Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/256/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202479 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016202479.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: MAC TV, s. r. o., so sídlom Brečtanová č. 1, 831 01 Bratislava, IČO: 00 618 322, v zastúpení: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s. r. o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, konajúca prostredníctvom JUDr. Alžbeta Calpaš Mordinová, konateľka a advokátka, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Palisády č. 36, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RP/35/2016 zo dňa 05.09.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote na Krajský súd v Bratislave (ďalej len správny súd) podanou žalobou zo dňa 08.11.2016 sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. RP/35/2016 vydaného dňa 05.09.2016 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Zároveň so žalobou podal žalobca návrh na priznanie odkladného účinku podanej žalobe, o čom správny súd rozhodol uznesením č. k. 6S/256/2016- 24 zo dňa 09.02.2017 a návrh zmietol. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že spis obsahuje: oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 08.03.2016 s prílohou prepis/popis skutkového stavu doručené právnemu zástupcovi žalobcu, opätovná výzva na vyjadrenie sa k podkladom pre rozhodnutie zo dňa 09.05.2016, zápisnica o hlasovaní žalovaného spísaná dňa 05.09.2016. 3. Žalovaný vydal dňa 05.09.2016 napadnuté rozhodnutie č. RP/35/2016, ktorým rozhodol o tom, že I. žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon č. 308/2000 Z. z.) a to tým, že dňa 28.12.2015 v čase o 10: 24 hod. v rámci televíznej programovej služby JOJ odvysielal program Naj, naj, naj, ktorý označil ako nevhodný pre maloletých divákov do 12 rokov, obsahujúci scény, ktoré naplnili hodnotiace kritériá podmieňujúce jeho klasifikáciu ako nevhodného pre maloletých divákov do 15 rokov, čím žalobca nesprávne uplatnil Jednotný systém označovania, II. žalobca porušil povinnosť podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že programom Naj, naj, naj odvysielaným na televíznej programovej službe JOJ, dňa 28.12.2015 v čase o 10: 24 hod. zasiahol do ľudskej dôstojnosti účinkujúcich v uvedenom programe označených ako motorkár Q., syn C., otec P., mama J., Z., P., R., V. a jej mama, V. kamarátka F., R., Q. a V., III. žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 39a ods. 2 s odkazom na § 39a ods. 5 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že v rámci televíznej programovej služby JOJ dňa 28.12.2015 pri odvysielaní programov Naj, naj, naj o cca 10: 24 hod. a Moja mama varí lepšie ako tvoja o cca 11: 33 hod. porušil povinnosť informovať verejnosť o existencii umiestňovania produktov označením na konci programov. Za tieto porušenia bola žalobcovi podľa § 64 ods. 1 písm. d) v spojení s § 67 ods. 5 písm. e) zákona č. 308/2000 Z. z. uložená úhrnná sankcia - pokuta vo výške 30 000 €. Žaloba. 4. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu za nezákonné a zaťažené vadami v zmysle § 191 ods. 1 SSP, nakoľko mal za to, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokladal ho za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia bol v rozpore s administratívnym spisom a nemal v ňom oporu a tiež došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným (orgánom verejnej správy) čo mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 5. Následne žalobca opísal námietky k jednotlivým bodom výroku napadnutého rozhodnutia a k výške uloženej pokuty. 6. Námietky k 1/ časti výroku napadnutého rozhodnutia. Žalobca vyjadril nesúhlas s názorom žalovaného, že posudzovaný program Naj, naj, naj mal byť označený prísnejšie, t. j. pre divákov od 15, resp. 18 rokov, pričom po citácii ust. § 20 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. a § 1 ods. 1 a ods. 2 Jednotného systému označovania konštatoval, že v danom prípade neboli znaky porušenia povinnosti vyplývajúce z Jednotného systému označovania naplnené. Podľa názoru žalobcu údajné obscénne a vulgárne vyjadrenia a obscénne gestá neboli použité v takej miere, aby mohli ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých. 7. Poukázal na to, že program Naj, naj, naj svojím námetom a scenárom, bol koncipovaný ako formát patriaci do kategórie zábavných programov, s čím sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil aj žalovaný. Potom, ak sa vychádza z takejto klasifikácie daného programu, musel byť ako taký vnímaný aj recipientami televízneho vysielania, čo predpokladalo, že prejavy účinkujúcich v takomto programe budú formulované s istou dávkou nadsázky, irónie a sarkazmu, využívajúc prvky humoru a vtipu. V predmetnom programe boli najtvrdšie vulgarizmy vypípané a ich zrozumiteľnosť bola nejasná. Mal za to, že v posudzovanom programe sa vyskytli len výrazy, ktoré vzhľadom na ich frekvenciu, výskyt a význam podmienilo označenie programu ako nevhodného pre maloletých divákov do 12 rokov. 8. Námietky k 2/ časti výroku napadnutého rozhodnutia - vady, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a nesprávneho právneho posúdenie veci. Žalobca vzhľadom na znenie ust. § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z., § 46 Správneho poriadku, čl. 142 ods. 1 Ústavy SR, § 3 CSP, § 2 a § 11 Občianskeho zákonníka mal za to, že ochrana ľudskej dôstojnosti a prípadné spory medzi fyzickými osobami a fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá do ľudskej dôstojnosti zasiahla, sa jednoznačne spravujú ustanoveniami občianskeho práva a jediným orgánom, ktorý má právomoc rozhodovať spory o ochranu osobnosti (aj spory o zásah do ľudskej dôstojnosti) je výlučne súd a nie správny orgán. Potom aj otázky, či v danom prípade došlo k zásahu do ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby alebo nie, je otázkou prejudiciálnou, ktorú môže rozhodnúť jedine oprávnený orgán - súd. Aplikácia ust. § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. zo strany žalovaného sa má vykladať ako ochrana následná, nastupujúca až po právoplatnom rozhodnutí súdu o tom, či došlo alebo nedošlo do zásahu do ľudskej dôstojnosti určitej osoby. Potom žalovaný nebol oprávnený rozhodnúť o tom, či jedna osoba zasiahla do ľudskej dôstojnosti druhej osoby. Poukázal na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca „zasiahol do ľudskej dôstojnosti“ a takýto výrok sa nevzťahuje len k odvysielanému programu, ale aj k osobe dotknutej odvysielaným programom a takýto postoj sa stáva právne neudržateľným, nakoľko o spore medzi dvoma osobami súkromného práva rozhodoval správny orgán. 9. Podľa žalobcu žalovaný môže rozhodovať len o tom, či vysielateľ (žalobca) odvysielaním programu porušil práva fyzickej osoby, avšak len za predpokladu, že zásah do práv fyzickej osoby bude právoplatne preukázaný v súdnom konaní. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že konanie vyjadruje len posudzovanie správneho deliktu a dotknutá osoba má právo domáhať sa ochrany na všeobecnom súde. 10. Námietky k 3/ časti výroku napadnutého rozhodnutia - posúdenie času umiestňovania produktov v odvysielaných programoch Naj, naj, naj a Moja mama varí lepšie ako tvoja. Žalobca mal za to, že spornou otázkou je právne posúdenie výrazu „na konci programu“, ktorý však zákon č. 308/2000 Z. z. nijakým spôsobom nedefinuje. Vyjadril presvedčenie, že žalovaný aplikoval gramatický výklad tohto pojmu (§ 39a ods. 5 písm. d/) príliš formalisticky, popierajúc účel zákona sledovaný zákonodarcom, t. j. aby bola verejnosť zreteľne informovaná o umiestňovaní produktov. Tento hlavný účel bol naplnený. Gramatický výklad právnej normy nie je možné uprednostniť pred výkladom determinovaným účelom normy. 11. Námietky k uloženej sankcii - pokute. Žalobca namietal, že žalovaný ako správny orgán nevykonal dôkaz - ohliadku záznamu z vysielania posudzovaných programov, ktorý v napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol, že bol podkladom pre vydanie rozhodnutia. Poukázal na to, že žalovaný síce tvrdil, že sa s týmto podkladom (dôkazom) oboznámil, avšak z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé akým spôsobom sa tak stalo, kedy, kto bol prítomný a akým spôsobom vykonanie tohto dôkazu prebiehalo. Táto skutočnosť nevyplýva ani z administratívneho spisu ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Z vykonania tohto dôkazu neexistuje žiaden záznam - zápisnica. Napadnuté rozhodnutie je pritom postavené na zisteniach, ktoré žalovaný mohol získať jedine preskúmaním obrazovo - zvukového záznamu z vysielania. 12. Žalobca vyjadril presvedčenie, že členovia žalovaného sa s predmetným dôkazom priamo neoboznámili a tento nevykonali, resp. o jeho vykonaní ako dôkazného prostriedku (ohliadky) v rozpore s § 22 ods. 1 Správneho poriadku nebola vyhotovená zápisnica. Vyhotovenie zápisnice z vykonania dôkazu je významnou procesnou zárukou, pretože je objektívnym popisom priameho pozorovania, obsahujúcim údaje o mieste, čase označenia úkonu, identifikáciu prítomných osôb, popisom priebehu úkonu. Žalovaný namietal, že žalobca pri vykonávaní dôkazov postupoval v rozpore so Správnym poriadkom, čím nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý bol zároveň v rozpore s obsahom administratívneho spisu a zároveň išlo o vadu majúcu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 13. Žalobca poukázal na to, že pri ukladaní sankcií za správne delikty je treba analogicky použiť právnu úpravu ukladania trestných sankcií zakotvenú v Trestnom zákone. Citujúc z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo/147/2008 zo dňa 12.03.2009, sp. zn. 6 Sžo/31/2011 zo dňa 25.04.2011 a nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 571/2015 zo dňa 12.04.2015 mal za to, že pri ukladaní akýchkoľvek sankcií musel žalovaný (aj každý iný správny orgán) prihliadať okrem ustanovení správneho práva aj na príslušné ustanovenia trestného práva. 14. Žalobca vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžo/31/2011 zo dňa 25.04.2011 ohľadom náležitosti výroku rozhodnutia správneho orgánu o správnom delikte, podľa ktorého: „výrok rozhodnutia o správnom delikte musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i uvedenie iných skutočností. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie o správnom konaní (§ 47 ods. 2 Správneho poriadku)“. Podľa žalobcu žalovaný vo výroku II. napadnutého rozhodnutia neuviedol spôsob akým malo k zásahu do ľudskej dôstojnosti účinkujúcich vo vysielanom programe dôjsť a potom nebolo dostatočne zreteľné, akým konaním sa mal dopustiť porušenia § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. Vo výroku II. napadnutého rozhodnutia žalovaný neuviedol, ako mala byť porušená povinnosť informovať verejnosť o existencii umiestňovania produktov označením na konci programov a potom nebolo dostatočne zreteľné, akým konaním sa mal dopustiť porušenia § 39a ods. 2 s odkazom na § 39a ods. 5 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z., čo malo za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Vyjadrenie žalovaného. 15. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 17.01.2017 a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť. Po citácii zákonných ustanovení na vec sa vzťahujúcich (§ 20 ods. 3, § 19 ods. 1 písm. a/, § 39a ods. 2, § 39a ods. 5 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z. a § 1 ods. 1, 2, 3, 5 vyhlášky č. 589/2007 Z. z.) zaujal stanovisko k vzneseným žalobným námietkam. 16. K námietke nesprávneho označenia vhodnosti posudzovaného programu uviedol, že v napadnutom rozhodnutí podrobne rozobral a posúdil problematické časti daného programu a na základe takéhoto posúdenia jednoznačne vyhodnotil program ako nevhodný pre maloletých do 15 rokov, a nie ako bol označený žalobcom - nevhodný do 12 rokov. 17. Žalovaný poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, kde skutočne uviedol, že v danom prípade ide o zábavný program so zameraním na tzv. jednoduchú zábavu, pričom nemožno považovať prítomnosť nevhodných výrazov za celkom nečakanú a je účelné použitie nevhodných výrazov na dokreslenie emócií hlavných postáv. Napriek tomu používanie v programe uvedených výrazov nie je možné považovať za bežné v rámci všeobecne uznávanej spoločenskej morálky. Z hľadiska účelu § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., t. j. ochrany mravného vývoja maloletých sú takéto prvky vo vysielaní krajne nežiaduce, nakoľko by mohli mať negatívny vplyv na osobnostný vývin maloletého diváka do 12 rokov. 18. Žalovaný vyhodnotil, že konanie a vyjadrovanie účinkujúcich v danom programe na základe vykonanej analýzy uvedenej v napadnutom rozhodnutí prekračovalo mieru v žalobe žalobcom uvádzaných kritérií. V napadnutom rozhodnutí jednoznačne označil a posúdil hrubé vulgarizmy (ojebávať, pičama) vyskytujúce sa v programe s tým, že síce boli čiastočne vypípané, avšak ich znenie si recipient mohol ľahko doplniť odčítaním z pier účinkujúcich a preto boli tieto výrazy pre recipientov jednoznačne zrejmé. 19. Ohľadne námietky nesprávneho právneho posúdenia veci v súvislosti so zásahom do ľudskej dôstojnosti (§ 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z.) žalovaný uviedol, že pôsobí ako orgán štátnej správy dohliadajúci na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie a retransmisiu a vykonáva štátnu správu v tejto oblasti. Nepopieral, že domáhať sa ochrany ľudskej dôstojnosti pred súdom je individuálnym právom každej osoby. Poukázal na to, že svojím rozhodnutím nerozhodoval o právnom spore dvoch súkromných subjektov, nakoľko v zmysle zákona č. 308/2000 Z. z. môže iba uložiť sankciu, ktorá je príjmom štátneho rozpočtu a nerozhoduje o prípadnom zadosťučinení pre poškodený subjekt. 20. Podľa žalovaného občianskoprávne konanie vedené súdom a správne konanie vedené ním predstavujú dva odlišné procesné postupy, ktoré boli ustanovené s cieľom chrániť ľudskú dôstojnosť v prípade zákona č. 308/2000 Z. z. a osobnostné práva podľa Občianskeho zákonníka. Zákon č. 308/2000 Z. z. spadá do oblasti verejného práva, reguluje oblasť vysielania a retransmisie na území Slovenskej republiky, upravuje povinnosti vysielateľa, t. j. aj zabezpečiť, aby jeho programová služba spôsobom svojho spracovania a obsahom nezasahovala do ľudskej dôstojnosti. Žalovaný uviedol, že v danom prípade dospel k záveru, že odvysielaným obsahom došlo k porušeniu zákona bez ohľadu na to, či dotknuté osoby sa cítili byť odvysielaným obsahom dotknuté alebo aké kroky podnikli v súkromnoprávnej oblasti. Poukázal na to, že v právnom systéme Slovenskej republiky existujú situácie, kedy je určité konanie nutné postihnúť inštitútmi verejno-právnej povahy a zároveň je ho možné postihnúť inštitútmi súkromno-právnej povahy. V tejto súvislosti uviedol, že obdobná námietka bola vznesená aj v konaniach sp. zn. 3Sž/20/2013, 2Sž/6/2013, 5Sž/5/2013, 5Sž/6/2013, 6Sž/12/2014, v ktorých Najvyšší súd SR jeho právomoc posúdiť povinnosti ustanovené v § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. nespochybnil. 21. Čo sa týka posúdenia námietky právneho posúdenia výkladu výrazu „na konci programu“ žalovaný uviedol, že znenie ust. § 39a ods. 2 s odkazom na § 39a ods. 5 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z. jednoznačne jasne stanovuje povinnosť zreteľne informovať verejnosť o existencii umiestňovania produktov označením na začiatku a na konci programu, ako aj pri pokračovaní programu po prerušení mediálnou komerčnou komunikáciou. V tejto súvislosti poukázal na svoju výkladovú prax - právoplatné rozhodnutia č. RL/42/2010 zo dňa 31.08.2010, RP/101/2011, RP/061/2014 ako aj na vysielaciu a regulačnú prax, podľa ktorej najzreteľnejším upovedomením recipienta o skutočnostiach týkajúcich sa sledovaného programu je zaradenie takejto informácie na úplný začiatok a úplný koniec programu, resp. bezprostredne pred program a bezprostredne zaň. Takýmto spôsobom bude zabezpečená maximálna miera informovanosti diváka o charaktere informácii v sledovanom programe a rovnako bude oznámenie o obsahu programu oddelené od programu samotného. Žalovaný poukázal na relatívne presné určenie časového okamihu, kedy sa musí predmetný oznam na obrazovke objaviť (na začiatku a konci programu), inak by bola informačná funkcia tohto upozornenia značne oslabená. 22. V oboch posudzovaných programoch bol oznam o umiestňovaní produktov zaradený do vysielania cca 21 sekúnd pred ich koncom, pričom po zobrazení daného oznámenia pred koncom programov, tieto pokračovali zostrihmi záberov s účastníkom programu Farmár hľadá ženu 2, Š. (program Naj, naj, naj), resp. zábermi na zúčastnené osoby v programe a náhľadom na víťazné jedlo (program Moja mama varí lepšie ako tvoja). Takýto časový odstup - 21 sekúnd nie je podľa žalovaného možné charakterizovať ako minimálny časový posun od konca programu a zaradenie takejto informácie nie je možné považovať za označenie na konci programu. V tejto súvislosti žalovaný dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/26/2012 a 6Sž/27/2014. 23. Namietané nevykonanie dôkazu - ohliadku záznamov z vysielania programovej služby, resp. nevyhotovenie zápisnice o vykonaní takéhoto dôkazu podľa žalovaného nie je dôvodné. Záznam z vysielania je jedným z podkladov pre rozhodnutie, na ktorom je zaznamenaný skutkový stav, pričom rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Poukázal na to, že žalobca bol v správnom konaní vyzvaný v oznámení o jeho začatí, aby zaslal svoje stanovisko k veci a navrhol dôkazy na podporu svojich tvrdení, vyjadril sa k podkladom pre rozhodnutie a spôsobu ich zistenia. 24. Podľa názoru žalovaného spochybnenie sledovania záznamov vysielania zo strany žalobcu nemá racionálny základ, ide o nepodložené a zavádzajúce tvrdenie. Žalovaný uviedol, že sa náležite a v miere dostatočnej pre rozhodnutie vo veci oboznámil so skutkovým stavom. Z povahy podkladu pre rozhodnutie - záznamu vysielania je zrejmé, že je možné sa s ním oboznámiť len jeho vzhliadnutím. Zároveň vzhľadom na písomný charakter správneho konania ako aj v ňom vydaného rozhodnutia je nutné preniesť skutkový stav zachytený v podobe záznamu z vysielania do písomnej podoby. Žalovaný potvrdil, že sa dôsledne oboznámil so skutkovým stavom veci a svoj záver potvrdil hlasovaním, zaznamenaným v zápisnici zo zasadnutia Rady zo dňa 05.09.2016. 25. Žalovaný uviedol, že striktne rozlišuje medzi Kanceláriou Rady a Radou samotnou a ich činnosť nie je možné zamieňať. Kancelária Rady vykonáva administratívne a technické činnosti Rady a názor zamestnancov Kancelárie Rady nie je pre členov Rady záväzný. Meritórne môžu rozhodnúť jedine členovia Rady. 26. Ohľadom námietky nevyhotovenia zápisnice o vzhliadnutí záznamu z vysielania žalovaný odkázal na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/11/2013 ako aj na tú skutočnosť, že obdobná námietka bola už vznesená v iných konaniach (sp. zn. 2Sž/3/2009, 3Sž/66/2009, 5Sž/8/2010, 3Sž/22/2012, 6Sž/21/2012, 2Sž/15/2013, 6Sž/7/2014, 6Sž/7/2015), v ktorých Najvyšší súd SR jeho postup nespochybnil. S názorom najvyššieho súdu sa stotožnil aj Ústavný súd SR v uzneseniach sp. zn. I. ÚS 2/2015, I. ÚS 3/2015 a I. ÚS 4/2015. 27. Žalovaný bol názoru, že záznam z vysielania je obdobný ako listina - ide o zvukovo- obrazovú informáciu zachytenú na dátovom nosiči. V danom prípade sa žalovaný najskôr presvedčil o pravosti záznamu z vysielania, t. j. či ho poskytol dožiadaný vysielateľ, následne sa oboznámi s jeho obsahom a to vzhliadnutím, pričom o vzhliadnutí sa nespisuje zápisnica. Fakt, že žalovaný vzhliadne záznam vysielania, neznamená, že sa týmto postupom vykonáva ohliadka, nakoľko nie je možné ohliadnuť niečo, čo nemá hmotnú povahu. Ohliadnuť možno iba dátový nosič, ale nie jeho obsah. Preto nebol dôvod, aby o vzhliadnutí záznamu vysielania sa spisovala zápisnica. Členovia Rady sa s obsahom záznamu z vysielania riadne oboznámili a v napadnutom rozhodnutí ho aj rozsiahlo analyzovali. 28. K namietanej absencii spôsobu spáchania skutku vo výroku II a III napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na rozhodnutia najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/10/2012, 2Sž/6/2013. Mal za to, že výroková časť II. bola v napadnutom rozhodnutí formulovaná presne, úplne, dostatočne určito, a to spôsobom vylučujúcim zameniteľnosť skutku s iným. Vo výroku bol vymedzený čas spáchania správneho deliktu, ako aj spôsob a miesto a tiež aj samotný správny delikt. To isté platí aj vo vzťahu k III. časti výroku napadnutého rozhodnutia. Podľa žalovaného výrokové časti II. a III. napadnutého rozhodnutia exaktne popisujú konanie, ktorého sa žalobca dopustil a v dôsledku ktorého došlo k spáchaniu správneho deliktu, za ktorý mu bola uložená sankcia. Vo výroku napadnutého rozhodnutia boli uvedené všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 ods. 2, 3 Správneho poriadku). Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 29. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom za prítomnosti oboch procesných strán a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky neodôvodňovali jeho zrušenie. 30. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 31. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 32. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 33. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. audiovizuálna mediálna služba na požiadanie, programová služba a ich zložky nesmú spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom zasahovať do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných. 34. Podľa § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. na základe klasifikácie programov podľa vekovej vhodnosti sú vysielateľ televíznej programovej služby a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie povinní na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania ustanovený podľa osobitného predpisu (ďalej len „jednotný systém označovania"). 35. Podľa § 39a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. umiestňovanie produktov je povolené iba za podmienok ustanovených týmto zákonom. 36. Podľa § 39a ods. 5 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z. umiestňovanie produktov podľa odsekov 3 a 4 je povolené v programoch, ktoré spĺňajú tieto požiadavky: verejnosť je zreteľne informovaná o existencii umiestňovania produktov označením na začiatku a na konci programu, ako aj pri pokračovaní programu po prerušení mediálnou komerčnou komunikáciou. To sa nevzťahuje na program, ktorého výroba nebola objednaná alebo ktorý nebol vyrobený vysielateľom alebo poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ktorý tento program vysiela alebo poskytuje. 37. Podľa § 67 ods. 5 písm. e) zákona č. 308/2000 Z. z. rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3 319 eur do 165 969 eur a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497 eur do 49 790 eur, ak vysiela programy a iné zložky programovej služby, ktorých obsah je v rozpore s povinnosťami podľa § 19. 38. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 589/2007 Z. z. audiovizuálne diela, multimediálne diela, programy poskytované prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programy alebo iné zložky televíznej programovej služby sa klasifikujú ako nevhodné a neprístupné pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov, ak obsahujú a) zobrazenie násilia na živých bytostiach, najmä zobrazenie krutého ubližovania alebo krutej násilnej smrti človeka bez pocitov ľútosti, zobrazenie týraných osôb alebo zobrazenie prejavov osôb a skupín s patologickými normami správania, b) vulgárne vyjadrovanie, vulgárne gestá, obscénne vyjadrovanie alebo obscénne gestá, c) zobrazenie prejavov neznášanlivosti alebo nenávisti, xenofóbie, rasizmu, náboženskej diskriminácie a neznášanlivosti, násilia voči etnickým alebo iným menšinám, zobrazenie šikanovania, d) zobrazenie alebo prezentovanie závislosti, akou je alkoholizmus, fajčenie, drogová alebo hráčska závislosť formou zábavy alebo zobrazenie používania zbrane ako útočného prostriedku formou zábavy, e) zobrazenie erotických pomôcok alebo erotických scén, ktoré sú vyrobené výlučne na prezentáciu erotiky a erotických tém, f) sexuálne scény alebo sexuálne správanie vrátane promiskuitného správania, ktoré sú prezentované ako forma zábavy, scény spojené s prejavmi sexuálneho násilia alebo sexuálnymi deviáciami, alebo g) zobrazenie zámerne vyvolávajúce pocity strachu alebo úzkosti v žánri horor. 39. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky č. 589/2007 Z. z. audiovizuálne diela, multimediálne diela, programy poskytované prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programy alebo iné zložky televíznej programovej služby sa klasifikujú ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov, ak obsahujú a) detailné a naturalistické zobrazenie násilných aktov, b) týranie zvierat, c) sexuálne scény, ktoré sú súčasťou dejovej línie, d) zobrazenie alebo prezentovanie formy závislosti, akou je alkoholizmus, fajčenie, drogová alebo hráčska závislosť alebo používanie zbrane ako útočného prostriedku, v ktorom sa spôsobom spracovania niektorá forma závislosti alebo používanie zbrane ako útočného prostriedku schvaľuje, zľahčuje alebo sa vyzdvihuje do popredia, e) zobrazenie správania s vysokým rizikom ublíženia na zdraví, pričom toto riziko sa prezentuje ako atraktívne alebo zábavné a správanie je prezentované bez upozornenia na nebezpečenstvo a možné následky tohto správania, f) slovnú agresivitu alebo expresívne vyjadrovanie, alebo g) vulgárne vyjadrovanie, vulgárne gestá, obscénne vyjadrovanie alebo obscénne gestá, ktoré vzhľadom na ich kontextuálny výskyt, frekvenciu výskytu, spôsob a formu ich spracovania alebo zobrazenia a vzhľadom na charakter, druh, umelecké a morálne posolstvo diela alebo programu možno považovať za primerané vekovej skupine maloletých od 15 rokov. 40. Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 589/2007 Z. z. audiovizuálne diela, multimediálne diela, programy poskytované prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programy alebo iné zložky televíznej programovej služby sa klasifikujú ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov, ak obsahujú a) zobrazenie prezentujúce ohrozenie rodiny alebo rodičovských vzťahov, ak je vzhľadom na vek maloletých a povahu prezentovaného ohrozenia odôvodnený predpoklad neadekvátnej interpretácie zobrazeného obsahu, b) zobrazenie reálneho násilia alebo zobrazenie následkov reálneho násilia na živých bytostiach, zobrazenie následkov živelných pohrôm alebo dopravných nehôd na živých bytostiach, c) zobrazenie krvi a telesných znetvorení, ktoré nie sú svojou povahou bežné, d) zobrazenie násilných aktov, e) zobrazenie následkov násilných aktov, f) zobrazenie negatívnych príbehov detí, ktoré by odôvodnene mohli vyvolať u detí efekt obete reálneho sveta, g) zobrazenie neprirodzených, náhlych a neočakávaných zmien živých bytostí alebo zobrazenie paranormálnych alebo iných mimovnemových javov, h) zobrazenie nahoty, ktoré nie je bežné v rodinnom prostredí a na verejnosti a ktoré by mohlo vyprovokovať záujem o sexuálne vzťahy a predčasné prebudenie sexuálnych pudov maloletých detí, i) zobrazenie milostných scén bez zobrazenia nahoty, ktoré sú súčasťou dejovej línie, j) zobrazenie správania s rizikom ublíženia na zdraví, ak nie je riziko ublíženia na zdraví dostatočne zreteľné, zobrazenie rizikových športových disciplín alebo fantazijných predstáv o nadľudských hrdinských výkonoch človeka mimo reálneho sveta, ktorých neadekvátna interpretácia vzhľadom na vek môže vyvolať u maloletých efekt napodobňovania, alebo k) slovnú agresivitu alebo expresívne vyjadrovanie, ktoré vzhľadom na ich kontextuálny výskyt, frekvenciu výskytu, spôsob a formu ich spracovania alebo zobrazenia a vzhľadom na charakter, druh, umelecké a morálne posolstvo diela alebo programu možno považovať za primerané vekovej skupine maloletých od 12 rokov. 41. Podľa § 1 ods. 5 vyhlášky č. 589/2007 Z. z. obsah audiovizuálnych diel, multimediálnych diel, programov poskytovaných prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programov alebo iných zložiek televíznej programovej služby sa posudzuje z hľadiska a) kontextuálneho výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v diele, v programe poskytovanom prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a v programe alebo inej zložke programovej služby, b) spôsobu a formy spracovania alebo zobrazenia jednotlivých hodnotiacich kritérií vzhľadom na charakter a druh diela alebo programu, umeleckého a morálneho posolstva diela alebo programu a c) intenzity a frekvencie výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v diele, v programe poskytovanom prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a v programe alebo inej zložke televíznej programovej služby. 42. V prejednávanej veci správny súd má povinnosť preskúmať zákonnosť postupu žalovaného pri vydávaní napadnutého rozhodnutia ako aj zákonnosť tohto rozhodnutia v zmysle žalobných námietok. 43. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi (v prejednávanej veci Správny poriadok, zákon č. 308/2000Z. z.). 44. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 45. Správny súd upriamuje pozornosť na to, že viaceré v žalobe namietané skutočnosti už boli predmetom súdneho prieskumu v súdnych konaniach na Najvyššom súde SR a bol (dokonca pri posudzovaní rovnakých odvysielaných programov na TV JOJ - Extrémne rodiny, ktorých epizódy boli obsiahnuté v programe Naj, naj, naj) najvyšším súdom zaujatý právny názor na napr. zásah do ľudskej dôstojnosti, určitosti výroku rozhodnutia, nesprávneho označenia vekovej vhodnosti programu (rozsudky sp. zn. 2Sž/6/2013, 5Sž/5/2013, 5Sž/6/2013, 5Sž/5/2013). 46. Ako správny súd uvedie nižšie námietke žalobcu o nesprávnom závere žalovaného o označení vhodnosti odvysielaného programu Naj, naj, naj - pre maloletého diváka od 15 rokov nie je možné prisvedčiť. Správny súd uvádza, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný detailne rozanalyzoval jednotlivé scény vysielaného programu Naj, naj, naj a podrobil ich posúdeniu vhodnosti pre maloletých divákov vo veku do 12, 15, resp. 18 rokov z hľadiska všetkých zákonných kritérií. Potom žalovaný prijal správny záver o tom, že daný program mal byť označený ako nevhodný pre maloletého diváka do 15 rokov a nie tak, ako ho označil žalovaný - do 12 rokov a svoje rozhodnutie aj dostatočne jasne a presvedčivo odôvodnil, a to vzhľadom na intenzitu, frekvenciu ako aj spôsobov vyjadrenia v programe účinkujúcimi používaných vulgárnych a obscénnych výrazov a obscénnych gest (v bežnej komunikácii medzi drvivou väčšinou populácie nepoužívaných). Aj správny súd dospel k názoru, že bolo potrebné tento program označiť za nevhodný pre maloletých divákov do 15 rokov a nebolo dostatočné označiť ho ako nevhodný pre maloletých divákov do 12 rokov ako to učinil žalobca. 47. Podľa názoru správneho súdu nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že v prípade zábavných programov (kategórie jednoduchej zábavy), o ktorý v danom prípade išlo sú automaticky spojené obscénne a vulgárne prejavy a gestá účinkujúcich osôb. V prípade daného programu (Naj, naj, naj) podľa súdu nie je možné prejavy v programe účinkujúcich osôb, ktoré žalovaný v napadnutom rozhodnutí označil ako za nevhodné pre maloletých divákov do 15 rokov považovať za humorné, vtipné s prvkami irónie. Po vzhliadnutí záznamu z vysielania programu musí správny súd konštatovať, že aj napriek vypípaniu časti slov (vulgárneho charakteru) bolo možné ich ľahko identifikovať. Zároveň správny súd poukazuje na čas kedy došlo k odvysielaniu daného programu - doobednajšie hodiny v čase vianočných prázdnin, kedy je zvýšený predpoklad jeho vzhliadnutia väčším počtom maloletých divákov aj vo veku pod 15 rokov. Veková skupina maloletých divákov do 15 rokov je jednoduchšie ovplyvniteľná a ľahšie preberá správanie a slovník iných, ak je jej tento prístupný bez obmedzení a môže ľahšie nadobudnúť dojem, že správanie účinkujúcich aké bolo prezentované v danom programe je v spoločnosti štandardné. Takéto správanie však nie je vhodným vzorom pre maloleté deti a preto je potrebné aj vysielanie programov správne označiť z hľadiska odporúčaného veku maloletých divákov. 48. V súvislosti s posúdením nesprávneho označenia vhodnosti programu Extrémne rodiny (jeho časti boli obsiahnuté aj v danom programe - Naj, naj, naj) správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž/5/2013, v ktorých bola riešená aj problematika správneho označenia vhodnosti programu pre maloletého diváka, a to pri dialógoch účinkujúcich - syn C., otec P., V. jej kamarátka F. a jej mama. V predmetnom rozsudku najvyšší súd sa dokonca vyslovil o tom, že niet pochybností o potrebe označiť daný program ako nevhodný a neprípustný pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov. 49. K námietke existencie vady majúcej vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a nesprávneho právne posúdenie veci z hľadiska ochrany pred zásahom do ľudskej dôstojnosti v programe účinkujúcich správny súd uvádza, že obdobná námietka už bola predmetom súdneho prieskumu v súdnych konaniach iniciovaných žalobcom pred Najvyšším súdom SR (napr. sp. zn. 2Sž/6/2013, 5Sž/5/2013, 5Sž/6/2013, v ktorých bol posudzovaný program Extrémne rodiny s účinkujúcimi C., P., V., jej mama a kamarátka F. a boli žalobcovi týmito rozsudkami uložené pokuty vo výške 15 000 €, 12 000 € a 6 000 €) a najvyšší súd vznesenú námietku nepovažoval za dôvodnú. Najvyšší súd SR konštatoval, že ust. § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. nesupluje občianskoprávne konanie o ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. 50. Správny súd uvádza, že žalovaný ako orgán štátnej správy má povinnosť v rámci svojej činnosti mimo iného aj dohliadať na dodržiavanie právnych predpisov pri vysielaní programovej služby. Vykonávajúc svoje kompetencie ako orgán štátnej správy žalovaný má právomoc posudzovať konanie vysielateľa (vysielanie programov) v prípade, ak toto svojím obsahom porušuje zákon č. 308/2000 Z. z. , a to aj v prípade § 19 ods. 1 písm. a), t. j. ak vysielateľ nezabezpečí, aby jeho vysielaný program nezasahoval do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných. 51. V napadnutom rozhodnutí sú podrobne opísané osoby účinkujúcich (dostatočne individualizované pre svoje bližšie okolie), u ktorých žalovaný vyhodnotil, že došlo odvysielaním dotknutého programu - Naj, naj, naj k zásahu do ich Ústavou SR garantovaných práv a slobôd. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí presne opísal skutočnosti, ktoré vyhodnotil ako také, ktoré boli spôsobilé zasiahnuť do ľudskej dôstojnosti účinkujúcich a tiež poukázal na opakované sankcionovanie žalobcu za identické porušenie zákona už v minulosti. 52. Správny súd uvádza, že občianskoprávne konanie vedené pred všeobecným súdom vo veci uplatnenia individuálneho práva fyzických, resp. právnických osôb na ochranu ich osobnosti v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a správne konanie iniciované orgánom verejnej správy v zmysle Správneho poriadku predstavujú dva samostatné postupy, ktorých cieľom je zabezpečiť ochranu ľudskej dôstojnosti v zmysle zákona č. 308/2000 Z. z., resp. Občianskeho zákonníka. Zákon č. 308/2000 Z. z. 53. Ohľadom námietky nesprávneho posúdenie výrazu umiestňovania produktov „na konci programu“ správny súd uvádza, že ust. § 39a ods. 5 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z. jednoznačne stanovuje povinnosť pre žalobcu, aby tento vo vysielaných programoch zreteľne informoval divákov o existencii umiestňovaných produktov, a to uvedením takejto informácie na začiatku vysielania programu, resp. na jeho konci. Správny súd plne súhlasí s v napadnutom rozhodnutí žalovaným prezentovaným názorom, že z takéhoto znenia zákona (gramatický výklad) jednoznačne vyplýva, že takáto informácia musí byť uvedená na úplnom začiatku a úplnom konci programu. V napadnutom rozhodnutí žalovaný presne opísal aké umiestňované produkty boli v posudzovaných programoch uvedené (v programe Naj, naj, naj - minerálka Mitická, pivo Kozel, v programe Moja mama varí lepšie ako tvoja - rôzne prísady a produkty používané na prípravu jedál). Tiež bol presne uvedený čas kedy došlo v oboch programoch k umiestneniu týchto produktov - cca 21 sekúnd pred ich koncom. Zároveň bolo opísané aj to, čo po odvysielaní umiestnenia produktov ešte v programoch nasledovalo a bolo ešte v programoch odvysielané. Zároveň žalovaný riadne zdôvodnil prečo nie je možné takýto časový úsek (21 sekúnd) pred faktickým skončením programu pokladať za súladný zo zákonom uloženou povinnosťou zaradenia umiestnenia produktu na konci programu. 54. Zákon č. 308/2000 Z. z. presne upravuje podmienky, za ktorých je možné v programoch umiestňovať produkty. Účelom takejto právnej úpravy danej problematiky je snaha o zabezpečenie maximálnej informovanosti divákov o komerčnom obsahu vo vysielanom programe. V prípade, ak by nebola takáto informácia podaná oddelene, t. j. v danom prípade na konci programu, bola by takáto informačná funkcia výrazne oslabená a minul by sa jej účel. V danom prípade v oboch programoch po odvysielaní informácie o umiestňovaní produktov nedošlo k ukončeniu programov, ale tieto pokračovali ďalších niekoľko sekúnd, a to zostrihom záberov na účastníka programu Farmár hľadá ženu 2 Š. a až potom odznela záverečná znelka daného programu - Naj, naj, naj, resp. v prípade programu Moja mama varí lepšie ako tvoja po odvysielaní umiestňovania produktov tento program pokračoval zábermi na osoby vystupujúce v programe a víťazné jedlo. Potom možno konštatovať, že oba tieto programy po odvysielaní umiestňovania produktov neskončili ani z formálneho hľadiska (záverečná znelka) a ani z obsahového hľadiska. Časový odstup cca 21 sekúnd od ukončenia programu nie je možné v danom prípade dať na ťarchu technickým problémom vysielania a nie je ho ani možné považovať za umiestnenie na konci programu. 55. Nie je možné prisvedčiť ani ďalšej námietke o nevykonaní dôkazu - ohliadky záznamu z vysielania posudzovaných programov, resp. nevyhotovenie zápisnice o vykonaní tohto dôkazu. Správny súd uvádza, že už zo samotného oznámenia o začatí správneho konania je zrejmé, že základným podkladom pre samotné začatie správneho konania v danej veci a následné vydanie napadnutého rozhodnutia jednoznačne bol záznam z odvysielania posudzovaných programov, autenticky zachytávajúci skutkový stav veci - obsah posudzovaných programov. Tento záznam bol riadne vyhotovený a jeho obsah bol prevedený do písomnej podoby - prepis/popis skutkového stavu obsahujúceho všetky potrebné údaje k presnej identifikácii odvysielaných programov s uvedením času, dátumu a označenia vhodnosti ako aj doslovného prepisu obsahu daných programov s popisom obrazových situácii prebiehajúceho deja v nich. Zároveň je treba uviesť, že žalobca bol s týmto dôkazom (záznam z vysielania) riadne oboznámený (prepis/popis) a mal možnosť sa k nemu vyjadriť, čo však neučinil napriek opakovanej výzve zo strany žalovaného. Zo samotnej povahy tohto dôkazu je celkom zrejmé, že vykonať ho je možné len oboznámením sa s jeho obsahom, a to formou vzhliadnutia záznamu, resp. prepisu/popisu záznamu. Správny súd musí konštatovať, že s obsahom záznamu z vysielania je možné sa oboznámiť jeho vzhliadnutím. Skutočnosť, že žalovaný (jeho členovia) tak aj učinili a oboznámili sa s obsahom záznamu vysielania dotknutých programov jednoznačne vyplýva z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde je detailne opísaný a následne podrobne právne a skutkovo rozanalyzovaný celý posudzovaný záznam z vysielania z hľadiska naplnenia vytýkaných porušení zákona žalobcom. 56. Je treba uviesť, že žalobca svoje výhrady a podozrenia o tom, že členovia žalovaného sa riadne neoboznámili so záznamom z vysielania nepodložil žiadnymi konkrétnymi dôkazmi, iba svojím tvrdením. Neuviedol jedinú indíciu potvrdzujúcu túto jeho námietku. Čo sa týka nevyhotovenia zápisnice z vykonania tohto dôkazu - vzhliadnutia záznamu vysielania, resp. prepisu/popisu tohto záznamu (identicky skutkový stav a namietané skutočnosti ako v prejednávanej veci) správny súd uvádza, že táto námietka už bola predmetom súdneho prieskumu a odpoveď na ňu dal Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 6Sž/11/2013, v ktorom mimo iného dospel k záveru, že nevyhotovenie zápisnice, resp. iného záznamu žalovaného o oboznámení sa so záznamom z vysielania posudzovaného programu nie je možné považovať za takú vadu konania, ktorá by mala za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. K uzneseniu rozšíreného senátu Nejvyššího správního soudu ČR, sp. zn. 7 As/57/2010-82 z 03.04.2012 uviedol, že jeho právny názor bol ustálený na základe inej právnej úprave vyplývajúcej z § 18 ods. 1 správního řádu. Obdobné námietky boli identicky vyhodnotené vo viacerých súdnych konaniach a rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 6Sž/7/2015, 6Sž/7/2014, 2Sž/15/2013) a Ústavného súdu SR (uznesenia sp. zn. I. ÚS 2/2015, I. ÚS 3/2015, I. ÚS 4/2015). 57. Taktiež čo sa týka namietaného postupu žalovaného pri ukladaní sankcie za vytýkané porušenie žalobcom správny súd uvádza, že v danom prípade pri uložení sankcie - pokuty za spáchané porušenie zákona (správny delikt) postupoval žalovaný plne v súlade so zákonom. Pokuta bola žalobcovi uložená v zákonnej výške (§ 67 ods. 5 písm. e/ umožňuje v danom prípade uloženie pokuty v rozmedzí od 3 319 € do 165 969 €) a zároveň bola žalovaným v napadnutom rozhodnutí vyčerpávajúco odôvodnená aj s poukazom na predchádzajúce porušenia zákona žalobcom, za ktoré bol doposiaľ opakovane sankcionovaný. Správny súd nezistil, že by bol v danom prípade porušený zákon. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí pri ukladaní výšky pokuty (v spodnej pätine stanoveného rozpätia) postupoval v súlade s § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. a určil ju zohľadniac všetky zákonné kritéria, ktoré aj riadne odôvodnil a zároveň uviedol, že uložil žalobcovi úhrnnú sankciu. Bolo zohľadnené opakované porušenie zákona (§ 20 ods. 3, § 19 ods. 1 písm. a/ a § 39a ods. 2) žalobcom a doposiaľ uložené mu sankcie, skutočnosť, že došlo k zásahu do ľudskej dôstojnosti v programe účinkujúcich osôb výrazným spôsobom, skutočnosť, že v dôsledku nesprávneho uplatnenia Jednotného systému označovania žalobca poskytol nesprávnu informáciu o vhodnosti vysielaného programu (Naj, naj, naj), čím mohol ohroziť mravný vývin maloletých divákov ako aj to, že v dôsledku pochybenia pri informovaní o umiestnení produktov na konci programov mohlo dôjsť k zvýšenému reklamnému tlaku na divákov. 58. Námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska náležitosti jeho výroku - neuvedenie spôsobu vo výroku II. akým sa malo zasiahnuť do ľudskej dôstojnosti účinkujúcich v odvysielaných programoch a vo výroku III. rozhodnutia neuvedenie, ako mala byť porušená povinnosť informovania verejnosti o existencii umiestňovania produktov podľa názoru správneho súdu nie je dôvodná. Po oboznámení sa so znením výrokovej časti bodu II. a III. napadnutého rozhodnutia správny súd uvádza, že v oboch týchto častiach výroku napadnutého rozhodnutia je celkom jasne (úplne a určito) vymedzený skutok, a to z hľadiska všetkých potrebných náležitosti tak, aby bola vylúčená jeho zameniteľnosť s iným skutkom. V oboch výrokoch je riadne určený 1/ čas spáchania správneho deliktu - dňa 28.12.2015 v čase o cca 10: 24 hod. a cca 11:33 hod., 2/ spôsob spáchania správneho deliktu, vo výroku II. podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. spočívajúci v odvysielaní programu Naj, naj, naj, ktorým bolo zasiahnuté do ľudskej dôstojnosti osôb účinkujúcich v uvedenom programe označených ako motorkár Q., syn C., otec P., mama IM., Z., P., R., V. a jej mama, V. kamarátka F., R., Q. P. V., vo výroku III. spočívajúci v odvysielaní programov Naj, naj, naj a Moja mama varí lepšie ako tvoja, v ktorých boli umiestňované produkty, čím došlo k porušeniu povinnosti informovať verejnosť o existencii umiestňovania produktov označením na konci programov. Je vymedzené 3/ miesto spáchania správneho deliktu - vysielanie televíznej programovej služby TV JOJ, ako aj samotný 4/ správny delikt - II. časť výroku porušenie § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. odvysielanie programu, ktorý spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom zasiahol do ľudskej dôstojnosti v programe účinkujúcich osôb, III. časť výroku porušenie § 39a ods. 5 písm. d) zákona č. 380/2000 Z. z. zreteľné informovanie verejnosti o existencii umiestňovania produktov označením na konci programov, v ktorých boli umiestňované produkty podľa § 39a ods. 1 zákona č. 380/2000 Z. z. 59. Ako vyplýva z odôvodnení rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž/6/2013 a 5Sž/6/2013 určitosť skutku uvedeného vo výroku a spôsob jeho formulovania závisí od druhu porušenej povinnosti. Formulácia skutku musí umožniť subsumpciu pod konkrétne ustanovenie zákona, aby skutok nebol zameniteľný s iným skutkom. 60. Podľa názoru správneho súdu spôsob akým boli formulované výroky II. a III. napadnutého rozhodnutia je plne postačujúci na to, aby bolo z nich celkom zrejmé vymedzenie skutku (spáchania konkrétneho správneho deliktu) kladeného za vinu žalobcovi. Zároveň s poukazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je treba konštatovať, že oba dotknuté výroky napadnutého rozhodnutia (II. aj III) sú plne v súlade so znením odôvodnenia rozhodnutia. Obe tieto časti výroku spĺňajú zákonné požiadavky na výrok kladené v zmysle § 47 ods. 2 Správneho poriadku. V danom prípade je nado všetku pochybnosť celkom zrejmé v oboch namietaných bodoch výroku napadnutého rozhodnutia v akom programe (Naj, naj, naj a Moja mama varí lepšie ako tvoja) akého vysielateľa (TV JOJ), v akom čase (28.12.2015 o cca 10:24 hod. a cca 11:33 hod.) došlo k porušeniu vytýkaných ustanovení zákona č. 308/2000 Z. z. 61. Záverom musí správny súd uviesť, že v preskúmavanom správnom konaní nezistil žiadne také procesné porušenia, ktoré by mohli spôsobiť nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Má za to, že vo veci bolo vykonané riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite bol zistený skutkový stav veci a žalovaný v rozhodnutí prihliadol na všetko čo vyšlo v konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a je v zodpovedajúcom rozsahu odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v rozklade žalobcu, podrobne rozobral predložené dôkazy ako aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, je vecne správne, neprisvedčil žalobným námietkam a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 62. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP a vo veci úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil a navyše ide o orgán štátnej správy. 63. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2001 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v jedného 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 145 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).