Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/113/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200984 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016200984.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: Cyklokoalícia, občianske združenie, so sídlom: Partizánska 2, 821 08 Bratislava, IČO: 31 800 394 Bratislava, zastúpený: Mgr. Kristína Babiaková, advokátka, Holubyho 37, 902 01 Pezinok, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti účastníka v 1. rade: BLUMENTAL REZIDENCIA II, s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 47 257 296, v 2. rade: BLUMENTAL OFFICE II, s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 47 257 288, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVP2-2016/031874/ZAD zo dňa 06.04.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto číslo záznamu: 6637/49519/2015/STA/Kul zo dňa 27.11.2015 a rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky naše číslo: OU-BA-OVP2-2016/031874/ZAD zo dňa 06.04.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Účastníkovi v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 13.07.2015 doručila spoločnosť K.T.plus, zástupca stavebníkov BLUMENTAL OFFICE II, s.r.o., Bratislava a BLUMENTAL REZIDENCIA II, s.r.o., Bratislava Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, oddelenie územného konania a stavebného poriadku, Bratislava (ďalej len „stavebný úrad“) Návrh na vydanie zmeny územného rozhodnutia pre stavbu „Obchodno-spoločenský komplex Mýtna - Radlinského, Bratislava, časť - 2. etapa“. Na stavbu bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby vydané stavebným úradom dňa 16.09.2009, právoplatným dňa 27.10.2009 a následne rozhodnutím o predĺžení platnosti rozhodnutia pod č. 4981/32506*2012/STA/Gal zo dňa 29.10.2014, právoplatným dňa 11.09.2014. Pre 1. etapu bolo vydané stavebné povolenie pod ev. č. 575/3376/2015/STA/Kam/ G zo dňa 21.01.2015, právoplatné dňa 04.03.2015. Zmena územného rozhodnutia spočíva najmä v rozdelení stavby na dve etapy, v zmene parcelácie pozemkov ako aj v zmene názvu stavby z pôvodného názvu „Administratívno - obytný súbor Mýtna - Radlinského, Bratislava“ na „Obchodno-spoločenský komplex Mýtna - Radlinského, Bratislava, časť - 1. etapa a časť 2. etapa“. Predmetom žiadosti je zmena územného rozhodnutia - 2. etapa, Obchodno-spoločenský komplex pre územné rozhodnutie z roku 2009 a navrhuje sa výstavba zo strany Radlinského ulice. 2. Verejnou vyhláškou bolo uverejnené, ktorá bola vyvesená dňa 16.10.2015 a zvesená dňa 02.11.2015, stavebným úradom Oznámenie o začatí územného konania a nariadenie ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním. Stavebný úrad oznámil začatie územného konania v súlade s § 36 ods. 1 v súčinnosti s § 41 Stavebného zákona dotknutým orgánom a známym účastníkom konania a nariadil za účelom prerokovania tohto návrhu ústne pojednávanie na deň 13.11.2015 (piatok) o 10.00 hod. so stretnutím pozvaných pri vstupe na stavenisko z Radlinského ulice. Stavebný úrad súčasne upozornil účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne (§ 36 ods. 1 Stavebného zákona). 3. Stavebný úrad požiadal interným listom zo dňa 28.07.2015 o uverejnenie na úradnej tabuli a na webovom sídle Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto a pripojil: a/ kópiu návrhu na vydanie zmeny územného rozhodnutia na stavbu: „Obchodno-spoločenský komplex Mýtna - Radlinského, Bratislava, časť - 2.etapa“, na pozemkoch parc. č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/XX, k.ú. R. H. s prípojkami inžinierskych sietí aj na pozemkoch parc. č. XXXXX/X, XXXXX/X k.ú. R. H., z 13.07.2015, b/ Oznámenie o začatí konania - informácia. 4. Dňa 16.11.2015 doručil žalobca stavebnému úradu Pripomienku k projektu „Obchodno-spoločenský komplex Mýtna - Radlinského, Bratislava, časť - 2.etapa“, podpísanú Michalom Malým, člen výkonnej rady Cyklokoalícia a zároveň bolo priložené plnomocenstvo občianskeho združenia Cyklokoalícia, ktoré týmto splnomocnilo H.. H. H., J.., člena výkonného výboru Cyklokoalície, aby v plnej miere zastúpil žalobcu „...v konaniach podľa stavebného zákona (stavebné konanie, územné konanie, schvaľovanie a aktualizácia územnoplánovacej dokumentácie a ostatné konania v zmysle zákona č. 50/1976 Z.z.), vrátane podávania pripomienok, stanovísk a odvolaní v týchto konaniach. 5. Dňa 27.11.2015 vydal stavebný úrad rozhodnutie o umiestnení stavby č. XXXX číslo záznamu: 6637/49519/2015/STA/Kul, „Obchodno-spoločenský komplex Mýtna - Radlinského, časť - 2.etapa“ na pozemkoch registra „C“ parc. č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, k.ú. R. H., s prípojkami inžinierskych sietí aj na pozemkoch parc. č. XXXXX/X, XXXXX/X k.ú. R. H., pre navrhovateľa BLUMENTAL OFFICE II, s.r.o. Palisády 47, 811 06 Bratislava a BLUMENTAL REZIDENCIA II, s.r.o., Palisády 47, 811 06 Bratislava, tak ako je zakreslené v situačnom výkrese, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu č. 1/M 1:1000/ tohto rozhodnutia. Na prvú etapu stavby bola vydaná Mestskou časťou Bratislava - Staré Mesto zmena rozhodnutia o umiestnení stavby „Obchodno-spoločenský komplex Mýtna - Radlinského, I. etapa Administratívno- obytný súbor“ č. 6637/35186/2015/STA/Kul zo dňa 19.08.2015, právoplatné 16.11.2015. Pre umiestnenie a projektovú prípravu zostávajú naďalej v platnosti podmienky uvedené v rozhodnutí o umiestnení stavby č. 1155 pod č. 4679/36613/2015/STA/Kul zo dňa 16.09.2009, právoplatným 27.10.2009 a predĺženia jeho platnosti vydané Mestskou časťou Bratislava - Staré Mesto pod č. 4981/32506/2012/STA/Gal zo dňa 31.07.2012, právoplatné dňa 11.09.2012, v rozsahu ďalej uvedených zmien sa nahrádzajú týmito novými podmienkami, ktoré stanovil na str. 2 až 14 uvedeného rozhodnutia. 6. V odôvodnení ďalej uviedol, že cit.: „Okruh účastníkov konania stavený úrad stanovil v súlade s § 34 stavebného zákona. Dňa 18.11.2015 podali pripomienky DKK Consulting, s.r.o. v zst. Konateľkou E.. F. L., H. XX, L., ktorá bola podaná po lehote a dňa 16.11.2015 Cyklokoalícia, Partizánska 2, Bratislava, ktorá nie je účastníkom konania. Pripomienkou týkajúcou sa zamýšľanej obojstrannej cyklotrasy uvažovanej v návrhu Územného generelu dopravy HMB sa stavebný úrad zaoberal a vyhodnotil je ako neopodstatnenú.“ 7. Rozhodnutie o umiestnení stavby zo dňa 27.11.2015 nebolo žalobcovi doručené. 8. Dňa 01.02.2016 doručil žalobca stavebnému úradu odvolanie proti rozhodnutiu č. 6637/49519/2015/ STA/Kul prostredníctvom portálu slovensko.sk, podpísané zaručeným elektronickým podpisom v zmysle zákona č. 305/2013 Z.z., v ktorom namietal, že nebol považovaný za účastníka konania a na jeho námietky malo byť prihliadané, nebolo mu doručované ani rozhodnutie o umiestnení stavby v zmysle § 24 Správneho poriadku. Ďalej namietal porušenie § 32 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku a dodal, že keď stavebný úrad neuznal námietky žalobcu za relevantné, mal ich uviesť v rozhodnutí a rovnako mal uviesť, ako sa s námietkami vyrovnal. Žalobca uviedol, že územné rozhodnutie nie je v súlade s § 47 písm. a/, b/, j/, k/ , § 62 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ Stavebného zákona ako aj s viacerými ustanoveniami Správneho poriadku a preto žiada uvedené rozhodnutie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. 9. Dňa 07.03.2016 doručil stavebný úrad žalovanému odvolanie žalobcu. V odstúpení odvolania stavebný úrad uviedol, že rozhodnutie č.j. 6637/49519/2015/STA/Kul zo dňa 27.11.2015, nadobudlo právoplatnosť dňa 18.01.2016. Dňa 05.02.2016 (02.02.2016 nepodpísané) bolo evidované v podateľni stavebného úradu podanie žalobcu, ktorým sa voči uvedenému rozhodnutiu odvoláva. Neprípustné odvolanie predložil žalovanému ako nadriadenému správnemu orgánu stavebný úrad na ďalší postup. Odstúpenie odvolania stavebný úrad dal na vedomie (bez príloh) 1. BLUMENTAL OFFICE II, s.r.o. Palisády 47, 811 06 Bratislava a 2.BLUMENTAL REZIDENCIA II, s.r.o., Palisády 47, 811 06 Bratislava. 10. Žalovaný listom zo dňa 06.04.2016 č. OU-BA-OVP2-2016/031874/ZAD Označenom ako Oznámenie o vybavení podnetu na preskúmanie právoplatného rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, č. 6637/49519/2015/STA/Kul zo dňa 27.11.2015 v konaní mimo odvolacieho konania, oznámil žalobcovi, v predmetnom konaní žalobca nemal postavenie účastníka konania a preto vyhodnotil jeho odvolanie, ako podnet na preskúmanie právoplatného rozhodnutia v konaní mimo odvolacieho konania podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku. Žalovaný uviedol, že nezistil v konaní také porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo jeho zmenu alebo zrušenie v mimo odvolacom konaní, a preto ponechal napadnuté rozhodnutie stavebného úradu v platnosti. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 11. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu dňa 09.06.2016 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVP2-2016/031874/ZAD zo dňa 06.04.2016 a rozhodnutia stavebného úradu č. 6637/49519/2015/STA/Kul zo dňa 27.11.2015, ktorým bola umiestnená stavba „Obchodno-spoločenský komplex Mýtna - Radlinského, časť - 2. etapa“ a vrátenia veci na ďalšie konanie. 12. Žalobca je občianske združenie podporujúce rozvoj mestskej cyklistiky v Bratislave a rozvoj cyklistickej dopravy na Slovensku. Tiež monitoruje a pripomienkuje stav verejných priestorov tak, aby boli bezbariérové a vyhovujúce pre peších. Cieľmi žalobcu, v zmysle jeho stanov, je posilňovanie povedomia o cyklistickej, pešej a inej nemotorovej doprave; obhajoba záujmov mestských cyklistov a peších; propagácia bicykla ako alternatívneho dopravného prostriedku, spolupodieľanie sa na výskumoch ohľadne mestskej cyklistiky, navrhovanie riešení pre cyklistickú a pešiu infraštruktúru a pre bezbariérové verejné priestory; vytváranie jednotnej platformy pre fyzické i právnické osoby pôsobiace v oblasti mestskej cyklistiky v Bratislave; vzdelávanie verejnosti ohľadne výhod použitia bicykla; ochrana životného prostredia. 13. Žalobca napĺňa a chráni právo v zmysle čl. 44 Ústavy SR a aktívne sa zapája aj do povoľovacích procesov vo vzťahu k novým stavbám, ktoré môžu mať dopad a vplyv na rozvoj, resp. obmedzovanie cyklistickej dopravy. Zapojil sa aj do územného konania vo veci zmeny územného rozhodnutia stavby „Obchodno-spoločenský komplex Mýtna - Radlinského, Bratislava, časť - 2. etapa", vzhľadom k tomu, že na ulici Radlinského je v Územnom genereli Hlavného mesta Bratislavy do budúcna naplánovaná významná cyklotrasa, pomenovaná ako R13 - Račianska magistrála. 14. Žalobca uviedol, že dňa 13.10.2015 bolo verejnou vyhláškou zverejnené oznámenie stavebného úradu č. 6637/43100/2015/STA/Kul, o začatí územného konania a nariadenia ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním vo veci návrhu na vydanie zmeny územného rozhodnutia pre stavbu „Obchodno-spoločenský komplex Mýtna - Radlinského, Bratislava, časť 2. etapa", pre spoločnosť K.T. plus, s.r.o., ako splnomocneného zástupcu navrhovateľov BLUMENTAL OFFICE II, s.r.o. a BLUMENTAL REZIDECIA II, s.r.o. zo dňa 13.07.2015. K začatému územnému konaniu zaslal žalobca svoje pripomienky a návrhy elektronickou poštou dňa 20.10.2015 a vyjadrenie zo dňa 12.11.2015, ktoré urobil elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom prostredníctvom portálu <https://www.slovensko.sk>, ktoré podpísal H. H., člen výkonnej rady žalobcu. Súčasťou tohto listu bolo priložené plnomocenstvo, ktorým štatutár žalobcu splnomocnil H. H. na zastupovanie žalobcu aj „...v konaniach podľa Stavebného zákona (stavebné konanie, územné konanie...) vrátane podávania pripomienok, stanovísk a odvolaní v týchto konaniach". 15. Dňa 27.11.2015 bolo vydané rozhodnutie stavebného úradu, ktorým bola umiestnená uvedená stavba. V rozhodnutí na strane 15 stavebný úrad uviedol, že „Okruh účastníkov konania stavebný úrad stanovil v súlade s § 34 stavebného zákona. Dňa 18.11.2015 podali pripomienky DKK Consulting, s.r.o. v zast. konateľkou E.. F. L., H. XX, L., ktorá bola podaná po lehote a dňa 16.11.2015 Cyklokoalícia, Partizánska 2, Bratislava, ktorá nie je účastníkom konania. Pripomienkou týkajúcou sa zamýšľanej obojsmernej cyklotrasy uvažovanej v návrhu Územného generelu dopravy HMB sa stavebný úrad zaoberal a vyhodnotil ju ako neopodstatnenú." To, že stavebný úrad nepovažoval žalobcu za účastníka konania, vyplýva aj zo zoznamu účastníkov, ktorým bolo rozhodnutie doručené, a medzi ktorými žalobca nie je uvedený. Tomu zodpovedá aj poznámka uvedená v územnom rozhodnutí na strane 14: „Námietky a pripomienky účastníkov konania neboli vznesené". Napadnuté územné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.01.2016. O postavení žalobcu ako účastníka konania, resp. o jeho vylúčení stavebný úrad nerozhodol. Voči uvedenému územnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie dňa 06.04.2016. V čase podania odvolania bol žalobca presvedčený, že je účastníkom daného konania, keďže z neho nebol vylúčený. Preto očakával, že mu uvedené rozhodnutie bude aj riadne doručené. O vydaní rozhodnutia sa žalobca dozvedel náhodou až v čase (ako dodatočne zistil), kedy toto rozhodnutie už bolo právoplatné. O dátume nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia sa žalobca dozvedel až z listu, ktorým bolo vybavené jeho odvolanie. 16. Žalovaný v liste č. OU-BA-OVP2-2016/031874/ZAD zo dňa 06.04.2016, označenom ako „Oznámenie o vybavení podnetu na preskúmanie právoplatného rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, č. 6637/49519/2015/STA/Kul zo dňa 27.11.2015 v konaní mimo odvolacieho konania.", oznámil žalobcovi, že jeho odvolanie vyhodnotil ako podnet na preskúmanie právoplatného rozhodnutia v mimo odvolacom konaní podľa § 65 a nasl. Správneho poriadku, keďže na podanie odvolania nebol oprávnenou osobou. Žalovaný zároveň konštatoval, že nezistil v konaní také porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo jeho zmenu alebo zrušenie v mimo odvolacom konaní, a preto ponechal napadnuté rozhodnutie v platnosti. 17. Žaloba žalobcu smeruje proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného zo dňa 06.04.2016 a proti územnému rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 27.11.2015, ktorým bola umiestnená uvedená stavba, pretože žalobca je presvedčený, že tieto rozhodnutia, ako aj postup oboch orgánov, ktoré mu predchádzali, sú nezákonné. 18. Žalobca namietal predovšetkým zásah do práva na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a toto právo je vyjadrené okrem iného v základných zásadách správneho konania zakotvených v ust. § 3 Správneho poriadku. Žalobca v žalobe poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/2001, I.ÚS 84/97, I. ÚS 26/94. Žalobca je presvedčený, že v konaní, ktorého výsledkom bolo žalobou napadnuté územné rozhodnutie, bol resp. mal byť účastníkom konania. Žalovaný a ani stavebný úrad, však v rozpore so zákonom ani nerozhodli o tom, že žalobca nie je účastníkom predmetného územného konania. Žalobcovi teda odňal možnosť uplatniť všetky prostriedky obrany, ktoré mu zákon umožňuje na to, aby presadil svoje postavenie ako účastník konania, a chránil tak svoje procesné aj hmotné práva. Žalovaný tak svojím nezákonným postupom znemožnil žalobcovi využiť jeho práva, ktoré mu ako účastníkovi konania prináležia pri rozhodovaní v merite veci. Z tohto titulu je nezákonné aj územné rozhodnutie, keďže žalovaný nekonal s účastníkom konania, s ktorým konať mal, preto došlo tak k ukráteniu na jeho právach, ktoré žalobcovi, ako účastníkom konania, patria v zmysle Správneho poriadku. Taktiež namietal zásah do jeho práv byť účastníkom konania, ktoré sa týka životného prostredia a poukázal na ust. čl. 9 ods. 3 a čl. 2 ods. 4 Aarhuského dohovoru ako aj zásah do jeho ústavných práv v zmysle čl. 44 a 45 Ústavy SR. 19. Žalobca zdôraznil, že žalovaný a stavebný úrad s ním nekonali, pretože ho nepovažovali za účastníka územného konania. Nie je však zrejmý dôvod tohto postupu, keďže žalovaný a stavebný úrad tejto otázke nevenovali náležitú pozornosť. Nie je zrejmé, na základe akej úvahy došli oba orgány k uvedenému záveru, pretože sa žalobca nespochybniteľné správal ako účastník konania a v rámci konania využíval práva, ktoré prináležia iba účastníkovi konania. V lehote stanovenej žalovaným podal k územnému konaniu svoje vyjadrenie, kde sformuloval svoje pripomienky k návrhu (§ 32 Správneho poriadku) a rovnako využil právo podať odvolanie (§ 53 Správneho poriadku). Žalobca priložil k vyjadreniu aj plnomocenstvo pre H. H., člena výkonnej rady žalobcu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobca splnomocňuje túto osobu na zastupovanie v konaniach podľa stavebného zákona (stavebné konanie, územné konanie...) vrátane podávania pripomienok, stanovísk a odvolaní v týchto konaniach. Žalobca odvodzuje svoje postavenie účastníka konania z ustanovenia § 14 ods. 1, 2 Správneho poriadku a Aarhuského dohovoru. 20. V zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Stavebného zákona „Účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu 1g. " Poznámka pod čiarou č. 1g) odkazuje na ust. § 24 až § 27 zákona č. 24/2006 Z. z. Poznámka pod čiarou nemá normatívny charakter a je predovšetkým interpretačným nástrojom. V zmysle uvedenej interpretácie preto osobitným predpisom, na ktorý odkazuje ust. § 34 ods. 1 Stavebného zákona, môže byť akýkoľvek iný právny predpis, ktorý definuje alebo inak upravuje účastníctvo fyzických a právnických osôb v správnom konaní. Tento zaver platí o to viac, ak sa jeho použitím vyhovie záväznému názoru Súdneho dvora Európskej únie. Osobitným predpisom tak nepochybne môže byť aj Správny poriadok ako všeobecný procesný predpis upravujúci správne konanie aj podľa Stavebného zákona, čo vyplýva z jeho ustanovenia § 140. Keďže práva priznané Aarhuským dohovorom sú súčasťou komunitárneho práva, ustanovenia vnútroštátnych zákonov - a teda aj ustanovenie § 34 ods. 1 Stavebného zákona v spojení s § 14 ods. 1 Správneho poriadku - musia byť nevyhnutne interpretované a uplatňované tak, aby bola zabezpečená plná účinnosť a rešpektovanie práv vyplývajúcich z Aarhuského dohovoru. Právo žalobcu byť účastníkom správneho konania o vydaní rozhodnutia o umiestnení stavby podľa Stavebného zákona vyplýva z ustanovení čl. 2 ods. 4, čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru. Na základe interpretácie súladnej s predpismi EÚ a medzinárodným dohovorom je potrebné rešpektovať postavenie žalobcov ako účastníkov správneho konania o umiestnení stavby, ktorá môže mať dopad na životné prostredie. Právo EÚ a medzinárodný dohovor majú aplikačnú prednosť pred ustanoveniami vnútroštátneho práva. Ak je teda možné ustanovenie § 34 ods. 1 Stavebného zákona v spojení s ustanovením § 14 ods. 1 Správneho poriadku vyložiť tak, aby žalobca mal prístup k súdnemu konaniu, správny orgán je povinný to urobiť. 21. V prípade, ak mali stavebný úrad a následne žalovaný pochybnosti o práve žalobcu byť účastníkom, resp. o jeho postavení v tomto konaní, mal postupovať v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Ak však žalovaný dospel k záveru, že žalobca nie je účastníkom konania, mal o tom v osobitnom konaní rozhodnúť. Či ide o účastníka konania, skúma správny orgán z úradnej povinnosti počas celého konania. Ak zistí, že niekto účastníkom nie je, vydá o tom rozhodnutie. Naopak, ak zistí, že niekomu patrí postavenie účastníka konania, začne s ním ihneď jednať ako s účastníkom, uskutoční nevyhnutné procesné úkony a oboznámi ho s doterajším priebehom konania (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 22/02 zo dňa 16.04.2003). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že postup žalovaného je nielen nezákonný, ale aj neústavný. 22. Žalobca uviedol, že v danom prípade však žiadne takéto konanie neprebehlo a stavebný úrad, ako ani žalovaný o tom, že žalobca nie je účastníkom konania, doposiaľ nevydali rozhodnutie. Konštatovanie v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia o umiestnení stavby je nedostatočné a vo vzťahu k postaveniu žalobcu ako účastníka konania nemá žiadne právne účinky. Žalovaný, ako aj stavebný úrad, vo vzťahu k žalobcovi porušili jeho práva účastníka konania a postupovali v rozpore s ust. § 3, § 32, § 33 a § 47 Správneho poriadku. V duchu zásady, že z nepráva nemôže vzniknúť právo, možno konštatovať, že už samotný nezákonný postup žalovaného, ktorým znemožnil žalobcovi byť účastníkom daného konania a využiť práva, ktoré mu z tohto postavenia vyplývajú, je dôvodom na konštatovanie nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. 23. Žalobca uviedol, že napriek jeho pripomienkam sa žalovaný a stavebný úrad, vôbec nezaoberali podkladmi rozhodnutia, ktoré v predmetnom územnom konaní navrhoval žalobca („Územný generel dopravy Hlavného mesta SR Bratislavy v návrhovej časti - Návrh zmien pre územný plán - Sieť cyklotrás"; uznesenie mestského zastupiteľstva Bratislavy č. 1743/2014 zo dňa 25.09.2014, ktorým boli schválené „Zásady rozvoja cyklistickej a pešej dopravy pre Bratislavu"; uznesenie č. 13/2015, ktoré schválila Komisia pre dopravu, manažment verejnej správy a verejný poriadok pri Miestnom zastupiteľstve mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa 20.05.2015). Všetky tieto podklady podporovali hlavnú pripomienku žalobcu v územnom konaní, v ktorej žalobca upozorňoval na nutnosť prijatia takého riešenia umiestnenia stavby, ktoré by nebránilo vybudovaniu plánovanej cyklotrasy na Radlinského ulici (cyklotrasa označená ako R13 - Račianska magistrála). Žalobca namietal, že povoľovaný zámer je v rozpore s uvedenými dokumentárni a znemožňuje realizáciu naplánovanej cyklotrasy. 24. Žaloba smeruje proti rozhodnutiu žalovaného, ktoré on sám formálne označil ako list, vzhľadom k tomu, že podľa vlastného tvrdenia vyhodnotil podanie žalobcu, označeného ako „odvolanie" ako podnet na vykonanie prieskumu v mimo odvolacom konaní v zmysle ustanovenia § 65 a nasl. Správneho poriadku. Podľa tvrdenia žalovaného tak urobil preto, lebo žalobca podľa názoru žalovaného nemá postavenie účastníka konania, a teda nebol oprávnenou osobou na podanie odvolania. Ako vyplýva z právnej teórie, ako aj konštantnej judikatúry súdov (napr. rozhodnutie Ústavného súdu ČR III. ÚS 28/96 zo dňa 15. mája 1996, alebo rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 19 S 31/02 zo dňa 16. mája 2002) pri posúdení otázky, či ide o rozhodnutie je potrebné vychádzať z jeho obsahu a nie z názvu, označenia či formy. Aj úradný list je nutná považovať za rozhodnutie, ak z jeho obsahu vyplýva, že ním bolo rozhodnuté o právach a povinnostiach dotknutých osôb. V tomto prípade ide presne o takýto prípade list žalovaného, je nevyhnutné považovať za rozhodnutie, lebo z jeho obsahu vyplýva, že sa zaoberal otázkou práva žalobcu byť účastníkom konania, a nezákonným spôsobom sa s touto otázkou vysporiadal bez toho, aby žalobcovi umožnil sa voči tomuto postupu právnymi prostriedkami brániť, čím zasiahol do právnej sféry žalobcu. Z uvedeného dôvodu je žalovaný pasívne legitimovaným subjektom. III. Vyjadrenie žalovaného 25. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenému správnemu súdu dňa 27.10.2016 uviedol, že žalobca žiada správny súd, aby rozhodnutie žalovaného zo dňa 06.04.2016, ako aj rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 27.11.2015, ktorým bola umiestnená stavba „Obchodno-spoločenský komplex Mýtna - Radlinského, časť - 2. etapa“ zrušil v celom rozsahu a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové konanie a rozhodnutie. Žalobou napadnuté „Oznámenie“ bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi a na základe dostatočne zisteného stavu veci a správneho právneho posúdenia veci, pričom bolo riadne odôvodnené, t. j. poskytovalo dostatočnú skutkovú a právnu oporu. 26. Žalovaný poukázal na ust. § 250 ods. 2, § 250d ods. 3 O.s.p. a § 34 ods. 1, 2 Stavebného zákona, § 14 ods. 1 Správneho poriadku a namietal, že žalobca podal žalobu ako neoprávnená osoba. V územnom konaní nemal žalovaný postavenie účastníka konania a ani toto postavenie mu nevyplýva z ustanovení § 34 Stavebného zákona, teda sa s ním ani nemuselo konať ako s účastníkom konania. Táto skutočnosť je dôvodom na zastavenie konania podľa ustanovenia § 250d ods. 3 O.s.p. 27. Žalovaný uviedol, že v zmysle ust. § 244 ods. 1, 2 a § 247 ods. 2 O.s.p. žalobou napadnuté Oznámenie zo dňa 06.04.2016 žalovaného nie je správnym rozhodnutím vydanom v správnom konaní v zmysle ustanovenia § 46 a § 47 Správneho poriadku, a teda je vylúčené zo súdneho prieskumu. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca nebolo stavebným úradom považovaný za účastníka konania z dôvodu, že nespĺňa základné kritéria pre postavenie účastníka územného konania. Túto skutočnosť stavebný úrad v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol a súčasne uviedol, ako sa s pripomienkou vysporiadal. Žalobca nie je vlastníkom navrhovanou stavbou dotknutých pozemkov a stavieb, nie je ani vlastníkom susedných nehnuteľností a postavenie účastníka územného konania mu nevyplýva ani z osobitných predpisov (napr. § 9 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z.). Žalovaný po posúdení podania žalobcu zo dňa 12.11.2015 podaným prostredníctvom portálu slovensko.sk dňa 13.11.2015 (doručeným na stavebný úrad dňa 16.11.2015), ktorým predložilo pripomienku stavebnému úradu, konštatoval, že toto nebolo podľa obsahu námietkou tak, ako uviedol žalobca v podaní označenom ako odvolanie a má za to, že sa žalobca zaslaním pripomienok neprihlásil za účastníka konania. V uvedenom podaní sa žalobca nedožadovala byť účastníkom predmetného územného konania a ani netvrdil, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý. Stavebný úrad nezvolil ani postup podľa § 14 Správneho priadku, nakoľko z obsahu pripomienok nevyplývalo, že sa tohto postavenia domáhal, a preto stavebný úrad považoval túto pripomienku za upozornenie. Žalovaný má za to, že žalobca podaním pripomienok netvrdil, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý. 28. Žalovaný dodal, že dotknuté orgány konajúce podľa osobitných predpisov zaujali k umiestneniu predmetnej stavby súhlasné stanoviská s prípadnými podmienkami pre realizačný projekt, resp. jej realizáciu, súčasne svedčia o tom, že v konaní umiestňovaná stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, ani neprimerane neobmedzuje práva ostatných účastníkov konania, taktiež predložená projektová dokumentácia spĺňa podmienky určené územným plánom, spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi. Obsah záväzného stanoviska pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona je záväzný a podmienky dotknutých orgánov, sú zahrnuté do výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia ako záväzné podmienky a stavebník je povinný ich akceptovať počas výstavby, prípadne budú podľa potreby zapracované do projektovej dokumentácie pre realizáciu stavby. 29. V predmetnom prípade územného konania o umiestnení predmetnej stavby bol podkladom pre vydanie rozhodnutia o umiestnení predmetnej stavby Územný plán Hlavného mesta SR Bratislavy rok 2007, v znení neskorších zmien a doplnkov ( § 37 ods. 1 stavebného zákona). Vysloviť súlad s uvedeným podkladom, ktorý je v zmysle účelu celého územného konania azda najdôležitejším kritériom (pretože deklaruje súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania), podľa príslušných kompetenčných predpisov prináleží Hlavnému mestu SR Bratislava, ktoré v konkrétnom prípade vydáva záväzné stanovisko k investičnej činnosti. V predmetnom prípade bolo Hlavným mestom SR Bratislavou k navrhovanej stavbe vydané Záväzné stanovisko k investičnej činnosti, z ktorého vyplýva, že uvažovaný zámer je v súlade s Územným plánom hlavného mesta SR Bratislavy, rok 2007 v znení neskorších zmien a doplnkov a že Hlavné mesto SR Bratislava s umiestnením navrhovanej stavby súhlasí, pričom boli na základe súhrnu teoretických vedomostí, praktických skúseností, znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov a technických noriem uplatnené podmienky. Hlavné mesto SR Bratislava, je okrem toho, že má postavenie dotknutého orgánu v konaniach podľa Stavebného zákona, aj orgánom územného plánovania, teda bol obstarávateľom aj schvaľovateľom územnoplánovacej dokumentácie. Týmto záväzným stanoviskom bol dostatočne zabezpečený a preukázaný súlad navrhovanej stavby s príslušnou územnoplánovacou dokumentáciou vrátane uvedeného Územného generelu dopravy. 30. Žalovaný ako príslušný správny orgán na preskúmanie právoplatného prvostupňového rozhodnutia postupom v súlade s ustanovením § 65 Správneho poriadku podrobne a v celom rozsahu preskúmal neprípustné odvolanie voči rozhodnutiu, ako aj postup stavebného úradu v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, spolu s predloženým spisovým materiálom, ako aj dôvody uvádzané v podanom odvolaní. Porovnal výrokovú časť aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi, predovšetkým s príslušnými ustanoveniami Stavebného zákona a Správneho poriadku, ako aj vyhl. č. 453/2000 Z. z. a č. 532/2002 Z. z., a dospel k záveru, že nebol dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný konštatuje, že Oznámenie zo dňa 06.04.2016, ako aj prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 27.11.2015, vychádzajú zo správneho právneho posúdenia a v závislosti od právnych okolností týkajúcich toho, že žalobu podala neoprávnená osoba, konanie o preskúmaní zákonnosti Oznámenia buď zastavil, alebo aby žalobu zamietol ako nedôvodnú. IV. Replika žalobcu k vyjadreniu žalovaného 31. Dňa 29.12.2016 obdržal správny súd repliku žalobcu k vyjadreniu žalovaného a uviedol, že vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného ohľadom postavenia žalobcu v predmetnom konaní ako účastníka konania v plnej miere odkazujem na tvrdenia uvedené v žalobe a zdôraznil, že v prípade pochybností o otázke, či je dotknutá osoba v postavení účastníka správneho konania, sa o tejto otázke rozhoduje v samostatnom konaní, ktorého výsledkom je rozhodnutie orgánu verejnej správy. Takáto prax je potvrdená ustálenou súdnou judikatúrou, ako aj teóriou správneho procesného práva. Vo vzťahu k tvrdeniam ohľadom okruhu účastníkov konania podľa Stavebného zákona a Správneho poriadku opätovne poukazujem na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Sžp/21/2012 z 27. júna 2013, v ktorom bol táto otázka riešená spôsobom, ako ho uplatňuje žalobca. 32. Vo vzťahu k poukazu na záväzné stanovisko dotknutého orgánu - Hlavného mesta Bratislava - ktoré bolo v rámci predmetného územného konania podané k otázke súladu s územným plánom Hlavného mesta Bratislavy, poukázal na ustanovenie § 27 ods. 1 SSP. V súlade s týmto ustanovením navrhujem, aby súd preskúmal aj zákonnosť predmetného stanoviska Hlavného mesta Bratislavy, ako dotknutého orgánu. V. Uznesenie o pribratí do konania účastníkov administratívneho konania 33. Správny súd uznesením č.k. 5S/113/2016-53 pribral do konania podľa § 32 ods. 3 písm. a/ SSP účastníkov administratívneho konania: spoločnosti BLUMENTAL REZIDENCIA II, s.r.o. a BLUMENTAL OFFICE, s.r.o., ktorý boli navrhovateľmi v územnom konaní. VI. Vyjadrenie účastníkov administratívneho konania 34. Dňa 27.03.2018 obdržal správny súd od oboch účastníkov administratívneho konania (ďalej len „účastníci“) vyjadrenie k žalobe a uviedli, že sú právnymi nástupcami stavebníka RM - Invest s. r. o., pre ktorého bolo vydané pôvodné územné rozhodnutie č. 1155 pod č. 4679/36613/2009/URS/Gal-UR zo dňa 16.09.2009, právoplatné dňa 27.10.2009, ktorým bola umiestnená stavba „Administratívno-obchodný súbor Mýtna Radlinského, Bratislava", ktorého platnosť bola predĺžená rozhodnutím stavebného úradu pod č. 4981/32506/2012/STA/Gal zo dňa 31.07.2012, právoplatné dňa 11.09.2012, ako aj právnymi nástupcami spoločnosti CC GAMA, s. r. o. (ďalej iba „pôvodné rozhodnutie"). 35. Dňa 27.11.2015 stavebný úrad vydal rozhodnutie č. 6637/49519/2015/STA/Kul, ktorým v zmysle §§ 39 a 39a Stavebného zákona v spojení § 4 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. a podľa § 41 ods. 1 tohto zákona zmenil pôvodné rozhodnutie (ďalej len „rozhodnutie"). Vydaniu pôvodného rozhodnutia ako aj rozhodnutia predchádzal proces posudzovania vplyvov na životné prostredie v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z., ale žalobca v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. žiadnym spôsobom neprejavil záujem na navrhovanej činnosti, nebol teda účastníkom konania pri vydávaní pôvodného rozhodnutia a rozhodnutia v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. a ani Stavebného zákona. 36. Účastníci poukázali na ust. § 34 ods. 1 Stavebného zákona a § 14 Správneho poriadku a uviedli že žalovaný určil okruh účastníkov konania v zmysle § 34 ods. 1 a 2 Stavebného zákona, ktorý ako špeciálny zákon vo vzťahu k § 14 ods. 1 prvá veta pred bodkočiarkou Správnemu poriadku, vymedzuje okruh účastníkov územného konania osobitne. Lex specialis derogat legi generali. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zjavné, že žalobca nespĺňal podmienky byť účastníkom konania podľa § 34 ods. 1 a 2 Stavebného zákona a postavenie účastníka konania mu nevyplývalo ani z osobitného predpisu nakoľko nebol účastníkom konania v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. 37. Ďalej uviedol, že Územný generel dopravy Hlavného mesta SR Bratislavy bol vydaný dňa 14.12.2015, t.j. až po vydaní rozhodnutia stavebného úradu. Hlavné mesto SR Bratislava však bolo účastníkom územného konania a zároveň v rozhodnutí boli určené podmienky realizácie stavby pre stavebníka, a to aj z hľadiska dopravného vybavenia a starostlivosti o životné prostredie. Jednotlivé podmienky stanovené Hlavným mestom SR Bratislava vychádzajú z Územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy rok 2007, v znení neskorších zmien a doplnkov, pričom Hlavné mesto SR Bratislava je zároveň príslušným aj na spracovanie a metodiku vypracúvania územných generelov jednotlivých funkčných systémov. Súlad stavby resp. napadnutého rozhodnutia s Územným plánom hlavného mesta SR Bratislava, Územným generelom dopravy hlavného mesta SR Bratislavy a zároveň so zabezpečením starostlivosti o životné prostredie bol v tomto prípade v celom rozsahu zachovaný. 38. Na základe uvedeného sa teda stotožňujú s právnym názorom žalovaného a navrhujú, aby správny súd zastavil konanie o žalobnom návrhu (§ 99 SSP), alebo aby žalobu odmietol ako nedôvodnú (§ 98 SSP). Vzhľadom na vyššie uvedené (najmä záverov z procesu EIA) majú za to, že žaloba, ako celok je neprípustná a považujú rozhodnutie správneho súdu o pribratí účastníkov administratívneho konania do konania za neopodstatnené. VII. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu účastníkov 39. Dňa 25.07.2018 bolo doručená správnemu súdu vyjadrenie žalobcu k vyjadrenie účastníkov k podanej žalobe zo dňa 22.03.2018, v ktorej zdôraznil, že v prípade pochybností o otázke, či je dotknutá osoba v postavení účastníka správneho konania, sa o tejto otázke rozhoduje v samostatnom konaní, ktorého výsledkom je rozhodnutie orgánu verejnej správy. Takáto prax je potvrdená ustálenou súdnou judikatúrou, ako aj teóriou správneho procesného práva. 40. K tvrdeniam o tom, že územným rozhodnutím sa nezasahuje do práv a právom chránených záujmov vo vzťahu k ochranu životného prostredia, poukazujeme na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorý bežne preskúmava územné rozhodnutia, aj z pohľadu ochrany životného prostredia (pozri § 39 ods. 1 a § 39a ods. 2 písm. a/ Stavebného zákona). 41. V intenciách uvedených ustanovení rozhodol Najvyšší súd SR napr. vo veci 6Sžp/17/2011, kde v rozsudku zo dňa 25. apríla 2012 okrem iného uviedol, že „Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný nevenoval dostatočnú pozornosť ani námietkam žalobcov týkajúcich sa nedostatočného zistenia skutkového stavu. Treba súhlasiť s názorom žalovaného, že podkladom pre vydanie územného rozhodnutia predmetnej stavby bol územný plán mesta Trnava, ktorý priamo vo svojej zmene v roku 2004 prijal výstavbu južného obchvatu I/61 v úseku Nitrianska - Bratislavská cesta, vrátane všetkých úrovňových a mimoúrovňových križovaní a prepojení s jestvujúcimi a navrhovanými komunikáciami, ktorá skutočnosť však nezbavuje stavebný úrad povinnosti zistiť všetky relevantné podmienky pre umiestnenie budúcej stavby a posudzovať jej vplyv na životné prostredie, v zmysle ktorého je potrebné taktiež posudzovať vplyv budúcej stavby na životné podmienky obyvateľov územia, v ktorom sa stavba umiestňuje. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade ide o líniovú stavbu, bolo povinnosťou stavebných orgánov posudzovať vplyv umiestňovanej stavby na životné prostredie nielen ako celok, ale aj vplyv jednotlivých jej častí pozdĺž celej jej línii v území, do ktorého životného prostredia zasahuje. Stavebný úrad si síce zadovážil stanoviská dotknutých orgánov a podmienky v nich nariadené zapracoval do podmienok územného rozhodnutia, avšak z obsahu ich stanoviska vyplýva, že posudzovali umiestňovanú stavbu len ako celok. K námietkam žalobcov, ako aj k petícii obyvateľov mestskej časti Trnava - Modranka bývajúcich na Jabloňovej a Lúčnej ulici, v ktorých navrhovali iné technické riešenie, sa vyjadrili len primátor mesta Trnava a navrhovateľ Slovenská správa ciest, ktorý pripustil iné možné technické riešenie. Z uvedených dôvodov pokiaľ aj sám navrhovateľ pripustil iné riešenie časti umiestňovanej stavby, na ktoré v námietkach žalobcovi poukazovali, považujúc ho za technicky výhodnejšie a priaznivejšie z hľadiska životného prostredia, podľa názoru senátu odvolacieho súdu zamietnutie námietok žalobcov žalovaným z dôvodov uvedených v jeho odôvodnení sa javí arbitrárnym, keďže z odôvodnenia rozhodnutia dostatočne nie je zrejmé z akých podkladov žalovaný vychádzal, akým spôsobom dospel k vlastnému zisteniu nemožnosti navrhovaného riešenia a akými úvahami sa pri tom riadil, ktorá skutočnosť má za následok nepreskúmateľnosť tejto časti jeho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Povinnosťou stavebných orgánov v územnom konaní o umiestnenie stavby je skúmať najpriaznivejšie možné riešenie umiestňovanej stavby a to aj z hľadiska životného prostredia a to v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania.“. 42. Obdobne je možné poukázať aj na iné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 5Sžp/10/2009 zo dňa 12. januára 2010, alebo rozsudok sp. zn. 8Sžp/27/2011 zo dňa 28.06.2012), kde Najvyšší súd SR preskúmaval napadnuté územné rozhodnutia s ohľadom na citované ustanovenia stavebného zákona vo vzťahu k problematike ochrany životného prostredia. Žalobca uviedol, že v predmetnom územnom konaní sa snažil presadiť také riešenie umiestnenia stavby, ktoré by v budúcnosti neznemožnilo výstavbu plánovanej cyklotrasy v danom úseku. Žalobca takýmto spôsobom presadzoval ochranu životného prostredia, keďže rozvoj cyklistickej dopravy nepochybne prispieva k jeho ochrane. V zmysle citovaných ustanovení Stavebného zákona sa stavebný úrad povinne musí vysporiadať s otázkami ochrany životného prostredia, a teda bol povinný sa relevantne zaoberať aj riešeniami, ktoré v územnom konaní presadzoval žalobca. V následnom stavebnom konaní by už námietka vo vzťahu k umiestneniu stavby a jej kolízii s navrhovanou cyklotrasou bola bezpredmetná, pretože v stavebnom konaní sa už nerieši otázka umiestnenia stavby, ale jej stavebnej realizácie. VIII. Replika účastníkov k vyjadreniu žalobcu 43. Dňa 27.09.2018 obdržal správny súd repliku účastníkov k vyjadreniu žalobcu, v ktorej uviedol, že pôvodné rozhodnutie spĺňa všetky podmienky stanovené v § 39 ods. 1 a 39a ods. 2 písm. a/ Stavebného zákon a taktiež aj v prípade rozhodnutia bola stavba „Obchodno-spoločenský komplex Mýtna - Radlinského, časť - 2. etapa" umiestnená s ohľadom na architektonické a urbanistické riešenie, ktoré bolo príslušným stavebným úradom upravené vzhľadom na zmenu oproti pôvodnému rozhodnutiu. 44. Zároveň uviedli, že pôvodnému rozhodnutiu, tak aj rozhodnutiu predchádzali procesy posudzovania vplyvov na životné prostredie v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z., ktorých cieľom bolo posúdiť možné vplyvy uvažovaných zámerov na životné prostredie a slúžili ako objektívny odborný podklad pre rozhodovanie orgánov štátnej správy. Účelom týchto posúdení je predovšetkým zabezpečenie vysokej úrovne ochrany životného prostredia. 45. Stanoviská vydané Ministerstvom životného prostredia SR v procese EIA boli následne zapracované do rozhodnutí stavebného úradu, a tým bolo zároveň deklarované, že uvažovaný investičný zámer je v súlade s ochranou životného prostredia. Ďalším orgánom, ktorý posudzuje súlad investičných zámerov s ochranou životného prostredia, dopravného vybavenia a zároveň s územným plánom Hlavného mesta SR Bratislava, je aj Hlavné mesto SR Bratislava, ktoré taktiež vo svojich stanoviskách, ktoré boli následne zapracované do jednotlivých rozhodnutí stavebného úradu, nevyslovilo nesúlad investičného zámeru s územným plánom a ochranou životného prostredia. 46. S poukazom na uvedené boli rozhodnutia vydané príslušným stavebným úradom v súlade s § 39 ods. 1 a 39a ods. 2 písm. a/ Stavebného zákona, pričom všetky podmienky umiestnenia stavieb boli dostatočne preskúmané ako z hľadiska architektonicko-urbanistického riešenia, tak aj z pohľadu najlepšieho riešenia vo vzťahu k ochrane životného prostredia. 47. Zároveň opätovne uviedli, že žalobca nebol účastníkom konania pri vydávaní pôvodného rozhodnutia a ani pri vydávaní rozhodnutia a navrhli, aby správny súd zastavil konanie o žalobnom návrhu (§ 99 SSP), alebo aby žalobu odmietol. IX. Pojednávanie 48. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1, § 10 SSP rozhodol na pojednávaní dňa 22.10.2019, v prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu, konateľov účastníkov, rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil. X. Relevantné právne predpisy 49. Podľa § 2 ods. 1, ods. 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 50. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 51. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 52. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 53. Podľa čl. 2 ods. 4, 5 Aarhuského dohovoru, „verejnosť“ znamená jednu alebo viac fyzických osôb alebo právnických osôb a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou ich združenia, organizácie alebo skupiny; „zainteresovaná verejnosť znamená verejnosť, ktorá je alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia alebo a o tento proces zaujíma; pre potreby tejto definície sa mimovládne organizácie podporujúce ochranu životného prostredia a spĺňajúce všetky požiadavky vnútroštátneho práva považujú za zaujímajúce sa o rozhodovací proces. 54. Podľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúce mu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia. 55. Podľa čl. 44 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na priaznivé životné prostredie. Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. 56. Podľa čl. 45 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu. 57. Podľa § 34 ods. 1, 2, 3 Stavebného zákona, účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Účastníkmi územného konania nie sú nájomcovia bytov a nebytových priestorov. 58. Podľa § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 59. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 60. Podľa § 14 ods. 1, 2 Správneho poriadku, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. 61. Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 62. Podľa § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 63. Podľa § 53 Správneho poriadku, proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. XI. Posúdenie veci správnym súdom 64. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Správny súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu a posudzuje, či je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť, pričom zákonnosť rozhodnutí a postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom SR. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. 65. V danom prípade bolo úlohou súdu v kontexte námietok žaloby, vyjadrenia žalovaného posúdiť, či napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie ktoré mu predchádzalo vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, či toto je preskúmateľné, čo do dostatku dôvodov a či postup, ktorý mu predchádzal, je zaťažený takými vadami ako tvrdí žalobca. 66. Správny súd uvádza, že predmetom konania je postup orgánov verejnej správy, ktorým nerozhodli či žalobca je účastníkom územného konania a tiež ich postup, že so žalobcom nekonali ako s účastníkom územného konania. Z rozhodnutia stavebného úradu nie je zrejmé prečo nepovažovali žalobcu za účastníka správneho konania, napriek tomu, že podal pripomienky k územnému konaniu. Žalovaný s poukazom na to, že žalobca nebol stavebným úradom považovaný za účastníka konania, odvolanie žalobcu vyhodnotil ako podnet na preskúmanie právoplatného územného rozhodnutia v konaní mimo odvolacieho konania podľa § 65 ods. 2 a nasl. Správneho poriadku. 67. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že verejnou vyhláškou bolo dňa 13.10.2015 zverejnené Oznámenie stavebného úradu o začatí územného konania a nariadené ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním vo veci návrhu na vydanie zmeny územného rozhodnutia pre stavbu Obchodno-spoločenský komplex Mýta - Radlinského, Bratislava, časť 2. etapa pre navrhovateľa BLUMENTAL OFFICE II, s.r.o. a BLUMENTAL REZIDENCIA II, s.r.o. Žalobca zaslal svoje pripomienky a návrhy elektronickou poštou dňa 20.10.2015 a vyjadrenie zo dňa 12.11.2015, ktoré urobil elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom prostredníctvo portálu <https://www.slovensko.sk>, ktoré podpísal splnomocnený zástupca žalobcu H. H.. Súčasťou podania bolo splnomocnenie H. H. na zastupovanie žalobcu aj“... v konaniach podľa stavebného zákona (stavebné konanie, územné konanie..) vrátane podávania pripomienok. 68. Stavebný úrad vydal dňa 27.11.2015 územné rozhodnutie, v ktorom uviedol (str. 15), že cit.: „Okruh účastníkov konania stavebný úrad stanovil v súlade s § 34 stavebného zákona. Dňa 18.11.2015 podali pripomienky DKK Consulting, s.r.o. v zast. konateľkou E.. F. L., H. XX, L., ktorá bola podaná po lehote a dňa 16.11.2015 Cyklokoalícia, Partizánska 2, Bratislava, ktorá nie je účastníkom konania. Pripomienkou týkajúcou sa zamýšľanej obojsmernej cyklotrasy uvažovanej v návrhu Územného generelu dopravy HMD sa stavebný úrad zaoberal a vyhodnotil ju ako neopodstatnenú.“ Stavebný úrad uvedené územné rozhodnutie nedoručoval žalobcovi, čo vyplýva zo zoznamu účastníkov, ktorým bolo rozhodnutie doručované. Stavebný úrad vyznačil právoplatnosť rozhodnutia dňom 18.01.2016. 69. Žalobca podal elektroniky so zaručeným elektronickým podpisom dňa 01.02.2016 odvolanie, na ktoré reagoval žalovaný listom zo dňa 06.04.2016 označeným ako Oznámenie o vybavení podnetu na preskúmanie právoplatného rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, č. 6637/49519/2015/ STA/Kul zo dňa 27.211.2015 v konaní mimo odvolacieho konania, pretože považoval jeho odvolanie ako podnet na preskúmanie právoplatného rozhodnutia v mimo odvolacom konaní podľa § 65 a nasl. Správneho poriadku, nakoľko odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou. Žalovaný považoval územné rozhodnutie vydané v súlade so Stavebným zákonom a žalobcu nepovažoval za účastníka tohto konania, pretože žalobca zaslaním pripomienok sa neprihlásil za účastníka konania a ani netvrdil, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý. 70. Správny súd konštatuje, že stavebný úrad v odôvodnený rozhodnutia uviedol, že žalobca nie je účastníkom konania, pretože okruh účastníkov územného konania stanovil podľa § 34 Stavebného zákona, žalovaný sa s týmto záverom stotožnil. 71. Ohľadne posúdenia účasti žalobcu ako účastníka správneho konania, správny súd poukazuje na v praxi už uplatňovanú zásadu širšieho chápania pojmu „účastník správneho konania“ keď sa vychádza aj z výkladu § 14 Správneho poriadku, ktorý za účastníkov správneho konania označuje: 1. toho, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, 2. toho, koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, 3. toho, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak (§ 14 ods. 1 Správneho poriadku) a 4. aj toho, komu osobitný zákon takéto postavenie priznáva (§14 ods. 2 Správneho poriadku). 72. Pri zisťovaní okruhu účastníkov správneho konania v tomto prípade preto nemožno reštriktívne vychádzať z vymedzenia okruhu osôb ustanovených v osobitnom zákone, ale je potrebné prihliadať aj na osoby, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Okruh účastníkov vymedzený v osobitnom zákone predstavuje subjekty, u ktorých zákonodarca predpokladá reálnu možnosť zásahu do práv a povinností, a považuje za potrebné menovite ich do správneho konania zahrnúť. Pri výklade ust. § 14 ods. 2 Správneho poriadku totiž nemožno opomenúť časticu „aj“, ktorá z hľadiska gramatického výkladu indikuje ďalšie rozšírenie okruhu účastníkov popri subjektoch uvedených v § 14 ods. 1 Správneho poriadku. 73. Tento názor vyslovil Ústavný súd SR v náleze z 13.01.2011, č.k. II. ÚS 197/2010-52: „Základným kritériom pre posúdenie účastníctva je predovšetkým dopad účinkov postupu orgánu štátnej moci (súdu alebo orgánu verejnej správy) alebo jeho rozhodnutia na základné práva, ktoré má táto osoba zaručené v ústave alebo prostredníctvom medzinárodnej zmluvy.“ 74. Správny súd dáva do pozornosti vymedzenie pojmu „účastník konania“ vyplývajúce z čl. 2 písm. a/ Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy (2004) 20 o súdnom prieskume správnych úkonov, ako aj na Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy (87) 16 o administratívnych konaniach, ktoré sa týkajú veľkého počtu osôb. 75. Podľa čl. 2 písm. a/ Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy (2004) 20 súdny prieskum by mal byť dostupný prinajmenej fyzickým a právnickým osobám vzhľadom na správne akty, ktoré priamo ovplyvňujú ich práva a povinnosti. Členské štáty by mali byť podporované v snahe vyzistiť, či prístup k súdnemu prieskumu by nemal byť dostupný aj združeniam či iným osobám a organizáciám oprávneným chrániť kolektívne záujmy a záujmy jednotlivých komunít. 76. Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy (87) 16 vyzdvihuje narastajúci počet oblastí správneho práva (najmä vo sfére výstavby veľkých technologických celkov alebo priemyselných zariadení), kde správne orgány stále čoraz viac čelia výzve na ochranu kolektívnych záujmov pri ochrane krajiny, prírody (tzn. prvkov nenahraditeľným spôsobom spojených so životným prostredím) a logicky sú preto orgány štátnej moci častejšie prizývané na vydávanie kolektívnych rozhodnutí. Citované odporúčanie kladie jasný dôraz na úlohu združení (asociácií) zastupujúcich osoby pri ich práve na ochranu záujmov chránených právom vrátane súdneho prieskumu takýchto kolektívnych rozhodnutí správneho orgánu (viď čl. 1 zásada II. b/ a zásada VII. Odporúčania). 77. Správny súd konštatuje, že stavebný úrad postupoval nezákonne keď so žalobcom ako s účastníkom konania nekonal a o tom, že žalobca nie je účastníkom konania a o tom, že nie je účastníkom konania nevydal rozhodnutie. Žalovaný taktiež žalobcu nepovažoval za účastníka územného konania bez toho, aby to riadne zdôvodnil, a vydal rozhodnutie, v ktorom uviedol, že odvolanie žalobcu nemá právne účinky odvolania a ako odvolanie je neprípustné a stotožnil sa s právnym názorom stavebného úradu, že žalobca nie je účastníkom územného konania. 78. Nie je možné sa stotožnil z názorom žalovaného vysloveným na str. 4 Oznámenia o vybavení podnetu na preskúmanie právoplatného rozhodnutia: „Preskúmavací orgán po posúdení podania Občianskeho združenia Cyklokoalície zo dňa 12.11.2015 podaným prostredníctvom portálu slovensko.sk dňa 13.11.2015 (doručeným na stavebný úrad dňa 16.11.2015), ktorým predložil pripomienky stavebnému úradu, nie je námietkou ako uvádza už v podaní označenom ako odvolanie a má zo to, že sa toto občianske združenie zaslaním pripomienok neprihlásilo za účastníka konania. V uvedenom podaní sa Cyklokoalícia nedožadovala byť účastníkom predmetného územného konania a ani netvrdila, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutá. Správny súd uvádza, že na konanie podľa Stavebného zákona sa vzťahuje Správny poriadok (§ 140) v tom smere, že pokiaľ stavebný úrad dospel k záveru, že žalobca nie je účastníkom konania, mal vydať rozhodnutie o účastníctve žalobcu v konaní a keď v územnom konaní nerozhodol o tom, že nepriznáva žalobcovi postavenie účastníka konania spôsobil svojim konané procesnú chybu. 79. Správny súd má za to, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalovaný v rozhodnutí zo dňa 06.04.2016 sa stotožnil s názorom stavebného úradu, že žalobca nie je účastník konania podľa § 34 Stavebného zákona, avšak pri svojom rozhodnutí opomenul na ust. § 14 ods. 2 Správneho poriadku a žalobcu nepovažoval za účastníka konania a uviedol, že jeho podanie nemá právne účinky odvolania a ako odvolanie je neprípustné. 80. Správny súd sa s námietkami účastníkov uvedenými vo vyjadreniach k žalobe a v replike nestotožnil, pretože sa zaoberali rozhodnutiami v územnom konaní a v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Nezaujali stanovisko k tvrdeniu žalobcu, že stavebný úrad a žalovaný nevydal rozhodnutie týkajúce sa žalobcovho účastníctva v územnom konaní. 81. Správny súd uvádza, že z ďalšími námietkami žalobcu uvedenými v žalobe sa nezaoberal, pretože oba orgány verejnej správy nerozhodli samostatným rozhodnutím, že žalobca nie je účastník konania. Na základe uvedených skutočností správny súd nemohol považovať rozhodnutie žalovaného a stavebného úradu za súladné so zákonom a preto obe rozhodnutia orgánov verejnej správy zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/, g/ SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný v novom konaní bude postupovať v súdom naznačenom smere a tak, aby rozhodnutie zodpovedalo ust. § 3, § 4 a § 47 Správneho poriadku. 82. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi voči žalovanému priznal náhradu trov konania vo 100% a účastníkom konania súd nepriznal trovy konania, pretože mu nevznikli. 83. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.