Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/223/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201864 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016201864.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: BOLITEX, s. r. o., IČO: 45 576 963, Radlinského 27, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., námestie M. R. Štefánika 3, Topoľčany, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 103632418/2016 zo dňa 01.08.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 01.08.2016 žalovaný potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Daňovým úradom Bratislava (ďalej aj ako „správca dane“), ktorým správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej aj ako „zákon č. 511/1992 Zb“) v nadväznosti na § 165 ods. 2 a 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej aj ako „daňový poriadok“) nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2011 v sume XXX.XXX,XX Eur, vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume XX.XXX,XX Eur a určil rozdiel dane v sume XXX.XXX,XX Eur. 2. Správca dane vydal dodatočný platobný výmer č. 102956304/2016 zo dňa 18.04.2016 na základe vykonaných kontrolných zistení, z ktorých vyplynulo, že žalobcom deklarované obchodné transakcie sa reálne neuskutočnili, lebo nebola preukázaná materiálna stránka obchodov, t.j., že tovar skutočne existoval a že bol skutočne prepravovaný medzi osobami zúčastnenými na obchode. Nepotvrdila sa pravdivosť údajov uvedených v preverovaných faktúrach a neboli splnené vecné podmienky na odpočívanie dane, čo je základným predpokladom na uplatnenie odpočtu dane. II. Žaloba 3. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho skutkového a právneho posúdenia, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 4. Uviedol, že skladoval tovar u spoločnosti T. H..U.. U.. V cene skladovania bola aj manipulácia s tovarom a evidencia. Tieto služby mu spoločnosť T. H..U.. poskytovala na základe Zmluvy o skladovaní, zmrazovaní a službách č. SLA 41/2011. Tieto služby mu spoločnosť T. H..U.. pravidelne mesačne fakturovala. Celú manipuláciu s tovarom na základe Zmluvy o skladovaní, zmrazovaní a službách č. 34120588 zabezpečovala spoločnosť T. H..U.. Z tohto dôvodu na preukázanie svojich tvrdení, že tovar od dodávateľov prevzal, a tento bol jeho odberateľom odovzdaný navrhol vypočuť aj zodpovedných zástupcov spoločnosti T. H..U.., ktorí mohli potvrdiť skutočnosť, že tovar bol skutočne prevzatý na sklad zamestnancami T. H..U.. a následne vyskladnený pre odberateľov. Tento dôkaz však Daňový úrad Bratislava nevykonal. Žalobca poukázal na to, že tento dôkaz navrhol už v rámci daňovej kontroly, následne aj v odvolaní proti rozhodnutiu o vyrubení dane a taktiež vo vyrubovacom konaní. Daňový úrad Bratislava ho dôsledne ignoroval. Práve tento dôkaz by podľa žalobcu slúžil na podporu jeho tvrdení, že tovar od svojich dodávateľov prevzal (vrátane, kto tovar prevzal, od akého prepravcu a pod.) a komu tovar dodal (kedy bol vyskladnený, kto vykonal prepravu, kto a pre koho tovar vyskladňoval). Z dodacích listov a výdajok zo skladu bolo zrejmé, kde sa tovar skladoval a kto s ním nakladal. Namietal, že správca dane vykoná dôkaz, ktorý nemá súvislosť s preverovanými dokladmi a naproti tomu nevykoná rovnaký dôkaz vo vzťahu k preverovaným dokladom, pričom sa jedná o rovnakú povahu dôkazu a tento priamo súvisí s preverovanými obchodmi. Takto vykonané dôkazy považoval za rozporné s Daňovým poriadkom. Ďalej uviedol, že sklad spoločnosti T. H..U.. je registrovaný u Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Galanta, nakoľko v ich územnej pôsobnosti sa sklad nachádza. U Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Galanta je evidovaná aj spoločnosť žalobcu, nakoľko v jej pôsobnosti sa nachádza sklad, kde spoločnosť žalobcu tovar skladovala. Z tohto dôvodu vyjadrenie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava- mesto považoval žalobca za bezpredmetné a spoločnosť žalobcu nebola podľa žiadneho predpisu povinná registrovať sa u Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava - mesto. 5. Ďalej žalobca v súvislosti s dodávateľom spoločnosťou S. G., U..G..C.. uviedol, že dodaný tovar použil výlučne na uskutočnenie zdaniteľných plnení, a to vo forme dodávok viacerým subjektom. Pohyb na jednotlivých skladových kartách tovaru, ktorý mu bol dodaný zo strany spoločnosti S. G., U..G..C.. dokladá aj komu bol tovar dodaný. Daňový úrad Bratislava mal pri kontrole kompletný zoznam vydaných faktúr, z ktorých vyplýva, že tovar, ktorý žalobcovi dodala spoločnosť S. G., U..G..C.., bol predaný jednotlivým odberateľom. Konkrétni odberatelia vyplývajú z pohybov na jednotlivých skladových kartách k tovaru. Od koho tovar spoločnosť S. G., U..G..C.. kupovala žalobcu nezaujíma a nie je jeho povinnosťou skúmať a preverovať dôveryhodnosť dodávateľov spoločnosti S. G., U..G..C.., pokiaľ je žalobcovi tovar riadne dodaný. Zdôraznil, že z ním predložených dokladov, a to faktúr (dodávateľských a odberateľských) jednoznačne vyplýva, že tovar žalobca prevzal a tento použil výlučne na jeho uskutočnené zdaniteľné plnenia. Za dodaný tovar žalobca aj riadne zaplatil, o čom svedčia výpisy z účtu, ktoré boli správcovi dane predložené. Podľa žalobcu skutočnosť, že sa s konateľom spoločnosti S. G., U..G..C.. nie je možné kontaktovať, nič nevypovedá o tom, že táto spoločnosť by mu tovar nedodala a nie je rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie, že žalobca od tejto spoločnosti tovar v auguste 2011 prevzal. Aj v tejto súvislosti na preukázanie skutočnosti, od koho spoločnosť S. G., U..G..C.. tovar nakúpila a že ho následne dodala žalobcovi, navrhol vypočuť zamestnancov spoločnosti T., H..U.. U.. 6. Vo vzťahu k dodávateľovi O., U..G..C.. uviedol, že dodaný tovar použil výlučne na uskutočnenie zdaniteľných plnení, a to rovnako vo forme dodávok viacerým subjektom. Pohyb na jednotlivých skladových kartách tovaru, ktorý mu bol dodaný zo strany spoločnosti O., U..G..C.. dokladá aj komu bol tovar dodaný. Daňový úrad Bratislava mal pri kontrole kompletný zoznam vydaných faktúr, z ktorých vyplýva, že tovar, ktorý mu dodala spoločnosť O., U..G..C.., bol predaný jednotlivým odberateľom. Konkrétni odberatelia vyplývajú z pohybov na jednotlivých skladových kartách k tovaru. Od koho tovar spoločnosť O., U..G..C.. kupovala žalobcu nezaujíma a nie je jeho povinnosťou skúmať a preverovať dôveryhodnosť dodávateľov spoločnosti O., U..G..C.., pokiaľ je žalobcovi tovar riadne dodaný. Zdôraznil, že z ním predložených dokladov, a to faktúr (dodávateľských a odberateľských) jednoznačne vyplýva, že tovar žalobca prevzal a tento použil výlučne na jeho uskutočnené zdaniteľné plnenia. Za dodaný tovar žalobca aj riadne zaplatil, o čom svedčia výpisy z účtu, ktoré boli správcovi dane predložené. V týchto obchodoch žalobca jednal s konateľkou J. L.. Poukázal na to, že jej odvolanie z funkcie od 18.07.2011 mu nebola známa a naďalej s ňou jednal, a to až do 05.08.2011, kedy sa dozvedel, že už konateľnou uvedenej spoločnosti nie je. Zdôraznil, že nemal žiadnu možnosť zistiť, že u dodávateľa sa zmenili vnútorné pomery - spoločník a konateľ, a to až do zápisu týchto zmien do obchodného registra. Dovtedy konal v dobrej viere s konateľkou J. L., ktorá vo svojej výpovedi potvrdila, že sa dodanie tovaru pre žalobcu uskutočnilo. Podľa žalobcu skutočnosť, že mu spoločnosť O., U..G..C.. tovar dodala môžu potvrdiť zamestnanci spoločnosti T., H..U.., pričom žalobca viackrát navrhol ich vypočutie. Rovnako tak navrhol v súvislosti so spoločnosťou O., U..G..C.. vyžiadať si pohyby na účte tejto spoločnosti, ktoré by dokladali pohyb peňažných prostriedkov a z ktorých by sa dalo preukázať od koho táto spoločnosť tovar nakúpila. 7. Vo vzťahu k dodávateľovi X. &. S. U..G..C.. uviedol, že dodaný tovar použil výlučne na uskutočnenie zdaniteľných plnení, a to rovnako vo forme dodávok viacerým subjektom. Pohyb na jednotlivých skladových kartách tovaru, ktorý mu bol dodaný zo strany spoločnosti X. &. S. U..G..C.. dokladá aj komu bol tovar dodaný. Daňový úrad Bratislava mal pri kontrole kompletný zoznam vydaných faktúr, z ktorých vyplýva, že tovar, ktorý mu dodala spoločnosť X. &. S. U..G..C.., bol predaný jednotlivým odberateľom. Konkrétni odberatelia vyplývajú z pohybov na jednotlivých skladových kartách k tovaru. Od koho tovar spoločnosť X. &. S. U..G..C.. kupovala žalobcu nezaujíma a nie je jeho povinnosťou skúmať a preverovať dôveryhodnosť dodávateľov spoločnosti X. &. S. U..G..C.., pokiaľ je žalobcovi tovar riadne dodaný. Zdôraznil, že z ním predložených dokladov, a to faktúr (dodávateľských a odberateľských) jednoznačne vyplýva, že tovar žalobca prevzal a tento použil výlučne na jeho uskutočnené zdaniteľné plnenia. Za dodaný tovar žalobca aj riadne zaplatil, o čom svedčia výpisy z účtu, ktoré boli správcovi dane predložené. V týchto prípadoch konateľ spoločnosti X. &. S. U..G..C.. potvrdil, že žalobcovi dodal tovar a že tento nakúpil od dodávateľa spoločnosti Z. U..G..C.. Tiež konateľ spoločnosti Z. U..G..C.. potvrdil dodanie tovaru do skladových priestorov spoločnosti T., H..U.., čiže podľa žalobcu potvrdil dodanie tovaru a úhradu za tovar. Skutočnosť, že mu spoločnosť X. &. S. U..G..C.. tovar dodala mohli potvrdiť zamestnanci spoločnosti T., H..U.., pričom žalobca viackrát navrhol ich vypočutie. Rovnako tak navrhol v súvislosti so spoločnosťou X. &. S. U..G..C.. vyžiadať si pohyby na účte tejto spoločnosti, ktoré dokladujú pohyb peňažných prostriedkov. 8. Pokiaľ sa jedná o dodávateľa spoločnosť L. R., U..G..C.., tak dodaný tovar žalobca rovnako použil výlučne na uskutočnenie zdaniteľných plnení, a to vo forme dodávok viacerým subjektom. Pohyb na jednotlivých skladových kartách tovaru, ktorý mu bol dodaný zo strany spoločnosti L. R., U..G..C.. dokladá aj komu bol tovar dodaný. Daňový úrad Bratislava mal pri kontrole kompletný zoznam vydaných faktúr, z ktorých vyplýva, že tovar, ktorý mu dodala spoločnosť L. R., U..G..C.., bol predaný jednotlivým odberateľom. Konkrétni odberatelia vyplývajú z pohybov na jednotlivých skladových kartách k tovaru. Od koho tovar L. R., U..G..C.. kupovala nemal žalobca dôvod skúmať a preverovať dôveryhodnosť dodávateľov spoločnosti L. R., U..G..C.., pokiaľ mu bol tovar riadne dodaný. Z dokladov, ktoré predložil, a to faktúr (dodávateľských a odberateľských) podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že tovar prevzal a tento použil výlučne na ním uskutočnené zdaniteľné plnenia. Za dodaný tovar žalobca aj riadne zaplatil, o čom svedčia výpisy z účtu. V týchto obchodoch zástupca spoločnosti L. R., U..G..C.. N.. T. X. potvrdil, že tovar žalobcovi dodal a že tento nakúpil od dodávateľa spoločnosti X. &. S., U..G..C.. Aj pri tomto dodávateľovi žalobca navrhol vypočuť zamestnancov spoločnosti T., H..U.. 9. Žalobca dodal, že žalovaný a správca dane pri hodnotení dôkazov nepostupovali podľa § 3 ods. 2 a 3 daňového poriadku, keďže pri daňovom konaní sa dopustili viacerých prieťahov v konaní a hodnotenie dôkazov bolo výlučne jednostranné, žalobcom navrhované dôkazy vykonané neboli, a to napriek tomu, že práve tieto dôkazy by preukázali reálnu existenciu tovaru a uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Namietal preto takéto vyhodnotenie dôkazov v daňovom konaní, ktoré bolo robené jednoznačne v jeho neprospech, hoci všetky dôkazy svedčia o tom, že zdaniteľné prijal, bolo mu dodané, platba zaň bola dôvodná a prijaté zdaniteľné plnenie žalobca v celom rozsahu použil na svoje plnenie, ktoré vykonal. Závery Daňového úradu Bratislava a žalovaného považoval za nepreskúmateľné a išlo len o konštatovania bez reálneho podkladu. Takéto rozhodnutie podľa žalobcu právne neobstojí. Žalovaný a Daňový úrad Bratislava v rámci vyrubovacieho konania nevykonali žiadny z navrhovaných dôkazov. Tieto žalobca navrhoval už predtým v rámci vyjadrenia k protokolu z daňovej kontroly a taktiež ich navrhoval aj v odvolaní proti predchádzajúcemu prvostupňovému rozhodnutiu. 10. Záverom konštatoval, že napriek tomu, že žalovaný a Daňový úrad Bratislava neuznali prijatie zdaniteľných plnení od dodávateľov a tieto prijaté zdaniteľné plnenia vyhodnotili tak, že nenastali, potom sa už vôbec nezaoberali otázkou, keď žalobca nemal neprijať zdaniteľné plnenia, potom ani nemohol uskutočniť zdaniteľné plnenia, a teda mu nevznikla povinnosť platiť DPH podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH (ďalej aj ako „zákon o DPH“), a to z plnení, ktoré podľa žalovaného neprijal. Týmto dochádza k situácii, kedy žalovaný a Daňový úrad Bratislava neuznávajú žalobcovi prijaté zdaniteľné plnenia, ale mu z týchto plnení uskutočnené zdaniteľné plnenia ponechali v celom rozsahu. Teda na odpočet DPH nemá nárok, ale povinnosť odviesť DPH z podľa žalovaného neuskutočnených plnení má. Namietal preto takýto výpočet daňovej povinnosti vo vyrubovacom konaní a žalovaný pri výpočte povinnosti platiť DPH mal podľa neho súčasne zohľadniť a odpočítať z daňovej povinnosti žalobcu podľa neho neuskutočnené zdaniteľné plnenia, t.j. DPH na výstupe. Toto však nevykonal, a preto je jeho rozhodnutie podľa žalobcu nesprávne. 11. Tvrdil a dôkazmi, ktoré predložil alebo navrhol vykonať, preukázal, že vo všetkých obchodných prípadoch, skúmaných Daňovým úradom Bratislava a žalovaným, konal s potrebnou opatrnosťou, pokiaľ šlo o jeho obchodných partnerov. Vykonal všetky zisťovania, ktoré v aktuálnom čase týchto obchodných prípadov bolo možné vykonať a ktoré je od neho ako podnikateľského subjektu súkromného práva možné očakávať a spravodlivo požadovať. Taktiež sa žalobca nedostal vlastnou vinou, či už úmyselne alebo z nedbanlivosti, či už vedome alebo nevedome do takého obchodného vzťahu, ktorý bol alebo mohol byť súčasťou podvodného daňového konania druhých subjektov a žiadne takéto skutočnosti sa ani vo vyrubovacom konaní nepreukázali. Mal za to, že predkladanými dôkazmi sa preukázalo splnenie všetkých zákonných podmienok pre odpočítanie dane podľa § 49 až 54a zákona o DPH. III. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 14.12.2016, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že správca dane nárok na odpočítanie dane žalobcovi nepriznal z dôvodu, že v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu, t.j. dodanie tovaru tak, ako bolo deklarované na predmetných faktúrach a nepreukázal, že prijatý tovar použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, čím nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok na odpočítanie dane uvedených v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 zákona o DPH, na ktorých bezpodmienečné splnenie sa nárok na odpočítanie dane viaže. Nakoľko nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane pri kúpe tovaru, pri ktorom nevznikla daňová povinnosť, porušil ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 zákona o DPH. 13. Žalovaný rozhodnutím č. 103632418/2016 zo dňa 01.08.2016 podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 102956304/2016 zo dňa 18.04.2016, nakoľko zo spisového materiálu a dôkazov v ňom uvedených mal za preukázané, že správca dane zadovážil dostatok dôkazov na prijatie ním prezentovaného záveru, že sporné zdaniteľné obchody sa neuskutočnili. Zo spisového materiálu mal taktiež za preukázané, že žalobca bol súčasťou obchodného reťazca spoločností obchodujúcich s komoditou mäso (reťazec S. G. U..G..C.. > L. R., U..G..C.. > BOLITEX, s.r.o. > R. U..G..C.., Č.; resp. reťazec S. G. U..G..C.. > L. R., U..G..C.. > BOLITEX, s.r.o. > K. K. T. U..G..C.., Č. > W. L. U..G..C.., Č. > S. G. U..G..C.., alebo W.Á. L. U..G..C.., Č. > Z. U..G..C.. > X. &. S. U..G..C.. > BOLITEX, s.r.o. > R. U..G..C.., Č. a K. K. T. U..G..C.., Č., L.. O. U..G..C.. > BOLITEX, s.r.o. > R. U..G..C.., Č. H. K. K. T. U..G..C.., Č.), ktorého reálna existencia nebola preukázaná a ktoré napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v zákone o DPH zneužili princíp fungovania mechanizmu dane z pridanej hodnoty s cieľom získania daňovej výhody neoprávneným odpočítaním dane zo zdaniteľných obchodov, ktorých reálne uskutočnenie nebolo preukázané. 14. S právnou argumentáciou žalobcu uvedenou v žalobe sa žalovaný nestotožnil. Trval na svojom závere a argumentoch uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí. Žalobné námietky považoval za obsahovo a vecne identické s dôvodmi, ktoré žalobca uviedol v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane. Podaná žaloba bola takmer doslovným opisom odvolania. Konštatoval, že k identickým námietkam uvedeným v žalobe i odvolaní zaujal podrobné stanovisko už v rámci odvolacieho konania a na tomto stanovisku zotrvával. V žalobou napadnutom rozhodnutí sa žalovaný so všetkými v odvolaní namietanými skutočnosťami vysporiadal a skutkovo a právne ich žalobcovi objasnil. Naproti tomu žalobca svoje tvrdenia o reálnom uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal a taktiež žiadne zo zistení správcu dane v podanej žalobe relevantným dôkazom nespochybnil. Žalobca v podanej žalobe právnu argumentáciu žalovaného podloženú jednotlivými ustanoveniami zákona o DPH, daňového poriadku, ako aj vnútroštátnou a európskou legislatívou (rozsudky NS SR a ESD, na ktoré žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí poukazoval) žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátil a dá sa povedať, že sa k nej vôbec nevyjadril a zhodne s podaným odvolaním uvádzal len svoje domnienky a subjektívne presvedčenie, že správca dane nekonal v súlade so základnými zásadami správy daní, nesprávne a jednostranne vyhodnotil dôkazy, nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom, neprihliadol na vzájomné súvislosti medzi vykonanými dôkazmi a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalovaného žalobca svoje tvrdenie nepreukázal žiadnym dôkazom majúcim podobu faktu - nekonkretizoval, ktoré dôkazy správca dane vyhodnotil jednostranne a nesprávne a v čom spočívala táto nesprávnosť, ktorými dôkazmi sa nezaoberal, ktoré vykonané dôkazy nehodnotil vo vzájomných súvislostiach a v čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci. Žalovaný k predmetnému tvrdeniu žalobcu zaujal svoje stanovisko na str. 4-16 žalobou napadnutého rozhodnutia a na svojom stanovisku zotrval. 15. Dôvodil, že tak správca dane, ako i žalovaný postupovali presne v intenciách ust. § 3 ods. 3 daňového poriadku a pri svojom rozhodovaní vzali do úvahy všetky dôkazy predložené žalobcom, ako i dôkazy, ktoré získal správca dane svojou vlastnou činnosťou, každý dôkaz skúmali jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadali na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Všetky svoje závery a zistenia podložili relevantnými dôkazmi, ktoré majú reálny podklad vo vykonanom dokazovaní a sú súčasťou priloženého administratívneho spisu. Naproti tomu tvrdenia žalobcu o reálnom uskutočnení sporných zdaniteľných obchodov sú len v rovine holých konštatovaní bez akejkoľvek preukaznej hodnoty. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že v daňovom konaní nie je možné určitú skutočnosť len tvrdiť, ale je potrebné vedieť tvrdenú skutočnosť aj preukázať (Uznesenie III ÚS 401/09-17, kde Ústavný súd SR judikoval, že platiteľ má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať). 16. Ďalej bol žalovaný toho názoru, že z administratívneho spisu a dôkazov v ňom priložených jednoznačne vyplýva, že šetrením správcu dane bolo preukázané, že k reálnym dodávkam tovaru (mäsa) v obchodnom reťazci, ktorého aktívnou súčasťou bol aj žalobca (viď bod 13 tohto rozsudku) nedošlo, t.j. zdaniteľný obchod sa neuskutočnil. Rozsiahlym šetrením správcu dane reálne dodanie tovaru deklarované na faktúrach vystavených žalobcovi dodávateľmi S. G. U..G..C.., L. R., U..G..C.., X. &. S. U..G..C.. a O. U..G..C.. nebolo preukázané. Obchodovanie s predmetným tovarom (mäso) prebiehalo v rámci umelo vytvoreného obchodného reťazca viacerých spoločností z tuzemska i zahraničia (Česká republika), predmetný tovar sa v rámci vytvoreného obchodného reťazca posúval len fakturačne, pričom na začiatku obchodného reťazca i jeho konci bol nekontaktný daňový subjekt, resp. sa tovar fakturačne opätovne vracal späť k subjektu, ktorý ho už raz nakúpil a predal - tzv. karuselový (reťazový) obchod predstavujúci zneužitie práva (S. G. U..G..C.. > L. R., U..G..C.. > BOLITEX, s.r.o. > K. K. T. U..G..C.., Č. > W. L. U..G..C.., Č. > S. G. U..G..C..). Na jednotlivých stupňoch obchodného reťazca nebola vykonaným šetrením preukázaná reálna existencia tovaru, nebol zistený jeho pôvod, výrobca, dovozca a ani jeho konečný spotrebiteľ. Tovar bol uskladnený na jednom mieste, nedochádzalo k jeho preprave, presúval sa len fakturačne v rámci jedného skladu patriaceho spoločnosti T. H..U.. U.; naviac neboli predložené ani žiadne prepravné doklady preukazujúce prvotnú prepravu predmetného tovaru do skladov spoločnosti T. H..U.. U.. Žalobca ani žiaden jeho obchodný partner, či už dodávateľ alebo odberateľ, resp. ďalší subjekt v reťazci, nemali o danom tovare takmer žiadnu vedomosť, nepreukázali pôvod ani kvalitu tovaru, s ktorým mali obchodovať, nepreukázali, že predmetný tovar bol v čase obchodovania vhodný na humánnu, veterinárnu alebo akúkoľvek inú spotrebu a že spĺňal akékoľvek požiadavky na vysledovateľnosť podľa potravinového práva v súvislosti s potravinami živočíšneho pôvodu (neboli predložené žiadne certifikáty k danému tovaru oprávňujúce s daným tovarom obchodovať v rámci EÚ). Podľa žalovaného žalobca ani žiaden jeho obchodný partner, či už dodávateľ alebo odberateľ, resp. ďalší subjekt v reťazci, nepreukázali realizovanie žiadnych marketingových aktivít v snahe získať dodávateľa a následne i odberateľa predmetného tovaru (t.j. nevyvíjali žiadne sprievodné obchodné aktivity). 17. Uviedol, že v obchodnom reťazci, v ktorom dochádzalo ku kúpe a predaji predmetného tovaru, buď neboli medzi obchodnými partnermi uzavreté žiadne riadne kúpne zmluvy, v ktorých by boli uvedené individuálne požiadavky na druh a množstvo tovaru, výrobcu, jeho kvalitu, dobu použiteľnosti a iné špecifiká, alebo v prípade, ak aj nejaké zmluvy uzavreté boli (Rámcové kúpne zmluvy uzavreté medzi predávajúcimi S. G. U..G..C.., O. U..G..C.., X. &. S. U..G..C.. a žalobcom, resp. medzi žalobcom a kupujúcimi K. K. T. U..G..C.., Č. H. R. U..G..C.., Č.), v týchto zmluvách (čl. I bod 2 a 3) bolo uvedené, že tovar bude dodaný na základe objednávky, ktorá musí obsahovať stanovené obligatórne náležitosti, pričom ani v jednom prípade takáto objednávka zo strany žalobcu alebo jeho obchodných partnerov predložená nebola. Rovnako tak neboli predložené dodacie listy podľa čl. III bod 2 predmetných zmlúv, v ktorých by kupujúci potvrdili prevzatie tovaru. Taktiež neboli preukázané úhrady faktúr za dodávku tovaru na jednotlivých stupňoch obchodného reťazca tak, ako boli fakturované, podobne neboli preukázané žiadne reálne toky peňazí vo fakturovaných sumách. Neboli preukázané žiadne skutočnosti týkajúce sa dohodnutého spôsobu v prípade reklamácie daného tovaru. Žalobca ani žiaden jeho obchodný partner, resp. ďalší subjekt v obchodnom reťazci dodávaný tovar žiadnym spôsobom nepreberali ani nekontrolovali (vôbec ho nevideli), čo je v bežnom obchodnom styku a tzv. poctivom obchodnom styku úplnou samozrejmosťou. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/51/2010 z 8.12.2011 v spojení s Uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS504/2012-9 z 9.10.2012, kde okrem iného súd zdôraznil, že „...zákonnú ochranu požíva len poctivý obchodný styk. Pre viaceré spoločnosti v reťazci platí, že ich sídla boli virtuálne (vrátane žalobcu), nezamestnávali žiadnych zamestnancov, nevlastnili žiadny majetok, mechanizmy, technológiu, dopravné prostriedky, skladové priestory, čím nepreukázali, že by mali vytvorené reálne predpoklady na vykonávanie ekonomickej činnosti s uvedenou komoditou. Tiež bolo zistené personálne prepojenie medzi jednotlivými článkami obchodného reťazca prostredníctvom osôb p. O. a p. X.. V rámci daňových kontrol vykonaných u žalobcu za iné zdaňovacie obdobia daňové orgány zistili, že obchodný reťazec firiem deklarujúcich obchodovanie s mäsom sa rozrastal o ďalšie subjekty, pri ktorých bolo zistené personálne prepojenie prostredníctvom ďalších osôb, a to p. L., L.. A., L.. P., L.. T., L.. U. a nebola zistená reálna hospodárska činnosť týchto subjektov s komoditou mäso. V spoločnostiach v reťazci dochádzalo často k prevodu obchodných podielov, k zmene spoločníkov a konateľov na osoby rizikové, a to za účelom zakryť umelý charakter ich ekonomickej činnosti, spoločnosti sa stali nekontaktné, nebolo k dispozícii účtovníctvo spoločností, ktoré by preukazovalo ich hospodársku činnosť. Viaceré spoločnosti boli po začatí preverovania ich hospodárskej činnosti daňovými orgánmi vymazané z obchodného registra. 18. Ďalej žalovaný poukázal na to, že prvotní dodávatelia v zistenom reťazci, a to spoločnosti S. G. U..G..C.. H. Z. U..G..C.. boli nekontaktní, na adrese zapísanej v obchodnom registri nesídlili, ide o virtuálne sídla. Takéto sídlo spoločnosti podľa žalovaného nemožno považovať za miesto výkonu ekonomickej (hospodárskej) činnosti spoločnosti, nakoľko pod pojmom „sídlo ekonomickej činnosti“ sa na účely dane z pridanej hodnoty považuje stále miesto vykonávania samostatnej a nezávislej ekonomickej činnosti, z ktorej sa dosahuje príjem a ktoré disponuje na jednej strane materiálnym vybavením (napr. kancelárske priestory) potrebným na vykonávanie ekonomickej činnosti z tohto miesta a na strane druhej personálnym vybavením (zamestnancami) potrebným na vykonávanie uvedenej ekonomickej činnosti z tohto miesta. Uvedený záver vyplýva aj z rozsudku ESD C-73/06 Pflanzer, v zmysle ktorého sa za sídlo ekonomickej činnosti spoločnosti považuje miesto, kde sa prijímajú zásadné rozhodnutia riadiaceho orgánu spoločnosti a kde sa uskutočňujú úlohy ústredia tejto spoločnosti. Fiktívne usadenie sa (virtuálne sídlo), nie je možné kvalifikovať ako sídlo ekonomickej (hospodárskej) činnosti spoločnosti. V zmysle záveru predmetného rozsudku, ak sídlo spoločnosti nezodpovedá sídlu jej ekonomickej činnosti, je daňová správa oprávnená považovať podnik za fiktívny a vyvodiť z toho náležité daňové dôsledky. 19. Zdôraznil, že ďalší dodávateľ, spoločnosť O. U..G..C., dodanie tovaru žalobcovi poprel. Konateľ tejto spoločnosti p. L. pred miestne príslušným správcom dane potvrdil, že odberateľské faktúry vystavené pre žalobcu sú fiktívne, on ich nevystavil ani nepodpísal, pečiatka nie je zhodná s pečiatkou, ktorú uvedené spoločnosť používala v čase keď bol jej konateľom (t.j. v preverovanom období august 2011), žalobcu nepozná, ani s ním neobchodoval. Podľa jeho výpovede spoločnosť O. U..G..C.. sa v čase keď bol konateľom zaoberala činnosťou zameranou na stavebné materiály a nie obchodom s mäsom. Vyjadrenia bývalej konateľky tejto spoločnosti p. L. i konateľa spoločnosti X. &. S. s.r.o. p. W. o dodaní tovaru žalobcovi sa vykonaným šetrením nepotvrdili. Pani L. v zdaňovacom období august 2011 už nebola konateľkou spoločnosti O. U..G..C.., a teda nemohla za túto spoločnosť konať a uzatvárať obchody so žalobcom. Čo sa týka vyjadrenia p. W., tak jeho vyjadrenie bolo v rozpore s predloženými dokladmi, ktoré mali preukazovať skutočné dodanie tovaru žalobcovi deklarované na fa. č. 110100 zo dňa 11.08.2011. Podľa tejto faktúry mala spoločnosť X. &. S. U..G..C.. dodať žalobcovi tovar dňa 11.08.2011. Predmetný tovar mala táto spoločnosť nadobudnúť od spoločnosti Z. s.r.o. dňa 10.08.2011 a tá od českej spoločnosti W. L. U..G..C.. (doklad o nadobudnutí predložený nebol). Tovar mal byť dodaný od spoločnosti Z. U..G..C.. priamo žalobcovi do skladu spoločnosti T., H..U.., U.. Podľa predloženej fa. č. 110100 a dodacieho listu bol však tovar dodaný žalobcovi až dňa 11.08.2011 a na sklad spoločnosti T., H..U.. podľa príjemky CP/1055/11 prijatý až dňa 12.08.2011, pričom ukladateľom (príjemcom) tovaru nebol žalobca, ale spoločnosť X. U., U..G..C.. Z predložených dokladov zároveň vyplynulo, že druh tovaru uvedený na fa. č. 110100 sa okrem množstva nezhodoval s druhom tovaru uvedeným na skladovej príjemke PRJ1000082 spoločnosti žalobcu, ani s druhom tovaru uvedeným na príjemke CP/1055/11 20. Dôvodil, že žalobca nakúpený tovar deklaroval ako intrakomunitárne dodanie tovaru do iného členského štátu EU, konkrétne do Českej republiky spoločnostiam K. K. T. U..G..C.., Č. (ďalej aj ako „K., Č.“) a R. U..G..C.., Č.. Vo vzťahu k spoločnosti K., Č. bolo šetrením českej finančnej správy zistené, že táto spoločnosť na sídle spoločnosti nesídli, nevykonáva tam žiadnu ekonomickú činnosť a ide len o virtuálne sídlo. Podľa vyjadrenia zástupcu spoločnosti všetok tovar dodaný dodávateľmi mal končiť v sklade spoločnosti G. U..G..C.., ktorá na základe zmluvy poskytovala spoločnosti K., Č. kompletné služby skladovania a manipulácie s tovarom, vrátane vedenia skladovej evidencie. Predmetná zmluva predložená nebola. Spoločnosť K., ČR tovar žiadnym spôsobom nekontrolovala, pri nakládke a vykládke tovaru nebol nikdy prítomný ani zástupca spoločnosti. Táto spoločnosť v danom čase vzniknuté daňové povinnosti nehradila. Spoločnosť K., Č. bola významným zahraničným odberateľom žalobcu aj v iných zdaňovacích obdobiach, v ktorých boli vykonávané daňové kontroly. Šetrením českej finančnej správy sa dodanie tovaru menovanej spoločnosti nepotvrdilo ani v jednom prípade. V rámci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie jún 2012 česká finančná správa správcovi dane oznámila, že menovaná spoločnosť je nekontaktná a rovnako aj jej bývalý konateľ W. P.. Spoločnosť bola prevedená na nekontaktných spoločníkov H. U..G..C.. a Q. G. U..G..C.., neboli predložené žiadne doklady preukazujúce jej reálnu hospodársku činnosť. Česká finančná správa oznámila, že obchody spoločnosti K., Č. boli poznačené podvodom, boli predmetom šetrenia Polície ČR a tovar, ktorý mala nakúpiť od žalobcu (spoločnosti BOLITEX, s.r.o.) bol obratom vyvážaný späť na územie Slovenskej republiky na okruh slovenských daňových subjektov okolo žalobcu (spoločnosti BOLITEX, s.r.o.). Obchodné podiely spoločnosti K., Č. boli nadobudnuté slovenskými spoločnosťami H. U..G..C.. a Q. G. U..G..C. len za účelom výmazu menovanej spoločnosti z obchodného registra. Túto informáciu poskytol správcovi dane svedok - p. T. T., oprávnený konať za spoločnosť H. U..G..C.. Uviedol tiež, že o činnosti spoločnosti K. Č. nemá žiadne informácie a nedisponuje ani žiadnymi dokladmi tejto spoločnosti. Vo vzťahu k spoločnosti R. U..G..C.. žalovaný uviedol, že preverovaním dodávok tovaru menovanej spoločnosti bolo českou finančnou správou opätovne zistené, že ide o nekontaktnú spoločnosť, sídliacu na virtuálnom sídle, ktorá je zapojená do reťazca firiem deklarujúcich fiktívne obchody s mrazeným tovarom a čerpajúcich fiktívne nadmerné odpočty DPH. 21. Podľa žalovaného nebolo potvrdené ani skladovanie tovaru v spoločnosti T., H..U.. Táto spoločnosť v zdaňovacom období august 2011 nebola v zmluvnom vzťahu so žalobcom, čo potvrdil aj zástupca tejto spoločnosti N.. O. Q. pred miestne príslušným správcom dane. Zmluva o skladovaní, zmrazovaní a skladových službách č. SLA 41/2011, na ktorú žalobca poukazuje, bola uzavretá až dňa 08.11.2011, a teda neoprávňovala žalobcu v zdaňovacom období august 2011 svoj tovar v mraziarňach skladovať. Čo sa týka zmluvy o uložení veci zo dňa 03.01.2011 uzavretej medzi spoločnosťou BOLITEX Slovakia, s.r.o. a žalobcom (ide o personálne prepojené osoby), v ktorej sa spoločnosť BOLITEX Slovakia, s.r.o, zaviazala mrazený potravinársky tovar patriaci žalobcovi bezplatne opatrovať v skladových priestoroch spoločnosti T., H..U.. U., žalovaný uviedol, že na takúto činnosť nemala spoločnosť BOLITEX Slovakia, s.r.o. od skladovateľa oprávnenie, čo potvrdil aj zástupca mraziarní N.. Q., keďže v zmluve uzavretej so spoločnosťou BOLITEX Slovakia, s.r.o. ako ukladateľom č. SLA 11/2011 zo dňa 20.12.2010 nebola klauzula o poskytovaní skladových priestorov ukladateľom tretím osobám. 22. Žalovaný zastával názor, že na základe vyššie uvedených zistení bol správca dane oprávnený vyvodiť záver, že nebola preukázaná materiálna existencia deklarovaných zdaniteľných plnení, t.j. nebol preukázaný predmet dane (existencia tovaru, s ktorým sa malo obchodovať) a doklady, ktoré tento predmet dane deklarovali, boli vystavené len formálne, bez materiálneho základu. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že predložením dodávateľských a odberateľských faktúr, resp. vyjadrením dodávateľov jednoznačne preukázal, že tovar prevzal a tento výlučne použil na ním uskutočnené zdaniteľné plnenia. K uvedenému tvrdeniu žalovaný zaujal podrobné stanovisko na str. 10-12 žalobou napadnutého rozhodnutia a na tomto stanovisku zotrval. K uvedenému žalovaný naviac uviedol, že sama skutočnosť, že si žalobca splnil povinnosť predložiť doklady za kontrolované zdaňovacie obdobie, nie je sama o sebe postačujúca na preukázanie reálneho uskutočnenia hospodárskych operácií. Podmienkou priznania nároku na odpočítanie dane u daňového subjektu nie sú dodávateľské faktúry alebo iné listinné doklady, ale reálne uskutočnenie nákupu tovarov a služieb a preukázanie ich použitia na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Samotná existencia faktúry alebo iného dokladu, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre, ak nie je vierohodne preukázané, že zdaniteľný obchod na nej deklarovaný sa skutočne uskutočnil. Z právnej úpravy uvedenej v § 49 ods. 1 a 2 v spojení s § 19 zákona o DPH podľa žalovaného vyplýva, že základným predpokladom pre vznik práva na odpočítanie dane z faktúry je preukázanie vzniku daňovej povinnosti, t.j. preukázanie uskutočnenia zdaniteľného obchodu dodávateľom na nej uvedeným. Pokiaľ nie je preukázaný vznik daňovej povinnosti (t.j. uskutočnenie zdaniteľného obchodu), nie je možné uplatniť právo na odpočítanie dane. Ďalším zákonným predpokladom pre uplatnenie odpočítania dane z faktúry je preukázanie skutočnosti, že platiteľ prijaté plnenie, z ktorého si uplatňuje odpočítanie dane, použije na uskutočňovanie svojich zdaniteľných obchodov. Tieto hmotnoprávne podmienky musia byť splnené súčasne a v daňovom konaní samostatne preukázané. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje). Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý si nárok na odpočítanie dane uplatňuje, preukázal existenciu splnenia podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie dane stanovil. Pri zdaniteľných obchodoch deklarovaných na sporných faktúrach žalobca splnenie týchto zákonom stanovených podmienok nepreukázal, a preto mu nemohol byť nárok na odpočítanie dane z predmetných faktúr uznaný ako oprávnený. 23. Čo sa týka vyjadrení zástupcov dodávateľov - p. L. a p. W., že tovar žalobcovi dodali, k uvedenému žalovaný uviedol, že vierohodnosť a pravdivosť ich vyjadrení nebola v rámci vykonaného rozsiahleho šetrenia správcu dane preukázaná. Námietku žalobcu, že správca dane ignoroval jeho požiadavku vykonať ním navrhované dôkazy žalovaný považoval za nedôvodnú. Uviedol, že z administratívneho spisu je ľahko overiteľné, že žalobca v priebehu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie august 2011 nenavrhol vykonať žiadny dôkaz. Požiadavku vykonať vypočutie zamestnancov spoločnosti T., H..U.. vzniesol až v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. S touto sa žalovaný vysporiadal na str. 14 napadnutého rozhodnutia a na svojom stanovisku zotrvával. Zastával názor, že vzhľadom na získané dôkazy, ktoré mal správca dane už k dispozícii, by vypočutie zamestnancov uvedenej spoločnosti nebolo účelné a ani hospodárne, nakoľko by nemohlo vo veci priniesť pre žalobcu priaznivejší výsledok. Žalovaný v tejto súvislosti dodal, že správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Za nepravdivé považoval tvrdenie žalobcu, že už vo vyjadrení k protokolu žalobca navrhol vykonať ním uvedené dôkazy, nakoľko žalobca žiadne vyjadrenie k protokolu nepodal. Rovnako tak je irelevantná námietka vo vzťahu k vyjadreniu Regionálnej veterinárnej správy Bratislava - mesto, nakoľko správca dane ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach na danú skutočnosť nepoukazujú. 24. Žalovaný mal za to, že vykonaním dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že žalobca bol súčasťou reťazových (karuselových) obchodov predstavujúcich zneužitie práva tak, ako uvádza ESD v rozsudku C-255/02 Halifax. Pri reťazových obchodoch platí, že pokiaľ prvý článok obchodného reťazca tovar nedodá, nemôže byť tento tovar predmetom obchodovania na ďalších stupňoch obchodného reťazca, odporovalo by to zásadám logického myslenia a správneho uváženia. Z uvedeného jednoznačne podľa žalovaného vyplýva, že žalobca nielen, že mohol vedieť, ale aj vedel, že plnenia, ktoré predchádzali a zároveň aj nasledovali po jeho plnení boli poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, nakoľko týmto podvodom boli poznačené aj samotné plnenia realizované žalobcom, t.j. plnenia medzi priamym dodávateľom žalobcu, žalobcom a jeho priamym odberateľom. Tento záver podporuje aj tá skutočnosť, že všetky zúčastnené spoločnosti obchodovali medzi sebou navzájom viac rokov, existenciu tovaru žiadnym spôsobom nekontrolovali, nevedeli jeho pôvod, výrobcu, skladovali ho na rovnakom mieste, nevykonávali žiadne dodania tovaru konečnému spotrebiteľovi, boli personálne prepojené, a teda nie je možné tvrdiť, že o aktivitách s deklarovanými fiktívnymi obchodmi žalobca nevedel. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie ESD vo veci Kittel C-439/04 a Recolta Recykling C-440/04, kde vo vzťahu k nedbanlivosti a úmyslu je Európsky súdny dvor tohto názoru, že osobe povinnej k dani, ktorá vedela alebo musela vedieť, že prijatím určitého plnenia sa bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom v oblasti dane z pridanej hodnoty, môže byť uplatnenie nároku na odpočet dane odopreté. Taktiež vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočítanie dane, ak sa vo svetle objektívnych dôkazov skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH aj vtedy, keď sú splnené kritéria, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Žalovaný mal za to, že vykonaným šetrením správcu dane bolo preukázané, že žalobca sa zúčastňoval fiktívnych plnení, ktoré boli súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. K tvrdeniu žalobcu, že daňové orgány mu na jednej strane neuznávajú odpočet dane na vstupe z plnení, ktoré sa neuskutočnili a na strane druhej mu ponechávajú povinnosť platiť daň podľa § 19 zákona o DPH z týchto neprijatých plnení na výstupe, žalovaný uviedol, že nie je pravdivé. V danom prípade žalobca žiadnu daň z fiktívne deklarovaných uskutočnených plnení na výstupe neplatil, nakoľko deklaroval dodanie tovaru do iného členského štátu od dane oslobodené v zmysle § 43 zákona o DPH. Správca dane mu tieto fiktívne dodávky na výstupe v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH nedodanil, a to práve z dôvodu, že sa jednalo o fiktívne plnenia, ktoré žalobca na vstupe neprijal, a teda ich nemohol následne ani v tuzemsku predať. IV. Konanie na správnom orgáne 25. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu na základe Upovedomenia o vykonaní daňovej kontroly zo dňa 10.11.2011 kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie august 2011, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 279095/2016 zo dňa 16.03.2016, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 21.03.2016. Žalobca sa v stanovenej lehote k zisteniam uvedeným v protokole nevyjadril a rovnako tak sa v určený deň prerokovania protokolu, t.j. 11.04.2016, na jeho prrrokovaní nezúčastnil. V zmysle § 15 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. bol tento deň považovaný za deň prerokovania a doručenia protokolu bez účasti žalobcu, o čom správca dane spísal úradný záznam č. 457681/2016 zo dňa 11.04.2016. 26. Správca dane kontrolou predložených dokladov zistil nasledovné skutočnosti, ktoré neskôr premietol do protokolu a preskúmavaného rozhodnutia. 27. Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období august 2011 odpočítal daň z tovarov a služieb nakúpených v tuzemsku v zmysle § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH v celkovej výške XXX.XXX,XX Eur z dodávateľských faktúr od dodávateľov S. G. U..G..C.., X. &. S. U..G..C.., O. U..G..C.. H. L. R. s.r.o., a to za nákup tovaru: kuracie a morčacie prsia. 28. Vo vzťahu k dodávateľovi S. G. U..G..C.. správca dane zistil, že adresa sídla spoločnosti je virtuálna a na žiadosť o predloženie dokladov uvedený daňový subjekt nereagoval. Na opakované predvolanie bývalého konateľa uvedenej spoločnosti p. T. P., ktorý túto funkciu zastával v čase realizovania predmetných obchodov (august 2011), sa tento opakovane ospravedlňoval z osobných dôvodov. Rovnako tak žalobca nereagoval na opakované upovedomenia o vypočutí svedka. Správca dane opakovane predvolal na výsluch súčasného konateľa uvedenej spoločnosti p. T. V.J., pričom zásielka s predvolaním sa správcovi dane opakovane vracala s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote“. Správca dane sa konateľa spoločnosti S. G. U..G..C.. snažil predviesť aj prostredníctvom Obvodného oddelenie PZ Trenčín, pričom z odpovede Krajského riaditeľstva PZ Treníčn vyplýva, že predvedenie p. T. V. bolo vykonané s negatívnym výsledkom, nakoľko sa v mieste bydliska nezdržiaval, pričom od susedov bolo zistené, že menovaný sa presťahoval na im neznámu adresu v O. na U. Y.. 29. Zo zápisnice z ústneho pojednávania s konateľom dodávateľa O. U..G..C.. p. T. L., ktorú spísal miestne príslušný správca dane, vyplýva, že p. T. L. spoločnosť O. U..G..C.. predaj v januári 2012. Pri predaji spoločnosti odovzdal novému konateľovi Q. I. aj príslušné doklady. Ďalej sa vyjadril, že spoločnosť žalobcu nepozná, a neobchodoval s ňou. Predmetné faktúry sú podľa vyjadrenia p. T. L. fiktívne, ako konateľ spoločnosti O. U..G..C.. ich nevystavoval a zdaniteľné plnenia uvedené na faktúrach neuskutočnil. Faktúry nepodpísal a pečiatka mala byť z iného obdobia, v akom bol on konateľom spoločnosti O. U..G..C.. Zo zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti O. U..G..C.. zo dňa 18.07.2011 vyplýva, že k tomuto dňu bola odvolaná z funkcie konateľky p. J. L. a menovaný nový konateľ p. T. L.. Správca dane vykonal výsluch svedka - p. J. L., ktorá nevedela odpovedať na otázky správcu dane ohľadom prepravy, nákupu a pôvodu tovaru. Dodanie tovaru pre odberateľa (žalobcu) potvrdila aj napriek tomu, že v čase realizovania obchodu už nebola konateľkou spoločnosti O. U..G..C.. 30. Z vyjadrení konateľa dodávateľa X. &. S. U..G..C.. L.. G. W. vyplýva, že táto spoločnosť vykonala dodanie tovaru žalobcovi, pričom tovar nakúpila od spoločnosti Z., U..G..C.. Spoločnosť Z. U..G..C.. mala zabezpečiť a vykonať prepravu priamo žalobcovi ako odberateľovi. K úhrade prepravy sa p. G. W. vyjadriť nevedel. Predmetný tovar nemal byť skladovaný spoločnosťou X. &. S. U..G..C.., bol prepravený priamo od dodávateľa Z., U..G..C.. odberateľovi žalobcovi, a to na základe telefonického dohovoru, pokynu zaslaného e-mailom alebo na základe inštrukcie v dodacom liste. Zo zistení týkajúcich sa spoločnosti Z. U..G..C.. vyplýva, že táto spoločnosť má virtuálne sídlo a zásielka s výzvou na predloženie dokladov sa správcovi dane opakovane vracala ako neprevzatá v odbernej lehote. Rovnako tak sa správcovi dane nepodarilo predvolať na výsluch svedka konateľa spoločnosti Z. U..G..C.. L.. U. L., občana Maďarska, pričom zásielka sa správcovi dane vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Bývalý konateľ spoločnosti Z. U..G..C.. L.. J. W. zaslal správcovi dane ospravedlnenie z neúčasti na výsluchu svedka, v ktorom zároveň uviedol, že pre spoločnosť X. &. S. U..G..C.. v danom období august 2011 zabezpečovali kuracie prsia, ktorých nákup bol realizovaný v českej spoločnosti W. L. U..G..C..., kde tovar nakúpili a dodali na miesto určenia, čo v danom prípade boli T., H..U.. Prepravu mal zabezpečovať predávajúci. Za tovar bolo zaplatené bankovými prevodmi. Prehlásil, že tovar bol fyzicky doručený a uhradený v plnom rozsahu. 31. Splnomocnený zástupca spoločnosti L. R. U..G..C.. N.. T. X. sa pred miestne príslušným správcom dane vyjadril, že predmetné faktúry spoločnosť vystavila a zaúčtovala v zdaňovacom období august 2011. Časť tovaru dodaného žalobcovi nakúpila od spoločnosti S. G. U..G..C.. a časť od spoločnosti BOLITEX Slovakia s.r.o. Preprava tovaru bola zabezpečená spoločnosťou S. G. U..G..C.. rovno odberateľovi (žalobcovi) a nakoľko spoločnosti L. R. U..G..C.. a žalobca majú spoločné skladovacie priestory, doprava bola zahrnutá v cene tovaru. Tovar nakúpený od spoločnosti BOLITEX Slovakia s.r.o. bol vozidlami spoločnosti L. R. U..G..C.. prepravený do predajní spoločnosti žalobcu. Spoločnosť L. R. U..G..C.. tovar skladuje v skladoch spoločnosti T., H..U.. N.. T. X. predložil zmluvu o skladovaní, zmrazovaní a skladovacích službách zo dňa 15.02.2011 uzavretú medzi spoločnosťami L. R. U..G..C.. a spoločnosťou T., H..U.. Taktiež rámcovú kúpnu zmluvu uzavretú medzi žalobcom ako kupujúcim a spoločnosťou L. R., U..G..C.. ako predávajúcim. 32. Správca dane preveroval poskytovanie skladovacích priestorov spoločnosťou T., H..U.. pre spoločnosti žalobcu a BOLITEX Slovakia, s.r.o. Z vyjadrenia splnomocneného zástupcu spoločnosti T., H..U.. správca dane zistil, že táto spoločnosť má uzavretú zmluvu o skladovaní so spoločnosťou BOLITEX Slovakia s.r.o. č. SLA 11/2011 zo dňa 20.12.2010 a so spoločnosťou žalobcu č. SLA 41/2011 zo dňa 08.11.2011. V oboch zmluvách sa nenachádza klauzula o poskytovaní skladových priestorov tretím osobám. 33. Žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období august 2011 deklaroval dodanie tovaru a služieb do iného členského štátu (Českej republiky) oslobodené od dane v zmysle § 43 zákona o DPH, a to na základe faktúr vystavených českým odberateľom R. U..G..C.., O. U..G..C.. H. K. &. U., U..G..C.. (neskôr K., Č.), predmetom ktorých bolo dodanie tovaru: kuracie a morčacie prsia. 34. Zo zistení získaných z medzinárodnej výmeny informácií vo vzťahu k spoločnosti R. U..G..C.. okrem iného vyplýva, že táto spoločnosť je nekontaktná a na výzvy zaslané správcom dane nereaguje. Pri preverení sídla tejto spoločnosti bolo zistené, že tam absentuje označenie a poštová schránka. V súvislosti s touto spoločnosťou neboli predložené žiadne doklady, ktoré by preukazovali, že vykonáva podnikateľskú činnosť. Z dôvodu neplnenia si povinností bola uvedenej spoločnosti zrušená registrácia DPH k 07.06.2012. 35. Zo zistení získaných z medzinárodnej výmeny informácií vo vzťahu k spoločnosti K. &. U., U..G..C.. (K., Č.) vyplýva, že táto spoločnosť tovar podľa predloženej faktúry nakúpila a následne ho predala spoločnosti W. L. U..G..C.. Za spoločnosť FG. &. U., U..G..C.. (K., Č.) tovar mala prevziať česká spoločnosť G. U..G..C.., s ktorou má spoločnosť K. &. U., U..G..C.. (K., Č.) uzavretú zmluvu o prenájme mraziacej komory. Preprava mala byť zahrnutá v cene tovaru a úhrada faktúry bola vykonaná bezhotovostne. Správca dane v tejto súvislosti preveroval pohyb tovaru od spoločnosti K. &. U., U..G..C.. (K., Č.) k spoločnosti W. L. U..G..C.. a z medzinárodnej výmeny informácií zistil, že spoločnosť W. L. U..G..C.. tovar (morčacie prsia) od spoločnosti K. &. U., U..G..C.. (K., Č.) nakúpila a prepravila svojím nákladným automobilom od českej spoločnosti G. U..G..C.., kde mal byť tovar uskladnený. Za tovar bolo zaplatené bankovým prevodom. Následne bol tovar dodaný slovenskej spoločnosti S. G. U..G..C.. 36. Žalovaný a správca dane vo veci vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom odôvodnenia týchto rozhodnutí sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým ich častiam vyjadril nižšie. V. Posúdenie veci 37. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 38. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 39. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 40. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 41. Od 01.01.2012 nadobudol účinnosť zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 165 ods. 2 tohto zákona, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov (podľa zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov). 42. Zákon č. 511/1992 Zb. v ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa cit. ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. 43. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov. 44. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. 45. Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. 46. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. 47. Podľa § 15 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo: a/ na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, b/ byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, d/ nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e/ klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f/ vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g/ nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe. 48. Podľa § 15 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a/ umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b/ zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c/ poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d/ predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e/ predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, f/ umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g/ zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3). 49. Podľa § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb. o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu. 50. Podľa § 15 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. po prerokovaní protokolu protokol podpisuje kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca a zamestnanec správcu dane. Odmietnutie podpisu kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom zamestnanec správcu dane v protokole zaznamená spolu s dôvodom odmietnutia, ak je mu známy. Jedno vyhotovenie protokolu odovzdá zamestnanec správcu dane kontrolovanému daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi. Deň prerokovania protokolu sa považuje za deň jeho doručenia. Ak kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca odmietne protokol podpísať alebo prevziať, alebo sa sám alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve, považuje sa za deň prerokovania a doručenia protokolu deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu. 51. Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 52. Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 53. Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. 54. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. 55. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 56. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. 57. Podľa § 49 ods. l zákona o DPH právo na odpočítanie dane z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Keďže daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo služby, to znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. 58. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 59. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 60. Daňové konanie je zamerané na zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoju povinnosť riadne odviesť daň do štátneho rozpočtu. Daňový poriadok a predtým účinný zákon č. 511/1992 Zb. obsahujú osobitnú úpravu preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj uveriteľnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie. 61. Úlohou súdu v danom konaní bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 103632418/2016 zo dňa 01.08.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 102956304/2016 zo dňa 18.04.2016, ktorým bol žalobcovi ako daňovému subjektu určený rozdiel dane v sume XXX.XXX,XX Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011, nebol priznaný nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011 v sume XXX.XXX,XX Eur a bola vyrubená vlastná daňová povinnosť v sume XX.XXX,XX Eur. Súd posudzoval zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, a to v rozsahu žalobných dôvodov, pričom súd preveroval dodržanie namietaných ustanovení zákona o DPH a zároveň posudzoval správnosť procesného postupu v zmysle zákona č. 511/1992 Zb., ktorý sa vzťahoval na preskúmavaný prípad žalobcu. 62. Z ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 zákona o DPH vyplývajú hmotnoprávne podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu boli naozaj dodané konkrétnym platiteľom DPH (t.j. uskutočnenie zdaniteľného plnenia). Na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú bez ďalšieho predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.5Sžf/17/2011 zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zodňa 17.1.2013). 63. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29.09.2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.09.2015, sp. zn.3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie dane. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zákona o DPH), ktoré je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. 64. Nakoľko dôležitou v danom konaní je otázka rozloženia dôkazného bremena, súd v tejto súvislosti uvádza, že v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených. Avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.05.1977, ak spĺňajú objektívne kritériá bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.3.2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ vspojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House). 65. Subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (viď rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04,C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (viď rozsudky Súdneho dvora EÚ zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (viď rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a RecoltaRecycling, bod 61). 66. Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej(viď rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a PétérDávid). Znakom jednej zo zásad obchodného práva, t. j. poctivého obchodného styku, je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu podnikania. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú, pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. oprávnené (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23.02.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.01.2013). 67. Súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa preukáže, že platiteľ dane sa svojou participáciou (kúpou) zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. V prejednávanom prípade bolo na žalobcovi (on mal dôkazné bremeno), aby preukázal, že vynaložil adekvátne úsilie a prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať a ktoré by účinne viedli k tomu, aby nebol súčasťou fiktívneho obchodu, ktorého účelom bolo získať (neoprávnene) nadmerný odpočet DPH (účasti na daňovom podvode). Osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie. Z toho dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. Obchod, o existencií ktorého svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. V takom prípade by sa dalo hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality DPH žalobcom. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí ani administratívneho spisu nevyplýva, že by správne orgány od žalobcu požadovali doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od iného daňového subjektu (svojho dodávateľa, resp. odberateľa). Správca dane mal právo preveriť existenciu obchodu, príp. odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení o skutočnom vykonaní deklarovaného zdaniteľného obchodu. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že dodaný tovar aj skutočne bol dodaný tak, ako to deklaroval. Toto však neučinil. 68. Žalovaný a správca dane správne vyhodnotili zistený skutkový stav, podľa ktorého žalobca v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov (dodanie tovaru) tak, ako bolo deklarované na predmetných faktúrach a nepreukázal, že prijatý tovar použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, čím nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok na odpočítanie dane uvedených v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 zákona o DPH, na ktorých bezpodmienečné splnenie sa nárok na odpočítanie dane viaže. Nakoľko nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane pri kúpe tovaru, pri ktorom nevznikla daňová povinnosť, porušil ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v nadväznostina § 51 zákona o DPH. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane, nakoľko mal zo spisového materiálu a dôkazov v ňom uvedených za preukázané, že správca dane zadovážil dostatok dôkazov na prijatie ním prezentovaného záveru, že sporné zdaniteľné obchody sa neuskutočnili. Rovnako je možné konštatovať, že žalovaný správne skutkovo ustálil, že žalobca bol súčasťou obchodného reťazca spoločností (S. G. U..G..C.. > L. R., U..G..C.. > Ž. > K., Č. > W. L. U..G..C.., Č. > S. G. U..G..C..), ktoré obchodovali s komoditou mäso, a to iba vo formálnej rovine. 69. Reálna existencia tovaru nebola preukázaná a napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v zákone o DPH spoločnosti zapojené do predmetného reťazca (vrátane žalobcu) zneužili princíp fungovania mechanizmu dane z pridanej hodnoty s cieľom získania daňovej výhody neoprávneným odpočítaním dane zo zdaniteľných obchodov, ktorých reálne uskutočnenie nebolo preukázané. V zistených konštrukciách absentovala ich ekonomická opodstatnenosť, či skôr vyplývala nezmyselnosť realizovaných obchodov v obchodnom reťazci. Zmyslom realizovaných obchodov nebolo dosahovanie zisku, čo je hlavným zmyslom a cieľom podnikania, ale zmyslom bolo profitovať na neoprávnenom uplatňovaní si nadmerných odpočtov z verejných financií. Na základe uvedených skutočností sa súd stotožnil s argumentmi žalovaného. Rovnako správca dane zachovával aj ostatné zásady daňového konania, ako zásadu zákonnosti, súčinnosti, voľného hodnotenia dôkazov a rovnosti. Správca dane použil len zákonné prostriedky, ktoré boli nevyhnutné na dosiahnutie účelu a preukázanie rozhodujúcich skutočností a v žiadnom prípade nepožadoval od žalobcu, aby predkladal od svojich obchodných partnerov informácie, ktoré sú v rozpore s obchodnými zvyklosťami, resp. aby nadštandardne zabezpečoval dôkazy na právne vzťahy týkajúce sa jeho obchodných partnerov a ich subdodávateľov. 70. Čo sa týka rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane, súd poznamenáva, že nie je úlohou daňových orgánov odstraňovať rozpory vzniknuté v rámci šetrenia správcu dane, ktorým sa overuje pravdivosť tvrdení žalobcu, ako aj pravdivosť skutočnosti uvedených na dokladoch predložených žalobcom. Je povinnosťou daňového subjektu, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z daňových dokladov preukázať relevantnými dôkazmi, že nim uplatnený nárok bol oprávnený. Dôkazná povinnosť správcu dane spočíva až v overení pravdivosti tvrdení daňového subjektu. Pokiaľ daňový subjekt spoľahlivo nepreukáže pravdivosť svojich tvrdení, nemôže mu byť uznané právo na odpočítanie dane. Právo na odpočítanie dane z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Právo na odpočítanie dane teda vzniká len za predpokladu, že tovar bol i skutočne dodaný a dodanie daňovým subjektom náležite preukázané. Pri posudzovaní správnosti daňového priznania sa nemôže vychádzať len z faktúr a iných písomností, ale k tomuto účelu musí byť vykonané dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry a písomnosti odrážajú skutočnosť a či majú i obsahový podklad. Ani doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemusia byť dostatočným podkladom pre uznanie práva odpočítať daň, ak nie je preukázané, že skutočne k uskutočneniu zdaniteľného obchodu došlo tak, ako je na daňových dokladoch deklarované. Nie je úlohou ani povinnosťou daňových orgánov preukazovať v skutočnosti tvrdené daňovým subjektom, táto povinnosť spočíva len na daňovom subjekte. 71. V danom prípade vznikli v rámci daňovej kontroly u správcu dane dôvodné pochybnosti o pravdivosti žalobcom predložených dokladov a o skutočnostiach v týchto dokladoch uvedených. Správca dane umožnil žalobcovi uvedené pochybnosti odstrániť, z dôkazov predložených žalobcom však o odstránení pochybností nemožno hovoriť. Súd nemôže prisvedčiť ani námietke žalobcu o tom, že daňové orgány ignorovali ním navrhované vykonanie dôkazu, a to vypočutie zamestnancov spoločnosti T., H..U.., ktorá mala predmetný tovar pre žalobcu skladovať. Ako vyplýva z administratívneho spisu, správca dane preveroval poskytovanie skladovacích priestorov spoločnosťou T., H..U.. pre žalobcu, pričom z ním vykonaného dokazovania vyplynuli pochybnosti o skladovaní tovaru uvedenou spoločnosťou práve pre žalobcu. Návrh na vypočutie zamestnancov uvedenej spoločnosti žalobca predniesol až v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, teda nie vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly tak, ako to nesprávne uvádza v žalobe. Žalobca sa nielenže k protokolu z daňovej kontroly nevyjadril, ale nezúčastnil sa ani jeho prerokovania. S jeho návrhom na vykonanie vypočutia zamestnancov spoločnosti T., H..U.. sa žalovaný dostatočne vyčerpávajúco vysporiadal na str. 14 napadnutého rozhodnutia. Aj podľa názoru súdu, ktorý je podložený obsahom administratívneho spisu, mal správca dane k dispozícii dostatok dôkazov na ním prijatý záver bez toho, aby bolo nutné vykonať ďalší dôkaz (výsluch zamestnancov mraziarní). Nepravdivou je aj námietka žalobcu týkajúca sa vyjadrenia Regionálnej veterinárnej správy Bratislava - mesto. V žiadnom z rozhodnutí daňových orgánov sa takéto vyjadrenie nenachádza. 72. Správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia citované vyššie). Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca v žalobe namietal rovnaké skutočnosti, ktoré namietal už v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Žalovaný sa v rozhodnutí napadnutom žalobou podrobne vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami, svoje závery náležite a zrozumiteľne odôvodnil. Takto zdôvodneným argumentom správny súd prisvedčil. Z celkového priebehu deklarovaných obchodov vyplýva, že účastníci reťazca v skutočnosti nemali záujem využiť daný tovar pre svoju potrebu a nemali ani za cieľ hľadať jeho konečných spotrebiteľov - nevykonávali činnosť za účelom zabezpečenia dodania predmetného tovaru konečnému spotrebiteľovi na jeho priame využitie. Uvedené tvrdenie potvrdzuje i tá skutočnosť, že pri takých veľkých objemoch obchodovaného tovaru a zároveň jeho špecifickosť (potravina - mäso), ktorý bol vykázaný vo faktúrach, nebol nájdený ani jeden konečný zákazník, ktorý by daný tovar využil buď na vlastnú spotrebu alebo jeho ďalšie spracovanie. Podľa názoru súdu bolo v konaní pred daňovými orgánmi dostatočne preukázané, že žalobca bol súčasťou reťazca, ktorého zámerom nebolo hľadať konečného spotrebiteľa tovaru, ale zámerom reťazca v ňom zúčastnených obchodných spoločností bolo využitie systému DPH s cieľom získať nenáležitú daňovú výhodu. 73. Súd nezistil žiadne namietané porušenia zásad daňového konania, daňové orgány vykonali riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonné náležitosti a je riadne odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne rozobral predložené dôkazy aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 74. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 75. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).