Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/196/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201674 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016201674.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: COOP Jednota Slovensko, spotrebné družstvo, so sídlom Bajkalská č. 25, 827 18 Bratislava, IČO: 35 697 547, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom Drieňová č. 24, 826 03 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 2016/SP/R/2/035 zo dňa 30.06.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 07.09.2016 sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo: 2016/SP/R/2/035 vydaného dňa 30.06.2016 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie) alternatívne aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, odbor kartelov číslo: 2015/SP/1/1/042 zo dňa 05.11.2015 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie), vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie, ako aj priznania náhrady trov konania (súdny poplatok za podanú žalobu). Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného a prvostupňového správneho orgánu správny súd zistil, že tento okrem iných písomností obsahuje aj: internú emailovú komunikáciu emitentov stravných lístkov (ďalej aj stravovacie spoločnosti) - spol. Le Cheque Dejeuner s. r. o., a spol. SODEXO PASS SR, s. r. o., (ďalej aj len emitent 1/ a emitent 2/), Oznámenie žalovaného o začatí konania voči emitentom stravných lístkov zo dňa 13.02.2015, Žiadosť o predloženie podkladov a informácií žalovaného zo dňa 12.03.2015 adresovanú žalobcovi (Žiadosť 1/), odpoveď žalobcu na vyššie uvedenú žiadosť zo dňa 17.03.2015 (odpoveď 1/), Žiadosť o predloženie podkladov a informácií žalovaného zo dňa 27.03.2015 adresovanú žalobcovi (Žiadosť 2/), žalobcova odpoveď na opakovanú žiadosť žalovaného zo dňa 07.04.2015 (odpoveď 2/), Oznámenie žalovaného o začatí konania zo dňa 23.04.2015 voči žalobcovi, Vyjadrenie žalobcu k Oznámeniu o začatí správneho konania voči nemu zo dňa 21.05.2015, výpis z obchodného registra žalobcu, Organizačný poriadok žalobcu, čestné vyhlásenia K.. C. zo dňa 20.05.2015, účtovnú závierku žalobcu za rok 2014. 3. Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, odbor kartelov (ďalej tiež len PMÚ) vydal dňa 05.11.2015 prvostupňové rozhodnutie číslo: 2015/SP/1/1/042, ktorým rozhodol, že žalobca tým, že predložil v určenej lehote nepravdivé alebo neúplne podklady alebo informácie požadované od neho listom č. 1271/ PMÚ SR/2015 zo dňa 25.03.2015 porušil povinnosť podľa § 22 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 136/2001 Z. z.), za čo mu v zmysle § 38a ods. 1 písm. a) zákona č. 136/2001 Z. z. uložil pokutu vo výške XX XXX €.. 4. V dôsledku žalobcom včas podaného rozkladu voči v bode 3. tohto rozsudku špecifikovanému prvostupňovému rozhodnutiu vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím Číslo: 2016/SP/ R/2/035 zo dňa 30.06.2016 a zmenil bod I. výroku prvostupňového rozhodnutia, pričom správne uviedol dátum - 27.03.2015 vypracovania listu č. 1271/PMÚ SR/2015, ktorým boli PMÚ požadované informácie od žalobcu a tiež zmenil bod II. výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia ohľadom výšky uloženej pokuty žalobcovi, a to vo výške XX XXX €.. 5. Žalovaný v úvode napadnutého rozhodnutia podal stručný opis dovtedajšieho priebehu daného správneho konania s tým, že dňa 16.02.2015 začal iné správne konanie - vo veci dohôd obmedzujúcich súťaž medzi emitentami stravných lístkov, ktorého predmetom bol aj postup emitentov voči obchodným reťazcom a v tejto súvislosti si vyžiadal informácie od obchodných reťazcov, pričom listom zo dňa 12.03.2015 oslovil so žiadosťou o informáciu týkajúcu sa zavedenia limitácie počtu prijímaných stravných lístkov (ďalej tiež len limitácia) žalobcu, ktorý mu odpovedal listom zo dňa 25.03.2015 a uviedol, že v tejto súvislosti nebol oslovený a jeho zástupcovia sa nezúčastnili žiadnych stretnutí, kde by bola táto problematika predmetom rokovania. Listom zo dňa 27.03.2015 sa žalovaný opätovne obrátil na žalobcu so žiadosťou, v ktorej už konkretizoval, ktoré osoby sa na stretnutí mali zúčastniť. Dňa 13.04.2015 mu bola doručená odpoveď žalobcu, v ktorej mu však tento žiadne požadované informácie k téme limitácie stravných lístkov neposkytol, dôvodiac, že na danom stretnutí bolo predmetom rokovania zavedenie online overovania stravných lístkov cez pokladne. Žalovaný uviedol, že potom čo dňa 27.04.2015 bolo začaté správne konanie voči žalobcovi vo veci porušenia jeho povinnosti predložiť žalovanému pravdivé a úplne informácie mu žalobca doručil dňa 26.05.2015 Vyjadrenie k Oznámeniu o začatí konania, v ktorom uviedol, že nedisponuje žiadnym záznamom alebo iným dôkazom, ktorý by potvrdzoval otvorenie témy limitácie a na otvorenie tejto témy si nespomína ani jeho zamestnanec, ktorý rokovanie viedol - S.. N. I.. Preto oslovil aj zamestnancov právnických osôb zo skupiny COOP Jednota a získal informácie od K.. N. C. (zamestnanca IT odboru COOP Jednota Trnava), ktorý si spomenul na neadresnú ústnu zmienku zo strany niektorého zo zástupcov emitentov stravných lístkov o prípadnej limitácie na max. 5 stravných lístkov na nákup s tým, že takáto téma odznela až v rámci voľnej diskusie po ukončení rokovania v neprítomnosti zástupcu žalobcu. Žalovaný následne uzavrel, že až týmto podaním, t. j. listom zo dňa 26.05.2015 žalovaný mu poskytol úplne a pravdivé informácie. Potom tým, že žalobca mu nepredložil v stanovenej lehote podklady a informácie v požadovanej kvalite, t. j. pravdivé a úplne, porušil svoju povinnosť podľa § 22 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z. 6. Po opísaní jednotlivých námietok vznesených v podanom rozklade bolo konštatované, že v danom prípade bol delikt spáchaný už momentom, kedy dopytovanému podnikateľovi márne uplynula lehota na poskytnutie požadovaných informácií, alebo v tejto lehote neposkytol pravdivé a úplne informácie. 7. Žalovaný poukázal na v spise zhromaždené podklady, z ktorých vyvodil, že bolo zrejmé, že dňa 12.03.2013 sa uskutočnilo v priestoroch žalobcu stretnutie pracovnej skupiny, za prítomnosti zástupcov skupiny COOP Jednota, vrátane zamestnanca žalobcu - S.. N. I. (vrchný riaditeľ ekonomickej sekcie) a zástupcov emitentov stravných lístkov (vyplývalo to z podkladov od dvoch emitentov stravných lístkov ako aj vyjadrenia žalobcu) a riešil sa projekt online overovania stravných lístkov. Na základe interného emailu emitenta 1/ a interného emailu emitenta 2/ oba zo dňa 12.03.2013, vyjadrenia žalobcu k oznámeniu o začatí správneho konania žalovaný vyhodnotil všetky podklady a dospel k záveru, že na stretnutí konanom dňa 12.03.2013 prítomní účastníci otvorili aj tému limitácie a žalobca bol na tomto stretnutí prítomný prostredníctvom svojho zamestnanca S.. I.. Žalovaný vyhodnotil, že požadované informácie mal žalobca k dispozícii, avšak mu ich neposkytol. 8. Následne v napadnutom rozhodnutí žalovaný zaujal stanovisko k v rozklade vzneseným námietkam žalobcu. Konštatoval, že pokiaľ vyžadoval informácie podľa § 22 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z. mal dopytovaný subjekt povinnosť takéto informácie poskytnúť, pokiaľ ich mal k dispozícii, pričom táto informačná povinnosť nezahŕňa povinnosť dopytovaného subjektu zozbierať údaje od iných nezávislých subjektov. 9. Následne žalovaný podrobne opísal, prečo pokladal žalobcu za povinný subjekt, a to z dôvodu, že tento zabezpečoval zastrešovanie spoločných procesov pre všetkých členov, zabezpečoval spoločenskú a ekonomickú prosperitu družstva a jeho členov, zabezpečoval ochraňovanie ich práv a záujmov, ich zastupovanie voči orgánom a inštitúciám SR. Podľa Organizačného poriadku upravujúceho podrobnosti o úlohách žalobcu, tento prostredníctvom svojich orgánov vykonával správu reťazcov (útvar - odbor správy reťazcov). 10. Žalovaný dôvodil, že informácie o vzťahu reťazca a emitentov stravných lístkov z povahy veci spadali do sféry pôsobenia žalobcu a tento bol potom povinný mu ich poskytnúť. Uviedol, že vyžadoval od žalobcu informácie, ktoré sa týkali jeho činnosti a vzhľadom na jeho postavenie a úlohy v skupine COOP Jednota bolo dôvodné predpokladať, že bol jediným subjektom, ktorý bol spôsobilý ich poskytnúť, nakoľko žiadna iná zo spoločností v rámci skupiny COOP Jednota nezabezpečovala správu reťazca a nevystupovala v záujme celého reťazca voči iným subjektom. 11. Žalovaný konštatoval, že nebolo rozhodujúce, ako mal žalobca upravené svoje vzťahy v rámci skupiny COOP Jednota, nakoľko nebolo pochýb o tom, že žalobca zastrešoval spoločné procesy pre celý systém, presadzoval záujmy členov voči orgánom a vykonával správu reťazcov prostredníctvom osobitného útvaru. Žalovaný tiež poukázal na komunikáciu medzi ním a žalobcom pred začatím daného správneho konania a najmä na to, že z jeho žiadostí 1/ a 2/ bolo zrejmé, že sa zaujímal o vzťah reťazca COOP Jednota a emitentov stravných lístkov. Podľa žalovaného z odpovede žalobcu, že nebol v danej veci oslovený a nezúčastnil sa ani rokovaní na takúto tému sa potvrdilo, že daná agenda patrila do jeho pôsobnosti. 12. Žalovaný mal za to, že tvrdenia žalobcu o skoršom odchode z rokovania jeho zamestnanca S.. I. a mandáte ostatných osôb nevyplývali zo žiadneho z dôkazov, ktoré mal k dispozícii, naopak dôkazy - interné emaily od dvoch emitentov stravných lístkov, potvrdzovali zaujatie stanoviska žalobcu k limitácii priamo na rokovaní. Zároveň vyplynulo zo získaných podkladov, že osoby prítomné na stretnutí za skupinu COOP Jednota voči členom Asociácie emitentov stravných lístkov vystupovali ako predstavitelia reťazca, ktorého záujmy reprezentoval navonok žalobca (tieto skutočnosti potvrdzoval interný email emitenta 2/ ako aj žalobca vo svojom vyjadrení k Oznámeniu o začatí konania). 13. Potom mal žalobca za preukázané, že osoby zúčastnené na stretnutí za skupinu COOP Jednota nevystupovali ako predstavitelia regionálnych COOP Jednôt, ale ako členovia pracovnej skupiny zriadenej žalobcom. Nebolo podstatné, kto bol zamestnávateľom členov pracovnej skupiny. Preto, ak žalobca sám nedisponoval závermi zo stretnutia tejto pracovnej skupiny bol povinný vynaložiť potrebné úsilie na obstaranie požadovaných informácií aj prostredníctvom oslovenia členov pracovnej skupiny, čo aj nakoniec urobil svojim podaním zo dňa 26.05.2015, ktoré bolo akceptované ako predloženie úplných a pravdivých informácii. Žalovaný uzavrel, že z podkladov od emitentov stravných lístkov a vyjadrení žalobcu vyplynulo, že dňa 12.03.2013 došlo v priestoroch žalobcu k stretnutiu, na ktorom bola otvorená aj otázka limitácie. Zároveň o skoršom odchode zástupcu žalobcu z daného stretnutia sa podklady - interné emaily emitentov nezmieňovali, pričom oba emaily hovorili o zaujatí stanoviska reťazca COOP Jednota k téme limitácie. 14. Žalovaný uviedol, že pri dokazovaní vierohodnosť a teda aj dôkazná hodnota dokumentu závisia od jeho pôvodu, od okolností jeho vyhotovenia, od jeho adresáta a od jeho obsahu. Potom mal za to, že bolo dôvodné prisúdiť vyššiu dôkaznú hodnotu dokumentom pochádzajúcim priamo z obdobia, ku ktorému sa viažu a boli vyhotovené osobami, ktoré posudzované udalosti priamo vnímali a bezprostredne potom zaznamenali, a to bez väzby na vyšetrovanie orgánu verejnej moci. Preto sa žalovaný priklonil k záverom vyplývajúcim z podkladov od dvoch emitentov stravných lístkov o tom, že žalobca sa zúčastnil stretnutia, na ktorom sa riešila aj otázka limitácie. Žalovaný tieto skutočnosti potvrdil až po tom, ako mu bolo z jeho strany doručené Oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty. 15. K predloženému čestnému vyhláseniu K.. C. žalovaný uviedol, že toto čestné vyhlásenie nebolo výsledkom dokazovania a nepreukazovalo skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, ale iba osvedčovalo určité skutočnosti a preto bolo na zvážení správneho orgánu, či čestné vyhlásenie namiesto dôkazu pripustí. Žalovaný uviedol, že sa zaoberal jeho obsahom a prihliadol naň ako na podklad predložený žalobcom - účastníkom správneho konania a vyhodnotil ho v spojení s ostatnými podkladmi obsiahnutými v spise a dospel k záveru, že predložené čestné vyhlásenie nevyvracalo záver prvostupňového orgánu o porušení povinnosti stanovenej v § 22 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z. žalobcom. Poukázal na to, že bolo potrebné vnímať rozdiel medzi dôkaznou silou tohto dôkazu a svedeckou výpoveďou. Taktiež bolo potrebné zohľadniť skutočnosť, že čestné vyhlásenie na rozdiel od podkladov od emitentov stravných lístkov pochádzalo z podstatne neskoršieho časového obdobia - s odstupom viac ako dvoch rokov a bolo vyhotovené osobitne na účely obhajoby žalobcu v správnom konaní. Zároveň uviedol, že žalobca svoje vyjadrenie k Oznámeniu o začatí správneho konania a čestné vyhlásenie predložil až po tom, ako sa oboznámil s emailom emitenta 1/ a preto žalovaný mohol dôvodne predpokladať, že svoje vyjadrenie koncipoval s ohľadom na skutočnosti obsiahnuté v danom emaily. Bolo treba zohľadniť rozdiel medzi podkladmi vyhotovenými nezávisle od seba a bez väzby na správne konanie ním začaté a podkladmi vyhotovenými žalobcom v kontexte jeho práva na obhajobu v prebiehajúcom správnom konaní. 16. K momentu spáchania deliktu žalovaný uviedol, že k jeho spáchaniu došlo už vtedy, keď dopytovaný subjekt (žalobca) poskytne neúplne alebo nepravdivé informácie, resp. požadované informácie neposkytne v stanovenej lehote. Spáchanie deliktu nie je závislé od toho, či začne pre porušenie zákona správne konanie alebo nie a v tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/23/2003 zo dňa 16.12.2003. 17. Záverom sa žalovaný vyjadril k uloženej pokute a uviedol, že sa stotožnil so záverom prvostupňového orgánu o tom, že išlo o menej závažné porušenie a preto považoval za potrebné znížiť pôvodne uloženú pokutu vo výške z 0,05% z obratu žalobcu za rok 2014 na 0,04%, pri výške obratu za rok 2014 - XX XXX XXX €, čím sa znížila pôvodne uložená pokuta XX XXX € na XX XXX €. Zároveň uviedol, že pri ukladaní pokuty postupom podľa § 38a ods. 1 písm. a/ zákona č. 136/2001 Z. z. zohľadnil všetky okolnosti prípadu. Žaloba. 18. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné dôvodiac nesprávnymi skutkovými zisteniami, nesprávnym právnym posúdením veci ako takej ako aj vo vzťahu k výške uloženej pokuty. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, v správnom konaní sa vyskytli vady, ktoré mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a tiež namietal nesprávne vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti voči nemu. 19. Po stručnom opise priebehu správneho konania žalobca namietal, že tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný ho nesprávne určili ako účastníka predmetného správneho konania, voči ktorému vyvodili deliktuálnu zodpovednosť za porušenie povinností predložiť PMÚ v určenej lehote pravdivé a úplne podklady a informácie (§ 22 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z.). 20. Žalobca nepovažoval za sporné, že jeho členmi sú právnické osoby - regionálne spotrebné družstvá COOP Jednota, pričom tak on ako aj jednotlivé spotrebné družstvá sú samostatnými právnickými osobami, tzn. samostatnými podnikateľmi podľa § 2 Obchodného zákonníka. Potom podľa žalobcu každý tento subjekt (on a aj jednotlivé spotrebné družstvá COOP Jednota) jednotlivo spĺňali zákonné kritérium pojmu podnikateľ v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z., vo vzťahu ku ktorému bola stanovená zákonná povinnosť poskytnutia informácii podľa § 22 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z. 21. Poukázal na to, že samotné vyžadovanie súčinnosti v prospech PMÚ má svoje jasné zákonné vymedzenie (§ 22 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z.). Pojem obchodný reťazec, ktorý žalovaný uviedol v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu k vymedzeniu účastníka konania však zákon č. 136/2001 Z. z. nijako nedefinuje a žalovaný nemal právomoc širšie vykladať nositeľa zákonnej povinnosti obsiahnutej v § 22 ods. 2 citovaného zákona. 22. Žalobca uviedol, že v podanom rozklade poukázal na to, že pojmové znaky uvádzanej definície obchodného reťazca systém COOP Jednota nespĺňa a z hľadiska obsahu činnosti a procesov je skôr obchodnou alianciou samostatných podnikateľov, pričom iba vybrané spoločné procesy sú na zmluvnom základe riešené na jeho úrovni. 23. Podľa názoru žalobcu širšie vymedzenie účastníka správneho konania z hľadiska jeho činnosti a postavenia v systéme COOP Jednota mohlo mať relevanciu iba vo vzťahu k preukazovaniu, či požadovanými informáciami v čase pred začatím správneho konania disponoval, čo však žalovaný v napadnutom rozhodnutí nepreukázal. Žalobca uviedol, že on z titulu zmluvného obchodného zastúpenia zastupuje spotrebné družstvá a dojednáva rámcové zmluvné podmienky vo vzťahoch s obchodnými partnermi (dodávatelia potravín), pričom ďalšie (optimalizačné) záležitosti v prospech celého systému COOP Jednota riešil na základe ad hoc splnomocnenia. Poukázal na svoj Organizačný poriadok, z ktorého vyplýva, že zastupuje svojich členov v obchodných vzťahoch pri uzatváraní zmlúv s dodávateľmi, avšak jeho oprávnenie zastupovať jednotlivých členov nie je neobmedzené a má presné obsahové vymedzenie. Taktiež zmluvné vzťahy s jednotlivými stravovacími spoločnosťami (emitenti stravných lístkov) ohľadom akceptácie stravných lístkov sú prerokúvané a uzatvárané individuálne na úrovni jednotlivých spotrebných družstiev bez jeho spolupôsobenia. Preto vyjadril žalobca presvedčenie, že nemohol niesť vo vzťahu k žalovanému informačnú povinnosť. 24. Taktiež žalobca namietal nesprávne skutkové zistenia a právne posúdenie vo vzťahu k výške uloženej pokuty. Poukázal na znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č. 136/2001 Z. z. a potom namietol zjavnú nesprávnosť jeho zisteného obratu, ktorý žalovaný aplikoval pre účel výpočtu uloženej sankcie, keďže tento nevychádzal z výšky obratu v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia - obratu z predaja tovaru, ale vychádzal z celkového obratu (XX XXX XXX €) za daný rok - 2014. Správne mal žalovaný pritom vychádzať z obratu vo výške XX XXX XXX €. Spochybnil, či jeho účtovná závierka za rok 2014 bola obsahom administratívneho spisu, v prípade ak áno, tak potom mal za to, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s obsahom administratívneho spisu. 25. Žalobca pokladal napadnuté rozhodnutie za nezákonné aj z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť, a to z dôvodu rozporov odôvodnenia preskúmavaného prvostupňového rozhodnutia z hľadiska formulovania jeho informačnej povinnosti a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde sa žalovaný vysporiadal s jeho v rozklade podanou námietkou k tejto otázke tak, že na jednej strane vyhodnotil právne posúdenie uvedené v prvostupňovom rozhodnutí ako správne, no na druhej strane konštatoval, že informačná povinnosť nezahŕňa povinnosť dopytovaného subjektu zozbierať údaje od iných, od dopytovaného subjektu nezávislých subjektov. Zároveň bolo v napadnutom rozhodnutí korigované odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia tak, že .... pokiaľ žalobca sám nedisponoval napr. písomnými závermi zo stretnutí tejto pracovnej skupiny alebo inou dokumentáciou, ktorú by žalovanému vedel poskytnúť, bol povinný vynaložiť potrebné úsilie na obstaranie požadovaných informácií aj prostredníctvom oslovenia členov pracovnej skupiny. Ďalej tiež rozporoval hodnotenie ním predloženého listinného dôkazu - čestného prehlásenia K.. C., kedy v napadnutom rozhodnutí žalovaný konštatoval, že z formálneho hľadiska naň nie je možné nahliadnuť a následne žalovaný konštatoval, že na tento listinný dôkaz prihliadol a náležite sa s ním zaoberal. 26. Žalobca za vadu konania majúcu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia pokladal skutočnosť, že žalovaný pri hodnotení skutkového stavu a dôkazov zjavne bezdôvodne znižoval dôkaznú hodnotu jeho vyjadrení, vrátane predložených listinných dôkazov, dôvodiac tým, že tieto boli vyhotovené a predložené osobitne na účely správneho konania a časovo neskôr ako interné záznamy dvoch stravovacích spoločností, ktoré ako dôkazy získal skôr. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že z dôkazov, ktoré žalovaný vyhodnotil ako kľúčové (dva interné záznamy dvoch stravovacích spoločností), nevyplýval rozpor s jeho tvrdením, že téma limitácie stravných lístkov odznela až v neformálnom závere stretnutia po ukončení rokovania a v neprítomnosti jeho zástupcu. 27. Žalobca zastával názor, že žalovaný pri aplikácii správneho uváženia pri hodnotení dôkazov vybočil z medzí a hľadísk ustanovených zákonom pre tento procesný postup. Hodnotenie dôkazov nemôže byť prejavom ľubovôle. Pripomenul, že čestné vyhlásenie K.. C. prvostupňový orgán označil ako účelové a žalovaný v napadnutom rozhodnutí najskôr na tento dôkaz vôbec neprihliadol (bod 57 a 78 napadnutého rozhodnutia) a neskôr len formálne uviedol, že naň prihliadol (bod 80 napadnutého rozhodnutia). Mal za to, že za účelom skutočného zistenia stavu veci sa žalovaný vôbec nezaoberal otázkou, prečo ostatné stravovacie spoločnosti prítomné na pracovnom stretnutí si žiadnu zmienku o danej téme nezaznamenali. Poukázal na to, že žalovaný vyhodnotil ako nepodložené a nehodnoverné ním uvádzanú skutočnosť, že téma limitácie stravných lístkov bola otvorená neadresne v rámci neformálnej diskusie po ukončení rokovania pracovnej skupiny v neprítomnosti jeho zástupcu. Žalovaný potom dospel k skutkovým zisteniam, ktoré boli v jeho neprospech bez toho, aby boli takéto závery podložené relevantnými dôkazmi. 28. Žalobca vnímal vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti voči nemu za nedôvodné, keďže preukazoval, že vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu vynaložil maximálnu snahu poskytnúť žalovanému informácie, ktoré mu boli v danom čase známe a boli v jeho dispozičnej sfére. Uloženie pokuty považoval žalobca za neprimeranú a nedôvodnú represiu, nakoľko poskytol žalovanému informácie bezodkladne po tom, ako sa dostali do jeho dispozičnej sféry a konal tak v dobrej viere v záujme poskytnúť žalovanému maximálnu možnú súčinnosť. Uviedol, že nemal záujem a ani žiadny logický dôvod požadované informácie zatajovať. 29. Žalobca požiadal správny súd o preskúmanie samotnej dôvodnosti vyvodenia deliktuálnej zodpovednosti voči nemu vzhľadom na skutkový stav veci ako aj skutočnosť, že žalovaný vyžadoval od neho informácie spred dvoch rokov, ktoré nemal nijako zaznamenané, keďže nemali pre neho v danom čase preukázateľne žiadny význam. Poukázal na to, že vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti založil žalovaný na získaní dvoch neautorizovaných zápisov z interného pracovného prostredia dvoch stravovacích spoločností, pričom sa však vôbec nezaoberal otázkou, prečo ostatné stravovacie spoločnosti zastúpené na rokovaní pracovnej skupiny žiadnu zmienku o otvorení danej témy nemali zaznamenanú. Mal za to, že jeho posudzované konanie nemalo žiadny potenciál sťažiť činnosť žalovaného. 30. Replikou zo dňa 10.11.2016 žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe a zotrval na všetkých svojich žalobných námietkach, pričom zdôraznil, že voči nemu bola deliktuálna zodpovednosť vyvodená napriek tomu, že ako subjekt vymedzený v § 22 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z. nemal požadované informácie v danom čase k dispozícii. Za rozhodujúce považoval to, že ako nositeľ informačnej povinnosti odpovedal na žiadosť žalovaného pravdivo, keďže nemal v danom čase iné informácie k dispozícii, tzn. Poskytol požadovanú súčinnosť spôsobom, ako to predpokladá zákon. Vyjadrenie žalovaného. 31. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 24.10.2016 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. 32. Žalovaný postupne zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam. Mal za to, že bolo logické, že v prípade, ak mal záujem o získanie informácií o vzťahu reťazca a emitentov stravných lístkov, správne takýto typ informácií vyžadoval od žalobcu a nie od jednotlivých právnických osôb zúčastnených v skupine COOP Jednota, nakoľko žiadna iná zo spoločností v rámci skupiny COOP Jednota totiž nezabezpečovala správu reťazca a ani nevystupovala v záujme celého reťazca voči iným subjektom. Preto bol žalobca určený ako účastník administratívneho konania. 33. Žalovaný uviedol, že žalobca vo svojich odpovediach na jeho dve postupne adresované mu žiadosti neuviedol, že by ním požadovanými informáciami nedisponoval z dôvodu organizačnej štruktúry skupiny COOP Jednota a že by tieto informácie mali mať k dispozícii výlučne jednotlivé právnické osoby združené v skupine COOP Jednota. Zároveň uviedol, že informačná povinnosť v zmysle § 22 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z. nezahŕňa povinnosť dopytovaného subjektu zozbierať údaje od iných, od dopytovaného subjektu nezávislých subjektov. 34. Poukázal tiež na to, že žalobca bol v zmysle jeho Organizačného poriadku ustanovený za orgán oprávnený konať za skupinu COOP Jednota, preto nebolo možné v tejto súvislosti brať členov družstva ako nezávislých podnikateľov, ale ako partnerov, ktorých zástupcovia sa na danom stretnutí zúčastnili a ako sa neskôr ukázalo požadované informácie mali k dispozícii. Uviedol, že vyžadované informácie týkajúce sa činnosti žalobcu vzhľadom na jeho postavenie a úlohu v skupine COOP Jednota bolo dôvodné predpokladať, že žalobca bol jediným subjektom, ktorý bol spôsobilý ich aj poskytnúť. 35. K námietke nesprávneho posúdenia veci vo vzťahu k výške uloženej pokuty žalovaný uviedol, že účtovná závierka žalobcu za rok 2014 bola súčasťou administratívneho spisu. Žalovaný vysvetlil, že pod pojmom obrat sa na účely zákona č. 136/2001 Z. z. podľa § 3 ods. 5 rozumie súčet tržieb, výnosov alebo príjmov z predaja tovaru bez nepriamych daní. V spojitosti s § 3 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z. sa však pod pojmom tovar rozumejú aj výrobky, výkony, práce a služby. Preto v súlade s týmto zarátal do celkovej výšky obratu tržby z predaja tovaru ako aj tržby z predaja služieb a potom mal za to, že správne vypočítal celkovú výšku obratu žalobcu za rok 2014, z ktorého vychádzal pri určení výšky pokuty. 36. Žalovaný sa tiež vyjadril k primeranosti výšky uloženej pokuty žalobcovi, ktorú mu bolo možné uložiť do 1% z obratu za predchádzajúce účtovné obdobie. Poukázal na to, že pri ukladaní pokuty podľa § 38a ods. 1 písm. a/ zákona č. 136/2001 Z. z. musia byť zohľadnené všetky okolnosti prípadu, ktoré on riadne zistil a v napadnutom rozhodnutí aj uviedol. Prvostupňovým rozhodnutím uloženú pokutu vo výške 0,05% z obratu žalobcu znížil v napadnutom rozhodnutí na 0,04% z obratu - čo bolo na dolnej hranici zákonnej sadzby, pričom zobral do úvahy vzťah primeranosti výšky pokuty a následku konania žalobcu, spočívajúce v sťažení jeho činnosti, ktoré však nebolo zásadné. 37. Ohľadom namietanej nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že podľa neho nebol rozpor medzi závermi prvostupňového orgánu v bode 41 prvostupňového rozhodnutia a jeho závermi v napadnutom rozhodnutí, a to vo vzťahu k posúdeniu informačnej povinnosti žalobcu vo vzťahu k nemu, a to aj s ohľadom na odpovede žalobcu na jeho žiadosť. 38. K hodnoteniu žalobcom predloženého listinného dôkazu - čestného vyhlásenia K.. C. žalovaný zotrval dôvodoch uvedených v bodoch 77 až 84 napadnutého rozhodnutia, kde svoje závery jasne vysvetlil. Dodal, že predmetné čestné vyhlásenie bolo iba jedným z podkladov pre rozhodnutie, nebolo výsledkom dokazovania, nepreukazovalo skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, iba osvedčovalo skutočnosti, pričom bolo na ňom, či čestné vyhlásenie namiesto dôkazu pripustí. Poukázal na to, že pri svojom rozhodnutí vychádzal z dôkazov obsiahnutých v administratívnom spise a tieto dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, ktorú v napadnutom rozhodnutí náležite vysvetlil. Vyjadril presvedčenie, že podklady, ktoré boli základom pre napadnuté rozhodnutie mu umožnili zistiť presne a úplne skutočný stav veci. Správny orgán pri hodnotení skutočnosti nie je viazaný len podkladmi, ktoré mu poskytli účastníci konania. 39. Z svojmu záveru o vyvodení deliktuálnej zodpovednosti voči žalobcovi uviedol, že bolo zrejmé, že tento mu poskytol požadované informácie až po tom, keď začal vo veci správne konanie o uložení pokuty žalobcovi za ich neposkytnutie. Bolo zrejmé, že bez použitia tohto nástroja, by tieto informácie nezískal. Žalobca bol povinný žiadané informácie o vzťahu reťazca a emitentov stravných lístkov mu poskytnúť, nakoľko tieto informácie z povahy veci spadali do sféry pôsobenia žalobcu. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 40. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom za prítomnosti oboch procesných strán a dospel k záveru, že vznesené žalobné námietky nie sú dôvodné. 41. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 42. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 43. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 44. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. podnikateľ na účely tohto zákona je podnikateľ podľa osobitného predpisu, ďalej fyzická osoba a právnická osoba, ich združenia a združenia týchto združení, ak ide o ich činnosti a konania, ktoré súvisia alebo môžu súvisieť so súťažou bez ohľadu na to, či tieto činnosti a konania sú alebo nie sú zamerané na dosahovanie zisku. 45. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z. relevantný trh je priestorový a časový súbeh ponuky a dopytu takých výrobkov, výkonov, prác a služieb (ďalej len „tovar“), ktoré sú na uspokojenie určitých potrieb z hľadiska užívateľa zhodné alebo zastupiteľné. 46. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 136/2001 Z. z. obrat na účely tohto zákona je súčet tržieb, výnosov alebo príjmov z predaja tovaru bez nepriamych daní, ku ktorému sa pripočíta finančná pomoc poskytnutá podnikateľovi. Pri združení podnikateľov sa k obratu združenia podnikateľov okrem súčtu podľa predchádzajúcej vety pripočíta aj súčet prijatých príspevkov členov tohto združenia. Obrat podnikateľa vyjadrený v cudzej mene sa prepočíta na eurá, pričom na prepočet cudzej meny na eurá sa použije priemer referenčných výmenných kurzov určených a vyhlásených Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktoré sú platné pre príslušné účtovné obdobie. 47. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z. v súvislosti s plnením úloh podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu má úrad právo vyžadovať od podnikateľov, ako aj od vedúcich zamestnancov podnikateľa, štatutárnych orgánov podnikateľa, kontrolných orgánov podnikateľa alebo od členov týchto orgánov podnikateľa, alebo od iných zamestnancov podnikateľa (ďalej len „zamestnanci podnikateľa“), ako aj od iných fyzických osôb a právnických osôb informácie a podklady, ktoré sú nevyhnutné pre činnosť úradu bez ohľadu na nosič, na ktorom sú zaznamenané, vyhotovovať z nich kópie a výpisy alebo vyžadovať ich úradne overené preklady do slovenského jazyka, vyžadovať písomné vysvetlenie alebo ústne vysvetlenie s možnosťou vyhotovenia si jeho zvukového záznamu. Tieto subjekty sú povinné takéto informácie a podklady úradu bezplatne poskytnúť v lehote určenej úradom; v prípade utajovaných skutočností za dodržania podmienok ustanovených osobitným predpisom. 48. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. treťou stranou na účely tohto zákona je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nie je účastníkom konania, najmä spotrebiteľ, dodávateľ, odberateľ a konkurent účastníka konania. 49. Podľa § 38a ods. 1 písm. a) zákona č. 136/2001 Z. z. úrad za porušenie povinnosti predložiť úradu v určenej lehote podklady alebo informácie, za predloženie nepravdivých alebo neúplných podkladov alebo informácií, alebo za neumožnenie ich preverenia uloží podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá nie je podnikateľom, pokutu do 1 % z obratu podľa § 3 ods. 5 za predchádzajúce účtovné obdobie. 50. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby. 51. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a tiež či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu konajúceho správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie je možné považovať za takú vadu konania pred orgánom verejnej správy, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe realizovanom v zákonom stanovenej lehote je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme a vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať všetky zákonom požadované náležitosti (v danom prípade Správny poriadok a zákon č. 136/2001 Z. z.). 52. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 53. Správny súd úvodom uvádza, že zákon č. 136/2001 Z. z. mimo iného upravuje aj postavenie, právomoc (§ 22 ods. 1) a úlohy PMÚ (žalovaného) vo vzťahu k iným subjektom - podnikateľom, ktorých zároveň v ust. § 22 ods. 2 zaväzuje povinnosťou poskytnúť žalovanému na jeho dotaz také informácie a podklady, ktoré tento považuje za nevyhnutné pre svoju činnosť (je ňou v zmysle § 1 aj dohľad na dodržiavaním zákona). Potom každý dopytovaný podnikateľ má povinnosť na žiadosť PMÚ takéto informácie a podklady mu poskytnúť, a to v žiadosti určenej lehote. V prípade, ak požadovanými informáciami dopytovaný podnikateľ disponuje a napriek žiadosti PMÚ mu ich v určenej lehote, resp. kvalite (neúplnosť informácii) neposkytne dopúšťa sa správneho deliktu a vystavuje sa legitímnej možnosti uloženia sankcie v zmysle § 38a ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. zo strany PMÚ. 54. K námietke nesprávneho určenia žalobcu ako povinného subjektu, voči ktorému žalovaný vyvodil deliktuálnu zodpovednosť za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 22 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z. - poskytnúť v určenej lehote žiadané informácie, správny súd uvádza, že vzhľadom na všetky okolnosti posudzovanej veci z hľadiska tejto námietky je potrebné si uvedomiť v prvom rade situáciu konania pracovného stretnutia zvolaného na 12.03.2013, kedy toto stretnutie zorganizoval žalobca, konalo sa v jeho sídle a celé stretnutie viedol jeho zamestnanec - vrcholový manager - S.. N. I. - vrchný riaditeľ ekonomickej sekcie. Z opisu emailov dvoch emitentov stravných lístkov prítomných tohto pracovného stretnutia zároveň vyplýva, že títo nerozlišovali medzi prítomnými zástupcami skupiny COOP Jednota, t. j., že by prítomní zástupcovia skupiny COOP Jednota zastupovali iné subjekty ako žalobcu (jednotlivé subjekty skupiny COOP Jednota). Email emitenta 1/ označuje predmet daného pracovného stretnutia ako Zápis zo stretnutia v COOP Jednota Slovensko a ďalej sa v ňom uvádza, že za COOP boli tohto stretnutia prítomní S.. I., X.. P., X.. B., ktorých označil ako členov predstavenstva a dvaja páni z IT. 55. Z postavenia žalobcu v rámci skupiny COOP Jednota vyplývajúceho z jeho Organizačného poriadku vyplýva, že je to práve žalobca, ktorý prostredníctvom svojich odborov (finančný, služieb a správy majetku, nákupu, marketingu) má na starosti v rámci skupiny COOP Jednota zabezpečovanie zastrešenia spoločných procesov pre všetkých členov patriacich do skupiny COOP Jednota, zabezpečovanie spoločenskej a ekonomickej prosperity družstva a jeho členov, zabezpečovanie ochrany práv a záujmov jednotlivých členov ako aj ich zastupovanie voči orgánom a inštitúciám SR. Organizačný poriadok žalobcu upravujúci podrobnosti o jeho úlohách aj v rámci skupiny COOP Jednota stanovuje, že žalobca vykonáva prostredníctvom svojich orgánov správu reťazcov (útvar - odbor správy reťazcov). Bod 4.3.1. Organizačného poriadku presne vymedzuje úlohy odboru správy reťazcov, ktoré tento zabezpečuje a ktoré zahŕňajú maloobchodné reťazce JEDNOTA, POTRAVINY MIX, SUPERMARKET a TEMPO SUPERMARKET. Potom z Organizačného poriadku vyplýva a teda sa mohol aj žalovaný dôvodne domnievať, že v prípade vecí týkajúcich sa daných obchodných vzťahov - limitácie zastupuje jednotlivých členov skupiny COOP Jednota práve žalobca. 56. Správny súd po oboznámení sa so zisteným skutkovým stavom vyplývajúcim z administratívneho spisu ako aj vyjadrení účastníkov konania dospel k záveru, že žalobca v čase prvej, resp. najneskôr druhej žiadosti žalovaného musel vedieť aké informácie od neho žiada žalovaný, a to z dôvodu, že predmetného pracovného stretnutia sa preukázateľne zúčastnil jeho riadiaci pracovník - S.. I., ktorý toto stretnutie viedol, a to bez ohľadu na to aké by bolo postavenie žalobcu v rámci skupiny COOP Jednota vo vzťahu k jednotlivým členom COOP Jednota a aké by bolo jeho oprávnenie konať za jednotlivých členov združenia voči tretím osobám - emitentov stravných lístkov. V prípade, ak by žalobca s náležitou obozretnosťou sa venoval vybaveniu žiadosti 1/ a žiadosti 2/ žalovaného, tak aj s odstupom času od pracovného stretnutia (cca dvoch rokov) musel byť schopný mu podať v určenej lehote požadované informácie, a to v zodpovedajúcom rozsahu a kvalite (tak ako to učinil následne s odstupom cca 2 mesiace po tom, čo už sa začalo voči nemu viesť zo strany žalovaného správne konanie ako následok neposkytnutia žiadaných informácií). 57. S poukazom na ust. § 27 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. nie je možné prisvedčiť námietke žalobcu, že nebol povinným subjektom poskytnúť žiadané informácie, nakoľko žalovaným požadované informácie musel získať od zamestnanca COOP Jednota Trnava - K.. C. (zúčastneného na danom stretnutí). V danom prípade bezpochyby nie je možné takéhoto zamestnanca považovať za tretiu stranu, od ktorej nemá dopytovaný podnikateľ (žalobca) povinnosť zabezpečiť na žiadosť žalovaného informácie alebo podklady. 58. Správny súd tak ako žalovaný vychádzal pri posúdení tejto otázky zo získaných dôkazov - interných emailov dvoch emitentov stravných lístkov, ktoré na rozdiel od vyjadrenia žalobcu nijako nespochybňujú postavenie žalobcu na tomto pracovnom stretnutí a teda aj jeho úlohu pri riešení limitácie počtu stravných lístkov - tému nadnesenú jedným z prítomných emitentov, s ktorou vyslovili zástupcovia žalobcu súhlas. Taktiež zo znenia Organizačného poriadku žalobcu vyplýva, že sa žalovaný mohol dôvodne domnievať, že žalobca má oprávnenie zastupovať členov skupiny COOP Jednota aj vo vzťahoch k emitentom stravných lístkov. Súd tiež poukazuje na znenia interných emailov dvoch na stretnutí prítomných emitentov, podľa ktorých títo nerozlišovali vo vzťahu k žalobcovi a členom skupiny COOP Jednota. 59. Vzhľadom na vyššie uvedené je treba prijať záver, že informačná povinnosť v zmysle § 22 ods. 2 bola vo vzťahu k žalobcovi daná a vyplývala z jeho postavenia a úloh, ktoré zabezpečoval voči ostatným členom skupiny COOP Jednota. 60. Je treba poukázať na skutočnosť, že na pracovnom stretnutí bol priamo prítomný zástupca žalobcu a tvrdenie žalobcu opierajúce sa o čestné vyhlásenie K.. C. o tom, že tento jeho zástupca nebol prítomný tej časti stretnutia - ukončenie rokovania a voľná diskusia, kde bola otvorená aj téma limitácie, pričom išlo o neadresnú ústnu zmienku niektorého zo zástupcov emitentov, na ktorú on reagoval, že by takáto limitácia nemala žiadny zmysel a zákazníci by ju mohli obchádzať opakovaným nákupom je podľa názoru súdu účelové v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za neposkytnutie informácii žiadaných žalovaným včas. Tvrdenie žalobcu vychádza iba z čestného vyhlásenia K.. C. a stanoviska S.. I.. V prípade, ak by aj zástupca žalobcu skutočne nebol prítomný na tejto časti rokovania, mal žalobca povinnosť takúto informáciu preveriť od ostatných na stretnutí prítomných zástupcov skupiny COOP Jednota a zaslať ju žalovanému. Zároveň ostatní prítomní zástupcovia skupiny COOP Jednota podľa názoru súdu mali mať povinnosť S.. I. ako osobu, ktorá viedla stretnutie a ako zástupcu zvolávateľa stretnutia (žalobcu) informovať o prejednaní aj tejto témy - limitácie, a potom žalobca mohol získať informácie priamo od neho a nemusel dopytovať ostatných zástupcov členov skupiny COOP Jednota. Celkom zjavne v takomto prípade by sa nejednalo o neprípustné získavanie informácii od tretej strany - pozri odôvodnenie uvedené v bode 57. tohto rozsudku. 61. Správny súd uvádza, že žalobcom predložené čestné vyhlásenie K.. C. (zamestnanca IT odboru COOP Jednota Trnava) zo dňa 20.05.2015 ohľadom pracovného stretnutia konaného dňa 12.03.2013 obsahuje rozporné údaje o prejednaní témy limitácie ako údaje vyplývajúce z iných dôkazov - interných emailov emitentov 1/, 2/ - napr. k stanovisku žalobcu k otázke zavedenia limitácie počtu stravných lístkov, keďže podľa oboch emailov emitentov stretnutia prítomní zástupcovia COOP Jednota boli zástupcom jedného emitenta otvorenej témy limitácie naklonení v prípade, ak to budú akceptovať aj ostatné konkurenčné siete (email emitenta 1/), resp. k limitu na 5 ks. COOP súhlasil, ak to budú rešpektovať aj ostatní (email emitenta 2/). 62. K námietke hodnotenia žalovaným v napadnutom rozhodnutí dôkazu - žalobcom predloženého čestného vyhlásenia K.. C., pracovníka COOP Jednota Trnava, prítomného na pracovnom stretnutí správny súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, kde tento jasne uviedol, že tento dôkaz zobral do úvahy a zároveň ho vyhodnotil, prečo nie je podľa neho hodnoverný a tvrdenia v ňom sú v rozpore s inými dôkazmi - emailami emitentov. S takouto úvahou sa správny súd plne stotožňuje a zároveň súhlasí s tým, že čestné vyhlásenie určitej osoby o určitej skutočnosti vo všeobecnosti nepreukazuje skutočnosti v ňom uvedené, ale tieto iba osvedčuje z hľadiska ich vnímania osobou podávajúcou čestné vyhlásenie. Je potrebné uviesť, že predmetné čestné vyhlásenie je doklad predložený účastníkom správneho konania - žalobcom, ktorý bol vyhotovený s odstupom cca dvoch rokov od konania pracovného stretnutia, ktorého priebeh opisuje. Zároveň bolo dané čestné vyhlásenie vyhotovené až po tom, čo sa začalo správne konanie vo veci uloženia pokuty žalobcovi ako aj po oboznámení sa žalobcu s ostatnými dôkazmi - emailami emitentov 1/, 2/. Vzhľadom na všetky tieto okolnosti podania čestného vyhlásenia K.. C. žalovaný v napadnutom rozhodnutí zohľadňujúc tieto faktory vyhodnotil obsah tohto čestného vyhlásenia vo vzťahu k ostatným získaným dôkazom a aj podľa názoru správneho súdu správne sa priklonil k opisu priebehu pracovného stretnutia tak, ako bolo popísané v emailoch emitentov a nie tak, ako bolo popísané v čestnom vyhlásení predloženom žalobcom. 63. Správny súd nepokladá napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné ako to namieta žalobca, pričom poukazuje na predchádzajúce body odôvodnenia tohto rozsudku, kde správny súd vysvetľuje, že v danom prípade bola jednoznačne stanovená informačná povinnosť žalobcu na výzvu PMÚ. Prijatý záver v napadnutom rozhodnutí je plne v súlade s názorom správneho súdu a vyplýva zo zákonných ustanovení zákona č. 136/2001 Z. z. 64. Čo sa týka vyhodnotenia dôkazu predloženého v správnom konaní žalobcom - čestné vyhlásenie K.. C. správny súd odkazuje na odôvodnenie uvedené v bodoch - bod 61. a 62 tohto rozsudku a zároveň uvádza, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný celkom jasne vysvetlil svoj postoj k tomuto dôkazu a zároveň vyplýva aj to, že sa s ním riadne zaoberal, prihliadol naň a vyhodnotil ho (jeho dôkaznú silu zhodnotil vo vzťahu k iným získaným dôkazom ako aj z hľadiska jeho časového vyhotovenia) v spojení s ostatnými v konaní získanými dôkazmi. Správne konanie v prvom a druhom stupni je v zásade jednotné a prípadné pochybenia v konaní pred prvostupňovým orgánom verejnej správy, a to aj čo sa týka odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia môže napraviť druhostupňový orgán vo svojom rozhodnutí a zhodnotenie dôkazov správnym orgánom korigovať a dať na správnu mieru, čo sa v danom prípade stalo vo vzťahu k žalobcom predloženom dôkaze - čestné vyhlásenie K.. C.. 65. Ohľadom výšky uloženej pokuty - 0,04% z obratu žalobcu za predchádzajúci rok 2014 (§ 3 ods. 5 zákona č. 136/2001 Z. z.) je treba podľa správneho súdu vykladať pojem tovar v súlade s § 3 ods. 2 citovaného zákona, podľa ktorého pojem tovar zahŕňa výkony, výrobky, práce a služby. Potom je treba prisvedčiť argumentácii žalovaného o tom, že obrat z predaja tovaru zahŕňa aj obrat z predaja služieb, ktoré dosiahol žalobca za rozhodné obdobie - rok 2014 vo výške XX XXX XXX €, a potom spolu s obratom žalobcu za predaj tovarov vo výške XX XXX XXX € za rok 2014 predstavuje sumu XX XXX XXX € a preto základ na výpočet pokuty tak, ako ho určil žalovaný je správny a vznesenej námietke žalobcu nie je možné vyhovieť. 66. K namietanej deliktuálnej zodpovednosť žalobcu správny súd uvádza, že v predmetnom prípade s poukazom na znenie ust. § 22 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z. je správny delikt spáchaný už momentom, kedy dopytovanému subjektu (podnikateľ) - žalobcovi uplynie lehota určená vo výzve PMÚ (žalovaného), v ktorej mal povinnosť žiadané informácie (podklady) PMÚ poskytnúť. V danom prípade žalobca poskytol žalovanému informácie a tým si splnil svoju zákonnú povinnosť až po cca 1 mesiaci od kedy prevzal Oznámenie o začatí správneho konania voči nemu. V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vzniká zodpovednosť dopytovaného subjektu už vtedy, keď tento neposkytne požadované informácie PMÚ v stanovenej lehote, čo bol aj daný prípad, kedy žalobca napriek dvom výzvam žalovaného riadne si nepreveril všetky skutočnosti ohľadom daného pracovného stretnutia u svojho zamestnanca S.. I., ktorý stretnutie viedol a ani u iných zamestnancov skupiny COOP Jednota prítomných na stretnutí a žiadané informácie začal aktívne vyhľadávať až po začatí správneho konania o uloženie mu pokuty, t. j. neskoro, keďže v tom čase sa už správneho deliktu dopustil. 67. Záverom musí správny súd uviesť, že v preskúmavanom správnom konaní nezistil žiadne také procesné porušenia, ktoré by mohli spôsobiť nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Má za to, že vo veci bolo vykonané riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite bol zistený skutkový stav veci a žalovaný v rozhodnutí prihliadol na všetko čo vyšlo v konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a je v zodpovedajúcom rozsahu logicky odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v rozklade žalobcu, podrobne rozobral predložené dôkazy ako aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, je vecne správne, neprisvedčil žalobným námietkam a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 68. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP a vo veci úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil a navyše ide o orgán štátnej správy. 69. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 2 v spojení s § 145 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).