Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/222/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201857 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016201857.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná a.s., Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361518 proti žalovanému: Inšpektorát práce Bratislava, Za kasárňou 1, 832 64 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia - Protokolu č.: IBA-69-53-2,2/P-B22-16 zo dňa 22.07.2016 v znení Dodatku č. 1 IPBA/IPBA_BOZP/KON/2016/3269 zo dňa 17.08.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnutý Protokol Inšpektorátu práce Bratislava č.: IBA-69-53-2,2/P-B22-16 zo dňa 22.07.2016, v znení jeho Dodatku č. 1 č. IPBA/IPBA_BOZP/KON/2016/3269 zo dňa 17.08.2016 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1. Inšpektorát práce Bratislava, so sídlom: Za kasárňou 1, 832 64 Bratislava (ďalej aj ako „Inšpektorát práce Bratislava“) vykonal v dňoch 06.05.2016, 17.05.2016, 25.05.2016, 09.06.2016, 16.06.2016, 06.07.2016 a 22.07.07.2016 inšpekciu práce v obchodnej spoločnosti Západoslovenská distribučná a.s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518 (ďalej aj ako „kontrolovaný subjekt“), ktorej výsledkom bolo vypracovanie Protokolu č. IBA-69-53-2,2/P-B22-16, IPBA/IPBA_BOZP/ KON/2016/913 zo dňa 22.07.2016 (ďalej aj ako „Protokol“) a Dodatku č. 1 IPBA/IPBA_BOZP/ KON/2016/3269 zo dňa 17.08.2016 (ďalej aj ako „Dodatok č.1“). 2. Protokolom Inšpektorát práce Bratislava nariadil kontrolovanému subjektu: - vykonať opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) Zákona o inšpekcii práce na odstránenie nedostatkov, a to do 2 mesiacov od prevzatia Protokolu, t.j. do 22.09.2016; - povinnosť podľa § 14 ods. 2 písm. b) Zákona o inšpekcii práce povinnosť doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na odstránenie nedostatkov; - vykonať opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) Zákona o inšpekcii práce, ktorými mu nariadil odstrániť nedostatky do 2 mesiacov od prevzatia Dodatku č. 1, t.j. do 23.10.2016; - povinnosť podľa § 14 ods. 2 písm. b) Zákona o inšpekcii práce povinnosť doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na odstránenie nedostatkov. Z Protokolu zo dňa 22.07.2016 vyplýva, že Inšpektorát práce Bratislava vykonal kontrolu u kontrolovaného subjektu, ktorý prevádzkoval vzdušné elektrické vedenie s napätím 22 kV v blízkosti stavby „Rodinný dom a IS“, umiestnenej na pozemku parc. číslo XXXX/XX nachádzajúcom sa v katastrálnom území Y. Z., intravilán obce, zameranú na zistenie stavu dodržiavania právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri povoľovaní stavebných prác a prevádzke elektrických energetických zariadení, a to v súvislosti s vyšetrovaním pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví s následkom smrti (ďalej len „pracovný úraz“) poškodeného Y. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. č. XXX, XXX XX B. (ďalej len „poškodený“), ktorý bol zamestnancom zamestnávateľa E. F., A.: XX XXX XXX, s miestom podnikania Z. XX/XX, XXX XX Z. (ďalej aj ako „zhotoviteľ stavebníka“ alebo aj ako „zamestnávateľ poškodeného“) na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 01.07.2012 s pracovným zaradením vodič, strojník, ku ktorému došlo dňa 30.04.2016 o 09:20 hod. v dôsledku kontaktu poškodeného s nadzemným elektrickým vedením vysokého napätia (22kV) č. 467 (ďalej len „elektrické vedenie“) distribučnej sústavy žalobcu (ďalej len „distribučná sústava“). V Protokole je opísaný skutkový stav vzniku pracovného úrazu s následkom smrti poškodeného nasledovne: dňa 30.04.2016 sa na vyššie špecifikovanej stavbe mala robiť betonáž základov a pred príchodom poškodeného sa tam nachádzali stavebník H. P., O. L. a J. E. a poškodený, ktorý sa tam dostavil cca o 07.30 hod. a následne vykonal obhliadku budúceho pracoviska, nechal otvoriť vstupnú bránu, ktorá sa nachádzala v oplotení staveniska pod vzdušným vysokonapäťovým vedením, pričom zaparkoval motorové vozidlo so strojným zariadením betónovej pumpy uprostred tejto brány, a to napriek upozorneniu O. L.. Poškodený po ukončení prác následne pomocou diaľkového ovládania, keď stál pri uvedenom motorovom vozidle, manipuloval so strojným zariadením betónovej pumpy a vtedy došlo ku kontaktu so vzdušným 22 kV elektrickým vedením (cca o 09:20 hod.), ktorý ho zasiahol a po príchode rýchlej záchrannej pomoci bola konštatovaná jeho smrť. Inšpektorát práce Bratislava pri výkone inšpekcie práce zistil, že Obec Veľké Leváre vydala stavebníkovi H. stavebné povolenie, č. j.: S-13/333/2016/SP zo dňa 26.04.2016, ku ktorému dňa 08.03.2016 vydal kontrolovaný subjekt stanovisko pre stavebné povolenie k projektovej dokumentácii stavby. Inšpektorát práce Bratislava v Protokole uviedol, že pri jeho vypracovaní inšpektori práce prihliadali na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným subjektom počas výkonu inšpekcie práce do jeho prerokovania s tým, že zistili nedostatky vzhľadom na to, že objekt predmetnej stavby sa nachádzal v ochrannom pásme elektrického 22 kV vedenia a že kontrolovaný subjekt nezakázal takéto umiestnenie stavby v zmysle § 43 ods. 14 Zákona o energetike a taktiež sa nijako nevyjadril a ani žiadnym spôsobom neupozornil stavebníka na zvýšené riziko a porušil tak ustanovenie § 4 ods. 2 Zákona o BOZP. Inšpektorát práce Bratislava v Protokole uviedol, že v čase úrazu poškodeného, digitálna ochrana vedenia 467/ochrana 7SJ63, nebola nastavená tak, aby vedenie odpojila od napätia automaticky s poukazom na ustanovenie § 31 Zákona o energetike a konštatoval, že prevádzkovanie distribučnej siete s obmedzenými vlastnosťami pri vypnutí počas zemných spojení je porušením ustanovenia § 6 ods.1, písm. d) Zákona o energetike. Ďalej je v Protokole uvedené, že vyšetrovanie samotného pracovného úrazu bolo uzatvorené samostatným Protokolom 1BA-58-53-2.2/P- E22-16 zo dňa 20.07.2016, ku ktorému kontrolovaný subjekt predložil doklady. 3. Dňa 22.07.2016 Inšpektorát práce Bratislava predložil kontrolovanému subjektu na prerokovanie Protokol, ktorý si prevzal s tým, že sa k nemu vyjadrí v lehote do 15 kalendárnych dní. 4. Kontrolovaný subjekt sa k Protokolu vyjadril listom zo dňa 04.08.2016 označeným ako „Vyjadrenie kontrolovaného subjektu k protokolu o výsledku inšpekcie práce“, ktorý bol Inšpektorátu práce Bratislava doručený dňa 08.08.2016. Z vyjadrenia kontrolovaného subjektu zo dňa 04.08.2016 k Protokolu vyplýva, že kontrolovaný subjekt nesúhlasil so závermi uvedenými v Protokole a považuje ich v celom rozsahu za nesprávne. - Kontrolovaný subjekt odmietol tvrdenia Inšpektorátu práce Bratislava obsiahnuté v Protokole, v zmysle ktorých mal porušiť § 4 ods. 2 Zákona o BOZP tým, že v stanovisku k stavbe domu nezakázal stavebníkovi umiestnenie stavby domu v ochrannom pásme elektrického vedenia, a ďalej tým, že v zmysle § 43 ods. 14 Zákona o energetike sa nijako nevyjadril a nijako neupozornil stavebníka na zvýšené riziko v súvislosti s ochranným pásmom elektrického vedenia a uviedol, že stavebník, poškodený, ani iné osoby prítomné na stavenisku, resp. vykonávajúce práce na stavbe domu vôbec mu neoznámili ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, že majú záujem vykonávať činnosti, ktorými sa môžu priblížiť k elektrickému vedeniu, ktorí postupovali tak v rozpore s § 43 ods. 11 Zákona o energetike, a z tohto dôvodu tak nemal žiadnu možnosť určiť pre takýto prípad príslušné podmienky výkonu takejto činnosti. - Ďalej nesúhlasil s tvrdeniami Inšpektorátu práce Bratislava, v zmysle ktorých mal porušiť § 6 ods. 1 písm. d) Zákona o BOZP, a to tým, že prevádzkuje elektrické vedenie s obmedzenými vlastnosťami pri vypnutí počas zemných spojení, nakoľko v čase pracovného úrazu digitálna ochrana elektrického vedenia (ochrana 7SJ63) nebola nastavená tak, aj keď ju tak bolo možné nastaviť, aby elektrické vedenie odpojila od napätia automaticky. Poukázal na to, že vo vzťahu k stavebníkovi, poškodenému, ani iným osobám prítomným na stavenisku, resp. vykonávajúcim práce na stavbe domu, ako ani vo vzťahu k iným stavebníkom stavieb, ktorých umiestnenie títo plánujú v ochrannom pásme elektrického vedenia alebo iných zariadení distribučnej sústavy, nebol v postavení zamestnávateľa, a tieto osoby nie sú, resp. neboli vo vzťahu k nemu v postavení zamestnanca, a preto z uvedeného dôvodu na tento prípad nie je možné vôbec aplikovať ustanovenie § 6 ods. 1 písm. d) Zákona o BOZP. Kontrolovaný subjekt mal za to, že z jeho strany nedošlo k porušeniu povinnosti uvedenej v § 6 ods. 1 písm. d) Zákona o BOZP a že postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, pričom závery obsiahnuté v Protokole týkajúce sa nedostatku B) považoval v celom rozsahu za nesprávne a zdôraznil, že vo vzťahu k svojim zamestnancom si povinnosti uvedené v § 6 ods. 1 písm. d) Zákona o BOZP náležite plní, t.j. zabezpečuje. V danom prípade však plnenie týchto povinností nebolo predmetom výkonu inšpekcie práce, ktorej výstupom je Protokol, a preto sa k nim podrobne nevyjadroval. -Trval na tom, že elektrické vedenie ako aj ostatné zariadenia distribučnej sústavy prevádzkuje v súlade s platnými právnymi predpismi a príslušnými technickými normami. - Poukázal na to, že z Protokolu nie je vôbec zrejmé, v čom považuje žalovaný nesúlad prevádzky elektrického vedenia ako aj ostatných zariadení distribučnej sústavy s platnými právnymi predpismi a príslušnými technickými normami, a o aké právne predpisy (ich príslušné normy) a technické normy ide. - Uviedol, že požiadavky Inšpektorátu práce Bratislava sú neprijateľné z hospodárskeho hľadiska, nakoľko by tým došlo k mnohonásobnému zvýšeniu počtu obmedzení a prerušení distribúcie elektriny elektrizačnou sústavou užívateľom elektrizačnej sústavy a neúnosnému predĺženiu doby trvania takéhoto obmedzenia a prerušenia distribúcie elektriny, čo je v rozpore so všeobecným hospodárskym záujmom v energetike schváleným vládou Slovenskej republiky, by bolo zásadnou zmenou koncepcie prevádzky elektrizačnej sústavy, na základe ktorej je elektrizačná sústava na celom území Slovenskej republiky budovaná, pričom uloženie povinností vykonať takúto zmenu koncepcie prevádzky elektrizačnej sústavy, nie je v právomoci Inšpektorátu práce Bratislava. Vyššie uvedené skutočnosti by nemali za následok vylúčenie vzniku pracovného úrazu poškodeného a ani vylúčenie vzniku síce možných, ale veľmi zriedkavých, obdobných pracovných úrazov priamym dotykom živej časti zariadení elektrizačnej sústavy. -Podľa názoru kontrolovaného subjektu prevádzkovanie sústavy bez obmedzenia pri vypnutí je prevádzkou v rozpore so všeobecným hospodárskym záujmom v energetike, jednalo by sa o protiprávne konanie, ktoré mu nemôže byť Protokolom ani iným aktom Inšpektorátu práce Bratislava uložené, resp. nariadené, pretože takúto právomoc má výlučne vláda Slovenskej republiky na návrh Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky postupom v súlade s § 24 Zákona o energetike, t.j. uložením tejto povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme v energetike. - Namietal nevykonateľnosť a neurčitosť opatrení nariadených Inšpektorátom práce Bratislava v Protokole. - Podľa názoru žalobcu, z uvedených dôvodov o výsledku inšpekcie práce nemal byť vypracovaný Protokol, ale v zmysle § 13 ods. 3 Zákona o inšpekcii práce záznam o výsledku inšpekcie, v ktorom mu žalovaný mal odporučiť vykonanie konkrétnych opatrení na zlepšenie zisteného stavu. 5. Dňa 23.08.2016 bol kontrolovanému subjektu doručený Dodatok č. 1 č. IPBA/IPBA_BOZP/ KON/2016/3269 zo dňa 17.08.2016 k Protokolu (ďalej len „Dodatok č.1“ ako aj „Protokol v znení Dodatku č. 1“), ktorého prílohou bolo vyjadrenie kontrolovaného subjektu k Protokolu o výsledku inšpekcie práce. Z Dodatku č. 1 k Protokolu vyplýva, že dňa 08.08.2016 bolo doručené Inšpektorátu práce Bratislava vyjadrenie kontrolovaného subjektu zo dňa 04.08.2016, ktoré je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Inšpektorát práce Bratislava neakceptoval námietky kontrolovaného subjektu a nariadil mu odstrániť zistené nedostatky uvedené v bodoch 1. a 2. Protokolu, a to do dvoch mesiacov od prevzatia Dodatku č.1 k Protokolu a zároveň mu uložil povinnosť v súlade s ustanovením § 14 ods.2 zákona č.125/2006 Z.z. o inšpekcii práce, doručiť písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatkov v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie. II. Žaloba 6. Včas podanou žalobou na Krajskom súde v Bratislave dňa 06.10.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanému ako orgánu verejnej správy preskúmania zákonnosti Protokolu Inšpektorátu práce Bratislava č.: IBA-69-53-2,2/P-B22-16, v znení jeho Dodatku č. 1 IPBA/IPBA_BOZP/KON/2016/3269 zo dňa 17.08.2016, ako aj postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal a navrhol, aby súd zrušil Protokol č. IBA-69-53-2,2/P-B22-16, IPBA/IPBA_BOZP/KON/2016/913 zo dňa 22.07.2016 a Dodatok č. 1 IPBA/ IPBA_BOZP/KON/2016/3269 zo dňa 17.08.2016 (ďalej aj ako „napadnuté opatrenie“) a aby mu vec vrátil na ďalšie konanie. 7. Žalobca mal za to, že Protokol v znení Dodatku č.1 je opatrením orgánu verejnej správy, ktoré zasahuje do jeho subjektívnych práv a povinností, ktoré možno spolu s postupom žalovaného preskúmať správnym súdom podľa Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), keďže Protokolom v znení Dodatku č.1 bolo zo strany žalovaného konštatované porušenie povinností uvedených v zákone č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o BOZP“), v zákone č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o energetike“) a príslušných technických normách, a žalovaný mu uložil opatrenia, ktorých plnenie je podľa zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o inšpekcii práce“) vynútiteľné. 8. Žalobca v žalobe namietal tieto žalobné dôvody: - Protokol v znení Dodatku č. 1 vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; - Protokol v znení Dodatku č. 1 je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov; - zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci; - žalovaný nie je orgánom, ktorý je zo zákona oprávnený nariadiť opatrenia a uložiť povinnosti, ktoré boli nariadené a uložené Protokolom a Dodatkom č. 1; - opatrenia a povinnosti nariadené Protokolom v znení Dodatku č. 1 sú nezákonné, zmätočné a nevykonateľné. 9. Žalobca nesúhlasil s opatreniami a povinnosťami nariadenými v Protokole v znení v Dodatku č. 1, a to, že: - porušil § 4 ods. 2 Zákona o BOZP, a to tým, že vo svojom stanovisku zo dňa 08.03.2016 (ďalej len „stanovisko k stavbe domu“), - nezakázal umiestnenie stavby stavebníka H. (ďalej len „stavebník“) „Rodinný dom a IS“ na pozemku registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XX nachádzajúcom sa v katastrálnom území Y. Z. (ďalej len „stavba domu“) v ochrannom pásme elektrického vedenia; v zmysle § 43 ods. 14 Zákona o energetike sa nijako nevyjadril a nijako neupozornil stavebníka na zvýšené riziko v súvislosti s ochranným pásmom elektrického vedenia; - porušil § 6 ods. 1 písm. d) Zákona o BOZP, a to tým, že prevádzkuje elektrické vedenie s obmedzenými vlastnosťami pri vypnutí počas zemných spojení, nakoľko v čase pracovného úrazu digitálna ochrana elektrického vedenia (ochrana 7SJ63) nebola nastavená tak, aj keď ju tak bolo možné nastaviť, aby elektrické vedenie odpojila od napätia automaticky, čo by trvalo rádovo stotiny sekúnd až sekundy, ale elektrické vedenie manuálne vypol dispečer žalobcu až o 09:24:33 hod. (ďalej aj ako „nedostatky“). 10. Žalobca v celom rozsahu odmietal a považoval za nesprávne tvrdenia obsiahnuté v Protokole, v zmysle ktorých mal porušiť § 4 ods. 2 Zákona o BOZP tým, že v stanovisku k stavbe domu nezakázal stavebníkovi umiestnenie stavby domu v ochrannom pásme elektrického vedenia, a že v zmysle § 43 ods. 14 Zákona o energetike sa nijako nevyjadril a nijako neupozornil stavebníka na zvýšené riziko v súvislosti s ochranným pásmom elektrického vedenia. Poukázal na ustanovenie § 4 ods. 2 Zákona o BOZP, z ktorého je zrejmé, že bezprostredne nadväzuje na ustanovenia § 4 ods. 1 Zákona o BOZP, v zmysle ktorého projektanti, konštruktéri a tvorcovia pracovných postupov musia vyhotoviť projekty, návrhy strojov alebo iných technických zariadení a pracovné postupy, ktoré sú určené na použitie v práci, tak, aby vyhovovali požiadavkám vyplývajúcim z právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s tým, že vo vzťahu k stavebníkovi, ako ani vo vzťahu k iným stavebníkom stavieb, ktorých umiestnenie títo plánujú v ochrannom pásme elektrického vedenia alebo iných zariadení distribučnej sústavy, nie je žalobca v postavení projektanta, konštruktéra ani tvorcu pracovných postupov, ktorý vyhotovuje projekty, návrhy strojov alebo iných technických zariadení a pracovné postupy, ktoré sú určené na použitie v práci. 11. Zároveň žalobca uviedol, že v danom prípade nie je možné aplikovať ustanovenie § 4 Zákona o BOZP a je nepochybné, že stanoviskom k stavbe domu udelil stavebníkovi predchádzajúci súhlas k zriadeniu stavby domu tak, ako bola táto naprojektovaná v projektovej dokumentácii t.j. v ochrannom pásme elektrického vedenia. 12. Ďalej zdôraznil, že zo Zákona o energetike a ani z iných právnych predpisov mu nevyplýva povinnosť zakázať stavebníkovi stavbu domu z dôvodu, že sa táto nachádza v ochrannom pásme elektrického vedenia a ani povinnosť ho upozorniť na zvýšené riziko z dôvodu umiestnenia stavby domu v ochrannom pásme elektrického vedenia alebo iného zariadenia distribučnej sústavy. Naopak, z ustanovenia § 43 ods. 14 Zákona o energetike je zrejmé, že ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy má právo so stavbou domu, či inou stavbou v ochrannom pásme elektrického vedenia alebo iného zariadenia distribučnej sústavy súhlasiť. V danom prípade však stavebník, poškodený a iné osoby prítomné na stavenisku postupovali v rozpore s ustanovením § 43 ods. 11 Zákona o energetike, keď žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy vôbec neoznámili, že majú záujem vykonávať činnosti, ktorými sa môžu priblížiť k elektrickému vedeniu a žalobca tak nemal žiadnu možnosť určiť pre takýto prípad príslušné podmienky výkonu takejto činnosti. 13. Žalobca namietal, že žalovaný počas inšpekcie vôbec nepreveroval, či stavebník, poškodený, resp. iné osoby prítomné na stavenisku postupovali v súlade s ustanovením § 43 ods. 11 Zákona o energetike, a teda skutkový stav v tomto rozsahu zistil nedostatočne. 14. Zároveň poukázal na to, že dozor nad dodržiavaním povinností podľa ustanovenia § 43 Zákona o energetike má právomoc vykonávať Slovenská obchodná inšpekcia a nie žalovaný (§ 89 Zákona o energetike), a preto žalovaný nie je orgánom, ktorý je v zmysle Zákona o energetike oprávnený mu nariadiť opatrenia. Protokol a Dodatok č. 1 vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalobca za to, že postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi. 15. Ďalej odmietal tvrdenia žalovaného obsiahnuté v Protokole, v zmysle ktorých mal porušiť ustanovenie § 6 ods. 1 písm. d) Zákona o BOZP, a to tým, že v čase pracovného úrazu poškodeného digitálna ochrana elektrického vedenia (ochrana 7SJ63) nebola nastavená tak, aby odpojila elektrické vedenie od napätia automaticky a že elektrické vedenie manuálne vypol až dispečer žalobcu. 16. Uviedol, že z Protokolu nie je zrejmé, v čom považuje žalovaný nesúlad prevádzky elektrického vedenia ako aj ostatných zariadení distribučnej sústavy s platnými právnymi predpismi a príslušnými technickými normami, a o aké právne predpisy a technické normy ide. 17. Zdôraznil, že vo vzťahu k stavebníkovi, poškodenému, ani iným osobám prítomným na stavenisku, resp. vykonávajúcim práce na stavbe domu, ako ani vo vzťahu k iným stavebníkom stavieb v ochrannom pásme elektrického vedenia alebo iných zariadení distribučnej sústavy, nie je a ani nebol v postavení zamestnávateľa, a tieto osoby nie sú, a ani neboli vo vzťahu k nemu v postavení zamestnanca. 18. Zároveň poukázal na to, že priestor v ochrannom pásme elektrického vedenia a pod elektrickým vedením nebol v uvedenom prípade pracoviskom ani komunikáciou zamestnancov žalobcu, či zhotoviteľov žalobcu, ale pracoviskom a komunikáciou zamestnancov zhotoviteľa stavebníka, a teda, ak došlo k porušeniu ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d) Zákona o BOZP, došlo k nemu na strane zhotoviteľa stavebníka, a nie na jeho strane. Z uvedeného dôvodu na uvedený prípad nie je možné vôbec aplikovať ustanovenie § 6 ods. 1 písm. d) Zákona o BOZP, pričom jeho aplikácia na uvedený prípad nie je prípustná ani použitím jeho extenzívneho výkladu, či analógie. Zo strany žalovaného preto ide aj v tomto prípade o zjavne svojvoľné a arbitrárne aplikovanie práva. Žalobca má preto za to, že k porušeniu povinnosti uvedenej v § 6 ods. 1 písm. d) Zákona o BOZP na jeho strane nedošlo, a že pri prevádzke elektrického vedenia postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi a technickými normami. 19. Žalobca uviedol, že ako zamestnávateľ si vo vzťahu k svojim zamestnanom povinnosti uvedené v § 6 ods. 1 písm. d) Zákona o BOZP náležite plní, avšak plnenie týchto povinností nebolo predmetom výkonu inšpekcie práce žalovaným. Žalovaný preto skutkový stav v tomto rozsahu zistil nedostatočne, resp. ho nezisťoval vôbec. 20. Žalobca má za to, že prevádzkuje elektrické vedenie ako aj ostatné zariadenia distribučnej sústavy v súlade s platnými právnymi predpismi a príslušnými technickými normami. 21. Podľa názoru žalobcu uložiť povinnosť Prevádzkovania sústavy bez obmedzenia pri vypnutí má právomoc výlučne vláda Slovenskej republiky na návrh Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, a to postupom podľa ustanovenia § 24 Zákona o energetike, t.j. uložením tejto povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme v energetike, a nie žalobca. 22. Ďalej podľa § 31 ods. 2 písm. a) Zákona o energetike, prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný zabezpečiť spoľahlivé, bezpečné a účinné prevádzkovanie sústavy za hospodárnych pod- mienok pri dodržaní podmienok ochrany životného prostredia a energetickú účinnosť a dozor nad dodržiavaním uvedených povinností má právomoc vykonávať v zmysle ustanovenia § 89 Zákona o energetike Slovenská obchodná inšpekcia a nie žalovaný. Žalovaný teda nie je orgánom, ktorý je v zmysle Zákona o energetike oprávnený nariadiť opatrenia, ktoré boli nariadené Protokolom a Dodatkom č. 1. 23. Žalobca preto závery obsiahnuté v Protokole a Dodatku č.1 považuje v celom rozsahu za nesprávne, zmätočné a nevykonateľné a z vyššie uvedených dôvodov navrhuje, aby súd Protokol v znení Dodatku č.1 zrušil a aby mu priznal právo na náhradu trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného 24. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.11.2016, s námietkami žalobcu nesúhlasil. 25. Uviedol, že Protokol v znení jeho Dodatku č.1 nebol vypracovaný v rámci inšpekcie práce, ktorej predmetom bolo vyšetrovanie príčin pracovného úrazu poškodeného Y. ale, že predmetná inšpekcia práce u žalobcu bola začatá v nadväznosti na skutočnosti zistené pri vyšetrovaní tohto pracovného úrazu, pričom samotné vyšetrovanie príčin pracovného úrazu prebehlo u iného subjektu a z tohto dôvodu preto nemohol byť doručený blízkej osobe zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz tak, ako to predpokladá § 14 ods. 5 zákona č.125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o inšpekcii práce“). 26. K námietke žalobcu, že nemal oprávnenie nariadiť mu v Dodatku č.1 odstránenie zistených nedostatkov a uložiť mu povinnosť doručiť písomnú správu o splnení týchto opatrení, žalovaný uviedol, že v zmysle § 14 ods.3, písm. a), veta za bodkočiarkou Zákona o inšpekcii práce, Dodatok č.1 je súčasťou Protokolu. Poukázal na to, že v Protokole nariadil odstrániť zistené nedostatky v určenej lehote od jeho prevzatia a vzhľadom na to, že žalobca využil možnosť podať k Protokolu vyjadrenie, bolo potrebné aj v Dodatku č.1 uviesť, že žalobca ako kontrolovaný subjekt je povinný odstrániť nedostatky v lehote, ktorá začína plynúť od jeho prevzatia. V opačnom prípade by došlo k narušeniu právnej istoty žalobcu v tom, dokedy má splniť uloženú povinnosť. Žalovaný teda konal v súlade so zákonom, a to § 2 a § 12 ods.2 Zákona o inšpekcii práce, a preto túto námietku považuje za nedôvodnú. 27. Vo vzťahu k námietkam - porušenie ustanovenia § 4 ods.2 Zákona o BOZP žalobcom, žalovaný uviedol, že skutkový stav bol dostatočne zistený a správne právne posúdený. Z obsahu napadnutého protokolu je zrejmé, v akom skutkovom deji spočíva zistené porušenie a porušenie akého ustanovenia právneho predpisu predstavuje a z tohto dôvodu nesúhlasí s námietkami žalobcu vo vzťahu k tomuto porušeniu. 28. Žalovaný poukázal na to, že žalobca sa nevyjadril k stavbe rodinného domu, ktorá sa mala realizovať v ochrannom pásme v zmysle Zákona o energetike. 29. Pokiaľ ide o porušenie ustanovenia § 6 ods. l Zákona o BOZP žalobcom, žalovaný je toho názoru, že skutkový stav dostatočne zistil a správne právne posúdil. Žalovaný preto nesúhlasil s námietkami žalobcu v súvislosti s týmto poučením. Z podkladov, z ktorých vychádzal pri inšpekcii práce a pri vypracovaní Protokolu, je zrejmé, že digitálne ochrany vo vývodovom termináli 7SJ63 boli prevádzkované tak, aby nevypínali automaticky a v čo najkratšom čase. Preukazujú to aj dátové textové záznamy o priebehu trvalej poruchy na elektrickom vedení V467, ktoré boli predložené žalobcom. Z textových záznamov možno jednoznačne usúdiť, že súbor ochrán v digitálnom vývodovom termináli 7SJ63 bol prevádzkovaný tak, aby jeho súbory ochrán jednopólovú poruchu na elektrickom vedení s označením V467 nevypínali automaticky. 30. Žalovaný namietal, že zamestnanci žalobcu pracujúci v rozvodni a ani náhodné osoby pri vedení 22 kV - v prípade deaktivácie automatického vypínania, nie sú vhodne chránené pri vzniku jednopólových skratov - porúch a to ani v zmysle pre žalobcu záväznej vnútropodnikovej normy PNE 33 2000-1:2008. Z uvedeného je zrejmé, že skutkový stav bol zistený správne a dostatočne. 31. Žalovaný k námietke žalobcu, že nebol zamestnávateľom vo vzťahu k stavebníkovi, ani k iným osobám, ktoré sa v čase úrazu vyskytovali na stavbe, uviedol, že ochrany obsiahnuté vo vývodovom termináli 7SJ63 v rozvodni Malacky pre elektrické vedenie by reagovali totožne aj v prípade, ak by sa jednalo o pracovisko žalobcu v ľubovoľnej časti elektrického vedenia a boli by vykonávané práce napríklad v rozvodni Malacky zamestnancami žalobcu. Je teda zrejmé, že žalobca nezabezpečil bezpečnosť svojich zamestnancov, a preto správne aplikoval Zákon o BOZP. 32. Ďalej zdôraznil, že predmetná inšpekcia práce nebola zameraná na vyšetrovanie príčin vzniku pracovného úrazu na dotknutej stavbe, ale bola začatá v súvislosti so skutočnosťami zistenými pri šetrení pracovného úrazu a bola zameraná na dodržiavanie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci aj za účelom preventívnej ochrany zamestnancov žalobcu, ktorých život a zdravie sú potenciálne ohrozené tým, že nemá ochranu vedenia nastavenú tak, aby sa vypínala automaticky, t.j. ochrany - ich nastavenie, deaktivovanie automatického vypnutia - totiž porušujú bezpečnosť v prípade jednopólových porúch, skratov bez ohľadu na to, či ide o výkon práce zamestnancami žalobcu alebo iných subjektov. Žalovaný mal uvedené skutočnosti preukázané zo zaslanej databázy žalobcom, v ktorej sa nenachádzajú žiadne informácie, ktoré by uvádzali manipulácie na elektrickom vedení V467 vo vzťahu k úsekovým odpojovačom. Je povinnosťou každého prevádzkovateľa sústavy zabezpečovať prevádzku a práce spojené s prevádzkou zariadení tak, aby neohrozovali život a minimalizovali neželané dopady možných zlyhaní zariadení vo väzbe na život a zdravie osôb. Porušenie bezpečnosti prác nastalo v skupine, ktorá fyzicky zabezpečovala bezpečnosť pracoviska v mieste smrteľného pracovného úrazu a taktiež v oblasti bezpečnosti práce pri zabezpečovaní diaľkového vypnutia elektrického vedenia 22 kV v rozvodni Malacky. Bezpodmienečne mal byť vypnutý vývodový odpojovač na elektrickom vedení V467. V danom prípade samočinné odpojenie nenastalo, pretože súbor ochrán na elektrickom vedení nevedel určiť, kde porucha vznikla a čo poruchu spôsobilo, teda či bola porucha spôsobená na pracovisku žalobcu alebo na verejnej komunikácii. Žalovaný má za to, že žalobca prevádzkuje elektrické vedenia v rozpore s platnými právnymi predpismi, čím ohrozuje životy a zdravie svojich zamestnancov, ako aj tretích osôb. 33. Žalovaný nesúhlasil ďalej s tvrdením žalobcu, že nie je vôbec zrejmé, v čom bol nesúlad prevádzky elektrického vedenia ako aj ostatných zariadení distribučnej sústavy, nakoľko z Protokolu v znení Dodatku č. 1 je zrejmé, akého konania sa žalobca dopustil a aké ustanovenia právnych predpisov porušil. 34. Žalovaný odmietal tvrdenia žalobcu o neznalosti, nedopatrení či úmyselnom aplikovaní na odlišný prípad. Pri vyšetrovaní pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví s následkom smrti boli zabezpečené podklady, z ktorých bolo následne zistené porušenie platných bezpečnostných predpisov zo strany žalobcu. 35. Žalovaný taktiež nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu uvedenými v časti b) bodu 52 žaloby, nakoľko podľa Zákona o inšpekcii práce žalovaný disponuje zákonným oprávnením kontrolovať dodržiavanie právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čo aj bolo predmetom dotknutej inšpekcie práce. 36. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu, že nariadené opatrenia sú zmätočné a nevykonateľné, nakoľko z Protokolu je jednoznačné, v čom spočíva porušenie (absencia automatického odpojenia ochrany) a teda je zrejmé aj to, že náprava má byť vykonaná práve zavedením tohto automatického odpojenia. 37. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že napadnuté rozhodnutie - Protokol v znení Dodatku č.1, ako aj jeho postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, bol v súlade so zákonom, a preto žalobu navrhoval zamietnuť. IV. Replika 38. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného v replike zo dňa 12.01.2017, v ktorom na tvrdeniach ob- siahnutých v žalobe naďalej trval. 39. Nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného ohľadom jeho názoru doručenia Protokolu a Dodatku č. 1, a to, že tieto nemohli byť v zmysle § 14 ods. 5 Zákona o inšpekcii práce doručené blízkej osobe poškodeného, nakoľko z ustanovenia § 14 ods. 5 posledná veta za bodkočiarkou Zákona o inšpekcii práce vyplýva, že: „... ak zamestnanec v dôsledku pracovného úrazu zomrel, jedno vyhotovenie protokolu z vyšetrenia príčiny vzniku pracovného úrazu inšpektorát práce doručí blízkej osobe tohto zamestnanca, ak o to požiada“. 40. Namietal, že žalovaný prekročil svoje oprávnenia dané mu Zákonom o inšpekcii práce a konal tak v rozpore s týmto zákonom a to z dôvodu, že Dodatkom č.1 k Protokolu bol žalovaný oprávnený uviesť iba vyjadrenie kontrolovaného subjektu k Protokolu a svoje stanovisko k nemu, avšak nebol oprávnený nanovo a opakovane mu nariadiť opatrenia a uložiť povinnosti, pretože jeho právo ako inšpektora práce, a to nariadiť opatrenia a uložiť povinnosti, je založené v zmysle § 14 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce výlučne vo vzťahu k Protokolu a nie k jeho Dodatku č.1. 41. Trval na nesprávnom právnom posúdení veci žalovaným týkajúceho sa ustanovenia § 4 ods. 2 Zákona o BOZP a § 4 ods. 1 Zákona o BOZP. Z Protokolu je teda zrejmé, že za nedostatky žalobcu považuje žalovaný obsah stanoviska k stavbe domu stavebníka, konkrétne jeho nesúlad s ustanovením § 43 ods. 14 Zákona o energetike. Zdôraznil, že dozor nad držiavaním povinností podľa ustanovenia § 43 Zákona o energetike má právomoc vykonávať v zmysle § 89 Zákona o energetike Slovenská obchodná inšpekcia a nie žalovaný, ktorý podľa jeho názoru prekročil svoje oprávnenia. Žalobca dáva súhlas so zriaďovaním stavby v ochrannom pásme elektroenergetického zariadenia podľa § 43 ods. 14 Zákona o energetike, avšak zákon mu neukladá žiadnu povinnosť v súvislosti s ochranným pásmom elektrického vedenia. Podľa názoru žalobcu ide v uvedenom prípade o neprípustné svojvoľné a arbitrárne uplatňova- nie práva zo strany žalovaného bez akejkoľvek opory v platných právnych predpisoch. 42. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že žalobca sa mal v rámci stavebného konania vyjadriť k projektu a to v zmysle Zákona o energetike, pretože tento zákon mu takúto povinnosť neukladá. 43. V celom rozsahu odmietal a považoval za nesprávne tvrdenia obsiahnuté v Protokole ako aj vo vyjadrení žalovaného, v zmysle ktorých žalobca porušil § 4 ods. 2 Zákona o BOZP tým, že v stanovisku k stavbe domu nezakázal stavebníkovi umiestnenie stavby domu v ochrannom pásme elektrického vedenia, a tým, že v zmysle § 43 ods. 14 Zákona o energetike sa nijako nevyjadril a nijako neupozornil stavebníka na zvýšené riziko v súvislosti s ochranným pásmom elektrického vedenia. 44. Zdôraznil, že zákon mu neumožňuje zakázať stavbu domu z dôvodu, že sa táto nachádza v ochrannom pásme elektrického vedenia, či povinnosť zakázať akúkoľvek stavbu v ochrannom pásme zariadení distribučnej sústavy a ani povinnosť upozorniť stavebníka na zvýšené riziko z dôvodu umiestnenia stavby domu v ochrannom pásme elektrického vedenia. Povinnosti v ochrannom pásme elektroenergetických zariadení sú obsiahnuté v ustanovení § 43 Zákona o energetike, pričom adresátom tejto právnej normy je každý, kto zamýšľa uskutočniť akúkoľvek aktivitu v takomto ochrannom pásme. Preto tak pre stavebníka, poškodeného, ako aj všetky ďalšie osoby prítomné na stavenisku, resp. osoby plánujúce vykonávať akúkoľvek aktivitu v ochrannom pásme platí nevyvrátiteľná právna domnienka o ich znalosti práv a povinností v ochrannom pásme elektrického vedenia, ako aj iných zariadení distribučnej sústavy vyplývajúcich z ustanovenia § 43 Zákona o energetike, a to bez potreby predchádzajúceho upozornenia na ich existenciu zo strany žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy. 45. Žalobca poukázal na to, že vo vzťahu k stavebníkovi, ako ani vo vzťahu k iným stavebníkom stavieb, nie je žalobca v postavení projektanta, konštruktéra ani tvorcu pracovných postupov, ktorý vyhotovuje projekty, návrhy strojov alebo iných technických zariadení a pracovné postupy, ktoré sú určené na použitie v práci. 46. Zároveň uviedol, že vyjadrenie žalobcu (stanovisko k stavbe domu) v stavebnom konaní, ktorého predmetom bolo povolenie stavby domu, nie je projektom, návrhom strojov alebo iných technických zariadení ani pracovným postupom, ktorý je určený na použitie v práci v zmysle § 4 Zákona o BOZP. Zo strany žalovaného preto ide o zjavne svojvoľné a arbitrárne aplikovanie práva. Adresátom právnej normy obsiahnutej v § 4 ods. 2 Zákona o BOZP je totiž výlučne osoba, ktorá vyhotovuje projekty, a to je v zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 50/1976 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) projektant, stavby, ktorý vykonáva projektovú činnosť a zodpovedá za správnosť a úplnosť vypracovania dokumentácie podľa § 45 ods. 2 tohto zákona a ktorý zodpovedá aj za jeho realizovateľnosť. 47. Podľa názoru žalobcu, má žalovaný zjavne nesprávny technický názor na prevádzku elektrického vedenia. 48. Žalobca sa vyjadril k plneniu povinností ako zamestnávateľa vo vzťahu k svojim zamestnancom uvedeným v § 6 ods. 1 písm. d) Zákona o BOZP s tým, že tieto riadne plní. Keďže plnenie týchto povinností nebolo predmetom výkonu inšpekcie práce, nie je dôvod, aby sa k nim podrobne ďalej vyjadroval, keď k tomu nebol vyzvaný žalovaným počas inšpekcie. 49. Žalobca sa vyjadril k podstate prevádzky elektrického vedenia a uviedol, že argumenty žalovaného týkajúce sa hodnotenia jeho technického charakteru sú nesprávne. Uviedol, že hoci je časť vyjadrenia žalovaného týkajúca sa technickej stránky veci na vysokej odbornej úrovni, obsahuje mnoho nepravdivých tvrdení, ktoré majú za následok nesprávne technické posúdenie veci žalovaným. Na to, aby bolo možné posúdiť jednotlivé technické tvrdenia obsiahnuté vo vyjadrení žalovaného, je potrebné opísať všetky technické okolnosti týkajúce sa pracovného úrazu, ktorý sa stal na elektrickom vedení, ktorého následkom bola ťažká ujma na zdraví s následkom smrti poškodeného. 50. Vysvetlil rozdiel v pojmoch živá a neživá časť elektrickej inštalácie, ktoré je pre správne technické posúdenie veci dôležité poznať. 51. Ďalej sa vyjadril k niektorým sporným bodom vyjadrenia žalovaného a s tvrdeniami žalovaného nesúhlasil, nakoľko bezpečnosť osôb je v elektrických sústavách s nepriamo uzemneným neutrálnym bodom zabezpečená úplne inými systémami, čo podrobne vysvetlil v predmetnom vyjadrení. V. Duplika žalovaného 52. Žalovaný sa podrobne vyjadril k vyjadreniu žalobcu zo dňa 13.01.2017, vyjadrením zo dňa 31.03.2017 a ďalej vyjadrením zo dňa 01.06.2017, v ktorých uviedol ďalšie skutočnosti v súvislosti s pracovným úrazom poškodeného. 53. Žalovaný reagoval na vyjadrenie žalobcu ohľadom oprávnenosti doručenia Protokolu a Dodatku č. l blízkym osobám - pozostalým poškodeného s tým, že rodinní príslušníci pozostalého majú právo byť komplexne informované o príčinách závažného pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví s následkom smrti. 54. Vyjadril sa, že v Dodatku č. 1 k Protokolu uviedol len to, že žalobca má odstrániť nedostatky uvedené v Protokole. Žalobca uviedol nesprávne argumenty asi preto, aby uviedol súd do omylu a zároveň spochybnil správnosť jeho konania. 55. Uviedol, že vec správne posúdil vec podľa ustanovenia § 4 Zákona BOZP a trval na nich a nijakú oblasť zistených nedostatkov nerozširoval. 56. Žalobca bol preukázateľne účastníkom stavebného konania a zanedbal povinnosti vyplývajúce z legislatívneho rámca pre toto konanie. 57. Trval na porušení zákonov tak, ako je uvedené v Protokole a v Dodatku č. 1. 58. Uviedol, že tvrdenia žalobcu sa zhodujú s ním poskytnutými údajmi z automatických záznamových zariadení exportujúcich technické dáta - vedenie vypol dispečer, a to na dvakrát. 59. Vyjadril sa, že nikdy netvrdil, že poškodený, alebo stavebník boli zamestnancami, pracovníkmi žalobcu - Západoslovenskej distribučnej, a. s. 60. Poukázal na znenie ustanovenia § 6 odsek 1 písmeno d) Zákona o BOZP, ktoré vyvracia tvrdenia žalobcu, s tým, že zákon stanovuje podmienky, aby nebola ohrozená bezpečnosť a zdravie zamestnancov, to znamená, že sa to týka nielen jeho, ale všetkých zamestnancov. Poukázal na ustanovenie § 6 bod 7, v ktorom je uvedené, že zamestnávateľ je povinný starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím na jeho pracoviskách alebo v jeho priestoroch. Žalobca bol účastníkom konania pred začiatkom stavebných prác a o stavebnej činnosti v ich ochrannom pásme elektrického nadzemného vedenia vedel vopred, ale svojou nečinnosťou zanedbal svoje povinnosti vyplývajúce mu z citovaného zákona. 61. Uviedol, že v zaslaných podkladoch (databázach) od žalobcu sa nenachádzajú žiadne informácie, ktoré by uvádzali manipulácie na elektrickom vedení V467 vo vzťahu k úsekovým, vývodovým alebo prípojnicovým odpojovačom, či skratovačom elektrického vedenia V467 v elektrickej stanici Malacky. Ak by nefunkčnosť niektorých prvkov v elektrickej stanici Malacky nastala, potom by mala byť nefunkčnosť obsiahnutá v požadovanej kompletnej databáze, čo nie je. V zaslanej databáze od Západoslovenskej distribučnej, a.s. sa nenachádza ani kópia „B- príkazu“ na elektrické vedenie V467. 62. Uviedol, že protiprávne konanie žalobcu spočíva aj v tom, že Vyhláška č. 508/2009 Z.z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia (v znení č. 435/2012 Z. z., 398/2013 Z. z., 234/2014 Z. z.) v ustanovení § 4 Rozdelenie technických zariadení, rozlišuje niekoľko druhov technických zariadení z pohľadu miery, akou ohrozujú svoje okolie. 63. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v zmysle Vyhlášky 508/2009 Z.z. § 8, písm. a) nepredložil doklady o opakovaných úradných skúškach pre Trafostanicu TS0070-003 Veľké Leváre. 64. Žalovaný uviedol, že nie je možné nazvať bezpečným prevádzkovaním sústavy, ak sa nevykonávajú stanovené úradné skúšky podľa platnej legislatívy, alebo ak sú deaktivované - znefunkčnené automatické ochrany. Uvedené skutočnosti poukazujú na fakt, že žalobca dlhodobejšie porušuje platné zákony, vyhlášky a technické normy. Medzi najzávažnejšie patrí úmyselná deaktivácia - znefunkčnenie inštalovaných automatických ochrán, ako aj nevykonávanie predpísaných úradných skúšok. VI. Právne posúdenie veci 65. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP), po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia, v rozsahu dôvodov správnej žaloby dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 66. Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého Protokolu žalovaného č.: IBA-69-53-2,2/P-B22-16, v znení jeho Dodatku č. 1 IPBA/IPBA_BOZP/KON/2016/3269 zo dňa 17.08.2016. 67. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. 68.V intenciách ustanovenia § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP). 69. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). 70. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 71. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 72. Podľa § 1 zákona č. 125/2006 o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o inšpekcii práce“), tento zákon: a) upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, b) vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu, (ďalej len „dohľad“) c) ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby. 73. Podľa § 2 ods.1 Zákona o inšpekcii práce, inšpekcia práce je a) dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 8. osobitného predpisu zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, b) vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, 74. Podľa § 2 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce, inšpekcia práce sa vykonáva a) na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb, b) vo všetkých priestoroch, v ktorých domácky zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu a v ktorých zamestnanec vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. 75. Podľa § 13 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce, v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu. 76. Podľa § 14 ods. 1 Zákona o inšpekcii práce, protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 77. Podľa § 14 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce, v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin. 78. Podľa § 14 ods. 5 Zákona o inšpekcii práce, jedno vyhotovenie protokolu inšpektorát práce doručí kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Jedno vyhotovenie protokolu z vyšetrenia príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania, inšpektorát práce doručí aj zamestnancovi, ktorý utrpel tento pracovný úraz, u ktorého vznikla choroba z povolania alebo ktorý je ohrozený chorobou z povolania; ak zamestnanec v dôsledku pracovného úrazu zomrel, jedno vyhotovenie protokolu z vyšetrenia príčiny vzniku pracovného úrazu inšpektorát práce doručí blízkej osobe tohto zamestnanca, ak o to požiada. 79. Podľa § 1 Zákona č. 124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o BOZP“), tento zákon ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce. 80. Podľa § 2 ods.1 Zákona č o BOZP, tento zákon sa vzťahuje na zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej sféry a nevýrobnej sféry. 81. Podľa § 3 Zákona č. 124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o BOZP“), na účely tohto zákona a) zamestnávateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá 1.zamestnáva fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124/20160102.html> 82. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o BOZP, projektanti, konštruktéri a tvorcovia pracovných postupov musia vyhotoviť projekty, návrhy strojov alebo iných technických zariadení a pracovné postupy, ktoré sú určené na použitie v práci, tak, aby vyhovovali požiadavkám vyplývajúcim z právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Súčasťou týchto projektov, návrhov strojov alebo iných technických zariadení a pracovných postupov musí byť vyhodnotenie neodstrániteľných nebezpečenstiev a neodstrániteľných ohrození, ktoré vyplývajú z navrhovaných riešení v určených prevádzkových a užívateľských podmienkach, posúdenie rizika pri ich používaní a návrh ochranných opatrení proti týmto nebezpečenstvám a ohrozeniam. 83. Podľa § 4 ods. 2 Zákona o BOZP, súčasťou projektov, návrhov strojov alebo iných technických zariadení a pracovných postupov podľa odseku 1 sú informácie o ich bezpečnom umiestnení, inštalácii, používaní, kontrole, údržbe a oprave. 84. Podľa § 13 ods.3 Zákona o BOZP, zamestnávateľ môže užívať stavby, ich súčasti a pracovné priestory, prevádzkovať pracovné prostriedky a používať pracovné postupy, len ak zodpovedajú predpisom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sú dodržané podmienky, ktoré vymedzil ich projektant, konštruktér, tvorca alebo výrobca a po vykonaní údržby, prehliadok, kontrol, skúšok, úradných skúšok alebo odborných prehliadok a odborných skúšok ustanovených osobitnými predpismi alebo technickou dokumentáciou výrobcu. 85. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o energetike“), všeobecným hospodárskym záujmom v energetike na účely tohto zákona sa rozumie zabezpečenie najmä bezpečnosti sústavy alebo siete vrátane zabezpečenia pravidelnosti, kvality a ceny dodávok elektriny a plynu a energetickej efektívnosti. 86. Podľa § 24 ods. 2 prvá veta Zákona o energetike, všeobecný hospodársky záujem v energetike schvaľuje vláda na návrh ministerstva. 87. Podľa § 31 ods. 2 písm. a) Zákona o energetike, prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný zabezpečiť spoľahlivé, bezpečné a účinné prevádzkovanie sústavy za hospodárnych podmienok pri dodržaní podmienok ochrany životného prostredia a energetickú účinnosť, pričom však dozor nad držiavaním uvedených povinností má právomoc vykonávať v zmysle ustanovenia § 89 Zákona o energetike Slovenská obchodná inšpekcia a nie žalovaný. 88. Podľa § 43 ods.1 Zákona o energetike, na ochranu zariadení sústavy sa zriaďujú ochranné pásma. Ochranné pásmo je priestor v bezprostrednej blízkosti zariadenia sústavy, ktorý je určený na zabezpečenie spoľahlivej a plynulej prevádzky a na zabezpečenie ochrany života a zdravia osôb a majetku. 89. Podľa § 43 ods. 11 Zákona o energetike, v blízkosti ochranného pásma elektrických zariadení uvedených v odsekoch 2, 4, 7 až 9 je osoba, ktorá zriaďuje stavby alebo vykonáva činnosť, ktorou sa môže priblížiť k elektrickým zariadeniam, povinná vopred oznámiť takúto činnosť prevádzkovateľovi prenosovej sústavy, prevádzkovateľovi distribučnej sústavy a vlastníkovi priameho vedenia a dodržiavať nimi určené podmienky. 90. Podľa § 43 ods. 14 Zákona o energetike, zriaďovať stavby v ochrannom pásme elektroenergetického zariadenia možno iba po predchádzajúcom súhlase prevádzkovateľa sústavy. Súhlas prevádzkovateľa sústavy na zriadenie stavby v ochrannom pásme elektroenergetického zariadenia je dokladom pre územné konanie a stavebné konanie. 91. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti napadnutého opatrenia žalovaného - Protokolu v znení Dodatku č.1 bolo potrebné posúdiť, či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. 92. V prvom rade sa súd zaoberal tým, či možno preskúmať v súdnom konaní Protokol v znení Dodatku č. 1, ako aj postup žalovaného a dospel k záveru, že v zmysle ustanovenia § 3 ods.1 písm. c) SSP ho možno považovať za správny akt (opatrenie) vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým môžu byť dotknuté práva a právom chránené záujmy žalobcu, nakoľko uloženými právne vynútiteľnými povinnosťami zasahuje do práv a oprávnených záujmov žalobcu. Z tohto dôvodu podlieha súdnemu prieskumu v rámci konania aj postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu inšpekcie práce. 93. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný vo vzťahu k nemu nesprávne aplikoval ustanovenie § 6 ods. 1 písm. d) Zákona o BOZP, z ktorého vyplýva, že zamestnávateľ má povinnosť zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy, nakoľko poškodený nebol jeho zamestnancom, a preto ani nemohol porušiť žiadne povinnosti vo vzťahu k poškodenému. 94. Súd na základe vyššie uvedeného, skúmal, v akom právnom vzťahu bol žalobca k poškodenému, a či žalovaný bol oprávneným orgánom verejnej správy nariadiť žalobcovi odstrániť zistené nedostatky a uložiť mu povinnosti podľa Zákona o inšpekcii práce, a to na základe jeho porušenia ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d) Zákona o BOZP, ktoré malo spočívať v tom, že žalobca prevádzkuje elektrické vedenie s obmedzenými vlastnosťami pri vypnutí počas zemných spojení, nakoľko v čase pracovného úrazu poškodeného digitálna ochrana elektrického vedenia (ochrana 7SJ63) nebola nastavená tak, aj keď ju tak bolo možné nastaviť, aby elektrické vedenie odpojila od napätia automaticky, ale elektrické vedenie manuálne vypol až dispečer žalobcu. 95. V ustanovení § 1 Zákona o inšpekcii práce je zakotvené, že tento zákon upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu a ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby a podľa § 2 ods.1 citovaného zákona, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, ako aj právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia. 96. Z vyššie citovaných ustanovení teda vyplýva, že Zákon o inšpekcii upravuje inšpekciu práce, ktorá predstavuje dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, ako aj právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia. Inšpekcia práce sa vykonáva na všetkých pracoviskách zamestnávateľov (§ 2 ods. 2 písm. a) Zákon o inšpekcii práce). 97. V konaní nebolo sporné, že žalobca v danom prípade vo vzťahu k stavebníkovi, poškodenému, ani iným osobám prítomným na stavenisku, resp. vykonávajúcim práce na stavbe domu, nebol v postavení zamestnávateľa a že priestor v ochrannom pásme elektrického vedenia a pod elektrickým vedením bol pracoviskom a komunikáciou zamestnancov zhotoviteľa stavebníka t.j. zamestnávateľa poškodeného - JT.. 98. Správny súd mal v konaní preukázané, že poškodený nebol zamestnancom žalobcu, ale bol zamestnancom zamestnávateľa E. F., A.: XX XXX XX, s miestom podnikania Z. XX/XX, a to na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 01.07.2012, a teda nebol oprávneným orgánom verejnej správy nariadiť žalobcovi opatrenia a uložiť mu povinnosti podľa Zákona o inšpekcii práce z dôvodu porušenia jeho povinností v ustanovení § 6 ods. 1 písm. d) Zákona o BOZP. 99. Správny súd konštatuje, že výkon inšpekcie práce žalovaného bol zameraný na zistenie stavu dodržiavania právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri povoľovaní stavebných prác a prevádzke elektrických energetických zariadení v súvislosti s vyšetrovaním pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví s následkom smrti poškodeného Y. L. (zamestnanca zamestnávateľa - E. F.). 100. Súd po preskúmaní Protokolu v znení Dodatku č. 1 zistil, že z neho nie je jasné na akom skutkovom a právnom základe mal žalobca porušiť svoje zákonné povinnosti z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d) Zákona o BOZP Zákona o BOZP vo vzťahu k poškodenému (Y. L.), ktorý bol zamestnancom dodávateľa stavby stavebníkovi (E. F.). Ďalej nie je jasné, aké konkrétne povinnosti mal porušiť žalobca vo vzťahu k svojim zamestnancom vyplývajúce z ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d) Zákona o BOZP. Taktiež z Protokolu nie je vôbec zrejmé, v čom považuje žalovaný nesúlad prevádzky elektrického vedenia ako aj ostatných zariadení distribučnej sústavy s platnými právnymi predpismi a príslušnými technickými normami, a o aké právne predpisy (ich príslušné normy) a technické normy ide. Formálne konštatovanie zistených nedostatkov sa premietlo aj do opatrení, ktoré mal žalobca ako „zamestnávateľ“ odstrániť. Súd poznamenáva, že v Protokole žalovaný vymenoval žalobcom predložené doklady a neurčito iba konštatuje, aké doklady mu nepredložil. 101. V konaní mal súd ďalej preukázané, že žalobca udelil stavebníkovi súhlasné stanovisko k zriadeniu stavby domu v ochrannom pásme elektrického vedenia na základe predloženej projektovej dokumentácie stavebníkom a následne príslušný stavebný úrad vydal stavebníkovi stavebné povo- lenie. 102. Z napadnutého Protokolu v znení Dodatku č.1 mal súd zistené, že z neho nevyplýva, na akom skutkovom a právnom základe žalovaný dospel k záveru, že žalobca tým, že dňa 08.03.2016 vydal stavebníkovi súhlasné stanovisko na zriadenie k stavby v ochrannom pásme elektroenergetického zariadenia podľa ustanovenia § 43 ods. 14 Zákona o energetike, ktorý bol dokladom pre územné konanie a stavebné konanie za účelom vydania stavebného povolenia, bol povinný upozorniť stavebníka na zvýšené riziko v súvislosti s ochranným pásmom elektroenergetického zariadenia a či mohol zakázať stavebníkovi umiestnenie stavby v tomto ochrannom pásme a teda, či v tejto súvislosti bol žalobca subjektom podľa ustanovenia § 4 ods. 1 Zákona o BOZP, t.j. subjektom v postavení projektanta, konštruktéra, tvorcu pracovných postupov, ktorý vyhotovuje projekty, návrhy strojov alebo iných technických zariadení a pracovné postupy, ktoré sú určené na použitie v práci. Podľa názoru súdu, sa žalovaný riadne nevysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v jeho vyjadrení k Protokolu v znení Dodatku č.1 a to vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu § 4 ods. 1 Zákona o BOZP, ako ani k ustanoveniu § 4 ods. 2 Zákona o BOZP, z ktorého vyplýva, že súčasťou projektov, návrhov strojov alebo iných technických zariadení a pracovných postupov podľa § 4 ods. 1, sú informácie o ich bezpečnom umiestnení, inštalácii, používaní, kontrole, údržbe a oprave. Súd dospel k záveru, že nariadené opatrenia žalovaným žalobcovi sú neurčité a tým aj nevykonateľné. 103. Taktiež súd prisvedčil žalobcovi, že žalovaný sa v Dodatku č.1 k Protokolu nevysporiadal s jeho argumentáciou uvedenou vo vyjadrení zo dňa 04.08.2016 k Protokolu a ktorý tvrdil, že podľa § 43 ods. 11 Zákona o energetike, v blízkosti ochranného pásma elektrických zariadení uvedených v odsekoch 2, 4, 7 až 9 je osoba, ktorá zriaďuje stavby, alebo vykonáva činnosť, ktorou sa môže priblížiť k elektrickým zariadeniam, povinná vopred oznámiť takúto činnosť prevádzkovateľovi prenosovej sústavy, prevádzkovateľovi distribučnej sústavy a vlastníkovi priameho vedenia a dodržiavať nimi určené podmienky. Žalovaný neuviedol, či skúmal v konaní skutočnosť, či zhotoviteľ stavebníka, t.j. zamestnávateľ poškodeného Y. (E.) oznámil vopred žalobcovi vyššie uvedenú skutočnosť a nevysvetlil, do akej miery by malo splnenie tejto povinnosti stavebníkom vplyv na posúdenie vzniku prípadnej zodpovednosti žalobcu v dôsledku jeho porušenia ustanovenia § 4 ods.2 Zákona o BOZP. 104. V konaní mal súd preukázané, že žalovaný sa v Dodatku č.1 k Protokolu nevyjadril ani k námietke žalobcu, že prevádzkovanie sústavy bez obmedzenia pri vypnutí je prevádzkou v rozpore so všeobecným hospodárskym záujmom v energetike a to, že by sa jednalo o protiprávne konanie, ktoré nemôže byť Protokolom ani iným aktom žalovaného uložené, resp. nariadené kontrolovanému subjektu a že takúto právomoc má výlučne vláda Slovenskej republiky na návrh Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky postupom v súlade s § 24 Zákona o energetike, t.j. uložením tejto povinnosti vo vše- obecnom hospodárskom záujme v energetike, a nie žalovaný. Ďalej sa nevyjadril k námietke žalobcu, že o výsledku inšpekcie práce nemal byť vypracovaný Protokol, ale v zmysle § 13 ods. 3 Zákona o inšpekcii práce záznam o výsledku inšpekcie, v ktorom podľa uváženia mu mohol žalovaný odporučiť vykonanie konkrétnych opatrení na zlepšenie zisteného stavu. Žalovaný ďalej nevysvetlil právny vzťah žalobcu a poškodeného s ohľadom na aplikáciu ustanovenia § 6 ustanovenia ods. 1 písm. d) Zákona o BOZP. Podľa názoru krajského súdu, dodatok k protokolu má slúžiť k zdôrazneniu presvedčivosti záverov protokolu po tom, čo boli vo svojom vyjadrení spochybnené, pričom žalovaným vypracovaný Dodatok č.1 toto kritérium zjavne nespĺňa. 105. Správny súd má za to, že Protokol v znení Dodatku č. 1, ktorý bol vydaný žalovaným, ako orgánom verejnej správy ustanoveným v ustanovení § 7 ods. 1 Zákona o inšpekcii práce a ktorým boli uložené opatrenia žalobcovi podľa § 12 ods. 2 písm. b) Zákona o inšpekcii práce a nariadené odstrániť zistené nedostatky uvedené v bodoch 1. a 2. Protokolu a uložená povinnosť podľa § 14 ods. 2 písm. b) Zákona o inšpekcii práce, a to doručiť písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatkov, bol vydaný nezákonne, nakoľko z neho nevyplýva, na základe akých skutočností dospel žalovaný k jednotlivým skutkovým zisteniam, na základe ktorých uložil, nariadil opatrenia žalobcovi a akou správnou úvahou sa riadil pri aplikácii zákonných ustanovení, na ktoré sa odvoláva. Súd má za to, že žalovaný sa v Dodatku č.1 k Protokolu dôsledne nevysporiadal s obsahom vyjadrenia žalobcu a svoje stanovisko riadne právne nezdôvodnil, taktiež z neho nie je jasné, či preveroval, či stavebník, poškodený, resp. iné osoby prítomné na stavenisku postupovali v súlade s ustanovením § 43 ods. 11 Zákona o energetike, či žalobca mal určiť pre takýto prípad príslušné podmienky výkonu takejto činnosti a zaoberal sa najmä technickou stránkou veci, čo je pre presvedčivosť správnosti právnych záverov Protokolu nepostačujúce. Súd v tejto súvislosti uvádza, že nemožno považovať za relevantné, ak sa týmito dôvodmi zaoberal žalovaný až vo svojich vyjadreniach k žalobe. 106. Na základe zistených skutočností krajský súd dospel k záveru, že napadnutý Protokol v znení Dodatku č.1 je potrebné zrušiť postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a preto vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 107. Žalovaný je viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci ďalej konať zákonným spôsobom a vydať nové rozhodnutie vo veci v súlade so zákonom a rozhodnutie súladne s požiadavkami preskúmateľnosti, čo do dostatku dôvodov odôvodniť. 108. O práve na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal vo veci plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 109. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.