Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/85/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200719 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016200719.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom s predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej v právnej veci žalobcu: Roman F., štátna príslušnosť R., bytom: B. XXX, Q., zastúpený: JUDr. Igor Novotný, Gorkého 11, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Ružinovská 1/B, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PPZ- HCP-OCP1-2016/002278-002 zo dňa 18.02.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava č.: PPZ-HCP-BA2-2015/012035-004 zo dňa 03.12.2015 a rozhodnutie žalovaného č.: PPZ-HCP- OCP1-2016/002278-002 zo dňa 18.02.2016 z r u š u j e. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1/ Dňa 25.05 2015 požiadal žalobca o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania žiadosťou č. PPZ-HCP-BA8-706/2015-Ž. 2/ Dňa 19.10.2015 bolo Oddeleniu cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda doručené oznámenie od Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, že dňa 16.10.2015 bola ním prevzatá spravodajská informácia stupňa „Tajné“ č.: 65/152-T-168-15/2015-S zo dňa 30.09.2015, ktorej pôvodcom je Slovenská informačná služba. Uvedená informácia bola doručená na základe žiadosti č.: PPZ-HCP-BA8-706-003/2015-Ž zo dňa 06.05.2015 OCP PZ Dunajská Streda vo veci žiadosti žalobcu o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky. S uvedenou informáciou bol dňa 16.10.2015 oboznámený zástupca riaditeľa Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava a následne bola zaprotokolovaná v protokole utajovaných skutočností pod č.: PPZ- HCP-BA-T-4/2015. Zároveň požiadal o predloženie kompletného administratívneho spisu žalobcu oddeleniu hraničnej a cudzineckej polície Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava v termíne do 23.10.2015. 3/ Dňa 03.12.2015 vydal Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutie o zrušení prechodného pobytu č.p.: PPZ- HCP-BA2-2015/012035-004, ktorým rozhodol o zrušení prechodného pobytu žalobcu podľa ust. § 36 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 404/2011 Z.z.“) s poukazom na ust. § 33 ods. 6 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. z dôvodu bezpečnostného záujmov SR. V rozhodnutí poukázal na ust. § 120 ods. 2 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z. a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/39/2010 z 13.07.2010. Preto prvostupňový orgán bližšie nešpecifikoval a nezdôvodnil skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. 4/ Dňa 29.12.2015 obdržal prvostupňový orgán žalobcovo odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 03.12.2015. V odvolaní uviedol žalobca, že rozhodnutie je vydané v rozpore s § 47 ods. 2 Správneho poriadku t.j. bez odôvodnenia, pretože z obsahu spisu ani z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť o aký bezpečnostný záujem SR, ktorý by bol dôvodom pre zrušenie prechodného pobytu. 5/ Dňa 18.02.2016 vydal žalovaný rozhodnutie č.: PPZ-HCP-OCP1-2016/002278-002, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 03.12.2015 a odvolanie žalobcu zamietol. V rozhodnutí okrem iného poukázal na § 120 ods. 2 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. a uviedol, že v rozhodnutí prvostupňový orgán oboznámil žalobcu so spôsobom získania podkladu, na základe ktorého dospel k jednoznačnému záveru prechodný pobyt žalobcu zrušiť, a to doručením informácie zo SIS s označením stupňa utajenia „Tajné“. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, že získaná informácia je utajovaného charakteru požívajúca ochranu poskytnutú zákonom č. 215/2004 Z.z., nie je možné je zverejniť. Žalobcovu námietku o nezákonnosti a nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia považoval žalovaný za nedôvodnú odvolávajúc sa na aplikáciu ust. § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. Ďalej uviedol, že aplikácie uvedeného ustanovenia je neuvádzať podrobné odôvodnenie predovšetkým v záujme ochrany utajovaných skutočností. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 6/ Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.04.2016 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 18.02.2016, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie zo dňa 03.12.2015, ktorým bol žalobcovi zrušený prechodný pobyt na území SR na účel podnikania a vrátenia veci na nové konanie o rozhodnutie. 7/ Žalobca uviedol, že na základe jeho žiadosti zo dňa 25.05.2015 podanej na Oddelení cudzineckej polície PZ Dunajská Streda mu dňa 17.09.2015 bol udelený prechodný pobyt na účel podnikania do 31.03.2017. 8/ Prvostupňovým rozhodnutie č.: PPZ-HCP-BA2-2015-012035-004 zo dňa 3.12.2015 mu bol zrušený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania z dôvodu, že prvostupňovému orgánu bola dňa 16.10.2015 doručená zo Slovenskej informačnej služby spravodajská informácia, ktorá mala byť podkladom pre vydanie rozhodnutia o zrušení jeho pobytu na území Slovenskej republiky. Proti prvostupňovému rozhodnutiu o zrušení jeho pobytu podal odvolanie. 9/ Žalovaný potvrdil rozhodnutie vydané prvostupňovým orgánom č.: PPZ-HCP-BA2-2015/012035-004 zo dňa 03.12.2015 napadnutým rozhodnutí č. PPZ-HCP-OCPI-2016/002278-002 zo dňa 18.2.2016 odvolanie žalobcu zamietol. 10/ Žalobca uviedol, že nikdy nebol súdne trestaný, nemám žiadny záznam v registri trestov a nikdy neprišiel do žiadneho kontaktu s orgánmi činnými v trestnom konaní a preto tvrdenie odvolacieho orgánu, že „...relevantným podkladom pre odvolací orgán bola utajovaná skutočnosť tvoriaca obsah utajovanej písomnosti so stupňom utajenia Tajné, ktorej pôvodcom je SIS...." neopodstatnené, resp. samotný dôvod zrušenia povolenia na pobyt pokladá za právne irelevantný a je presvedčený že ide o omyl - nedorozumenie príp. nejakú zámenu s inou osobou. Keďže nepozná obsah uvedenej informácie - utajovanej písomnosti SIS a ani zdroj pôvodcu tejto informácie nemá možnosť reálne preukázať jej hodnovernosť. III. Vyjadrenie žalovaného 11/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 27.09.2016 uviedol, že sa oboznámil s obsahom žaloby a dospel k názoru, že dôvody žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, preto ich považujeme za neopodstatnené. 12/ Žalovaný uviedol, že pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo základnej zásady správneho konania a postupoval v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a chránil záujmy štátu a spoločnosti ale aj práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadoval plnenie ich povinností. Nevychádzal z nepodložených záverov svoje rozhodnutie opieral o utajovanú skutočnosť so stupňom utajenia „Tajné“ premietnutú v stanovisku Slovenskej informačnej služby, s ktorou sa v rámci utajovaného režimu riadne oboznámil dňa 13. 10. 2015. 13/ Utajovaná skutočnosť bola získaná zákonným spôsobom a na to príslušným správnym orgánom, ktorý rozhodoval v prvom stupni v konaní o žiadosti žalobcu o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania na území SR podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z. z. podanej dňa 25. 05. 2015 na OCP Dunajská Streda. Prvostupňový správny orgán v rozhodovacom procese postupoval v intenciách ust. § 125 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z. z., keď si obligatórne vyžiadal na posúdenie žiadosti žalobcu o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania na území SR vyjadrenie SIS. 14/ Zo spisového materiálu OCP PZ Dunajská Streda vyplynula skutočnosť, že SIS nezaslala policajnému útvaru svoje vyjadrenie k žiadosti účastníka konania o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania do 10 dní od doručenia žiadosti o vyjadrenie, a preto prvostupňový orgán nezistil dôvod na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z. z., prechodný pobyt na účel podnikania žalobcovi udelil dňa 17. 09. 2015 s platnosťou do 31. 03. 2017. 15/ Zo spisu prvostupňového orgánu vyplynulo, že tento dňa 16. 10. 2016 prevzal spravodajskú informáciu stupňa utajenia „Tajné“ pod č.: 65/152-T-168-15/2015-S zo dňa 30. 09. 2015, ktorej pôvodcom je SIS a s ktorou sa bezodkladne oboznámil zástupca riaditeľa RHCP Bratislava. Utajovaná písomnosť je uložená v chránenom priestore Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava. Rovnako sa s utajovanou písomnosťou oboznámil aj žalovaný a to dňa 13. 10. 2015, pričom je nepochybné, že ide o osobu žalobcu a nejde o omyl, príp. nejakú zámenu s inou osobu, tak ako sa žalobca odvoláva v žalobe. 16/ RHCP Bratislava ako odvolací správny orgán začalo konanie o zrušení prechodného pobytu žalobcu podľa ustanovenia § 50 Správneho poriadku, keďže bol daný zákonný dôvod na postup správneho orgánu v zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 písm. b/ s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 6 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z. z. Prvostupňový orgán ako aj odvolací orgán v konaní o zrušení prechodného pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky nemohli postupovať inak, ako stanovuje zákon č. 404/2011 Z. z. v prípadoch existencie utajovaných skutočností viažucich sa k ohrozeniu bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo verejného zdravia. 17/ Dôvod zrušenia prechodného pobytu žalobcu nemožno považovať za právne irelevantný, rovnako ako nemožno pochybovať o prípadnej zámene žalobcu s inou osobou. SIS je štátnym orgánom Slovenskej republiky, ktorý plní úlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a ochrany zahraničnopolitických a hospodárskych záujmov štátu v rozsahu vymedzenom zákonom č. 46/1993 Z. z. Z tohto dôvodu žalovaný nemal dôvod, ako aj oprávnenie spochybňovať závery vyplývajúce z činnosti SIS, ktoré sú v aplikačnej praxi pre policajný útvar rozhodujúci vo veciach pobytu cudzincov záväzné a ovplyvňujú ich rozhodovanie. 18/ Žalovaný uviedol, že v prípade žalobcu vzniklo dôvodné podozrenie, že pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu a ohrozenie je závažné do tej miery, že Slovenská republika uplatnila svoju právomoc obmedziť slobodu pobytu cudzinca na svojom území v súlade s čl. 23 ods. 3 Ústavy SR z dôvodu, že je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu. V kontexte ustanovenia § 120 zákona č. 404/2011 Z.z. ide všeobecne o prípady zamietnutia žiadosti o pobyt a zrušenia pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, kedy je všeobecný záujem, t. j. záujem štátu na ochrane demokratického poriadku, zvrchovanosti, územnej celistvosti alebo nedotknuteľnosti hraníc štátu pred konaním osoby porušujúcim základné práva a slobody, ktorými sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie, povýšený nad záujem jednotlivca. Tento záujem štátu je neprípustné ohroziť vyzradením skutočností požívajúcich ochranu zákona č. 215/2004 Z. z. nepovolanej osobe a spôsobiť tak následok, ktorému sa má ich utajením predísť. 19/ Zákonodarca v prípadoch utajovaných skutočností, ktoré zakladajú dôvod zrušenia pobytu (resp. zamietnutia žiadosti o udelenie alebo obnovenie pobytu) štátneho príslušníka tretej krajiny na území SR, pokiaľ ide o informácie bezpečnostného charakteru, striktne stanovuje, že policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem SR. Žalovaný dodal, že prednostne z dôvodu ochrany utajovaných skutočností v súlade so zákonom č. 215/2004 Z. z., nie je žiaduce oboznamovať účastníka konania s konkrétnymi informáciami, podkladmi a dôkazmi odôvodňujúcimi výrok rozhodnutia a teda skutočný stav veci. 20/ Žalovaný trvá na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, pretože trvá stav spočívajúci v pretrvávajúcej existencii utajovaných skutočností získaných zákonným spôsobom a zákonným postupom príslušných orgánov. IV. Relevantné právne predpisy 21/ Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. §10 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 22/ Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 23/ V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 24/ Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 25/ Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 26/ Podľa § 2 ods. 1 písm. i/ zákona č. 404/2011 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie ohrozením bezpečnosti štátu konanie osoby, ktorým ohrozuje demokratický poriadok, zvrchovanosť, územnú celistvosť alebo nedotknuteľnosť hraníc štátu, alebo konanie osoby, ktorým porušuje základné práva a slobody, ktorými sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie. 27/ Podľa § 22 ods. 1, 2 zákona č. 404/2011 Z.z., prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý a/ podniká alebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba , alebo b/ koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom vzťahu. Policajný útvar udelí prechodný pobyt na účel podnikania na predpokladaný čas podnikania, najviac však na tri roky. 28/ Podľa § 33 ods. 6 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z. z., policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie. 29/ Podľa § 36 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z. z., policajný útvar zruší prechodný pobyt, ak zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 33 ods. 6 alebo ods. 7. 30/ Podľa § 120 ods. 2 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z. z., policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie o zrušení prechodného pobytu podľa §36 ods. 1 písm. b/, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu. 31/ Podľa § 125 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z. z., policajný útvar si na posúdenie žiadosti o udelenie prechodného pobytu a žiadosti o udelenie trvalého pobytu na päť rokov štátneho príslušníka tretej krajiny staršieho ako 14 rokov vyžiada vyjadrenie Slovenskej informačnej služby, ktorá svoje vyjadrenie zašle policajnému útvaru do desiatich dní od doručenia žiadosti o vyjadrenie. 32/ Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 46/1993 Z. z., informačná služba poskytuje informácie o trestnej činnosti útvarom Policajného zboru a prokuratúry, a to najmä o páchaní organizovanej trestnej činnosti. Nevyhnutné informácie poskytuje aj iným štátnym orgánom, ak ich potrebujú na zamedzenie protiústavnej alebo inej protiprávnej činnosti. 33/ Podľa § 2 ods. 7 druhá veta zákona č. 46/1993 Z. z., informácie podľa odseku 6 sa poskytnú len za podmienky, že ich poskytnutím nedôjde k ohrozeniu plnenia konkrétnej úlohy informačnej služby podľa tohto zákona alebo k odhaleniu zdrojov a prostriedkov informačnej služby alebo k odhaleniu totožnosti jej príslušníkov alebo osôb konajúcich v prospech informačnej služby; to neplatí, ak by bol následok spôsobený neposkytnutím informácií zjavne závažnejší ako následok, ktorý hrozí ich poskytnutím. VI. Posúdenie veci správnym súdom 34/ Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť prvostupňového rozhodnutia č.: PPZ-HCP- BA2-2015/012065-004 zo dňa 03.12.2015 ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: PPZ-HCP- OCP1-2016/002278-002 zo dňa 18.02.2016, či správne posúdil zákonnosť a správnosť prvostupňového rozhodnutia a či bolo vydané v súlade so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. 35/ Prvostupňový orgán vydal rozhodnutie zo dňa 03.12.2015, ktorým zrušil žalobcovi udelený prechodný pobyt na účel podnikania potom čo obdržal utajovanú skutočnosť od SIS a žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobcu zamietol. Námietky žalobcu o nepreskúmateľnosti a neodôvodnení rozhodnutia považoval žalovaný za právne irelevantné, nakoľko postupoval v súlade so zákonmi. 36/ Správny súd uznesením č.k. 5S/85/2016-31 zo dňa 10.02.2017 konanie vo veci prerušil do právoplatného rozhodnutia o návrhu Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 10 Sža/3/2016 zo dňa 06.05.2016 na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky. 37/ V Zbierke zákonov SR ročník 2019 bol vyhlásený dňa 06.03.2019 nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2016 z 12.12.2018, ktorý na neverejnom zasadnutí v pléne rozhodol o návrhu na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR o súlade § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1, čl. 13 v spojení s čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie a na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR o súlade § 52 ods. 2 zákona č. 480/2002 Z.z. s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1, čl. 13 v spojení s čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie rozhodol: 1. Ustanovenie § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4 Ústavy SR a s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie. 2. Ustanovenie § 52 ods. 2 zákona č. 480/2002 Z.z. nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, 3. Vo zvyšnej časti návrhom nevyhovuje. 38/ Správny súd vydal dňa 11.03.2019 uznesenie č.k. 5S/85/2016-36 podľa § 100 ods. 3 SSP o pokračovaní v konaní, pretože z úradnej činnosti zistil, že nálezom sp. zn. PL. ÚS 8/2016 zo dňa 12.12.2018, vyhláseným v Zbierke zákonov SR dňa 06.03.2019 pod č. 70/2019 Z.z. ústavný súd právoplatne rozhodol o návrhu Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 10Sža/3/2016 zo dňa 06.05.2016 na začatie konania o súlade predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a/ ústavy. 39/ Správny súd uvádza, že predmetom preskúmania prvostupňového rozhodnutia zo dňa 03.12.2016 bolo konania o zrušení prechodného pobytu žalobcu podľa § 36 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z., a rozhodnutie žalovaného zo dňa 18.02.2017, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalobca považoval uvedené rozhodnutia oboch orgánov verejnej správy za nepreskúmateľné a neodôvodnené a z toho dôvodu aj nezákonné. 40/ Vyhlásením v zbierke zákonov má nález ústavného súdu vydaný v konaní o súlade právnych predpisov okamžité účinky - právne predpisy, ich časti alebo jednotlivé ustanovenia, o ktorých ústavný súd rozhodol, že nie sú v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, alebo s medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas Národná rada SR a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „s ústavou“), strácajú účinnosť, t.j. ich aplikácia sa „zastavuje“ a nemajú žiadne právne účinky. 41/ Ústava SR v čl. 125 ods. 3 prikazuje zákonodarcovi t.j. orgánu, ktorý vydal taký právny predpis nesúladný s ústavou, uviesť ho do 6 mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu do súladu s ústavou, ak ide o „podzákonné právne predpisy“ (čl. 125 ods. 1 písm. b/ a c/ ústavy) aj s inými zákonmi a ak ide o predpisy uvedené v čl. 125 ods. 1 písm. d/ ústavy, aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. „Sankcia“ za nesplnenie tejto povinnosti je strata platnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo jednotlivého ustanovenia po márnom uplynutí 6 mesiacov legislatívnej pasivity zákonodarcu (normotvorcu) od vyhlásenia nálezu v zbierke zákonov. 42/ Z výroku nálezu Ústavného súdu SR č.k. PL. ÚS 8/2016-131 zo dňa 12.12.2018 vyplýva, že podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy SR dňom vyhlásenia tohto náletu v Zbierke zákonov SR strácajú účinnosť ust. § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. Ak Národná rada SR neuvedie tieto ustanovenia do súladu s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a s čl. 13 ods. 4 Ústavy SR a s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, strácajú po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov SR platnosť. 43/ Na tomto mieste považuje správny súd za dôležité zdôrazniť, že zatiaľ čo derogačné účinky určujú, kedy prestáva byť derogovaný predpis platný, neaplikovateľnosť znamená, že všeobecné súdy nemajú aplikovať ustanovenia zákona, ktoré bolo ako protiústavné zrušené ústavným súdom, a to aj v prípade, že účinky takéhoto nálezu nastanú až v budúcnosti. Ústavný súd tiež judikoval, že aj keď síce k pozbaveniu platnosti derogovaného zákona dochádza s účinkom „ex nunc“, rozpor s ústavným poriadkom, ktorý bol dôvodom zrušenia zákona nastáva už v priebehu jeho platnosti. 44/ Účinok „ex nunc“ nevylučuje, že práve aplikácia protiústavného právneho predpisu zo strany orgánu verejnej moci mohla viesť k zásahu do základného práva alebo slobody jednotlivca. Preto nemožno v niektorých prípadoch aplikovať právnu úpravu účinnú v relevantnom období, aj keď táto bola zrušená derogačným nálezom pre neústavnosť až následne. 45/ S prihliadnutím na uvedené, možno konštatovať, že pokiaľ bol aj zákon zrušený pre rozpor s ústavným poriadkom, tak v zásade neprestáva byť vo vzťahu k právnym skutočnostiam nastavený behom jeho platnosti aplikovateľný, s výnimkou ak sa derogačný dôvod týka zásahu do ústavou garantovaných základných práv a slobôd (materiálneho jadra ústavy). Uvedené by pritom malo platiť aj vo vzťahu k výkonu práv a povinností z rozhodnutí orgánu verejnej moci vydaných na základe zrušeného právneho predpisu. 46/ Všetky orgány verejnej moci a súdy sú povinné interpretovať výklad ústavných zákonov, zákonov a ďalších právnych predpisov v súlade s generálnym interpretačným princípom zakotveným v čl. 152 ods. 4 ústavy, podľa ktorého takýto výklad musí byť v súlade s ústavou (viď napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/16/2016 zo dňa 26.03.2019). 47/ Vzhľadom k tomu, že ust. § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z., podľa ktorého žalovaný a prvostupňový orgán postupoval, a to tým spôsobom, že neodôvodnili rozhodnutia, ktoré boli vydané na základe ust. § 36 ods. 1 písm. b/ s poukazom na ust. § 33 ods. 6 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. a § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. predmetné ustanovenie stratilo účinnosť dňom zverejnenia uvedeného nálezu v zbierke zákonov, preto bolo potrebné obe rozhodnutia orgánov verejnej správy zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. a/ SSP tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. 48/ O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalovaný uhradí žalobcovi trovy konania vo výške 100%. 49/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).