Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/73/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200634 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016200634.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: A.. Z. X., Z.., E..: XX.XX.XXXX, M. XX, XXX XX I.va, zastúpený: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Tomášikova 46, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2016/003988-NMT zo dňa 12.02.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Bratislava č. OU-BA- OOP3-2016/003988-NMT zo dňa 12.02.2016 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie a rozhodnutia správnych orgánov 1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 10.06.2015 doručila spoločnosť LBG aréna, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava (ďalej aj ako „navrhovateľ“) Okresnému úradu Bratislava, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddeleniu ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) podľa § 29 ods. 1 písm. a/ zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej len „zákon o posudzovaní”) zámer navrhovanej činnosti „LBG aréna“ (ďalej aj ako „zámer“). Účelom navrhovanej činnosti je výstavba a prevádzka zariadenia pre športovo-rekreačné a edukačné činnosti v oblasti plaveckých disciplín a hokeja, umiestneného v Bratislavskom kraji, okrese Bratislava III, na pozemkoch C-KN XXXX/X, XX až XX, XX, XXX, XXX v k. ú. X.. Zámer obsahoval v zmysle § 22 ods. 3 písm. f/ zákona o posudzovaní okrem nulového variantu aj dva realizačné varianty (V1 a V2) navrhovanej činnosti, ktoré sa zaoberajú využitím športového areálu na Černockého ulici v Bratislave s rôznym rozsahom zásahu do územia. Variant V1 uvažuje s výstavbou a prevádzkou športovo-rekreačného zariadenia LBG aréna pri maximálnom rešpektovaní súčasných funkčných väzieb v areáli. Je tu ponechané teleso dráhy BMX a vytvorená plošná rezerva na jej prevádzku. Celkový počet parkovacích stojísk je 98. Variant V2 uvažuje s výstavbou a prevádzkou športovo-rekreačného zariadenia LBG aréna s perspektívnym využitím a revitalizáciou širšieho územia (napr. aj telesa dráhy BMX) na viaceré druhy športov. Celkový počet parkovacích stojísk pri tomto variante je 135. 2. Na základe predloženého zámeru prvostupňový orgán začal správne konanie vo veci zisťovacieho konania navrhovanej činnosti, o čom upovedomil navrhovateľa, rezortný orgán, povoľujúce orgány, dotknuté orgány a dotknutú obec. Prvostupňový orgán zámer bezodkladne zverejnil na webovom sídle Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky spolu s oznámením o predložení zámeru, ktoré obsahovalo základné údaje o navrhovanej činnosti podľa § 23 ods. 1 zákona o posudzovaní a poskytol informácie o zámere aj na svojom webovom sídle. Dotknutá obec (Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava) o zámere informovala verejnosť spôsobom v mieste obvyklým, a to na vývesnej tabuli magistrátu v dňoch 19.06.2015 do 10.07.2015, na svojom webovom sídle, v tlači a bol k nahliadnutiu aj v informačnom centre magistrátu SLUŽBY OBČANOM - Front Office. Keďže navrhovaná činnosť spadala pod prílohu č. 8 zákona o posudzovaní, kapitola 14 „Účelové zariadenia pre šport, rekreáciu a cestovný ruch“, položka č. 5 „Športové a rekreačné areály vrátane trvalých kempingov a karavánových miest neuvedené v položkách č. 1 - 4“, s celkovou disponibilnou plochou pozemku 25.640 m2 v zastavanom území obce (bez limitu) a kapitola 9 „Infraštruktúra“, položka č. 16 „Projekty rozvoja obcí vrátane písm. b/ statickej dopravy“, s plánovaným počtom 135 parkovacích stojísk vo variante V2, a teda pod predmet zisťovacieho konania podľa § 18 ods. 2 písm. b/ zákona o posudzovaní, prvostupňový orgán vykonal zisťovacie konanie o posudzovaní podľa § 29 uvedeného zákona. 3. Po preskúmaní predloženej dokumentácie prvostupňový orgán zistil, že predmetom predloženého zámeru je vybudovanie športovo-rekreačného objektu LBG arény. Pôvodná koncepcia športového areálu na Černockého ulici nebude zmenená. LBG aréna sa svojím zatočeným tvarom prispôsobuje existujúcemu valu tribúny futbalového štadióna. Týmto spôsobom sú vytvorené dve zóny, a to vstupná obsluhujúca objekt spolu s parkoviskom a čelná zóna, ktorá vytvára poloverejný priestor s doplnkovými funkciami (bufet, hokejbalové ihrisko, urban park). Na 1. NP sa má nachádzať vstup do objektu, korčuliarsky trenažér, dve ľadové plochy, šatne pre hokej, šatne pre bazénovú časť, bazén a fitnes. Na 2. NP majú byť doplnkové funkcie s prevádzkami reštaurácie, ubytovacie zariadenie, detský kútik a priestor pre správu kancelárie. 1. PP má zaberať technologické podlažie (strojovňa chladenia, rekuperačné zariadenie, technológia úpravy vody a filtrácia bazénov, sklad chemikálií, zhromaždisko odpadov a zásobovanie). Na streche objektu majú byť umiestnené ďalšie technologické celky, a to vzduchotechnika, záložný zdroj elektrickej energie (naftový agregát), plynové vykurovacie kondenzačné kotle v komínovom vyhotovení a uvažuje sa aj s osadením fotovoltických panelov na výrobu elektrickej energie. Dopravne má byť objekt obslúžený zo severu z Kadnárovej a zo severovýchodu z Hečkovej ulice. V dotknutom území sa v súčasnosti nachádza viacero využívaných objektov - bytový dom, viacúčelová budova FK Rača, športová hala, budova v areáli letného kúpaliska, letné kúpalisko, administratívna budova, objekt futbalového ihriska a bikrosová dráha. 4. Po doručení stanovísk a pripomienok zo strany dotknutých orgánov a dotknutej verejnosti vydal prvostupňový orgán rozhodnutie č. OU-BA-OSZP3-2015/024064/ANJ/III-EIA-r zo dňa 09.10.2015 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodol tak, že navrhovaná činnosť opísaná v bode 1 tohto rozsudku sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní. Vo výroku rozhodnutia uviedol, že pri príprave dokumentácie stavby k územnému konaniu a v procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov bude potrebné zohľadniť tieto konkrétne požiadavky vo vzťahu k navrhovanej činnosti, ktoré vyplynuli zo stanovísk doručených k zámeru a z opatrení navrhnutých v zámere: Odporúčame realizovať variant V1. Pri výbere technológie na výrobu ľadu použiť technológiu priameho systému chladenia na báze oxidu uhličitého. Predmetný zámer prekonzultovať a o záväzné stanovisko požiadať správcu dotknutých komunikácií ovplyvnených navrhovanou činnosťou a jeho požiadavky rešpektovať v plnom rozsahu. Všetky dopravné parametre navrhnúť v súlade s príslušnými normami STN a Technickými predpismi (TP). Rešpektovať stanovisko Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy z hľadiska územného plánovania a z hľadiska vybraných zložiek životného prostredia a špecifických faktorov. Zaoberať sa pripomienkami dotknutej verejnosti uplatnenými v rámci zisťovacieho konania a opodstatnené požiadavky, ktoré majú oporu v zákone, vrátane akceptovaných zo strany navrhovateľa, zohľadniť v dokumentácii stavby pre územné konanie a pri povoľovaní činnosti podľa osobitných predpisov. Dotknutá verejnosť uvedená v § 24 zákona o posudzovaní disponuje právami definovanými v súlade s § 24 ods. 2 tohto zákona. Dodržať a realizovať všetky opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov jednotlivých variantov navrhovanej činnosti na životné prostredie navrhnuté v kapitole 4.10 zámeru. 5. Prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že v rámci zisťovacieho konania posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska jej povahy a rozsahu, miesta jej vykonávania, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov, úrovne spracovania zámeru a vzal do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom území. Prihliadal pritom na stanoviská dotknutých orgánov, rezortného orgánu, povoľujúcich orgánov, dotknutej obce, vrátane dotknutej verejnosti a zistil, že ani jeden z orgánov štátnej správy a samosprávy nepožadoval posudzovanie podľa zákona o posudzovaní. Z dotknutej verejnosti len Združenie domových samospráv žiadalo, aby sa rozhodlo o posudzovaní navrhovaného zámeru podľa zákona o posudzovaní, pričom prvostupňový orgán tejto žiadosti nevyhovel, a to vzhľadom na komplexné výsledky zisťovacieho konania, ako aj to, že realizácia navrhovanej činnosti nepredstavuje taký zásah do životného prostredia, ktorý by v značnej miere ohrozoval životné prostredie a zdravie obyvateľov. V zisťovacom konaní nebol zistený nesúlad s platnými územnoplánovacími podkladmi v záujmovom území a podľa prvostupňového orgánu väčšina požiadaviek a pripomienok sa v prevažnej miere vzťahuje na spracovanie ďalších stupňov projektových dokumentácií a je ich možné zohľadniť v ďalších konaniach podľa osobitných predpisov. Preto boli zahrnuté do odporúčaní pre povoľovacie činnosti. Vo vzťahu k variantnosti navrhovanej činnosti prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dotknutá verejnosť, v rámci ktorej predložil svoje stanovisko a pripomienky aj žalobca, požadovala v ďalších stupňoch rozpracovávať a pokračovať s variantným riešením V1, ktorý zachováva existenciu BMX dráhy v susedstve zámeru s určitými pripomienkami. Na základe uvedeného prvostupňový orgán odporučil realizáciu variantu V1, ktorý je environmentálne vhodnejší ako variant V2. 6. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podali viacerí účastníci zisťovacieho konania (BMX klub Rača, U.. A. X. a žalobca) odvolania, o ktorých rozhodol Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, napadnutým rozhodnutím tak, že odvolania zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je obdobné ako nižšie opísané vyjadrenie žalovaného k žalobe a k jednotlivým jeho častiam sa súd vyjadril nižšie. II. Žaloba 7. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 8. Namietal, že správne orgány nepostupovali v súlade so zákonom, nakoľko zo zisťovacieho konania vylúčili pripomienku BMX klubu Rača, U.. A. X. a žalobcu len s odôvodnením, že ju uplatnili až po márnom uplynutí lehôt určených zákonom o posudzovaní. S týmto odôvodnením správnych orgánov sa žalobca nestotožňoval, nakoľko právny následok vylúčenia oneskorených pripomienok a vyjadrení musí zákon vyslovene uvádzať. Poukázal na to, že zákon o posudzovaní právny následok neprihliadania na oneskorené pripomienky v zisťovacom konaní neobsahuje. Zdôraznil, že správne orgány konali v rozpore so zásadami správneho konania podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku. V tejto súvislosti dôvodil, že pri tom, či sa zámer má alebo nemá posudzovať podľa zákona o posudzovaní, sa podľa § 29 ods. 3 tohto zákona prihliada aj na vyjadrenia dotknutej verejnosti. Nakoľko oneskorené vyjadrenia neboli v zisťovacom konaní akceptované, mal za to, že žalovaný sa povinnosti prihliadať na ne vyhol. 9. Ďalej žalobca uviedol, že postupmi podľa zákona o posudzovaní sa realizuje ústavné právo na priaznivé životné prostredie. Žalovaný tým, že neprihliadol na pripomienky dotknutej verejnosti a nerozhodol o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, podľa žalobcu tým uprel dotknutej verejnosti ústavné právo na priaznivé životné prostredie a informácie o ňom podľa čl. 44 a čl. 45 Ústavy Slovenskej republiky. Namietal, že v napadnutom rozhodnutí sa žalovaný ani nevysporiadal a neodôvodnil, prečo v zisťovacom konaní neprihliadol na pripomienky dotknutej verejnosti a ich záujem na posudzovaní zámeru podľa zákona o posudzovaní. Preto napadnuté rozhodnutie považoval za rozporné s § 47 ods. 3 správneho poriadku. 10. Mal za to, že žalovaný nezisťoval presne, úplne a spoľahlivo skutkový stav veci, a teda nemohol ani z takto zisteného stavu veci vychádzať. Konkrétne nijakým spôsobom neoveroval tvrdenia navrhovateľa, a to ani po tom, ako rozpornosť týchto tvrdení so skutočnosťou namietala dotknutá verejnosť. Správny orgán podľa žalobcu verejnosťou predložené dôkazy nezahrnul do podkladov konania (rovnako ani ďalšie dokumenty, ktoré verejnosť žiadala do podkladov doplniť), čoho je aj absencia týchto podkladov vo všetkých ďalších stupňoch konania (územné, stavebné). Žalobca tiež rozporoval komplexnosť výsledkov zisťovacieho konania, pričom závery správnych orgánov v tomto smere považoval za ničím nepodložené a subjektívne. 11. Dôvodil, že jedným z účelov zákona o posudzovaní, a teda aj zisťovacieho konania, je podľa § 2 písm. e/ získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. To, že navrhovateľ podľa tvrdenia správneho orgánu môže iné vecné pripomienky a požiadavky netýkajúce sa výlučne vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie zohľadniť v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie a riešiť pred povolením činnosti podľa osobitných predpisov, žalobca nepovažoval za dostatočné. Podľa žalobcu je naivné predpokladať, že navrhovateľ v rozpore so svojimi ekonomickými záujmami bude z vlastnej iniciatívy v ďalších stupňoch konania o povolení činnosti upozorňovať na to, že v prechádzajúcich stupňoch konania uvádzal zavádzajúce a nepravdivé informácie. 12. Ďalej žalobca namietal, že správny orgán sa zaoberal variantnosťou len do tej miery, že porovnal varianty V1 a V2 navrhované navrhovateľom. Dotknutá verejnosť však podľa žalobcu požadovala zaoberať sa variantom V1 upraveným tak, aby parkovanie motorových vozidiel bolo riešené pod športoviskami navrhovateľa (najmä pod prekrytým viacúčelovým ihriskom) a aby prístupové komunikácie nezasahovali do objektu existujúcej BMX dráhy, ktorú má navrhovateľ zachovať. Takýto variant správny orgán neposudzoval a ani od navrhovateľa nepožadoval. Podľa žalobcu je zavádzajúce tvrdenie, že variant V1 v podobe navrhovanej navrhovateľom zachováva existenciu BMX dráhy v susedstve zámeru s pripomienkami. Poukázal pritom na stanovisko BMX klubu Rača a oficiálne stanovisko Medzinárodnej cyklistickej únie (UCI), podľa ktorých navrhovateľom navrhované riešenie (V1) v skutočnosti BMX dráhu nezachováva, nakoľko nezachováva jej potrebnú plochu a súčasti predpísané pre tento druh športoviska, ako ani súčasti logicky nevyhnutné na jeho prevádzku. Podľa žalobcu sa správny orgán nielenže nevysporiadal s opakom tvrdeným navrhovateľom, ale uvedené stanoviská do podkladov konania ani nezahrnul. Rovnako do podkladov konania správny orgán nemal zahrnúť ani dokumenty preukazujúce, že oba navrhovateľom prezentované varianty sú svojím zásahom do existujúcej BMX dráhy v rozpore s uzneseniami Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, Mestskej čast Bratislava - Rača, ako aj s nájomnou zmluvou medzi navrhovateľom a Mestskou časťou Bratislava - Rača. Žalobca zdôraznil, že akceptovanie jednostranných tvrdení navrhovateľa bez ich overenia nemožno považovať za presné, úplné a spoľahlivé zistenie skutočného stavu veci. 13. Záverom žalobca namietal nedostatočné špecifikáciu podmienky zakotvenej žalovaným, resp. prvostupňovým orgánom, podľa ktorej v ďalších stupňoch konania bude potrebné zohľadniť pripomienky a opodstatnené požiadavky dotknutej verejnosti. Na tomto mieste poukázal na nevyriešenú otázku autobusového parkovania v blízkosti vonkajšieho BMX športoviska a v tejto súvislosti absenciu posúdenia hladiny exhalátov na zdravie športujúcej mládeže. III. Vyjadrenie žalovaného 14. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 28.06.2016, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že prvostupňový orgán zverejnil zámer pre verejnosť na úradnej tabuli Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v dňoch 17.06.2015 - 08.07.2015 a Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava v dňoch 19.06.2015 - 10.07.2015. Pripomienky BMX klubu Rača a U.. A. X. boli prvostupňovému orgánu doručené dňa 09.07.2015 a pripomienky žalobcu dňa 31.07.2015 (podané 08.07.2015 v I.). Poukázal na to, že uvedené pripomienky boli prvostupňovým orgánom akceptované a uvedené v prvostupňovom rozhodnutí. Tvrdenia žalobcu preto v tejto súvislosti nepovažoval za pravdivé. Ďalej žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán listom zo dňa 19.08.2015 oboznámil účastníkov konania s podkladmi rozhodnutia a súčasne im poskytol možnosť k podkladom rozhodnutia sa vyjadriť podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, a to v lehote 5 dní odo dňa doručenia listu. U.. A. X. prevzal tento list prvostupňového orgánu dňa 26.08.2015 a vyjadrenie k podkladom podal na poštovú prepravu dňa 02.09.2015. Žalobca prevzal uvedený list prvostupňového orgánu dňa 26.08.2015 a vyjadrenie k podkladom rozhodnutia podal na poštovú prepravu dňa 08.09.2015. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že stanoviská k podkladom prvostupňového rozhodnutia boli doručené po stanovenej lehote. Podľa žalovaného sa prvostupňový orgán obsahom stanovísk zaoberal do tej miery, aby zistil, či obsahovali dôvodné návrhy na posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, majúce oporu v zákone, čo po komplexnom zhodnotení veci nekonštatoval. Stanoviská poskytol navrhovateľovi, ktorý môže iné vecné pripomienky a požiadavky netýkajúce sa výlučne vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie zohľadniť v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie a riešiť pred povolením činnosti podľa osobitných predpisov. 15. Podľa žalovaného žalobca v žalobe neuviedol žiadne nové právne skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by preukazovali porušenie platných právnych predpisov zo strany prvostupňového orgánu. Naďalej zastával názor, že pri preskúmavaní prvostupňového rozhodnutia postupoval správne a rozhodol v súlade s § 46 správneho poriadku. Prvostupňové rozhodnutie považoval za vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, zákonné a s predpísanými náležitosťami. IV. Posúdenie veci 16. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 17. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 20. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona o posudzovaní tento zákon upravuje postup odborného a verejného posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie 1. strategických dokumentov počas ich prípravy a pred ich schválením, 2. navrhovaných činností pred rozhodnutím o ich umiestnení alebo pred ich povolením podľa osobitných predpisov. 21. Podľa § 2 zákona o posudzovaní účelom zákona je najmä včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie, objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom, určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. 22. Podľa § 22 ods. 1 zákona o posudzovaní ak má byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovaná činnosť alebo jej zmena, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene doručiť príslušnému orgánu zámer s náležitosťami podľa odsekov 3 až 5; zámer je navrhovateľ povinný doručiť písomne a elektronicky a zároveň vopred dohodnúť s príslušným orgánom potrebný počet písomných vyhotovení pre dotknuté obce. Túto povinnosť navrhovateľ nemá, ak doručil k navrhovanej činnosti alebo jej zmene zámer v priebehu zisťovacieho konania podľa § 29. 23. Podľa § 22 ods. 2 zákona o posudzovaní príslušný orgán na základe zámeru podľa odseku 1 vykoná posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny vrátane postupu podľa § 23. 24. Podľa § 23 ods. 1 zákona o posudzovaní príslušný orgán do siedmich pracovných dní od doručenia zámeru podľa § 22 zašle zámer povoľujúcemu orgánu, rezortnému orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej obci. Príslušný orgán zverejní bezodkladne prostredníctvom webového sídla ministerstva zámer a oznámenie o predložení zámeru, ktoré obsahuje základné údaje o navrhovanej činnosti a základné údaje o navrhovateľovi. Základnými údajmi o navrhovanej činnosti sú názov, miesto realizácie, predmet činnosti a základnými údajmi o navrhovateľovi sú názov, adresa alebo sídlo navrhovateľa. 25. Podľa § 23 ods. 4 zákona o posudzovaní rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanoviská k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce. 26. Podľa § 29 ods. 2 zákona o posudzovaní príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona. 27. Podľa § 29 ods. 3 zákona o posudzovaní ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4. 28. Podľa § 29 ods. 11 zákona o posudzovaní výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní. 29. Podľa § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. 30. Podľa prílohy č. 10 k zákonu o posudzovaní kritériá pre zisťovacie konanie podľa § 29 sú: I. Povaha a rozsah navrhovanej činnosti 1. Rozsah navrhovanej činnosti (vyjadrený v technických jednotkách). 2. Súvislosť s inými činnosťami (jestvujúcimi, prípadne plánovanými). 3. Požiadavky na vstupy (napr. záber lesných pozemkov a pôdy, využívanie vody, potreba surovín a celkové využitie prírodných zdrojov, potreba energetických zdrojov). 4. Údaje o výstupoch, najmä znečistenie ovzdušia, tvorba odpadov, odpadové vody, iné odpady, hluk, vibrácie, žiarenie, teplo, zápach a iné očakávané vplyvy). 5. Pravdepodobnosť účinkov na zdravie obyvateľstva. 6. Ovplyvňovanie pohody života. 7.Celkové znečisťovanie alebo znehodnocovanie prostredia vrátane ovplyvňovania biodiverzity. 8. Riziko nehôd s prihliadnutím najmä na použité látky a technológie, ako aj ďalšie možné riziká spojené s realizáciou navrhovanej činnosti (napr. prírodné katastrofy, zmena klímy). II. Miesto vykonávania navrhovanej činnosti Pri zisťovacom konaní sa musí vziať do úvahy environmentálna citlivosť oblasti, ktorá bude pravdepodobne zasiahnutá navrhovanou činnosťou s prihliadnutím najmä na 1. súčasný stav využitia územia, 2. súlad navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, 3. relatívny dostatok, kvalitu a regeneračné schopnosti prírodných zdrojov v dotknutej oblasti a v horninovom prostredí, 4. únosnosť prírodného prostredia, najmä ak ide o tieto oblasti: 4.1. vodné útvary, 4.2. mokrade, 4.3. pobrežné oblasti (riek, jazier, nádrží) vrátane ústí riek, 4.4. pohoria a lesy, 4.5. chránené územia [napr. chránená krajinná oblasť, národný park, chránený areál, prírodná rezervácia, národná prírodná rezervácia, prírodná pamiatka, národná prírodná pamiatka, chránený krajinný prvok, chránené vtáčie územie, navrhované chránené vtáčie územie, územie európskeho významu, európska sústava chránených území (Natura 2000), chránené vodohospodárske oblasti], 4.6. oblasti významné z hľadiska výskytu, ochrany a zachovania vzácnych druhov fauny a flóry (napr. chránené druhy a ich biotopy), 4.7. oblasti, v ktorých už bola vyčerpaná únosnosť prírodného prostredia, 4.8. husto obývané oblasti, 4.9. historicky, kultúrne alebo archeologicky významné oblasti. III. Význam a vlastnosti očakávaných vplyvov Význam a vlastnosti očakávaných vplyvov sa posudzuje vo vzťahu ku kritériám uvedeným v bodoch I. a II. s prihliadnutím najmä na 1. pravdepodobnosť vplyvu, 2. rozsah vplyvu (napr. veľkosť dotknutej geografickej oblasti a veľkosť dotknutej populácie), 3. pravdepodobnosť vplyvu presahujúceho štátne hranice, 4. veľkosť a komplexnosť vplyvu, 5. predpokladaný začiatok, trvanie, frekvenciu a reverzibilitu vplyvu. 6. povahu vplyvu, 7. kumuláciu vplyvu s vplyvom iných existujúcich alebo schválených činností, 8. možnosť účinného zmiernenia vplyvu. 31. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 32. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 33. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 34. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 35. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 36. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 37. Úlohou súdu bolo v rozsahu žalobných dôvodov posúdiť, či žalovaný rozhodol správne, keď potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni č. OU-BA-OSZP3-2015/024064/ANJ/III-EIA-r zo dňa 09.10.2015, ktorým prvostupňový orgán rozhodol tak, že navrhovateľom navrhovaná činnosť opísaná v bode 1 tohto rozsudku sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní. 38. Žalobca v žalobe predovšetkým namietal, že prvostupňový orgán a následne žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali s pripomienkami dotknutej verejnosti (vrátane žalobcu) v priebehu zisťovacieho konania. Predmetné pripomienky sa týkali hlavne nezrovnalosti vo vzťahu k zachovaniu BMX dráhy nachádzajúcej sa v susedstve umiestnenia LBG arény. Z obsahu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ktoré v tejto časti prevzal aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, vyplýva, že prvostupňový orgán sa zaoberal všetkými pripomienkami a návrhmi dotknutej verejnosti, pričom komplexné výsledky zisťovacieho konania nemali poukázať na predpokladané prekročenie medzných hodnôt alebo limitov ustanovených osobitnými predpismi v oblasti životného prostredia v dôsledku realizácie alebo prevádzky navrhovanej činnosti, ktoré by boli dôvodom na posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a súviseli by s požiadavkami alebo pripomienkami dotknutej verejnosti. Preto prvostupňový orgán návrhu na posudzovanie zámeru a iným návrhom podľa zákona o posudzovaní nevyhovel. Ako ďalej vyplýva z administratívneho spisu, prvostupňový orgán pred vydaním rozhodnutia listom zo dňa 19.08.2015 oboznámil všetkých účastníkov zisťovacieho konania (vrátane žalobcu) s podkladmi pre rozhodnutie a zároveň im poskytol možnosť sa k týmto podkladom pred vydaním rozhodnutia vyjadriť. Za týmto účelom určil lehotu 5 dní odo dňa doručenia tohto listu. Žalobca si uvedený list prvostupňového orgánu prevzal dňa 26.08.2015 a svoje vyjadrenie podal na poštovú prepravu dňa 02.09.2015. Prvostupňový orgán v tejto súvislosti konštatoval (jeho odôvodnenie aj v tejto časti žalovaný bez všetkého prevzal), že ďalší traja účastníci konania (dotknutá verejnosť - BMX klub Rača, U.. A. X. a žalobca) doručili stanoviská po stanovenej lehote. Dodal, že s obsahom stanovísk sa zaoberal do tej miery, aby zistil, či obsahovali dôvodné návrhy na posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, majúce oporu v zákone, čo po komplexnom zhodnotení nekonštatoval, ale stanoviská poskytol navrhovateľovi, ktorý môže iné vecné pripomienky a požiadavky netýkajúce sa výlučne vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie zohľadniť v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie a riešiť pred povolením činnosti podľa osobitných predpisov. 39. Podstatnou obsahovou náležitosťou rozhodnutia správneho orgánu je aj jeho odôvodnenie, ktoré má niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru účastníkov správneho konania v správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia fyzické a právnické osoby viedli k dobrovoľnému plneniu povinností. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému uplatneniu opravných prostriedkov. Aj odvolací správny orgán by mal pri formulácii odôvodnenia svojho rozhodnutia dbať na jeho presvedčivosť a náležite vysvetliť a odôvodniť svoj názor na prejednávanú vec. Ak správne orgány tieto požiadavky na odôvodnenie svojich rozhodnutí nerešpektujú, nespĺňajú požiadavku zrozumiteľnosti a preskúmateľnosti. Nezrozumiteľnosťou sa rozumie nielen jazyková, ale aj logická nezrozumiteľnosť. Nepreskúmateľnosť z „nedostatku dôvodov“ neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/11/2013 zo dňa 27.02.2014). 40. V prejednávanej veci žalovaný ani prvostupňový orgán nepostupovali dôsledne podľa uvedených zásad správneho poriadku, keď sa dostatočným spôsobom nevysporiadali predovšetkým s vyjadreniami dotknutej verejnosti k podkladom rozhodnutia. Je pravdou, že žalobca podal vyjadrenie k podkladom prvostupňového rozhodnutia po uplynutí lehoty určenej prvostupňovým orgánom, avšak správny poriadok žiadnu lehotu na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia neupravuje. Lehotu na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia určenú správnym orgánom je možné považovať len za poriadkovú. Navyše uložená lehota 5 dní sa javí ako neprimerane krátka, aj s prihliadnutím na skutočnosť, že v danom období boli aj štátne sviatky. V súlade s § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2 sú správne orgány povinné postupovať tak, aby neupreli práva účastníkov správneho konania. V tomto prípade ide o právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia správneho orgánu. Ak účastník toto právo využije, hoci aj po uplynutí lehoty určenej správnym orgánom, avšak pred vydaním rozhodnutia, správny orgán je povinný sa s dôvodmi uvedenými vo vyjadrení účastníka konania dostatočne vysporiadať. V danom prípade nie je možné všeobecné konštatovanie správnych orgánov o nedôvodnosti návrhov dotknutej verejnosti (vrátane žalobcu) obsiahnutých vo vyjadreniach k podkladom rozhodnutia považovať za napĺňajúce vyššie uvedené zásady správneho konania. V odôvodnení oboch rozhodnutí správnych orgánov totiž absentuje konkretizovanie návrhov a pripomienok obsiahnutých vo vyjadreniach dotknutej verejnosti (vrátane žalobcu) k podkladom rozhodnutia, ale navyše chýba aj akákoľvek správna úvaha, ktorá ich viedla k prijatému záveru. Predovšetkým ide o závery k odporučenému variantu V1, ktorý má zachovávať existenciu BMX dráhy v susedstve zámeru s určitými pripomienkami. O aké pripomienky sa má jednať správne orgány taktiež neuvádzajú. Ich rozhodnutia preto nemožno považovať za súladné s § 47 ods. 3 správneho poriadku. 41. Súd prisvedčil správnym orgánom, že účelom zákona o posudzovaní je získať odborný podklad na vydanie rozhodnutia o povolení konkrétnej činnosti podľa osobitných predpisov, pričom v ňom nie je vecný ani časový priestor pre posúdenie projektového riešenia činnosti v stupni navrhovaného umiestnenia alebo povolenia stavby (činnosti), čo je v kompetencii povoľujúcich orgánov konajúcich podľa stavebného zákona. To ale neznamená, že v konaní podľa zákona o posudzovaní správne orgány môžu bez dostatočného vysporiadania sa so všetkými pripomienkami dotknutých osôb (v danom prípade dotknutej verejnosti) uzavrieť, že predmetné požiadavky budú riešené v ďalších stupňoch a štádiách konania o umiestnení, resp. povolení činnosti (stavby). Správne orgány sa v konaní podľa zákona o posudzovaní nemôžu uspokojiť len s doplňujúcimi informáciami od navrhovateľa k pripomienkam dotknutých orgánov a dotknutej verejnosti bez toho, aby jeho informácie podrobili skúmaniu a výsledky tohto skúmania opreli o správnu úvahu. Konkrétne ohľadom zachovania BMX dráhy síce variant V1 hovorí o jej zachovaní, ale žalobca vo vyjadrení k podkladom rozhodnutia predložil dôkazy (napr. stanovisko UCI), ktoré doplňujúce informácie od navrhovateľa rozporuje. Správne orgány v rozpore so zásadou spoľahlivého zistenia skutkového stavu doplňujúce informácie od navrhovateľa prevzali bez toho, aby dostatočne odôvodnili záver, prečo ich prevzali a prečo námietky účastníkov konania (dotknutej verejnosti) sú v tejto súvislosti nedôvodné. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, ktoré prevzal aj žalovaný do napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého sa pripomienkami dotknutej verejnosti prvostupňový orgán zaoberal komplexne a doložil ich navrhovateľovi na zapracovanie v ďalších stupňoch konania, nie je možné považovať ani za dostačujúce s cieľom naplniť účel zákona o posudzovaní a dodržiavať uplatňovanie práv dotknutej verejnosti. 42. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako nezákonné zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu bude postupovať v naznačenom smere. 43. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 44. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP, § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).