Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/120/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200947 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016200947.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: M.W.. O. S., U.., N. H.Á. X, XXX XX N., proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti listiny s označením Odsúhlasené hospodárske opatrenia v lesnom celku Lesy SR Bratislava v období od skončenia platnosti programu starostlivosti o lesy (2006 - 2015) do schválenia návrhu programu starostlivosti o lesy (2016 - 2025) pod č. OU-BA-OOP4-2015/053582 zo dňa 21.12.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutie správneho orgánu. 1. Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva, svojim písomným stanoviskom označené ako „Odsúhlasené hospodárske opatrenia v lesnom celku Lesy SR Bratislava v období od skončenia platnosti programu starostlivosti o lesy (2006 - 2015) do schválenia návrhu programu starostlivosti o lesy (2016 - 2025)" pod č. OU-BA-OOP4-2015/053582 zo dňa 21.12.2015, oznámil Lesom Slovenskej republiky, š.p., Odštepný závod Smolenice, odsúhlasené hospodárske opatrenia. II. Žaloba. 2. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 03.06.2016 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti vyššie špecifikovanej písomnosti, ktorú označil ako rozhodnutie žalovaného. Predmetom sporu je výrub stromov v území európskeho významu Devínska Kobyla (UÉV) v rámci návrhu hospodárskych opatrení na rok 2016, ktoré tvorí súčasť sústavy Natura 2000. Podľa žalobcu chystaný výrub stromov v tejto oblasti je protiprávny a nespĺňa požiadavky európskeho environmentálneho práva a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a majú prednosť pred zákonom. 3. Žalobca na základe vlastných zistení o prebiehajúcej ťažobnej činnosti požiadal žalovaného o sprístupnenie informácii ohľadom návrhu hospodárskych opatrení v roku 2016, na základe čoho žalovaný poskytol žalobcovi informáciu o tom, že neschvaľoval žiadne rozhodnutie hospodárskych opatrení pre rok 2016 a zároveň informoval žalobcu, že časť z plánovaných opatrení pre rok 2016 už bola zrealizovaná a časť plánuje obhospodarovateľ lesa zrealizovať v nasledujúcom období. Podľa žalobcu, predmetné stanovisko označené ako „Odsúhlasené hospodárske opatrenia v lesnom celku Lesy SR Bratislava v období od skončenia platnosti programu starostlivosti o lesy (2006 - 2015) do schválenia návrhu programu starostlivosti o lesy (2016 - 2025)" zo dňa 21.12.2015, je potrebné považovať za rozhodnutie podliehajúce súdnemu prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, pretože z autoritatívneho postavenia upravuje práva a právom chránené záujmy iných, čo podľa platného práva možno len rozhodnutím. Rovnaký záver vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR (ktorý citoval Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 6S/118/2014-58 pri preskúmaní stručného oznámenia daňového úradu, že odmieta podanie pre nesplnenie formálnych náležitostí, ktoré nemá byť považované za nič iné, len za rozhodnutie). 4. Podľa žalobcu označené rozhodnutie je v rozpore s právom, pretože hospodárske opatrenia sú realizované bez účasti dotknutej verejnosti, sú realizované v rozpore so smernicou EÚ o biotopoch a prenesenie funkcie štátu na spoločnosť LH Projekt - SK, s.r.o. je v rozpore so smernicou EÚ o biotopoch a spoločnosť LH Projekt - SK, s.r.o. bez oprávnenia podala návrh hospodárskych opatrení. 5. Žalobca namieta, že hospodárske opatrenia sú realizované bez účasti dotknutej verejnosti a poukázal na § 41 ods. 15 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, podľa ktorého hospodárske opatrenia v období od skončenia platnosti programu starostlivosti do schválenia návrhu programu starostlivosti odsúhlasuje orgán štátnej správy lesného hospodárstva. Podľa článku 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru, musí mať dotknutá verejnosť právo napadnúť akékoľvek rozhodnutie, úkon, alebo opomenutie v rámci účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Takže z uvedeného vyplýva, že § 41 ods. 15 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch je v rozpore s článkom 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, pričom prednosť má medzinárodná zmluva, ktorou je SR viazaná. Keďže dotknutá verejnosť bola z procesu odsúhlasovania hospodárskych opatrení na rok 2016 vylúčená, ťažba je nezákonná. Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov s dotknutou verejnosťou nekonal a rozhodnutie sprístupnil až v odpovedi na sťažnosť zo dňa 13.05.2016. 6. Žalobca namieta, že hospodárske opatrenia sú realizované v rozpore so Smernicou EÚ o biotopoch a poukázal, že ťažba sa realizuje po prerokovaní podľa § 41 ods. 15 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch a nie na základe vyjadrení podľa § 41 ods. 16 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, ktoré musia obsahovať aj požiadavky, za ktorých dodržania zásahy nebudú mať významný vplyv na územie európskej sústavy chránených území. Podľa článku 6 ods. 3 smernice Rady 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (ďalej len „smernica o biotopoch“), akýkoľvek projekt priamo nesúvisí so správou alebo nie je pre ňu potrebný, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, podlieha primeranému posúdeniu (odhadov jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality - EIA). Toto ustanovenie bolo do vnútroštátneho práva SR transportované tak, že existujúce lesné hospodárske programy musia prejsť primeraným posúdením, aby sa mohli považovať za programy starostlivosti o lesy. Hospodárske opatrenia, ktorých súčasťou je obnovná ťažba pred schválením programu starostlivosti o lesy (ďalej len „PSL“) sú v rozpore so smernicou, lebo nejde o zásahy vykonané na základe PSL, ktorý musí obsahovať aj priority z hľadiska významu lokalít pre zachovanie v priaznivom stave. Preto len také zásahy, ktoré sú súčasťou PSL, ktorý prešiel primeraným posúdením možno akceptovať ako súčasť „správy“ lokality, kedy nie je potrebné vykonanie posúdenia jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality - EIA. Hospodárske opatrenia, ktorých súčasťou je obnovná ťažba pred schválením PSL sú teda nezákonné. 7. Žalobca namieta, že prenesenie funkcie štátu je v rozpore so Smernicou EÚ o biotopoch a uviedol, že na základe žiadosti podľa zákona č. 211/2000 Z.z., bola sprístupnená zmluva o dielo medzi objednávateľom Národné lesnícke centrum a zhotoviteľom spoločnosťou LH Projekt - SK, s.r.o.. Zmluva je uzavretá na vypracovanie a dodania programu starostlivosti o lesy na obdobie rokov 2016 - 2025 na všetkých lesných pozemkoch vedených v registri C katastra nehnuteľností na lesnom celku určenom príslušným orgánom štátnej správy lesného hospodárstva resp. na súbore lesných celkov v Bratislave. 8. Podľa názoru žalobcu, zákonná licencia § 40 ods. 1, ods. 5 a ods.6 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, je v rozpore s článkom 4 ods. 4 smernice a keďže medzinárodná zmluva, ktorou je SR viazaná, má prednosť pred zákonom a delegácia uvedenej funkcie štátu je nezákonná (súdna prax judikovala nezákonnosť prenosu verejnoprávnej funkcie z obce na podnikateľský subjekt rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 9Co/104/2012 z 19.04.2012). 9. Žalobca namieta neoprávnenosť návrhu hospodárskych opatrení, keď PSL spoločnosť LH Projekt - SK, s.r.o. navrhla vykonanie hospodárskych opatrení do schválenia PSL podľa § 41 ods. 15 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, pričom na vykonanie návrhu hospodárskych opatrení nemá uzavretú zmluvu ale len zmluvu o dielo s objednávateľom Národné lesnícke centrum. Spoločnosť LH Projekt - SK, s.r.o. tak konala bez mandátu právnickej osoby, ktorej zriaďovateľom alebo zakladateľom je ministerstvo (§ 41 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch). V zmysle uvedeného, je návrh spoločnosti LH Projekt - SK, s.r.o. uvedený v liste Okresného úradu Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, zo dňa 17.12.2015, nezákonný. III. Vyjadrenie žalovaného. 10. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 21.06.2016 s tým, že považuje rozhodnutie označené ako hospodárske opatrenia v súlade s platnými právnymi predpismi a navrhol Krajskému súdu v Bratislave žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a podľa § 250v ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku, konanie zastaviť. 11. Žalovaný poukázal na činnosť štátnych orgánov, ktoré pri rozhodovaní o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb musia postupovať podľa pravidiel, ktoré sú stanovené zákonom a iba tak môžu naplniť povinnosť uloženú čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Správny poriadok vymedzuje všeobecný postup, práva a povinnosti týkajúce sa konania úradov v správnom konaní, avšak poukázal aj na osobitné predpisy, ktorým v konaní na úseku lesného hospodárstva je zákon č. 182/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje pravidlá a postupy rozhodovania správneho orgánu. Podľa názoru žalovaného, ak tento osobitný zákon obsahuje odlišnú úpravu od všeobecného predpisu, tak platí úprava v osobitnom predpise. 12. V prípade odsúhlasovania hospodárskych opatrení žalovaný postupoval v zmysle platného zákona o lesoch, ktorý upravuje postup orgánu štátnej správy lesného hospodárstva (ďalej len „OŠS LH“) v § 41 ods. 15 zákona o lesoch. Žalovaný nesúhlasí s interpretáciou skutočností uvedených žalobcom a uviedol, že dňa 13.04.2016 prijal ako miestne a vecne príslušný OŠS LH konajúci podľa § 59 písm. i) zákona o lesoch, list Okresného úradu Bratislava, pozemkového a lesného odboru (ďalej len „OÚ BA, PLO“) č. OU-BA-PLO-2016/43794-Har z 13.04.2016, ktorým bola postúpená žiadosť žalobcu vo veci sprístupnenia informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám vo veci výrubu stromov na ÚEV Devínska Kobyla. Predmetom žiadosti bolo sprístupnenie všetkých zmlúv uzatvorených od roku 2015, na základe ktorých sa pripravuje, resp. pripravil akýkoľvek PSL pre ÚEV Devínska Kobyla a v ktorých je jednou zo zmluvných strán spoločnosť LH Projekt - SK, s.r.o.. V žiadosti požadované informácie sú verejne dostupnými informáciami a zmluva o dielo uzatvorená medzi Národným lesníckym centrom vo Zvolene (ako poverenou osobou Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR) a vyhotovovateľom PSL pre LC LESY SR BRATISLAVA na obdobie rokov 2016 - 2025 spoločnosťou LH Projekt - SK, s.r.o., je zverejnená podľa zákona č. 546/2010 Z. z. na webovej stránke Úradu vlády SR v Centrálnom registri zmlúv. Žalovaný obratom odpovedal žalobcovi listom č. OU-BA-OOP4-2016/044326 zo dňa 14.04.2016 a v prílohe priložil kópiu zmluvy o dielo. Aj keď zákon č. 211/2000 Z.z. je postavený na princípe „čo nie je tajné, je verejné“, akákoľvek informácia, ktorej zverejnenie iné právne predpisy výslovne nevylučujú a ktorú má zároveň povinná osoba k dispozícii, je verejne dostupná, poskytnutie požadovanej informácie však v žiadnom prípade nelegitimuje žiadateľa, t.j. žalobcu, ako dotknutú verejnosť v konaní, v ktorom OŠS LH odsúhlasoval hospodárske opatrenia. 13. Žalovaný zároveň prijal dňa 26.04.2016 žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. (je prílohou k žalobe), ktorou žiadal sprístupniť „rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, Odboru opravných prostriedkov, Referátu pôdohospodárstva, vo veci návrhu hospodárskych opatrení v roku 2016“. Súčasne žalobca uviedol, že ak rozhodnutie ešte nebolo vydané, žiada sprístupniť značky konania/spisu. Žalovaný poskytol požadovanú informáciu listom č.OU-BA-OOP4-2016/008029 z 29.04.2016, ktorá bola expedovaná žalobcovi v zákonnej lehote dňa 02.05.2016, list si žalobca prevzal dňa 04.05.2016. Žalovaný v liste okrem iného poukázal na ust. § 41 ods. 18 zákona o lesoch, v zmysle ktorého na konanie podľa § 41 ods. 15 zákona o lesoch sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní z čoho vyplýva, že hospodárske opatrenia pre rok 2016 Okresný úrad Bratislava neschvaľoval rozhodnutím v zmysle správneho poriadku a z tohto dôvodu rozhodnutie ohľadne hospodárskych opatrení pre rok 2016 neexistuje. Žalobca zdôraznil, že hospodárske opatrenia navrhuje vyhotovovateľ PSL a odsúhlasuje ich OŠS LH po prerokovaní s vlastníkom, správcom a obhospodarovateľom lesa a s dotknutými orgánmi štátnej správy. Z ustanovenia § 41 ods. 15 zákona o lesoch vyplýva, že hospodárske opatrenia odsúhlasuje (a nie schvaľuje) OŠS LH. 14. V ďalšom žalovaný zdôraznil, že rozhodnutie o odsúhlasení hospodárskych opatrení nemôže existovať, pretože podľa § 41 ods. 18 zákona o lesoch sa na konanie podľa § 41 ods. 15 zákona o lesoch nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). Iba ak by sa na konanie podľa § 41 ods. 15 zákona o lesoch vzťahoval správny poriadok, výsledkom procesu správneho orgánu, podľa správneho poriadku by bolo vydanie rozhodnutia. 15. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že dotknutým orgánom štátnej správy, ktorý sa vyjadruje k hospodárskym opatreniam, je v zmysle § 9 ods. 1 písm. m), § 9 ods. 2 a § 67 písm. f) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z.z.“) Okresný úrad Bratislava, Odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „OÚ BA OSŽP“). Zo žalobcovej urgencie žiadosti o sprístupnenie informácií z 02.05.2016 je zrejmé, žalobca vedel, že OUBA OSŽP neeviduje žiadosť ani nevydal rozhodnutie vo veci výrubu drevín na UEV Devínska Kobyla v súvislosti s návrhom hospodárskych opatrení v roku 2016, a že OUBA OSŽP vydal jedine vyjadrenie k návrhu hospodárskych opatrení pre lesný celok LESY SR BRATISLAVA na základe žiadosti Okresného úradu, odboru opravných prostriedkov, referátu pôdohospodárstva. Napriek uvedenému, žalobca v urgencii namietal, že OUBA OSŽP nedodržal postup podľa §15 zákona č. 211/2000 Z.z. o postúpení nevybavenej žiadosti tým, že ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá požadované informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe. Preto žalovaný v zmysle uvedených skutočností a ustanovení zákona o lesoch konštatoval, že OÚ BA OSŽP nemal dôvod postupovať žiadosť žalobcu o informáciu žalovanému, pretože žiadnym rozhodnutím o schválení hospodárskych opatrení on, ani žalovaný v tom čase nedisponoval a ani v súčasnosti nedisponujú. 16. Žalovaný k postupu odsúhlasovania hospodárskych opatrení poukázal na skutočnosť, že vo vyjadrení OÚ BA OSŽP č. OU-BA-OSZP1-2015/95581- ROP zo 17.12.2015 sa okrem iného uvádza, „... Na základe predložených podkladov, stanovísk Štátnej ochrany prírody SR - Správy CHKO Malé Karpaty (ďalej len „Správa CHKO Malé Karpaty č. CHKOMK/l 300/15 zo dňa 4.12.2015 a Regionálneho centra ochrany prírody v Bratislave (ďalej len ,,RCOPBA“) č. RCOPBA/646/2015 zo dňa 4.12.2015, Okresný úrad Bratislava, Odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja (ďalej len „okresný úrad“) vydáva v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov toto vyjadrenie: Do SKUEV0280 Devínska Kobyla patria JPRL č. XXXX, XXXXAX, XXXXA, XXXXJ, XXXX_X, XXXX, XXXX_X, XXXX, XXXX, XXXXB, XXXX_X, XXXXJ, XXXXB, XXXXAX, XXXXAX a XXXX_X. Voči predloženému návrhu hospodárskych opatrení na 1. rok platnosti programu starostlivosti o lesy na LC Lesy SR Bratislava pre JPRL v pôsobnosti Správy CHKO Malé Karpaty a pri dodržaní odporúčaní (uvedených v bodoch 1. až 4.) na lesných pozemkoch RCOPBA a Správy CHKO Dunajské luhy, okresný úrad nemá zásadné pripomienky. Uvedený spôsob hospodárenia nie je v rozpore so záujmami ochrany prírody v uvedených porastoch. ...“. 17. Žalovaný uviedol, že návrh PSL pre LC LESY SR BRATISLAVA na obdobie rokov 2016 - 2025, ktorého súčasťou sú aj hospodárske opatrenia, bol zverejnený v čase od 15.03.2016 do 31.03.2016 na internetovej stránke: C.:/..O..Z.?X.- H. a od 04.04.2016 až doteraz je návrh PSL spolu s hospodárskymi opatreniami, ktoré odsúhlasil v súlade s § 41 ods. 15 zákona o lesoch, dostupný verejnosti na internetovej stránke: C.:/..O..Z.?D.-A.-D.-U.-U.-Z.-N.. 18. Žalovaný poukázal na možnosť občanov - verejnosti sa konania podľa zákona o lesoch zúčastňovať, ale aj zasahovať svojimi názormi, pripomienkami a stanoviskami. Za týmto účelom bolo v správnom poriadku zavedené ust. § 15a, v ktorom je terminus technicus „zúčastnená osoba“. Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že osobitný zákon môže ustanoviť, že okrem účastníka konania (§14 správneho poriadku) sa môže zúčastniť správneho konania aj zúčastnená osoba. Ako osobitný zákon, v tomto prípade zákon o lesoch, v § 67 ods. 4 až ods. 6 dáva možnosť ktorémukoľvek občanovi SR účasť v konaní podľa zákona o lesoch. Účasť občanov v konaní podľa zákona o lesoch je zabezpečená prostredníctvom združení s právnou subjektivitou (napr. občianske združenie podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov), keď môže podľa § 67 ods. 5 zákona o lesoch písomne požiadať OSS LH, aby ho upovedomil o začatých konaniach, v ktorých môžu byť dotknuté jeho záujmy. Žiadosť musí obsahovať názov združenia, sídlo, identifikačné číslo, meno a priezvisko osoby oprávnenej konať v mene občianskeho združenia a určenie konania, o ktorého začatí chce byť združenie upovedomené, vrátane uvedenia záujmov, ktoré by mohli byť týmto konaním dotknuté. Z uvedeného vyplýva, že zákon o lesoch dáva občanom (verejnosti) právo účasti v konaniach podľa zákona o lesoch prostredníctvom združení, ale zároveň ukladá správnemu orgánu postupovať hospodárne (OŠS LH koná nie s jednotlivými fyzickými, či právnickými osobami, ale s ich združeniami). 19. Ďalej sa žalovaný vyjadril ku konaniam podľa zákona o lesoch, v ktorých zohľadňuje Aarhusky dohovor (ďalej len „dohovor“), v ktorom je zakotvené právo verejnosti podieľať sa na rozhodovacom procese. Dohovor však neustanovuje podrobnosti o účasti verejnosti, resp. jednotlivých jej zložiek na procese rozhodovania, to je úlohou právnej úpravy jednotlivých strán dohovoru, teda aj Slovenskej republiky. Podľa článku 9 ods. 3 dohovoru, členovia verejnosti by mali mať prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia. To znamená, že dohovor dáva stranám dohovoru možnosť zabezpečiť ochranu práv verejnosti buď prostredníctvom súdneho alebo správneho konania. Dohovor neuvádza explicitne súdnu ochranu práv zúčastnenej verejnosti. Súdny dvor Európskej únie rozsudkom C-240/09 [L.] z 08.03.2011 rozhodol, že článok 9 ods. 3 dohovoru nemá priamy účinok v práve Európskej únie. Prináleží však vnútroštátnemu súdu, aby poskytol taký výklad procesného práva týkajúceho sa podmienok, ktoré je potrebné splniť na podanie správneho opravného prostriedku alebo žaloby, ktorý bude v čo najväčšej miere v súlade s cieľmi článku 9 ods. 3 dohovoru. Žalovaný je názoru, že zákonom o lesoch je ochrana práv kohokoľvek (vrátane verejnosti) zabezpečená v právnom systéme SR. V správnom práve platí prezumpcia správnosti vydaného rozhodnutia t.zn., že rozhodnutie je potrebné posudzovať ako správne, pokiaľ nie je nahradené iným rozhodnutím. Riadnym opravným prostriedkom je odvolanie, dovolanie a preskúmanie neprávoplatných rozhodnutí súdom. Pri riadnych opravných prostriedkoch sa preskúmava neprávoplatné rozhodnutie a napr. odvolanie môže podať účastník konania (nie zúčastnená osoba). Na preskúmanie právoplatných rozhodnutí slúžia mimoriadne opravné prostriedky a to návrh na obnovu konania a žaloba, o ktorej rozhoduje súd. Konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa môže na návrh účastníka konania obnoviť. Z uvedeného vyplýva, že práva účastníka konania a práva zúčastnenej osoby v správnom konaní sú odlišné, inak by zákonodarca používal na ich označenie ten istý pojem. Ide o logický dôsledok, pretože napr. združenie s právnou subjektivitou (občianske združenie založené podľa zákona č. 83/1990 Zb.) nemôže mať podľa právneho názoru žalovaného rovnaké právne postavenie k veci, o ktorej sa v konaní rozhoduje, ako vlastník alebo užívateľ. Preto žalovaný je názoru, že žalobca nie je účastníkom konania podľa § 41 ods. 15 zákona o lesoch lebo nie je vlastníkom, správcom ani obhospodarovateľom lesa, pre ktorý sa vyhotovuje PSL, resp. pre ktorý sa odsúhlasujú hospodárske opatrenia. V uvedenom ustanovení zákona o lesoch sa explicitne uvádzajú osoby - účastníci konania, s ktorými OŠS LH koná. 20. Žalovaný opäť uviedol, že hoci na proces odsúhlasenia hospodárskych opatrení sa nevzťahuje správny poriadok, podľa právneho názoru žalovaného, žalobca nevyužil všetky prostriedky na „nápravu“ postupu, ktorých použitie umožňujú osobitné predpisy. V konečnom dôsledku samotný proces vyhotovenia PSL je rozdelený na viacero etáp a samostatných konaní, na ktoré sa vzťahuje alebo nevzťahuje správny poriadok a podľa toho OŠS LH postupuje. Žalovaný v osobitnom konaní, na ktoré sa nevzťahuje správny poriadok, si riadne splnil povinnosti uložené v § 41 ods. 6 a ods. 8 zákona o lesoch. Zároveň žalovaný odkázal na § 67 ods. 5 zákona o lesoch, z ktorého vyplýva, že verejnosť - občania SR majú prostredníctvom združení s právnou subjektivitou právo požiadať o upovedomenie o začatých konaniach podľa tohto zákona. Ak združenie s právnou subjektivitou požiada o upovedomenie o začatých konaniach OŠS LH alebo sa takéto združenie dozvie o začatí správneho podľa zákona o lesoch z iného zdroja a prihlási sa v zmysle § 41 ods. 4 zákona o lesoch do správneho konania najneskôr do 7 dní od upovedomenia o začatom konaní, môže byť zúčastnenou osobou, ak predmet jeho činnosti súvisí s využívaním a ochranou lesného majetku. V konečnom dôsledku konanie podľa § 41 ods. 8 zákona o lesoch je pre všetky dotknuté strany najdôležitejšou fázou procesu vyhotovenia nového PSL, pričom podľa § 41 ods. 18 zákona o lesoch, na konanie podľa § 41 ods. 8 zákona o lesoch sa nevzťahuje správny poriadok. Správa o hospodárení obsahuje okrem iného napríklad aj prehľad súčasnej a navrhovanej kategorizácie lesov na LC, zoznam dielcov vyhlásených za lesy osobitného určenia, návrh základných rozhodnutí a cieľov - modely hospodárenia, atď., ku ktorým môžu dotknuté orgány štátnej správy, právnické osoby a fyzické osoby, ktorých práva môžu byť vyhotovením PSL dotknuté, predkladať pripomienky a požiadavky. Podľa § 41 ods. 8 zákona o lesoch, na pripomienky a požiadavky, ktoré neboli predložené v lehote do 15 dní od doručenia oznamu, sa neprihliada. Podľa § 41 ods. 10 zákona o lesoch, na pripomienky a požiadavky podľa § 41 ods. 8 zákona o lesoch uplatnené po vyhotovení protokolu sa neprihliada. Z uvedeného vyplýva, že OŠS LH môže akceptovať len tie pripomienky a požiadavky právnických osôb a fyzických osôb, ktorých práva môžu byť vyhotovením PSL dotknuté (účastníkov konania a zúčastnených osôb), ktoré boli predložené v stanovenej lehote. Konanie podľa § 41 ods. 8 zákona o lesoch je ukončené vyhotovením protokolu, ktorý obsahuje pokyny na vyhotovenie PSL a termín predloženia návrhu PSL OŠS LH (ďalej len „protokol“). Konania podľa 8 41 ods. 8 zákona o lesoch sa zúčastňujú aj orgány ochrany prírody, ktoré dohliadajú na to, aby bol rešpektovaný záujem ochrany prírody v jednotlivých porastoch vyplývajúci z národnej a európskej legislatívy a dohovorov. 21. Žalovaný zdôraznil, že z príslušných ustanovení zákona o lesoch vyplýva, že PSL je nástrojom, ktorým sa reguluje tá časť vlastníckeho práva, ktorá súvisí s užívaním predmetu vlastníctva (lesa). Preto zákon o lesoch presne určuje osobu, ktorej sa konanie týka. Je to obhospodarovateľ lesa, ktorý je v zmysle § 4 ods. 1 zákona o lesoch evidovaný na účely konania podľa zákona o lesoch v evidencii OŠS LH - miestne príslušného okresného úradu, pozemkového a lesného odboru. Vzhľadom na uvedené žalovaný môže vziať za účastníka konania podľa zákona o lesoch len tie osoby, ktoré zákon legitimuje. 22. Žalovaný sa vo vyjadrení zmienil i o ďalšej fáze správneho konania, o procese vyhotovenia PSL, ktorá podľa § 41 ods. 10 zákona o lesoch začína dňom vyhotovenia protokolu podľa § 41 ods. 9 zákona o lesoch. Konanie o vyhotovení PSL je konaním podľa správneho poriadku (§ 67 ods. 1, § 41 ods. 18 zákona o lesoch) a je ovládané zásadou oficiality, t.j. začína na podnet správneho orgánu. Návrh PSL obsahuje hospodárske opatrenia, ktoré sú navrhnuté na základe schválených modelov hospodárenia a súčasného stavu lesných porastov. Cieľom modelov je trvalo udržateľné obhospodarovanie lesa (t.j. zosúladenie produkcie drevnej hmoty, ekologickej stability a ostatných mimoprodukčných funkcii lesov). Vyhotovovateľ PSL vychádza pri návrhu hospodárskych opatrení z najnovších podkladov od orgánov štátnej ochrany prírody. V rámci komplexného zisťovania stavu lesov sa tieto aktualizujú na stav s ročným predstihom, preto vyhotovovateľ PSL každý údaj verifikuje. Hospodárske opatrenia v návrhu PSL majú korešpondovať s tými opatreniami, ktoré OŠS LH odsúhlasuje pred schválením PSL a ktoré sú opatreniami pre prechodné obdobie od skončenia platnosti starého PSL do schválenia nového PSL (ak nedôjde k ich úprave na základe požiadaviek uplatnených účastníkom konania - obhospodarovateľom lesa a zúčastnenou osobou v priebehu správneho konania o vyhotovení PSL). K rozdielom medzi odsúhlasenými hospodárskymi opatreniami v období od skončenia platnosti PSL do schválenia návrhu PSL a opatreniami, ktoré sú súčasťou návrhu PSL môže dôjsť len v medziach platnej legislatívy na úseku lesného hospodárstva a v takom rozsahu, aby sa dosiahli ciele hospodárenia (napr. hospodársky spôsob účelový, forma skupinová, môže byť nahradená hospodárskym spôsobom podrastovým, formou maloplošnou a pod.). 23. Žalovaný upriamil pozornosť na súčasnú právnu úpravu na úseku lesného hospodárstva, ktorá dáva možnosť úpravy PSL, ak s ohľadom na stav lesných porastov je potrebné vykonať hospodárske opatrenia odlišne od plánu hospodárskych opatrení PSL, pričom za odlišné vykonanie plánovaného hospodárskeho opatrenia sa považuje aj úprava hospodárskeho spôsobu a jeho formy, ak sa nepresiahne objem dreva z úmyselnej ťažby v dielci s vekom nad 50 rokov o viac ako 15 % oproti objemu dreva predpísaného na ťažbu. 24. S poukazom na skutkový stav danej veci, že proces vyhotovenia PSL presahuje obdobie, v ktorom prestal platiť pôvodný PSL a ešte nezačal platiť nový PSL a obhospodarovatelia lesa sú aj ekonomicky závislí od realizácie ťažby dreva, podľa § 41 ods. 15 zákona o lesoch, hospodárske opatrenia navrhuje vyhotovovateľ PSL, odsúhlasuje ich OŠS LH po prerokovaní s obhospodarovateľom lesa a s dotknutými orgánmi štátnej správy. Ak by takúto možnosť zákon o lesoch neposkytoval, mohlo by dôjsť k poškodeniu hospodárskych záujmov obhospodarovateľov lesa (týmto postupom však nemôžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody). Za škodu, ktorá by bola spôsobená nezákonnou činnosťou (resp. nečinnosťou) zodpovedá orgán podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. 25. Žalovaný je toho právneho názoru, že mandát na vyhotovenie hospodárskych opatrení pre vyhotovovateľa PSL vyplýva priamo zo zákona o lesoch (§ 41 ods. 15 zákona o lesoch) a nie je potrebné, aby tieto práce boli súčasťou písomnej zmluvy (predmetom zmluvy o dielo medzi Národným lesníckym centrom a spoločnosťou LH Projekt-SK, s.r.o. je vyhotovenie PSL). Žalovaný zverejnil návrh PSL spolu s hospodárskymi opatreniami na elektronickej úradnej tabuli, tieto boli k dispozícii k nahliadnutiu širokej verejnosti (prostredníctvom združení s právnou subjektivitou), o zverejnení týchto údajov žalovaný informoval prostredníctvom mestských častí hlavného mesta SR Bratislavy, obecných a mestských úradov, v ktorých katastrálnom území sa lesy nachádzajú. Dôkazom toho je reakcia mnohých občianskych združení, ktoré zaslali žalovanému pripomienky a požiadavky ako aj reakcia občanov a rôznych organizácií na plánovaný výrub lesov na ostrove Sihoť. 26. Základnými vnútroštátnymi dokumentmi pri zabezpečovaní úloh pri budovaní území sústavy Natura 2000 (súvislé chránené územie, v rámci ktorého sa uplatňujú vhodné spôsoby hospodárenia v prospech zachovania chránených druhov a biotopov) je národný zoznam navrhovaných chránených vtáčích území a národný zoznam navrhovaných ÚEV. V národnom zozname ÚEV sa nachádza aj územie identifikované kódom SKUEV0280 Devínska Kobyla. Predmetné územie bolo navrhované do národného zoznamu z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu, okrem iného aj ochrany kyslomilných bukových lesov (9110). Na tomto území sú navrhované menežmentové opatrenia: ponechávanie stromov a drevnej hmoty v porastoch (ojedinelo stojacich stromov, skupiny stromov a ležaniny), zachovať alebo cielene obnoviť pôvodné druhové zloženie lesných porastov, odstraňovanie inváznych druhov rastlín, odstraňovanie sukcesných drevín, prípadne bylín a vyhrabávanie stariny. Medzi činnosťami, ktoré môžu mať negatívny vplyv na ciele ochrany v chránenom území nie je uvedená ťažba dreva vykonávaná v súlade s PSL. Lokalita európskeho významu SKUEV0280 Devínska Kobyla, v ktorej platí 2. stupeň ochrany bola zaradená do národného zoznamu na základe Výnosu Ministerstva životného prostredia SR č. 3/2004-5.1 zo 14. júla 2004, ktorým sa vydáva národný zoznam ÚEV. 27. Žalovaný uviedol, že PSL neobsahuje hospodárske opatrenia v lesoch, ktoré by presahovali rámec správy danej chránenej lokality, pretože hospodárenie chránenej lokality je obmedzený zákonom č. 543/2002 Z.z. a podlieha podľa § 41 ods. 13 zákona o lesoch záväznému vyjadreniu dotknutých orgánov štátnej správy, ktorým kontrolujú splnenie pripomienok a požiadaviek uplatnených podľa § 41 ods. 8 zákona o lesoch. IV. Replika žalobcu. 28. Žalobca v replike z 24.08.2017, doručenej súdu elektronicky dňa 30.08.2017 zhrnul a reagoval na vyjadrenie žalovaného s tým, že žalobca sa domáha preskúmania nezákonného rozhodnutia o odsúhlasení obnovnej ťažby dreva na území Európskeho významu (UEV alebo lokality Natura 2000) Devínska Kobyla v tesnej blízkosti obytného územia v Dúbravke v rámci hospodárskych opatrení pred schválením nového PSL na obdobie 2016 -2025 a to bez účasti verejnosti, v rozpore so smernicou Rady 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (smernica), pri prenesení funkcie štátu na podnikateľa, bez mandátu spoločnosti LH Projekt s.r.o. na podanie návrhu na jej vykonanie. Námietka spočíva v tom, že ide o neprimerane masívny výrub, keď na obdobie 10 rokov 2006-2015 PSL prijatý za účasti dotknutej verejnosti určil v UEV ťažbu buka v objeme 2.813 m3 dreva, t.j. v priemere 281 m3 ročne. Napadnutým úkonom za vylúčenia dotknutej verejnosti bola na tomto území odsúhlasená ťažba buka na rok 2016 v objeme 1.175 m3, t.j. v objeme takmer polovice ťažby schválenej predošlým PSL na 10 rokov. Žalobca je presvedčený, že obnovná ťažba môže mať na biotop významný vplyv a svoj názor oprel o stanovisko Európskej komisie zo dňa 21.01.2016, podľa ktorej, lesy v lokalitách NATURA 2000 (UEV a chránené vtáčie územia) je možné obhospodarovať s cieľom plniť aj iné funkcie okrem ochrany prírody, napr. produkcia dreva, lov a rekreácia, ale nie v rámci správy lokality (ktorou sa myslia len opatrenia, ktoré slúžia na ochranu lokalít) najmä nie bez toho, aby sa na také zásahy ktoré nie sú zamerané výslovne na ochranu vyžadovalo posúdenie ich vplyvu na biotop podľa čl. 6 ods. 3 smernice. Smernicu je podľa ESD potrebné vykladať v súlade so zásadou obozretnosti, ktorú ohľadom starostlivosti o životné prostredie zaviedla zmluva o ES v čl. 174 ods. 2 tak, že pokiaľ existuje hoci aj len nebezpečenstvo, že zásah môže ohroziť ciele ochrany tejto lokality, musí sa na neho prihliadať ako na plán alebo projekt, ktorý bude mať pravdepodobne významný vplyv na chránenú lokalitu a nie je potrebné mať istotu, že taký vplyv bude mať (rozsudok ESD C-127/02 zo 07.09.2004). 29. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že ohľadne vylúčenia významného vplyvu obnovnej ťažby na chránený biotop žalovaný nemal žiadne objektívne podklady. Lesy SR vôbec nemajú k dispozícii údaje, ktoré by taký vplyv mohli vylúčiť, nevedia kde presne sa chránený biotop nachádza, nevedia koľko z neho už vyrúbali, ani koľko z neho spolu chcú vyrúbať, nevedia ani to, koľko prirodzeného zmladenia sa reálne v biotope príjme, ani koľko prirodzeného zmladenia tvorí buk, ktorý je cieľom ochrany. Ak ohľadom obnovnej ťažby neexistuje z objektívneho hľadiska vylúčenie pochybnosti o neprítomnosti nepriaznivých účinkov na chránený biotop, je nutné vychádzať z toho, že ťažba môže mať významný vplyv na chránený biotop. Z uvedeného vyplýva, že vo veci nejde o činnosti uvedené v prílohe č. 1 Aarhuského dohovoru, ani o činnosti uvedené v prílohe č. 8 zákona č 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, do ktorého boli implementované povinnosti SR podľa Aarhuského dohovoru, preto Aarhuský dohovor sa na predmetnú vec expresis verbis nevzťahuje (čl. 6 ods. 1 písm. a) dohovoru). V tomto kontexte treba vykladať list Európskej komisie zo dňa 21.01.2016, v ktorom sa konštatuje, že dotknutá verejnosť musí mať právo napadnúť akékoľvek rozhodnutie, úkon alebo opomenutie, ktoré sú v rozpore s požiadavkami týkajúcimi sa účasti verejnosti stanovenými v čl. 6 Aarhuského dohovoru a ak ide o činnosti ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie, dotknutá verejnosť musí mať právo napadnúť také rozhodnutie, úkon alebo opomenutie, ktoré boli prijaté v rozpore s požiadavkami týkajúcimi sa účasti verejnosti stanovenými v čl. 6 Aarhuského dohovoru. Podľa názoru ESD vyjadreného v rozhodnutí C-127/02 ak je vnútroštátny súd vyzvaný, aby overil legalitu povolenia zásahu do chráneného biotopu v zmysle čl. 6 ods. 3 smernice, môže overiť, či medze voľného uváženia vnútroštátnych orgánov stanovené týmto ustanovením boli dodržané, pretože povinnosť prijať všetky opatrenia potrebné na dosiahnutie zmyslu smernice je záväznou povinnosťou uloženou čl. 249 (3) zmluvy o ES všetkým orgánom členských štátov vrátane súdov. Podľa žalobcu tak ESD uvedeným rozsudkom priznal právo jednotlivca dovolávať sa smernice a právo vnútroštátneho súdu vziať smernicu do úvahy so záväzným účinkom. 30. Žalobca odvodil svoju aktívnu legitimáciu v zmysle § 254 Správneho súdneho poriadku s tým, že v zmysle judikatúry ESD, jednotlivec má právo dovolávať sa overenia legality zásahu do životného prostredia v chránenom biotope z pohľadu dodržania medzí voľného uváženia stanovených smernicou a v zmysle čl. 6 ods. 2 písm. b) Aarhuského dohovoru, žalobca musí mať právo napadnúť také rozhodnutie, úkon alebo opomenutie, ktoré sú v rozpore s požiadavkami týkajúcimi sa účasti verejnosti stanovenými v čl. 6 Aarhuského dohovoru. 31. V ďalšom sa žalobca k veci samej zaoberal otázkami s ktorými by sa mal zaoberať súd a to: - či je 2 stupeň ochrany v UEV podľa práva SR v súlade s čl. 6 ods.3 smernice - či sú náležitosti PSOL podľa práva SR v súlade s čl. 4 ods. 4 smernice - či je proces prijímania hospodárskych opatrení v lesoch patriacich do sústavy NATURA 2000 pred schválením PSOL, pokiaľ ide o obnovnú ťažbu, v súlade s čl. 6 ods. 2 písm. b) Aarhuského dohovoru? V. Duplika žalovaného. 32. Žalovaný v duplike z 24.08.2017, doručenej súdu dňa 30.08.2017 sa vyjadril k doplneniu žaloby s tým, že listom z 30.05.2016 žalobca požiadal Okresný úrad Bratislava, Odbor starostlivosti o ŽP (ďalej len „OU-BA-OSZP”) o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. v súvislosti s výrubom stromov v UEV Devínska Kobyla v rámci návrhu hospodárskych opatrení v roku 2016. OU-BA-OSZP listom č. OU-BA-OSZP1-2016/60159-ROP zo dňa 07.06.2016 sprístupnil žalobcovi požadované informácie v zákonom stanovenej lehote a v plnom rozsahu. Na základe predložených podkladov a stanovísk Štátnej ochrany prírody SR, ktorý nemal k návrhu hospodárskych opatrení žiadne pripomienky, vydal v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny vyjadrenie č. OU-BA-OSZP1- 2015/95581-ROP zo dňa 17.12.2015. Vzhľadom k tomu, že žalobca neuviedol v doplnení žaloby žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by preukazovali porušenie platných právnych predpisov zo strany žalovaného, opätovne navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. VI. Právne posúdenie. 33. Krajský súd v Bratislave pred meritórnym prejednaním veci skúmal podmienky prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutej listiny s označením Odsúhlasené hospodárske opatrenia v lesnom celku Lesy SR Bratislava v období od skončenia platnosti programu starostlivosti o lesy (2006 - 2015) do schválenia návrhu programu starostlivosti o lesy (2016 - 2025) pod č. OU-BA-OOP4-2015/053582 zo dňa 21.12.2015 a dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pretože bola podaná neoprávnenou osobou. 34. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu v čase platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - OSP, podľa piatej časti druhej hlavy, § 247 vo veci rozhodovania o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP (zák.č. 162/2015 Z.z.). Obidva zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu poskytnutia súdnej ochrany pred správnym súdom. Súdna ochrana je založená na typových žalobách vymedzených v § 6 ods. 2 SSP, ktoré upravujú právny režim tejto ochrany. Žalobcom podaná žaloba podľa § 247 OSP bola do účinného SSP typologicky v zmysle § 6 ods. 2 písm. a) preklopená do § 177. 35. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 36. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 37. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 38. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 39. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 40. Podľa § 98 ods.1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 41. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 42. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 43. Podľa § 178 ods. 3 SSP, zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. 44.Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 45. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 46. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, v znení účinnom v čase vydania opatrenia, vyhotovenie programu starostlivosti je postup, ktorého výsledkom je program starostlivosti podľa § 40 ods. 1 až 3 a 7. 47. Podľa § 41 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, úlohy súvisiace so zabezpečením a organizáciou vyhotovenia programu starostlivosti a jeho schvaľovaním vykonáva príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva. Výber vyhotovovateľa programu starostlivosti zabezpečuje verejný obstarávateľ, ktorým je ministerstvo, alebo na základe jeho poverenia príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva alebo právnická osoba, ktorej zriaďovateľom alebo zakladateľom je ministerstvo. 48. Podľa § 41 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, po uzatvorení zmluvy s vyhotovovateľom programu starostlivosti podľa odseku 5 alebo § 40 ods. 6 vyhotovovateľ programu starostlivosti vypracuje správu o doterajšom hospodárení a o určení zásad na vyhotovenie programu starostlivosti pre príslušný lesný celok (ďalej len "správa o hospodárení"), ktorú predloží príslušnému orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, najneskôr do konca februára posledného roka platnosti programu starostlivosti. 49. Podľa § 41 ods. 8 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, orgán štátnej správy lesného hospodárstva bezodkladne oznámi dotknutým orgánom štátnej správy, právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých práva môžu byť vyhotovením programu starostlivosti dotknuté, že do správy o hospodárení môžu nahliadnuť a zároveň ich vyzve na predloženie pripomienok k správe o hospodárení a požiadaviek na vypracovanie pokynov na vyhotovenie programu starostlivosti v lehote do 15 dní od doručenia oznamu; na pripomienky a požiadavky, ktoré neboli predložené v určenej lehote, sa neprihliada. V ozname uvedie dátum prerokovania správy o hospodárení a predložených pripomienok a požiadaviek, ktoré sa uskutoční najneskôr do siedmich dní od posledného dňa lehoty, určenej na ich predloženie. 50. Podľa § 41 ods. 9 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, o výsledkoch prerokovania správy o hospodárení a pripomienok a požiadaviek podľa odseku 8 sa vyhotoví protokol, ktorý obsahuje pokyny na vyhotovenie programu starostlivosti a termín predloženia návrhu programu starostlivosti orgánu štátnej správy lesného hospodárstva najneskôr do 15. decembra posledného roku platnosti programu starostlivosti. 51. Podľa § 41 ods. 10 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, konanie o vyhotovení programu starostlivosti sa začína dňom vyhotovenia protokolu podľa odseku 9. Na pripomienky a požiadavky podľa odseku 8 uplatnené po vyhotovení protokolu sa neprihliada. 52. Podľa § 41 ods. 13 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, návrh programu starostlivosti schvaľuje orgán štátnej správy lesného hospodárstva po záväznom vyjadrení dotknutých orgánov štátnej správy, ktorým kontrolujú splnenie pripomienok a požiadaviek uplatnených podľa odseku 8, rozhodnutím, ktorého prílohou je program starostlivosti. Ak predložený návrh obsahuje nedostatky, ktoré zabraňujú jeho schváleniu, vráti ho vyhotovovateľovi programu starostlivosti a určí požiadavky alebo podmienky, po splnení ktorých možno program starostlivosti predložiť na jeho schválenie. O schválení programu starostlivosti rozhodne najneskôr do jedného roka od začatia konania o vyhotovení programu starostlivosti; ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch túto lehotu predĺžiť. Účastníkom konania a zúčastneným osobám sa doručuje len oznámenie o schválení programu starostlivosti. Odvolanie proti rozhodnutiu o schválení programu starostlivosti nemá odkladný účinok; účastník konania sa môže odvolať len v tej časti, ktorá sa ho týka. 53. Podľa § 41 ods. 15 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, hospodárske opatrenia v období od skončenia platnosti programu starostlivosti do schválenia návrhu programu starostlivosti navrhuje vyhotovovateľ programu starostlivosti a odsúhlasuje ich orgán štátnej správy lesného hospodárstva po prerokovaní s vlastníkom, správcom a obhospodarovateľom lesa a s dotknutými orgánmi štátnej správy. 54. Podľa § 41 ods. 18 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, na konanie podľa odsekov 8, 9 a 15 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 55. Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 56. Podľa § 67 ods. 4 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, ak združenie s právnou subjektivitou nie je účastníkom správneho konania, je zúčastnenou osobou, ak predmet jeho činnosti súvisí s využívaním a ochranou lesného majetku a ak písomne oznámi svoju účasť v konaní najneskôr do 7 dní od upovedomenia o začatom konaní podľa odseku 5. 57. Podľa § 67 ods. 5 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, združenie podľa odseku 4 môže písomne požiadať orgán štátnej správy lesného hospodárstva, aby ho upovedomil o začatých správnych konaniach, v ktorých môžu byť dotknuté jeho záujmy. Žiadosť musí obsahovať najmä názov združenia, jeho sídlo, identifikačné číslo, meno a priezvisko osoby oprávnenej konať v mene občianskeho združenia a určenie konania, o ktorého začatí chce byť združenie upovedomené, vrátane uvedenia záujmov, ktoré by mohli byť týmto konaním dotknuté. 58. Podľa § 67 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, orgán štátnej správy lesného hospodárstva, ktorému žiadosť podľa odseku 5 bola doručená, je povinný upovedomiť združenie podľa odseku 4 o začatých správnych konaniach, v ktorých môžu byť dotknuté jeho záujmy, a to najneskôr do siedmich dní odo dňa začatia konania alebo odo dňa doručenia žiadosti, ak sa konanie už začalo. VII. Závery správneho súdu. 59. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 60. Pred meritórnym posúdením veci súd skúmal procesné podmienky konania v intenciách aktívnej legitimácie v zmysle § 178 SSP. V tejto súvislosti súdu neunikla skutočnosť, že žalobca svoju žalobnú legitimáciu opiera raz o ust. § 178 ods. 3 SSP vo vzťahu k všeobecnej správnej žalobe a druhý raz o ust. §254 SSP vo vzťahu k žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy. 61. S dôrazom na typovú ochranu predmetnej správnej žaloby podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, keďže v zmysle jej obsahu nemožno žalobe priradiť niektorý z osobitných režimov typovej ochrany podľa § 6 ods. 2 písm. b) až k) SSP (sám žalobca označil podanie žaloby podľa § 247 OSP), súd skúmal žalobnú legitimáciu v zmysle § 178 ods. 1 SSP, s poukazom na označenie žalobcu ako fyzickej osoby a obsah podanej žaloby, či vydaným opatrením bol ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, ktoré by malo vyplývať už z účasti v administratívnom konaní. 62. Legislatívna konštrukcia správneho súdnictva v SSP vychádza z čl. 46 ods.2 ústavy, podľa ktorého sa na súd vo veci preskúmania rozhodnutia orgánu verejnej správy môže obrátiť ten, kto tvrdí, že bol týmto rozhodnutím (v danom prípade opatrením), na svojich právach ukrátený, pričom ústava umožňuje zákonodarcovi obmedziť možnosti prístupu na súd a zároveň ustanovuje hranice takej možnosti tým, že preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd nesmie byť spod právomoci súdu vylúčené. Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu podľa SSP nestačí, že žalobca bol účastníkom správneho konania (čo v danom prípade nebol), ale zároveň musel byť ako účastník správneho konania napadnutým rozhodnutím, ako aj postupom správneho orgánu na svojich právach ukrátený. Správne súdnictvo nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené, prípadne aspoň potenciálne možné. Dokonca ani samotné postavenie účastníka v správnom konaní ešte neznamená naplnenie podmienky ukrátenia práv žalobcu. Článok 46 ods. 2 posledná veta ústavy sa vzťahuje na situácie, keď zákonodarca obmedzí možnosť súdneho prieskumu správnych rozhodnutí určitého druhu, ale aj v takom prípade musí byť umožnené dotknutej osobe obrátiť sa na súd so žalobou o preskúmanie správneho rozhodnutia, inak vylúčeného zo súdneho preskúmania, ak sa týka základných práv a slobôd. Uvedené nepriamo vplýva aj na rozsah aktívne procesne legitimovaných osôb na konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. 63. Konanie v správnom súdnictve má kontradiktórnu povahu, preto sú účastníkmi konania v zásade žalobca a žalovaný. Okrem týchto osôb sú účastníci konania vždy vymedzení zákonom. Okruh osôb, ktoré môžu vystupovať na strane žalobcu upravuje § 178 SSP, z ktorého vyplýva obmedzenie procesnej legitimácie len na tie fyzické a právnické osoby, ktoré boli účastníkmi administratívneho konania a ktoré o sebe tvrdia, že ako účastníci administratívneho konania boli rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátené na svojich právach alebo právom chránených záujmoch t.zn., že im takýmto rozhodnutím bola spôsobená ujma. Samotné tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, nepostačuje. S takýmto tvrdením musí korešpondovať jeho subjektívne oprávnenie, ktoré vychádza z konkrétneho právneho predpisu. Pokiaľ sa žalobca domáha ochrany cudzích práv alebo ak žiada ochranu svojho práva, aj keď v skutočnosti o jeho právo nejde, žaloba je podaná neoprávnenou osobou. Správny súd preto v každej veci posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie správnej žaloby v správnom súdnictve. V prípade, ak správny súd zistí, že žalobca nebol účastníkom administratívneho konania alebo ako účastník administratívneho konania nebol ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, rozhodne, že nebol oprávnený ani na podanie správnej žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu uznesením podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP správny súd správnu žalobu odmietne. Aktívna procesná legitimácia na podanie žaloby v správnom súdnictve je inštitútom práva procesného, na rozdiel od všeobecného súdnictva, kde všeobecný súd posudzuje predovšetkým aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ako aj pasívnu vecnú legitimáciu. Posudzuje, či sú účastníci konania nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich z hmotného práva. Tieto inštitúty nie je možné zamieňať. 64. V predmetnej právnej veci správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného podal M. ako fyzická osoba a predmetom súdneho prieskumu má byť listina s označením „Odsúhlasené hospodárske opatrenia v lesnom celku Lesy SR Bratislava v období od skončenia platnosti programu starostlivosti o lesy (2006 - 2015) do schválenia návrhu programu starostlivosti o lesy (2016 - 2025)" pod č. OU-BA-OOP4-2015/053582 zo dňa 21.12.2015. Touto listinou žalovaný oznámil Lesom Slovenskej republiky, š.p., Odštepný závod Smolenice, odsúhlasené hospodárske opatrenia v lesnom celku Lesy SR Bratislava v období od skončenia platnosti programu starostlivosti o lesy (2006 - 2015) do schválenia návrhu programu starostlivosti o lesy (2016 - 2025)" tak, ako boli predložené vyhotovovateľom s tým, že obnovná ťažba v JPRL XXX bude vykonaná po dohode so Štátnou ochranou prírody SR a budú zohľadnené v čo najväčšej miere odporúčania OÚ BA OSZP. 65. Správny súd považuje za nesporné, že žalobca ako fyzická osoba nebol účastníkom administratívneho konania, nakoľko konanie o hospodárskych opatreniach v období od skončenia platnosti programu starostlivosti do schválenia návrhu programu starostlivosti podľa § 41 ods. 15 zákona o lesoch, vymedzuje subjekty s ktorými orgán štátnej správy program starostlivosti pred odsúhlasením prerokuje a to s vlastníkom, správcom a obhospodarovateľom lesa a s dotknutými orgánmi štátnej správy, pričom žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, že by mal titul niektorého z týchto subjektov. Žalobca v zmysle správneho poriadku nemal v tejto časti konania ani postavenie zúčastnenej osoby na konaní, ktorej postavenie je však v inej pozícii ako postavenie účastníka konania (zúčastnená osoba nemá možnosť vynútiť si, aby sa pri uplatnení jej práv na priebehu správneho konania niečo zmenilo, zúčastnenej osobe chýbajú také práva, ako je právo na oznámenie rozhodnutia, právo na to, aby sa jej pripomienkami správny orgán zaoberal a musel ich brať pri rozhodovaní do úvahy, nemá právo na podanie odvolania). Správny poriadok v § 15a ods. 2 priznáva zúčastnenej osobe právo aby bola upovedomená o začatí konania a o podaniach účastníkov konania, právo zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke, právo navrhovať dôkazy. V tejto súvislosti treba povedať, že priamo zákon o lesoch v § 67 ods. 4 až ods. 6 zakotvuje právo účasti v konaní občanom, prostredníctvom združení zriadených v súlade so zákonom (napr. zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov), takže z uvedeného je možné vyvodiť nepochybne záver, že žalobca ako fyzická osoba, nie je osobou oprávnenou na podanie predmetnej žaloby, pretože odsúhlasené hospodárske opatrenia, adresované obhospodarovateľovi Lesy SR, š.p., nespôsobujú ukrátenie na právach v jeho právnej sfére. Na tomto mieste je potrebné podporne uviesť, ako súd zistil z administratívneho spisu, že žalobca v rámci správneho konania, po tom ako získal informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, neprejavil dostatočný záujem v konaní o hospodárskych opatreniach získať postavenie zainteresovanej verejnosti, a to podaním písomného stanoviska, pripomienok k hodnotiacej správe a navrhovanej činnosti. Vzhľadom na uvedené, žalobcovi ako fyzickej osobe nemožno priznať aktívnu procesnú legitimáciu na podanie predmetnej žaloby, keď v rozhodovacom procese v záležitostiach životného prostredia, je zabezpečený prístup verejnosti prostredníctvom správneho poriadku ako aj zákona o lesoch, inštitútom zúčastnenej osoby, ktorou v zmysle § 67 ods. 4 až ods. 6 zákona o lesoch v spojení so zákonom č. 83/1990 Zb. môže byť združenie s právnou subjektivitou. 66. Na to, aby niekto mohol právne relevantným spôsobom ovplyvniť správne konanie, je potrebné postupovať v súlade so zákonom. Žalobná legitimácia zainteresovanej verejnosti sa týka verejného záujmu v oblasti životného prostredia a bola legislatívne upravená vo veciach na základe požiadavky vyplývajúcej z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci prejudiciálnej otázky C- 240/09. Aktívne legitimovaným subjektom je zainteresovaná verejnosť, ktorá tvrdí, že rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. V nadväznosti na znenie § 42 ods. 1 písm. a) SSP sa pritom musí jednať o veci životného prostredia, v ktorých má zainteresovaná verejnosť podľa osobitných predpisov právo na účasť v správnom konaní. 67. S poukazom na vyššie uvedené správny súd uzavrel, že žalobcovi neprináleží aktívna procesná legitimácia a žalobu podanú zjavne neoprávnenou osobou v súlade s § 98 ods. 1 písm. e) SSP, odmietol. 68.Predmetný záver by v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (platný a účinný do 30.06.2016) viedol k zastaveniu konania (§ 250d ods.3 O.s.p.) a podľa Správneho súdneho poriadku (platný a účinný od 01.07.2016), ktorý sa vzťahuje aj na konanie začaté podľa piatej časti O.s.p., je neprípustnosť súdneho preskúmania žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu dôvodom pre odmietnutie žaloby. Aplikácia SSP preto nemôže byť v neprospech žalobcu, nakoľko podľa predchádzajúcej právnej úpravy, by napadnutá listina rovnako nemohla byť preskúmaná súdom. 69. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bola žaloba odmietnutá. 70. Toto uznesenie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák.č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu v časti výroku odmietnutia žaloby, po nadobudnutí právoplatnosti možno podať kasačnú sťažnosť prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave (§ 438 SSP v spojení s § 444 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).