Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/25/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200214 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016200214.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. tankistov č. XX, XXX XX T., zastúpeného spoločnosťou KURÁŇ & MARKOVÁ, advokátska kancelária, s.r.o., AK so sídlom Kresánková č. 8, 841 05 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, so sídlom Ružová dolina 27, 821 09 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: Mestská časť Bratislava - Záhorská Bystrica, so sídlom Námestie Rodiny č. 1, 843 57 Bratislava, zastúpeného: Mgr. Jozefom Štefankom, PhD., L.L.M., advokátom so sídlom Grösslingova č. 6-8, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Z - 10881/2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Bratislava, odbor katastrálny č. Z-10881/2015 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. Ďalšiemu účastníkovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. administratívne konanie 1.Žalovaný obdržal dňa 02.06.2015 od Mestskej časti Bratislava - Záhorská Bystrica (ďalej len MČ) žiadosť o zápis vecného bremena podľa § 1 až § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. Žiadosť bola prijatá v záznamovom konaní pod č. Z-10881/15. Dňa 16.06.2016 bola na Katastrálny odbor doručená žiadosť, ktorú odbor prijal ako doplnenie konania č. Z-10881/15. Predmetom žiadosti bolo vyznačenie vecného bremena k pozemkom registra C-KN parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX. Dňa 24.07.2016 katastrálny odbor prerušil záznamové konanie a vyzval navrhovateľa na odstránenie nedostatkov podania a doloženie originálu alebo úradne overenej kópie protokolu spísaného obcou a príslušným obvodným úradom, okresným úradom alebo krajským úradom, ktorý bude obsahovať označenia pozemkov parc. č. na ktorých sa areál nachádza. Žalovaný orgán verejnej správy podľa ust. § 2a zákona č. 138/1991 Zb. žiadal, aby MČ túto skutočnosť preukázala predložením protokolu spísaného obcou a príslušným obvodným úradom, okresným úradom alebo krajským úradom, ktorý bude obsahovať označenia pozemkov s parc. č., na ktorých sa areál nachádza. Požadovaná listina nebola v určenej lehote doplnená, preto katastrálny odbor opäť posudzoval predložený návrh dňa 16.12.2015 s tým, že prehodnotil svoje stanovisko k žiadosti tak, že vykoná záznam aj bez doplnenia, nakoľko predmetné vecné bremeno vzniká podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach o majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a VÚC. Katastrálny odbor vykonal záznam vecného bremena do operátu KN dňa 16.12.2015 pod položkou výkazu zmien č. 9189/15. Oznámenie o zápise bolo zaslané dňa 17.12.2015. II. žaloba a námietky 2. Žalobca v žalobe namietal, že na jeho pozemkoch sa nachádza zastavaná plocha, ktorú bez akéhokoľvek právneho titulu užíva Mestská časť Bratislava - Záhorská Bystrica a to nie len na športové a kultúrne, ale aj na podnikateľské účely. Na parcele č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X vo výlučnom vlastníctve žalobcu sa nachádza stavba súp. č. XXXX - vedená ako futbalové šatne, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX. Mestská časť pozemky označila za športový areál obce, kedy bez súhlasu vlastníka bol na ne vnesený stavebný materiál. Dňa 25.06.2015 bol žalobcovi doručený list, kedy mu mestská časť oznámila, že právnym dôvodom užívania pozemkov je existencia zákonného vecného bremena v zmysle ustanovení § 1 a § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. o majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a VÚC, na predmetných nehnuteľnostiach viazne vecné bremeno, ktorému zodpovedaná právo Mestskej časti Bratislava - Záhorská Bystrica, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby. 3. Podľa žalobcu v administratívnom spise sa nenachádzali žiadne listiny, z ktorých by bolo možné zistiť postup a vlastnú rozhodovaciu činnosť katastrálneho odboru, postup vo vzťahu k MČ, doručenky, dôkaz o prerušení katastrálneho konania. V druhom návrhu na zápis vecného bremena MČ uviedla ako predpoklad existencie sporného vecného bremena nepravdivú skutočnosť „tento športový areál vrátane stavby súp. č. XXXX nadobudla MČ prechodov vlastníckeho práva na základe zákona č. 138/1991 Zb. Výstavba futbalových šatní sa uskutočnila od jari 1965 do leta v rámci akcie Z v W. T. na futbalovom ihrisku vybudovanom a užívanom na tento účel na tom istom mieste po č. XXXX (tieto okolnosti preukazujú výňatky z „Kroniky futbalu v Záhorskej Bystrici“ priložené k podaniu z 01.062015). Skutočnosť dokladujeme aj priloženým vyjadrením obce. Športový areál futbalového ihriska nie je a ani nikdy nebol využívaný na podnikateľské účely.“ Pseudodôkazom že stavba bola postavená v rámci akcie Z je čestné prehlásenie zo dňa 09.06.2015, podpísané Ing. Jozefom Krúpom, starostom MČ Záhorská Ves. Inak žiadosť nebolo podložená žiadnou vierohodnou listinou a takýmto dokumentom nemôže byť ani údajná kronika, ktorá je iba fotokópiou rukou písaného linajkového zošita bez autorizácie a dátumu. 4.Výzvou z 07.09.2015 vyzval kataster MČ, aby odstránila nedostatky návrhu a aby predložila protokol spísaný v zmysle § 2 zákona o majetku obcí, obcou a príslušným obvodným, okresným alebo krajským úradom, ktorý bude obsahovať označenia pozemkov parc. č., na ktorých sa športový areál nachádza v lehote 30 dní. Napriek tomu, že MĆ na výzvu nereagovala, nepredložila žiadne relevantné listiny, ani nepreukázala prechod vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom na základe zákona o majetku obcí, dňa 16.12.2015 Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor - nezákonne vykonal záznam sporného vecného bremena. Napadnutým opatrením bolo jednoznačne dotknuté vlastnícke právo žalobcu a napadnuté opatrenie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Napadnuté opatrenie žalovaného vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stravu je nedostatočné na posúdenie veci. Zákon o majetku obcí zaviedol pre Hlavné mesto a mesto Košice výnimku, podľa ktorej sa obcami pre účely zákona rozumejú aj Hl. mesto a mesto Košice. Zapísané by malo byť Hl. mesto nie jeho mestská časť. Záverom žalobca dodal, že Žalovaný musel mať z vlastnej činnosti vedomosť, že MČ Záhorská Bystrica nadobudla všetky nehnuteľnosti tvoriace športový areál prevodom vlastníckeho práva na základe scudzovacích zmlúv, z ktorých najstaršia pochádza iba z roku 2005 a teda je vylúčené, aby na ňu vlastnícke právo prešlo na základe zákona o majetku obcí a teda aby MČ čo len hypoteticky mohlo vzniknúť k pozemkom vecné bremeno. Prechod vlastníckeho práva na základe zákona pritom nebol preukázaný ani v prípade futbalových šatní. Vecné bremeno bolo zapísané na LV iba na základe vyhlásenia MČ. III. Vyjadrenie žalovaného 5. Katastrálny odbor obdržal dňa 02.06.2015 od MČ žiadosť o zápis vecného bremena podľa § 1 až § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. Žiadosť bola prijatá v záznamovom konaní pod č. Z-10881/15. Predmetom žiadosti bolo vyznačenie vecného bremena k pozemkom registra C-KN parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX v prospech mestskej časti Bratislava - W. T., F. S. č. 1, XXX XX Bratislava IČO: 604 887. Dňa 16.06.2016 bola na Katastrálny odbor doručená žiadosť, ktorú odbor prijal ako doplnenie konania č. Z-10881/15. Dňa 24.07.2016 katastrálny odbor prerušil záznamové konanie a vyzval navrhovateľa na odstránenie nedostatkov podania a doloženie originálu alebo úradne overenej kópie protokolu spísaného obcou a príslušným obvodným úradom, okresným úradom alebo krajským úradom, ktorý bude obsahovať označenia pozemkov parc. č. na ktorých sa areál nachádza. Odbor podľa ust. § 2a zákona č. 138/1991 Zb. žiadal, aby obec túto skutočnosť preukázala predložením protokolu spísaného obcou a príslušným obvodným úradom, okresným úradom alebo krajským úradom, ktorý bude obsahovať označenia pozemkov parc. č. na ktorých sa areál nachádza. Požadovaná listina nebola v určenej lehote doplnená, preto katastrálny odbor opäť posudzoval predložený návrh dňa 16.12.2015 a prehodnotil svoje stanovisko k žiadosti tak, že vykoná záznam aj bez doplnenia, nakoľko predmetné vecné bremeno vzniklo podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach o majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a VÚC. Katastrálny odbor vykonal záznam vecného bremena do operátu KN dňa 16.12.2015 pod položkou výkazu zmien č. 9189/15. Oznámenie o zápise bolo zaslané dňa 17.12.2015. IV. vyjadrenie ďalšieho účastníka 6. Podľa ďalšieho účastníka skutočnosť, že mestská časť nadobudla vlastnícke právo k väčšine pozemkov pod dotknutým športovým areálom na základe scudzovacích zmlúv, je pravdou. Avšak tvrdenie žalobcu, podľa ktorého by táto skutočnosť mala znamenať vylúčenie pôsobnosti zákona o majetku obcí na tento športový areál, je nanajvýš zavádzajúce. Z dátumov uskutočnenia týchto právnych úkonov muselo byť žalobcovi zrejmé, že boli uskutočnené dávno po nadobudnutí účinnosti príslušných ustanovení zák. o majetku obcí. Mestská časť mala dlhodobo, už pred účinnosťou zák. č. 66/2009 Z. z., záujem právne vzťahy k pozemku pod športovým areálom vyriešiť dohodou s pôvodnými vlastníkmi pozemkov, čo sa v prevažnej miere aj docielilo. A to sú práve spomínané scudzovacie zmluvy, ktoré boh programovo uzatvárané najmä v r. 2008. Ak teda žalobca namieta, že mestská časť nadobudla zvyšné pozemky tvoriace areál futbalového ihriska právnym úkonom, nie zo zákona, nejde o dôkaz o neexistencii vecného bremena, pretože tieto právne úkony boli výsledkom zmierlivého usporiadania vzťahov medzi pôvodnými vlastníkmi a mestskou časťou. Iba malá časť pôvodných vlastníkov k usporiadaniu vzťahov nepristúpila a ku dnešnému dňu je žalobca jediným subjektom odmietajúcim usporiadanie vzťahov k pozemku dohodou. Je zrejmé, že pozemok ako taký mestská časť nemohla nadobudnúť podľa zákona o majetku obcí, pretože potom by nebol dôvod uvažovať o akomkoľvek vecnom bremene pre totožnosť vlastníka pozemku a areálu nachádzajúceho sa na ňom. 7. Mestská časť zastáva stanovisko, že dostatočne preukázala, že ihrisko v dnešnej podobe a futbalové šatne boli vybudované v rámci tzv. akcie „Z“ v rokoch 1965 - 1966 aj vo vzťahu ku konajúcemu Okresnému úradu, hoci žalobca považuje kronikársky výňatok za „pseudodôkaz“. Mestská časť považovala výňatok z kroniky naopak za autentický dokumentačný zdroj písaný priamo v čase budovania dotknutých šatní, pričom samotný športový areál - futbalové ihrisko v Záhorskej Bystrici - sa na terajšom mieste nachádza už od tridsiatych rokov 20. storočia, a do dnešnej podoby vrátane futbalových šatní bolo skutočne vybudované v rámci tzv. akcie „Z“ v uvedených rokoch. Okrem toho, že to dosvedčujú pamätníci i kronikárske údaje, potvrdzuje to aj súčasná historiografia o vtedajšom vývoji futbalu v Záhorskej Bystrici. Ak žalobca poukazoval na prechod hnuteľných a nehnuteľných vecí podľa zákona o majetku obcí na hlavné mesto SR Bratislavu, z čoho odvodzuje, že obcou podľa zák. 66/2009 Z.z. má byť Bratislava, treba tiež doplniť, že v zmysle ust. § 1a zák. č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení nesk. predpisov, má postavenie obce v rozsahu zákona a Štatútu hl. mesta SR Bratislavy aj príslušná mestská časť. Podľa ust. čl. 82 ods. 1 písm. b) Štatútu „Bratislava zveruje zo svojho majetku do správy mestským častiam veci miestneho významu potrebné na plnenie úloh miestnej samosprávy, na rozvoj a zveľaďovanie mestskej časti, najmä historické radnice, kultúrne domy, stavby akcie Z, parky, verejnú zeleň, miestne komunikácie III. a IV triedy a verejné priestranstvá, sklady prostriedkov protichemickej ochrany obyvateľov, a to podľa územného členenia“, a zároveň v zmysle ods. 5 tohto článku „So zvereným majetkom sa mestským častiam zverujú i súvisiace majetkové práva a na mestské časti prechádzajú do výšky zvereného majetku všetky súvisiace záväzky“. Nepochybne takýmto súvisiacim majetkovým právom je aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré svedčí príslušnej mestskej časti, tak ako bolo zapísané v prospech mestskej časti. Ďalší účastník sa vyjadril aj podnikaniu žalovaného na dotknutých pozemkoch s tým, že Mestská časť má v zmysle ust. § 4 ods. 3 písm. h) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení nesk. predpisov uloženú povinnosť utvárať a chrániť zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, ako aj utvárať podmienky na telesnú kultúru a šport. Všetky športové a podobné podujatia , ktoré sa v areáli futbalového ihriska v Záhorskej Bystrici kedykoľvek uskutočnili, boli realizované vždy vo verejnom záujme, v súlade s uvedenou pôsobnosťou žalovaného. Prenájom niektorých nebytových priestorov v budove súpis. č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX ako „futbalové šatne“ nebol vôbec v rozpore s uvedeným zámerom, naopak napĺňal ho, pričom zo strany mestskej časti vôbec nedochádza k podnikateľskej činnosti a na výkon podnikateľskej činnosti za účelom dosahovania zisku ani nikdy nedala svoj súhlas. V. Konanie pred správnym súdom 8.Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa 25.09.2019 rozsudkom. V. Relevantné právne predpisy 9. Podľa § 1 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov Tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len „pozemok pod stavbou“). Tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu. 10. Podľa § 4 ods. 1 a 2 cit. zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. 11. Podľa § 2a ods. 1 a 2 zákona č. 138/1991 zb. o majetku obcí, nehnuteľné veci štátu, ku ktorým zaniká právo trvalého užívania telovýchovných jednôt podľa osobitného predpisu, prechádzajú dňom nadobudnutia jeho účinnosti do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obec je povinná zachovať účelové určenie takejto nehnuteľnosti. Ustanovenie § 14 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1991/138/20190901>zákona sa použije primerane. Písomné protokoly sú povinné spísať obce s obvodnými úradmi. Návrh na zápis do katastra nehnuteľností sú obce povinné podať do 12 mesiacov od prevzatia nehnuteľných vecí. 12. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/20191001>, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. 13. Podľa § 34 ods. 3 cit. zákona, na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. VI. Posúdenie veci správnym súdom 14. V prípade tzv. vertikálnych administratívnoprávnych vzťahov, v ktorých orgány verejnej správy vystupujú voči účastníkom administratívneho konania v štátno-mocenskom postavení, teda rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, tento mocenský prvok a nerovnomerné postavenie je vyvažovaný možnosťou dovolávať sa ochrany práv v správnom súdnictve. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 15. Predmetom preskúmavania je v predmetnej právnej veci bolo vykonanie záznamu vecného bremena do operátu katastra nehnuteľností dňa 16.12.2015 v konaní č. Z - 10881/2015 pod položkou výkazu zmien č. 9189/15. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. W. T. a to: parcely registra „C" parc. č. XXXX/XX, ostatné plochy o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XX, ostatné plochy, o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X, zast. plochy a nádvoria, o výmere XX m2, parc. č. XXXX/X, zast. plochy a nádvoria, o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere XXXX m2 a parcely registra „E" parc. č. XXXX/X, trvalé trávne porasty, o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X, trvalé trávne porasty, o výmere XXX m2. Na parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X vo výlučnom vlastníctve žalobcu sa nachádza stavba so súp. č. XXXX - vedená ako futbalové šatne, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX vedenom pre k.ú. Záhorská Bystrica. Výlučným vlastníkom označených futbalových šatní je podľa údajov z katastrálneho operátu MČ Záhorská Bystrica. Z administratívneho spisu vyplýva, že dňa 16.06.2015 doručila MČ Záhorská Bystrica v konaní pod č. Z - XXXXX/XX druhú žiadosť o zápis vecného bremena, kde označila za nehnuteľnosti povinné zo sporného vecného bremena aj parc. č. XXXX/XX., XXXX/XX, XXXX/X a XXXX/X, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu. V predmetnom druhom návrhu MČ Záhorská Bystrica ako titul existencie vecného bremena uviedla skutočnosť, že „tento športový areál vrátane stavby súp. č. XXXX nadobudla MČ prechodov vlastníckeho práva na základe zákona č. 138/1991 Zb. Výstavba futbalových šatní sa uskutočnila od jari 1965 do leta v rámci akcie Z v ZB na futbalovom ihrisku vybudovanom a užívanom na tento účel na tom istom mieste po č. XXXX. Skutočnosť dokladujeme aj priloženým vyjadrením obce. Športový areál futbalového ihriska nie je a ani nikdy nebol využívaný na podnikateľské účely.“ Toto tvrdenie osvedčovala Čestným prehlásením zo dňa 09.06.2015, ktoré podpísal Ing. JZ. a kde bolo uvedené, že stavba futbalovej šatni bola realizovaná v rokoch 1965 - 1966 (kedy nedochádzalo ku kolaudačnému konaniu). 16. Podľa právneho záveru správneho súdu v tomto spore žalobca dôvodne poukázal na ust. § 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ktorý upravuje prechod vlastníckeho práva k hnuteľnému a nehnuteľnému majetku zo štátu na obce a z ktorého vyplýva, že majetok prechádza do vlastníctva tej obce, na ktorej území sa dotknutý nehnuteľný majetok nachádza. Pri existencii niekoľkých katastrálnych území mestských časti bola zákonom pre Hlavné mesto Bratislava a Košice ustanovená výnimka s tým, že ak zákon o majetku obcí neobsahuje pre uvedené mestá špeciálnu právnu úpravu, obcami sa pre účely zákona o majetku obcí rozumejú aj Hlavné mesto Bratislava a mesto Košice. Je evidentné, že ak sa nehnuteľný majetok nachádzal napr. na území Hlavného mesta Bratislavy, ako vlastník nehnuteľností na príslušné LV bolo zapísané Hl. mesto Bratislava a nie mestská časť, ktorá preto mohla nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam tvoriacim športový areál iba na základe zmlúv o prevode vlastníckeho práva. Zákonný postup preto vylučoval splnenie podmienky prechodu vlastníckeho práva podľa § 1 a § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. s tým, že mestským častiam bol majetok zverovaný do správy (nie do vlastníctva) na základe protokolov. Zároveň zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že predmetný areál sa využíva na podnikateľské účely. Svedčí o tom aj Zmluva o nájme nebytových priestorov č. 18/2015 uzavretá medzi žalovaným ako prenajímateľom a nájomcom Milanom R. O. XX XXX XXX dňa 03.06.2015, predmetom ktorej bolo prenechanie za dohodnuté nájomné nájomcovi na dočasné užívanie nebytové priestory nachádzajúce sa v stavbe - futbalové šatne na ulici Q. č. XX, evidovanej Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom na LV č. XXXX k. ú. Záhorská Bystrica, súp. č. XXXX, ležiacej na pozemku parc. reg. „C“ KN, parc. č. XXXX/X, XXXX/X o výmere 61,59 m2, zastavané plochy a nádvoria, za účelom poskytovania služieb súvisiacich so športovým využitím - klubovňa a príležitostné reštauračné zariadenie; a to na dobu určitú od 01.06.2015 do 31.05.2020. Uvedené odporuje tvrdenej skutočnosti v administratívnom konaní, že areál nie je a nikdy nebol využívaný na podnikateľské účely. 17. Z ustanovenia § 1 ako aj § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. vyplýva, že tento právny predpis upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo VÚC, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitného predpisu - v danom prípade podľa zákona č. 138/1991 Zb. Aj v prípade ustanovenia § 4 cit. zákona č. 66/2009 Z. z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby. Čo je však podstatné - musí ísť pritom o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Žalobca dôvodne namietal absenciu relevantného dôkazu, ktorý by preukazoval zákonný dôvod na vyznačenie zákonného vecného bremena podľa ust. § 1 a 4 zákona č. 66/2009 Z. z. k pozemkom nachádzajúcim sa pod stavbou športového areálu. V administratívnom spise absentuje dôkaz, ktorým by MČ preukázala prechod nehnuteľnosti z vlastníctva štátu na obec. T. j. splnenie podmienky v zmysle § 2a zákona č. 138/1991 Zb., keďže nepredložila protokol spísaný obcou a príslušným obvodným úradom, okresným úradom alebo krajským úradom, ktorý by obsahoval označenia pozemkov, na ktorých sa areál nachádza. Predmetné Čestné prehlásenie zákonné náležitosti v zmysle § 2a ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. nenahrádza, ani nahradiť nemôže. Z uvedeného dôvodu neboli splnené podmienky preukázania prechodu vlastníckeho práva podľa § 1 a § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. a žalovaný správny orgán predmetnú vec nesprávne posúdil, keď napriek absencii zákonom vyžadovaných protokolov vykonal zápis sporného vecného bremena na príslušný list vlastníctva. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Išlo o ústrednú otázku pre posúdenie tohto sporu a túto správny súd vyhodnotil ako základný dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia ( § 191 ods. 1 písm. c/ SSP). 18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Ďalšiemu účastníkovi správny súd nepriznal náhradu trov konania, pretože od neho nežiadal splnenie povinnosti, v dôsledku ktorej by im vznikli v konaní pred správnym súdom trovy (§ 169 SSP). 19. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).