Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/185/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201737 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016201737.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Marty Barkovej v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík č. 310, IČO: 31 303 862, v zastúpení: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Nám. Ľ. Štúra 1, Bratislava, za účasti: Lesy Slovenskej republiky, š.p., Nám. SNP 8, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 6421/2016-9.2 (13/2016-rozkl.) zo dňa 14.07.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. Ďalšiemu účastníkovi súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 06.04.2018 bola žalovanému doručená žiadosť spoločnosti Lesy Slovenskej republiky, š.p. o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny - lov medveďa hnedého za účelom regulačného lovu v roku 2016 v počte 6 medveďov v poľovnom revíri CHKO Poľana. Žiadateľ regulačný lov medveďov odôvodnil potrebou prevencie vzniku závažných škôd medveďom, ochranou zdravia a bezpečnosti obyvateľov. Uviedol, že narastajúcim počtom stavov sú časté návštevy medveďov v blízkosti obcí a dochádza k nárastu nebezpečných stretnutí s pracovníkmi lesnej prevádzky a návštevníkmi lesa - ohrozenie ľudského života. 2. Na základe žiadosti žalovaného vypracovala Štátna ochrana prírody SR (ďalej len „ŠOP SP“) stanovisko č. ŠOP SR/1714/2016 zo dňa 27.04.2016, v ktorom navrhla povoliť výnimku na usmrtenie troch jedincov medveďa hnedého s konštatovaním, že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky, nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v uvedenej lokalite, kde navrhuje usmrtenie, lokality usmrtenia sa nachádzajú mimo spomenutých UEV. Zároveň zaslala formulár vypracovaný správou chránenej krajinnej oblasti biosférickej rezervácie Poľana. 3. Účastníkom konania bolo listom zo dňa 03.05.2016 zaslané oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie a k spôsobu ich zistenia pred vydaním rozhodnutia. 4. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 12.05.2016 s udelením výnimky na usmrtenie troch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri CHKO Poľana v roku 2016 nesúhlasil a najmä s umožnením lovu na vnadisku. Za jedinú možnosť udelenia výnimky považoval iba usmrcovanie medveďov spôsobujúcich opakované škody alebo usmrcovanie medveďov synantropných, ohrozujúcich svojím správaním zdravie ľudí v lokalitách, v ktorých uplatňované preventívne opatrenia nie sú účinné. Navrhol ako preventívne opatrenie na predchádzanie vzniku konfliktných situácií zlikvidovať krmoviská a vnadiská s potravou atraktívnou pre medvede. 5. Žalovaný rozhodnutím č. 4795/2016-2.3 zo dňa 18.05.2016 povolil žiadateľovi výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona o ochrane prírody a krajiny, usmrtiť - odstreliť troch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri CHKO Poľana, držať ich a prepravovať a súčasne nepovolil výnimku zo zákazu ustanoveného § 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, čiže nepovolil žiadateľovi usmrtiť troch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri CHKO Poľana. Proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu žalobca podal rozklad. 6. Rozhodnutím č. 6421/2016-9.2 (13/2016-rozkl.) zo dňa 14.07.2016 žalovaný rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. 4975/2016-2.3 zo dňa 18.05.2016 potvrdil. Stotožnil sa s vyhodnotením podkladov prvostupňovým správnym orgánom a to správy CHPO Poľana, ktorá v rámci predložených odborných stanovísk odporučila povoliť požadovanú výnimku s tým, že na jej povolenie sú splnené požadované podmienky v zmysle zákona o ochrane prírody, ktorá v podkladoch v rámci predmetného konania konštatovala vysokú hrozbu stretov človeka s medveďom v tejto oblasti a to na základe sledovania vývoja populácie medveďa hnedého na území predmetného poľovného revíru, v ktorom sa podľa najnovšieho sčítania pohybuje 136 jedincov medveďa hnedého a kde následkom tejto zvýšenej početnosti dochádza k vytláčaniu mladších medvedích jedincov staršími jedincami mimo ich prirodzených teritórií a do oblastí obývaných ľuďmi. Ohľadne námietky žalobcu, že podmienky výkonu napadnutého rozhodnutia zahŕňajú aj možnosť vnadenia, čo do oblasti s výskytom ľudí, môže prilákať ďalšie jedince medveďa, žalovaný vyhodnotil ako nedôvodnú. Správa CHKO Poľana ako lokality, kde je možné loviť medveďa na návnadu, určila iba lokality, ktoré vyhodnotila pre tento spôsob lovu ako bezrizikové s ohľadom na možné ohrozovanie ľudí medveďmi prilákanými na vnadisko. Vyjadril názor, že týmto postupom sa v danom prípade zabezpečilo, že pri realizácii povolenej výnimky nedôjde v danej lokalite k ďalšiemu ohrozeniu obyvateľstva zo strany medveďov hnedých. II. Žaloba 7. Žalobca doručenou žalobou krajskému súdu v zákonnej lehote dňa 20.09.2016 sa domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 6421/2016-9.2 (13/2016-rozkl.) zo dňa 14.07.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu č. 4795/2016-2.3 zo dňa 18.05.2016, ktorým bola povolená výnimka spoločnosti Lesy SR š.p. zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b), písm. e) v poľovnom revíri CHKO Poľana. Žalobca nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu zdôvodnil tým, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu. 8. Podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie žalovaného, ani prvostupňového správneho orgánu nie sú v súlade s § 40 ods. 2, ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny a zároveň ani v súlade s § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 45 správneho poriadku. 9. Poukázal na to, že už v rozklade namietal, že realizácia rozhodnutia o udelení výnimky, ktorá umožňuje usmrtenie jedincov medveďa hnedého postriežkou, teda na vnadisku, a v jeho podmienkach obmedzuje vnadenie len na zákaz mäsitej návnady, nepovedie naopak k zvýšeniu nebezpečenstva pre zdravie a bezpečnosť ľudí. Uviedol, že žalovaný sa vysporiadal s touto námietkou, pričom žalobca nesúhlasil s postupom žalovaného, pretože nie je v súlade s povinnosťou zistiť úplne a spoľahlivo skutkový stav, ale vyústil do záveru žalovaného o tom, že vnadenie ako spôsob realizácie výnimky je spôsobilým prostriedkom na dosiahnutie sledovaného cieľa, zvýšenia bezpečnosti obyvateľstva a nie naopak faktorom, zvyšujúcim riziko stretu obyvateľstva s medveďom a koncentrácie putujúcich medveďov do blízkosti ľudských sídiel. Konštatoval, že medzi podkladmi rozhodnutia, ktoré mal žalovaný k dispozícii - rozklad žalobcu, ktorý poukazoval, že vnadenie zvýši nielen riziko stretu obyvateľov s medveďmi ale aj to, že takýto postup povedie do budúcnosti k synantropizácii ďalších medveďov, teda k opačnému efektu, než aký má byť dosiahnutý udelenou výnimkou s tým, že stanovisko správy TANAPU bolo žalovanému známe z jeho činnosti, keďže bolo vypracované v súvislosti so žiadosťou iného žiadateľa, o ktorej takisto konal žalovaný. Nesúhlasil s tým, že správne orgány nedoplnili dokazovanie vyžiadaním si správy od ŠOP SR k potencionálnym rizikám vnadenia a ani stanovisko správy TANAP-u nijako nereflektovali. Ďalej uviedol, že v podkladoch rozhodnutia sa nachádza špecifikácia žiadosti žiadateľa, z ktorej vyplýva, že v roku 2015 usmrtil päť jedincov medveďa hnedého, pričom nie je možné zistiť, či údajný preventívny efekt usmrtenia päť jedincov medveďa hnedého, nie je postačujúci pre prevenciu vzniku škôd. 10. Z rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového správneho orgánu podľa žalobcu nemožno zistiť, ako tieto správne orgány posúdili skutočnosť, že poľovný revír sa nachádza na území štyroch území európskeho významu, ktorý je predmetom ochrany medveďa hnedého (SKUEV Poľana, SKUEV Hrbatá Lúčka, SKUEV Kopa a SKUEV Detviansky Potok). Poukázal na to, že dôvodom na udelenie výnimky je na základe žiadosti žiadateľa ale aj vyjadrenia Správy CHKO Poľana tá skutočnosť, že populácii medveďa hnedého sa na predmetnom území darí. Konštatoval, že samotný priaznivý stav ochrany medveďa hnedého na území sústavy NATURA 2000, kde je predmetom ochrany aj tento živočíšny druh európskeho významu (prioritný), je v príkrom rozpore s cieľom ochrany druhov európskeho významu ale aj zmyslom a cieľom vytvárania sústavy NATURA 2000, ktorým je okrem iného vytváranie sústavy lokalít umožňujúcich udržanie priaznivého stavu tejto ochrany aj prostredníctvom ochrany biotopov týchto druhov. Žalobca poukázal aj na ust. čl. 16 Smernice o biotopoch aj ust. § 40 zákona o ochrane prírody a krajiny, ktoré považujú usmrtenie chráneného druhu za výnimku z podmienok ochrany a nie za súčasť ochrany. 11. Žalobca vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný vo vyjadrení doručenom krajskému súdu dňa 06.12.2016 s názorom žalobcu o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu nesúhlasil. 13. Žalovaný uviedol, že z údajov poskytnutých Štátnou ochranou prírody SR, ako aj z informácií predložených žiadateľom, mal preukázané, že populácia medveďa hnedého v poľovnom revíri CHKO Poľana nie je ohrozená a všetko nasvedčuje tomu, že tento chránený druh živočícha v predmetnom poľovnom revíri prosperuje a jeho populácia narastá. ŠOP SR preverila fakty uvádzané v žiadosti žiadateľa a skonštatovala, že je nevyhnutné vzniknutú situáciu riešiť povolením odstrelu troch jedincov medveďa hnedého za účelom eliminácie vzniku škôd na majetku ľudí ako aj predchádzania náhodných nebezpečných stretnutí medveďa hnedého s ľuďmi. Vyjadril názor, že pokiaľ dochádza k synantropizácii veľkých šeliem, ako je medveď hnedý a s tým spojenému ohrozeniu zdravia, bezpečnosti obyvateľov, ako aj hrozba vzniku škody na majetku, nemožno v reálnom čase situáciu riešiť inak, ako povolením výnimky na usmrtenie tohto živočícha. Zmierňujúce opatrenia za danej situácie vec neriešia a nepredstavujú skutočnú alternatívu k povoleniu výnimky. Argumentoval, že v súvislosti s posúdením existencie možných alternatív k povoleniu výnimky sa žalovaný zaoberal možnosťou odchytu medveďov, ich umiestnenia do zoologických záhrad a vypustenia do iných lokalít. Zoologické záhrady v Slovenskej republike ani Českej republike nemajú záujem o umiestnenie týchto živočíchov do ich zariadení a nerealizovateľné je tiež premiestňovanie medveďov do iných lokalít z dôvodu, že odchytené synantropné medvede sú navyknuté hľadať potravu pri ľudských obydliach, čím by sa problém preniesol na iné miesto. Žalovaný poukázal na to, že vydanie výnimky z podmienok ochrany chráneného druhu podľa § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody z dôvodu predchádzania závažných škôd na úrode hospodárskych zvieratách v záujme ochrany verejného zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí sa nevyžaduje vznik škody na majetku alebo škodlivého následku na verejnom zdraví alebo na verejnej bezpečnosti ľudí, ale povolenie výnimky má predovšetkým preventívny charakter. Žalovaný konštatoval, že taktiež ŠOP SR vo svojom stanovisku č. ŠOPSR 1714/2016 zo dňa 27.04.2016 po zhodnotení kumulovaného vplyvu výnimky uviedol, že udelením výnimky nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v predmetných lokalitách. Žalovaný bol presvedčený, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v záujme predchádzania škôd na majetku a v záujme verejnej bezpečnosti ľudí so snahou predísť vzniku následku na zdraví, živote osôb alebo na ich majetku. 14. Vo vzťahu k námietkam žalobcu uviedol, že žalovaný pri rozhodovaní vychádzal najmä zo žiadosti žiadateľa a jeho príloh a to špecifikácia žiadosti na povolenie lovu medveďa podľa revírov za rok 2016 z dôvodu vzniku závažných škôd a ohrozenia bezpečnosti a zdravia obyvateľov, záznam o útoku medveďa hnedého, list X.. K. J. zo dňa 09.11.2015, záznam z miestneho šetrenia škôd spôsobných šelmami zo dňa 18.03.2015 - škody na hospodárskych zvieratách, záznam z miestneho šetrenia - škody na hospodárskych zvieratách, záznam z miestneho šetrenia škôd spôsobených určeným živočíchom na ovciach zo dňa 18.08.2015, rozhodnutie OÚ Zvolen, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 30.09.2015 - potvrdenie nároku na náhrady škody, zo stanoviska ŠOP SR vrátane formulára príslušného regionálneho útvaru ŠOP SR - chránenej krajinnej oblasti Poľana s prílohami preukazujúcimi škody spôsobené medveďmi a nebezpečné strety s medveďmi. 15. Poukázal na to, že ŠOP SR konštatovala, že zhodnotením kumulatívneho vplyvu výnimky nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v uvedených lokalitách, kde ŠOP SR udelenie výnimky odporúča. Z formulára správy CHKO Poľana vyplýva, že lokality sa nachádzajú mimo území európskeho významu. Poznamenal, že v správach CHKO Poľana sa vo formulári vyjadrila tiež ku škodám spáchaným medveďmi a nebezpečným stretom medveďa s ľuďmi s tým, že konfliktné situácie sa vyskytujú najmä na periférii CHKO - BR Poľana s predpokladom, že dominantnejšie jedince s vyššou hmotnosťou vytláčajú menšie jedince do okrajových častí. Ďalej uviedla, že každoročne rieši pomerne častý výskyt medveďov v blízkosti ľudských sídiel (Detva, Látky, Čierny Balog, Brusno) a škody na poľnohospodárskych plodinách v Podpoľaní (Hrochoť, Očová, Detva, Hriňová) s tým, že si uvedomuje, že medvede strácajú plachosť a pohybujú sa v blízkosti ľudských sídiel, kde hrozí reálne ohrozenie ľudského života a zdravia, je potrebné riešiť situáciu aj regulovaním ich početnosti. Správa CHKO Poľana zabezpečuje monitorovanie aktuálnych situácií s výskytom medveďov v blízkosti ľudských sídiel, je však potrebné v blízkej budúcnosti prijať aktuálne riešenia, ktoré znížia riziká ohrozovania zdravia ľudí a na strane druhej výrazne neuškodia chránenému druhu. 16. Žalovaný mal za to, že výnimku spočívajúcu v odstrele troch jedincov povolil na základe skutočností, že v správnom konaní bolo jednoznačne preukázané splnenie podmienok na povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody s tým, že výnimka bola udelená aj v súlade s § 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody, t.j. pri neexistencii inej alternatívy, pričom výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie medveďa hnedého v jeho prirodzenom areáli. Ďalej žalovaný k námietke, že v konaní nebolo zistené, či realizácia rozhodnutia o udelení výnimky, ktoré umožňuje usmrtenie troch jedincov medveďa hnedého teda na vnadisku a v jeho podmienkach obmedzuje vnadenie len na zákaz mäsitej návnady, nepovedie naopak k zvýšeniu nebezpečenstva pre zdravie a bezpečnosť ľudí, uviedol, že správa CHKO Poľana určila ako lokality, kde je možné loviť medveďa na návnadu iba lokality, ktoré vyhodnotila pre tento spôsob lovu ako bezrizikové s ohľadom na možné ohrozovanie ľudí medveďmi prilákanými na vnadisko, pričom za účelom ochrany populácie medveďa hnedého vylúčila z lovu lokality umiestnené na územiach európskeho významu. Týmto postupom podľa žalovaného sa v danom prípade zabezpečilo, že pri realizácii povolenej výnimky žiadateľom nedôjde k danej lokalite k ďalšiemu ohrozeniu obyvateľstva zo strany medveďov hnedých z dôvodu vnadenia medveďov na potravu a súčasne sa zabezpečí adresnosť odstrelu problematického jedinca medveďa hnedého, ktorý vykazuje známky straty plachosti pred ľuďmi. Žalovaný ďalej poukázal na to, že z predložených podkladov rozhodnutia vyplýva, že problematické jedince medveďa hnedého nie sú v tomto prípade lákané do blízkosti ľudských sídiel vnadiskami a krmoviskami zriaďovanými pre zver, ale do blízkosti ľudských sídiel prenikajú za účelom získania potravy z poľnohospodárskych kultúr a to napriek preventívnym opatreniam. Zlikvidovanie týchto antropických zdrojov potravy v danom prípade nie je reálne. Okrem toho poukázal, že právne predpisy upravujúce oblasť poľovníctva priamo predpisujú užívateľovi poľovného revíru prikrmovať zver v čase núdze o potravu a teda likvidácia zariadení určených na prikrmovanie zveri v poľovnom revíri by bola v rozpore s týmito predpismi. 17. V nadväznosti na uvedené žalovaný považoval za neopodstatnenú citáciu žalobcu zo stanoviska správy TANAP č. 1062/2015 zo dňa 22.07.2015 vydaného v skutkovo obdobnej veci s tým, že pri zhromažďovaní podkladov rozhodnutia sa žalovaný zaoberá údajmi zistenými o konkrétnej lokalite a podmienkach výskytu medveďov v tejto lokalite v danej súvislosti nie je relevantný citát zo stanoviska ŠOP SR týkajúci sa inej lokality, nakoľko podmienky na oboch lokalitách výskyt škôd spôsobených medveďmi a ohrozenie obyvateľov medveďmi nie sú na oboch lokalitách totožné. 18. Žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal žalobu v plnom rozsahu podľa § 190 SSP zamietnuť. IV. Vyjadrenie ďalšieho účastníka 19. Ďalší účastník (Lesy Slovenskej republiky, š.p.) v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.02.2018 zastával názor, že žalobou napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi a obsahujú zákonom predpísané náležitosti. 20. Uviedol, že žalobca dlhodobo vstupuje do správnych konaní, v ktorých ako žiadateľ žiada správne orgány o vydanie individuálnych správnych aktov, pričom využíva všetky zákonné prostriedky v takom intenzívnom rozsahu, že nadobúda dojem, že zo strany žalobcu dochádza doslova k zneužívaniu práva a presadzovaniu jedinej idey, a to absolútneho zákazu akýchkoľvek činností vo vzťahu k prírode a všetkým jej zložkám. Ďalej uviedol, že ak sa takáto idea presadzuje nad mieru ustanovenú zákonom, tak určite sa nemôže hovoriť o konaní vo verejnom záujme, pretože verejným záujmom je aj hospodárska prosperita, ochrana života, zdravia a majetku. Uvedené vyplýva z čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Ďalší účastník ďalej uviedol, že si právne normy obsiahnuté v § 2 ods. 1 zákona o ochrane prírody vysvetľuje a vníma inak ako žalobca, pretože z jazykového a logického výkladu vyplýva, že ochranou prírody a krajiny sa nerozumie absolútny zákaz akýchkoľvek činností, ale ako jednoznačne vyplýva z druhej vety § 2, že je to činnosť, ktorá sa realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov. Zákonodarca neustanovuje teda absolútny zákaz, práve naopak, rozvíja, že obmedzenia a usmerňovania sa realizujú s podporou a spoluprácou s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov. Z napadnutých rozhodnutí ako aj celého konania podľa ďalšieho účastníka jednoznačne vyplýva, že uvedený účel a poslanie ochrany prírody sa napĺňal od podania žiadosti o udelenie výnimky až po vydanie konečného rozhodnutia. 21. Vyslovil názor, že odstrel akéhokoľvek jedinca v danej lokalite zníži predačný tlak tejto šelme a vytvorí sa priestor na prirodzené správanie živočícha t.j. nebude nútený vzhľadom na prehustenosť opúšťať svoj home range. S poukazom na stanovisko ŠOP SR, v ktorom uvádza, že lokality, kde sa má odstrel uskutočniť, sa nachádzajú mimo územia európskeho významu a aj berúc do úvahy početnosť medveďa hnedého konštatoval, že výnimka v žiadnom prípade neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. 22. Ďalší účastník poukázal na to, že Štátna ochrana prírody a krajiny v spolupráci s významnými odborníkmi v materiáli Program starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku vypracovanom v novembri 2016 v kapitole 1.4.2. uviedla: „Aj napriek tomu, že legálny lov medveďa hnedého je zaradený do kapitoly venujúcej sa negatívnym vplyvom, v prípade, že sa realizuje na základe vopred stanovených a dohodnutých pravidiel, resp. evidovaných a relevantných konfliktných situácií s človekom, môžeme ho považovať aj za manažmentový nástroj s pozitívnym výsledkom. 23. K výhrade žalobcu k prikrmovaniu zveri uviedol, že prikrmovanie zveri v zimnom období nemôže zakázať, nakoľko je to jeden z mála spôsobov, ktorým môže zmierniť škody na lesných porastoch, pričom podľa predpisov na úseku poľovníctva sa takého konanie v čase núdze doslova vyžaduje. 24. Nesúhlasil s porovnávaním lokality TANAP s Poľanou najmä z dôvodu iných orografických celkov, inej úživnosti územia (revíru) ako aj iné formy osídlenia a podobne. Podľa jeho skúseností na vnadiská nechodia bezproblémové medvede, ktoré majú dostatok priestoru a tým pádom aj dostatočnú prirodzenú úživnosť. Ak vnadisko nie je umiestnené v bezprostrednej blízkosti ľudských sídel (ako v tomto prípade), nie je problémom, naopak atrahuje jedince ďalej od sídel a navádza jedince hľadať si potravu inde ako pri obydliach. 25. Vzhľadom na uvedené ďalší účastník žalobu žiadal v plnom rozsahu zamietnuť. V. 26. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 1S/205/2016 - 78 zo dňa 28.06.2018 rozhodol tak, že konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe podanej kasačnej sťažnosti žalobcu, rozhodol uznesením sp. zn. 6Sžk/34/2018 zo dňa 07.08.2019 tak, že uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/205/2016 - 78 zo dňa 28.06.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní prejednať vec v medziach podanej žaloby a následne rozhodnúť a rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť. Kasačný súd zároveň zdôraznil, že krajský súd je viazaný právnym názorom kasačného súdu. VI. Posúdenie veci 27. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) viazaný právnym názorom kasačného súdu vec prejednal v intenciách rozhodnutia najvyššieho súdu na nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 28. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 29. Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 30. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 31. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 32. Povinnosťou žalovaného v konaní o povolení výnimky zo zákazov ustanovených zákonom č. 543/2002 Z.z. je postupovať podľa správneho poriadku, ktorého právnemu režimu toto konania podlieha. Jednou z povinností žalovaného v predmetnom konaní bolo postupovať v súčinnosti s účastníkmi tohto konania, teda aj so žalobcom. Inštitút súčinnosti je upravený na viacerých miestach správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností účastníka správneho konania, ktorý má právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. Nesplnenie tejto povinnosti však nezbavuje správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca v ustanovení § 32 ods. 1 správneho poriadku. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti, aj keď je účastník nečinný a správnemu orgánu nepredkladá žiadne dôkazy. 33. Účastník správneho konania má v zmysle § 33 správneho poriadku tiež právo vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia, ktoré zabezpečil správny orgán v priebehu konania, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Z uvedených dôvodov je povinnosťou správneho orgánu umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s dôkazmi a so všetkými podkladmi pre rozhodnutie vo veci, aby mal účastník zo skutkového hľadiska všetky informácie, ktoré má pred vydaním rozhodnutia správny orgán. Za týmto účelom by mal správny orgán oznámiť účastníkovi, že proces zhromažďovania podkladov rozhodnutia bol ukončený a že má možnosť sa pred vydaním rozhodnutia k veci vyjadriť. Správny orgán v konaní môže pokračovať, a teda vydať rozhodnutie aj bez vyjadrenie účastníka, ak sa účastník svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá, alebo ostane v stanovenej lehote nečinný. 34. Z preskúmavaných rozhodnutí i z administratívneho spisu vyplýva, že okrem stanoviska ŠOP SR zo dňa 27.04.2016 boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného o žiadosti aj k nej pripojené prílohy týkajúce sa nežiaduceho správania sa medveďa hnedého v danom území. Žalovaný postupoval v súlade s § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2 správneho poriadku, pretože umožnil, aby sa žalobca mohol oboznámiť a následne pred vydaním rozhodnutia vyjadriť ku všetkým podkladom, o ktoré správny orgán oprel svoje rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. 35. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia, chráneného živočícha je zakázané: a) úmyselne odchytávať v jeho prirodzenom areáli, b) úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli, c) úmyselne rušiť v jeho prirodzenom areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo migrácie, d) medzidruhovo krížiť vrátane krížencov, e) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu. 36. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z., orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. 37. Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z., výnimku podľa odseku 2 možno povoliť: a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov, b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku, c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých, ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie, d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely, e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu. 38. Hmotnoprávne podmienky na povolenie výnimky na usmrtenie chránených živočíchov ustanovuje aj čl. 16 Smernice o biotopoch. V zmysle uvedeného článku za predpokladu, že neexistuje iná uspokojivá možnosť a výnimka z hľadiska ochrany prírody neohrozí zachovanie populácií dotknutých druhov v priaznivom stave v prirodzenom areáli ich rozšírenia, členské štáty sa môžu odchýliť od ustanovení článkov 12, 13, 14 a 15 (a) a (b): a) v záujme ochrany divokej fauny a flóry a ochrany prirodzených biotopov; b) pre zabránenie vážneho poškodenia, najmä úrody, hospodárskych zvierat, lesov, rybného a vodného hospodárstva a iných typov majetku; c) v záujme zdravia a bezpečnosti ľudskej populácie alebo z iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane tých, ktoré majú spoločenský alebo hospodársky charakter a priaznivé dôsledky primárneho významu na životné prostredie; d) na účely výskumu a vzdelávania, oživovania a obnovy týchto druhov a pre operácie rozmnožovania potrebné na tieto účely, vrátane umelého pestovania rastlín; e) aby sa za podmienok prísneho dohľadu, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu, umožnil odber alebo držanie určitých vzoriek uvedených v prílohe IV v obmedzenom množstve stanovenom príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. 39. Pokiaľ ide o hmotnoprávnu stránku veci, súd konštatuje, že celoročná druhová ochrana medveďa hnedého ako chráneného živočícha európskeho významu je zabezpečená zákonom č. 543/2002 Z.z., ktorý ustanovuje v súvislosti s uvedeným živočíšnym druhom zakázané činnosti a zároveň aj podmienky, za ktorých možno povoliť výnimku z ochrany. Povoliť výnimku možno len za predpokladu, že neexistuje iná alternatíva a zároveň udelená výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu, pričom pre povolenie výnimky musí byť súčasne splnený niektorý z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. 40. Naďalej platí, že populáciu medveďa hnedého v rámci celého Slovenska je potrebné udržiavať v takom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu do tej oblasti, kde nie je dostatok prirodzenej potravy, kde je však omnoho väčšia ponuka potravy z umelých zdrojov, ktorých preferenciou by sa zvyšovala hrozba vzniku závažných škôd na majetku i na bezpečnosti a zdraví obyvateľstva. Povolenie výnimky z dôvodu podľa § 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. je možné len vtedy, keď z konkrétnych okolností existujúcich v danom území, pre ktoré sa výnimka požaduje, možno vyvodiť ohrozenie záujmu na ochrane bezpečnosti a zdravia obyvateľov daného územia. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má mať predovšetkým preventívny charakter, jej realizáciou sa má predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských obydlí. 41. ŠOP SR vo svojom stanovisku č. ŠOPSR/1714/2016 zo dňa 27.04.2016 navrhla vydanie výnimky na usmrtenie troch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri CHKO Poľana, keď preverila informácie o náhodných nebezpečných stretoch jedincov medveďa hnedého s ľuďmi a o prenikaní do blízkosti obcí. Vplyv povolenia výnimky bol posúdený aj z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu medveďa hnedého v lokalitách blízkych územiam európskeho významu. Uzavrela, že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v lokalitách, kde navrhuje usmrtenie. 42. Povolenie odstrelu jedného jedinca medveďa hnedého bolo odôvodnené záujmom ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov a to vzhľadom na nebezpečenstvo stretu s človekom a škody spôsobené medveďom v predchádzajúcich obdobiach. Správne orgány z údajov ŠOP SR, ako aj informácií predložených žiadateľom mali za zrejmé, že populácia medveďa hnedého v revíri CHKO Poľana nie je ohrozená. Naopak, všetko nasvedčuje tomu, že medveď hnedý v tomto revíri prosperuje a je zvýšený jeho stav. 43. Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že vzhľadom na synantropizáciu medveďa hnedého v danej lokalite zmierňujúce opatrenia situáciu neriešia a nepredstavujú skutočnú alternatívu k povoleniu výnimky. Vzhľadom na to, že povolením výnimky nedošlo k ohrozeniu populácie medveďa hnedého na území SR a premiestnenie odchytených jedincov do ZOO, prípadne do iných lokalít nie je možné a neexistuje tak iná alternatíva než odstrel, ktorý je potrebný pre verejnú bezpečnosť ľudí, súd považoval všetky hmotnoprávne podmienky povolenia výnimky za splnené a preskúmavané rozhodnutia za zákonné. 44. Žiadateľ odôvodnil žiadosť potrebou prevencie vzniku závažných škôd medveďom, ochranou zdravia a bezpečnosti obyvateľov. K žiadosti predložil záznamy o strete medveďa hnedého s ľuďmi, záznamy z miestneho šetrenia škôd spôsobenými medveďom hnedým, rozhodnutím Okresného úradu Zvolen, odboru starostlivosti o životné prostredie o výške škody spôsobenej medveďom hnedým (bližšie špecifikované v bode č. 14 rozsudku). 45. Prvostupňové rozhodnutie zrozumiteľne zdôvodnilo všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a v zmysle platnej legislatívy stanovilo podmienky výkonu povolenej výnimky. ŠOP SR posúdila žiadosť a na základe znalosti konkrétnych lokalít a skutočností odporučila povoliť požadovanú výnimku vzhľadom na preukázané ohrozovanie zdravia a bezpečnosti osôb pohybujúcich sa v daných lokalitách. ŠOP SR v zmysle čl. 3 písm. b) a i) Štatútu štátnej ochrany prírody SR vydaného rozhodnutím ministra životného prostredia SR č. 76/2007-1.8. zo dňa 05.12.2007 ako odborná organizácia zabezpečuje aj spracovávanie odborných stanovísk a podkladov pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody a vykonávanie prieskumu a výskumu osobitne chránených častí prírody a krajiny vrátane zhromažďovania, uchovávania a vyhodnocovania údajov o ich stave. 46. Žalovaný každoročne posudzuje žiadosti užívateľov poľovných revírov z podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na území Slovenskej republiky i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov. Jednotlivé správy chránených oblastí, ktoré sú súčasťami ŠOP SR, hodnotí pri žiadostiach s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu medveďa hnedého v lokalitách špecifikovaných v žiadosti s prihliadnutím na opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri súčasnom splnení podmienok ustanovených v § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. Výskyt aj väčšieho počtu jedincov medveďa v danom území nie je odôvodneným prípadom pre povolenie výnimky na odstrel, pokiaľ nie sú splnené podmienky vyššie citovaného ustanovenia zákona č. 543/2002 Z.z. 47. Náhodné strety medveďa hnedého s ľuďmi, prípadne jeho prítomnosť mimo priestoru jeho prirodzeného výskytu, nie je možné vždy zdokumentovať tak, aby mohol žalovaný poukázať na konkrétneho jedinca medveďa hnedého (stresové situácie pri strete, prípadne škody spôsobené medveďom zistené neskôr), ktorého sa bude predmetná výnimka týkať. Vo viacerých prípadoch ide o prenikanie viacerých jedincov, nielen jedného a toho istého, na územia mimo jeho prirodzený výskyt, čo je spôsobené práve vyšším počtom týchto jedincov uvádzaných v konkrétnych prípadoch orgánom ochrany prírody a krajiny. 48. Správny súd poznamenáva, že agresivitu konkrétneho jedinca skúmať netreba. V zmysle § 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. je vznik škodlivého účinku na zdraví a živote ľudí irelevantný, pretože keď následok na zdraví alebo živote vznikne, uvedené ustanovenie stráca na význame. Ide o preventívne opatrenie, preto povolenie predmetnej výnimky až po útoku medveďa hnedého na človeka (t.j. jedinca vykazujúceho agresívne správanie) bude opatrením nedostatočným a v príkrom rozpore s ustanovením § 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. 49. V súvislosti s námietkou žalobcu, že v konaní nebolo zistené, či realizácia rozhodnutia o udelení výnimky, ktoré umožňuje usmrtenie troch jedincov medveďa hnedého postriežkou, teda na vnadisku, nepovedie naopak k zvýšeniu nebezpečenstva pre zdravie a bezpečnosť ľudí, súd uvádza, že Správa CHKO Poľana určila lokality, kde je možné loviť medveďa na návnadu. Sú to iba také lokality, ktoré vyhodnotila pre tento spôsob lovu ako bezrizikové s ohľadom na možné ohrozovanie ľudí medveďmi prilákanými na vnadisko. Konkrétne sú to lokality W. (k.ú. V.), S., I. S. (k.ú. H.), S., J. lM. J. a C. Q. (k.ú. I.). 50. Vnadenie, ktoré odporúča ŠOP SR na zabezpečenie usmrtenia medveďa hnedého, je odlišné od vnadenia spôsobom prikrmovania, ktoré bolo uvádzané v stanovisku Správy TANAPu č. 1062/2015 zo dňa 21.07.2015. Správne orgány svoje rozhodnutie opreli o odborné stanovisko ŠOP SR, ktoré odporúča iba vnadenie na lokalitách, kde pravdepodobne nedôjde k vzniku konfliktných situácií, pričom tieto lokality sú precízne vyberané a časovo obmedzené, aby ku konfliktným situáciám nedošlo, a preto uvedenú námietku žalobcu súd vyhodnotil ako neopodstatnenú. 51. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil súd námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že z rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového správneho orgánu nemožno zistiť, ako posúdili tieto správne orgány skutočnosť, že poľovný revír sa nachádza na území štyroch území európskeho významu, ktorých je predmetom ochrany medveďa hnedého (SKUEV Poľana, SKUEV Hrbatá Lúčka, SKUEV Kopa a SKUEV Detviansky potok európskeho významu SKUEV Ďumbierske Tatry, v ktorom je predmetom ochrany medveď hnedý s tým, že samotný priaznivý stav ochrany medveďa hnedého nemôže byť dostatočným dôvodom na udelenie výnimky z tejto ochrany. Súd je názoru, že správne orgány pri rozhodovaní o udelení výnimky vec posudzovali komplexne a to aj vo vzťahu k sústave NATURA 2000, s tým, že z podkladov, z ktorých pri rozhodovaní vychádzali, bola nesporne preukázaná skutočnosť nebezpečných stretov človeka s medveďom v danej lokalite. Podstatným dôvodom na udelenie výnimky nebola skutočnosť, že populácii medveďa hnedého sa v predmetnom území darí, ako tvrdí žalobca, ale riešenie preventívneho charakteru, ktoré je v záujme ochrany a bezpečnosti obyvateľov tak, ako to vyžaduje ustanovenie zákona (§ 40 ods. 3 písm. c/). 52. Žalovaný musí v každom individuálnom prípade skúmať naplnenie odôvodnenosti prípadu pre povolenie výnimky a skúmať, či z hľadiska ochrany prírody (t.j. či nebude ohrozená populácia medveďa hnedého), je potrebné prijať v konkrétnych lokalitách určité opatrenia, ktoré sú nevyhnutné s ohľadom na verejnú bezpečnosť ľudí. V danom prípade je preukázané zrealizovanie povolenej výnimky. 53. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že žalobu je potrebné podľa 190 SSP zamietnuť, nakoľko preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali ich zrušenie. 54. O nároku na náhradu trov konania pred krajským súdom, ako aj o nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol správny súd podľa § 168 a § 175 ods. 1 SSP a žalovanému napriek úspechu v konaní nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne v konaní ani nevznikli. 55. Vo vzťahu k pribratému účastníkovi súd o náhrade trov konania vrátane kasačného konania rozhodol podľa § 169 SSP a keďže tomuto žiadne trovy preukázateľne nevznikli, potom mu ani náhradu trov konania nepriznal. 56. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.