Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/95/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200740 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016200740.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Slovenská produkčná, a.s., IČO: 35 843 624, Brečtanová 1, 831 01 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, Hraničná 12, 820 07 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 00142/2016-Op-4 zo dňa 11.04.2016, takto jednohlasne r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Konanie a rozhodnutia správnych orgánov 1. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalovaný na základe skutočností obsiahnutých v medializovanej správe dňa 28.10.2014 pod názvom „Nová mobilná aplikácia TV Joj odpočúva slovenské domácnosti“ začal z vlastnej iniciatívny konanie o ochrane osobných údajov podľa tretej hlavy tretej časti zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov (ďalej len „zákon o osobných údajoch“), keďže podľa žalovaného vzniklo podozrenie z porušovania zákona o osobných údajoch pri spracúvaní osobných údajov dotknutých osôb. Toto konanie bolo vedené pod č. 00468/2015-Os a v rámci tohto konania žalovaný vykonal u žalobcu kontrolu spracúvania osobných údajov, ktorá sa uskutočnila v dňoch 04.12.2014 a 23.01.2015. O výsledku kontroly bol vypracovaný Protokol o kontrole č. 00482/2015-Ui-23 spolu s Dodatkom k protokolu č. 00482/2015-Ui-28. Kontrola bola ukončená prerokovaním protokolu a podpísaním zápisnice o prerokovaní protokolu č. 00482/2015-Ui-31 zo dňa 06.05.2015. 2. Na základe skutočností zistených počas kontroly v rámci konania o ochrane osobných údajov bolo voči žalobcovi vydané podľa § 65 ods. 1, ods. 2 písm. c/ a § 65 ods. 4 zákona o osobných údajoch rozhodnutie č. 00468/2015-Os-21 zo dňa 03.09.2015 o uložení opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.09.2015 a týmto rozhodnutím bolo konanie o ochrane osobných údajov ukončené. Dňa 28.09.2015 doručil žalobca žalovanému informáciu o odstránení zistených nedostatkov. V uvedenom rozhodnutí boli opísané nasledovné porušenia zákona o osobných údajoch žalobcom, a to: - § 43 ods. 1, ktorého sa dopustil tým, že v čase výkonu kontroly evidencia IS Propagačná súťaž Tele Rolo neobsahovala náležitosť podľa § 35 ods. 1 písm. l/ zákona o osobných údajoch, a to údaj o spôsobe zverejnenia, ak prevádzkovateľ osobné údaje zverejňuje a právny základ ich zverejnenia, - § 15 ods. 1 písm. e/ bod 7, ktorého sa dopustil tým, že pred získavaním osobných údajov dotknutých osôb na účely propagačnej súťaže Tele Rolo vopred dotknuté osoby, prostredníctvom webovej schránky Y..R..sk, ktorou si plní informačnú povinnosť, nepoučil o ich právach podľa zákona o osobných údajoch, - § 6 ods. 2 písm. b/, ktorého sa dopustil tým, že určil podmienku odvolania súhlasu so spracúvaním osobných údajov len na základe preukázateľného porušenia podmienok ich spracúvania, a takto určené podmienky spracúvania osobných údajov obmedzili práva dotknutých osôb ustanovené zákonom o osobných údajoch, - § 11 ods. 1, ktorého sa dopustil tým, že zverejňovania údaja o obci (bydlisku) účastníkov propagačnej súťaže Tele Rolo - výhercov bolo vykonávané bez súhlasu dotknutých osôb, čím došlo k zverejňovaniu osobných údajov bez právneho základu, - § 6 ods. 2 písm. d/, ktorého sa dopustil tým, že spracúval rodné číslo patriace do osobitnej kategórie osobných údajov podľa § 13 zákona o osobných údajoch na účely propagačnej súťaže Tele Rolo, pričom jeho spracúvanie nebolo nevyhnutné na dosiahnutie daného účelu. 3. Ďalej súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že na základe zistených porušení zákona o osobných údajoch zo strany žalobcu ako prevádzkovateľa pri spracúvaní osobných údajov dotknutých osôb začal žalovaný konanie o uložení pokuty podľa § 68 ods. 2 písm. a/ zákona o osobných údajoch, a to pre porušenie § 6 ods. 2 písm. b/ a d/ a § 11 ods. 1 tohto zákona a podľa § 68 ods. 2 písm. c/ zákona o osobných údajoch, a to pre porušenie § 15 ods. 1 písm. e/ bod 7 tohto zákona. O začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty vedeného pod č. 00056/2016-Os bol žalobca upovedomený listom žalovaného zo dňa 23.10.2015, doručeným dňa 30.10.2015. V tomto liste žalovaný žalobcu upovedomil tiež o tom, že má k dispozícii všetky podklady potrebné pre rozhodnutie o pokute a v súlade s § 33 správneho poriadku žalobcu vyzval, aby sa v určenej lehote vyjadril k začatiu správneho konania, navrhol dôkazy alebo ich doplnenie a uplatnil svoje námietky, prípadne pripomienky. 4. Po vyjadrení žalobcu k začatiu správneho konania vo veci uloženia pokuty a vyhodnotení podkladov pre rozhodnutie vydal žalovaný dňa 15.02.2016 rozhodnutie v prvom stupni pod č. 00056/2016-Os-2, ktorým žalobcovi, ako prevádzkovateľovi informačného systému osobných údajov, podľa § 68 ods. 2 písm. a/ zákona o osobných údajoch, uložil pokutu vo výške 5.000 Eur. Žalovaný vydal rozhodnutie v prvom stupni o uložení pokuty žalobcovi na základe porušení zákona o osobných údajoch, a to konkrétne § 6 ods. 2 písm. b/ a d/, § 11 ods. 1 a § 15 ods. 1 písm. e/ bod 7 (viď predchádzajúci bod tohto rozsudku). Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, ktorého argumentačným základom boli žalobné dôvody opísané nižšie a o ktorom rozhodol žalovaný (Predsedníčka Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky) napadnutým rozhodnutím tak, že rozklad žalobcu zamietol a rozhodnutie vydané v prvom stupni potvrdil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je obdobné ako nižšie opísané vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým jeho častiam vyjadril pri právnom posúdení veci. II. Žaloba 5. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie spolu s rozhodnutím vydaným v prvom stupni za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný podľa žalobcu vec nesprávne právne posúdil, jeho konanie trpí takou vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné. 6. Poukázal na to, že žalovaný v napadnutých rozhodnutiach opiera výšku uloženej pokuty o § 70 ods. 4 zákona o osobných údajoch, a preto pristúpil k vyhodnocovaniu priťažujúcich a poľahčujúcich okolností pri jej ukladaní. Žalobca namietal, že pri určovaní priťažujúcich a poľahčujúcich okolností žalovaný odmietol posúdiť celkové správanie žalobcu vo vzťahu k porušeným zákonným povinnostiam, a to konkrétne, akým spôsobom žalobca ako kontrolovaná osoba spolupracoval pri objasňovaní skutku a či a akým spôsobom napravil protiprávny stav. V tejto súvislosti nesúhlasil s argumentom žalovaného, podľa ktorého je kontrolovaná osoba priamo zo zákona povinná spolupracovať so žalovaným a rovnako má povinnosť odstrániť protiprávny stav, a preto je prípadná spolupráca kontrolovanej osoby a napravenie nezákonného stavu pri konaní o uložení pokuty irelevantné. S poukazom na znenie § 70 ods. 4 zákona o osobných údajoch podľa žalobcu niet žiadneho legitímneho a spravodlivého dôvodu, aby v konaní o uložení pokuty žalovaný pri určení jej výšky pristupoval izolovane pri zisťovaní priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Aplikáciu uvedeného zákonného ustanovenia žalovaným žalobca považoval za rozpornú so zásadou vykladať a aplikovať právne predpisy ústavne konformným spôsobom. Zo slova „najmä“ obsiahnutého v uvedenom ustanovení zákona podľa žalobcu vyplýva, že žalovaný je pri ukladaní pokuty povinný prihliadnuť aj na iné skutočnosti, než iba tie, ktoré sú demonštratívne uvedené v zákone. Za také skutočnosti považoval aj to, akým spôsobom kontrolovaná osoba spolupracovala pri objasňovaní skutku, či a ako napravila protiprávny stav. 7. V súvislosti s ústavne konformným výkladom žalobca ďalej poukázal na názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozhodnutiach sp. zn. II. ÚS 148/06-33 a I. ÚS 241/07, podľa ktorého zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. V prípade pochybností sú orgány verejnej moci povinné postupovať miernejšie - in dubio mitius. Podľa žalobcu tým, že žalovaný pri ukladaní pokuty nebral na zreteľ to, akým spôsobom kontrolovaná osoba spolupracovala pri objasňovaní skutku, či a ako napravila protiprávny stav, vybočil z medzí zákonom povolenej voľnej úvahy. 8. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný na jednej strane uložil žalobcovi pokutu vo výške 5.000 Eur za závažné porušenie zákona o osobných údajoch, ale na druhej strane nepovažoval tieto porušenia za natoľko závažné, aby vydal predbežné opatrenie podľa § 65 ods. 2 zákona o osobných údajoch, ktorým by zakázal spracúvanie osobných údajov v rozpore so zákonom. Žalobca mal za to, že uložením sankcie - pokuty vo výške 5.000 Eur napriek tomu, že sa podľa žalovaného nejednalo o závažné porušenie zákona, správna úvaha žalovaného natoľko vybočila z medzí zákonom povolenej voľnej úvahy, že konanie žalovaného trpí vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia. Zdôraznil, že žalovaný na túto skutočnosť v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec neprihliadal, a preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 17.06.2016, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že v konaní o uložení pokuty postupoval v súlade s § 70 ods. 4 zákona o osobných údajoch, a to prihliadal najmä na závažnosť, čas trvania a následky protiprávneho konania, mieru ohrozenia súkromného a rodinného života a na počet a mieru ohrozenia dotknutých osôb. Žalobca sa dopustil porušení viacerých ustanovení zákona, ktoré neboli len administratívneho charakteru, ale dotýkali sa aj samotných základných práv dotknutých osôb na ochranu ich súkromného života pri spracúvaní osobných údajov, vrátane osobitnej kategórie údajov, ktorým je rodné číslo dotknutej osoby. Žalobca sa dopustil porušení na úseku evidencie informačných systémov a na úseku plnenia si informačnej povinnosti voči dotknutým osobám, ktoré žalovaný vyhodnotil ako menej závažné porušenia. Žalovaný zohľadnil aj poľahčujúce okolnosti, a to skutočnosť, že plnenie informačnej povinnosti voči dotknutým osobám si žalobca plnil pred získavaním osobných údajov. Taktiež, že protiprávne postupy žalobcu neboli zistené ako opakované a rovnako tak bola posúdená aj doba trvania protiprávneho stavu. Rovnako tak skutočnosť, že v konaní neboli zistené také následky v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním, ktoré by priamo zasiahli dotknuté osoby alebo ohrozili ich súkromný alebo rodinný život. 10. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca sa dopustil porušenia, keďže spracúval osobné údaje dotknutých osôb bez právneho základu a nedodržal základné zákonom stanovené zásady spracúvania osobných údajov dotknutých osôb, čo bolo vyhodnotené s poukazom na § 11 ods. 1 a § 13 ods. 2 zákona o osobných údajoch ako závažná okolnosť porušenia zákona zo strany žalobcu. Žalovaný pri určení výšky pokuty zároveň zohľadnil skutočnosť, že porušenie sa týkalo veľkého počtu dotknutých osôb v postavení účastníkov propagačnej súťaže (cca 30.000 účastníkov súťaže). Žalovaný zároveň nepripustil ako poľahčujúcu okolnosť samotné správanie žalobcu počas výkonu kontroly, a to z dôvodu, že jeho správanie, resp. konanie počas kontroly nebolo nad rozsah jeho zákonnej povinnosti, resp. nebolo prejavom jeho dobrej vôle nad rámec požiadaviek žalovaného. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na § 74 a § 57 písm. a/ a b/ zákona o osobných údajoch, podľa ktorých bol žalobca pri výkone kontroly povinný poskytnúť žalovanému potrebnú súčinnosť a zároveň bol povinný strpieť všetky úkony žalovaného v rámci výkonu kontrolnej činnosti, ako aj v rámci konania o ochrane osobných údajov. Žalovaný tiež nepripustil ako poľahčujúcu okolnosť skutočnosť, či a ako žalobca napravil protiprávny stav, nakoľko zistené porušenia zákona žalobca odstránil až po zisteniach žalovaného a upozornení žalobcu. Odstránenie zistených nedostatkov, ako aj prijatie opatrení na ich odstránenie, je rovnako zákonnou povinnosťou žalobcu, ktorá mu bola uložená rozhodnutím zo dňa 03.09.2015. Žalovaný zdôraznil, že v zmysle zákona môže uložiť pokutu bez ohľadu na to, či prevádzkovateľ splnil alebo nesplnil mu uložené opatrenia. Ak by žalobca opatrenia uložené rozhodnutím zo dňa 03.09.2015 nesplnil alebo nevykonal, dopustil by sa osobitného správneho deliktu podľa § 69 písm. d/ zákona o osobných údajoch. 11. Mal za to, že v konaní o uložení pokuty prihliadol na všetky významné skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na jej výšku. Výška pokuty bola riadne posúdená vo vzájomnej koherencii a nie izolovane, pričom dostatočne boli vyhodnotené všetky poľahčujúce a priťažujúce okolnosti majúce vplyv na výšku uloženej sankcie v súlade s § 70 ods. 4 zákona o osobných údajoch. Žalovaný za použitia análógie legis a tzv. absorbčnej zásady v súlade s § 12 ods. 2 a § 57 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch uložil žalobcovi pokutu vo výške 5.000 Eur podľa § 68 ods. 2 zákona o osobných údajoch, čo je dolná hranica zo zákonného rozpätia od 1.000 Eur do 50.000 Eur. Výška pokuty je podľa žalovaného vzhľadom na všetky okolnosti prípadu primeraná, pričom napĺňa požiadavku represívnej ako aj preventívnej funkcie. Záverom žalovaný poukázal na to, že neuložil predbežné opatrenie podľa § 65 ods. 3 zákona o osobných údajoch, keďže skutkový stav bol dostatočne zistený, protiprávne porušenia žalobcu identifikované, nebola tu naliehavá potreba, resp. žalovaný uložil opatrenia pre nápravu protiprávneho konania, čo považoval za dostačujúce vzhľadom na ochranu práv dotknutých osôb aj do budúcna. IV. Posúdenie veci 12. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 13. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 16. Podľa § 6 ods. 1 zákona o osobných údajoch spracúvať osobné údaje vo vlastnom mene môže len prevádzkovateľ. Prevádzkovateľ spracúva osobné údaje v súlade s § 9, spôsobom, ktorý je v súlade s dobrými mravmi, a to len na vymedzený alebo ustanovený účel. 17. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ zákona o osobných údajoch prevádzkovateľ je povinný určiť podmienky spracúvania osobných údajov tak, aby neobmedzil právo dotknutej osoby ustanovené zákonom. 18. Podľa § 6 ods. 2 písm. d/ zákona o osobných údajoch prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť, aby sa spracúvali len také osobné údaje, ktoré svojím rozsahom a obsahom zodpovedajú účelu ich spracúvania a sú nevyhnutné na jeho dosiahnutie. 19. Podľa § 11 ods. 1 zákona o osobných údajoch ak sa na spracúvanie osobných údajov neuplatňuje § 10, prevádzkovateľ je oprávnený spracúvať osobné údaje len so súhlasom dotknutej osoby. 20. Podľa § 15 ods. 1 písm. e/ bod 7 zákona o osobných údajoch prevádzkovateľ, ktorý pripravuje spracúvanie osobných údajov dotknutej osoby, je povinný pred ich získavaním dotknutej osobe vopred oznámiť doplňujúce informácie, ktoré sú s ohľadom na všetky okolnosti a podmienky spracúvania osobných údajov potrebné pre dotknutú osobu na zaručenie jej práv a právom chránených záujmov v rozsahu poučenia o právach dotknutej osoby. 21. Podľa § 62 ods. 1 zákona o osobných údajoch účelom konania o ochrane osobných údajov je zistiť, či postupom prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa došlo k porušeniu práv fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov a v prípade zistenia nedostatkov, uložiť opatrenia na nápravu, prípadne sankciu za porušenie tohto zákona. 22. Podľa § 65 ods. 1 zákona o osobných údajoch ak úrad zistí porušenie práv navrhovateľa, fyzickej osoby v konaní bez návrhu alebo nesplnenie povinností pri spracúvaní osobných údajov ustanovených zákonom, uloží rozhodnutím prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi, aby v určenej lehote vykonal opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku; inak konanie o ochrane osobných údajov zastaví. 23. Podľa § 65 ods. 3 zákona o osobných údajoch ak porušenie práv dotknutej osoby alebo nesplnenie povinností pri spracúvaní osobných údajov neznesie odklad, úrad vydá predbežné opatrenie. 24. Podľa § 65 ods. 4 zákona o osobných údajoch prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ je povinný informovať úrad o splnení uložených opatrení v úradom určenej lehote. 25. Podľa § 68 ods. 2 písm. a/ zákona o osobných údajoch úrad môže uložiť pokutu od 1.000 Eur do 50.000 Eur prevádzkovateľovi, ktorý nesplnil alebo porušil niektorú z povinností základných zásad spracúvania osobných údajov podľa § 5 až 7 a 9 až 12. 26. Podľa § 68 ods. 2 písm. c/ zákona o osobných údajoch úrad môže uložiť pokutu od 1.000 Eur do 50.000 Eur prevádzkovateľovi, ktorý pri získavaní osobných údajov nesplnil alebo porušil niektorú z povinností podľa § 15. 27. Podľa § 70 ods. 4 zákona o osobných údajoch pri ukladaní pokuty alebo poriadkovej pokuty a určení jej výšky úrad prihliada najmä na závažnosť, čas trvania a následky protiprávneho konania, opakovanie takéhoto konania a mieru ohrozenia súkromného a rodinného života a na počet dotknutých osôb. 28. V danom prípade žalobca nespochybnil závery správneho orgánu ohľadom zistených porušení zákona. Namietal ale výšku uloženej pokuty, respektíve spôsob a postup správneho orgánu pri jej uložení. 29. Porušenie povinnosti zo strany žalobcu ako prevádzkovateľa podľa zákona o ochrane osobných údajov bolo jednoznačne preukázané a nie je sporné. Spornou ostáva otázka, či pokuta a výška uloženej pokuty bola dostatočne odôvodnená a či správny orgán postupoval pri jej ukladaní správne. 30. Správny súd poznamenáva, že medzi hlavné úlohy Úradu na ochranu osobných údajov patrí vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie právnych predpisov patriacich do vecnej pôsobnosti zákona č. 122/25013 Z.z.. Takto rámcovo vymedzený sankčný inštitút predstavuje jeden zo základných atribútov dozorného orgánu, prostredníctvom ktorého sa uplatňuje donucovací, ale aj preventívny charakter úradu. 31. Výška pokút podľa § 68 zákona č. 122/2013 Z.z. je ustanovená primerane nebezpečnosti konania a významu chráneného spoločenského záujmu. 32. Žalovaný uviedol, že v konaní o uložení pokuty postupoval v súlade s § 70 ods. 4 zákona o osobných údajoch, a to prihliadal najmä na závažnosť, čas trvania a následky protiprávneho konania, mieru ohrozenia súkromného a rodinného života a na počet a mieru ohrozenia dotknutých osôb. Žalobca sa dopustil porušení viacerých ustanovení zákona, ktoré neboli len administratívneho charakteru, ale dotýkali sa aj samotných základných práv dotknutých osôb na ochranu ich súkromného života pri spracúvaní osobných údajov, vrátane osobitnej kategórie údajov, ktorým je rodné číslo dotknutej osoby. Žalobca sa dopustil porušení na úseku evidencie informačných systémov a na úseku plnenia si informačnej povinnosti voči dotknutým osobám, ktoré žalovaný vyhodnotil ako menej závažné porušenia. Žalovaný zohľadnil aj poľahčujúce okolnosti, a to skutočnosť, že plnenie informačnej povinnosti voči dotknutým osobám si žalobca plnil pred získavaním osobných údajov. Taktiež, že protiprávne postupy žalobcu neboli zistené ako opakované a rovnako tak bola posúdená aj doba trvania protiprávneho stavu. Rovnako tak skutočnosť, že v konaní neboli zistené také následky v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním, ktoré by priamo zasiahli dotknuté osoby alebo ohrozili ich súkromný alebo rodinný život. 33. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca sa dopustil porušenia, keďže spracúval osobné údaje dotknutých osôb bez právneho základu a nedodržal základné zákonom stanovené zásady spracúvania osobných údajov dotknutých osôb, čo bolo vyhodnotené s poukazom na § 11 ods. 1 a § 13 ods. 2 zákona o osobných údajoch ako závažná okolnosť porušenia zákona zo strany žalobcu. Žalovaný pri určení výšky pokuty zároveň zohľadnil skutočnosť, že porušenie sa týkalo veľkého počtu dotknutých osôb v postavení účastníkov propagačnej súťaže (cca 30.000 účastníkov súťaže). Žalovaný zároveň nepripustil ako poľahčujúcu okolnosť samotné správanie žalobcu počas výkonu kontroly, a to z dôvodu, že jeho správanie, resp. konanie počas kontroly nebolo nad rozsah jeho zákonnej povinnosti, resp. nebolo prejavom jeho dobrej vôle nad rámec požiadaviek žalovaného. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na § 74 a § 57 písm. a/ a b/ zákona o osobných údajoch, podľa ktorých bol žalobca pri výkone kontroly povinný poskytnúť žalovanému potrebnú súčinnosť a zároveň bol povinný strpieť všetky úkony žalovaného v rámci výkonu kontrolnej činnosti, ako aj v rámci konania o ochrane osobných údajov. Žalovaný tiež nepripustil ako poľahčujúcu okolnosť skutočnosť, či a ako žalobca napravil protiprávny stav, nakoľko zistené porušenia zákona žalobca odstránil až po zisteniach žalovaného a upozornení žalobcu. Odstránenie zistených nedostatkov, ako aj prijatie opatrení na ich odstránenie, je rovnako zákonnou povinnosťou žalobcu, ktorá mu bola uložená rozhodnutím zo dňa 03.09.2015. Žalovaný zdôraznil, že v zmysle zákona môže uložiť pokutu bez ohľadu na to, či prevádzkovateľ splnil alebo nesplnil mu uložené opatrenia. Ak by žalobca opatrenia uložené rozhodnutím zo dňa 03.09.2015 nesplnil alebo nevykonal, dopustil by sa osobitného správneho deliktu podľa § 69 písm. d/ zákona o osobných údajoch. 34. Mal za to, že v konaní o uložení pokuty prihliadol na všetky významné skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na jej výšku. Výška pokuty bola riadne posúdená vo vzájomnej koherencii a nie izolovane, pričom dostatočne boli vyhodnotené všetky poľahčujúce a priťažujúce okolnosti majúce vplyv na výšku uloženej sankcie v súlade s § 70 ods. 4 zákona o osobných údajoch. Žalovaný za použitia análógie legis a tzv. absorbčnej zásady v súlade s § 12 ods. 2 a § 57 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch uložil žalobcovi pokutu vo výške 5.000 Eur podľa § 68 ods. 2 zákona o osobných údajoch, čo je dolná hranica zo zákonného rozpätia od 1.000 Eur do 50.000 Eur. Výška pokuty je podľa žalovaného vzhľadom na všetky okolnosti prípadu primeraná, pričom napĺňa požiadavku represívnej ako aj preventívnej funkcie. Záverom žalovaný poukázal na to, že neuložil predbežné opatrenie podľa § 65 ods. 3 zákona o osobných údajoch, keďže skutkový stav bol dostatočne zistený, protiprávne porušenia žalobcu identifikované, nebola tu naliehavá potreba, resp. žalovaný uložil opatrenia pre nápravu protiprávneho konania, čo považoval za dostačujúce vzhľadom na ochranu práv dotknutých osôb aj do budúcna. 35. Súd poukazuje na to, že podľa § 70 ods. 4 zákona o osobných údajoch pri ukladaní pokuty alebo poriadkovej pokuty a určení jej výšky úrad prihliada najmä na závažnosť, čas trvania a následky protiprávneho konania, opakovanie takéhoto konania a mieru ohrozenia súkromného a rodinného života a na počet dotknutých osôb. 36. Z napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že správny orgán prihliadal na závažnosť porušenia, keď konštatoval, že žalobca sa dopustil porušenia, keďže spracúval osobné údaje dotknutých osôb bez právneho základu a nedodržal základné zákonom stanovené zásady spracúvania osobných údajov dotknutých osôb, čo bolo vyhodnotené s poukazom na § 11 ods. 1 a § 13 ods. 2 zákona o osobných údajoch ako závažná okolnosť porušenia zákona zo strany žalobcu. Taktiež, ako to vyplýva z bodov 32-35, zohľadnil aj všetky ostatné kritériá, ktoré mu ukladá §70 ods. 4. 37. V zmysle ustálenej judikatúry (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3SžoKS/64/2006, sp. zn. 5Sžo/204/2010) je nevyhnutné, aby správny orgán odôvodnil nielen dôvod, pre ktorý ukladá sankciu, ale aj výšku uloženej pokuty. Pokuty nesmú byť ukladané ľubovoľne, ale v rámci správneho uváženia, ktoré správny orgán náležitým spôsobom odôvodní. 38. Vzhľadom na uvedené považuje súd výšku uloženej pokuty za adekvátnu a dostatočne odôvodnenú, a to v súlade s § 70 ods. 4 zákona o osobných údajoch. Súd nezistil žiaden dôvod zasiahnuť do diskrečnej právomoci správneho orgánu vo vzťahu k uloženej pokute, táto bola uložená v zákonnej výške, riadne odôvodnená. 39. Pri preskúmavaní výšky uloženej pokuty je potrebné vychádzať zo základných rovín pôsobenia sankcie individuálnej a generálnej, pričom v preskúmavanej veci, podľa názoru odvolacieho súdu, nebola pokuta uložená v zjavne neprimeranej výške vo vzťahu k spáchanému správnemu deliktu. Vo sfére žalobcu má uložená pokuta plniť úlohu výchovnú ako aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie; preto je žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa deliktu. V danom prípade v zmysle § 70 ods. 4 zákona o osobných údajoch správny orgán mohol uložiť pokutu od 1000 Eur až do výšky 50 000 Eur. Uložená pokuta 5 000 Eur je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu primeraná a plní úlohu výchovnú, ako aj represívnu. Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Uložená pokuta plní taktiež preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností (generálne pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu. 40. Súd vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov v danom prípade postupovali v súlade s citovanou právnou úpravou, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedli dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodli, námietkami žalobcu sa náležite zaoberali a žalovaný sa súčasne v dôvodoch svojho rozhodnutia náležite vysporiadal s rozkladovými námietkami. Zo strany správnych orgánov oboch stupňov v prípade žalobcu nedošlo k postupu, ktorý by bol nad rámec zákona. Napadnuté rozhodnutia správnych orgánov súd teda považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 41. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 42. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP, § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).