvej zák. o správe daní a poplatkov, na účely konkurzu a reštrukturalizácie sa za daňovú pohľadávku považuje nezaplatená suma dane, pri ktorej daňová povinnosť vznikla podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov. 68. Podľa § 95a ods. 7 zák. o správe daní a poplatkov, povolením reštrukturalizácie zanikajú daňové pohľadávky alebo ich časti, ktoré daňový subjekt na základe schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí plniť. Zanikajú aj všetky daňové pohľadávky vzniknuté pred povolením reštrukturalizácie alebo ich časti, ktoré nemožno v reštrukturalizácii uspokojiť. Zanikajú aj sankcie alebo tie časti, ktoré neboli na účely reštrukturalizačného konania považované za daňové pohľadávky podľa § 95 ods. 1, ak sa tieto sankcie vzťahujú na daňové pohľadávky vzniknuté pred povolením reštrukturalizácie. Tieto daňové pohľadávky a sankcie alebo ich časti po skončení reštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť. 69. Podľa § 6 ZoKR veritelia s rovnakými právami majú pri riešení úpadku dlžníka rovnaké postavenie; zvýhodňovanie niektorých veriteľov je neprípustné. 70. Podľa § 114 ods. 1 písm. f/ ZoKR začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky: pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať. 71. Podľa § 120 ods. 1 ZoKR ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. 72. Podľa § 120 ods. 2 ZoKR pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“. Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. 73. Podľa § 121 ZoKR prihláška sa podáva na jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote sa neprihliada. Ustanovenie § 25 ods. 6 sa použije primerane. 74. Podľa § 155 ods. 2 ZoKR zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou. V. Závery správneho súdu 75. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 76. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (ods. 2). 77. Rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka (§ 3 ods. 1 písm. b/ SSP). 78. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 79. V intenciách § 6 ods. 1 SSP, súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 80. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 81. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 82. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 83. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Správny súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu a posudzuje, či je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť, pričom zákonnosť rozhodnutí a postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom SR. 84. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. 85. Úlohou súdu v danom prípade bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného č. 1527697/2015 zo dňa 09.10.2015 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 1175541/2015 zo dňa 16.07.2015. Pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. 86. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe a to či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia . 87. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 17.07.2014 žiadal žalovaného o vrátenie daňového preplatku na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2014. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 25.08.2014 č. 9101308/5/3811349/2014 čiastočne vyhovel žiadosti žalobcu o vrátenie daňového preplatku na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2014 vo výške XXX,XX eur. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, pričom žiadal, aby Daňový úrad Bratislava uvedené rozhodnutie v rámci autoremedúry podľa § 73 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. zrušil a v plnom rozsahu vyhovel žiadosti žalobcu o vrátenie daňového preplatku na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2014 vo výške XXX,XX eur a súčasne žalobca žiadal, aby v prípade ak žalovaný nevyhovie odvolaniu žalobcu v rámci autoremedúry, Finančné riaditeľstvo SR po odstúpení odvolania žalobcu napadnuté rozhodnutie zmenilo a vyhovelo žiadosti žalobcu o vrátenie daňového preplatku resp., aby Finančné riaditeľstvo SR napadnuté rozhodnutie zrušilo a vec vrátilo správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. 88. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 9101308/5/4432007/2014 zo dňa 30.09.2014 tak, že vo výroku rozhodnutia č. 9101308/5/3811349/2014 zmenil čísla rozhodnutí z 9101307/5/4739026/2013 a č. 9101307/5/4738899/2013 na čísla 9900399/5/4739026/2013 a č. 9900399/5/4738899/2013. Žalobca s týmto rozhodnutím nesúhlasil a preto sa obrátil na konajúci súd, aby preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného. 89. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 5S 264/2014 -35 zo dňa 14.04.2015 a opravným uznesením č.k. 5S 264/2014 zo dňa 05.06.2015 rozhodnutie žalovaného č. 9101308/5/4432007/2014 zo dňa 30.09.2014 a rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 9101308/5/3811349/2014 zo dňa 25.08.2014 zrušil podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 90. Daňový úrad Bratislava následne rozhodnutím č. 1175541/2015 zo dňa 16.07.2015 vydal podľa § 79 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. rozhodnutie ktorým žiadosti žalobcu zo dňa 17.04.2014 o vrátenie daňového preplatku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014 vo výške XXX, XX EUR čiastočne vyhovel a časť preplatku vo výške XXX.XX EUR použil na úhradu úroku z omeškania na dani zo závislej činnosti vyplývajúceho z rozhodnutia č. 9900399/5/4739026/2013 splatného dňa 17.02.2014 , časť preplatku vo výške XXX,XX EUR použil na úhradu sankčného úroku na dani zo závislej činnosti vyplývajúceho z rozhodnutia č. 9900399/5/4738899/2013 splatného dňa 17.02.2014 , časť preplatku vo výške X,XX EUR použil na úhradu preddavku na dani z motorových vozidiel splatného dňa 30.06.2014 a časť preplatku vo výške XXX,XX EUR bola vrátená na č. účtu: A.. 91. Daňový úrad v odôvodnení uviedol, že vychádzal z ustanovenia § 79 ods. 1 v nadväznosti na § 55 ods. 6 písm. b/ a c/ zákona č. 563/2009 Z.z., v zmysle ktorého sa časť preplatku použila na úhradu daňového nedoplatku a splatného preddavku na daň. 92. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie s dôvodmi totožnými v tejto žalobe. 93. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1527697/20015 zo dňa 09.10.2015 tak, že rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 1175541/2015 zo dňa 16.07.2015 potvrdil. 94. Rozhodnutie odôvodnil nasledovne: „Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.08.2009, právoplatným dňa 21.08.2009, súd začal reštrukturalizačné konanie na majetok daňového subjektu. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03.09.2009, právoplatným dňa 09.09.2009, bola povolená reštrukturalizácia daňového subjektu. Podľa § 120 a § 121 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) správca dane uplatňuje prihláškou len tie pohľadávky, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania, t. j. do dňa zverejnenia uznesenia v Obchodnom vestníku o začatí reštrukturalizačného konania (20.08.2009). Daňový subjekt požiadal správcu dane žiadosťou zo dňa 17.07.2014 o vrátenie daňového preplatku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014 vo výške 770,04 eura. Žiadosti daňového subjektu vyhovel správca dane čiastočne tak. že pri vrátení preplatku uplatnil postup podľa § 79 ods. 2 daňového poriadku a časť preplatku vo výške 435,80 eura použil na úhradu úroku z omeškania na dani zo závislej činnosti vyplývajúceho z rozhodnutia č. 9900399/5/4739026/2013 splatného dňa 17.02.2014; časť preplatku vo výške XXX,XX eura, použil na úhradu sankčného úroku na dani zo závislej činnosti vyplývajúceho z rozhodnutia č. 9900399/5/4738899/2013 splatného dňa 17.02.2014; časť preplatku vo výške 0,03 eura, použil na úhradu preddavku na dani z motorových vozidiel splatného dňa 30.06.2014. Časť preplatku vo výške XXX,XX eura správca dane vrátil na účet daňového subjektu číslo A..“ Poukázal na ust. § 79 ods. 1 a 2 daňového poriadku, § 55 ods. 6 a 7 daňového poriadku. 95. Súd sa oboznámil s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6S/81/2014 z ktorého zistil, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 15.06.2016 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/62836/2014/5002 zo dňa 04.02.2014 ako aj rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 9900399/5/4738899/2013 zo dňa 22.10.2013 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 96. Následne vo veci rozhodol Najvyšší súd SR pod sp.zn. 8Sžfk/8/2016 dňa 31.01.2019 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S 81/2014 - 41 zo dňa 15. júna 2016 zmenil a žalobu zamietol. 97. Najvyšší súd SR svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne: „Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti bol zamestnávateľ (žalobca), ako platiteľ dane z príjmov zo závislej činnosti povinný postupovať podľa § 35 ods. 1 a nasl. zákona o dani z príjmov, príslušným zamestnancom zraziť preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy za celý kalendárny mesiac august 2009 a najneskôr do piatich dní po zrazení preddavku na daň (výplatný termín) odviesť príslušnému správcovi dane. Zo žiadneho ustanovenia ZoKV totiž nevyplynula pre osobu v reštrukturalizácii rozdeliť kalendárny mesiac na dve samostatné časti, t.j. na časť kalendárneho mesiaca pred začatím reštrukturalizačného konania, a na časť kalendárneho mesiaca po začatí reštrukturalizačného konania. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade preddavku na daň zo závislej činnosti dane zo závislej činnosti vzniká daňová povinnosť (aj platenie preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti je daňová povinnosť daňovníka), až uplynutím celého kalendárneho mesiaca za ktorú je povinný zamestnávateľ preddavok na daň odviesť príslušnému správcovi dane. Teda vznik daňovej povinnosti je v prípade preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti viazaný k výplatnému termínu za príslušný kalendárny mesiac. V uvedenom prípade preto postupoval správca dane a žalovaný jednak v súlade s ust. § 35 ods. 1 a nasl. zákona o dani z príjmov, ako aj v súlade s ZoKV. V danej veci je nepochybné, že žalobca tým, že neodviedol celý zrazený preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti za kalendárny mesiac august 2009, zrazený svojim zamestnancom príslušnému správcovi dane, tak sa dostal do omeškania, a správca dane mu správne vyrubil sankčný úrok a následne vykonal kompenzačný zápočet s pohľadávkou na vratku DPH.“ 98. Dňa 11.04.2019 Krajský súd v Bratislave vydal vo veci sp. zn. 5S 79/2014 rozsudok, ktorým zamietol žalobu žalobcu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.: 1100301/1/62476/2014/5002 zo dňa 04.02.2014 ako i rozhodnutia Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 9900399/5/4739026/2013 zo dňa 22.10.2013. 99. Rozsudok odôvodnil tým, že správny súd dospel k záveru, že pohľadávka správcu dane voči žalobcovi - časť preddavku na dani z príjmov v sume vo výške X XXX,XX eura vzniknutého v období od 01.08.2009 do 20.08.2009 ako nedoplatok na dani z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti, vznikla a bola splatná dňa 31.03.2010, pretože lehota na podanie hlásenia podľa ust. § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. uplynula dňom 31.03.2010. Súd mal v konaní sp.zn. 5S 79/2014 teda preukázané, že žalobca sa dostal do omeškania voči správcovi dane s úhradou preddavku na dani z príjmov zo závislej činnosti v sume X XXX,XX eura vzniknutého v období od 01.08.2009 do 20.08.2009, pretože časť tejto svojej daňovej povinnosti uhradil až 20.08.2010, a to až na základe vykonania kompenzácie správcom dane. Správca dane postupoval správne, keď dňa 22.10.2013 vydal v súlade s ust. § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku rozhodnutie č. 9900399/5/4739026/2013, ktorým žalobcovi vyrubil úrok z omeškania v sume vo výške XXX,XX eura za nezaplatenie dane z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roku 2009. Súd uviedol, že z ust. § 156 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva správcovi dane povinnosť vyrubiť daňovému subjektu úrok z omeškania v prípade porušenia povinnosti peňažnej povahy, ktorý vypočítal podľa zákona č. 563/2009 Z.z., nakoľko bol pre žalobcu priaznivejší (§ 165 ods. 2 zákona č.563/2009 Z.z.) - skutočnosť pre uloženie sankcie nastala do 31.12.2011. 100. V konaní sp. zn. 5S 79/2014 bolo podľa názoru súdu preukázané, že daňový nedoplatok žalobcu vznikol až po lehote splatnosti dane, t.j. dňom 31.03.2010, nakoľko pred začatím reštrukturalizačného konania, v období od 01.08.2009 do 20.08.2009, žalovaný ako správca dane neevidoval daňovú pohľadávku na dani zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2009, pretože takáto pohľadávka v tom čase neexistovala (nenastal moment splatnosti dane), preto ju v reštrukturalizácii ani nemohol prihlásiť. Súd v rozhodnutí uviedol, že na platenie preddavkov na daň sa v zdaňovacom období 2009 vzťahovalo ust. § 35 č. 595/2003 Z.z. a ust. § 66 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb.. 101. Na základe uvedeného súd v rozhodnutí konštatoval, že na daňovú pohľadávku na dani zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2009 v sume X XXX,XX eura sa nevzťahovala povinnosť jej uplatnenia v reštrukturalizácii prihláškou podľa § 120 a § 121 ZKR, pretože vznikla počas reštrukturalizačného konania; táto skutočnosť zakladá vylúčenie nemožnosti započítania pohľadávky podľa § 114 ods. 1 písm. f) ZKR a vylúčenie nevymožiteľnosti pohľadávky podľa § 155 ods. 2 ZKR. 102. Krajský súd v Bratislave vychádzajúc zo skutkových zistení vo veci sp.zn. 5S 319/2015 ako i vychádzajúc z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp.zn 5S 79/2014 z 11.04.2019 ako i rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/8/2016 z 31.01.2019 ktoré rozhodovali o zákonnosti rozhodnutia č. 9900399/5/4739026/2013 zo dňa 22.10.2013 ako i rozhodnutia č. 9900399/5/4738899/2013 zo dňa 22.10.2013 a ktoré boli právnym podkladom preskúmavaného rozhodnutia ako i rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa dospel k záveru, že orgány verejnej správy oboch stupňov v danom prípade postupovali v súlade s citovanou právnou úpravou, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedli dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodli, námietkami žalobcu sa náležíte zaoberali. 103. V prejednávanej veci napadnuté rozhodnutie ako i preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa ktorými rozhodovali o žiadosti žalobcu zo dňa 17.07.2014 o vrátení daňového preplatku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014 vo výške XXX,XX EUR sú vecne a právne správne. 104. Oprávnenosť pohľadávky vo výške XXX,XX EUR na úhradu úrokov z omeškania na dani zo závislej činnosti vyplývajúcej z rozhodnutia č. 9900399/5/4739026/2013 zo dňa 22.10.2013 potvrdil svojim rozhodnutím sp. zn. 5S/79/2014 Krajský súd v Bratislave dňa 11.04.2019. 105. Oprávnenosť pohľadávky vo výške XXX,XX,EUR na úhradu úrokov z omeškania na dani zo závislej činnosti vyplývajúceho z rozhodnutia č. 9900399/5/4738899/2013 zo dňa 22.10.2013 potvrdil svojim rozhodnutím sp. zn. 8Sžfk/8/2016 Najvyšší súd SR dňa 11.04.2019 tým, že zmenil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/81/2014-41 zo dňa 15.6.2016. 106. Podstatou žalobných dôvodov bolo to, že správny orgán prvého stupňa a následne aj správny orgán druhého stupňa neboli oprávnený použiť: - časť preplatku vo výške XXX,XX € na úhradu úroku z omeškania na dani zo závislej činnosti vyplývajúceho z rozhodnutia č. 9900399/5/4739026/2013, splatného 17.02.2014, - časť preplatku vo výške XXX,XX EUR na úhradu sankčného úroku na dani zo závislej činnosti vyplývajúceho z rozhodnutia č. 9900399/5/4738899/2013, splatného 17.02.2014, pretože nároky z rozhodnutí č. 9900399/5/4739026/2013 a č. 9900399/5/4738899/2013 žalobca označil za pochybné a následne aj za nezákonné. Časť preplatku vo výške X,XX EUR, ktorú správne orgány započítali oproti jeho pohľadávke na preplatok na dani žalobca nenamietal, rovnako tak žalobca nenamietal rozhodnutia správnych orgánov v časti vrátenia preplatku vo výške XXX,XX € a v uvedených častiach nenamietal ani nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Oprávnenosť pohľadávok, na úhradu ktorých správne orgány použili časť pohľadávky žalobcu bola preskúmavaná v súdnych konaniach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 5S/79/2014 a sp. zn. 6S/81/2014. Vec sp. zn. 6S/81/2014 bola následne preskúmavaná Najvyšším súdom SR v konaní sp. zn. 8Sžfk/8/2016. V oboch právnych veciach bolo právoplatne rozhodnuté, pričom súdy dospeli k záveru, že rozhodnutia žalovaného a správcu dane sú zákonné a teda že aj pohľadávky správcu dane sú oprávnené. S prihliadnutím na ustanovenia § 145 ods. 4, 5 SSP, § 5 ods. 1 SSP v spojení s Čl. 2 ods. 2 CSP správny súd nemal inú možnosť, ako vyhodnotiť namietané pohľadávky žalovaného ako zákonné a oprávnené s tým dôsledkom, že správne orgány nepostupovali v rozpore so zákonom, keď nárok žalobcu na vrátenie daňového preplatku v celkovej výške XXX,XX € za máj 2014 v časti preplatku XXX,XX € použili na úhradu úroku z omeškania na dani zo závislej činnosti vyplývajúceho z rozhodnutia č. 9900399/5/4739026/2013, splatného 17.02.2014, a v časti preplatku vo výške XXX,XX EUR na úhradu sankčného úroku na dani zo závislej činnosti vyplývajúceho z rozhodnutia č. 9900399/5/4738899/2013, splatného 17.02.2014. 107. Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú postupom podľa ust. § 190 SSP zamietol. 108. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP. Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu a teda miera jeho úspechu v spore bola 100%. Pretože žalovanému nevznikli trovy právneho zastúpenia ani trovy konania, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. 109. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods.2 písm. a/ SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaje, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaný Centrum právnej pomoci.