Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/161/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201390 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016201390.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: GARPIS TRADING LIMITED, so sídlom 8 Digeni Akrita Avenue, Office 303 1045 Nicosia, Cyprus No.: HE 114783, zastúpeného: JUDr. Michaela Šterbáková, advokátka, AK so sídlom Kováčska č. 40, Košice, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, so sídlom Ševčenkova č. 32, 850 00 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 904943/2016 zo dňa 26.05.2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. administratívne rozhodnutie 1. Žalovaný oznámením č. 904943/2016 zo dňa 26.05.2016 oznámil žalobcovi, že jeho žiadosti o zaplatenie sumy 183.925,41 € s príslušenstvom nevyhovuje a uvedenú sumu nepoukáže. Odôvodnil ho tým, že daňové právo predaj ani postúpenie nároku na vrátenie daňového preplatku a nadmerného odpočtu neumožňuje. Postúpenie, resp. predaj pohľadávky nie je možný podľa daňového poriadku a nebol možný ani za účinnosti zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa § 79 ods. 12 Daňového poriadku daňový subjekt nemôže nárok na vrátenie dane, daňového preplatku a nárok na sumu podľa osobitných predpisov postúpiť podľa Občianskeho zákonníka. Vrátenie prostriedkov správcom dane je upravené vždy v právnom režime kogentných ustanovení daňového predpisu ako inštitútu verejného práva a je viazané na daňový subjekt. Pokiaľ daňový poriadok upravujúci daňový preplatok a zákon o DPH upravujúci nadmerný odpočet vo väzbe na osobu daňového subjektu obsahujú výlučne kogentné ustanovenia zákona, potom sa nemôže ani správca dane, ani daňový subjekt od nich odkloniť a dohodnúť zmenu v osobe daňového subjektu. 2. Žalovaný zároveň dodal, že tak v prípade daňového preplatku ako aj v prípade nadmerného odpočtu DPH zákon výslovne hovorí o vrátení týchto prostriedkov daňovému subjektu, resp. platiteľovi DPH, ktorému nadmerný odpočet vznikol, pričom zákon pojem daňový subjekt a pojem platiteľ dane striktne upravuje. Nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH ako aj daňového preplatku je zákonným nárokom daňového subjektu. Na základe uvedených skutočností osobou oprávnenou konať so správcom dane je len daňový subjekt, ktorému prípadný preplatok alebo nadmerný odpočet vznikol. Spoločnosť GARPIS TRADING LIMITED žiadala o vyplatenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie január 1999 vo výške XXX.XXX,XX € z titulu kúpnej zmluvy uzatvorenej správcom konkurznej podstaty daňového subjektu CONTROL, a.s., IČO 36173126, Nerudova 14 , 040 01 Košice zo dňa 4.8.2005. Spoločnosť GARPIS TRADING LIMITED so sídlom Digeni Akrita Avenue, Office 303,1045 Nicosia , Cyprus nikdy nebola evidovaná ani registrovaná na Daňovom úrade Košice (do 31.12.2011 Daňový úrad Košice IV), ani na Daňovom úrade Bratislava (do 31.12.2011 Daňový úrad Bratislava 1), nie je platiteľom DPH a nie je právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti CONTROL, a.s (podľa výpisu z Obchodného registra o výmaze ex offo uvedenej spoločnosti dňa 29.3.2012 bez právneho nástupcu). Z tohto dôvodu ani s uvedenou spoločnosťou správca dane nekonal vo veci doručovania dodatočného platobného výmeru po kontrole oprávnenosti nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie január 1999, ktorým nepriznal nadmerný odpočet a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť. Uvedené rozhodnutie doručoval správca dane daňovému subjektu, ktorý v čase doručovania právne existoval rozhodnutím č. 377898/2017/9104401/ Soj zo dňa 18.04.2017 zamietol podľa § 73 ods. 4 písm. a) Daňového poriadku odvolanie daňového subjektu (žalobcu) podané dňa 06.04.2017 proti rozhodnutiu č. 104348156/2016/9104401/Soj zo dňa 23.11.2016. II. žaloba a námietky 3. Žalobca vo svojej žalobe predovšetkým uviedol, že bol účastníkom civilného konania o zaplatenie 183.925,41 € s príslušenstvom ako navrhovateľ. Toto konanie prebehlo najskôr na Okresnom súde Košice II. Rozsudkom OS Košice II zo dňa 19.01.2009 č.k. 34Cb/320/2006- 203 bola Daňovému úradu Košice IV uložená povinnosť zaplatiť uvedenú sumu navrhovateľovi - žalobcovi a nahradiť trovy konania jeho právnemu zástupcovi. Následne bol prvostupňový rozsudok potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.10.2009 pod č.k. 2Cob/31/2009-229; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.2009. Generálny prokurátor SR podal dňa 25.10.2010 mimoriadne dovolanie proti rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 19.1.2009 č.k. 34Cb/320/2006-203 a Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.10.2009 pod č.k. 2Cob/31/2009-229. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora SR dňa 31. októbra 2011 uznesením č.k. 3Mobdo 7/2010 -268, ktorým došlo k zastaveniu civilného konania, a postúpeniu veci na konanie Daňovému úradu Košice IV. Žalobca žiadosťou zo dňa 24.2.2012 vyzval Finančné riaditeľstvo SR na vrátenie daňového preplatku. Táto žiadosť bola listom zo dňa 06.03.2012 číslo 9600303/1/370922/2012 postúpená na miestne príslušný Daňový úrad Košice. Daňový úrad Košice svojím listom číslo 9800304/1/753516/2012 zo dňa 3.4.2012 nazvaným : „Žiadosť o vrátenie daňového preplatku - odpoveď“ oznámil žalobcovi, že „ ... v predmetnej veci konal ... avšak žiadnu čiastku žalobcovi neuhradil. Keďže však žalobca mal za to, že Daňový úrad Košice nekonal s ním ako účastníkom konania tak ako urobiť mal, podal proti postupu a rozhodnutiu Daňového úradu Košice číslo 9800304/1/753516/2012 zo dňa 3.4.2012 žalobu. Žalobou zo dňa 06.06.2012 žalobca žiadal, aby Krajský súd v Košiciach zrušil napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Košice číslo 9800304/1/753516/2012 zo dňa 3.4.2012. Krajský súd v Košiciach vydal dňa 21.10.2015 rozsudok č.k. 6S/134/2012-122, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Košice číslo 9800304/1/753516/2012 zo dňa 03.04.2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Napriek rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.10.2015 č.k. 6S/134/2O12-122 ktorým bola uložená povinnosť Daňovému úradu Košice konať; aj z dôvodu zrušenia j rozhodnutia číslo 9800304/1/753516/2012 zo dňa 03.04.2012; so žalobcom nebolo konané. Žalobca teda podal dňa 11.03.2016 na Daňový úrad Košice Výzvu na konanie - žiadosť o zaplatenie. Reakciou na výzvu žalobcu bol list označený ako „Oznámenie“ 904943/2016 datovaný dňa 26.05.2016, ktorý bol žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu doručený dňa 01.06.2016. 4. Rozhodnutie Daňového úradu Bratislava číslo 904943/2016 zo dňa 26.05.2016 žalobca napadol v tom rozsahu, ktorým Daňový úrad Bratislava vyslovil, že žalobca nie je účastníkom daňového konania, a v tom rozsahu, že nie je možné požadovanú sumu uhradiť. Daňový úrad Bratislava je povinný konať s ním ako s účastníkom konania a zaplatiť sumu XXX.XXX,XX €. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR k posúdeniu obsahu neformálnych rozhodnutí, oznámení, stanovísk a „listov“ doručovaných správnymi orgánmi účastníkom konania prvoradým kritériom pre zistenie, či takúto listinu možno preskúmať na základe správnej žaloby, je pozitívne zodpovedanie otázky, či takéto neformálne rozhodnutie má spôsobilosť zasiahnuť do subjektívnych práv účastníka administratívneho konania. Tu žalobca tvrdí, keďže Oznámenie žalovaného zo dňa 26.05.2016 číslo 904943/2016 je jedinou reakciou na jeho výzvu zo dňa 11.03.2016, že ide o list s charakterom rozhodnutia o žalobcových právach - a žalobca bol na svojich právach takto ukrátený - je možné a nutné toto rozhodnutie považovať za rozhodnutie v zmysle § 178 ods. 1 SSP. Daňový úrad Bratislava vec nesprávne právne posúdil, keď tvrdil, že žalobca nie je účastníkom konania, lebo nie je daňovým subjektom. Podľa žalobcu zistenie skutkového stavu, ktoré Daňový úrad Bratislava vykonal je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov; v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) SSP. Podľa § 177 ods. 1 SSP. 5. Postup Daňového úradu Bratislava, ktorý odmietol so žalobcom konať bol nesprávny, v rozpore s platným právom a v rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - uznesením č.k. 3 Mobdo 7/2010-268 zo dňa 31.10.2011. Jediným subjektom, ktorý je spôsobilý na to, aby s ním konal Daňový úrad, je práve žalobca (spoločnosť GARPIS), ktorý je účastníkom konania, čiže veci, v ktorej rozhodol NS SR citovaným uznesením. Podľa názoru žalobcu požiadavke na zaistenie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov správneho konania zodpovedá požiadavka, aby sa príslušný správny orgán vysporiadal so všetkými právne relevantnými tvrdeniami a súvisiacimi rozhodnutiami v danej veci, a ich posúdenie presvedčivým spôsobom vyjadriť v odôvodnení konečného rozhodnutia. Už v rovine všeobecnej logiky je totiž možné uzatvoriť, že ak jestvuje rozhodnutie NS SR o tom, že vec sa postupuje na Daňový úrad, a účastníkom v danej veci je žalobca, tak tento dôvodne predpokladá, že správny orgán (mimo iné pri splnení zákonnej požiadavky presvedčivosti svojho rozhodnutia) s ním bude konať. 6. Záverom žalobca dodal, že ak tak správny orgán neučiní, nemôže byť naplnená základná požiadavka správneho konania, zakotvená aj v § 3 ods. 1 a ods. 3 Správneho poriadku, ktorou sa zabezpečuje spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Jedným z princípov predstavujúcim súčasť práva na riadny (zákonný) proces ako aj pojmu právneho štátu a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť správnych orgánov svoje rozhodnutia odôvodniť. Nepreskúmateľné rozhodnutie nedáva dostatočné záruky na to, že nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces. Inými slovami, povinnosť správneho orgánu riadne odôvodniť svoj postup a rozhodnutie je odrazom práva účastníka konania na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia správneho orgánu. Porušenie uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti správneho orgánu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom predvídaným spôsobom) odníme možnosť náležíte skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu správneho orgánu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov a teda sa mu odníme možnosť konať. V zmysle názoru Ústavného súdu SR, podľa ktorého: výkon spravodlivosti v právnom štáte musí dbať o procesnú čistotu (ustanovený postup) a dodržiavanie zákonných a ústavných pravidiel, pričom za ústavne konformné možno považovať len také rozhodnutie, ktorého výrok a odôvodnenie sú zavŕšením ústavne súladného postupu. Predovšetkým však porušenie práv žalobcu spočíva v tom, že hoci sa ochrany svojich práv domáhal už žalobou zo dňa 06.06.2012, ktorej vyhovel Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 6S/134/2012-122 zo dňa 21.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.12.2015 a vykonateľným sa stal dňa 05.01.2016, Daňový úrad Košice s ním nekonal, vec postúpil na (údajne miestne príslušný) Daňový úrad Bratislava, a tu žalovaný opäť odmietol so žalobcom konať. Faktickými okolnosťami a právnym posúdením samotného nároku na uhradenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 183.925,41 € s príslušenstvom sa podrobne zaoberali súdy v konaní na Okresnom súde Košice II - rozsudok č.k. 34Cb/320/2006-203 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.10.2009 pod č.k. 2Cob 31/2009-229. Všetky tieto okolnosti, resp. právne aj faktické aspekty, ktoré súvisia so vznikom a existenciou pohľadávky - nadmerného odpočtu DPH, boli konajúcimi súdmi skúmané a vyhodnotené v rámci konania a rozhodovania o žalobe o zaplatenie a to tak, že Daňovému úradu Košice bola uložená povinnosť sumu XXX.XXX,XX € s príslušenstvom uhradiť spoločnosti GARPIS TRADING LIMITED. Pokiaľ je pravdou, že miestne príslušným na konanie je Daňový úrad Bratislava, potom je na mieste nárok žalobcu tak, ako je vyjadrený v petite tejto žaloby. III. argumenty žalovaného 7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca nevystupoval v daňovom konaní ako účastník, nakoľko v zmysle ust. § 59 ods.1 Daňového poriadku, účastníkom daňového konania je len daňový subjekt. Žalobca nebol na daňové konanie ani prizvaný správcom dane v zmysle ust. § 59 ods.2 Daňového poriadku a taktiež nespĺňa ani jedno kritérium upravené ust. § 59 ods.3 Daňového poriadku, podľa ktorého práva a povinnosti účastníka daňového konania má aj ten, na koho podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu prešla z dlžníka povinnosť alebo na koho prešli podľa osobitného predpisu záväzky za daňového dlžníka, alebo od koho možno podľa tohto zákona vyžadovať plnenie za daňového dlžníka. Žalobca nikdy nebol evidovaný ani registrovaný na Daňovom úrade Košice (do 31.12.2011 Daňový úrad Košice IV.), ani u žalovaného ( do 31.12.2011 Daňový úrad Bratislava I.), nie je platiteľom DPH a nie je ani právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti CONTROL a.s., Nerudova 14, Košice, IČO: 361 731 26. Spoločnosť CONTROL a.s. podľa výpisu z OR o výmaze ex offo zanikla bez právneho nástupcu dňa 29.3.2012. Žalovaný preto ani nemohol konať so žalobcom ako s účastníkom daňového konania. Nadmerný odpočet DPH a daňový preplatok je podľa daňového poriadku zákonným nárokom daňového subjektu. Žalovaný žiada o vyplatenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie január 1999 vo výške XXX.XXX,XX € nie z titulu právneho nástupníctva, ale z titulu kúpnej zmluvy uzatvorenej so správcom konkurznej podstaty daňového subjektu CONTROL a.s., pričom v zmysle ust. § 79 ods.12 Daňového poriadku nemôže nárok na vrátenie dane, daňového preplatku a nárok na sumu podľa osobitného predpisu postúpiť podľa Občianskeho zákonníka. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný uvádza, že žalobca nie je a ani nemôže byť účastníkom administratívneho konania, ktorému bolo rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátené na svojich právach a právom chránených záujmoch. 8. Žalovaný zotrval na svojom odôvodnení, že žalobca nie je v zmysle § 59 ods.1 Daňového poriadku a do 31.12.2011 podľa ustanovenia § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov účastníkom daňového konania. Nie je možné stotožniť účastníka daňového konania s účastníkom súdneho konania. V zmysle § 163 Daňového poriadku na daňové konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Daňové právo predaj ani postúpenie nároku na vrátenie daňového preplatku a nadmerného odpočtu v zmysle § 79 ods. 12 Daňového poriadku neumožňuje a nebol možný ani za účinnosti zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Vrátenie prostriedkov správcom dane je upravené vždy v daňovom predpise podľa právneho režimu kogentných verejnoprávnych noriem a je viazané na daňový subjekt. Pokiaľ daňový poriadok upravujúci daňový preplatok a zákon o DPH upravujúci nadmerný odpočet vo väzbe na osobu daňového subjektu obsahujú výlučne kogentné ustanovenia zákona, potom sa nemôže ani správca dane, ani daňový subjekt od nich odkloniť a dohodnúť zmenu v osobe daňového subjektu. Tak v prípade daňového preplatku ako aj v prípade nadmerného odpočtu DPH zákon výslovne hovorí o vrátení týchto prostriedkov daňovému subjektu, resp. platiteľovi DPH, ktorému nadmerný odpočet DPH vznikol, pričom zákon pojem daňový subjekt a pojem platiteľ dane striktne upravuje. Nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH ako aj daňového preplatku je zákonným nárokom daňového subjektu. Osobou oprávnenou konať so správcom dane je len daňový subjekt, ktorému prípadný preplatok alebo nadmerný odpočet vznikol. Konanie vo veci zaplatenia XXX.XXX,XX € s príslušenstvom riešil pôvodne v r.2012 Daňový úrad Košice, ktorý bol miestne príslušným daňovým úradom daňového subjektu CONTROL, a.s., ktorý však výmazom z obchodného registra dňa 29.3.2012 zanikol. Žalobca žiadal o vyplatenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie január 1999 vo výške XXX.XXX,XX € z titulu kúpnej zmluvy uzatvorenej so správcom konkurznej podstaty daňového subjektu CONTROL, a.s. zo dňa 04.08.2005. 9. Žalobca nikdy nebol evidovaný ani registrovaný na Daňovom úrade Košice (do 31.12.2011 to bol Daňový úrad Košice IV), ani na Daňovom úrade Bratislava (do 31.12.2011 Daňový úrad Bratislava I) a nie je právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti CONTROL, a.s. Žalobca teda nemôže prevziať na seba žiadne záväzky a pohľadávky uvedenej zaniknutej spoločnosti. Z tohto dôvodu vr. 2012 správca dane ani so žalobcom nekonal vo veci doručovania dodatočného platobného výmeru po kontrole oprávnenosti nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie január 1999, ktorý doručoval správca dane výlučne daňovému subjektu, pretože v čase doručovania právne existoval a už vtedy Daňový úrad Košice neakceptoval kúpnu zmluvu z r.2005 o predaji uvedenej pohľadávky. Keďže žalobca na území SR nie je registrovaný ani evidovaný, nemôže vystupovať ako daňový subjekt, žalovaný začal riešiť postúpené podanie z Daňového úradu Košice vo veci zaplatenia pohľadávky ako miestne príslušný úrad spoločnosti, ktorá nemá na území SR sídlo, ani tu nevykonáva svoju činnosť, podľa § 7 ods. 3 Daňového poriadku. Žalovaný konal len v rozsahu žiadosti o zaplatenie dane s príslušenstvom. Nie je preto relevantné, či zaniknutej spoločnosti vznikol alebo nevznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu. Žalovaný nedisponuje spisovým materiálom zaniknutého daňového subjektu CONTROL, a.s a predchádzajúcimi rozhodnutiami, preto ani nemôže zaujať stanovisko ku všetkým rozhodnutiam citovaných v žalobe, ktorými bol riešený prípadný nárok na priznanie a následné vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Taktiež sa žalovaný ani nemôže vyjadriť k existencii resp. neexistencii pohľadávky a nemôže vstupovať do prípadného sporu ohľadom vykonanej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január 1999. Žiadosť žalovaného o zaplatenie sumy XXX.XXX,XX€ s príslušenstvom nebolo možné považovať za žiadosť vo veciach správy daní a nebolo jej možné vyhovieť. IV. pojednávanie 10. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa 26.06.2019 V. Relevantné právne predpisy 11. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 12. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. 13. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. 14. Podľa § 79 ods. 12 Daňového poriadku, daňový subjekt nemôže nárok na vrátenie dane, daňového preplatku a nárok na sumu podľa osobitných predpisov <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2009/563/20190701> postúpiť podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/>. VI. Posúdenie veci správnym súdom 15. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie. 16. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 904943/2016 zo dňa 26.05.2016, ktorým oznámil žalobcovi, že jeho žiadosti o zaplatenie sumy XXX.XXX,XX € s príslušenstvom nevyhovuje a uvedenú sumu nepoukáže. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 11.03.2016 vyzval žalovaného na uhradenie sumy 183.925,41 € s príslušenstvom titulom vrátenia nadmerného odpočtu DPH. V žiadosti žalobca svoj nárok a nástupníctvo dôvodil tým, že opatrením č.k.: 3K 11/01 zo dňa 18.7.2005 Krajsky súd v Košiciach v konkurznej veci úpadcu CONTROL, a.s. IČO 31173126 súhlasil s predajom majetku úpadcu patriaceho do konkurznej podstaty mimo dražby spoločnosti GARPIS TRADING LIMITED, Nicosia, Cyprus - a to aj pohľadávky voči Daňovému úradu Košice IV, v nadväznosti na odborné stanovisko zo dňa 30.9.2004 znalkyne U.j. Pritom na základe Kúpnej zmluvy uzatvorenej JUDr. Sopkovou, správcom konkurznej podstaty CONTROL, a.s. a spoločnosťou GARPIS TRADING LIMITED zo dňa 4.8.2005 bol uskutočnený predaj pohľadávky (vrátane príslušenstva) voči Daňovému úradu Košice IV z titulu nevyplateného nadmerného odpočtu na DPH za zdaňovacie obdobie 01/1999. 17. Za ústrednú otázku tohto sporu považoval súd posúdenie, či môže byť právo na vrátenie nadmerného odpočtu DPH predmetom prevodu podľa súkromného práva (Kúpna zmluva zo dňa 04.08.2005 uzatvorená medzi správcom konkurznej podstaty a žalobcom), teda či nedošlo týmto spôsobom k porušeniu zákona (Daňového poriadku) s ohľadom na verejnoprávny charakter pohľadávky daňového subjektu voči správcovi dane. Správny súd je toho názoru, že pôsobnosť Občianskeho zákonníka resp. Obchodného zákonníka sa nevzťahuje na vzťahy verejnoprávnej povahy vyplývajúce z konaní a postupov správnych orgánov. V opačnom prípade by na všetky vzťahy daňovej kontroly boli aplikovateľné aj ďalšie inštitúty upravené v Občianskom či Obchodnom zákonníku, napr. možnosti zmeny aj obsahu záväzkov a pohľadávok daňovej povahy zmluvnými inštitútmi, resp. možnosť uzatvorenia dohôd o ich zániku, právny inštitút premlčania a pod. Na právny režim správy daní sa právny režim uvedených právnych predpisov používa výlučne v prípade, ak na tento právny režim Daňového poriadku výslovne odkazuje. V analogickom prípade, týkajúcom sa zaplatenia sankčného úroku zaujal NS SR právny názor (rozsudok NS SR zo dňa 25.05.2016 spis. zn. 6Sžf/21/2015) , že „vrátenie prostriedkov správcom dane je upravené vždy v právnom režime kogentných ustanovení daňového predpisu ako inštitútu verejného práva a je viazaná na daňový subjekt. Zmena v osobe daňového subjektu na inú osobu, ktorá nie je dotknutým daňovým subjektom by znemožnila konanie správcu dane podľa daňového poriadku a teda došlo by k zmene obsahu pohľadávky“. Zmenou v osobe veriteľa by táto osoba nespĺňala pojmové znaky daňového subjektu a nemohla by byť splnená dikcia zákona o vrátení DPH. Obsahom pohľadávky tak v prípade DPH, resp. preplatku ako aj neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov je záväzok vrátenia prostriedkov štátneho rozpočtu daňovému subjektu z dôvodu, že nastali právne skutočnosti (vymedzené niekoľkými zákonnými podmienkami) v konaní vo veciach správy daní voči daňovému subjektu, s ktorými zákon počíta. 18. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetná pohľadávka je pevne zviazaná s plnením záväzkov daňového subjektu daňového charakteru a s ďalším konaním správcu dane voči daňovému subjektu a ide teda o verejnoprávnu pohľadávku, ktorej obsah sa zmenou veriteľa, ktorým je daňový subjekt, zmení, pretože by sa veriteľom stala osoba bez vzťahu ku konaniu správcu dane a takýto právny vzťah by bol právnym vzťahom súkromnoprávnym. Spolu s peňažným charakterom plnenia je však spojené aj konanie správneho orgánu voči daňovému subjektu v procese správy daní smerujúce k vráteniu prostriedkov daňovému subjektu na základe kogentných ustanovení zákona. Kúpna zmluva zo dňa 04.08.2005 uzatvorená medzi správcom konkurznej podstaty a žalobcom, týkajúca sa prevodu pohľadávky - nadmerného odpočtu DPH predstavuje absolútne neplatný právny úkon (§ 39 Občianskeho zákonníka). Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov ako lex specialis upravujúci postup správcu pri správe a speňažovaní majetku úpadcu pritom neobsahuje žiadnu zákonnú výnimku z daného charakteru verejnoprávnej pohľadávky. V danom prípade žalovaný správne postupoval aplikáciou ust. § 79 ods. 12 Daňového poriadku, kedy sa z dôvodu zamedzenia rozdielnym výkladom jednoznačne ustanovilo, že nie je možné postupovať pohľadávku verejného práva spôsobom podľa predpisov upravujúcich súkromné právo. Vzhľadom na osobitosť daňového práva, ktoré je súčasťou verejného práva, sa pri správe daní vylučuje možnosť postupovať daňový preplatok, nárok na vrátenie dane, nárok na nadmerný odpočet, nárok na daňový bonus a pod. podľa Občianskeho zákonníka. Nesprávnym výkladom by podľa správneho súdu dochádzalo k mareniu výkonu správy daní. 19. Súd nezistil žiadne namietané porušenia zákona a daňový orgán postupoval zákonným spôsobom. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom naň kladené náležitosti a spĺňa elementárne podmienky odôvodnenia. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 21. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).