Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/205/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201735 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016201735.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: METRO Cash & Carry SR s.r.o., so sídlom Senecká cesta 1881, Ivanka pri Dunaji, IČO: 45 952 671, zastúpený advokátskou kanceláriou: alianciaadvokátov ak, s. r.o., so sídlom Vlčkova 8/A, Bratislava, IČO: 36 679 771, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 1914/2016-420, číslo záznamu 18477/2016 zo dňa 07.07.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 1914/2016-420, číslo záznamu: 18477/2016 zo dňa 07.07.2016 ako aj prvostupňové rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 3491/2015-024, 78/2016-024, Z:5988/2016 zo dňa 01.03.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov. 1. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ako vecne príslušný správny orgán podľa § 8 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny (ďalej len „ZoNP“), v súlade s § 5, § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „SP“), svojím rozhodnutím č. 3491/2015-024, 78/2016-024, Z:5988/2016 zo dňa 01.03.2016 rozhodol, že žalobca sa podľa § 8 ods. 1 ZoNP dopustil správnych deliktov: - dohodnutia si neprimeranej podmienky vo svoj prospech podľa § 4 ods. 3 písm. b) ZoNP t.j. peňažné plnenie dodávateľa, ktorého celková suma je viac ako 3 % ročných tržieb dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v kalendárnom roku, v ktorom došlo k peňažnému plneniu, a to za obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja potraviny dodávateľa najmä dary, bonusy, rabaty a skontá, vo výške 16,50 % (fixný bonus), vyplývajúce z bodu 3.3. Dodatku č. 2 Dodatok o podmienkach obchodnej spolupráce k Rámcovej dodávateľskej zmluve zo dňa 30.06.2005, uzatvorený dňa 01.04.2011, v období od 01.03.2013 do 31.12.2013, - dohodnutia neprimeranej podmienky vo svoj prospech podľa § 4 ods. 3 písm. d) ZoNP t.j. peňažné plnenie dodávateľa, ktorého celková suma je viac ako 3 % z ročných tržieb dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v kalendárnom roku, v ktorom došlo k peňažnému plneniu, a to za umiestnenie potraviny na určitom mieste v prevádzkarni odberateľa, minimálne vo výške 13 000 EUR bez DPH vyplývajúce z bodu 5.2. Dodatku č.2 Dodatok o podmienkach obchodnej spolupráce k Rámcovej dodávateľskej zmluve zo dňa 30.06.2005, uzatvorený dňa 01.04.2011, v období od 01.03.2013 do 31.12.2013, - dohodnutia neprimeranej podmienky vo svoj prospech podľa § 4 ods. 4 písm. ab) ZoNP t.j. postúpenie pohľadávky podmienené súhlasom dlžníka vyplývajúce z čl. 11 Dodávateľského systému spoločnosti METRO Rámcovej dodávateľskej zmluvy zo dňa 30.06.2005, v období od 01.03.2013 do 31.12.2013, všetko v obchodnom vzťahu s podnikateľom Ing. Peter Gulik - firma Gulik, IČO: 32 981 635 s miestom podnikania Ul. Povstania 4, 979 01 Rimavská Sobota, zapísaným v živnostenskom registri Okresného úradu Rimavská Sobota, číslo živnostenského registra 609/3665 (ďalej len „firma Gulik“) a uložil za uvedené správne delikty žalobcovi podľa § 8 ods. 2 ZoNP pokutu vo výške 15.000,-EUR. 2. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca rozklad o ktorom rozhodla Ministerka, ako orgán príslušný na konanie podľa § 61 ods. 2 SP, ktorá rozhodnutím č. 1914/2016-420, číslo záznamu:18477/2016 zo dňa 07.07.2016 rozklad zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. II. Žaloba. 3. Včas podanou žalobou dňa 19.09.2016 žalobca žiada predmetné rozhodnutia špecifikované v odsekoch 1. a 2. tohto rozhodnutia zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a nedostatočné zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci. 4. Údajné porušenie § 4 ods. 3 písm. b) ZoNP žalobca namieta s konštatovaním, že Dodatok č. 2 Dodatok o podmienkach obchodnej spolupráce k rámcovej dodávateľskej zmluve, bol uzatvorený dňa 01.04.2011 (ďalej len „Dodatok č. 2“), teda pred nadobudnutím účinnosti ZoNP (účinnosť 1. januára 2013) a zároveň citoval § 10 ZoNP „Ak zmluva uzavretá pred 1. januárom 2013 nespĺňa podmienky podľa tohto zákona, dodávateľ a odberateľ sú povinní ju uviesť do súladu s ním najneskôr do 28. februára 2013.“ V tejto súvislosti žalobca uviedol, že účinky ZoNP postihujú a smerujú na činnosť uskutočnenú v čase od prijatia zákona do budúcnosti, t.j. od 01.01.2013 (resp. od 28.02.2013), inak by išlo o neprípustnú retroaktivitu. Keďže k uzatvoreniu Dodatku č. 2 došlo pred 01.01.2013, k dohodnutiu uvedenej neprimeranej podmienky v rozpore zo ZoNP nemohlo vôbec dôjsť. Žalobca sa preto domnieva, že žalovaný nesprávne posúdil vec a dospel k záveru, ktorý nie je v súlade s ustanoveniami ZoNP. 5. Samotný ZoNP rieši aj situáciu, ku ktorej v obchodnej praxi mohlo dôjsť, t.j. k dohodnutiu podmienok pred 01.01.2013 (ako v prípade žalobcu a firmy Gulik), ktoré by boli v potenciálnom rozpore so ZoNP s tým, že bol žalobca ako dodávateľ i firma Gulik ako odberateľ, povinní uviesť zmluvu uzavretú pred 01.01.2013 nespĺňajúcu podmienky tohto zákona do súladu so zákonom, najneskôr do 28.02.2013. Preto žalobca dňa 30.12.2012 zaslal elektronicky firme Gulik návrh zmluvy, ktorá zodpovedala požiadavkám ZoNP, s úmyslom dať zmluvnú dokumentáciu do súladu so ZoNP. Firma Gulik však nebola aktívna ani konštruktívna vo svojom prístupe k splneniu tejto zákonnej povinnosti a vynucovala si lepšie obchodné podmienky ako mali iní dodávatelia žalobcu. Nakoľko k uzatvoreniu zmluvnej dokumentácie v súlade s požiadavkami ZoNP nedošlo, žalobca oznámil dňa 28.02.2013 firme Gulik, ukončenia spolupráce vo forme vzájomnej dohody. S uzavretím takejto dohody však firma Gulik nesúhlasila, preto žalobca zmluvné vzťahy s firmou Gulik ukončil jednostranným úkonom, výpoveďou. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že ZoNP ukladá povinnosť uviesť zmluvu do súladu obom zmluvným subjektom rovnocenne. Vzhľadom k tomu, že žalobca pre splnenie tejto podmienky urobil maximum je názoru, že by nemal byť postihovaný za úmyselné konanie, resp. nekonanie firmy Gulik. 6. Žalobca namieta a poukázal na skutočnosť, že si v období medzi 01.01.2013 a 31.12.2013 žiadnu ZoNP zakázanú obchodnú podmienku s firmou Gulik (v zmluvnom vzťahu v právnom postavení dodávateľa) nedohodol a taktiež si žiadnu z podmienok zakázaných ZoNP v období od 01.01.2013 až do 31.12.2013 neuplatnil čo, jasne vyplynulo z dokazovania pred správnymi orgánmi. 7. Žalobca namieta a poukazuje na finančný bonus (fixný alebo obratový) dohodnutý v bode 3.3. Dodatku č. 2 k Rámcovej dodávateľskej zmluve zo dňa 30.06.2005, ktorý nie je nikde v ZoNP definovaný ako neprijateľná podmienka, preto v tejto súvislosti zdôraznil, že žalovaný v svojich rozhodnutiach nedefinoval, resp. neuviedol, čo fixný bonus je a ako jeho obsah pre svoje rozhodnutie vyhodnotil. V tejto súvislosti žalobca poukázal na fixný bonus tak, ako je upravený v zmluvnej dokumentácii, t.j. predstavuje vernostnú zľavu, ktorú poskytuje dodávateľ vernému odberateľovi za to, že v určitom časovom období odoberie od dodávateľa určité množstvá tovaru. Ide o motiváciu pre odberateľa odobrať čo najviac tovaru od tohto istého dodávateľa. Vernostnú zľavu ako takú však ZoNP nikde nedefinuje ako neprijateľnú podmienku. Žalovaný na finančný bonus (fixný) aplikoval § 4 ods. 3 písm. b) ZoNP, ako peňažné plnenie dodávateľa .... a to za obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja potraviny dodávateľa, najmä dary, bonusy, rabaty, pričom nevysvetlil a neodôvodnil, prečo aplikoval práve toto ustanovenie. Takýto postup žalovaného je tak právny aj skutkový nezmysel, nakoľko žiadna finančná suma, ktorá bola vyplatená ako finančný bonus (fixný) nikdy nesmerovala na obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja. Na tomto mieste žalobca zdôraznil, že išlo o platby pred 01.01.2013, keďže po tomto termíne už žiadnu platbu titulom finančného bonusu (fixného) žalobca od firmy Gulik neobdržal a ani nepožadoval. Žalovaný nezistil ako táto vernostná zľava funguje, čo je jej obsahom, ako a kedy sa uplatňuje, takže v tomto závere žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a aj nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 8. Žalobca namieta porušenie § 4 ods. 3 písm. d) ZoNP vyplývajúci z bodu 5.2 Dodatku č. 2 k Rámcovej dodávateľskej zmluve, uzatvorený dňa 01. 04.2011 a to v období od 01.03.2013 do 31.12.2013. Vo vzťahu k predmetnému deliktu žalobca uplatnil rovnakú argumentáciu uvedenú v odseku 4. tohto rozhodnutia, keďže ide o skutkovú situáciu v období medzi 01.01.2013 a 31.12.2013, kedy si žiadnu ZoNP zakázanú podmienku vrátane tejto s firmou Gulik nedohodol a žiadnu z podmienok zakázaných ZoNP vrátane tejto si v období od 01.01.2013 do 31.12.2013 voči firme Gulik ani neuplatnil. I v tomto prípade žalovaný vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť aj nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 9. Žalobca namieta porušenie § 4 ods. 4 písm. ab) ZoNP vyplývajúcu z čl. 11 firmou Gulik predloženého dokumentu Dodávateľský systém spoločnosti METRO - Rámcová dodávateľská zmluva zo dňa 30.06.2005, v období od 01.03.2013 do 31.12.2013. Vo vzťahu k tomuto deliktu žalobca uplatnil rovnakú argumentáciu uvedenú v odseku 4. tohto rozhodnutia, keďže ide o skutkovú situáciu v období medzi 01.01.2013 a 31.12.2013, kedy si žiadnu ZoNP zakázanú podmienku s firmou Gulik nedohodol a žiadnu z podmienok zakázaných ZoNP v obchodných vzťahoch vrátane tejto si v období od 01.01.2013 do 31.12.2013 voči firme Gulik ani neuplatnil. 10. Žalobca zdôraznil, že vo všetkých troch prípadoch správny orgán nedokázal žalobcovi, že by si ním tvrdenú podmienku dohodol alebo uplatnil po 01.01.2013. Výpočet neprimeraných podmienok uvedených v ZoNP je taxatívny a žalovaný ho nemôže nijakým spôsobom rozširovať. V tejto súvislosti žalobca poukázal na znenie § 8 ods. ods. 1 ZoNP podľa ktorého „Správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú podmienku uvedenú v § 4 ods. 2 až 4.“ a opäť zdôraznil, že skutkový stav jasne dokazuje, že žalobca za účinnosti ZoNP nedohodol žiadne neprimerané podmienky (ani vytýkané žalovaným), ale žiadne si ani neuplatnil. Žalovaný v svojich rozhodnutiach vôbec neuviedol skutočnosti ktoré by preukazovali, že žalobca uplatnil zákaz postúpenia pohľadávky (§ 4 ods. 4 písm. ab) ZoNP), že uplatnil peňažné plnenie za umiestnenie potraviny na určitom mieste v prevádzkarni žalobcu (§ 4 ods. 3 písm. d) ZoNP) alebo že si uplatnil peňažné plnenie za obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja potraviny dodávateľa (§ 4 ods. 3 písm. b) ZoNP). V zmysle uvedeného potom rozhodnutie sa nemá ako oprieť o žalovaným zistení skutkový stav, ale vychádza len z tvrdených názorov ale nepreukázaných skutočností, čím je v rozpore s právnym posúdením a odôvodením a je nepreskúmateľné. Žalobca sa nestotožňuje s extenzívnym právnym výkladom ustanovenia § 8 ods. 1 ZoNP žalovaným, nakoľko už nejde o interpretáciu práva, resp. zákona, ale o nedovolenú tvorbu práva správnym orgánom. Svoj názor žalobca odôvodnil tým, že ak sa v texte právnej normy nevyskytuje opis určitého konania, tak správny orgán nemôže existujúci text zákona doplniť o konanie, ktoré zákon neobsahuje. III. Vyjadrenie žalovaného. 11. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním zo 06.12.2016, doručeným súdu dňa 07.12.2016, ktorý žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. 12. K námietkam nesprávneho právneho posúdenia veci, nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci žalovaný poukázal na cieľ a účel ZoNP, ktorým je presadiť opatrenia, zamedzujúce zneužívanie ekonomického postavenia odberateľa na vnútornom trhu s potravinami z hľadiska štruktúry tohto trhu a podielu odberateľa a dodávateľa na tomto trhu, vyžadovaním jednostranných výhodných obchodných podmienok a úprava posudzovania, zamedzovania, kontroly a konania vo veciach uplatňovania neprimeraných obchodných podmienok v zmluvách medzi odberateľmi a dodávateľmi potravín. V ustanoveniach § 4 ZoNP sú taxatívne vymedzené skutkové podstaty neprimeraných podmienok, ktoré sú vo vzťahu medzi odberateľom a dodávateľom zakázané a v tejto súvislosti poukázal na § 8 ods. 1 ZoNP, pričom uviedol, že nie každé porušenie právnej povinnosti v oblasti verejnej správy musí byť automaticky správnym deliktom. O správny delikt ide len vtedy, ak sú naplnené jednotlivé znaky skutkovej podstaty správneho deliktu. V prípade žalobcu boli jednoznačne naplnené všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, za ktorý mu žalovaný uložil pokutu za dohodnutie neprimeraných podmienok a nie za ich uplatňovanie. Uloženie pokuty za správne delikty bolo voči žalobcovi začaté z dôvodu porušenia ZoNP za neodstránenie neprimeraných podmienok dohodnutých v Rámcovej zmluve a Dodatku č. 2 k Rámcovej zmluve a nie z dôvodu, že nedošlo k uzatvoreniu novej zmluvnej dokumentácie na rok 2013. 13. K námietke výkladu právnej normy, žalovaný poukázal na čl. 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, a je názoru, že vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom neinkorporoval nové skutkové podstaty správnych deliktov, nakoľko nemá dostatok právomoci na takúto korporáciu či výklad. V tejto súvislosti poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozsudku č. 7Sžo/72/2014 zo dňa 28.01.2016, podľa ktorého „ ... trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z trestného činu. Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-orávnymi princípmi.“ 14. Žalovaný poukázal aj na Odporúčanie výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách, ktoré bolo schválené Výborom ministrov z 13. februára 1991, ktorým odporúča vládam členských štátov, aby sa vo svojom práve aj praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto odporúčania. Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tohto odporúčania, vzťahuje sa na správne akty, ktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami, či už ide o pokuty alebo iné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu. Tieto druhy postihu sa považujú za správne sankcie. V tomto kontexte žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne preukázal odôvodnenosť uloženia pokuty i hranice jej výšky, skutkovú, časovú i miestnu súvislosť žalobcom spáchaného správneho deliktu. Z podkladov pre vydanie napadnutého rozhodnutia mal správny orgán nepochybne preukázané, že žalobca v obchodnoprávnom vzťahu s dodávateľom - firma Gulik dohodol neprimeranú podmienku v zmysle § 4 ods. 3 písm. d) a § 4 ods. 4 písm. ab) ZoNP tým, že doručil firme Gulik taký návrh obchodných podmienok na rok 2013, ktorý nebol v súlade so ZoNP účinným od 01.01.2013, takže doručil návrh obchodných podmienok na rok 2013 ktorý obsahoval neprimerané podmienky a týmto svojím konaním deklaroval svoj úmysel pokračovať v zmluvnom vzťahu s firmou Gulik za podmienok, ktoré boli v rozpore so ZoNP účinným od 01.01.2013, čím nemal záujem na odstránení neprimeraných obchodných podmienok. 15. K námietke neprípustnej retroaktivity uvedenej v odseku 4. tohto rozhodnutia žalovaný opäť poukázal na dôvodovú správu k ZoNP a na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky s tým, že žalovaný bol povinný v rámci správneho konania preskúmať všetky zmluvy, uzatvorené žalobcom pred rokom 2013, ktorých účinnosť trvala aj po nadobudnutí účinnosti ZoNP bez ohľadu na to, či boli resp. neboli upravované dodatkami, najmä z dôvodu, či neobsahujú ustanovenia, ktoré sú v rozpore so ZoNP. Podľa žalovaného, pokiaľ mal žalobca skutočný záujem dodržiavať ZoNP, bol povinný zabezpečiť súlad všetkých platných zmlúv, ktoré uzatvoril pred 01.01.2013, s ustanoveniami ZoNP do 28.02.2013 tak, ako mu to ukladá ZoNP v § 10. Keďže žalobca neodstránil dohodnuté neprimerané podmienky, žalovaný vyhodnotil ako porušenie ZoNP. 16. K samotnej zásade zákazu retroaktivity, žalovaný poukázal na odôvodnenie rozhodnutia na str. 11 - 12 a zároveň aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.10 Sžr/144/2011 zo dňa 26.09.2012, v ktorom NS SR konštatoval „Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na svoje rozhodnutie sp. zn.5Szd/l/2010 zo dňa 29.09.2011, v ktorom konštatoval: „K definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv občanov a právnej istoty. (PL. ÚS 16/95). V ústavnom poriadku Slovenskej republiky všeobecný zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov alebo ich ustanovení možno odvodiť z či. 1 ústavy, podľa ktorého je Slovenská republika právnym štátom. K imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou čoho je i zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. V podmienkach demokratického štátu, kde vládnu zákony a nie subjektívne predstavy ľudí a z požiadavky právnej istoty jednoznačne vyplýva záver, že právny predpis, resp. jeho ustanovenia pôsobia iba do budúcnosti a nie do minulosti. V prípade ich spätného pôsobenia by sa vážne narušila požiadavka na ich bezrozpornosť, ďalej na všeobecnú prístupnosť (poznateľnosť), čím by nevyhnutne dochádzalo k situácii, že ten, kto postupuje podľa práva, by nemal žiadnu možnosť zoznámiť sa s obsahom budúcej právnej normy, ktorá by napríklad jeho konanie podľa platného práva v minulosti vyhlásila za protiprávne, resp. za právne neúčinné. To by teda znamenalo, že jednotlivé subjekty práva by nemali istotu, či ich konanie podľa platného a účinného práva v dobe, kedy došlo k nemu, nebude neskoršie (po prijatí nového právneho predpisu) ex tunc posudzované ako protiprávne alebo právne neúčinné, s vylúčením ochrany nimi riadne nadobudnutých práv v minulosti (v súlade splatnou a účinnou právnou úpravou). Ústavný súd pri posudzovaní a hodnotení spätnej pôsobnosti právnych predpisov (ich ustanovení) jednoznačne vychádza zo zásady, že ten, kto konal, resp. postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis (jeho ustanovenie), nemôže byt vo svojej dôvere k nemu sklamaný (PL.ÚS36/95).“ V ďalšom sa žalovaný venoval výkladu a teórie pojmov pravej retroaktivity a nepravej retroaktivity. 17. Žalovaný sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že firme Gulik doručil návrh zmluvy, ktorý bol v súlade so ZoNP, nakoľko predmetný návrh zmluvy naďalej obsahoval neprimeranú podmienku uvedenú v § 4 ods. 3 písm. b) ZoNP a to fixný bonus vo výške 16,5 %. V tomto kontexte žalovaný opäť poukázal na skutočnosť, že žalobca bol sankcionovaný za dohodnutie si neprimeranej podmienky podľa § 4 ods. 3 písm. d) ZoNP, keďže si dohodol peňažné plnenie minimálne vo výške 13.000,-EUR bez DPH za umiestnenie potraviny na určitom mieste v prevádzkarni žalobcu (bod 5.2 Dodatku č. 2 k Rámcovej zmluve) a v návrhu novej zmluvy opätovne navrhol firme Gulik peňažné plnenie za predaj dát vo výške 13.000,-EUR bez DPH. Za takýto návrh zmluvy však žalobcu nesankcionoval, ale len skonštatoval, že uzavretím predmetného návrhu zmluvy by opätovne došlo k porušeniu § 4 ods. 3 písm. d) ZoNP. 18. K námietke žalobcu, že návrh novej zmluvy bol vyhodnotený viacerými kontrolami ako súladný so zákonom, žalovaný uviedol, že ide o irelevantné a nepravdivé tvrdenie, nakoľko každá kontrola, vykonaná žalovaným bola zameraná na dodržiavanie ZoNP v rôznych zmluvných vzťahoch a iba táto kontrola, ktorá súvisí s predmetom žaloby, bola ukončená protokolom o vykonanej kontrole a bola zameraná na dodržiavanie ZoNP v obchodnom vzťahu s firmou Gulik. 19. K námietke žalobcu ohľadom neaktívneho a nekonštruktívneho prístupu firmy Gulik vo vzťahu k uzatvoreniu novej zmluvnej dokumentácie, žalovaný uviedol, že nie je orgánom oprávneným posudzovať túto skutočnosť, nakoľko kompetentným orgánom na takéto posúdenie je nezávislý a nestranný súd. Žalovaný je v zmysle § 6 ods. 1 ZoNP oprávnený len na kontrolu dohodnutých neprimeraných podmienok, pri ktorých sa uplatňuje objektívna zodpovednosť sankcionovaného subjektu, ktoré sú predmetom a účelom ZoNP. V tejto súvislosti žalovaný vyhodnotil ako nepravdivé tvrdenie žalobcu, že k výpovedi zmluvnej dokumentácie došlo po neúspešnom návrhu na ukončenie spolupráce formou vzájomnej dohody zo dňa 28.02.2013, nakoľko samotný Dodatok č. 2 k Rámcovej zmluve bol vypovedaný až dňa 27.03.2013 a dodávateľský systém žalobcu Rámcovej dodávateľskej zmluvy zo dňa 30.06.2005 až dňa 18.06.2013. 20. K námietke uvedenej v odseku 7. tohto rozhodnutia, že finančný (fixný) bonus, vyplývajúci z bodu 3.3 Dodatku č. 2 - Dodatok o podmienkach obchodnej spolupráce k Rámcovej zmluve zo dňa 30.06.2005 je neprimeranou podmienkou podľa § 4 ods. 3 písm. b) ZoNP a žalovaný ani nezistil ako táto vernostná zľava funguje, žalovaný citoval predmetné zákonné ustanovenie, z ktorého podľa názoru žalovaného jednoznačne vyplýva, že zákonodarca mal v úmysle stanoviť hranicu 3% pre všetky peňažné plnenia dodávateľa (všetky druhy bonusov), ktoré mala uhradiť firma Gulik žalobcovi vo väzbe na dodávky potravín. Pričom fixný bonus vo výške 16,5 %, ktorý si žalobca dohodol v zmluvnej dokumentácii s firmou Gulik bol žalovaným vyhodnotený ako dohodnutie neprimeranej podmienky uvedenej v § 4 ods. 3 písm. b) ZoNP, za ktoré uložil žalobcovi sankciu vo výške 15.000,-EUR v dolnej časti rozpätia zákonnej sadzby, zohľadňujúcej rozsah a charakter identifikovaného porušenia ZoNP. 21. K námietke uvedenej v odseku 8. tohto rozhodnutia, že peňažné plnenie dodávateľa, ktorého celková suma je viac ako 3% z ročných tržieb firmy Gulik za potraviny dodané žalobcovi v príslušnom kalendárnom roku, v ktorom došlo k peňažnému plneniu, a to za umiestnenie potraviny na určitom mieste v prevádzkarni žalobcu, žalovaný sa v plnom rozsahu pridržal argumentácie uvedenej v rozhodnutí č. 3491/2015-024, 78/2016-024, Z: 5992/2016 zo dňa 01.03.2016, v ktorej sa vysporiadal s porušením ustanovenia § 4 ods. 3 písm. d) ZoNP. 22. Žalovaný v svojom vyjadrení konštatoval, že ZoNP nadobudol platnosť vyhlásením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 27.11.2012 a účinnosť dňa 01.01.2013, pričom v prechodnom období, t.j. od 01.01.2013 do 28.02.2013 boli účastníci obchodnoprávneho vzťahu povinní vzájomne si zosúladiť existujúce zmluvy, na základe ktorých sa umiestňuje potravina na trh. Zároveň boli účastníci obchodnoprávneho vzťahu povinní dňom nadobudnutia účinnosti ZoNP, t.j. od 01.01.2013 upustiť od uplatňovania neprimeraných podmienok v súlade s § 4 ods. 2 až 4 ZoNP. Žalovaný poukázal na prechodné ustanovenie § 10 ZoNP, ktoré dáva priestor a slobodu zmluvným stranám, aby všetky zmluvy, ktoré uzatvorili pred 01.01.2013 uviedli do súladu so ZoNP a v prípade, ak zmluva v prechodnom období obsahuje dohodnutú neprimeranú podmienku podľa § 4 ods. 2 až 4 ZoNP, žalovaný nebude sankcionovať účastníkov zmluvného vzťahu. 23. V závere svojho vyjadrenia žalovaný konštatoval, že správny delikt, spáchaný žalobcom bol dostatočne špecifikovaný a dostatočne preukázaný s ohľadom na skutkovú, miestnu a časovú súvislosť spáchania tohto deliktu, čo žalovaný preukázal v odôvodnení rozhodnutia žalovaného o rozklade č. 1914/2016-420 zo dňa 07.07.2016, ako i v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia č. 3491/2015-024, 78/2016-024, Z: 5992/2016 zo dňa 01.03.2016. IV. Replika žalobcu. 24. Žalobca na základe vyjadrenia žalovaného, predložil súdu repliku zo 07.02.2017, doručenú súdu dňa 21.02.2017 s tým, že podľa názoru žalobcu, žalovaný žiadnym spôsobom nevyvrátil, resp. nespochybnil žalobné dôvody a poukázal, že vyjadrenie žalovaného je rovnako nezrozumiteľné ako rozhodnutie o rozklade ako aj prvostupňové rozhodnutie. 25. Žalobca poukázal na vyjadrenie žalovaného (str. 8 štvrtý odsek zhora a str. 16 piaty odsek zhora), z ktorého rovnako nie je zrejmé, za čo uložil žalobcovi sankciu (či za údajné dohodnutie neprimeraných podmienok alebo za údajné uplatňovanie neprimeraných podmienok), čo však žalobca nepripúšťa, nakoľko sa nedopustil ani dohodnutia a ani uplatňovania neprimeraných podmienok podľa ZoNP. 26. K rozsudkom Najvyššieho súdu SR, ktoré žalovaný na podporu svojho právneho názoru citoval, žalobca tieto považuje nie vo svoj neprospech, ako sa o to snažil žalovaný v svojej argumentácii. 27. Žalobca opäť zdôraznil, že si v období od 01.01.2013 do 31.12.2013 žiadnu ZoNP zakázanú obchodnú podmienku s firmou Gulik nedohodol a rovnako ani neuplatnil. Uvedené tvrdenie žalobcu vyplýva z dokazovania pred správnym orgánom. 28. Žalobca poukázal i na skutočnosť, že žalovaný sankcionoval žalobcu za obdobie od 01.03.2013 do 31.12.2013, pričom zmluvný vzťah bol ukončený výpoveďou a netrval do konca roka 2013. 29. Žalobca správnemu súdu predložil dňa 05.09.2019 rozsudok tunajšieho Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/243/2017 zo dňa 18.06.2019 v ktorom vystupujú tí istí účastníci konania s tým rozdielom, že v konaní sp.zn. 5S/243/2017 bol žalobca sankcionovaný za zmluvný dodávateľský vzťah so spoločnosťou Berto sk, s.r.o., IČO: 45 278 156. Vo vzťahu k rozsudku sp. zn. 5S/243/2017 zo dňa 18.06.2019, ktorým správny súd rozhodnutie prvostupňového aj druhostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie, žalobca upriamil pozornosť na jeho odôvodnenie v odseku 63. rozhodnutia, v kontexte správneho deliktu, za ktorý bola aj v konaní 6S/205/2017 uložená žalobcovi sankcia. 30. Žalobca sa opäť venoval svojej právnej argumentácii, že sankcionovanie za domnelé správne delikty, ktoré sa nachádzajú v zmluvnej dokumentácii, ktorá bola uzatvorená pred účinnosťou ZoNP je nezákonné a retroaktívne uplatňovanie ZoNP, a že žalovaný nevysvetlil v svojom rozhodnutí podstatu finančného bonusu v zmysle jeho obsahu uvedený v Dodatku č. 2. V. Administratívne konanie. 31. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalovaný na základe Poverenia č. 59/2014 na vykonanie kontroly zo dňa 01.07.2014, vykonal dňa 16.07.2014 kontrolu u žalobcu vo väzbe na dodávateľa - spoločnosť Ing. Peter Gulik - Firma Gulik, IČO: 32 981 635, miesto podnikania Ul. Povstania 4, 979 01 Rimavská Sobota, zapísaný v živnostenskom registri č. 609-3665 Okresného úradu Rimavská Sobota. Z výsledkov kontroly vypracoval žalovaný Protokol o vykonanej kontrole č. 29148/2014 zo dňa 10.11.2014, v ktorom boli identifikované porušenia § 4 ods. 3, § 4 ods. 4 písm. ab) ZoNP, uplatnením neprimeranej podmienky vo svoj prospech v obchodnom vzťahu s firmou Gulik a začal ako vecne príslušný správny orgán správne konanie voči žalobcovi doručením Oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 05.11.2015 (ďalej len „Oznámenie"), ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 06.11.2015. 32. Žalovaný v Oznámení vyzval žalobcu a firmu Gulik, aby sa podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „SP"), vyjadrili k podkladom pre vydanie rozhodnutia, ako i k spôsobu ich zistenia v lehote 10 dní odo dňa doručenia Oznámenia a aby poskytli žalovanému informácie, či zmluvný vzťah s firmou Gulik trvá, resp. kedy došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu. Žalobca sa vyjadril listom č. 29124/15, doručeným žalovanému dňa 30.11.2015, v ktorom uviedol, že zotrváva na svojich stanoviskách v zmysle jeho vyjadrenia k Protokolu o vykonanej kontrole a na námietkach ku kontrolným zisteniam. K žiadosti o poskytnutie informácie, či zmluvný vzťah s firmou Gulik trvá, žalobca uviedol, že „už v predchádzajúcej komunikácii uviedol a podkladmi doložil, že firme Gulik po tom, čo nebola dosiahnutá dohoda ohľadom obchodných podmienok na rok 2013 potvrdil ukončenie spolupráce e-mailom. Následne z čisto formálnych dôvodov zaslal aj výpoveď k dodatku o obchodnej spolupráci dňa 27.03.2013." V ďalšom žalobca uviedol, že po tom, čo firma Gulik tvrdila, že existuje podpísaná rámcová dodávateľská zmluva, žalobca zaslal firme Gulik formálnu výpoveď aj vo vzťahu k rámcovej dodávateľskej zmluvy, dňa 18.06.2013. 33. Firma Gulik sa k Oznámeniu o začatí správneho konania vyjadrila listom č. 28948/15 zo dňa 26.11.2015, ktorý bol žalovanému doručený dňa 27.11.2015, v ktorom uviedla, že firma mala záujem dohodnúť so žalobcom obchodné podmienky spolupráce na rok 2013, avšak žalobca firme koncom roka 2012 doručil elektronicky návrh obchodných podmienok spolupráce, ktorý bol v rozpore so ZoNP, preto si žalobca s firmou Gulik za účelom zosúladenia obchodných podmienok, dohodol termín stretnutia na 10.01.2013, ktorý však bezdôvodne zrušil. Nakoľko nedošlo k uzavretiu nových zmlúv, žalobca prestal obchodovať s firmou Gulik a doručil návrh Dohody o skončení vzájomnej obchodnej spolupráce. 34. Z dôvodu povahy a zložitosti prípadu, požiadal generálny riaditeľ sekcie kontroly a obchodného dozoru MPRV SR listom č. 3491/2015-024, Z: 31271/2015 zo dňa 15.12.2015 ministra, príslušného v odvolacom konaní o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu na 60 dní. Minister žiadosti vyhovel a lehotu na vydanie rozhodnutia v správnom konaní predĺžil. Žalovaný v súlade s § 49 ods. 2 SP o tejto skutočnosti informoval žalobcu aj firmu Gulik listom č. 3491/2015-024, Z: 31262/2015 zo dňa 16.12.2015. 35. Listom č. 3491/2015-024, Z: 31161/2015 zo dňa 16.12.2015 požiadal žalovaný žalobcu o poskytnutie súčinnosti - o vysvetlenie, v čom spočívala neaktívna účasť firmy Gulik na uzatvorení zmluvy v súlade so ZoNP a vysvetlenie, aké ďalšie obchodné podmienky požadovala firma Gulik v svojom vyjadrení zo dňa 26.11.2015 („ ...nevedeli sme sa dohodnúť na iných obchodných dojednaniach (ako ceny tovaru), ktoré podľa nás nesúvisia so ZoNP."). Tiež požiadal o informáciu, z akého dôvodu zaslal žalobca firme Gulik výpoveď k dodatku o obchodnej spolupráci až dňa 27.03.2013, kedy firma Gulik začala namietať existenciu rámcovej dodávateľskej zmluvy zo dňa 30.06.2005 a uvedenie dôvodu, pre ktorý žalobca zrušil stretnutie s firmou Gulik. 36. Listom č. 3491/2015-024, Z: 31171/2015 zo dňa 16.12.2015 požiadal žalovaný firmu Gulik o poskytnutie súčinnosti - o vysvetlenie, aké ďalšie obchodné podmienky od neho požadoval žalobca pri uzatváraní zmluvy v súlade so ZoNP, žiadal predložiť fotokópiu výpovede Rámcovej dodávateľskej zmluvy z 30.06.2005 a poskytnutie informácie, kedy začal namietať u žalobcu existenciu rámcovej dodávateľskej zmluvy zo dňa 30.06.2005. 37. Žalovanému bolo dňa 28.02.2015 doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 18.12.2015 v ktorom uviedol, že firma Gulik napriek tomu, že obdržala od žalobcu návrh na uzatvorenie zmluvnej dokumentácie, ktorá bola v súlade so ZoNP, neuviedol žiadne relevantné a konštruktívne skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, ktoré konkrétne ustanovenia a z akého dôvodu považuje v rozpore so ZoNP. Nakoľko žalobca nepovažoval svoje konanie v rozpore so ZoNP pokiaľ ide o rokovanie o tovare, ktorý dodávatelia ponúkajú a taktiež ani vzájomné rokovanie o cenách tovaru. Návrh týkajúci sa cien, navrhovaných firmou Gulik je obsahom e-mailovej komunikácie z 18.02.2013. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 28.02.2013 oznámil firme Gulik návrh ukončenia spolupráce vo forme vzájomnej dohody. S takouto dohodou však firma Gulik nesúhlasila, na čo žalobca ukončil zmluvné vzťahy jednostranným právnym úkonom, t.j. výpoveďou v zmysle § 582 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, čím by spolupráca formálne skončila ku koncu kalendárneho štvrťroka. K otázke zrušenia termínu obchodného stretnutia s firmou Gulik žalobca uviedol, že dôvodom neuskutočnenia stretnutia bola skutočnosť, že firma Gulik bola požiadaná zo strany nákupcu o doplňujúce stanovisko k fakturácii, ktorá bola taktiež predmetom vzájomnej komunikácie, vyplývajúcej z predloženého e-mailu. 38. Žalovanému bola dňa 29.12.2015 doručená odpoveď firmy Gulik, ktorá uviedla, že s obsahom žalobcovho návrhu obchodných podmienok na rok 2013 nesúhlasil, na čo jej žalobca pozastavil objednávky, na čo firma reagovala žiadosťou z 15.02.2013 o doplnenie chýbajúceho tovaru v súlade s rámcovou zmluvou. Podľa firmy Gulik, žalobca zaslal dňa 28.02.2013 Dohodu o ukončení spolupráce z dôvodu, že firma Gulik nesúhlasila s návrhom, ktorý bol v rozpore s platnou legislatívou, a preto ešte v ten deň (28.02.2013) poverila svojho zamestnanca, aby doručil žalobcovi nový návrh obchodných podmienok, vypracovaných a podpísaných firmou Gulik. Prevzatie však žalobca odmietol potvrdiť. Záujmom firmy Gulik bolo pokračovať v spolupráci, o čom svedčí e-mail z 11.03.2013. 39. Firma Gulik listom zo dňa 28.12.2015 požiadal žalovaného o stanovisko, či žalobca na základe doručených písomností mal alebo nemal povinnosť obchodovať v roku 2013 s firmou Gulik v súlade so ZoNP, na čo odpovedal žalovaný listom č. 3491/2015-024, 78/2016- 024, Z: 675/2016 zo dňa 12.01.2016, v ktorom uviedol svoj právny názor, že žalobca bol v roku 2013 povinný obchodovať v súlade so ZoNP avšak nebol povinný objednávať tovar od firmy Gulik. 40. Po ukončení dokazovania, zaslal žalovaný listami č. 3491/2015-024, 78/2016-024, Z: 4097/2016 a 3491/2015-024, 78/2016-024, Z: 4099/2016 zo dňa 12.02.2016 žalobcovi a firme Gulik oznámenie o ukončení dokazovania spolu so zoznamom dokumentov v kontrolnom spise č.j. 59/2014. Žalovaný súčasne vyzval žalobcu, aby doručil žalovanému vyčíslenie svojho hospodárskeho výsledku a tržieb za kalendárny rok 2013 spolu s dokladmi preukazujúcimi ich výšku; vysvetlenie, prečo uplatnil voči firme Gulik výpoveď Dodatku o obchodnej spolupráci k rámcovej zmluve zo dňa 01.04.2011 až dňa 27.03.2013, t.j. mesiac po doručení návrhu Dohody o skončení vzájomnej obchodnej spolupráce zo dňa 28.02.2013 a vyzval žalobcu ako aj firmu Gulik, aby sa vyjadrili k otázkam žalovaného a v prípade záujmu o uplatnenie svojich práv (nazeranie do administratívneho spisu správneho konania, doloženie návrhov, vyjadrení, dôkazov a pod.) tieto vykonali v určenej lehote. 41. Žalobca sa k ukončeniu dokazovania vyjadril listom č. 5369/2016 zo dňa 16.02.2016, doručeným žalovanému dňa 22.02.2016, v ktorom uviedol dôvody uplatnenia výpovede Dodatku o obchodnej spolupráci k rámcovej zmluve zo dňa 01.04.2011 až dňa 27.03.2013 a súčasne uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich predchádzajúcich vyjadrení. K listu pripojil žalobca Správu audítora o overení účtovnej závierky žalobu k 30.09.2013. 42. Dňa 22.02.2016 bol žalovanému doručený list firmy Gulik č. 5379/2016 zo dňa 18.02.2016, v ktorom uviedol, že má záujem na uplatnení svojich práv, nakoľko bol podľa jeho názoru žalobca povinný s ním obchodovať. 43. Dňa 01.03.2016 vydal žalovaný rozhodnutie č. 3491/2015-024, 78/2016-024, Z:5992/2016, ktorým rozhodol o uložení pokuty vo výške 15.000,-EUR za správne delikty, špecifikované na str. 2 citovaného rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad zo dňa 07.03.2016, doručený žalovanému dňa 16.03.2016. O rozklade rozhodla ministerka rozhodnutím č. 1914/2016-420 zo dňa 07.07.2016 tak, že podľa § 59 ods. 2 SP rozklad zamietla a rozhodnutie žalovaného č. 3491/2015-024 zo dňa 01.03.2016 potvrdila. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.07.2016. VI. Právne posúdenie žaloby. 44. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 45. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 46. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 47. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný. 48. Podľa § 1 zák.č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny, tento zákon upravuje a) vymedzenie neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch (ďalej len "neprimeraná podmienka"), ktorých predmetom je potravina1) alebo služba spojená s predajom potraviny, b) kontrolu neprimeraných podmienok, c) konanie vo veciach neprimeraných podmienok. 49. Podľa § 2 písm. d) zák. č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, na účely tohto zákona sa rozumie peňažným plnením platba poskytnutá dodávateľom alebo odberateľom súvisiaca s dodaním potraviny vrátane platby na obchodné aktivity odberateľa potraviny, najmä zľavy, dary, bonusy, rabaty, skontá. 50. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, dohodnúť neprimeranú podmienku medzi odberateľom a dodávateľom sa zakazuje. 51. Podľa § 4 ods. 3 písm. b) zák. č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, neprimeranou podmienkou je aj peňažné plnenie dodávateľa, ktorého celková suma je viac ako 3% z ročných tržieb dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v kalendárnom roku, v ktorom došlo k peňažnému plneniu, a to za obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja potraviny dodávateľa, najmä dary, bonusy, rabaty a skontá. 52. Podľa § 4 ods. 3 písm. d) zák. č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, neprimeranou podmienkou je aj peňažné plnenie dodávateľa, ktorého celková suma je viac ako 3% z ročných tržieb dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v kalendárnom roku, v ktorom došlo k peňažnému plneniu, a to za umiestnenie potraviny na určitom mieste v prevádzkarni odberateľa. 53. Podľa § 4 ods. 4 písm. ab) zák. č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, za neprimeranú podmienku sa považuje aj postúpenie pohľadávky podmienené súhlasom dlžníka. 54. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, kontrolu neprimeraných podmienok vykonáva Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). 55. Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, Ministerstvo vykoná kontrolu u odberateľa alebo dodávateľa z vlastného podnetu, z podnetu účastníka obchodného vzťahu alebo z podnetu tretej osoby. 56. Podľa § 6 ods. 5 zák. č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, predmetom kontroly sú údaje, informácie, doklady a písomnosti, z ktorých sa dá zistiť dohodnutie a uplatňovanie neprimeraných podmienok medzi účastníkmi obchodného vzťahu. 57. Podľa § 6 ods. 6 zák. č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, zamestnanec ministerstva poverený výkonom kontroly (ďalej len "kontrolór") sa pri výkone kontroly preukazuje služobným preukazom a písomným poverením vydaným ministerstvom. 58. Podľa § 6 ods. 7 zák. č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, kontrola sa ukončí a) záznamom o vykonanej kontrole, ak neboli zistené porušenia tohto zákona, b) protokolom o vykonanej kontrole, ktorý obsahuje opatrenia na odstránenie zistených porušení tohto zákona. 59. Podľa § 6 ods. 8 zák. č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, na výkon kontroly sa vzťahujú primerane ustanovenia osobitného predpisu, ak odseky 1 až 7 neustanovujú inak. 60. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú podmienku uvedenú v § 4 ods. 2 až 4. 61. Podľa § 8 ods. 2 zák. č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, Ministerstvo uloží pokutu za správny delikt od 1 000 eur do 300 000 eur. 62. Podľa § 8 ods. 5 zák. č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, pri uložení pokuty ministerstvo prihliada na závažnosť protiprávneho konania, jeho následky a čas trvania. 63. Podľa § 8 ods. 9 zák. č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 64. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 65. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 66. Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 67. Podľa § 32 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 68. Podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 69. Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. VII. Závery správneho súdu. 70. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutí žalovaného č. 1914/2016-420, číslo záznamu: 18477/2016 zo dňa 07.07.2016 a prvostupňového správneho orgánu č. 3491/2015-024, 78/2016-024, Z:5988/2016 zo dňa 01.03.2016, v zmysle ktorých bola žalobcovi uložená pokuta podľa § 8 ods. 2 ZoNP vo výške 15.000,-EUR za - dohodnutie si neprimeranej podmienky vo svoj prospech podľa § 4 ods. 3 písm. b) ZoNP, za obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja potraviny dodávateľa najmä dary, bonusy, rabaty a skontá, vo výške 16,50 % (fixný bonus), vyplývajúce z bodu 3.3. Dodatku č. 2 Dodatok o podmienkach obchodnej spolupráce k Rámcovej dodávateľskej zmluve zo dňa 30.06.2005, uzatvorený dňa 01.04.2011, v období od 01.03.2013 do 31.12.2013, - dohodnutie neprimeranej podmienky vo svoj prospech podľa § 4 ods. 3 písm. d) ZoNP, za umiestnenie potraviny na určitom mieste v prevádzkarni odberateľa, minimálne vo výške 13.000,-EUR bez DPH vyplývajúce z bodu 5.2. Dodatku č.2 Dodatok o podmienkach obchodnej spolupráce k Rámcovej dodávateľskej zmluve zo dňa 30.06.2005, uzatvorený dňa 01.04.2011, v období od 01.03.2013 do 31.12.2013, - dohodnutie neprimeranej podmienky vo svoj prospech podľa § 4 ods. 4 písm. ab) ZoNP, za postúpenie pohľadávky podmienené súhlasom dlžníka vyplývajúce z čl. 11 Dodávateľského systému spoločnosti METRO Rámcovej dodávateľskej zmluvy zo dňa 30.06.2005, v období od 01.03.2013 do 31.12.2013, všetko v obchodnom vzťahu s podnikateľom Ing. Peter Gulik - firma Gulik. 71. Hmotnoprávnym predpisom pre preverovanie neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch v minulosti bol zákon č. 140/2010 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom. Po jeho zrušení bol prijatý zákon č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny (ZoNP) s účinnosťou od 01.01.2013, ktorý upravuje pravidlá a postupy medzi odberateľom a dodávateľom tak, že ak dôjde k zisteniu porušenia pravidiel a postupov medzi odberateľom a dodávateľom upravený osobitným predpisom a týmto zákonom, orgán kontroly, uloží za preukázaný správny delikt pokutu. Cieľom ZoNP je presadzovanie opatrení, ktoré zamedzia zneužívaniu ekonomického postavenia odberateľa na vnútornom trhu s potravinami z hľadiska štruktúry tohto trhu a podielu odberateľa a dodávateľa na tomto trhu, vyžadovaním jednostranných výhodných obchodných podmienok. V prechodných ustanoveniach § 10 ZoNP je ustanovené, že ak zmluva uzavretá pred 01.01.2013 nespĺňa podmienky podľa tohto zákona, dodávateľ a odberateľ sú povinní ju uviesť do súladu s ním najneskôr do 28. februára 2013. 72. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca s firmou Gulik uzavrel Rámcovú dodávateľskú zmluvu dňa 30.06.2005 a Dodatok č. 2 o podmienkach obchodnej spolupráce k Rámcovej zmluve dňa 01.04.2011. 73. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 4. tohto rozhodnutia, vzťahujúcu sa ku skutočnosti, že si žalobca údajne dohodol neprimeranú podmienku vo svoj prospech podľa § 4 ods. 3 písm. b) ZoNP, súd vyhodnotil ako dôvodnú. Súd dal za pravdu žalobcovi, ktorý poukázal na finančný bonus (fixný alebo obratový) dohodnutý v bode 3.3. Dodatku č. 2 k Rámcovej dodávateľskej zmluve zo dňa 30.06.2005, v ktorej je definovaný ako vernostná zľava, ktorú poskytuje dodávateľ vernému odberateľovi za to, že v určitom časovom období odoberie od dodávateľa určité množstvá tovaru. Zmyslom tohto bonusu je motivácia pre odberateľa odobrať čo najviac tovaru od tohto istého dodávateľa. Správny orgán však uvedenú vernostnú zľavu/ finančný bonus vyhodnotil ako neprimerané podmienky definované v § 4 ods. 3 písm. b) ZoNP, hoci takáto neprimeraná podmienka nie v citovanom ustanovení vôbec definovaná a ani nikde v ZoNP. Žalobca správne namietal aj skutočnosť, že hoci vernostná zľava/finančný bonus nie je v ZoNP definovaná, žalovaný žiadnym spôsobom neodôvodnil, na základe akej správnej úvahy na vernostnú zľavu/finančný bonus aplikoval ust. § 4 ods. 3 písm. b) ZoNP (v akom kontexte sú zamerané na podporu predaja potraviny dodávateľa, keď v zmysle Dodatku č. 2 k Rámcovej dodávateľskej zmluve, ide o motiváciu pre odberateľa odobrať čo najviac tovaru od tohto istého dodávateľa) a ani neodôvodnil, čo si pod pojmom vernostná zľava/finančný bonus predstavuje. V konečnom dôsledku správny súd musí konštatovať, že žalovaný nezistil ako táto vernostná zľava/finančný bonus funguje, čo je jej obsahom, ako a kedy sa uplatňuje. V tejto časti je rozhodnutie nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené, keďže takáto skutková podstata správneho deliktu nie je v taxatívne vymedzených neprimeraných podmienkach § 4 ods. 3 písm. b) ZoNP definovaná. 74. V tejto súvislosti dal správny súd za pravdu žalobcovi aj v tom, že vernostná zľava/finančný bonus bola upravená a dohodnutá v Dodatku č. 2 k Rámcovej dodávateľskej zmluve, dňa 01.04.2011, t.j. pred nadobudnutím účinnosti ZoNP (účinnosť 1. januára 2013), preto žalovaný nesprávne právne vyhodnotil aplikáciu ZoNP, ktorého účinky postihujú činnosti uskutočnené v čase od prijatia ZoNP do budúcnosti, t.j. od 01.01.2013 (resp. od 28.02.2013 dokedy dodávateľ a odberateľ boli povinní zmluvné vzťahy uviesť do súladu so zákonom), čím nastolil stav neprípustnej retroaktivity. Aj keď neskoršia právna norma má vplyv na právne vzťahy založené v minulosti, tento vplyv sa však uskutočňuje až od účinnosti neskoršej normy. Všeobecne platí, že plnenie právnej povinnosti sa uskutočňuje na základe práva platného v čase plnenia danej právnej povinnosti. Inak povedané, žalobca v čase účinnosti ZoNP, t.j. od 01.01.2013 žiadnu neprimeranú podmienku nedohodol, neuplatnil a ani v prechodnom období v zmysle § 10 ZoNP, t.j. od 01.01.2013 do 28.02.2013 žiadnu dohodu, ktorou by údajné neprimerané podmienky mal dať do súladu so ZoNP neuzavrel. Vzhľadom na uvedené, nie je súladné so ZoNP účinným od 01.01.2013, vzťahy dojednané pred účinnosťou ZoNP, t.j. do 31.12.2012, posudzovať a na ne aplikovať ZoNP účinným od 01.01.2013. Súd túto otázku uzavrel s tým, že zo strany žalovaného došlo k neprípustnej nepravej retroaktivite, nakoľko nový právny predpis nezasahuje do minulosti, v dôsledku čoho práva a povinnosti, ktoré subjekty nadobudli na základe konkrétnych právnych skutočností, zostávajú zachované, pričom k ich zmene môže dôjsť až novou zmluvou/dohodou zmluvných strán v zmysle novej právnej úpravy. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v období od 01.01.2013 do 28.02.2013 k dohode medzi odberateľom a dodávateľom nedošlo a žalobca ako odberateľ si od 01.01.2013 žiadnu neprimeranú podmienku ani neuplatnil. K otázke nepravej retroaktivity sa vyjadril Ústavný súd SR v náleze PL.ÚS 38/99 s tým, že ide o stav „ ... v ktorom nová právna úprava nevytvára žiadne právne účinky smerujúce pred deň nadobudnutia účinnosti, avšak kvalifikuje tie právne úkony, ku ktorým došlo ešte pred nadobudnutím jej účinnosti, v dôsledku čoho môže dôjsť k zmene alebo zrušeniu tých právnych úkonov, ktoré boli predtým späté s ich uzavretím.“ Aj keď nepravá retroaktivita nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej úpravy (NS SR sp.zn. 4Cdo 98/201 z 29.06.2010), čo v danom prípade je vymedzené v § 10 ZoNP účinného od 01.01.2013, avšak s tým, že dodávateľ a odberateľ sú povinní dať zmluvu uzavretú pred 01.01.2013 do súladu so zákonom, nemožno situáciu v predmetnej veci, keďže k uzavretiu dohody do 28.02.3013 v zmysle § 10 ZoNP nedošlo, na vzťahy vzniknuté pred 01.01.2013, aplikovať ZoNP účinným od 01.01.2013. K otázke retroaktivity správny súd dáva do pozornosti i nález Ústavného súdu SR PL.ÚS 16/95 z 24.05.1995, v zmysle ktorého „ ... k definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv občanov a právnej istoty.“ 75. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 8. tohto rozhodnutia, vzťahujúcu sa ku skutočnosti, že si žalobca údajne dohodol neprimeranú podmienku vo svoj prospech podľa § 4 ods. 3 písm. d) ZoNP, súd vyhodnotil ako dôvodnú. Súd dal za pravdu žalobcovi, ktorý vo vzťahu k predmetnému deliktu, vyplývajúci z bodu 5.2 Dodatku č. 2 k Rámcovej dodávateľskej zmluve, uzatvorený dňa 01.04.2011, rovnako ako za predchádzajúci delikt, žiadnu neprimeranú podmienku v zmysle ZoNP účinného od 01.01.2013 nedohodol a v období od 01.01.2013 do 31.12.2013 voči firme Gulik ani neuplatnil. Aj v tejto námietke žalobca namietal neprípustnú retroaktivitu, v ktorej dal súd za pravdu žalobcovi s odôvodnením uvedenom v odseku 74. tohto rozhodnutia. 76. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 9. tohto rozhodnutia, vzťahujúcu sa ku skutočnosti, že si žalobca údajne dohodol neprimeranú podmienku vo svoj prospech podľa § 4 ods. 4 písm. ab) ZoNP, súd vyhodnotil ako dôvodnú. Súd dal za pravdu žalobcovi, ktorý namieta porušenie § 4 ods. 4 písm. ab) ZoNP vyplývajúce z čl. 11 dokumentu Dodávateľský systém spoločnosti METRO - Rámcová dodávateľská zmluva zo dňa 30.06.2005, rovnako ako za predchádzajúci delikt, že žiadnu neprimeranú podmienku v zmysle ZoNP účinného od 01.01.2013 nedohodol a v období od 01.01.2013 do 31.12.2013 voči firme Gulik ani neuplatnil. Aj v tejto námietke žalobca namietal neprípustnú retroaktivitu, v ktorej dal súd za pravdu žalobcovi s odôvodnením uvedenom v odseku 74. tohto rozhodnutia. 77. K samotnému deliktu, keď správny orgán uložil žalobcovi pokutu podľa § 8 ods. 1 ZoNP za dohodnutie neprimeranej podmienky medzi odberateľom a dodávateľom v zmysle § 4 ods. 3 písm. b), § 4 ods. 3 písm. d), § 4 ods. 4 písm. ab) ZoNP, správny súd uvádza, že legislatíva Slovenskej republiky pojem správny delikt presne nedefinuje, napriek tomu tento pojem používa. To, že správny delikt nemá legálnu definíciu, je dané mimoriadnou rôznorodosťou a rozsahom právnych povinností, plnenie ktorých sa vynucuje sankciou za správny delikt. Z uvedeného vyplýva, že ide o početnú skupinu činov, ktoré majú spoločné znaky protiprávneho konania, ktorého znaky sú uvedené v zákone. Avšak pri posúdení a hodnotení deliktu, vždy treba vychádzať zo všeobecných znakov správneho deliktu v prípade právnických osôb a to: konanie, protiprávnosť, sankcionovateľnosť, zodpovedná osoba, ustanovenie znakov deliktu priamo zákonom. Konanie môže byť komisívne (aktívne konanie) alebo omisívne (opomenutie konania). Omisívnym konaním je konanie, ak zodpovedná osoba mala zákonom ustanovenú povinnosť konať za podmienok ustanovených zákonom. Protiprávne konanie je také konanie, ktoré je v rozpore s právom alebo s právnym úkonom vykonaným na jeho základe. Tresty, resp. sankcie v správnom práve plnia represívnu funkciu a zároveň funkciu individuálnej a generálnej prevencie. Orgán verejnej správy je povinný prejednať zásadne každý správny delikt, o ktorom sa dozvie (princíp legality). Zodpovednou osobou správneho deliktu môže byť fyzická alebo právnická osoba. Podmienkou je deliktuálna spôsobilosť. Deliktuálna spôsobilosť je spôsobilosť protiprávne konať a niesť za to právne následky. Pri právnickej osobe sa deliktuálna spôsobilosť spája s jej vznikom a existenciou. Vymedzenie skutkovej podstaty správneho deliktu s uložením príslušnej sankcie, je ex lege predmetom úpravy § 8 ZoNP, v zmysle ktorého podľa § 8 ods.1 ZoNP, správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú podmienku uvedenú v § 4 ods. 2 až 4. Z uvedeného vyplýva, že jedným z obligatórnych znakov správneho deliktu, na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle § 8 ods. 1 ZoNP v spojení s § 4 ods. 3 písm. b), písm. d) a § 4 ods. 4 písm. ab), sa explicitne vyžaduje dohoda vo svoj prospech t.j. konsenzus strán zúčastnených na obchodnom vzťahu o neprimeraných podmienkach. Zákonodarca tak presne, jasne, určito a zrozumiteľne definoval skutkovú podstatu správneho deliktu v § 8 ods. 1 ZoNP, ktorá explicitne spočíva v konaní účastníka obchodného vzťahu, ktorý v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú obchodnú podmienku v zmysle ZoNP. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva zistenie, že by existovala dohoda medzi žalobcom a firmou Gulik o neprimeranej podmienke vymedzenej v § 4 ZoNP, ktorá by bola v prospech jedného z účastníkov obchodného vzťahu. V tejto časti správny súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5S/243/2017 zo dňa 18.06.2019, v zmysle ktorého, „ ... v správnom konaní je z pohľadu uplatňovania princípov právneho štátu nutné rešpektovať základné princípy správneho trestania. Článok 49 Ústavy SR je ústavným princípom hmotnoprávneho charakteru, ktorý ustanovuje, že iba zákon, teda zákonodarca, môže definovať trestné činy a tresty za ich spáchanie (nullum crimen, nulla poena sine lege), a ktorý zároveň vylučuje extenzívny výklad trestného zákona alebo použitie analógie v neprospech obvineného. Rovnaký ústavný princíp je potrebné aplikovať i v správnom trestaní, vzhľadom na to je neprípustné, aby pri posudzovaní deliktuálnej zodpovednosti žalobcu, a teda i v rámci postupu správneho orgánu pri správnom trestaní, bol uplatňovaný extenzívny výklad vo vzťahu ku skutkovej podstate správneho deliktu. Obdobne ako je vylúčené, aby orgány činné v trestnom konaní alebo všeobecný súd výkladovým postupom rozširovali znaky skutkovej podstaty trestného činu o konania, ktoré neboli explicitne zákonodarcom vymedzené v rámci dikcie zákonného ustanovenia upravujúceho skutkovú podstatu trestného činu, je tak isto vylúčené, aby akýkoľvek správny orgán vlastným extenzívnym výkladovým postupom rozširoval znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, a tým aj podmienky deliktuálnej zodpovednosti v rámci správneho trestania. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak možno ustáliť, že niet správneho deliktu ako i sankčného postihu za správny delikt bez toho, aby to zákon výslovne ustanovil, pričom správne orgány sú oprávnené postupovať v rámci svojej pôsobnosti len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Odporúčanie výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách uviedol, „deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje.“ Vzhľadom na uvedené správny súd uzatvára, že s poukazom na zákonné vymedzenie skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle § 8 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 3 písm. b), písm. d) a § 4 ods. 4 písm. ab) ZoNP, sankcionovať možno výlučne len také konanie účastníka obchodného vzťahu, ktorý dohodne vo svoj prospech neprimeranú obchodnú podmienku vymedzenú v s § 4 ods. 3 písm. b), písm. d) a § 4 ods. 4 písm. ab) ZoNP. Správny súd už len podporne poukazuje aj na čl. 50 ods. 6 Ústavy SR, podľa ktorého, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. 78. Ústavne garantované právo na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR), v sebe zahŕňa celú radu samostatných subjektívnych základných práv, okrem iných aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktorých porušenie spôsobuje vadu zaťažujúcu prebiehajúce konanie, či vydané rozhodnutie. S prihliadnutím na uvedené je potrebné za súčasť pojmu právneho štátu, resp. práva na spravodlivý proces považovať povinnosť štátnych orgánov svoje rozhodnutia náležite odôvodňovať. Dodržiavanie tejto povinnosti má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť ich rozhodovania a vylúčiť ľubovôľu. Preskúmavané rozhodnutia síce obsahujú náležitý popis zisteného skutkového stavu, vrátane dôkazov, avšak absentuje logická správna úvaha. Účastník má právo na také odôvodnenie správneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom správneho konania. Správny orgán musí v svojom rozhodnutí uviesť, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Nedostatok riadneho, resp. mätúceho odôvodnenia, predstavuje porušenie práva na spravodlivé konanie a rozhodovanie vo veci samej. 79. V rámci odôvodnenia správny súd sa nezaoberal všetkými námietkami s odkazom na princíp, že súd nemusí dávať odpoveď na všetky otázky nastolené žalobcom v žalobe, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. 80. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu sú postihnuté takou vadou, že vec nesprávne právne posúdili v otázke zásad ukladania pokút, keď pokuta bola uložená za údajnú neprimeranú podmienku, ktorá v taxatívnom výpočte § 4 ZoNP nie je definovaná (fixný bonus) a nerešpektovali zákaz retroaktivity. V konečnom dôsledku, obe rozhodnutia sú nedostatočne a nezrozumiteľne odôvodnené, keď napr. žalovaný uviedol, že pokuta bola uložená za dohodnutie neprimeraných podmienok a nie za ich uplatňovanie, pričom bolo preukázané, že zo strany žalobcu došlo k dohodnutiu neprimeraných podmienok, keďže porušenie ZoNP vyplýva priamo z dokumentácie. V ďalšom žalovaný tiež uviedol, že správne konanie o uložení pokuty bolo začaté podľa ZoNP za neodstránenie neprimeraných podmienok dohodnutých v Rámcovej zmluve a Dodatku č.2, a nie z dôvodu, že nedošlo k uzatvoreniu novej zmluvnej dokumentácie na rok 2013 (poz. súdu, § 8 ZoNP neupravuje uloženie pokuty za to, že právnické osoby v zmluvnom vzťahu uzavretým pred 01.01.2013 v prípade, že takýto zmluvný vzťah nespĺňa podmienky podľa ZoNP, tento nedajú do súladu so ZoNP do 28.02.2013). 81. Správny súd na základe vyššie uvedeného v súlade s § 191 ods. 1 písm. c), d) SSP zrušil obe preskúmavané rozhodnutia a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Orgán verejnej správy je viazaný právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods.6 SSP) a bude povinný vo veci konať a na základe indícií súdu vo veci opätovne rozhodnúť. VIII. Trovy konania. 82. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 v spojení s § 175 ods.1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 83. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).