Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Sa/72/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202633 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016202633.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobkyne: Z.. T. N., trvale bytom U. XA, U., zastúpená: Zukalová - Advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Laurinská 10, Bratislava proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok so sídlom Špitálska 8, Bratislava o správnej žalobe žalobkyne v sociálnych veciach zo dňa 5.12.2016 proti rozhodnutiu žalovaného Číslo: UPS/US1/SSVOPHNSSD1/ SOC/2016/7658 UN zo dňa 28.9.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobkyni n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou napadnutým rozhodnutím Číslo: /US1/ SSVOPHNSSD1/ SOC/2016/7658 UN zo dňa 28.9.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa § 59 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), zák. č. 627/2005 Z.z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa (ďalej len „zákon o príspevkoch), Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „koordinačné nariadenie“), Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „vykonávacie nariadenie“) zmenil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odboru sociálnych vecí a rodiny Číslo: BA1/OHNNVAŠSD/ KRDAPS/ SOC/ 2016/22356//033 z 21.4.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že v časti výroku napadnutého rozhodnutia citovaný text prvostupňového rozhodnutia nahradil textom, uvedeným vo výroku napadnutého rozhodnutia. Prvostupňovým rozhodnutím bolo rozhodnuté, že nevyplatí žalobkyni ako náhradnému rodičovi opakovaný príspevok, určený na podporu vykonávania osobnej starostlivosti o dieťa - mal. O.. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil v zásade tým, že žalobkyňa spolu s maloletou žije a pracuje v Rakúsku od 1.7.2011 a preto v zmysle Článku 11 ods. 3 písm. a) koordinačného nariadenia podlieha výlučne legislatíve tohto štátu, teda Rakúska. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote správnu žalobu zo dňa 5.12.2016 (ďalej len „žaloba“) , doručenú Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „súd“) ktorou sa domáhala zrušenia napadnutého, ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému. Žalobnými bodmi namietala: I. - že žalovaný neaplikoval základné princípy, uvedené v koordinačnom nariadení; II. - že žalovaný aplikoval koordinačné nariadenie bez ohľadu na základné ciele koordinačného mechanizmu a právny rámec, daný článkom 45 a 48 ZFEÚ (Zmluvy o fungovaní Európskej únie); III. - že žalovaný neaplikoval ustálenú judikatúru Európskeho súdneho dvora vo veciach týkajúcich sa vyplácania rodinných dávok; IV. - že žalovaný postupoval v rozpore s článkom 10 Zmluvy o ES, článkom 76 koordinačného nariadenia a vykonávacieho nariadenia. Súčasne si žalobkyňa uplatnila náhradu trov konania. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 8.8.2018 k žalobe žalobu zamietnuť, pričom sa v celom rozsahu pridržal napadnutého rozhodnutia. V podrobnostiach odkázal na vyjadrenie spracovateľa napadnutého rozhodnutia z 25.7.2018, ktoré priložil k svojmu vyjadreniu. 4. Súd prejednal vec ako vecne a miestne príslušný súd za účasti účastníkov konania na pojednávaniach, konaných 5.6. a 12.6.2019. 5. Pred posúdením a rozhodnutím veci sa súd oboznámil s obsahom žalovaným pripojeného administratívneho spisu. Z jeho obsahu o. i. zistil, že: - rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 49P/98/2008-31 z 26.6.2008 bola mal. O. J. (ďalej len „maloletá“) zverená do individuálnej pestúnskej starostlivosti žalobkyne, - rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu z 13.2.2009 bol maloletej priznaný opakovaný príspevok od 1.4.2008 (§ 5 ods. 3 písm. a) zákona o príspevkoch), - od 1.10.2011 sa žalobkyňa s maloletou presťahovali do Viedne (Weisselgasse 24/32), kde žalobkyňa po návrate z NSR pracovala (a pracuje doposiaľ), - rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu z 19.12.2011 bol náhradnému rodičovi (žalobkyni) priznaný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi od 1.5.2011, - rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu z 12.11.2012 bola od 1.9.2012 zastavená výplata opakovaného príspevku náhradnému rodičovi (žalobkyni), - rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo 16.11.2012 bola od 1.10.2012 zastavená výplata opakovaného príspevku maloletej, - 30., resp. 31.1.2013 požiadala žalobkyňa príslušný rakúsky úrad o priznanie nároku na pestúnske príspevky, - podľa „Vyrozumenia o výsledku preverenia nároku“ z 3.4.2013 „Magistrátu mesta Viedeň, Úradu pre mládež a rodinu, Referátu adoptívnych detí a detí v pestúnskej starostlivosti“ dňa 30.1.2013 doručila žalobkyňa oddeleniu Magistrátu 11/Referát pre adoptívne deti v pestúnskej starostlivosti žiadosť o vyplácanie pestúnskych príspevkov pre maloletú. Tento úrad žalobkyňu vyrozumel, že nie sú splnené podmienky podľa rakúskeho zákona na ochranu mládeže z ktorého dôvodu nevznikol nárok na pestúnske príspevky a preto sa žiadosť žalobkyne zamieta. - v zmysle poučenia žalobkyňa podaním z 12.5.2013 podala voči „Vyrozumeniu ...“ námietky, - rozhodnutím Magistrátu mesta Viedeň, Úradu pre mládež a rodinu, Referátu adoptívnych detí a detí v pestúnskej starostlivosti (ďalej len „viedenský magistrát“) č. MA 11-327251-2013 z 9.9.2013 bola žiadosť o priznanie nároku na pestúnske príspevky pre maloletú zamietnutá. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa uvádza, že podľa § 27 ods. 1 Viedenského zákona na ochranu mládeže 1990 (WrWG 1990) majú pestúnski rodičia nárok na poskytnutie príspevku na uľahčenie nákladov spojených s výchovou dieťaťa v pestúnskej starostlivosti podľa § 34 WrWG, avšak žalobkyňa nesplnila žiadnu z podmienok daných rakúskym právom na ochranu mládeže. Toto rozhodnutie obsahovalo poučenie o možnosti v lehote dvoch týždňov od doručenia rozhodnutia podať písomné odvolanie. - žalobkyňa proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nepodala, - prvostupňový správny orgán žiadosťami z 10.12.2013, 25.3.2014, 19.5.2014, 11.12.2014, 16.5.2014 - mail, 18.6.2014 - mail požiadal viedenský magistrát o oznámenie podmienok, ktoré žalobkyňa nesplnila (v zmysle rozhodnutia viedenského magistrátu z 9.9.2013), - na základe žiadosti prvostupňového správneho orgánu z 10.12.2013 Daňový úrad Viedeň oznámil, že na maloletú boli vyplácané rodinné prídavky od októbra 2011 do júna 2014 vo výške 171,10 eur a od júla 2014 do decembra 2014 vo výške 175,70 eur, - 11.6.2014 mailom oznámil referát pre adoptívne a opatrovateľské deti (p. Reichl-Roßbacher Martina) žalobkyni, že dostali od prvostupňového správneho orgánu dvakrát tlačivo, ktoré nedali preložiť, ďalej že podľa rakúskych zákonov majú pestúni nárok na výživné len vtedy, keď sa jedná o opatrenia pre mládež, že neexistuje žiaden nárok, keď pestúni boli určení súdom, tiež že výživné na dieťa v pestúnskej starostlivosti sa nedá na rozdiel od rodinných prídavkov previesť, - rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu z 27.2.2015 bol náhradnému rodičovi (žalobkyni) od 1.9.2012 odňatý opakovaný príspevok (§ 12 ods. 1 zákona o príspevkoch), - rozhodnutím žalovaného z 29.5.2015 bolo rozhodnutie z 27.2.2015 zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie, - rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu z 15.7.2015 bol náhradnému rodičovi (žalobkyni) od 1.9.2012 odňatý opakovaný príspevok (§ 12 ods. 1 zákona o príspevkoch), - rozhodnutím žalovaného z 18.11.2015 bolo rozhodnutie z 15.7.2015 zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie, - rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu z 21.4.2016 bolo rozhodnuté, že opakovaný príspevok náhradnému rodičovi (žalobkyni) sa nevyplatí (Článok 1 písm. j), Článok 11 ods. 3 písm. a) koordinačného nariadenia), - napadnutým rozhodnutím žalovaný zmenil rozhodnutie z 21.4.2016 tak, že v časti výroku napadnutého rozhodnutia citovaný text prvostupňového rozhodnutia nahradil textom, uvedeným vo výroku napadnutého rozhodnutia. prvostupňovým rozhodnutím bolo rozhodnuté, že žalobkyni nevyplatí žalobkyni ako náhradnému rodičovi opakovaný príspevok, určený na podporu vykonávania osobnej starostlivosti o dieťa - mal. Carmen Mészárošovú. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil v zásade tým, že žalobkyňa spolu s maloletou žije a pracuje v Rakúsku od 1.7.2011 a preto v zmysle Článku 11 ods. 3 písm. a) koordinačného nariadenia podlieha výlučne legislatíve tohto štátu, teda Rakúska. 6. K žalobnému bodu I., podľa ktorého žalovaný neaplikoval základné princípy, uvedené v koordinačnom nariadení: Podľa názoru súdu tento žalobný bod nie je dôvodný. Ako to vyplýva z úvodnej časti koordinačného nariadenia, tam uvedené body ad. (1) - ad. (45) odkazujú na dôvody - princípy, ktoré viedli Európsky parlament a Radu k prijatiu nariadenia. Teda tieto body ako také nie sú nariadením, ktorá skutočnosť je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmá aj z textu, uvedeného za bodom (45): „Prijali toto nariadenie:“ Následne nasleduje text samotného nariadenia, začínajúci: „Hlava 1“. 7. K žalobnému bodu II., podľa ktorého žalovaný aplikoval koordinačné nariadenie bez ohľadu na základné ciele koordinačného mechanizmu a právny rámec, daný článkom 45 a 48 ZFEÚ (Zmluvy o fungovaní Európskej únie): Podľa Článku 45 ods. 1 (Hlava IV, Voľný pohyb osôb, služieb a kapitálu, Kapitola 1 Pracovníci) Zmluvy o fungovaní Európskej únie: Zabezpečí sa voľný pohyb pracovníkov v rámci Únie. Podľa Článku 48 (1 Hlava IV, Voľný pohyb osôb, služieb a kapitálu, Kapitola 1 Pracovníci) Zmluvy o fungovaní Európskej únie: Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú v oblasti sociálneho zabezpečenia opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na poskytnutie voľného pohybu pracovníkov; za týmto účelom uzavrie dohody, ktoré migrujúcim pracovníkom bez ohľadu na to, či ide o zamestnancov, a na nich závislým osobám zabezpečia: a) započítanie všetkých období braných do úvahy podľa zákonov príslušných krajín za účelom získania a trvania nároku na dávky a vypočítanie ich výšky; b) vyplácanie dávok osobám s bydliskom na území členských štátov. Ak člen Rady vyhlási, že by návrhom legislatívneho aktu uvedeného v prvom pododseku boli dotknuté dôležité aspekty jeho systému sociálneho zabezpečenia najmä jeho rozsahu pôsobnosti, nákladov alebo finančnej štruktúry alebo by bola dotknutá finančná rovnováha tohto systému, môže požiadať, aby sa táto záležitosť predložila Európskej rade. V takom prípade sa riadny legislatívny postup pozastaví. Európska rada po diskusii a v lehote štyroch mesiacov od tohto pozastavenia buď: a) vráti návrh späť Rade, ktorá ukončí pozastavenie riadneho legislatívneho postupu, alebo b) nepodnikne žiadne kroky, alebo požiada Komisiu, aby predložila nový návrh; v takom prípade sa pôvodne navrhovaný akt považuje za neprijatý. Ani tento žalobný bod podľa názoru súdu nie je dôvodný. Články 45. - 48. Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ich text viď vyššie) riešia otázku voľného pohybu pracovníkov. Vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaný v žiadnom prípade neobmedzil právo žalobkyne, vyplývajúce aj pre ňu z Článku 45., teda právo na to, aby pracovala v Rakúsku. Podobne je tomu aj vo vzťahu k Článku 48. Tento článok totižto upravuje oblasť sociálneho zabezpečenia migrujúcich pracovníkov, teda sa vzťahuje na dávky, ktoré slovenský právny poriadok upravuje zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Opakovaný príspevok náhradnému rodičovi, ktorý je predmetom napadnutého rozhodnutia nie je dávkou sociálneho zabezpečenia. 8. K žalobnému bodu III., podľa ktorého žalovaný neaplikoval ustálenú judikatúru Európskeho súdneho dvora vo veciach týkajúcich sa vyplácania rodinných dávok (prikazujúc na rozsudok vo veci Franzen, C-382 z 23.4.2015): Podobne ako predchádzajúce, ani tento žalobný bod súd nevyhodnotil ako dôvodný. Ako dôkaz tvrdenia žalobkyne priložený rozsudok C-382 nie je možné aplikovať na prejednávanú vec, nakoľko skutkové okolnosti citovaného rozsudku sú úplne odlišné od skutkových okolností prejednávanej veci. V citovanom rozsudku (vo veci prejudiciálneho konania) totižto išlo o prípady, kedy štátni príslušníci Holandska vykonávali v Nemecku iba výpomocné práce v rozsahu niekoľko dní v mesiaci. To je zrejmé aj z odpovedí na položené prejudiciálne otázky (bod 53, 66 predmetného rozsudku), podobne ako z bodov 1. a 2. samotného výroku tohto rozsudku. K otázke aplikácie koordinačného nariadenia na prejednávanú vec sa súd vyjadrí v nasledovných bodoch tohto odôvodnenia. 9. K žalobnému bodu IV., podľa ktorého žalovaný postupoval v rozpore s článkom 10 Zmluvy o ES, článkom 76 koordinačného nariadenia a článkom 6 vykonávacieho nariadenia: Podľa Článku 10 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva: Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy, aby zabezpečili plnenie záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy alebo z opatrení prijatých orgánmi spoločenstva. Členské štáty uľahčia dosiahnutie úloh spoločenstva. Členské štáty neprijmú žiadne opatrenia, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov tejto zmluvy. Podľa Článku 76 ods. 1 koordinačného nariadenia: (1) Príslušné orgány členských štátov sa vzájomne informujú o všetkom, čo sa týka: a) opatrení uskutočnených na vykonávanie tohto nariadenia; b) zmien ich právnych predpisov, ktoré môžu ovplyvniť vykonávanie tohto nariadenia. (2) Na účely vykonávania tohto nariadenia si poskytnú orgány a inštitúcie členských štátov svoje služby a konajú tak, akoby vykonávali svoje vlastné právne predpisy. správna pomoc poskytnutá uvedenými orgánmi a inštitúciami je zvyčajne bezplatná. Správna Komisia však určí povahu náhrady výdavkov a ich obmedzenia, nad ktoré je úhrada splatná. (3) Orgány a inštitúcie členských štátov môžu na účely vykonávania tohto nariadenia komunikovať medzi sebou a zahrnutými osobami alebo ich zástupcami priamo. (4) Inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, majú povinnosť vzájomného informovania a spolupráce, aby sa zabezpečilo riadne vykonávanie tohto nariadenia. Inštitúcie v súlade s princípmi dobrej administratívy odpovedajú na všetky otázky v rámci primeranej doby a v tejto súvislosti poskytujú daným osobám všetky informácie potrebné na uplatňovanie práv, ktoré im udeľuje toto nariadenie. Dané osoby musia čo najskôr informovať inštitúcie príslušného členského štátu a členského štátu bydliska o všetkých zmenách v ich osobnej alebo rodinnej situácii, ktoré ovplyvňujú ich nárok na dávky podľa tohto nariadenia. (5) Nerešpektovanie povinnosti informovať, podľa tretieho pododseku odseku 4, môže viesť k uplatňovaniu pomerných opatrení v súlade s vnútroštátnym právom. Tieto opatrenia však musia byť rovnocenné opatreniam uplatniteľným na podobné situácie podľa domáceho práva a nesmú oprávneným osobám znemožňovať, ani neprimerane prakticky sťažovať uplatňovanie práv, ktoré im udeľuje toto nariadenie. (6) V prípade ťažkostí pri výklade alebo uplatňovaní tohto nariadenia, ktoré by mohlo ohroziť práva osoby, na ktorú sa vzťahuje, inštitúcia príslušného členského štátu alebo členského štátu bydliska danej osoby kontaktuje inštitúciu (inštitúcie) daného členského štátu (členských štátov). Ak sa nemôže nájsť riešenie v rámci primeranej doby, dané orgány môžu prizvať správnu komisiu, aby zasiahla. (7) Orgány, inštitúcie a súdy jedného členského štátu nesmú odmietnuť žiadosti ani iné dokumenty z toho dôvodu, že sú predložené v úradnom jazyku iného členského štátu, uznaného ako úradný jazyk inštitúcií spoločenstva v súlade s článkom 290 zmluvy. Podľa Článku 6 vykonávacieho nariadenia: (1) Pokiaľ nie je vo vykonávacom nariadení ustanovené inak, ak existuje rozdiel medzi stanoviskami inštitúcií alebo úradov dvoch alebo viacerých členských štátov o určení uplatniteľných právnych predpisov, na dotknutú osobu sa dočasne vzťahujú právne predpisy jedného z týchto členských štátov, pričom poradie priorít sa určí takto: a) právne predpisy členského štátu, v ktorom osoba v súčasnosti vykonáva zamestnanie alebo samostatnú zárobkovú činnosť, ak zamestnanie alebo samostatnú zárobkovú činnosť vykonáva osoba len v jednom členskom štáte; b) právne predpisy členského štátu bydliska, ak v ňom dotknutá osoba vykonáva časť svojej činnosti/ svojich činností alebo ak nevykonáva zamestnanie ani samostatnú zárobkovú činnosť; c) v ostatných prípadoch, keď osoba vykonáva činnosť alebo činnosti v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právne predpisy členského štátu, v ktorom sa žiadalo o uplatnenie jeho právnych predpisov ako v prvom. (2) V prípade rozdielnosti stanovísk medzi inštitúciami alebo úradmi dvoch alebo viacerých členských štátov vo veci určenia inštitúcie povinnej vyplácať peňažné dávky alebo poskytovať vecné dávky, dotknutá osoba, ktorá by si mohla uplatniť nárok na dávky, ak by v tejto súvislosti nenastal spor, predbežne poberá dávky podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje inštitúcia miesta bydliska dotknutej osoby, alebo ak táto osoba nemá bydlisko na území niektorého z dotknutých členských štátov, podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje inštitúcia, ktorej sa žiadosť predložila ako prvej. (3) Ak dotknuté inštitúcie alebo úrady nedospejú k dohode, môžu príslušné úrady predložiť záležitosť správnej komisii najskôr jeden mesiac od dátumu, keď vznikli rozdiely v stanoviskách v zmysle odsekov 1 alebo 2. Správna komisia sa pokúsi o zosúladenie stanovísk do šiestich mesiacov od dátumu, keď jej bola záležitosť predložená. (4) Keď sa určí, že uplatniteľnými právnymi predpismi nie sú predpisy členského štátu, v ktorom bola dotknutá osoba dočasne evidovaná, alebo že inštitúcia, ktorá predbežne vyplácala dávky, nebola príslušnou inštitúciou, inštitúcia určená ako príslušná sa považuje za príslušnú so spätnou platnosťou, ako keby daný rozdiel v stanoviskách neexistoval, najneskôr od dátumu dočasnej evidencie alebo od prvého predbežného priznania predmetných dávok. (5) Inštitúcia určená za príslušnú a inštitúcia, ktorá predbež nevyplácala peňažné dávky alebo predbežne dostávala príspevky, v prípade potreby vyrovnajú finančnú situáciu dotknutej osoby, pokiaľ ide o predbežne prijaté príspevky a predbežne vyplatené peňažné dávky, podľa potreby v súlade s hlavou IV kapitolou III vykonávacieho nariadenia. Vecné dávky predbežne poskytované inštitúciou v súlade s odsekom 2 nahradí príslušná inštitúcia v súlade s hlavou IV vykonávacieho nariadenia. Ani tento žalobný bod podľa názoru súdu nie je dôvodný. 9.1. (K Článku 10 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva): Žalovaný vydaním napadnutého rozhodnutia neporušil tento článok, pretože svojím rozhodnutím, podobne ako aj prvostupňový správny orgán, aplikoval na vec sa vzťahujúce koordinačné nariadenie 9.2. (K Článku 76 ods. 1 koordinačného nariadenia): Ako to je zrejmé z obsahu žalovaným pripojeného administratívneho spisu, prvostupňový správny orgán opakovane predpísanou formou kontaktoval príslušný rakúsky správny orgán (viedenský magistrát žiadosťami z 10.12.2013, 25.3.2014, 19.5.2014, 11.12.2014, 16.5.2014 - mail, 18.6.2014 - mail) za účelom zistenia, ktoré z podmienok žalobkyňa nesplnila (v zmysle rozhodnutia viedenského magistrátu z 9.9.2013). Na tieto dožiadania však nebolo dožiadaným reagované. Bez ohľadu na uvedené však z právoplatného rozhodnutia viedenského magistrátu z 9.9.2013 vyplýva, že žalobkyňa pre poskytnutie príspevku na uľahčenie nákladov spojených s výchovou dieťaťa v pestúnskej starostlivosti nesplnila podmienky, dané rakúskym právom na ochranu mládeže. 9.3. (K Článku 6 vykonávacieho nariadenia): Tento článok rieši otázku ev. rozporov o určenie uplatniteľných právnych predpisov. V prejednávanej veci však, ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu žalovaného, taký to rozpor nevznikol. Toto konštatovanie je zrejmé jednak z preukázanej a nikým nespochybňovanej skutočnosti, že žalobkyňa poberala (a zjavne aj poberá) rodinné prídavky (teda o aplikácii koordinačného nariadenia zo strany Rakúska niet pochýb), ako aj zo samotného (i keď podľa názoru súdu nedostatočne odôvodneného) rozhodnutia viedenského magistrátu z 9.9.2013. Toto negatívne rozhodnutie totižto nie je založené na skutočnosti, že by na výplatu opakovaného príspevku náhradnému rodičovi (pestúnskeho príspevku) nebola Rakúsko príslušné, ale na skutočnosti, že žalobkyňa nespĺňa predpoklady pre priznanie „príspevku na uľahčenie nákladov spojených s výchovou dieťaťa v pestúnskej starostlivosti“. Naviac aj s poukazom na ods. 1 písm. a) tohto článku sa na prejednávanú vec vzťahujú prioritne právne predpisy Rakúska. Podľa § 1 ods. 1 zákona o príspevkoch: Tento zákon upravuje poskytovanie príspevkov, ktorými štát podporuje náhradnú starostlivosť o dieťa (ďalej len "príspevok"), ako sociálnych dávok, ak náhradnú starostlivosť o dieťa vykonáva osobne na základe rozhodnutia súdu iná fyzická osoba ako rodič. Podľa § 6 ods. 1 zákona o príspevkoch: Opakovaný príspevok náhradnému rodičovi je určený na podporu vykonávania osobnej starostlivosti o dieťa, ktoré má náhradný rodič zverené do náhradnej starostlivosti. Podľa Článku 11 ods. 1 koordinačného nariadenia: Osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou. Podľa Článku 11 ods. 3 písm. a) koordinačného nariadenia: S výhradou článkov 12 až 16: a) osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu. Podľa Článku 1 písm. a) koordinačného nariadenia: Na účely tohto nariadenia: a) „činnosť ako zamestnanec“ znamená každú činnosť alebo rovnocennú situáciu, ktorá sa za takú považuje na účely právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia členského štátu, v ktorom takáto činnosť alebo rovnocenná situácia existuje. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“): Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP: Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Podľa § 190 SSP: Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 10. Je nepochybnou skutočnosť, že opakovaný príspevok náhradnému rodičovi (ktorý je predmetom tohto konania) je v zmysle § 6 ods. 1 zákona o príspevkoch určený na podporu vykonávania osobnej starostlivosti o dieťa, ktoré má zverené do náhradnej starostlivosti. Ide teda v podstate o istý druh „odmeny“ náhradnému rodičovi, ktorý má náhradného rodiča stimulovať k poskytovaniu náhradnej starostlivosti, resp mu uľahčovať poskytovanú starostlivosť. V systéme štátnych príspevkov ide o sociálnu dávku (§ 1 zákona o príspevkoch), ktorá je svojím charakterom rodinnou dávkou. Nejde teda o opakovaný príspevok dieťaťu (§ 5 zákona o príspevkoch.) 11. Je tak isto nepochybnou skutočnosť, že žalobkyňa ako osoba, do individuálnej pestúnskej starostlivosti ktorej bola zverená maloletá, je od 1.7.2011 zamestnankyňou spoločnosti sídliacej vo Viedni, kam sa aj maloletou presťahovala 1.10.2011 a kde doposiaľ pracuje. S poukazom na Článok 11 ods. 3 písm. a) koordinačného nariadenia, resp. prípadne aj na Článok 6 ods. 1 písm. a) vykonávacieho nariadenia podlieha v rozsahu koordinačného nariadenia právnym predpisom štátu výkonu svojho zamestnania, teda Rakúska. Ako to bolo vyššie uvedené, Rakúsko nikdy nepoprelo túto skutočnosť, čo je zrejmé jednak z vyplácania rodinných prídavkov a aj z (negatívneho) rozhodnutia viedenského magistrátu z 9.9.2013. I keď súd pokladá odôvodnenie tohto rozhodnutia za nejasné a nedostatočné, predsa len z jeho obsahu možno dôvodiť, že aj v Rakúsku existuje inštitút, zodpovedajúci slovenskému príspevku náhradnému rodičovi (podľa textu rozhodnutia z 9.9.2013 „príspevok na uľahčenie nákladov spojených s výchovou dieťaťa v pestúnskej starostlivosti podľa § 34 WrWG“). Predmetné negatívne rozhodnutie z 9.9.2013 však nebolo vydané z dôvodu, že by bolo potrebné na jeho priznanie aplikovať slovenský právny poriadok ale z dôvodu, že žalobkyňa pre jeho priznanie nesplnila podmienky. Pravda, aké podmienky neboli v prípade žalobkyne nesplnené nie je možné z tohto rozhodnutia zistiť. Žalovaný, resp. jeho prvostupňový správny orgán vyvíjal opakovanú snahu (v podstate tiež suplujúc príslušné aktivity žalobkyne) zistiť, ktoré predpoklady priznania dávok zodpovedajúcich príspevku náhradnému pestúnskemu rodičovi žalobkyňa nespĺňa (žiadosťami z 10.12.2013, 25.3.2014, 19.5.2014, 11.12.2014, 16.5.2014 - mail, 18.6.2014 - mail). Avšak bez adekvátnej odozvy dožadovaného viedenského magistrátu. Ak teda za danej situácie žalovaný rozhodol vo veci napadnutým rozhodnutím, aplikujúc Článok 11 ods. 3 písm. a) koordinačného nariadenia, podľa názoru súdu rozhodol správne a v súlade s týmto koordinačným nariadením. 12. Nad rámec uvedeného súd pokladá za potrebné skonštatovať, že situáciu, v ktorej sa žalobkyňa nachádza po vydaní napadnutého, resp. prvostupňového rozhodnutia, si žalobkyňa čiastočne spôsobila aj sama. Keď po podaní žiadosti o pestúnske príspevky z 31.1.2013 bolo o tejto žiadosti rozhodnutím viedenského magistrátu z 9.9.2013 vydané negatívne rozhodnutie, žalobkyňa voči nemu nepodala odvolanie, i keď o tejto možnosti bola poučená v samotnom rozhodnutí. Naviac je takéto jej správanie o to nepochopiteľnejšie, ak toto rozhodnutie je podľa názoru súdu nedostatočne odôvodnené. Nie je totižto z neho zrejmé, aké predpoklady podľa rakúskeho práva žalobkyňa nesplnila pre priznanie pestúnskeho príspevku (dávok náhradnému pestúnskemu rodičovi, príspevku na uľahčenie nákladov spojených s výchovou dieťaťa v pestúnskej starostlivosti). Z rozhodnutia však vyplýva že: „... podľa § 27 ods. 1 Viedenského zákona na ochranu mládeže 1990 (WrWG 1990) majú pestúnski rodičia nárok na poskytnutie príspevku na uľahčenie nákladov spojených s výchovou dieťaťa v pestúnskej starostlivosti podľa § 34 WrWG“. Teda aj Rakúsko poskytuje pestúnskym rodičom príspevok, zodpovedajúci príspevku náhradnému rodičovi (pestúnovi) podľa slovenského právneho poriadku. Pravda za predpokladu splnenia podmienok podľa rakúskeho právneho poriadku, ktorému žalobkyňa - ako to bolo vyššie uvedené - podlieha s poukazom na Článku 11 ods. 3 písm. a) koordinačného nariadenia. O existencii obdobných dávok pestúnom svedčí aj mail z 11.6.2014, odoslaný Referátom pre adoptívne a opatrovateľské deti žalobkyni, podľa ktorého majú pestúni nárok na príspevok na základe opatrenia pre deti a mládež. Argumentácia, odôvodňujúca nepodanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu, prezentovaná v podaní žalobkyne z 10.6.2019 je podľa názoru súdu účelová, pretože nevyplýva ani z rozhodnutia viedenského magistrátu z 9.9.2013. Ako to bolo už vyššie uvedené, z predmetného rozhodnutia viedenského magistrátu nie je možné zistiť, aké predpoklady žalobkyňa nesplnila v súvislosti s jej žiadosťou z 31.1.2013 na pestúnsky príspevok. 13. Podaním z 10.6.2019 žalobkyňa navrhla doplnenie dokazovania v tom smere, aby žalovaný doložil: 1. Písomnú dokumentáciu s Magistrátom mesta Viedeň ohľadne spolupráce s rakúskou stranou; 2. Doklad o zabezpečení riešenia otázok rozdielnosti stanovísk príslušných inštitúcií; 3. Dôkaz žalovaného o neporušení článku 41 Dohovoru o právach dieťaťa. Súd doplnenie dokazovania v zmysle tohto podania nepokladal za potrebné, nakoľko: 1. Písomná dokumentácia medzi žalovaným (jeho prvostupňovým správnym orgánom) a viedenským magistrátom je založená v administratívnom spise žalovaného; 2. Rozdielne stanoviská v podstate objektívne zistené neboli, nakoľko (ako to bolo vyššie uvedené), Rakúsko vypláca žalobkyni rodinné prídavky, pričom ani z rozhodnutia viedenského magistrátu z 9.9.2013 je zrejmé iba to, že žalobkyňa nesplnila žiadnu z podmienok podľa rakúskeho právneho poriadku, pričom o akú podmienku či podmienky ide zrejmé nie je. 3. Ako to už bolo vyššie uvedené, príspevok náhradnému rodičovi je dávkou náhradného rodiča a nie dávkou dieťaťa v zmysle § 5 zákona o príspevkoch. 14. Pretože námietky žalobkyne obsiahnuté v žalobných bodoch podanej žaloby vyhodnotil súd ako nedôvodné, pričom po preskúmaní tak napadnutého, ako aj prvostupňového rozhodnutia dospel k presvedčeniu, že tieto rozhodnutia sú vydané v súlade s koordinačným nariadením, žalobu zamietol. 15. O trovách žalobcu súd rozhodol s poukazom na výsledok konania pred súdom, keď žalobkyňa v tomto konaní nebola úspešná (§ 167 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný. (§ 151 ods. 2 SSP) Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).