Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/10/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200066 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200066.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: O.. Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. 94X/X, XXX XX E. B. proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti KM-OLVS-80/2016/OPK zo dňa 16.11.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1.Riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave na základe žiadosti žalobcu, personálnym rozkazom č. 311 zo dňa 09.03.2016 žalobcu uvoľnil zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru podľa ust. § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“), a to dňom 30.04.2016. 2. Žalobca bol v služobnom pomere Policajného zboru od 01.11.1992. 3. Žalobcovi bol rozhodnutím Č. p.: SPOU-OSZ-49790-l/2016-VZ zo dňa 04.08.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia (ďalej len „prvostupňový orgán“), priznaný výsluhový dôchodok vo výške 1 264,83 eura mesačne podľa ust. § 143aa písm. a), ust. § 143ab ods. 1, ust. § 143ac ods. 1, písm. a) ust. § 58 v súlade s ust.§ 81 ods. 3, písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.328/2002 Z.z.“). 4. Z prílohy k rozhodnutiu zo dňa 04.08.2016 Č. p.: SPOU-OSZ-49790-1/2016-VZ vyplýva, že žalobcovi bola započítaná celková doba služobného pomeru žalobcu 24 rokov a 363 dní. 5. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietal, že odôvodnenie rozhodnutia bolo v rozpore s ust. § 47 ods. 3 o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, (ďalej len „Správny poriadok“), nakoľko bolo nedostatočne odôvodnené ohľadom spôsobu výpočtu dĺžky započítanej doby služobného pomeru, s ktorou sa nestotožnil. Výpočet započítanej doby služobného pomeru uvedený v prílohe rozhodnutia zo dňa 04.08.2016 Č. p.: SPOU-OSZ-49790-1/2016- VZ obsahoval položky: základná vojenská služba (trvanie od 04.10.1990 do 27.03.1992) a výkon služby (od 01.11.1992 do 30.04.2016), bez presnej špecifikácie konkrétneho počtu kalendárnych dní na jednotlivé obdobia s uvedením iba celkového počtu započítanej doby služobného pomeru v dĺžke 24 rokov a 363 dní. Žalobca namietal, že prvostupňový orgán pri vydaní prvostupňového rozhodnutia určil nesprávnu započítanú dĺžku jeho základnej vojenskej služby a neriadil sa ust.§ 58 ods. 1, písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z., v zmysle ktorého dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok, pre výšku týchto dávok je doba výkonu základnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu. Poukázal na to, že osobitným predpisom upravujúcim brannú povinnosť v čase výkonu základnej vojenskej služby žalobcu bol zákon č. 92/1949 Zb. Branný zákon (ďalej len („zákon č. 92/1949 Zb.“) a to ust. § 27 ods. 2, v zmysle ktorého, bol povinný absolvovať základnú vojenskú službu v trvaní 18 mesiacov. Deň jeho nástupu základnej vojenskej služby bol upravený v ust. § 33 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb., a určovalo ho Federálne ministerstvo národnej obrany. Z tohto dôvodu nastúpil na základnú vojenskú službu v určený deň 04.10.1990. Zo základnej vojenskej služby bol predčasne prepustený na základe Nariadenia náčelníka generálneho štábu ČSFR č. 33/1992, dňa 27.03.1992. Žalobca poukázal na to, že podľa zápisu na strane 12 Vojenskej knižky žalobcu, č. AA 336369, sa doba 7 dní t. j. od 01.03.1990 do 03.10.1990 a od 28.03.1992 do 31.03.1992, započíta ako vykonaná základná vojenská služba. Namietal, že pri určení dĺžky výkonu základnej vojenskej služby mu mala byť priznaná doba celých 18 mesiacov a nemala mu byť skrátená o 7 dní. Podľa jeho názoru mu mala byť započítaná celková doba služobného pomeru 25 rokov a nie iba 24 rokov a 363 dní. Taktiež namietal nejasnosti v spôsobe výpočtu celkovej započítanej doby služobného pomeru uvedenej v prílohe prvostupňového rozhodnutia, a to nekonkretizované položky týkajúce sa doby služobného pomeru, a preto nebolo možné zistiť, či prvostupňový orgán pri výpočte zobral do úvahy aj 7 prestupných rokov z tohto obdobia. 6.Minister vnútra Slovenskej republiky ako odvolací orgán (ďalej len „druhostupňový orgán“), rozhodnutím KM-OLVS-80/2016/OPK zo dňa 16.11.2016 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“), ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 23.11.2016, odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Podľa druhostupňového orgánu bolo prvostupňové rozhodnutie vydané v intenciách príslušných ustanovení zákona č. 328/2002 Z. z. a výsluhový dôchodok bol priznaný zákonným spôsobom, v správnej výške a nie je dôvod na jeho prepočítanie. Uviedol, že nie je možné dobu od 01.10.1990 do 03.10.1990 a od 28.03.1992 do 31.03.1992 započítať do doby výkonu základnej vojenskej služby, nakoľko do nej je možné započítať iba skutočnú dobu výkonu základnej vojenskej služby, teda dobu, počas ktorej bol žalobca prítomný v priestoroch vojenského útvaru, v tomto prípade od 04.10.1990 do 27.03.1992. K záznamu vo vojenskej knižke žalobcu, podľa ktorého sa doba 7 dní započítava ako vykonaná vojenská služba, odvolací orgán je toho názoru, že túto skutočnosť je možné akceptovať len na účely posúdenia, či si žalobca splnil brannú povinnosť, podľa v tom čase platného zákona č. 92/1949 Zb.. Druhostupňový orgán svoj právny názor podoprel aj závermi vyplývajúcimi zo stanovísk Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. UPS-93-38/2006 zo dňa 24.04.2006 a ÚPS-724/2009 zo dňa 21.08.2009, ako aj dôvodovou správou k ust. § 68 ods. 1, 3 zákona č. 328/2002 Z.z. účinného od 01.05.2013. II. Žaloba 7. Žalobca sa žalobou zo dňa 12.01.2017, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 13.01.2017, domáhal preskúmania zákonnosti druhostupňového rozhodnutia KM-OLVS-80/2016/OPK zo dňa 16.11.2016 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Č. p.: SPOU- OSZ-49790-l/2016-VZ zo dňa 04.08.2016. 8. Žalobca v žalobe namietal, že sa nestotožňuje s právnym názorom odvolacieho orgánu uvedenom v druhostupňovom rozhodnutí, ktorým žalovaný zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, nakoľko pri určení doby základnej vojenskej služby započítanej do doby služobného pomeru žalobcu je potrebné aplikovať presné znenie ust. § 58 ods. 1, písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z., v zmysle ktorého, dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok, pre výšku týchto dávok, je doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej vojenskej služby, alebo prípravnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu. 9. Nesúhlasil s tým, že mu bola zohľadnená iba skutočná doba výkonu základnej vojenskej služby, ohraničená dátumovo pobytom v priestoroch vojenského útvaru, čo nekorešponduje so znením ust. § 58 ods. 1, písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý neobsahuje pojem skutočná doba trvania základnej vojenskej služby, ale započítanú dobu trvania základnej vojenskej služby definuje ako dobu výkonu základnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu. 10. Žalobca sa odvolával na ust. § 27 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb., účinného v čase výkonu základnej vojenskej služby žalobcu, podľa ktorého, povinná základná vojenská služba trvala 18 mesiacov a na ust. § 33 ods. 2 tohto zákona, podľa ktorého, nástupné dni na základnú vojenskú službu vyhlasovalo každoročne Federálne ministerstvo národnej obrany. Uviedol, že v jeho prípade, bol nástupný deň stanovený na 04.10.1990 a v tento určený deň aj nastúpil do VÚ 9952 v Mošnove. 11. Poukázal na zápis na strane č. 12 jeho vojenskej knižky séria č. AA 336369 (ďalej len „vojenská knižka žalobcu“), ktorý preukazuje, že zo základnej vojenskej služby bol predčasne prepustený na základe Nariadenia náčelníka generálneho štábu ČSFR č. 33/1992 dňa 27.03.1992 a ktorý znie: „Predčasne propuštěn ze základní služby podle NNGŠ č. 33. Zbytek této doby v délce 7 dnu je započítano jako vykonaná základní služba. Stanoveno ČVO-107/293 pancérovnik. Přeložen do zálohy a odevzdán do evidence OVS Dunajská Streda. Dostavit se k registraci 30. března 1992“. 12. Žalobca uviedol, že z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že na základe rozkazu príslušného nadriadeného, reálne ukončil pobyt vo vojenskom útvare dňa 27.03.1992, avšak ešte 30.03.1992 mu vyplývala povinnosť registrácie formou osobnej prítomnosti na miestne príslušnej okresnej vojenskej správe. Orgán vojenskej správy uznal, že vykonal stanovenú dĺžku základnej vojenskej služby v trvaní 18 mesiacov a to konkrétne v rozsahu mesiacov október 1990 vrátane až marec 1992. Podľa ust. § 58 ods. 6 zákona č. 328/2002 Z. z., rok trvania služobného pomeru na účely tohto zákona je 365 dní. Z tohto dôvodu zastáva názor, že je potrebné 18 mesiacov trvania základnej vojenskej služby rozpočítať na dni. Dĺžka trvania základnej vojenskej služby žalobcu je 548 dní (október 1990 - 31 dní, november 1990 - 30 dní, december 1990 - 31 dní, od 01.01.1991 do 31.12.1991- 365 dní, január 1992 - 31 dní, február 1992 - 29 dní a marec 1992 - 31 dní). 13. Zdôraznil, že 7 dní z tohto obdobia, ktoré nemohol stráviť v priestoroch vojenského útvaru, neboli ním zapríčinené a tieto dni sa z tohto dôvodu započítajú do trvania základnej vojenskej služby. 14. Žalobca potvrdil, že dĺžka jeho služobného pomeru v Policajnom zbore Slovenskej republiky podľa prílohy k prvostupňovému rozhodnutiu, trvala od 01.11.1992 do 30.04.2016 a v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky bol celkovo 8 582 dní, t. j. 23 rokov a 187 dní, čo celkovo činí 25 rokov a 5 dní. Táto doba sa započítava podľa ust. § 58 ods. 1, písm. f) zákona č. 328/2002 Z. z. do celkovej doby služobného pomeru, ktorá predstavuje súčet výkonu základnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu. Ďalej sa odvolával na ustanovenia § 143aa ods. 1,§ 143ab ods.1 a § 143ac zákona č. 328/2002 Z. z.. 15. Namietal nesprávne určenie výšky výsluhového dôchodku, ktorá bola žalovaným určená ako 52 % zo základu mesačného služobného platu v sume vo výške 2 432,36 eura, a to v sume vo výške 1 264,83 eura mesačne. Podľa jeho názoru výška výsluhového dôchodku mala byť určená ako 55 % základu mesačného služobného platu v sume vo výške 2 432,36 eura, a to v sume vo výške 1 337,80 eura mesačne. 16. Žalobca navrhoval, aby krajský súd po preskúmaní veci napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a aby žalovanému uložil, aby vo veci znova konal a rozhodol tak, že zmení výrok prvostupňového rozhodnutia, v ktorom mu prizná výsluhový dôchodok vo výške vo výške 1 337,80 eura mesačne. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 17. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 28.04.2017, ktoré doručil krajskému súdu dňa 09.05.2017, uviedol, že predmetom konania vedeného u žalovaného bolo rozhodovanie o priznaní výsluhového dôchodku žalobcovi v súlade s ustanoveniami § 143aa písm. a), § 143ab ods. 1, § 143ac ods. 1 písm. a) a § 58 zákona č. 328/2002 Z. z. 18. Žalovaný poukázal na to, že dňom 01.05.2013 nadobudol účinnosť zákon č. 80/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z., ktorým došlo k zmene mechanizmu priznávania výsluhových dávok vyplácaných z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov. 19. Uviedol, že v súlade s ust. § 58 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 328/2002 Z. z., bola do doby trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový dôchodok žalobcovi, započítaná skutočná doba výkonu základnej vojenskej služby v trvaní od 04.10.1990 do 27.03.1992 a skutočná doba trvania služobného pomeru od 01.11.1992 do 30.04.2016. Z uvedeného vyplýva, že celková započítaná doba trvania služobného pomeru tak predstavuje 24 rokov a 363 dní. Základom na výpočet sumy výsluhového dôchodku bol v súlade s ust. § 143ac ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z., priemerný mesačný služobný plat, ktorý žalobca dosiahol v období posledných desiatich skončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru, a to v príjmovo najlepšom skončenom kalendárnom roku služobného pomeru v rozhodujúcom období na zistenie základu na výpočet výsluhového dôchodku, ktorým bol rok 2015, a to vo výške 2 432,36 eur. Celková doba trvania služobného pomeru zhodnotená na vznik nároku na výsluhový dôchodok u žalobcu predstavuje celkovo 24 rokov a 363 dní, v súlade s ust. § 143ab ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., výsluhový dôchodok tak predstavuje 52 % zo základu na jeho výpočet, čo predstavuje sumu vo výške 1 264,83 eur mesačne. 20. Žalovaný vychádzal z toho, že v čase nástupu žalobcu na výkon základnej vojenskej služby upravoval brannú povinnosť občanov zákon č. 92/1949 Zb. Z obsahu vojenskej knižky žalobcu vyplýva, že na základnú vojenskú službu nastúpil a túto v skutočnosti začal skutočne vykonávať až od 04.10.1990, a nie od 01.10.1990 tak, ako to uvádza žalobca v podanej žalobe. Rozsah trvania základnej vojenskej služby na účely splnenia si brannej povinnosti sa počas účinnosti zákona č. 92/1949 Zb. menil v ustanoveniach § 27 ods.2 , § 19 ods.1, 2 a § 11 ods.1, 3.. 21. Žalovaný zastával názor s ohľadom na príslušné zákonné ustanovenia zákona č. 92/1949 Zb., ktoré v rôznych časových obdobiach upravovali rozdielnu dĺžku doby trvania výkonu základnej vojenskej služby, že nie je možné podľa ust.§ 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z., započítať do doby trvania základnej vojenskej služby aj takú dobu, počas ktorej žalobca v skutočnosti základnú vojenskú službu nevykonával, tzn. dobu tak, ako to požaduje žalobca v podanej žalobe, a to dobu od 01.10.1990 do 03.10.1990 a dobu od 27.03.1992 do 31.03.1992, ktoré mu boli odpustené na účely splnenia si brannej povinnosti. 22. Podľa názoru žalovaného, z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že základná vojenská služba sa počíta odo dňa skutočného nastúpenia, tzn. jej skutočného vykonávania, pričom rozsah základnej vojenskej služby na účely splnenia si brannej povinnosti bol upravený v rôznych časových obdobiach inak. 23. Žalovaný sa vyjadril k námietke žalobcu, že pri spracovávaní prvostupňového rozhodnutia mu nebolo započítané obdobie výkonu základnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu, ale len v rozsahu jej reálneho výkonu od 04.10.1990 do 27.03.1992, s tým, že podľa jeho názoru do doby trvania výkonu základnej vojenskej služby, mu mala byť započítaná aj doba od 01.10.1990 do 03.10.1990 a od 28.03.1992 do 31.03.1992, tak, že s uvedeným názorom žalobcu nesúhlasil, nakoľko základná vojenská služba sa počíta odo dňa skutočného nastúpenia (vykonávania). Ak žalobca na základnú vojenskú službu nastúpil až dňa 04.10.1990, nemohol ju začať vykonávať už od 01.10.1990 tak, ako to uvádza v podanej žalobe. Z uvedeného je preukázané, že dňom 27.03.1992, t.j. dňom predčasného prepustenia žalobcu z výkonu základnej vojenskej služby, sa jej výkon aj skončil tak, ako to bolo upravené v ustanoveniach zákona č. 92/1949 Zb., a teda až odo dňa jeho nástupu na základnú vojenskú službu sa na neho začali vzťahovať všetky predpisy upravujúce povinnosti vojaka základnej vojenskej služby vrátane trestných činov vojenských upravených v XII. Hlave Trestného zákona - Trestné činy vojenské. 24. Podľa názoru žalovaného, do doby trvania základnej vojenskej služby sa započítava iba skutočná doba výkonu základnej vojenskej služby v súlade so zákonom č. 328/2002 Z. z., a to od 04.10.1990, kedy ju reálne začal vykonávať a ktorú skončil dňa 27.03.1992, kedy ju prestal vykonávať. 25. Žalovaný zdôraznil, že pokiaľ ide o záznam vo vojenskej knižke žalobcu o tom, že zvyšok základnej vojenskej služby v dĺžke 7 dní sa mu odpúšťa, je potrebné uviesť, že uvedenú skutočnosť je možné akceptovať len na účely posúdenia, či si žalobca splnil brannú povinnosť tak, ako to vyplývalo z ustanovení v tom čase platného zákona č. 92/1949 Zb.. Zároveň poukázal na to, že v zázname vo vojenskej knižke žalobcu je jednoznačne uvedené, že po prepustení zo základnej vojenskej služby dňa 27.03.1992, bol preložený do zálohy a odovzdaný do evidencie Okresnej vojenskej správe Dunajská Streda práve tak, ako to vyplývalo z ust. § 38 ods. 1 zákona č. 92/1949 Zb., podľa ktorého, preloženie do zálohy sa vykoná dňom, ktorý nasleduje po dni skončenia základnej služby. Tieto závery taktiež vyplývajú jednak zo stanoviska úradu právnych služieb Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. p.: UPS-93-38/2006 zo dňa 24.04.2006, ako aj z ich stanoviska č. p.: UPS-724/2009 zo dňa 21.08.2009, ktoré potvrdzuje uvedené skutočnosti. 26. Z uvedeného tak jasne vyplýva, že pre posúdenie skutočnej doby výkonu základnej vojenskej služby podľa ust. § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z., je dôležitý deň, kedy vojak na výkon základnej vojenskej služby nastúpil, a deň, kedy bol vojak z tejto služby prepustený, a to bez prihliadnutia na dôvod predčasného prepustenia z tejto služby. 27. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ išlo o predčasné prepustenie žalobcu z výkonu základnej vojenskej služby dňom 27.03.1992, uvedeným dňom prepustenia prestal vojenskú službu vykonávať, čo znamená, že ust. § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. sa na neho prestalo vzťahovať dňom nasledujúcim po dni prepustenia z tejto vojenskej služby, a teda dňom nasledujúcim po dni prepustenia z vojenskej služby, sa začal zúčastňovať na dôchodkovom zabezpečení ako pracovník v pracovnom pomere podľa ust. § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., pretože zo základnej vojenskej služby nastúpil späť do zamestnania vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. V súlade s uvedeným, je doba od 28.03.1992 do doby opätovného nástupu do zamestnania dobou poistenia podľa ust. § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. 28. Uviedol, že osobitný systém poistenia neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca bez zohľadnenia kategórie funkcií a bez zohľadnenia dôb poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. 29. Žalovaný vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti zastával názor, že predmetná dávka výsluhového zabezpečenia bola žalobcovi priznaná v správnej výške za správnu dobu trvania služobného pomeru tak, ako to vyplýva z ust. § 58 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 328/2002 Z. z., a preto nie je dôvod na zmenu alebo zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Námietky žalobcu vzťahujúce sa k prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného, považoval za právne irelevantné. 30. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti podľa žalovaného, predmetná dávka výsluhového zabezpečenia mu bola priznaná za skutočnú dobu trvania služobného pomeru v správnej výške, a preto žalobou napadnuté rozhodnutia sú vydané v súlade so zákonom č. 328/2002 Z. z. a navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. IV. Replika žalobcu 31. Žalobca uviedol k vyjadreniu žalovaného zo dňa 28.04.2017, vo vyjadrení zo dňa 31.05.2017 doručenom krajskému súdu dňa 06.06.2017, že žalovaný vo svojom vyjadrení zopakoval právne názory a stanoviská uvedené v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, vyjadrenie nedoplnil o nové podstatné argumenty a podľa jeho názoru nevyvrátil argumenty uvedené v správnej žalobe. Z týchto dôvodov, žalobca trval na žalobe v celom rozsahu. V. Právne posúdenie veci 32. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ustanovení § 10, §13 ods. 1 zákona č.162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP), po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, v rozsahu a dôvodoch v nej uvedených, dospel k záveru o zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. 33. Vo veci bol vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 137 ods. 4 SSP dňa 21.03.2019, nakoľko žalobca v žalobe a ani žalovaný vo vyjadrení k žalobe nežiadali nariadiť pojednávanie (§ 107 ods.2 SSP). 34. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného sp. značka KM-OLVS-80/2016/OPK zo dňa 16.11.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Č. p.: SPOU-OSZ-49790-l/2016-VZ zo dňa 04.08.2016 na základe správnej žaloby podanej žalobcom podľa ust. § 6 ods.2 písm .c) SSP. 35. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. 36. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). 37. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 38. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 39. Podľa § 6 ods. 2 SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 40. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 41. Podľa § 143aa písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z., policajt alebo profesionálny vojak, ktorého služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a skončí po 30. apríli 2013, má nárok na výsluhový dôchodok, ak jeho služobný pomer trval najmenej 15 rokov pred 1. májom 2013. 42. Podľa § 143ab ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., výsluhový dôchodok policajta a profesionálneho vojaka uvedeného v § 143aa písm. a) je za 15 rokov trvania služobného pomeru 30 % základu zisteného podľa § 143ac ods. 1 písm. a), za 16. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 20. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2 % základu zisteného podľa § 143ac ods. 1 písm. a), za 21. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 25. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 3 % základu zisteného podľa § 143ac ods. 1 písm. a), za 26. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 30. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 1 % základu zisteného podľa § 143ac ods. 1 písm. a), za 31. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 0,5 % základu zisteného podľa § 143ac ods. 1 písm. a), najviac do 65 % základu zisteného podľa § 143ac ods. 1 písm. a). 43. Podľa § 143ac ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z., základ na výpočet odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku policajta a profesionálneho vojaka, ktorých služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a skončí po 30. apríli 2013, sa u policajta zistí z priemerného mesačného služobného platu podľa § 60 ods. 2 a u profesionálneho vojaka z priemerného mesačného služobného platu podľa § 60 ods. 4 dosiahnutého v období posledných desiatich skončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru (ďalej len „rozhodujúce obdobie na zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia“), a to v príjmovo najlepšom skončenom kalendárnom roku služobného pomeru v rozhodujúcom období na zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia, ak do 30. apríla 2013 služobný pomer trval najmenej 15 skončených rokov. 44. Podľa § 58 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 328/2002 Z. z., dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a pre výšku týchto dávok je doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej vojenskej služby, alebo prípravnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu a doba trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách Československej republiky, Československej socialistickej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pred 1. januárom 1993 45. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 92/1949 Zb., preloženie do zálohy sa vykoná dňom, ktorý nasleduje po dni skončenia základnej služby, ďalšej služby alebo služby vojakov z povolania, ktorí neboli preložené do výslužby a majú ešte služobnú povinnosť. 46. Žalobca v žalobe namietal nesprávne určenie doby započítania dĺžky základnej vojenskej služby, nakoľko mu nebola započítaná doba od 01.10.1990 do 03.10.1990 a od 28.03.1992 do 31.03.1992, nesúhlasil so započítaním iba skutočnej doby základnej vojenskej služby, ktorú vykonával v priestoroch vojenského útvaru, t.j. iba dobu od 04.10.1990 do 27.03.1992, tvrdil, že je potrebné aplikovať presné znenie ustanovenia § 58 ods.1, písm. a) zákona č.328/2002 Z.z., poukazoval na to, že predmetné ustanovenie neobsahuje pojem skutočná doba trvania základnej vojenskej služby, ale je definovaná ako doba výkonu základnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu a namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, ktoré bolo v rozpore s ustanovením § 47 ods.3 Správneho poriadku, a to hlavne spôsob dĺžky započítanej doby služobného pomeru. 47. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu bolo potrebné posúdiť, či napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie boli vydané v súlade so zákonom, teda, či bolo správne vypočítané obdobie doby trvania výkonu základnej vojenskej služby, keďže podľa názoru žalobcu mu mala byť započítaná aj doba od 01.10.1990 do 03.10.1990 a doba od 28.03.1992 do 31.03.1992, kedy bol predčasne prepustený z jej výkonu a ďalej, či napadnuté rozhodnutie bolo riadne odôvodnené. 48. Krajský súd pri posudzovaní veci vychádzal z administratívneho spisu, ktorého obsahom je rozhodnutie ministra vnútra Slovenskej republiky č. KM-OLVS-80/2016/OPK zo dňa 16.11.2016, rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia č. p.:SPOU-OSZ-49790-l/2016-VZ zo dňa 04.08.2016, odvolanie proti rozhodnutiu č. p.: SPOU-OSZ-49790-l/2016-VZ a strana 12 vojenskej knižky žalobcu, list č. SPOU-OSZ-49.790-5/2016-VZ zo dňa 08.09.2016 Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia, personálny rozkaz riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave č. 311 zo dňa 09.03.2016, odpoveď Ministerstva obrany Slovenskej republiky v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z., stanoviská Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. ÚPS-93-38/2006 zo dňa 24.04.2006 a ÚPS-724/2009 zo dňa 21.08.2009, potvrdenia o dobách zamestnania žalobcu, vystavené Všeobecnou úverovou bankou a rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. p.:SPOU-OSZ-00049790/2016-VZ. 49. Žalobca v správnej žalobe namietal, že mu nebolo započítané obdobie výkonu základnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v tom čase, ale len v rozsahu jej reálneho výkonu, a to od 04.10.1990 do 27.03.1992, pritom sa odvolával na zápis na strane č. 12 jeho vojenskej knižky, z ktorého vyplýva, že zo základnej vojenskej služby bol predčasne prepustený na základe Nariadenia náčelníka generálneho štábu ČSFR č. 33/1992 dňa 27.03.1992 a teda, že nezapríčinil to, že nemohol stráviť v priestoroch vojenského útvaru sporných nezapočítaných 7 dní z tohto obdobia s poukázaním na skutočnosť, že ešte 30.03.1992 mu vyplývala povinnosť registrácie formou osobnej prítomnosti na miestne príslušnej okresnej vojenskej správe. 50. Krajský súd k vyššie uvedenej námietke žalobcu uvádza, že práve zo záznamu v jeho vojenskej knižke vyplýva, že žalobca nastúpil na základnú vojenskú službu dňa 04.10.1990 a z jej výkonu bol predčasne prepustený dňom 27.03.1992. Súd k záznamu vo vojenskej knižke žalobcu, ktorý uviedol, že zvyšok základnej vojenskej služby v dĺžke 7 dní sa mu odpúšťa, poznamenáva, že v zmysle ust. § 4 písm. b) zákona č. 92/1949 Zb., má uvedené význam iba na posúdenie skutočnosti, či si žalobca splnil svoju brannú povinnosť, nakoľko základná vojenská služba sa počíta až odo dňa skutočného nastúpenia na jej výkon, tzn. odo dňa jej skutočného vykonávania. Súd poukazuje v tejto súvislosti na to, že v čase nástupu žalobcu na základnú vojenskú službu brannú povinnosť občanov upravoval zákon č.92/1949 Zb. a rozsah (trvanie) základnej vojenskej služby na účely splnenia si brannej povinnosti bol upravený v rôznych časových obdobiach rôzne (v čase od 01.10.1949 do 13.03.1990 - 24 mesiacov podľa ust. § 27 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb., v čase od 14.03.1990 do 29.06.1992 - 18 mesiacov podľa ust. § 27 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb., v čase od 30.06.1992 do 31.12.1997 - 12 mesiacov podľa ust. § 27 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb., v čase od 01.01.1998 do 31.12.2000 - 12 mesiacov podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 351/1997 Z. z., v čase od 01.01.2001 do 30.06.2002 - 9 mesiacov podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 351/1997 Z. z, v čase od 01.07.2002 do 31.12.2003 - 9 mesiacov podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 320/2002 Z. z., v čase od 01.01.2004 do 31.12.2005 - 6 mesiacov podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 320/2002 Z. z.). 51. Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, ktorý tvrdí, že do doby trvania základnej vojenskej služby rozhodujúcej na vznik nároku na výsluhový príspevok mu mala byť započítaná aj doba v dĺžke 7 dní ako vykonaná základná vojenská služba, nakoľko orgán verejnej správy postupoval v súlade s ust. § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z., podľa ktorého sa za dobu trvania základnej vojenskej služby rozhodujúcej na vznik nároku na výsluhový príspevok, považuje skutočná doba výkonu základnej vojenskej služby. V danom prípade žalobca vykonával základnú vojenskú službu až od jej nástupu t.j. od 04.10.1990, do jeho predčasného prepustenia z jej výkonu do zálohy a zaevidovania Okresnou vojenskou správou v Dunajskej Strede v súlade s ust. § 38 ods. 1 zákona č. 92/1949 Zb., podľa ktorého preloženie do zálohy sa vykoná dňom, ktorý nasleduje po dni skončenia základnej služby, ďalšej služby alebo služby vojakov z povolania, ktorí neboli preložení do výslužby a majú ešte služobnú povinnosť, t. j. dňa 27.03.1992. Súd má v zmysle vyššie uvedeného za to, že povinnosť registrácie formou osobnej prítomnosti na miestne príslušnej okresnej vojenskej správe nemožno teda považovať za dobu trvania výkonu základnej vojenskej služby. 52. Pokiaľ ide o dobu od 28.03.1992 do 31.03.1992, ktorá mala byť podľa žalobcu započítaná do doby zhodnotenej na vznik nároku na dávku výsluhového zabezpečenia, súd uvádza, že žalobca bol predčasne prepustený zo základnej vojenskej služby po jej vykonaní dňom 28.03.1992. Základná vojenská služba žalobcu bola skončená v zmysle ust. § 36 ods.3 zákona č.92/1949 Zb. a od tohto dňa sa naňho už ani nevzťahovali právne predpisy upravujúce povinnosti vojaka. Žalobca prestal vykonávať základnú vojenskú službu týmto uvedeným dňom, a preto sa ust. § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. na neho už nevzťahovalo odo dňa nasledujúceho po dni jeho prepustenia z tejto vojenskej služby a týmto dňom sa už začal zúčastňovať na dôchodkovom poistení v pracovnom pomere vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. podľa ust. § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.. Z uvedeného teda vyplýva, že doba od 28.03.1992 do doby opätovného nástupu žalobcu do zamestnania, je dobou poistenia podľa ust. § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.. 53. S poukázaním na uvedené skutočnosti je možné konštatovať, že pre posúdenie skutočnej dĺžky výkonu základnej vojenskej služby podľa ust. § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z., je dôležitý deň, kedy vojak na výkon základnej vojenskej služby skutočne aj nastúpil a deň, kedy bol vojak z tejto služby skutočne aj prepustený. Do doby trvania základnej vojenskej služby nemožno teda započítať aj takú dobu, počas ktorej žalobca v skutočnosti základnú vojenskú službu nevykonával, a to dobu od 01.10.1990 do 03.10.1990 a dobu od 27.03.1992 do 31.03.1992, t.j. dobu 7 dní, ktoré mu boli odpustené na účely splnenia si brannej povinnosti. 54. Žalobca namietal, že sa nestotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom je uvedené, že odvolací orgán pri svojej právnej úvahe sa riadil aj stanoviskami Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. ÚPS-93-38/2006 zo dňa 24.04.2006 a č. ÚPS-724/2009 zo dňa 21.08.2009, nakoľko tieto stanoviská nie sú relevantné k jeho prípadu. 55. Súd k vyššie uvedenej námietke žalobcu uvádza, že žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že stanovisko úradu právnych služieb Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. p.: ÚPS-93-38/2006 zo dňa 24.04.2006 bolo vydané v súvislosti s obdobným prípadom, ako je prípad žalobcu, keď o priznanie výsluhového dôchodku požiadal žiadateľ, ktorý bol zo základnej vojenskej služby prepustený o 61 dní skôr, ako žalobca. Ďalej, žalovaný sa vyjadril, že zo stanoviska Úradu právnych služieb Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. p.: ÚPS-93-38/2006 zo dňa 24.04.2006 vyplýva, že vojakovi základnej služby predčasne prepustenému zo základnej služby sa v tomto prípade výkon základnej služby skončil (de jure) dňom jeho predčasného prepustenia zo základnej služby, pritom zostatok výkonu základnej služby v dĺžke 61 dní sa považuje za splnenie výkonu základnej služby len na účely posúdenia splnenia brannej (služobnej) povinnosti podľa § ust. 20 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 92/1949 Zb. a ďalej, že zo stanoviska Úradu právnych služieb Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. p.: ÚPS-724/2009 vyplýva, že ak stanovisko ÚPS-724/2009 vychádza zo zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý nebol účinný v čase výkonu základnej vojenskej služby žalobcu, je nesporné, že sa tento zákon na prípad žalobcu nevzťahuje, pričom v závere stanoviska sa ale uvádza, cit. „... Pred 1. januárom 2004 existovalo dôchodkové zabezpečenie ako súčasť sociálneho zabezpečenia...“. Doba dôchodkového poistenia vojaka, ktorý vykonával vojenskú službu a nebol v služobnom pomere vojaka z povolania, predovšetkým vychádzal z všeobecného predpisu o sociálnom zabezpečení účinného do 31.12.2003, ktorým bol zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb“). Súd konštatuje, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí opieral o tieto stanoviská podporne a pri posúdení veci vychádzal z ustanovení platných právnych predpisov. 56. Súd mal v konaní preukázané, že v prípade žalobcu bola skutočná doba trvania výkonu základnej vojenskej služby a skutočná doba jeho trvania služobného pomeru ako príslušníka Policajného zboru v rozsahu 24 rokov a 363 dní, a to v nadväznosti na ust. § 58 ods.6 zákona č.328/2002 Z. z., v zmysle ktorého rokom trvania služobného pomeru na účely tohto zákona je 365 dní. 57. Z uvedeného vyplýva, že orgány verejnej správy pri výpočte výsluhového dôchodku postupovali zo správne určenej a zhodnotenej doby výkonu základnej vojenskej služby, keď nepovažovali dobu 7 dní za dobu, ktorá sa započítava do doby trvania výkonu základnej vojenskej služby na účely posúdenia splnenia podmienok potrebných na priznanie dávok výsluhového zabezpečenia, nakoľko takouto dobou je len skutočná doba trvania služobného pomeru. Uvedené má oporu v ust. § 58 ods.1, písm. a) zákona č.328/2002 Z. z.. V danom prípade bolo rozhodujúce, kedy presne, v ktorý deň nastúpil žalobca na základnú vojenskú službu a v ktorý deň bol z nej prepustený. Žalovaný tak postupoval správne, keď do doby základnej vojenskej služby započítal iba skutočnú dobu jej vykonania. 58. Krajský súd poukazuje na to, že osobitný systém poistenia neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca bez zohľadnenia kategórie funkcií a bez zohľadnenia dôb poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. 59. Správny súd po preskúmaní predmetnej veci dospel k záveru, že výsluhový dôchodok žalobcu od 01.05.2016 vo výške 1,264,83 eura mesačne bol vypočítaný a priznaný v správnej výške, zákonným spôsobom a za správnu dobu trvania služobného pomeru tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 58 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 328/2002 Z.z.. Súd pri preskúmaní veci nezistil v správnom konaní porušenie právnych predpisov a ani procesné vady a je toho názoru, že prvostupňový orgán rozhodol správne a v súlade so zákonom, vo veci si zadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedol zákonné dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodol. Takisto druhostupňový orgán verejnej správy sa v rámci odvolacieho konania náležite zaoberal odvolacími námietkami žalobcu a riadne sa s nimi vysporiadal v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia, ktoré vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahuje predpísané náležitosti a jeho závery sú obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Orgány verejnej správy vec teda správne právne posúdili a ich konanie zodpovedá ustanoveniam Správneho poriadku. Napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím spĺňa požiadavky zakotvené v ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. 60. Žalobca žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil závery orgánov verejnej správy. 61. Krajský súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedený skutkový stav a právne posúdenie veci, dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju zamietol postupom podľa ust. § 190 SSP. 62. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 63. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.