Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/200/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201716 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016201716.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: MARKÍZA -SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, Bratislava, IČO: 31 444 873, zastúpená Advokátska kancelária Paul Q, s.r.o., so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 35 906 464, konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Pavol Blahušiak, proti žalovanej: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Palisády č. 36, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. RL/15/2016 zo dňa 24.05.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovanej Rady pre vysielanie a retransmisiu č. RL/15/2016 zo dňa 24.05.2016 z r u š u j e a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutie správneho orgánu. 1. Rada pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len „Rada“) ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až ods. 3 a § 5 ods. 1 písm. g) a h) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) postupom podľa § 71 zákona č. 308/2000 Z.z., svojím rozhodnutím č. RL/15/2016 zo dňa 24.05.2016 rozhodla, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods.3 písm. b) zákona tým, že na televíznej programovej službe TV MARKÍZA odvysielal dňa 01.11.2015 v čase o cca 19:14 hod. v programe Televízne noviny príspevok Gorila po rokoch, v ktorom došlo k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti tým, že boli odvysielané závažné informácie o T. O., ako jednej z osôb figurujúcich v kauze Gorila, bez toho, aby mu bol poskytnutý dostatočný priestor na vyjadrenie, za čo bola žalobcovi uložená podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona sankcia - upozornenie na porušenie zákona. II. Žaloba. 2. Žalobca podanou žalobou dňa 14.09.2016, napadol predmetné rozhodnutie s odôvodnením, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP. 3. K jednotlivým nesprávnym skutkovým záverom žalobca uviedol, že žalovaná na str. 5 svojho rozhodnutia uviedla, že v príspevku absentovali vyjadrenia T.. O. ku konkrétnym podozreniam vzneseným voči jeho osobe. S týmto záverom žalobca nesúhlasí, nakoľko v príspevku žiadne podozrenia na adresu T.. O. neodzneli, ale len zhrňujúco informovali o obsahu spisu Gorila, ktorý je verejnosti už päť rokov známy. V príspevku bolo uvedené, že v spise Gorila sa meno T.. O. spomína pätnásťkrát, ktorý doteraz nebol novinármi k tejto skutočnosti vôbec dotazovaný. Podľa názoru žalobcu z príspevku vyplýva, že T.. O. mal nadštandardný priestor na vyjadrenie (minimálne 3 x) a tento využil podľa svojho uváženia tým, že informácie zo spisu Gorila o svojej osobe poprel, povedal, že spis nie je autentický, nemá s ním nič spoločné a nemá nič spoločné s tým, čo je v spise napísané a v nasledujúcom vstupe poprel stretávanie sa s V.. K., ktoré sa uvádza v spise Gorila. V ďalšom vstupe T.. O. svojim výrokom „ale vyšetrite to prosím Vás", jednoznačne poukázal na neschopnosť štátnych orgánov a vyzval (pravdepodobne ironicky) novinárku, aby namiesto (neschopnej?) polície vyšetrovala kauzu Gorila ona. Týmto T.. O. odkryl svoj postoj ku kauze Gorila a k jej vyšetrovaniu, spochybnil relevanciu a závažnosť tejto kauzy pre spoločnosť. Žalobca zdôraznil, že napriek takémuto postoju T.. O., redaktorka W. konala profesionálne, zotrvala v kladení otázok a vytrvalo sa snažila poskytnúť priestor p. J. aj O. k spisu Gorila. 4. K uvedenej situácii žalobca uviedol, že nebol dôvod, aby T.. O. dostal konkrétnu otázku ku každému z 15 výrokov, kde sa jeho meno v spise Gorila spomína a 15 krát by povedal, že informácia nie je pravdivá. Žalobca tiež zdôraznil, že T.. O. sa odmietal s redaktorkou detailne o všetkých 15 výrokoch zo spisu Gorila rozprávať a na jej otázky ďalej neodpovedal. Odmietavý postoj a neochota komunikovať vyplýva aj z obrazových záberov, kde predseda vlády (L. J.) ako aj T.. O. redaktorke vyčítajú, že vôbec uvedené otázky kladie. 5. Žalobca poukázal na skutočnosť, že po vzhliadnutí príspevku musí byť jasné, že žalobca vyvinul maximálnu snahu získať stanovisko T.. O. ku kladeným otázkam a nemožno dať za vinu žalobcovi, že respondent T.. O. sa riadnemu zodpovedaniu otázok vyhýbal. Závery žalovanej vychádzajú z nesprávne zisteného skutkového stavu a vyhodnotenia obsahu príspevku ako aj celého administratívneho spisu. Za účelom zabezpečenia objektívnosti a nestrannosti nemožno klásť žalobcovi nesplniteľné podmienky a nároky, t.j. v krátkej reportáži analyzovať 15 výrokov a ku každému uviesť reakciu T.. O. ako dotknutej osoby, najmä ak táto osoba autenticitu celého spisu Gorila, teda aj všetkých 15 výrokov o svojej osobe poprela. Je v rozpore so zásadami logiky a účelnosti, aby sa redaktor respondenta, ktorý povie, že výroky 1 až 15 sú nepravdivé, následne na každý jednotlivý výrok pýtal, či je pravdivý? Je jasné, že popretie autentickosti celého spisu Gorila T.. O. znamená, že popiera aj jednotlivé časti a výroky týkajúce sa jeho osoby. 6. Žalobca namieta, že žalovaná z nepochopiteľných dôvodov nepovažovala konanie redaktorky za snahu o získanie objektívnych a úplných informácií. Z. W. (redaktorka žalobcu) predstavuje na Slovensku absolútnu novinársku špičku, je laureátkou viacerých novinárskych cien, venuje sa náročným, spoločensky najsledovanejším kauzám. Žalovaná na str. 5 svojho rozhodnutia tvrdí, že T.. O. nedostal na vyjadrenie dostatočný priestor na reakciu, resp. nebolo jeho stanovisko prezentované tak, aby si recipient mohol o problematike utvoriť jasný názor, pričom respondent T.. O. ďalší priestor na vyjadrenie odmietol. V zmysle judikatúry (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžo/8/2013) vysielateľ len môže poskytnúť priestor na vyjadrenie sa dotknutým stranám, nemôže však vynucovať ich reakciu. Za nevyužitie priestoru respondentom a tým spôsobenú zníženú objektívnosť a všestrannosť príspevku nemôže byť zodpovedný žalobca ako vysielateľ. Preto závery žalovanej o nedostatočnom prezentovaní stanoviska T.. O.Q. sú v rozpore s obsahom príspevku. Ak žalovaná považuje vyjadrenie T.. O. za nezrozumiteľné, je to vinou T.. O., ktorý mal možnosť sa vyjadriť. Názor žalovanej, že recipient si nemohol vytvoriť o problematike jasný názor je jednostranný a subjektívny, nevyplýva z dokazovania, zo žiadneho prieskumu ani skúmania dopadov príspevku na verejnosť. 7. Žalobca z vlastného zisťovania dospel k nepochybnému záveru, že verejnosť z príspevku pochopila celú kauzu a respondenti - L. J. a T. O. sa vyjadrili veľmi jasne: L.. J. o tom, či bol v byte na O., že nechce a nebude hovoriť, otázky na túto tému ho obťažujú, aj keď záujem verejnosti o tejto veci je enormný a žiada jej prešetrenie. L.. J. považuje seba a T.. O. za slušných ľudí, ktorých otázky redaktorky otravujú (L.. J.: „Takže neotravujte slušných ľudí, prosím Vás.“). T.. O. zas nepovažuje celý spis Gorila za autentický, nemá s kauzou Gorila nič spoločné, kauza nie je pre neho aktuálna a keď novinárku W. táto kauza zaujíma, nech si ju vyšetrí sama. Toto boli jasné a jednoznačné postoje dvoch respondentov, ktoré žalobca verne a neskreslene priblížil divákom TV MARKÍZA. Za obsah ich odpovedí, ani za postoj ku kauze Gorila žalobca nie je a nemôže byť zodpovedný. 8. Žalovaná označila na str. 8 svojho rozhodnutia za neprípustné, že žalobca poukázal na vyhýbanie sa otázkam novinárov v súvislosti s uvedenou kauzou. Takýto záver žalobca označil za nesprávny, ide o neexistujúce tvrdenie, ktoré v príspevku nikde nezaznelo. Príspevok informoval o kauze Gorila a upozornil divákov na skutočnosť, že v spise Gorila sa opakovane uvádza meno T. O. v súvislostiach, že sa mal zúčastňovať na korupčnom správaní, prípadne na inej trestnej činnosti a benefitovať z nej. Na rozdiel od iných osôb spomínaných v spise (napr. L.. J., W.. X., Á.. Z., V.. W., V.. K. a pod.), novinári T.. O. v minulosti nekonfrontovali s obsahom spisu Gorila. Preto redaktorka povedala, že novinárske otázky ho zatiaľ akosi obchádzali, nepovedala, že sa T.. O. novinárom a ich otázkam vyhýba. Takáto interpretácia žalovanej je nesprávna, v rozpore so skutkovým stavom. Práve naopak, konštatovanie redaktorky vyznelo skôr ako kritika do radov novinárov, ktorý v závažnej kauze opomenuli niekoľko rokov konfrontovať jednu z najčastejšie sa spomínajúcich osôb v spise Gorila. 9. Žalobca namieta tvrdenie žalovanej, ktorá ďalej na str. 8 svojho rozhodnutia uvádza, že z príspevku nevyplýva, že by bol T.. O. konfrontovaný s vyjadrením týkajúcim sa delenia provízii s V.. K., ktorý podľa príspevku riadil rozkrádanie štátneho majetku. Absencia stanoviska T.. O. k týmto podozreniam a neposkytnutie sprostredkovanej informácie, spôsobuje názorovú nevyváženosť príspevku. Žalobca tvrdí, že v príspevku neoznačil V.. K. za osobu, ktorá riadila rozkrádanie štátneho majetku, ale len poukázal, že v spise Gorila sa také informácie nachádzajú, čo je obrovský rozdiel. Absencia vyčerpávajúceho stanoviska T.. O. nie je spôsobená chybou žalobcu, ale neochotou T.. O., ktorý ďalšie stanoviská odmietol poskytnúť. 10. Žalobca namieta tvrdenie žalovanej uvedené na strane 9 rozhodnutia, že príspevok zasahuje do prezumpcie neviny T.. O.. Podľa názoru žalobcu, príspevok len divákom priblížil informácie, ktoré sa skutočne v spise Gorila nachádzajú. Nešlo o skutkové tvrdenia redaktorky, ale o presnú a pravdivú citáciu zo spisu. Informácie zo spisu boli následne jasne opísané ako údajné. Redaktori žalobcu informácie neprezentujú ako pravdivé a overené, čo potvrdzujú dôkazy (zvukovo-obrazový záznam príspevku). 11. Žalobca poukázal na nesprávne právne posúdenie veci, keď predpokladom pre správne právne posúdenie veci a aplikáciu príslušného ustanovenia zákona je právne posúdenie objektívnosti a nestrannosti príspevku. Za objektívne spravodajstvo sa považuje také, ktoré je nepredpojaté, vecné, nestranné, bez pocitov na verné skutočnosti. Vyváženosť sa musí vzťahovať na celkový obsah príspevku, na záujmy všetkých skupín, ktoré medzi sebou v rámci jedného príspevku súťažia o verejnú mienku. Odvysielaný príspevok opísal podstatu spisu Gorila, a to že T.. O. sa v spise spomína. T.. O. v príspevku poprel autenticitu celého spisu a uviedol, že jeho osoby sa spis vôbec netýka, okrem T.. O. sa k spisu vyjadrili bývalý a súčasný predseda vlády (p. X. F. B.. J.), ako aj policajný prezident Q.. Informácie zo spisu tak boli dostatočne konfrontované, čo zabezpečilo vyváženosť príspevku. 12. Žalobca namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov s tým, že základnou požiadavkou odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle ustálenej judikatúry je dať účastníkovi konania jasnú, zrozumiteľnú a logickú odpoveď na základné otázky nastolené v konkrétnej veci. Napadnuté rozhodnutie považuje žalobca za vágne, nemajúce podklad v skutkovom stave veci, je založené len na dojmoch žalovanej, pričom závery sú v extrémnom nesúlade so skutkovými zisteniami. III. Vyjadrenie žalovanej. 13. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním z 02.11.2016, doručeným súdu dňa 03.11.2016 s tým, že napadnuté rozhodnutie je riadne odôvodnené, vydané na základe správnych skutkových a právnych záverov, má všetky náležitosti ustanovené v § 47 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok), nevykazuje formálne ani logické nedostatky, bolo vydané v súlade so zákonom, preto žalobu navrhla zamietnuť. 14. Hneď v úvode žalovaná poukázala na ust. § 4 zákona s dôrazom, že poslaním Rady je presadzovať záujmy verejnosti, pričom dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie a retransmisiu a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania a retransmisie v rozsahu vymedzenom cit. zákonom. Vzápätí poukázala na § 16 ods. 3 písm. b) zákona, ktorým je uložená povinnosť vysielateľovi zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politickopublicistických programov; názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru. A keďže pojmy objektívnosť, nestrannosť, názory a hodnotiace komentáre nie sú v zákone ani v súvisiacich normatívnych právnych aktoch bližšie špecifikované alebo definované, spadajú do kategórie neurčitých pojmov. Pre neurčité pojmy platí zásada, že je vo výlučnej kompetencii správneho orgánu v procese aplikácie práva, aby vymedzil ich obsah. Za hlavné kritériá objektivity sa podľa vyjadrenia žalovanej vo všeobecnosti považujú: relevancia, transparentnosť, presnosť, úplnosť, vecnosť, vyváženosť, rôznorodosť, aktuálnosť, zrozumiteľnosť, osvojenie si pozície odstupu a neutrality vo vzťahu k predmetu spravodajstva, absencia stránenia. 15. K nedostatočne zistenému skutkovému stavu žalovaná poukázala na stranu 2 svojho rozhodnutia kde uvádza, že podkladmi pre rozhodnutie sú záznam vysielania programu Televízne noviny odvysielaného na programovej službe TV MARKÍZA dňa 01.11.2015 v čase o cca 19:14 hod., prepis/ popis skutkového stavu a vyjadrenie účastníka konania k predmetu konania. Preto vzhľadom na uvedené zásadne odmieta, že svoje skutkové a právne závery oprela len o dohady a nepodložené úvahy, ktorým nepredchádzalo žiadne relevantné dokazovanie. 16. K námietke, že v príspevku absentovali vyjadrenia T.. O. ku konkrétnym podozreniam vzneseným voči jeho osobe, že žiadne podozrenia na adresu T.. O. neodzneli, len zhrňujúco informovali o obsahu spisu Gorila, ktorý je verejnosti už päť rokov dôverne známy, žalovaná uviedla, že k vzneseným podozreniam sa venovala v rozhodnutí na strane 5 až 9, kde špecifikovala, ktoré konkrétne vyjadrenia si vyžadovali reakciu dotknutej strany. Napr. v závere rozhodnutia na strane 9 žalovaná uviedla „Napriek tomu, že recipient bol opakovane viackrát upovedomený o tom, že spis Gorila existuje a je stále predmetom vyšetrovania, nezakladá uvedené, podľa názoru Rady, predpoklad dostatočnej zorientovanosti sa v téme, najmä vo vzťahu ku konkrétnym vzneseným podozreniam, podľa ktorých je T.. O. „jedna z najdôležitejších postáv", zapletená do „masívneho rozkrádania Slovenska“, ktorú „novinárske otázky... akosi obchádzali“, deliaca si provízie so šéfom B. V. K.. K uvedeným podozreniam nedostala dotknutá osoba T.. O. v príspevku priestor reagovať, resp. reagovala len všeobecne, bez presnejšieho zdôvodnenia, resp. vyslovenia stanoviska. Príspevok sa tak stal vo vzťahu k osobe T.. O., ako jednej z figurujúcich osôb v kauze Gorila, nevyvážený.“ 17. Žalovaná poukázala stranu 7 rozhodnutia v ktorom konštatovala, že v príspevku okrem všeobecne známych skutočností odzneli aj konkrétne podrobnosti o osobe T.. O. v súvislosti s kauzou Gorila, ktoré boli žalobcom prezentované ako nóvum. Preto nie je možné stotožniť sa s názorom žalobcu, že informácie boli/sú verejnosti dôverne známe. Preto bolo nevyhnutné ponúknuť recipientovi vyváženú informáciu v podobe stanoviska dotknutej strany. 18. Žalovaná nepopierala postoj T.. O. ku kauze Gorila, ani jeho neochotu komunikovať, avšak odmieta názor žalobcu v tom, že T.. O. sa odmietal s redaktorkou detailne o všetkých 15 výrokoch rozprávať. Takýto záver žalobcu je nepodložený, vychádzajúci len z domnienok. Žalovaná je názoru, že žalobca v príspevku prezentoval nové informácie týkajúce sa T.. O., na podklade vyhlásení o nekomunikácii tejto osoby s novinármi a figurovaní tejto osoby v spise Gorila ako hlavnej postavy, pričom tieto informácie podal recipientovi bez toho, aby T.. O. s týmito informáciami konfrontoval. Recipient tak dostal jednostranné, tendenčne ladené informácie, bez možnosti utvoriť si o nich vlastný názor. 19. K námietke, že po vzhliadnutí príspevku musí byť každému jasné, že žalobca vyvinul maximálnu snahu získať stanovisko T.. O. k daným otázkam, preto nemožno dať za vinu žalobcovi, že respondent T.. O. sa riadnemu zodpovedaniu otázok vyhýba, žalovaná tak, ako v svojom rozhodnutí zdôraznila, že nepopiera snahu žalobcu o získanie stanoviska T.. O. k určitým otázkam, avšak ako nedostatok považuje neposkytnutie priestoru na vyjadrenie ku konkrétnym podozreniam v príspevku prezentovaných. Aj keď žalobca poukazuje, že v krátkej reportáži nie je možné analyzovať všetkých 15 výrokov a ku každému uvádzať reakciu T.. O. ako dotknutej osoby a dôraz na popretie T.. O. autenticity celého spisu Gorila, podľa názoru žalovanej nestačí pre získanie objektívneho názoru odprezentovať všeobecný záver o odmietnutí autenticity spisu, najmä v prípade v príspevku prezentovaných závažných skutočností. 20. K námietke, vo vzťahu k nedostatočnému priestoru na reakciu T.. O., pričom T.. O. ďalší priestor na odpovede odmietol a odkaz na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžo/8/2013, žalovaná poukázala na str. 9 odsek 4 svojho rozhodnutia s tým, že v uvedenom rozsudku Najvyššieho súdu SR ide o rozdielny skutkový stav oproti prejednávanej veci (nedošlo k odmietnutiu poskytnúť vyjadrenie dotknutou stranou). V posudzovanom príspevku bol žalobca sankcionovaný za neposkytnutie dostatočného priestoru na vyjadrenie, keď prezentoval závažné informácie o osobe T.. O. bez toho, aby k nim odznelo stanovisko druhej strany. Žalovaná nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že T.. O. sa riadnemu zodpovedaniu otázok vyhýbal, takýto záver je unáhlený, nakoľko T.. O. priestor vyjadriť sa nedostal, hoci divákovi boli konkrétne podozrenia prezentované. 21. K námietke absencie reálneho prieskumu a skúmania dopadov na verejnosť, žalovaná odkázala na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, ako aj Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 2S 80/2011, sp. zn. 3 Sžo/33/2012, sp. zn. 4S 161/2012-49, sp.zn. 6 Sžo 23/2013) k ust. § 16 ods. 3 písm. b) zákona, z ktorých vyplýva, že rozhodujúcou skutočnosťou pre rozhodnutie žalovanej je výhradne to, čo bolo vysielateľom odvysielané, dôkazom čoho je záznam vysielania a jeho prepis/popis, z ktorého je možné zistiť obsah odvysielaného vysielania. Úlohou žalovanej je posúdiť odvysielaný obsah, t.j. len informácie, ktoré sa dostali k recipientovi. 22. K tvrdeniu žalobcu, že z vlastného zisťovania dospel k nepochybnému záveru, že verejnosť z príspevku správne pochopila celú kauzu a respondenti - L. J. a T. O. sa vyjadrili veľmi jasne, žalovaná uviedla, že neposudzovala postoje, stanoviská, ani obsah vyjadrení L.. J., ale relevantné z hľadiska objektívnosti a nestrannosti boli len vyjadrenia T.. O.. Žalovaná vyjadrila súhlas, že za postoj a obsah vyjadrenia T.. O. nemôže byť žalobca zodpovedný, avšak nakoľko vyjadrenia boli prezentované v rámci príspevku, ktorý žalovaná musí posudzovať vždy ako celok, a to aj z hľadiska odozvy pre recipienta, zodpovedá žalobca za celý odvysielaný obsah príspevku, nie len za prejavené názory, resp. postoje konkrétnych osôb. 23. K námietke, o údajne neexistujúcich tvrdeniach, žalovaná poukázala na svoju argumentáciu uvedenú v rozhodnutí na str. 7 posledný odsek a str. 8 a zdôraznila, že nešlo o izolované konštatovanie redaktorky o tom, že T.. O. novinárske otázky zatiaľ akosi obchádzali, ale komplexne, v rámci celého príspevku vyjadrením „Patrí medzi nich aj šéf Slovnaftu T. O., ktorý je jednou z hlavných postáv spisu Gorila. Novinárske otázky ho zatiaľ akosi obchádzali a tak sme sa ho spýtali, či je spis pravdivý.“ v spojení s vyjadrením „Jedna z najdôležitejších postáv Gorily však zostáva celú dobu v závetrí. Právnik a podnikateľ T. O..“. Podľa názoru žalovanej, žalobca skonštatoval súčasný skutkový stav v kauze Gorila a poukázal na osobu T.. O. ako jednu z hlavných postáv. Vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie a všeobecnosť konštatovania o zainteresovaní T.. O. v kauze Gorila, je podľa názoru žalovanej neprípustné bez ďalšieho vysvetlenia, resp. reakcie dotknutej osoby poukázať na vyhýbanie sa otázkam novinárov v súvislosti s kauzou. Uvedené konštatovania vzbudzujú dojem úmyselného konania zo strany T.. O., ktorý ako figurujúca postava v kauze Gorila, podľa žalobcu „jedna z hlavných“ neposkytuje v tejto súvislosti rozhovory, čo v prenesenom význame možno označiť za skutočnosť, že niečo skrýva. Preto uvedené pokladá žalovaná za komentáre, ku ktorým sa mala vyjadriť dotknutá strana. Tvrdenie žalobcu, že konštatovanie redaktorky „ ... že novinárske otázky zatiaľ akosi obchádzali ...“, vyznelo skôr ako kritika do radov novinárov, ktorí v závažnej kauze opomenuli konfrontovať jednu z najčastejšie spomínaných osôb v spise Gorila, žalovaná nepovažuje takúto interpretáciu za presnú, vychádzajúcu z komplexne zisteného skutkového stavu. 24. K námietke nesprávneho skutkového záveru, keď žalobca citoval str. 8 rozhodnutia, „ ... že zo sporného príspevku nevyplýva, že by bol T.. O. konfrontovaný priamo s vyjadrením týkajúcim sa delenia provízií s K., ktorý podľa príspevku riadil rozkrádanie štátneho majetku. Absencia stanoviska T.. O. k týmto konkrétnym podozreniam a neposkytnutie sprostredkovanej informácie má podľa žalovaného za následok názorovú nevyváženosť príspevku. Uvedené konštatovanie predstavuje absolútne mylný skutkový a právny záver žalovaného. Žalobca v príspevku neoznačil p. K. za osobu, ktorá riadila rozkrádanie štátneho majetku. Len poukázal na to, že v spise Gorila sa nachádzajú také informácie, čo je obrovský rozdiel.“, žalovaná uviedla, že predmetom posúdenia nebolo postavenie a konanie V.. K., o ktorom v príspevku odzneli informácie ako o osobe, ktorá mala v spolupráci s politikmi pripraviť Slovensko o stovky miliónov korún, ale o jeho spojitosť s T.. O., s ktorým si mal deliť provízie. Žalovaná opäť ako v svojom rozhodnutí uviedla, že pre žalobcu bolo dôležité len zodpovedanie otázky či a ako často sa spolu stretávali p. O. a p. K.. Preto absencia stanoviska T.. O. k prezentovaným podozreniam a neposkytnutie sprostredkovanej informácie majú podľa názoru Rady za následok názorovú nevyváženosť príspevku. 25. K názoru žalobcu, že informácie absentujúce v príspevku, si žalovaná mohla zistiť napr. dotazovaním Z.. W., T.. O., L.. J., prípadne hovorcu SLOVNAFT, a.s., ako osôb prítomných pri natáčaní, pokladá žalovaná za irelevantné, keďže rozhodujúci je len odvysielaný obsah, čo konštatoval NS SR ako aj KS v Bratislave vo svojich rozhodnutiach sp. zn. 2S 80/2011, sp. zn. 3 Sžo/33/2012, sp. zn. 4S 161/2012-49, sp. zn. 6 Sžo 23/2013. 26. K námietke žalobcu, že príspevok nezasahuje do prezumpcie neviny T.. O., žalovaná odkázala na svoje rozhodnutie, kde na strane 7 druhý odsek sa podrobne s uvedeným zaoberala s tým, že je potrebné poukázať na predmet správneho konania, ktorým nie je overenie pravdivosti, resp. obsahu údajov uvedených v spise Gorila, ani spis samotný. Posudzuje sa objektívnosť a nestrannosť podaných informácií. Žalobca poukazuje na informácie ako na citáciu zo spisu, pričom na závažnosť podozrení poukazujúcich na „korupčné správanie, prípadne inú trestnú činnosť“, pochádzajúcich hoc aj z neovereného (nepotvrdeného) spisu a ktoré sú zároveň podľa vyjadrenia žalobcu prezentované ako nóvum, bolo nevyhnutné ponúknuť recipientovi vyváženú informáciu v podobe stanoviska dotknutej strany. 27. V závere vyjadrenia žalovaná opäť konštatovala porušenie povinnosti žalobcom podľa § 16 ods. 3 písm. b) zákona, tým, že osoba T.. O. bola v príspevku konfrontovaná so skutočnosťami, ktoré sú všeobecne verejnosti dostupné, avšak nemusia byť všeobecne známe, pričom mu nebol poskytnutý dostatočný priestor na vyjadrenie ku konkrétnym podozreniam. Recipient si tak nemal možnosť vytvoriť vlastný názor na prezentovanú tému v súvislosti s figurovaním T.. O. v kauze Gorila. IV. Administratívne konanie. 28. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca je držiteľom licencie na vysielanie televíznej programovej služby TV MARKÍZA, v zmysle zákona o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov. 29. Listom pod číslom správneho konania 35/SKO/2016 zo dňa 12.01.2016, žalovaná oznámila žalobcovi začatie správneho konania vo veci možného porušenia § 16 ods. 3 písm. b) zákona v súvislosti s tým, že dňa 01.11.2015 v čase o cca 19:14 hod. v rámci programovej služby TV MARKÍZA, odvysielal v programe Televízne noviny príspevok Gorila po rokoch, čím mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajského programu, s možnosťou vyjadrenia. Žalobca mal oznámenie riadne doručené dňa 29.01.2016. Podaním doručeným žalovanej dňa 03.02.2016 žalobca požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie. Listom z 03.02.2016, doručeným žalobcovi dňa 12.02.2016 žalovaná odsúhlasila predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia. 30. Podaním zo 04.04.2016, doručeným žalovanej dňa 07.04.2016, sa žalobca vyjadril k začatému správnemu konaniu. Poukázal na výklad pojmov objektívnosť, nestrannosť, hodnotiace komentáre, ktoré keďže nie sú bližšie špecifikované, resp. definované, spadajú do definície neurčitých pojmov, kedy platí zásada, že je vo výlučnej pôsobnosti správneho orgánu v procese práva, aby vymedzil ich obsah. Správny orgán však nemôže neurčité pojmy vykladať extenzívne a tým rozširovať svoju pôsobnosť. Extenzívny výklad neurčitých pojmov by predstavoval porušenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca uviedol, že kauza Gorila je verejnosti známa už viac ako štyri roky, avšak doteraz nebola relevantne vyšetrená orgánmi činnými v trestnom konaní. Predmetná kauza je témou verejného záujmu a médiá o nej stále informujú. Príspevok informoval o kauze Gorila a upozornil divákov na skutočnosť, že v spise sa opakovane uvádza meno T.. O. v tých súvislostiach, že sa mal zúčastňovať na korupčnom správaní, prípadne inej trestnej činnosti a benefitovať z nej. Na rozdiel od iných osôb spomínaných v spise, novinári T.. O. v minulosti nekonfrontovali s obsahom spisu. Reportérka položila legitímne otázky k pravdivosti informácií o jeho osobe, ktoré sa v spise uvádzajú. Reportérka opakovane uviedla, že informácie pochádzajú zo spisu, nešlo o jej skutkové tvrdenia, ale o citáciu zo spisu a tiež opakovane uviedla, že diváci TV MARKÍZA majú vedomosť, že údaje zo spisu Gorila nie sú potvrdené. Z podkladov, ktoré má Rada k dispozícii je zrejmé, že vysielateľ poskytol dostatočný priestor na vyjadrenie T.. O. (jeho stanovisko odznelo 4x). Z príspevku každý divák získal zrozumiteľnú informáciu, že spis Gorila existuje, že polícia spis stále preveruje, že T.. O. poprel autentickosť spisu, že so spisom nemá nič spoločné a informácie v spise o ňom uvedené nie sú pravdivé. V príspevku nie je tvrdenie, že skutky opísané v spise sa naozaj stali a že sa T.. O. dopustil nejakého protiprávneho konania. Podozrenie o neposkytnutí priestoru T.. O. s prihliadnutím na obsah príspevku, sú nedôvodné a rovnako úvaha o neposkytnutí priestoru na reakciu k vzneseným obvineniam, keďže žiadne obvinenia v príspevku neboli vznesené. V príspevku odznela pravdivá informácia, že T.. O. je šéf spoločnosti SLOVNAFT, a.s., pričom nebolo uvedené, že by bol predsedom predstavenstva v období rokov 2002 - 2006 na ktoré sa vzťahuje spis Gorila, ani nebolo naznačené, že by spoločnosť bola nejakým spôsobom zainvolovaná do korupčného správania v kauze Gorila. 31. V rámci správneho konania, dňa 24.05.2016 bola Radou spísaná zápisnica o hlasovaní, v zmysle ktorej bolo prijaté uznesenie Rady o tom, že žalobca, ako účastník správneho konania č. 35/SKO/2016, porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. b) zákona tým, že na televíznej programovej službe TV MARKÍZA odvysielal dňa 01.11.2015 v čase o cca 19:14 hod. v programe Televízne noviny príspevok Gorila po rokoch, v ktorom došlo k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti tým, že boli odvysielané závažné informácie o T. O.Á., ako jednej z osôb figurujúcich v kauze Gorila bez toho, aby mu bol poskytnutý dostatočný priestor na vyjadrenie, za čo bola žalobcovi uložená podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona sankcia - upozornenie na porušenie zákona. Závery predmetnej zápisnice boli pretransformované do rozhodnutia žalovanej č. RL/15/2016, správne konanie č. 35/SKO/2016 zo dňa 24.05.2016, ktoré je predmetom súdneho prieskumu. 32. Súčasťou administratívneho spisu je obrazovo-zvukový záznam na CD nosiči, ktorý je nevyhnutným predpokladom zistenia skutkového stavu veci. V. Právne posúdenie žaloby. 33. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 34. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 35. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 36. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný. 37. Podľa § 1 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách (ďalej len „zákon“), tento zákon upravuje a) postavenie a pôsobnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len "rada"), b) práva a povinnosti vysielateľa, prevádzkovateľa retransmisie, poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a právnických osôb alebo fyzických osôb uvedených v § 2 ods. 3 a 4. 38. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách (ďalej len „zákon“), poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. 39. Podľa § 4 ods. 2 zákona, Rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. 40. Podľa § 4 ods. 3 zákona, Rada je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Pri výkone štátnej správy v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie má postavenie orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzenom týmto zákonom a osobitnými predpismi. 41. Podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona, do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov. 42. Podľa § 5 ods. 1 písm. h) zákona, do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu bez oprávnenia. 43. Podľa § 16 ods. 3 písm. b) zákona, vysielateľ je povinný zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politickopublicistických programov; názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru. 44. Podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona, za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada uloží sankciu - upozornenie na porušenie zákona. 45. Podľa § 64 ods. 5 zákona, uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila. 46. Podľa § 71 ods. 1 zákona, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní. 47. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“), rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 48. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 49. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. VI. Závery správneho súdu. 50. Predmetom súdneho prieskumu je zákonnosť rozhodnutia žalovanej, ktorá rozhodla, že žalobca porušil povinnosť uloženú v § 16 ods. 3 písm. b) zákona tým, že odvysielal dňa 01.11.2015 v čase o cca 19:14 hod. v programe Televízne noviny príspevok Gorila po rokoch, v ktorom podľa žalovanej došlo k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti keď odvysielal informácie o T. O., ako jednej z osôb figurujúcich v kauze Gorila, bez toho, aby mu bol poskytnutý dostatočný priestor na vyjadrenie, za čo bola žalobcovi podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona uložená sankcia - upozornenie na porušenie zákona. 51. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať skutočnosť, či odvysielaný program bol objektívny a nestranný a či vysielateľ zabezpečil povinnosť vyplývajúcu mu z § 16 písm. b) zákona poskytnúť T.. O. dostatočný priestor na vyjadrenie sa. 52. Účelom § 16 ods. 3 písm. b) zákona je vytvorenie priestoru pre diskusiu o otázkach, ktoré sú predmetom verejného záujmu a zároveň zamedzenie prezentovania jednostranne zameraných informácií. V prvom rade je potrebné uviesť, že predmetné zákonné ustanovenie ukladá vysielateľovi povinnosť zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských a politicko-publicistických programov, pričom názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru. Objektívnosť a nestrannosť programu nemožno hodnotiť izolovane na základe jednotlivých výrokov (resp. častí programu), ale v kontexte celého programu. Výklad zákona je vždy potrebné vysvetliť vo vzťahu k typu programu ako aj k odvysielaným informáciám s tým či sú neškodné, či šokujú alebo znepokojujú. Je pochopiteľné, že účelom žalobcu je okrem iného rozširovať informácie o otázkach, ktoré sú verejného záujmu. Sloboda tlače, médií a právo prijímať a rozširovať informácie je garantované Ústavou SR. Rovnako je potrebné vnímať právo na informácie, ktoré môžu byť pravdivé, neutrálne, overiteľné, fiktívne alebo pravdu skresľujúce, čím podnecujú recipienta k vytvoreniu vlastného názoru a tým podnecujú k diskusii k téme. 53. Podľa čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor), každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory, prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov. Výkon týchto slobôd však zahŕňa aj povinnosti, preto môže podliehať istým podmienkam a obmedzeniam, ktoré ustanovuje zákon (zákon č. 308/2000 Z.z.), nakoľko sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo morálky, ochranu povesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci. Podľa čl. 26 ods. 1 až 4 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. 54. Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky, vyplývajúceho z nálezu sp. zn. II. ÚS 307/2014 z 18.12.2014, ktorý aplikoval v svojom rozhodnutí aj Najvyšší súd SR sp.zn. 7Sžo/36/2016 z 25.04.2018 „... Zákonodarca požiadavkou objektívnosti a nestrannosti do istej miery obmedzil slobodu prejavu vysielateľov (porov. II. ÚS 647/2014). Cieľ obmedzenia možno nájsť v ochrane kvalifikovaných záujmov v zmysle čl. 26 ods. 4 ústavy a zároveň implicitne aj v čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd (t.j. aj úprava slobody prejavu vysielateľov zákonom o vysielaní; pozn.) a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Zákonodarca tak vytvoril diskrečný rámec (porov. bod 57), v ktorom sa pohybuje rada pre vysielanie, všeobecné súdy, ako aj ústavný súd. Iba ak sa neobjektívnosť a nestrannosť informovania dostáva do kolízie s niektorým z limitačných dôvodov podľa čl. 26 ods. 4 ústavy, tak je možnosť intervenovať zo strany rady pre vysielanie za splnenia ústavných podmienok (pozri ďalej body 62 až 63) opodstatnená. Inak povedané, zákonné obmedzenie slobody prejavu médií požiadavkou (i keď racionálnou) na objektívne a nestranné informovanie v rámci spravodajských programov a politicko- publicistických programov v zmysle § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a s tým spojenou právomocou rady pre vysielanie ukladať sankcie za porušenie tohto ustanovenia, je potrebné v dnešnej pluralitnej demokratickej spoločnosti vykladať striktne v súvislosti s ochranou práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranou verejného zdravia a mravnosti (porov. čl. 26 ods. 4 ústavy a obdobne čl. 10 ods. 2 Dohovoru), a otázku, či nesplnenie požiadavky uloženej § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní zo strany vysielateľa (média) sa dostáva do kolízie s verejným záujmom v zmysle čl. 26 ods. 4 ústavy a čl. 10 ods. 2 Dohovoru, je potrebné skúmať vždy jednotlivo, vzhľadom na konkrétnosti daného prípadu a charakter nedodržania požiadavky na objektívne a nestranné informovanie. Na tomto mieste ústavný súd, nadväzujúc na predchádzajúci bod, uvádza, že zákonné obmedzenie slobody prejavu médií požiadavkou na objektívne a nestranné informovanie v rámci spravodajských programov a politicko- publicistických programov a s tým spojenou právomocou rady pre vysielanie ukladať sankcie za porušenie tejto požiadavky nie je možné vyvodiť z ústavného práva jednotlivcov na prijímanie informácií (čl. 26 ods. 2 ústavy a čl. 10 ods. 1 dohovoru), keďže právo prijímať informácie zahŕňa právo prijímať informácie tak pravdivé, overiteľné a neutrálne, ako aj fiktívne, neoveriteľné, nepravdivé alebo pravdu skresľujúce, či prezentujúce určitý svetonázor. Aj informácie, ktoré sú fiktívne, nepresné a nezakladajú sa na pravde, podnecujú recipienta pri konfrontácii s informáciou prijímanou z iných početných zdrojov informácií k tej istej téme ku kritickému mysleniu a potenciujú vôľu po vyhľadaní a osvojení si iných názorov na tému. Uvedené smeruje k sebarealizácii človeka a podporuje nekončiaci spoločenský diskurz k téme. Ústavný súd hodnotí túto skutočnosť ako demokratický prvok slobodnej spoločnosti. Ako už bolo vyššie naznačené, účelom zákonného obmedzenia slobody prejavu médií požiadavkou na objektívne a nestranné informovanie v rámci spravodajských programov a politicko- publicistických programov v zmysle § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a s tým spojenou právomocou rady pre vysielanie ukladať sankcie za porušenie tejto požiadavky je ochrana práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochrana verejného zdravia a mravnosti (porov. čl. 26 ods. 4 ústavy a obdobne čl. 10 ods. 2 dohovoru) a v istom zmysle implicitne s tým spojené napĺňanie požiadavky čl. 31 ústavy, a to v tom smere, že týmto zákonným obmedzením slobody prejavu v zmysle jeho textácie sa má predchádzať šíreniu a uvádzaniu jednostranných názorov, myšlienok a ideí na konkrétnu tému v rámci spravodajských programov a politicko-publicistických programov, ktoré pri ich jednostrannosti [t.j. nezabezpečení viacerých alebo opozičných názorov, myšlienok a ideí na konkrétnu tému, pričom termíny „objektívnosť“ a „nestrannosť“ sú vzájomne podmienené, t. j. čím viac rôznorodých názorov (kladných, záporných, opozičných, súhlasných a pod.) na danú tému médium odprezentuje, tým objektívnejší obraz o téme médium recipientom poskytne a zároveň nebude preferovaný niektorý názor na danú tému na úkor iných názorov] zároveň môžu, skúmajúc každý prípad jednotlivo, jeho konkrétnosti a s ohľadom na charakter šírenia a uvádzania jednostranných názorov, myšlienok a ideí, znamenať ohrozenie práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ohrozenie verejného zdravia a mravnosti. ...“ 55. In concreto, preskúmaním odvysielaného programu žalobcu, ako aj rozhodnutia žalovanej, dospel správny súd k záveru, že z rozhodnutia žalovanej nie je zrejmé, akým spôsobom boli odvysielaným programom zasiahnuté práva a slobody iných, bezpečnosť štátu, že by došlo k úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci, k narušeniu verejného poriadku, verejného zdravia a mravnosti tak, aby bolo potrebné zasiahnuť do výkonu práva na slobodu prejavu, šírenia informácií a práva verejnosti na informácie. V odvysielanom programe išlo o tému verejného života- záujmu, pretrvávajúcu už niekoľko rokov (kauza Gorila), ktorá stále ešte nie je vyšetrená, preto médiá držia tému v povedomí občanov, aby nezapadla do úzadia a cyklicky verejnosť o nej informujú. Vstupný komentár moderátorov bol oddelený od spravodajských informácií redaktorky, ktorá citovala pred respondentom zo spisu Gorila a v kontexte s citáciou kládla respondentovi otázky. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že bolo na respondentovi, ako naloží s možnosťou svojej odpovede na položené otázky, t.j., či bude priamo odpovedať, čo využil bez časovej tiesne zo strany redaktorky, alebo mohol požiadať redaktorku o dohodu na termíne stretnutia k danej téme, kde na položené otázky bude odpovedať, keďže sa všetci nachádzali v priestoroch Slovnaftu pri príležitosti otvorenia novej prevádzky. Je potrebné konštatovať, že respondent v komunikácii s médiami nie je nováčikom, čo vyplýva z pozície jeho postavenia. 56. V kontexte odvysielaného príspevku ako celku, podľa názoru súdu, boli recipientom podané informácie, verejnosti niekoľko rokov známej a sledovanej kauzy Gorila, zamerané na osobu T. O., ktorého meno sa v predmetnom spise uvádza pätnásťkrát, pričom pozornosť médií ho akosi obchádzala. V úvodnej časti prezentovanej moderátormi, boli zrozumiteľne a nezameniteľne uvedené skutočnosti tak, že opisom uviedli recipienta do obrazu skutočností, ktoré budú predmetom reportáže, v spojitosti s ktorými údajne mal vystupovať aj T.. O.. Zo záznamu je nepochybné, že nešlo o žiadne tvrdenia ani obvinenia osoby T.. O., informácie neboli prezentované ako pravdivé, resp. overené, pričom v bežnom recipientovi to iba prirodzene vyvoláva otázku, čo novinári odhalili, čo ešte bude predmetom vyšetrovania? Následne, vstupom redaktorky sprievodným slovom, dochádza opäť len k uvedeniu do problematiky spisu Gorila vo vzťahu k osobe T.. O. (bez tvrdení a obvinení, ale citáciou zo spisu) a následne priamo rozhovor s respondentom, ktorý bez časového a akéhokoľvek iného tlaku, na položené otázky odpovedal podľa vlastného uváženia (bolo na samotnom respondentovi v akom rozsahu odpovie a aké argumenty použije). Zároveň súčasťou reportáže boli aj vyjadrenia iných osôb s predmetnou kauzou spojených ako i osoby, ktorá je za vyšetrovanie predmetnej kauzy zodpovedná. Preto nie je udržateľný názor žalovanej, že v predmetnom príspevku došlo k prezentovaniu jednostranne zameraných informácií. Rovnako sa javí súdu iracionálne tvrdenie žalovanej, že respondent sa mal vyjadriť k informáciám odprezentovaných moderátormi v úvode príspevku, keď sám v svojich odpovediach na otázky moderátorky vyhlásil, že spis nie je autentický, nemá s ním nič spoločné a nemá nič spoločné s tým, čo je v spise napísané. Súd na tomto mieste opäť zdôrazňuje, že v danej veci nejde o skúmanie pravdivosti podaných informácií. Ak by sa sám respondent T.. O. cítil byť odvysielaním predmetného programu poškodený, mal možnosť brániť svoje práva súdnou cestou civilnou žalobou, čo sa podľa informácií prednesených účastníkmi konania súdu nestalo. 57. Súd sa opäť vracia k účelu zákona, ktorým je zabezpečenie objektívnych a nestranných informácií, pričom posúdenie je potrebné urobiť vždy s prihliadnutím na charakter odvysielaného programu v spojení s ústavnou garanciou slobody prejavu. Rovnako je potrebné konštatovať, že v dnešnej dobe plurality zdrojov informácií (aj v čase uverejnenia príspevku), je v zásade každá téma týkajúca sa verejného života predmetom diskusie na viacerých verejných fórach a publicistických príspevkov viacerých médií, takže v tomto kontexte nemožno hovoriť, že by recipientom boli predkladané jednostranné a skresľujúce informácie, zvlášť s prihliadnutím na vývoj spoločnosti (recipienta) vo vzťahu k mediálnemu trhu. Predmetný príspevok, podľa názoru súdu, nevykazuje také vady uloženej požiadavky v § 16 ods. 3 písm. b) zákona, že by aj v prípade pasívneho recipienta nebolo možné si vybrať a utvoriť pre danú otázku, resp. tému vlastný názor. 58. Vo vzťahu k uloženej sankcii - upozornenie, správny súd dodáva, že hoci žalovaná síce formu sankcie odôvodnila, avšak preventívnu úlohu môže uložená sankcia splniť len vtedy, ak obsahuje istý návod postupov pre ďalšiu činnosť. Od vysielateľa totiž spravidla nemožno očakávať, že rovnakú povinnosť poruší totožnou reláciou, či príspevkom. Preto sankcia formou upozornenia by mala určitým spôsobom určiť jasné pravidlá pre ním riešený typ programu či témy (rozsudok NS 4Sž 27/2002) a to v odôvodnení rozhodnutia žalovanej absentovalo. Správny súd pokladá zistený skutkový stav veci žalovanou za dostatočný a tejto námietke neprisvedčil. 59. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, preto súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil rozhodnutie a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a rozhodnutie. Orgán verejnej správy je viazaný právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP). VII. Trovy konania. 60. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. 61. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.