Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/8/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200070 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016200070.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: IF. T., zastúpený: JUDr. Alexandra Šumichrast Vicová, advokátka, Račianska 1572/72, 831 02 Bratislava, IČO: 50 118 617 proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, IČO: 42 131 111 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP1-2015/088458/MIH zo dňa 30.10.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1. Obsahom priestupkového spisu Č.p.ORP-P-613/BAIV-OPP3-2014 je potvrdenie ORP-P-613/BAIV- OPP3-2014, DU:1259/IV-KV-2014 zo dňa 02.12.2014 o oznámení o priestupku voči Ing. D. T. nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. X, T. (ďalej len „žalobca“) oznamovateľkou O.. F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. X., T. (ďalej len „O.. F. R.“), hlásenie o použití donucovacieho prostriedku zo dňa 02.12.2014 príslušníkmi policajného zboru ppráp. Bc. J. Q. a stržm. E. R. voči žalobcovi, rozhodnutie o zaistení žalobcu zo dňa 02.12.2014, záznam o zaistení žalobcu zo dňa 02.12.2014, uznesenie zo schôdze vlastníkov bytov bytového domu T. č. 3, T., lekárske potvrdenie O.. F. R., úradný záznam ORP-P-613/ BAIV-OPP3-2014 zo dňa 02.12.2014 podpísaný príslušníčkou policajného zboru ppráp. Bc. J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. P. č. XX,T. (ďalej len „ppráp. Bc. J. Q.“), záznam o podaní vysvetlenia príslušníkom policajného zboru zo dňa 05.12.2014 stržm. E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č. XX, E. (ďalej „stržm. E. R.“), záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 05.12.2014 príslušníčkou policajného zboru ppráp. Bc. J. Q., záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 02.12.2014 D. P., nar. 26.XX.XXXX, bytom Q. 5, T. (ďalej len „D. P.“), záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 02.12.2014 žalobcom a záznam o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 02.12.2014 O.. F. R.. 2. Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave IV, OO PZ Karlova Ves, Matejkova 5, Bratislava podaním zo dňa 09.12.2014 Č.p.ORP-P-613/BAIV-OPP3-2014 zaslalo Okresnému úradu Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy ako príslušnému správnemu orgánu, správu o výsledku objasňovania priestupku žalobcu spolu s priestupkovým spisom Č.p.ORP-P-613/BAIV-OPP3-2014 s odôvodnením, že nakoľko je zo spáchania priestupku proti verejnému poriadku podľa ustanovenia § 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch a priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, podozrivá konkrétna osoba, je potrebné rozhodnúť podľa ustanovenia § 60 ods. 3, písm. d) zákona o priestupkoch. 3. Žalobca, rozkazom o uložení sankcie za priestupok, vydaným Okresným úradom Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy, číslo: OU-BA-OVVS2-2014/097438, Pr-3222/14-KO-P22, zo dňa 19.12.2014, bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), za spáchanie ktorého mu bola uložená pokuta vo výške 35,- eur. 4. Dňa 20.01.2015 požiadal žalobca ako účastník konania - obvinený o nahliadnutie do spisu č. OU-BA-OVVS2-2015/005852, Pr-3222/2014-KO/P22 na Okresnom úrade Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy. 5. Z úradného záznamu Okresného úradu Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 20.01.2015 vyplýva, že žalobcovi bolo umožnené nahliadnuť do administratívneho spisu č.OU-BA- OVVS2-2015/005852, Pr-3222/2014-KO/P22 a bola mu poskytnutá jeho fotokópia okrem listín na čísle listu 21, 22, 23 a 24. 6. Žalobca podal dňa 22.01.2015 odpor proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok, vydaným Okresným úradom Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej podľa ustanovenia § 87 ods. 4 zákona o priestupkoch. 7. Okresný úrad Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej „len „prvostupňový orgán“), predvolal žalobcu ako obvineného na prejednanie priestupku dňa 18.03.2015 o 9:30 hod. a to predvolaním zo dňa 23.02.2015, ktoré mu bolo doručené dňa 02.03.2015 s poučením, že sa môže oboznámiť s podkladmi rozhodnutia pred jeho vydaním po prejednaní veci, a to dňa 18.03.2015 o 11:30 hod., ďalej s poučením, že môže nazerať do spisov, navrhovať dôkazy, robiť návrhy na doplnenie dokazovania, klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní a vyjadriť sa k veci pred vydaním rozhodnutia. Zároveň predvolal na prejednanie priestupku dňa 18.03.2015 svedkov - O.. F. R., D. P., ppráp. Bc. J. Q. a stržm. E. R.. X. Ing. D. T. do zápisnice o prejednaní priestupku zo dňa 18.03.2015 uviedol, že mu bolo zamedzené nahliadnutie do celého priestupkového spisu, čo vyplýva z úradného záznamu zo dňa 20.01.2015, kedy mu neboli sprístupnené všetky údaje na kópiách listov spisu, ktoré obdržal. Uviedol, že spis si nemôže preštudovať dňa 18.03.2015, lebo má neodkladné povinnosti a nebol mu predložený v zmysle ustanovenia § 23 ods. l Správneho poriadku, preto sa nemohol pripraviť na predmetné pojednávanie. Zároveň uviedol, že priestupkový spis si naštuduje v priestore, ktorý mu určí Okresný úrad Bratislava, avšak najbližší možný termín na jeho nahliadnutie a naštudovanie má až dňa 14.04.2015 od 09:00 hod., pretože má neodkladné pracovné a osobné povinnosti. Zároveň uviedol, že nebol dopredu informovaný, že bude prebiehať výsluch svedkov O.. F. R., D. P., ppráp. Bc. J. Q. a stržm. E. R., a preto sa na ich výsluch nemohol pripraviť. Z tohto dôvodu žiadal, aby bol výsluch uvedených svedkov vykonaný po jeho oboznámení sa s celým spisom v inom termíne, a to po dátume 14.04.2015. Zároveň navrhol, aby boli predvolaní ako svedkovia osoby z Okresného riaditeľstva PZ Bratislave IV, a to - H. U., E. F., E. P., D. C., H. R., D. P., J. Q., E. R. a plk. R., svedkovia z Krajského riaditeľstva PZ Bratislava, B. M., svedkovia z obchodnej spoločnosti T. - H. H., H. P., I. H., R. W. a účtovníčka, ktorej konkrétne meno nevedel uviesť, svedok z obchodnej spoločnosti H. Q., s.r.o, O.: XXXXXXXX - H. H.. Ďalej navrhol vypočuť ako svedkov vlastníkov bytového domu T. X-X - R. U., A. P., E. W.. Uvedených svedkov žiadal vypočuť v jeho prítomnosti za účelom objasnenia skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Zároveň žiadal, aby do spisu boli vyžiadané doklady z OR PZ Bratislava IV od roku 2011 - žiadosť o pomoc a ochranu na linku 158, konkrétne jeho volania, ako aj doklady z KR PZ Bratislava - údaje dátum a čas volania, operátor, ktorý preberal hovor (jeho meno, fotka, identifikačné číslo, dôvod jeho volania a následne jeho riešenie), hliadka, ktorá zasahovala, ich mená, identifikačné čísla, fotky, dôvod zásahu, zistená totožnosť a ich riešenie, mená vyšetrovateľov, ktorí poskytovali pomoc a ochranu, ich meno, identifikačné číslo, fotka, dôvod zistená totožnosť a riešenie. Taktiež uviedol, že ďalšie návrhy na výsluch svedkov predloží po zákonnom oboznámení sa so spisom. 9. Ing. F. R. do zápisnice o prejednaní priestupku zo dňa 18.03.2015 uviedla, že sa pridržiava záznamu o podaní vysvetlenia, ďalej uviedla, že jej zranenie si vyžiadalo ošetrenie, bola na pohotovosti, lekárska správa je doložená v priestupkovom spise. Na otázku správneho orgánu v znení: „Do záznamu o podaní oznámenia ste uviedli, že vás obvinený sotil rukami, stratili ste rovnováhu a padli ste na zem. Obvinený uviedol, že pri strkaní s ním ste nespadla. Uveďte teda, kedy a ako vám vzniklo zranenie, a to pohmoždenie šije uvedené v lekárskom potvrdení zo dňa 02.12.2014“, odpovedala, že určite spadla, zadnou časťou hlavy sa buchla o stenu, udrela sa pri páde o tú časť steny, kde bolo okno. Na otázku správneho orgánu v znení: „Do záznamu o podaní oznámenia ste uviedli, že obvineného vyzvali príslušníci PZ, aby upustil od svojho konania a opustil nebytový priestor. Čo konkrétne obvinený robil v tom okamihu, keď bol vyzvaný, aby upustil od svojho konania? Uviedli príslušníci PZ, od akého konania má obvinený upustiť? Viete uviesť približne znenie slov, akým bol obvinený vyzvaný, aby opustil nebytový priestor?“, menovaná uviedla, že v tom okamihu, keď bol vyzvaný, aby upustil od svojho konania, v amoku na všetkých kričal, že nie sú stavitelia, že sa nerozumejú do toho, kde teplo uniká. Konkrétne obvinenému pri výzve, aby upustil od svojho konania, hovorili, aby nevykrikoval a nerobil gestá rukami a správal sa slušne. Pri tom vykrikovaní obvinený nenadával, ujmou na zdraví a živote sa nevyhrážal. Policajti obvinenému uviedli, že ho požiadala, aby opustil nebytový priestor. Na otázku správneho orgánu v znení: „Kto bol prítomný pri tom, keď podľa vášho vyjadrenia obvinený neposlúchal výzvy príslušníkov PZ?“, menovaná odpovedala, že bola tam ona, jej dvojročný syn, príslušníci PZ, menovaná po útoku na jej osobu bola v šoku, venovala sa synovi, následne zbadala, že do tej miestnosti prišiel i priateľ a v jeho prítomnosti príslušníci PZ vyzývali obvineného, aby upustil od svojho konania, aby sa nebránil predvedeniu, dal ruky za chrbát a nechal sa spútať. Na otázku správneho orgánu v znení: „Do záznamu o podaní oznámenia ste uviedli, že po sotení obvineným ste spadli na zem. Na ktorú čas tela ste dopadli?“, menovaná uviedla, že najprv sa buchla hlavou o stenu, po tom stratila rovnováhu a padla na zem, a to konkrétne na zadok. 10. D. P. do zápisnice o prejednaní priestupku zo dňa 18.03.2015 uviedol, že sa pridržiava záznamu o podaní vysvetlenia, nechce v ňom nič zmeniť, ani doplniť. Na otázku správneho orgánu v znení: „Do záznamu o podaní vysvetlenia ste uviedli, že ste videli ako hliadka PZ pacifikuje obvineného, ktorý nereagoval na výzvy. Obvinený v odpore uviedol, že ste krivo vypovedali k zákroku policajtov, lebo vás s putami na rukách stretol na schodoch, teda mimo miestnosti, kde ho policajti napadli, teda ste nemohli vidieť, ako reagoval, či nereagoval na výzvu policajtov. Vyjadrite sa k uvedenému, menovaný odpovedal, že predmetné výzvy počul, dobehol do miestnosti, keď obvineného mužský príslušník PZ vyzýval, aby sa upokojil a opustil nebytový priestor, obvinený výzvy neposlúchal, tak k nemu pristúpili policajti a išli ho vyvliecť. Pri uvedenom opäť odporoval, tak mu chceli nasadiť putá. Pri uvedenom kládol aktívny odpor. Následne použili donucovacie prostriedky a odviedli ho do auta. To je všetko, čo vie k uvedenému uviesť. 11. Ppráp. Bc. J. Q. do zápisnice o prejednaní priestupku zo dňa 18.03.2015 uviedla, že sa pridržiava záznamu o podaní vysvetlenia, nechce v ňom nič zmeniť ani doplniť. Na otázku správneho orgánu v znení: „Do záznamu o podaní vysvetlenia ste uviedli, že ako chcela oznamovateľka otvoriť okno a chytila sa kľučky okna, tak k nej pristúpil obvinený, chytil oznamovateľku za pravú ruku a potiahol ju smerom od okna, následne ju oboma rukami sotil do hrudníka, pričom oznamovateľka spadla na zem. Popíšte na ktorú časť tela oznamovateľka dopadla“, menovaná povedala, že vie, že oznamovateľka padla pod okno na zem, dopadla na zadok. Nevie, či si hlavu udrela o stenu, lebo videli ten pád a po tom sa už riešil obvinený. Videla, že sa drží za hlavu, tak si ju pravdepodobne udrela o stenu. Na otázku správneho orgánu v znení: „V čase, keď obvinený sotil oznamovateľku, ako bola oznamovateľka otočená smerom k tej stene, pod ktorú padla“, menovaná povedala, že oznamovateľka bola v tom čase otočená čiastočne bokom k stene, pod ktorú padla. Na otázku správneho orgánu v znení: „Do záznamu o podaní vysvetlenia ste uviedli, že E. R. opakovane vyzval obvineného, aby upustil od protiprávneho konania, resp. aby odstúpil od oznamovateľky. Viete bližšie uviesť ako táto predmetná výzva znela? Bolo protiprávne konanie, od ktorého mal obvinený ustúpiť vo výzve špecifikované?“ Menovaná uviedla, že predmetná výzva znela, ako bolo uvedené, teda, aby upustil od protiprávneho konania a odstúpil od oznamovateľky. Uvedená výzva bola zopakovaná asi trikrát. Aby upustil od protiprávneho konania obvineného vyzývali, lebo v ich prítomnosti oznamovateľku sotil a báli sa, že bude ďalej pokračovať v protiprávnom konaní. Nakoniec k protiprávnemu konaniu už nedošlo, ale stál nad oznamovateľkou, na oznamovateľku kričal, slová, ktoré kričal, si menovaná už nepamätá a pretože na tretíkrát neodstúpil od nej a bola obava, že ju nejako napadne, tak ho spacifikovali. Na otázku správneho orgánu v znení: „Kto bol v miestnosti prítomný, keď obvinený neuposlúchol výzvy p. R., menovaná uviedla, že v tej miestnosti bola p. R., jej syn, ona, a kolega, ale nie je istá, či tam už bol aj jej priateľ. 12. Stržm. E. R. do zápisnice o prejednaní priestupku zo dňa 18.03.2015 uviedol, že sa pridržiava záznamu o podaní vysvetlenia, nechce v ňom nič zmeniť ani doplniť. Na otázku správneho orgánu v znení: „Do záznamu o podaní vysvetlenia ste uviedli, že ako chcela oznamovateľka otvoriť okno a chytila sa kľučky okna, tak k nej pristúpil obvinený, chytil oznamovateľku za pravú ruku a potiahol ju smerom od okna, následne ju oboma rukami sotil do hrudníka, pričom oznamovateľka spadla na zem. Popíšte na ktorú časť tela oznamovateľka dopadla“, menovaný odpovedal, že videl, že obvinený oznamovateľku sotil, ako uviedol do záznamu o podaní vysvetlenia. Ďalej vie, že určite padla na zem, nepamätá si už ako, ani kde si udrela hlavu. Menovaný len periférne videl, že sa dvíhala a držala si hlavu. Jediné, čo vie a sa bál, aby nepadla na dieťa. Na otázku správneho orgánu v znení: „V čase, keď obvinený sotil oznamovateľku, kde v miestnosti sa oznamovateľka nachádzala a aká bola jej poloha?“ Menovaný uviedol, že oznamovateľka bola v tom čase otočená chrbtom k plnej stene, pričom ruku mala načiahnutú ku kľučke okna. Na otázku správneho orgánu v znení: „Do záznamu o podaní vysvetlenia ste uviedli, že ste opakovane vyzvali obvineného, aby upustil od protiprávneho konania, resp. aby odstúpil od oznamovateľky s výstrahou, že budú voči nemu použité donucovacie prostriedky. Viete bližšie uviesť, ako táto predmetná výzva znela? Bolo protiprávne konanie, od ktorého mal obvinený ustúpiť vo výzve špecifikované?“ Menovaný odpovedal, že predmetná výzva znela, ako bolo uvedené, teda, aby upustil od protiprávneho konania a odstúpil od oznamovateľky s výstrahou, že budú voči nemu použité donucovacie prostriedky, to bolo prvýkrát. Druhýkrát mu menovaný povedal, nech odstúpi a tretíkrát mu menovaný povedal, že mu už povedal, aby odstúpil. Aby upustil od protiprávneho konania obvineného vyzýval, lebo bol ako v amoku a kričal, že neustúpi, že prečo by mal, nenadával alebo niečo také, pristupoval bližšie k oznamovateľke, ktorá sa dvíhala zo zeme, pričom okolo nej bolo jej dieťa a menovaný sa bál, aby obvinený v amoku nejako oznamovateľke neublížil. K protiprávnemu konaniu už nedošlo. Z toho dôvodu, že od oznamovateľky neustúpil, neupokojil sa, tak ho spacifikovali, aby zabezpečili bezpečnosť oznamovateľky a ich ako hliadky. Na otázku správneho orgánu v znení: „Kto bol v miestnosti prítomný, keď obvinený neuposlúchol Vaše výzvy?“ Menovaný uviedol, že bola tam p. R., on a jeho kolegyňa Q., na krik do tej miestnosti dobehol aj priateľ p. R. a vonku na chodbe bola nejaká suseda, menovaný netuší, kto to bol. 13. Dňa 13.04.2015 orgán verejnej správy upovedomil obvineného o tom, že dňa 05.05.2015 v čase o 09.30 hod. má možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladu a spôsobu zistenia, príp. navrhnúť jeho doplnenie. 14. Dňa 14.04.2015 sa žalobca dostavil na orgán verejnej správy, aby sa oboznámil so spisovým materiálom, pričom si prevzal fotokópie lekárskej správy O.. F. R., fotokópie strán č. listu 21, 22, 23 a 24 administratívneho spisu, fotokópie odporu, reklamácie z pošty, predvolaní, zápisníc a upovedomenia - žiadosti zo dňa 14.04.2015, záznam zo dňa 17.12.2014, na ktorých boli začiernené osobné údaje osôb. O uvedenom bola spísaná zápisnica. 15. Žalobca bol upovedomený orgánom verejnej správy, aby sa dostavil dňa 05.05.2015 za účelom oboznámenia sa s podkladmi pred vydaním rozhodnutia, pričom doručenku tohto upovedomenia si prevzal dňa 17.04.2015. 16. Dňa 04.05.2015 žalobca prvostupňovému správnemu orgánu doručil stanovisko, v ktorom uviedol, že sa dňa 05.05.2015 nebude oboznamovať s podkladmi pred vydaním rozhodnutia a nevyhovie žiadosti o vrátenie fotokópie zo dňa 20.01.2015. 17. Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy, číslo: OU-BA- OVVS2- 2015/005852, Pr-3222/14-KO-P22, zo dňa 12.05.2015 (ďalej len „rozhodnutie č. 1“), bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch, za spáchanie ktorého mu bola uložená pokuta vo výške 35,- eur. 18. Žalobca podal dňa 08.06.2015 proti rozhodnutiu č. 1 odvolanie podľa ustanovenia § 81 ods. 1 Zákona o priestupkoch, ktoré nebolo podpísané. 19. Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí, číslo: OU-BA-OOP1-2015/056562/BUS, zo dňa 10.08.2015, bolo rozhodnutie č. 1 zrušené a vec vrátená Okresnému úradu Bratislava, odboru všeobecnej vnútornej správy na nové prejednanie a rozhodnutie. 20. Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy, číslo: OU-BA- OVVS2- 2015/005852, Pr-3222/14-KO-P22 zo dňa 25.08.2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ako vecne a miestne príslušný správny orgán na konanie podľa ustanovenia § 4 ods. 1 v spojení s ustanovením § 9 ods. 16 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ustanovenia § 52 ods. 1 a ustanovenia § 55 ods. 1 zákona o priestupkoch na základe ústneho pojednávania vykonaného podľa § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch v jednom konaní podľa ustanovenia § 57 ods. 1 zákona o priestupkoch rozhodol, že žalobca ako obvinený sa uznáva vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého skutkovú podstatu naplnil tým, že dňa 02.12.2014 v čase asi o 18:00 hod. v T. na T. ul. č. X v nebytovom priestore v prenájme O.. F. R., fyzicky túto napadol tak, že ju chytil za pravú ruku, potiahol ju smerom od okna a následne ju sotil oboma rukami do oblasti hrudníka, následkom čoho stratila rovnováhu a spadla na zem, čím podľa lekárskeho potvrdenia utrpela zranenie, a to pomliaždeninu šije, ktoré si podľa lekárskeho potvrdenia vyžaduje práceneschopnosť v trvaní do 7 dní a teda úmyselne narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví, za spáchanie ktorého mu bola podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) a ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch uložená pokuta vo výške 35,- eur s povinnosťou zaplatiť ju podľa ustanovenia § 13 ods. 3 zákona o priestupkoch do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Súčasne bola žalobcovi ako obvinenému podľa ustanovenia § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch, s poukázaním na vyhlášku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov, uložená povinnosť uhradiť trovy konania v sume 16,- eur. Ďalej bolo konanie voči žalobcovi ako obvinenému vo veci priestupku proti verejnému poriadku podľa ustanovenia § 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 02.12.2014 v čase asi o 18:00 hod. v Bratislave na T. ul. č. X v nebytovom priestore v prenájme oznamovateľky O.. F. R. po fyzickom útoku mal neuposlúchnuť výzvy príslušníka policajného zboru, aby upustil od protiprávneho konania a odstúpil od O.. F. R. a teda mal neuposlúchnuť výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomocí, zastavené, pretože skutok, o ktorom sa koná, sa nestal. 21. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu dňa 17.09.2015 odvolanie. Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí (ďalej len ako „druhostupňový orgán“) ako príslušný odvolací orgán podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo veci odvolania žalobcu ako obvineného proti rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava, odboru všeobecnej vnútornej správy Č. OU-BA-OVVS2-2015/005852 Pr-3222/14-KO/P22 zo dňa 25.08.2015, rozhodnutím číslo: OU-BA-00P1-2015/088458/MIH zo dňa 30.10.2015 (ďalej len ako „druhostupňové rozhodnutie“), rozhodol tak, že podľa ustanovenia § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu ako obvineného zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-BA- OVVS2- 2015/005852, Pr-3222/14-KO-P22 zo dňa 25.08.2015 potvrdil. 22. Druhostupňový orgán v rozhodnutí uviedol, že žalobca v odvolaní žiadnym spôsobom nenapadol zastavenie konania podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch vo veci priestupku proti verejnému poriadku podľa ustanovenia § 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch. Preto sa v rozhodnutí zaoberal len odvolacími dôvodmi žalobcu týkajúcimi sa spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch a konštatoval, že prvostupňový orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyrovnal so všetkými skutočnosťami, ktoré mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej, ako aj s námietkami žalobcu k priebehu konania o priestupku, ako aj jeho návrhmi na vykonanie dôkazov výsluchom svedkov a vyžiadaním si listinných dôkazov. Ďalej druhostupňový orgán konštatoval, že k väčšine námietok žalobcu ako obvineného týkajúcich sa priebehu konania, sa už vyjadril prvostupňový orgán v rozhodnutí zo dňa 10.08.2015 a zdôraznil, že žalobca neuviedol, čo sa má presne ním navrhnutými dôkazmi, t.j. výsluchmi svedkov a doložením ním požadovaných listinných dôkazov preukázať, nakoľko vzhľadom na predchádzajúce objasňovanie priestupku nevyplývala žiadna súvislosť s vykonaním navrhnutých dôkazov a prejedávanou vecou. Z tohto dôvodu, preto nebol žiadny dôvod jeho návrhom vyhovieť a požadované dôkazy vykonať. Ďalej druhostupňový orgán uviedol, že sa nevyjadroval k „emotívnym“ vyjadreniam žalobcu k postupu príslušníkov policajného zboru, nakoľko na to nie je príslušný. 23. K priebehu konania o priestupku a ústneho pojednávania priestupku na prvom stupni v súvislosti s námietkami obvineného druhostupňový orgán uviedol, že prvostupňový orgán v súlade s ustanovením § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch nariadil ústne pojednávanie priestupku, na ktoré si predvolal v súlade s ustanovením § 21 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), žalobcu a svedkov. Žalobca bol počas ústneho pojednávania upovedomený o tom, že budú vypočutí svedkovia. Poukázal na ustanovenie § 33 ods. 1 Správneho poriadku, v zmysle ktorého, obvinený má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní priestupku. 24. Druhostupňový orgán v rozhodnutí uviedol, že skutočnosť, že prvostupňový orgán v predvolaní na ústne pojednávanie priestupku neoznámil žalobcovi ako obvinenému, že na ústnom pojednávaní bude vykonané dokazovanie aj výsluchom svedkov, nedošlo zo strany prvostupňového orgánu k znemožneniu jeho práva a to, klásť svedkom otázky počas ústneho pojednávania, na ktoré bol riadne a včas predvolaný. Zo samotného vyjadrenia žalobcu ako obvineného v zápisnici z ústneho pojednávania priestupku vyplýva, že orgán verejnej správy žiadnym spôsobom mu nebránil byť počas výsluchu svedkov v pojednávanej miestnosti a klásť im otázky. Naopak, obvinený aj napriek tomu, že mu správny orgán počas ústneho pojednávania priestupku uviedol, že budú vypočutí svedkovia, nepočkal až do riadneho skončenia ústneho pojednávania priestupku a dobrovoľne sa vypočutia svedkov nezúčastnil, čo odôvodnil tým, že si toto právo nemôže uplatniť, lebo sa nemohol na ich výsluch pripraviť, nakoľko nepozná celý spis. Súčasne sa odmietol oboznámiť s administratívnym spisom, s odôvodnením, že na to nemá čas. Žalobca bol riadne a včas predvolaný na ústne pojednávanie priestupku a bol riadne poučený o svojich procesných právach, preto mu nič nebránilo, aby sa naň riadne pripravil. 25. Zdôraznil, že v prípade objektívnej nemožnosti žalobcu sa riadne na ústne pojednávanie priestupku pripraviť, prípadne sa ho celého zúčastniť, nič mu nebránilo tieto skutočnosti orgánu verejnej správy včas oznámiť a vydokladovať tak, aby mohol po zvážení dôvodov ústne pojednávanie priestupku prípadne odročiť na nový termín. Konštatoval, že akékoľvek právo účastníka konania si vyžaduje jeho aktivitu a bolo iba na ňom, aký zaujme postoj k danej veci. V danom prípade žalobca bol upovedomený po ústnom pojednávaní priestupku, že sa môže pred vydaním rozhodnutia oboznámiť s podkladmi, čo dňa 14.04.2015 aj využil. Podľa zápisnice zo dňa 14.04.2015 po oboznámení sa s podkladmi pre rozhodnutia si žalobca vyžiadal iba fotokópiu časti spisu, pričom nežiadal, aby bolo dokazovanie doplnené položením akejkoľvek otázky ktorémukoľvek svedkovi. Vydaním kópií časti priestupkového spisu obvinenému s anonymizovanými osobnými údajmi osôb v rozsahu (pobyt, č. OP, tel. č., dátum a rok narodenia), nedošlo zo strany prvostupňového orgánu k porušeniu jeho práva ako obvineného na jeho účinnú obhajobu v konaní o priestupku, alebo iného práva, ktorého porušenie by malo vplyv na zákonnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu. 26. Druhostupňový správny orgán po preskúmaní tejto časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zistil, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a prvostupňový orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s výsledkami dokazovania a výrok svojho rozhodnutia dostatočne odôvodnil. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací orgán nemal žiaden dôvod na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. II. Žaloba 27. Včas podanou žalobou na Krajskom súde v Bratislave dňa 19.01.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanému preskúmania zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí č. OU-BA-OOP1-2015/088458/MIH zo dňa 30.10.2015 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy číslo: OU-BA-OVVS2- 2015/005852, Pr-3222/14-KO-P22 zo dňa 25.08.2015, ako aj postupu, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí a navrhoval, aby ich súd zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 28. Žalobca v žalobe namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu na posúdenie veci, z ktorého vychádzalo prvostupňové rozhodnutie a ktoré je v rozpore s obsahom spisov, ďalej, že v správnom konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. b), c) a e) Občianskeho súdneho poriadku ďalej len „OSP“). 29. Žalobca namietal, že žalovaný na deň 18.03.2015 nariadil ústne pojednávanie, pritom z predvolania prvostupňového orgánu zo dňa 23.02.2015 vyplýva, že bol predvolaný na prejednanie priestupku a nie na ústne pojednávanie. Podľa jeho názoru, prejednávanie priestupkov a ústne pojednávanie nemožno stotožňovať, nakoľko prejednávanie priestupkov je štádiom konania o priestupkoch, ktorého účelom je vydanie rozhodnutia o skutku, ktorý je priestupkom. Ústne pojednávanie je štádium prejednávania priestupku, ktorého podstatou je zaujatie postoja účastníkov konania k určitým skutočnostiam, t.j. na ústnom pojednávaní účastníci konania realizujú procesné práva, ktoré by mali byť garanciou, že správny orgán vydal rozhodnutie na základe presne zisteného stavu veci. Pre ústne pojednávanie je charakteristické, že v ňom vystupuje viac účastníkov, často s protichodnými záujmami. Ak orgán verejnej správy nariadi ústne pojednávanie, toto právo nemôže účastníkovi odňať. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Sžo-KS 144/2006, z ktorého vyplýva že „správny orgán môže prejednať priestupok v neprítomnosti obvineného z priestupku len v prípade, ak sa obvinený z priestupku odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia prípadne bez dôležitého dôvodu. Súčasťou práva na spravodlivý proces je právo na spravodlivé súdne konanie, ktoré subsumuje základné súdno-procesné princípy. V podobe ústavných princípov sú nadradené OSP a Trestný poriadok (ďalej len „TP“). Zo štrasburskej judikatúry vyplýva, že tieto princípy sa vzťahujú aj na konanie správne a exekučné.“ 30. Podľa názoru žalobcu, sa riadne a včas dostavil na prejednanie priestupku, ktoré sa však uskutočnilo ako ústne pojednávanie bez účasti žalobcu na ústnych prednesoch ostatných účastníkov, a preto mu nemožno prisudzovať nezáujem na poskytnutí súčinnosti žalovanému. Ako žalobca už uviedol v zápisnici o prejednaní priestupku zo dňa 18.03.2015, nemal vedomosť o tom, že sa v ten deň bude konať ústne pojednávanie, pretože táto informácia nebola v predvolaní na prejednanie priestupku uvedená. Zo zápisnice o prejednaní priestupku zo dňa 18.03.2015 ako aj z jeho faktického konania je zrejmé, že bol pripravený poskytnúť aktívnu súčinnosť, nakoľko žalovanému - navrhoval vykonanie dôkazov, požadoval oboznámenie sa so spisovým materiálom a to všetko pri dodržaní všetkých procesných práv žalobcu ako účastníka konania, ktoré majú nielen de iure, ale de facto zabezpečiť uplatňovanie zásady prezumpcie neviny obvineného z priestupku. Je zrejmé, že žalovaný neposkytol žalobcovi potrebnú súčinnosť. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 10Sžd/19/2011 z 25.01.2012, z ktorého vyplýva, že „V ustanovení § 33 ods. 1 Správneho poriadku vyplývajúcom zo zásady materiálnej pravdy sú premietnuté dôsledky zásady úzkej súčinnosti právnych orgánov s účastníkmi konania, pričom zásada aktívnej účasti účastníkov konania predstavuje vo svojej podstate formu obojstrannej spolupráce medzi správnym orgánom a účastníkom konania. Zároveň v tomto ustanovení dochádza k formulovaniu dôležitých procesných práv účastníkov správneho konania mimo iného aj byť prítomný pri vykonávaní dôležitých dôkazov a klásť otázky svedkom pri ústnom pojednávaní. Procesné právo účastníka klásť svedkom otázky závisí od toho, či správny orgán takýto dôkaz použije alebo nie. Ak však takýto dôkaz použije, toto právo nemôže účastníkovi odňať.“ 31. Žalobca namietal, že zápisnica o prejednaní priestupku zo dňa 18.03.2015 nie je ním podpísaná. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 22 ods. 3 Správneho poriadku, v zmysle ktorého, bol žalovaný povinný zaznamenať v zápisnici odopretie jeho podpisu spolu s dôvodmi, ako aj námietky proti obsahu zápisnice, čo však neurobil. 32. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaného žiadal o nahliadnutie do administratívneho spisu podaním zo dňa 20.01.2015 a o vyhotovenie kópií dokladov a že žalovaný mu to neumožnil a boli mu vydané iba kópie so začiernenými údajmi. Je zrejmé, že ak by sa mohol osobne oboznámiť s originálom spisu, alebo overiť úplnosť spisu, znamenalo by to aj možnosť ho oboznámiť sa s osobnými údajmi ostatných účastníkov konania, resp. svedkov ako aj inými údajmi. Keďže mu boli vydané iba kópie spisových materiálov so začiernenými údajmi, znamená to, že nemal možnosť oboznámiť sa osobne s originálom spisového materiálu. Znamená to tiež, že ani v čase konania ústneho pojednávania, resp. prejednania priestupku dňa 18.03.2015, dokonca ani po skončení ústneho pojednávania, resp. jeho prejednania nemal možnosť oboznámiť sa osobne s originálom spisového materiálu. Túto skutočnosť dokazuje zápisnica o prejednávaní priestupku zo dňa 14.04.2015, v ktorej sa uvádza, že žalobcovi boli poskytnuté kópie, údaje na ktorých boli opätovne začiernené. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Szd 7/2009 z 23.03.2010, z ktorého vyplýva, že „Právo účastníka správneho konania na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia je širšie a za podmienok ustanovených správnym poriadkom zahŕňa prístup k všetkým podkladom správneho rozhodnutia, ktoré správny orgán použil na rozhodnutie. Odopretie tohto práva účastníkovi administratívneho konania má za následok porušenie práva na poskytnutie inej právnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ide o jeden z pilierov zákonnosti administratívneho konania, ktorý vyvažuje postavenie účastníka administratívneho konania oproti mocenskému postaveniu orgánu verenej správy, ktorý z titulu verejnej moci, danej mu zákonom vedie a ovláda konanie.“ Žalobca má za to, že začiernenie údajov v spisových materiáloch a s tým spojená nemožnosť sa oboznámiť s originálom spisu, predstavuje podstatné porušenie pravidiel správneho konania, ktoré má za následok porušenie jeho práva na poskytnutie inej právnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Taktiež sa domnieva, že začiernené neboli len osobné údaje, ale aj iné skutočnosti. 33. Žalobca namietal, že žalovaný mu neposkytol potrebnú súčinnosť, hoci on bol pripravený mu poskytnúť aktívnu súčinnosť, nakoľko navrhoval vykonanie dôkazov, požadoval oboznámenie sa so spisovým materiálom a to všetko pri dodržaní všetkých jeho procesných práv žalobcu ako účastníka konania, ktoré majú nielen de iure, ale de facto zabezpečiť uplatňovanie zásady prezumpcie neviny obvineného z priestupku. Zároveň žalobca poukázal na to, že k skutočnosti, že ho napadli policajti a zavliekli na stanicu bez dokladov, finančných prostriedkov, liekov a osobných vecí a po jeho zaistení mu nevrátili občiansky preukaz, sa v spise nenachádza žiaden záznam. 34. Ďalej poukázal na záznam o jeho zaistení Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Bratislave IV., Obvodné oddelenie Policajného zboru Karlova Ves zo dňa 02.12.2014, kde sa uvádza, že bol zaistený dňa 02.12.2014 v čase o 18.15 hod. v T. na ul. T. č. X v T. a z ktorého vyplýva, že odtiaľ bol z dôvodu jeho nevoľnosti odvezený v čase o 19.15 hod. záchrannou službou do nemocnice na E. ul. v T. a následne po ošetrení bol prevezený späť na Obvodné oddelenie Policajného zboru Karlova Ves. Prepustený bol až v čase o 23.35 hod. Žalobca uviedol, že uvedené vyplýva z ambulantnej správy MUDr. E. F., z 1. Neurologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského zo dňa 21.02.2014, ktorý preukazuje, že jeho zdravotný stav si po zaistení vyžadoval podanie silných liekov proti bolesti, a z tohto dôvodu mu bol podaný injekčne liek Tramal, ktorý patri medzi opiáty pôsobiace na centrálny nervový systém a ktorý zmierňuje bolesť pôsobením na špecifické nervové bunky v mieche a mozgu a ktorý môže spôsobiť ospalosť, závrat a rozmazané videnie a tak môže ovplyvniť reakcie pacienta. Podľa jeho názoru, bol po vplyvom tohto lieku, ktorý podstatne znižoval jeho schopnosť poskytnúť súčinnosť príslušníkom policajného zboru. 35. Poukázal na to, že v zázname o jeho zaistení zo dňa 02.12.2014 a v rozhodnutí Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV., Obvodné oddelenie Policajného zboru Karlova Ves IV. o jeho zaistení zo dňa 02.12.2014 je uvedené, že ho odmietol podpísať, avšak nie sú uvedené dôvody odmietnutia jeho podpisu a to, že nemal pri sebe okuliare, bez ktorých nie je schopný prečítať text, ako aj podanie silného utlmujúceho lieku, hoci o tomto ústne informoval príslušníkov policajného zboru. Taktiež namietal, že nie je podpísaný záznam o podaní jeho vysvetlenia zo dňa 02.12.2014 v zmysle ustanovenia § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch, ktorý bol ukončený v čase o 23.30 hod. ako aj poučenie o jeho procesných právach a povinnostiach, ktoré je súčasťou tohto záznamu a že neboli uvedené dôvody odmietnutia podpisu z jeho strany. 36. Napriek všetkým vyššie uvedeným procesným nedostatkom, sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí a ani raz vecne nezaoberal tvrdeniami žalobcu a možným vplyvom zdravotného stavu žalobcu na objasňovanie priestupku. Taktiež sa nezaoberal postupom orgánov verejnej správy, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí. 37. Žalobca má za to, že žalovaný mu neposkytoval v konaní o priestupku riadnu súčinnosť. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že je dôvodná pochybnosť, že žalovaný bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že sa skutok stal, že je priestupkom a že ho spáchal. 38. Podľa názoru žalobcu, žalovaný založil výrok o jeho vine na výsledkoch rozporuplných procesných úkonov vzbudzujúcich vážne pochybnosti o pravdivosti tvrdení, pričom nezohľadnil rovnocenným spôsobom jeho vyjadrenia ako účastníka konania. 39. V závere žalobca uvádza, že expresívnosť jeho vyjadrovania v podaniach voči žalovanému, bola vyústením jeho silného citového rozrušenia, pretože rozhodnutiami, postupom a prieťahmi mu bolo odňaté jeho právo účinne sa brániť a dokázať svoju nevinu. Z tohto dôvodu žalobca trval na tom, aby sa konalo ústne pojednávanie. 40. Žalobca z uvedených dôvodov navrhoval, aby krajský súd zrušil druhostupňové rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie a aby vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 41. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.02.2016 nesúhlasil so žalobnými dôvodmi žalobcu, ktoré uvádza ako dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia a žalobu navrhol zamietnuť. 42. Uviedol, že trvá na svojich argumentoch uvedených v napadnutom rozhodnutí a zdôraznil, že žalobcovi nič nebránilo v tom, aby sa riadne pripravil na ústne pojednávanie priestupku, a aby sa oboznámil so spisovým materiálom a že na ústnom pojednávaní priestupku ako aj počas objasňovania priestupku sa k veci žiadnym spôsobom nevyjadril, odvolávajúc sa na to, že práva účastníkov si vyžadujú aktivitu a je na nich, ako sa postavia k svojim právam a zaujmú postoj k celému konaniu. IV. Replika žalobcu 43. Žalobca k vyjadreniu žalovaného v replike zo dňa 25.10.2016 uviedol, že na žalobe trvá a všetkých skutočnostiach v nej uvedených, opätovne uviedol žalobné dôvody rovnako ako v žalobe a navrhoval, aby krajský súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, nakoľko žalovaný ako aj prvostupňový orgán postupovali v konaní nesprávne a nezákonne rozhodli, a preto žiadal aby súd rozhodol v zmysle žaloby. V. Právne posúdenie veci 44. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, na pojednávaní konanom dňa 12.09.2019 a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. 45. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 46. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 47. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 48. V predmetnej veci bolo konanie začaté podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) podaním žaloby na súd dňa 25.04.2016, t.j. predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). 49. Súd pri preskúmaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím postupoval podľa SSP, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 a nahradil OSP s poukazom na prechodné ustanovenie § 491 ods.1 a ods.2 SSP, podľa ktorého, správny súd konanie dokončí podľa SSP s tým, že právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona ostávajú zachované a nebude uplatňovať ustanovenia SSP, ak by boli v neprospech žalobkyne. 50. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 51. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 52. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 53. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 54. Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. 55. Podľa § 21 ods. 2 Správneho poriadku, na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony ustanovia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada; na túto skutočnosť musia byť účastníci konania výslovne upozornení. 56. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. 57. Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. 58. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 59. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 60. Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. 61. Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. 62. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. 63. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 64. Podľa § 34 ods. 6 Správneho poriadku, skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. 65. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o priestupkoch je priestupok spáchaný úmyselne, ak páchateľ vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený. 66. Podľa § 11 ods. 1 zákona o priestupkoch, za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a) pokarhanie, b) pokutu, c) zákaz činnosti, d) prepadnutie veci. 67. Podľa § 11 ods. 2, sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou; pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou. 68. Podľa § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch, od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku. 69. Podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. 70. Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch sa priestupku dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. 71. Podľa § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 33 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. b) až d) a písm. f) pokutu do 99 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. e) pokutu do 331 eur. 72. Žalobca v žalobe namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu na posúdenie veci, z ktorého vychádzalo prvostupňového rozhodnutia a ktoré je v rozpore s obsahom spisov, ďalej, že v správnom konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. b), c) a e) OSP). Preto úlohou krajského súdu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie podané žalobcom voči prvostupňovému rozhodnutiu. Zároveň súd preskúmaval zákonnosť prvostupňového rozhodnutia a konanie orgánov verejnej správy, ktoré ich vydaniu predchádzalo. 73. Pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, súd posudzoval či obe rozhodnutia boli vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. 74. Krajský súd pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím sa zaoberal žalobnými dôvodmi v medziach podanej žaloby týkajúcich sa spáchania priestupku žalobcom proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, a dospel k záveru, že druhostupňový orgán ako odvolací orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami ako aj skutočnosťami, ktoré mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej, ako aj s návrhmi žalobcu na vykonanie dokazovania. 75. Súd mal zistené z potvrdenia ORP-P-613/BAIV-OPP3-2014, DU:1259/IV-KV-2014 zo dňa 02.12.2014, ktoré sa nachádza v priestupkovom spise Č.p.ORP-P-613/BAIV-OPP3-2014, že Ing. F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. 3, T., ako oznamovateľka vykonala na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v Bratislave IV, OO PZ Karlova Ves, Matejkova 5, Bratislava oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil žalobca, ktorý ju fyzicky napadol v nebytovom priestore bytového domu T., T., ktorý má v prenájme od spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov. 76. Súd sa zaoberal námietkou žalobcu, ktorý tvrdil, že bol ukrátený na svojich právach, pretože nemal dostatočný časový priestor sa pripraviť na ústne pojednávanie vo veci prejednania priestupku. 77. Z predvolania zo dňa 23.02.2015 mal súd preukázané, že žalobca bol predvolaný prvostupňovým orgánom na ústne pojednávanie vo veci prejednania priestupku na deň 18.03.2015, ktoré mu bolo doručené dňa 02.03.2015 spolu s poučením o jeho procesných právach ako účastníka konania podľa ustanovení ustanovení § 23 ods. 1, § 33 ods. 1 a 2, § 42 a § 45 Správneho poriadku, ako aj podľa ustanovenia § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch. Súd konštatuje, že predmetné predvolanie na ústne pojednávanie bolo žalobcovi doručené riadne a včas v zákonnej lehote a teda žalobca mal dostatok času (16 dní) na oboznámenie sa s administratívnym spisom ako aj možnosť dostatočne sa naň pripraviť. Preto súd považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú. 78. Súd k námietke žalobcu, že bol predvolaný nie na ústne pojednávanie ale na prejednanie priestupku a teda, že ústne pojednávanie nemožno stotožňovať s prejednaním priestupku, uvádza, že v danom prípade neobstojí táto jeho námietka, nakoľko z predmetného predvolania je nesporné, že prvostupňový orgán dňa 18.03.2015 nariadil ústne pojednávanie v zmysle ustanovenia § 21 ods. 1 Správneho poriadku a v súlade s ustanovením § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch, na ktorom sa mal prejednávať priestupok žalobcu proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch a priestupok proti verejnému poriadku podľa ustanovenia § 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch. 79. Súd mal zistené zo zápisnice o prejednaní priestupku prvostupňovým orgánom dňa 18.03.2015, že žalobca bol riadne poučený o jeho procesných právach a povinnostiach, ktorým v plnom rozsahu porozumel, čo potvrdil svojim podpisom. Žalobca na ústnom pojednávaní uviedol, že mu bolo zamedzené nahliadnutie do celého priestupkového spisu, čo vyplýva z úradného záznamu zo dňa 20.01.2015, kde boli začiernené údaje (nevedel aké). Uviedol, že si chce naštudovať priestupkový spis a najbližší možný termín má až dňa 14.04.2015, lebo má neodkladné pracovné a osobné povinnosti a zároveň sa vyjadril, že spis si nemôže preštudovať dňa 18.03.2015 z dôvodu neodkladných povinností, nakoľko nemá čas, a pretože mu nebol predložený v zmysle poučenia podľa § 23 Správneho poriadku, nemohol sa pripraviť na dnešné pojednávanie. Ďalej uviedol, že nebol vopred informovaný, že budú vypočutí svedkovia, a preto sa nemohol na to pripraviť a teda nemohol si uplatniť svoje právo klásť im otázky, a preto žiadal, aby bol výsluch svedkov nariadený na iný termín a to po 14.04.2015 s tým, že ďalej navrhol výsluch deviatich svedkov z Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bratislave, jedného svedka z Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, päť svedkov zo spoločnosti T. H. s.r.o., jedného svedka zo spoločnosti H. Q. s.r.o. a troch svedkov ako vlastníkov bytového domu T. 3, T.. Taktiež žiadal, aby boli od Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bratislave a od Krajského riaditeľstva policajného zboru v Bratislave vyžiadané údaje o jeho volaní na linku 158, údaje o osobách hliadky, ktorá zasahoval a údaje o vyšetrovateľoch, ktorí poskytovali pomoc a ochranu. 80. Podľa názoru súdu neobstojí ani námietka žalobcu, že prvostupňový orgán v predvolaní na ústne pojednávanie priestupku neoznámil žalobcovi, že na ústnom pojednávaní bude vykonané dokazovanie aj výsluchom svedkov, nakoľko túto povinnosť mu Správny poriadok neukladá. Z vyjadrenia žalobcu uvedeného v zápisnici z ústneho pojednávania o prejednaní priestupku zo dňa 18.03.2015, mal súd jednoznačne preukázané, že prvostupňový orgán mu nebránil byť počas výsluchu svedkov v pojednávacej miestnosti a klásť im otázky, ale naopak žalobca nepočkal až do riadneho skončenia tohto ústneho pojednávania a dobrovoľne sa vypočutia svedkov nezúčastnil, jednak z dôvodu, že sa nemohol na ich výsluch pripraviť, nakoľko nepozná celý spis, lebo sa s ním nemohol oboznámiť a jednak z dôvodu, že nemá čas. Ako vyplýva z konania pred prvostupňovým orgánom, žalobca bol o svojich procesných právach v predvolaní na ústne prejednanie priestupku zo dňa 23.02.2015 riadne poučený, avšak nevyužil svoje právo klásť svedkom otázky, čo preukazuje zápisnica o prejednávaní priestupku zo dňa 18.03.2015 podpísaná žalobcom. Preto možno konštatovať, že v danom prípade zo strany prvostupňového orgánu nedošlo k porušeniu procesných práv žalobcu a to znemožneniu práva žalobcu pripraviť sa na výsluch svedkov, ako aj klásť svedkom otázky. 81. Súd mal zistené zo zápisnice o prejednaní priestupku zo dňa 18.03.2015, že žalobca ju vlastnoručne podpísal, a preto jeho námietku, že nie je ním podpísaná s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 3 Správneho poriadku, považuje za nedôvodnú. 82. Podľa názoru súdu, v konaní nebolo preukázané, že prvostupňový orgán neúplne zistil skutkový stav, keď nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy a že vec tak nesprávne právne posúdil. 83. Súd dospel k záveru, že prvostupňový orgán nepochybil, keď nevykonal dôkazy, ktoré navrhol žalobca na ústnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 18.03.2015, a to výsluchy svedkov a predloženie požadovaných listinných dôkazov, pokiaľ uvedené nepovažoval za nevyhnutné na objasnenie skutkového stavu. Súd je toho názoru, že z predchádzajúceho objasňovania priestupku nevyplývala žiadna súvislosť s vykonaním navrhnutých dôkazov a prejedávanou vecou a podotýka, že smerovať dokazovanie k výsluchu príslušníkov policajného zboru je pre posúdenie právnej zodpovednosti za spáchanie priestupku irelevantné. Súd sa preto stotožňuje s názorom žalovaného, že prvostupňový orgán, ktorý nevykonal žalobcom navrhnutý výsluch svedkov a nepožadoval doložiť požadované listinné dôkazy, nepochybil, nakoľko žalobca neuviedol, čo sa má presne týmito navrhnutými dôkazmi preukázať, a preto nebol žiadny dôvod návrhom žalobcu vyhovieť a ním požadované dôkazy vykonať. 84. Ďalej k námietke žalobcu, že keďže mu boli vydané iba kópie spisových materiálov „so začiernenými údajmi“, a preto nemal možnosť sa osobne oboznámiť s originálom spisového materiálu, súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva, že dňa 13.04.2015 orgán verejnej správy upovedomil žalobcu o tom, že dňa 05.05.2015 v čase o 09:30 hod. má možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladu a spôsobu zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie v zmysle ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku a že dňa 14.04.2015 sa žalobca aj dostavil na prvostupňový orgán, pričom si prevzal fotokópie lekárskej správy O.. F. R., fotokópie strán čísla listov 21, 22, 23 a 24 priestupkového spisu, fotokópie - odporu, reklamácie z pošty, predvolaní, zápisníc a upovedomenia - žiadosti zo dňa 14.04.2015, záznam zo dňa 17.12.2014, na ktorých boli vymazané osobné údaje dotknutých osôb ako napr. uvedenie pobytu, čísiel občianskeho preukazu, telefónnych čísiel a dát o ich narodení a že uvedené bolo zaznamenané v zápisnici zo dňa 14.04.2015, z ktorej zároveň vyplýva, že žalobca nežiadal, aby bolo dokazovanie doplnené položením otázok svedkom. Taktiež mal súd z administratívneho spisu preukázané, že dňa 04.05.2015 doručil žalobca prvostupňovému orgánu stanovisko, v ktorom uviedol, že dňa 05.05.2015 sa nebude oboznamovať s podkladmi pred vydaním rozhodnutia a nevyhovie žiadosti o vrátenie fotokópie zo dňa 20.01.2015. Podľa názoru súdu prvostupňový orgán postupoval v súlade s vtedy platným a účinným zákonom č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov - ustanovením § 4 ods.1, v zmysle ktorého, osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. V zmysle ustanovenia § 5 ods.1 - 3, § 6 citovaného zákona, osobné údaje možno spracúvať len spôsobom ustanoveným týmto zákonom a v jeho medziach tak, aby nedošlo k porušeniu základných práv a slobôd dotknutých osôb, najmä k porušeniu ich práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti alebo k iným neoprávneným zásahom do ich práva na ochranu súkromia. Osobné údaje môže spracúvať iba prevádzkovateľ a sprostredkovateľ, t.j. štátny orgán ustanovený zákonom, ktorý môže spracúvať osobné údaje vo vlastnom mene, a to v súlade s ustanovením § 9 tohto zákona, spôsobom, ktorý je v súlade s dobrými mravmi, a to len na vymedzený alebo ustanovený účel. Súd zastáva názor, že to neznamená, že žalobca sa nemohol riadne oboznámiť s celým administratívnym spisom v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 Správneho poriadku, z ktorého vyplýva, že účastníci konania a ich zástupcovia majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní, alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom, nakoľko neposkytnuté údaje sa týkali osobných údajov dotknutých osôb. Z uvedeného vyplýva, že prvostupňový orgán postupoval v súlade so zákonom, keď poskytol žalobcovi kópie listín z administratívneho spisu bez uvedenia osobných údajov dotknutých osôb, a preto z jeho strany nedošlo k porušeniu práva žalobcu na jeho účinnú obhajobu v konaní o priestupku. Z tohto dôvodu súd považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú. 85. Súd na základe vyššie uvedeného, zároveň považuje za bezpredmetnú námietku žalobcu o neposkytnutí súčinnosti žalovaného, ktorý tvrdil, že navrhoval vykonanie dôkazov a požadoval oboznámenie sa so spisovým materiálom. 86. Z výpovede svedkyne O.. F. R. uvedenej v zápisnici o prejednaní priestupku prvostupňovým orgánom dňa 18.03.2015, vyplýva, že sa pridržiava záznamu o podaní vysvetlenia, uviedla, že jej zranenie si vyžiadalo ošetrenie, lekárska správa je doložená v priestupkovom spise. Potvrdila, že jej vzniklo zranenie uvedené v lekárskom potvrdení zo dňa 02.12.2014, a to pomliaždenina šije, keď následkom pádu stratila rovnováhu, pričom sa udrela zadnú časť hlavy a padla na zadok. Uviedla, že žalobca v tom okamihu, keď bol vyzvaný, aby upustil od svojho konania a v amoku na všetkých kričal, že nie sú stavitelia, že sa nerozumejú do toho, kde teplo uniká a potvrdila, že pri vykrikovaní nenadával a nevyhrážal sa ujmou na zdraví a živote. Zároveň potvrdila, že tam bola prítomná aj so svojim dvojročným synom a že žalobca neuposlúchol výzvy príslušníkov policajného zboru. Po útoku na jej osobu bola v šoku, venovala sa synovi, následne zbadala, že tam prišiel jej priateľ a v jeho prítomnosti príslušníci policajného zboru vyzývali obvineného, aby upustil od svojho konania a nebránil sa predvedeniu a aby si dal ruky za chrbát a nechal sa spútať. 87. Z výpovede svedkyne ppráp. Bc. J. Q. príslušníčky policajného zboru, uvedenej v zápisnici o prejednaní priestupku prvostupňovým orgánom dňa 18.03.2015, vyplýva, že sa pridržiava záznamu o podaní vysvetlenia, nechce v ňom nič zmeniť, ani doplniť. Prvostupňovým orgán ju dotazoval, a to, že do záznamu o podaní vysvetlenia uviedla, že ako chcela O.. F. R. otvoriť okno a chytila sa kľučky okna, tak k nej pristúpil žalobca, chytil ju za pravú ruku a potiahol ju smerom od okna, následne ju oboma rukami sotil do hrudníka, pričom spadla na zem s tým, aby popísala, na ktorú časť tela dopadla. Uviedla, že vie, že padla pod okno na zem a že dopadla na zadok, nevie však, či si hlavu udrela o stenu, lebo videla ten pád a potom sa už riešil obvinený. Potvrdila, že videla, že sa O.. F. R. drží za hlavu, tak si ju pravdepodobne udrela o stenu a že v čase, keď ju žalobca sotil, bola v tom čase otočená čiastočne bokom k stene, pod ktorú padla. Ďalej ju prvostupňový orgán dotazoval, že do záznamu o podaní vysvetlenia uviedla, že stržm. E. R. opakovane vyzval žalobcu, aby upustil od protiprávneho konania voči O.. F. R., resp. aby od nej odstúpil a či vie bližšie uviesť, ako táto predmetná výzva znela a či bolo protiprávne konanie, od ktorého mal obvinený ustúpiť vo výzve špecifikované. Menovaná odpovedala, že predmetná výzva znela, ako bolo uvedené, teda, aby žalobca upustil od protiprávneho konania a odstúpil od O.. F. R. a bola zopakovaná asi trikrát, lebo sa báli, že bude ďalej pokračovať v protiprávnom konaní. Uviedla, že nakoniec k protiprávnemu konaniu už nedošlo, ale stál nad ňou a kričal na ňu slová, si už nepamätala, a pretože na tretíkrát neodstúpil od nej a bola obava, že ju nejako napadne, tak ho spacifikovali. Menovaná ďalej uviedla, že v miestnosti, keď obvinený neuposlúchol výzvy príslušníka policajného zboru stržm. E. R. bola prítomná ona, O.. F. R., jej syn a kolega, ale nie je istá, či tam už bol priateľ O.. F. R.. 88. Z výpovede svedka stržm. E. R. príslušníka policajného zboru, uvedenej v zápisnici o prejednaní priestupku prvostupňovým orgánom dňa 18.03.2015, vyplýva, že sa pridržiava záznamu o podaní vysvetlenia, nechce v ňom nič zmeniť, ani doplniť. Prvostupňový orgán ho dotazoval, aby popísal, na ktorú časť tela dopadla O.. F. R., odpovedal, že videl, že ju žalobca sotil, ako uviedol do záznamu o podaní vysvetlenia. Ďalej uviedol, že vie, že určite padla na zem, nepamätá si už ako, ani kde si udrela hlavu, len periférne videl, že sa dvíhala a držala si hlavu. Jediné, čo vie, že sa bál, aby nepadla na dieťa. Na otázku prvostupňového orgánu, či vie v čase, keď žalobca sotil O.. F. R., kde v miestnosti sa nachádzala a aká bola jej poloha, uviedol, že v tom čase bola otočená chrbtom k plnej stene, pričom ruku mala načiahnutú ku kľučke okna. Ďalej na otázku prvostupňového orgánu, aby uviedol, ako znela výzva žalobcovi na upustenie od protiprávneho konania, resp. aby odstúpil od Ing. F. R. s výstrahou, že budú voči nemu použité donucovacie prostriedky, uviedol, že predmetná výzva znela, ako bolo už uvedené, teda, aby upustil od protiprávneho konania a odstúpil od nej s výstrahou, že budú voči nemu použité donucovacie prostriedky, to bolo prvýkrát, druhýkrát mu povedal, nech odstúpi a tretíkrát mu povedal, že mu už povedal, aby odstúpil, aby upustil od protiprávneho konania. Uviedol, že žalobca bol ako v amoku a kričal, že neustúpi, že prečo by mal, nenadával, pristupoval však bližšie k O.. F. R., ktorá sa dvíhala zo zeme, pričom pri nej bolo jej dieťa, a preto sa bál, aby jej v amoku nejako neublížil. Nakoľko žalobca od O.. F. R. neustúpil, neupokojil sa, tak ho spacifikovali, aby zabezpečili jej bezpečnosť. Potvrdil, že v miestnosti, keď obvinený neuposlúchol ich výzvy, boli prítomní - on, O.. F. R., ppráp. Bc. J. Q. a dobehol aj priateľ O.. F. R.. 89. Z výpovede svedka D. P. uvedenej v zápisnici o prejednaní priestupku prvostupňovým orgánom dňa 18.03.2015, vyplýva, že sa pridržiava záznamu o podaní vysvetlenia, nechce v ňom nič zmeniť ani doplniť. Prvostupňový orgán ho dotazoval a to, že do záznamu o podaní vysvetlenia uviedol, že videl ako hliadka policajného zboru pacifikuje žalobcu, ktorý nereagoval na ich výzvy, pričom žalobca v odpore proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok uviedol, že krivo vypovedal k zákroku príslušníkov policajného zboru, lebo ho stretol na schodoch s putami na rukách, teda mimo miestnosti, kde ho napadli, a preto nemohol vidieť, ako reagoval, či nereagoval na ich výzvy. Menovaný svedok potvrdil, že predmetné výzvy počul, dobehol do miestnosti, keď obvineného mužský príslušník policajného zboru vyzýval, aby sa upokojil a opustil nebytový priestor, tento však výzvy neuposlúchol, tak k nemu pristúpili príslušníci policajného zboru a išli ho vyvliecť, opäť odporoval, tak mu chceli nasadiť putá, kládol však aktívny odpor. Následne policajti použili donucovacie prostriedky a odviedli ho do auta. 90. Súd mal preukázané zo záznamov o podaní vysvetlenia zo dňa 05.12.2014 a zo zápisnice o prejednaní priestupku zo dňa 18.03.2015 prvostupňovým orgánom uvedených vyššie, že svedkovia ppráp. Bc. J. Q. a stržm. E. R. zhodne potvrdili spáchanie priestupku žalobcom proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch a to tým, že žalobca sotil O.. F. R. takou intenzitou, v dôsledku čoho stratila rovnováhu a spadla, pričom si udrela hlavu o stenu, čím došlo k jej drobnému ublíženiu na zdraví, a to pomliaždeniu šije, a teda bolo spôsobené v príčinnej súvislosti s týmto sotením. Svedok D. P. zhodne potvrdil v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 02.12.2014 a v zápisnici o prejednaní priestupku prvostupňovým orgánom dňa 18.03.2015, že bol pri vyzývaní žalobcu, aby opustil nebytový priestor v bytovom dome na T. ul. č. 3 v T. a taktiež potvrdil, že žalobca kládol aktívny odpor, a preto príslušníci policajného zboru použili donucovacie prostriedky. Súd nezistil rozpor vo vyššie vedených výpovediach svedkov, ako ani s výpoveďou O.. F. R.. 91. K námietke žalobcu, že v zázname o podaní jeho vysvetlenia zo dňa 02.12.2014 a ani v rozhodnutí o jeho zaistení, nie sú uvedené dôvody odmietnutia jeho podpisu, a to, že jednak nemal pri sebe okuliare, bez ktorých nebol schopný prečítať text, ako z dôvodu užitia silného lieku Tramal, ktorý mal naňho utlmujúce účinky a taktiež, že neboli uvedené ani dôvody odmietnutia podpisu z jeho strany, súd uvádza, že z priestupkového spisu vyplýva, že žalobca odmietol podpísať uvedený záznam o podaní jeho vysvetlenia a ktorého dôvod nie je písomne zaznamenaný, avšak uvedená skutočnosť podľa názoru súdu nemá za následok porušenie jeho procesného práva ako účastníka konania, nakoľko žalobca sa s jeho obsahom mal možnosť sa riadne oboznámiť počas konania, keď dňa 20.01.2015 požiadal prvostupňový orgán o nahliadnutie do priestupkového spisu. Súd mal preukázané z úradného záznamu prvostupňového orgánu zo dňa 20.01.2015, že žalobcovi bolo umožnené nahliadnuť do uvedeného spisu, pričom mu bol poskytnutý dostatočný časový priestor na jeho preštudovanie a bola mu poskytnutá jeho fotokópia okrem listov č. 21, 22, 23. Ďalej mal súd preukázané zo zápisnice zo dňa 14.04.2015, že žalobca sa dňa 14.04.2015 dostavil na prvostupňový orgán, kde si prevzal fotokópie lekárskej správy O.. F. R., fotokópie strán č. listov 21, 22, 23 a 24 priestupkového spisu, fotokópie - odporu, reklamácie z pošty o predvolaní, zápisníc a upovedomenia - žiadosti zo dňa 14.04.2015, záznam zo dňa 17.12.2014, na ktorých boli začiernené údaje osôb a z listu žalobcu, že dňa 04.05.2015 doručil prvostupňovému orgánu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že sa nebude oboznamovať s podkladmi pred vydaním rozhodnutia dňa 05.05.2015, ktorý bol stanovený prvostupňovým orgánom za týmto účelom. 92. Súd ďalej k námietke žalobcu, že pri procesných úkonoch na polícii bol pod vplyvom lieku Tramal patriacim medzi opiáty pôsobiacimi utlmujúco na centrálny nervový systém a ktorý mu bol podaný vo forme injekcie dňa 02.12.2014 po vyšetrení v Nemocnici Staré Mesto na Miczkiewicovej ul. 13 v Bratislave, kde bol odvezený v čase o 19:15 hod. po jeho zaistení záchrannou službou z dôvodu nevoľnosti, uvádza, že z kópie lekárskej správy z ošetrenia žalobcu v uvedenej nemocnici zo dňa 02.12.2014 založenej v súdnom spise na čísle listu 44 vyplýva, že žalobca bol vyšetrený o 22:11 hod. a bol mu následne podaný liek Tramal 50 mg 1 amp. i.m., vo vzťahu k spáchanému priestupku, táto skutočnosť nemá žiaden právny význam, nakoľko priestupok bol spáchaný pred užitím tohto lieku t.j. cca o 18:00 hod. 93. K vykonaným procesným úkonom žalobcu súd poznamenáva, že žalobca nepodpísal hlásenie o použití donucovacieho prostriedku č.p.: DU-1259/2014,ORP -P-613/BAIV-OPP3-2014 zo dňa 02.12.2014 o 18:10 hod. spolu s poučením osoby pri použití oprávnenia policajta zaistiť osobu podľa ustanovenia § 19 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, záznam o zaistení osoby č.p.:DU-1259/2014,ORP -P-613/BAIV-OPP3-2014 zo dňa 02.12.2014 o 18:15 hod. a že písomne neuviedol žiaden dôvod, prečo uvedené dokumenty odmietol podpísať. V konaní mal súd ďalej preukázané zo záznamu o podaní vysvetlenia č.p.:DU-1259/2014,ORP -P-613/BAIV-OPP3-2014 zo dňa 02.12.2014, že predmetný úkon bol začatý o 23:25 hod. a ukončený bol o 23:30 hod., pričom žalobca nevyužil svoje procesné právo a to vypovedať a ani neuviedol žiadny konkrétny dôvod, na základe uvedeného súd konštatuje, že za danej situácie nemohli byť porušené procesné práva žalobcu následkom užitého lieku Tramal pri žiadnom procesnom úkone polície. Z tohto dôvodu považuje uvedenú námietku žalobcu za nedôvodnú. 94. V predmetnej právnej veci bol podľa názoru súdu riadne zistený skutkový stav, ktorý viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty, ktorého sa dopustil žalobca (subjekt), ktorý dňa 02.12.2014 v čase asi o 18.00 hod. fyzicky napadol O.. F. R. v nebytovom priestore bytového domu na T. ul. č. X v T., tak ako je to špecifikované v napadnutých administratívnych rozhodnutiach, predmetom ochrany bolo občianske spolunažívanie (objekt), žalobcovým konaním bolo narušené občianske spolunažívanie (objektívna stránka). 95. Súd má za to, že sotenie inej osoby a to ešte takou intenzitou, v dôsledku ktorej dôjde k pádu tejto osoby, je bez akýchkoľvek pochybností konanie nezľúčiteľné s pravidlami správania sa všeobecne akceptovanými a dodržiavanými medzi občanmi v spoločnosti. Takéto správanie je hrubé, vulgárne, urážajúce, dehonestujúce a ponižujúce, a ako nezľúčiteľné s pravidlami správania sa hrubým spôsobom, narúša občianske spolunažívanie osôb riadiace sa pravidlami správania sa všeobecne akceptovanými a dodržiavanými medzi občanmi v spoločnosti, ktoré uplatňujú a presadzujú vzájomnú slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie sa. Konanie žalobcu, ktorý sotil O.. F. R. takou intenzitou, v dôsledku čoho stratila rovnováhu a spadla, pričom si udrela hlavu o stenu a došlo k jej zraneniu vyžadujúce lekárske ošetrenie, bolo preukázané svedeckými výpoveďami príslušníkov policajného zboru - ppráp. J. Q. a strm. E. R. a jej zranenie lekárskym potvrdením zo dňa 02.12.2014 konštatujúcim pomliaždeninu šije, a teda došlo k drobnému ublíženiu na zdraví, ktoré zodpovedá pôsobeniu tupého násilia pôsobiaceho jednorázovo a neopakovane na zadnú časť hlavy v oblasti šije, a teda aj nárazu zadnou časťou hlavy do steny, a preto nebolo možné konštatovať, že skutok sa nestal. 96. Za skutok sa považuje konanie, ktoré je v rozpore so zákonom, a za ktoré zákonodarca ukladá sankciu. S uvedeným korešponduje aj vymedzenie pojmu priestupku v ustanovení § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, v zmysle ktorého, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje, alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi a to subjektom, subjektívnou stránkou, objektom a objektívnou stránkou. Subjektom je páchateľ priestupku - fyzická osoba. Podmienkou je deliktuálna spôsobilosť osoby, teda spôsobilosť naplniť svojím konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku (vek 15 rokov, neexistencia dôvodov vylučujúcich nepríčetnosť). Subjektívna stránka predstavuje zavinenie; zavinenie môže byť úmyselné alebo z nedbanlivosti; na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie hoci len z nedbanlivosti, ak zákon nevyžaduje výslovne úmysel. Objektom sú vybrané spoločenské vzťahy, ktoré sú chránené zákonom a proti ktorým konanie smeruje. Objektívna stránka je daná konaním (komisívnym, omisívnym), následkom a príčinnou súvislosťou medzi konaním a následkom (kauzálny nexus); fakultatívnymi znakmi objektívnej stránky sú čas a miesto konania. Sankciou, t.j. následkom za priestupok je pokarhanie, pokuta, zákaz činnosti a prepadnutie veci (§ 11 ods. 1 zákona o priestupkoch). Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku - subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka (kumulatívne). V prípade, že by čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom hovoriť o priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nado všetku pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného). 97. Súd má za to, že v konaní bolo preukázané, že žalobca svojim konaním - úmyselným zavinením narušil občianske spolunažívanie, čím bola naplnená skutková podstata priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch tým, že dňa 02.12.2014 v čase asi o 18:00 hod v Bratislave na T. ul. č. X v nebytovom priestore v prenájme oznamovateľky F. R. fyzicky ju napadol tak, že ju chytil za pravú ruku, potiahol ju smerom od okna a následne ju sotil oboma rukami do oblasti hrudníka, následkom čoho stratila rovnováhu a spadla na zem, čím podľa lekárskeho potvrdenia utrpela zranenie, a to pomliaždeninu šije, ktoré si podľa lekárskeho potvrdenia vyžadovalo práceneschopnosť v trvaní do 7 dní, a teda žalovaný správne subsumoval zistený skutkový stav pod skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa citovaného ustanovenia zákona o priestupkoch, z ktorého vyplýva, že priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Subjektom priestupku podľa citovaného ustanovenia môže byť každá osoba. 98. Pokiaľ prvostupňový orgán a aj druhostupňový orgán posúdili skutkové okolnosti daného prípadu v rámci svojej správnej úvahy tak, že v danom prípade sú splnené podmienky pre ustálenie viny žalobcu a uloženie sankcie za skutok mu kladený za vinu, pretože predmetným skutkom bola naplnená skutková podstata priestupku podľa 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, súd má za to, že skutok sa stal. Súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pritom neodsudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Z uvedených dôvodov súd v procese súdneho prieskumu v danom prípade zameral svoju prieskumnú činnosť len na to, či žalovaný ako aj prvostupňový orgán pri správnom uvážení nevybočili z medzí a hľadísk zákonom predpokladaných. Z uvedených dôvodov odvolací súd námietku žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci zo strany orgánov verejnej správy považoval za nedôvodnú. 99. Krajský súd konštatuje, že z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového orgánu je zrejmé, že návrh žalobcu na doplnenie dokazovania nenechal bez povšimnutia, jeho návrhom sa náležite zaoberal a svoj postup, ktorým jeho návrhu nevyhovel, aj náležite odôvodnil. S dôvodmi žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu sa súd stotožňuje a súčasne na ne poukazuje. Súd v tejto súvislosti uvádza, že v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti a teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Záverom súd uvádza, že v rámci prieskumu rozhodnutia prihliada len na tie vady, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, na vady ktoré nie sú žalobcovi na ujmu, súd neprihliada. 100. Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne vysporiadal so zásadnými odvolacími námietkami žalobcu a riadne preskúmal postup mu predchádzajúci v rozsahu odvolacích dôvodov. 101. Žalobné dôvody žalobcu neboli spôsobilé tento záver spochybniť, preto súd žalobu zamietol postupom podľa ustanovenia § 190 SSP. 102. O práve na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 168 SSP tak, že krajský súd úspešnému žalovanému nepriznal voči žalobcovi náhradu trov konania vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si voči nemu neuplatnil náhradu trov konania. 103. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.