Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/10/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200081 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200081.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobkyne: L. F., narodená XX.XX.XXXX, bytom Ž. X, V., zastúpená: Bartošík Šváby s.r.o., IČO: 35 929 049, so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, IČO: 30 807 484, so sídlom Ulica 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 54959-2/2016-BA zo dňa 07.11.2016, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 54959-2/2016-BA zo dňa 07.11.2016 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Žilina číslo rozhodnutia 41603-1/2016-ZA zo dňa 15.08.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že Oznámením poistnej udalosti zo dňa 08.08.2016 spoločnosť TIPSPORT SK, a.s. oznámila Sociálnej poisťovni, že dňa 19.09.2014 došlo k pracovnému úrazu jeho zamestnankyne/žalobkyne tak, že pri plnení pracovných úloh bola žalobkyňa prepadnutá ozbrojenou osobou, čo zanechalo reakciu na stres s poruchami prispôsobenia sa. Spoločnosť TIPSPORT SK, a.s. zároveň doručila Sociálnej poisťovni Záznam o registrovanom pracovnom úraze, podľa ktorého žalobkyňa utrpela šok po lúpežnom prepadnutí pobočky, po ktorom bola následne ošetrená v nemocnici; ako príčina úrazu je uvedená šok, zľaknutie (ďalej Úraz). 2. Rozsudkom č.k. 47Cpr/19/2015 zo dňa 15.02.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.04.2016, Okresný súd Bratislava V určil, že Úraz, ktorý utrpela žalobkyňa, je pracovným úrazom, za ktorý zodpovedá v celom rozsahu spoločnosť TIPSPORT SK, a.s. 3. Žiadosťou zo dňa 15.07.2016 žalobkyňa oznámila správnemu orgánu prvého stupňa pracovný úraz a požiadala o výplatu úrazového príplatku. II. Zhrnutie rozhodnutí správnych orgánov. 4. Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina, rozhodnutím číslo 41603-1/2016-ZA zo dňa 15.08.2016 rozhodla, že žalobkyňa nemá nárok na úrazový príplatok. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalobkyňa nespĺňa podmienky nároku na úrazový príplatok podľa § 85 zákona o sociálnom poistení, pretože v čase vzniku jej dočasnej práceneschopnosti (DPN) už nemala status zamestnanca. 5. Voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podala žalobkyňa včas odvolanie, v ktorom namietala, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia. Menovite namietala, že v čase vzniku DPN bola v ochrannej lehote podľa § 30 a 32 Zákona o sociálnom poistení (Zákon). Podľa § 85 Zákona má žalobkyňa nárok na úrazový príplatok, ak má nárok na výplatu nemocenského poistenia, pričom žalobkyňa podľa § 30 Zákona nárok na nemocenskú dávku ako osoba v ochrannej dobe mala. Zákon v ustanovení § 85 podľa odvolateľky žiadnym spôsobom nevylučuje aplikáciu ochrannej doby na úrazový príplatok. Podľa odvolateľky nárok na úrazový príplatok má ten zamestnanec, ktorý má nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia. Odvolateľka poukázala aj na dôvodovú správu k § 85 až 87 Zákona, podľa ktorej: Vznik nároku na úrazový príplatok sa navrhuje podmieňovať DPN vzniknutou v dôsledku pracovného úrazu alebo z choroby z povolania, ktorá súčasne zakladá nárok na náhradu príjmu pri DPN zamestnanca alebo nárok na nemocenské. Vo vzťahu k takto poskytovaným dávkam má úrazový príplatok výlučne nadstavbový charakter. Pokiaľ teda zamestnancovi, poškodenému pracovným úrazom vznikol nárok na nemocenské dávky, vznikol mu podľa Zákona aj nárok na úrazové príplatky (ÚP). Jediným dôvodom nepriznania ÚP podľa napadnutého rozhodnutia bolo to, že odvolateľka v čase nástupu na DPN už nebola zamestnancom podľa § 4 ods. 3 Zákona, i keď správny orgán prvého stupňa pripustil, že bola v ochrannej lehote. Definícia zamestnanca na účely Zákona môže byť rôzna v závislosti od typu sociálneho poistenia. Podľa odvolateľky je v danom prípade podstatné, či bola zamestnancom v čase vzniku pracovného úrazu, avšak je podľa nej irelevantné, či si tento status udržala aj neskôr alebo nie. Z ustanovenia § 30 písm. a) Zákona vyplýva, že zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak splnil podmienky ustanovené pre vznik nároku na ňu počas trvania nemocenského poistenia, alebo po jeho zániku v ochrannej lehote. Ustanovenie § 85 v spojení s § 30 Zákona nasvedčuje podľa odvolateľky tomu, že osoba poškodená pracovným úrazom má nárok na úrazové príplatky za predpokladu, že jej vznikla DPN počas trvania jej nemocenského poistenia, t.j. počas trvania pracovného pomeru, alebo v ochrannej lehote po zániku jej nemocenského poistenia. Z výkladu uskutočneného správnym orgánom prvého stupňa by vyplynul absurdný záver, že ak DPN vznikla počas trvania pracovného pomeru a pokračuje aj po jeho skončení, dňom skončenia pracovného pomeru by oprávnená osoba automaticky stratila nárok na nemocenské dávky z dôvodu, že už nie je zamestnanec (obdobne aj ÚP). Pojem zamestnanec sa teda nemá vykladať spôsobom, ako tak urobil orgán verejnej správy prvého stupňa. Z uvedených dôvodov odvolateľka žiadala, aby odvolací orgán jej žiadosti o priznanie úrazového príplatku vyhovel. 6. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodina SR listom zo dňa 15.05.2009 poskytlo stanovisko k aplikácii zákona o sociálnom poistení; v uvedenom stanovisko MPSVaR SR opakovane uvádza, že podmienky vzniku nároku na úrazový príplatok sa zisťujú k momentu vzniku nároku na dávku. V závere stanoviska MPSVaR SR zároveň uviedlo, že nie je kompetentné s odkazom na § 15 zákona č. 5745/2001 Z.z. poskytovať záväzný výklad právnych predpisov, jeho stanovisko nemá právnu záväznosť a je len podpornou pomôckou pre aplikačnú prax. 7. Rozhodnutím č. 54959-2/2016-BA zo dňa 07.11.2016 žalovaný odstránil formálny nedostatok výroku napadnutého rozhodnutia, odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie napadnuté odvolaním potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z ustanovení § 109 ods. 1, § 2 písm. c) Zákona vyplýva, že splnenie podmienok nároku na dávku poskytovaného zo sociálneho poistenia sa zisťuje ku dňu vzniku zákonom ustanovenej sociálnej udalosti (skutočnosti) rozhodujúcej pre vznik nároku na dávku. Žalovaný sa odvolával na stanovisko uvedené v predchádzajúcom odseku tohto rozhodnutia. Žalovaný v rozhodnutí ďalej uviedol, že odvolateľka stratila status zamestnanca nasledujúci deň po ukončení pracovnoprávneho vzťahu a tým pádom nesplnila základnú podmienku nároku na úrazový príplatok podľa § 85 Zákona. K namietanej ochrannej lehote žalovaný uviedol, že úrazové poistenie nepozná ochrannú lehotu po zániku úrazového poistenia, tak ako je to v nemocenskom poistení a teda ak vznikne DPN v dôsledku pracovného úrazu osobe, ktorá už nemá status zamestnanca, nespĺňa takáto osoba podmienky nároku na úrazový príplatok podľa § 85 Zákona, a to aj napriek tomu, že táto osoba splnila podmienky nároku na nemocenské dávky. Podľa žalovaného sú podmienky vzniku nároku na úrazový príplatok a nemocenské dávky odlišné. Podľa žalovaného sa odvolateľka mylne domnieva, že na priznanie úrazovej dávky stačí splniť podmienky ustanovené v § 8 Zákona, t.j. stačí ak vznikne pracovný úraz - je to len jedna z podmienok vzniku nároku; ďalšou podmienkou je zachovanie statusu zamestnanca ku dňu vzniku DPN, čo v tomto prípade splnené nebolo, a preto poškodenej nárok na úrazový príplatok nevznikol. III. Argumenty žalobcu 8. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu v zákonnej lehote dňa 16.1.2017 domáhala zrušenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku ktorého neboli žalobkyni priznané úrazové príplatky, a bola tak ukrátená na svojich právach. Žalobkyňa v žalobe zopakovala svoje argumenty uvedené v odvolaní voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktoré doplnila. Podľa jej názoru Zákon pri podmienkach vzniku nároku na úrazové príplatky generálne odkazuje na ustanovenia upravujúce vznik nároku na nemocenské dávky. Žalobkyňa označila za zavádzajúci argument žalovaného v jeho rozhodnutí o tom, že pre vznik nároku na úrazový príplatok a nemocenské dávky zákon stavuje odlišné podmienky. Podľa jej názoru všeobecný odkaz v § 85 Zákona na nemocenské dávky jednoznačne zahŕňa aj aplikáciu ochrannej lehoty na úrazové príplatky. Zdôraznila, že dôvodová správa k ustanoveniam § 85-87 Zákona vyslovene uvádza, že úrazový príplatok závisí od vzniku nároku na nemocenské. Žalobkyňa uviedla aj podrobné argumenty k nadstavbovému charakteru úrazového príplatku vo vzťahu k nemocenskej dávke. S poukazom na rozdielne subjekty nemocenského poistenia (nemocenské poistenie vzniká zamestnancovi podľa § 14 Zákona, kým úrazové poistenie podľa § 16 Zákona vzniká zamestnávateľovi) podľa žalobkyne nedáva zmysle argument žalovaného o tom, že zákon pri úrazovom poistení nepredvídal ochrannú lehotu - koho by táto lehota chránila v súvislosti s úrazovým poistením, ak by zamestnávateľ prestal zamestnávať akékoľvek fyzické osoby. 9. Ďalšia skupina argumentov žalobcu v žalobe sa týkala udržania si statusu zamestnanca pri úrazových dávkach. Zákon stanovuje rozdielne podmienky pre vznik nároku na jednotlivé dávky sociálneho poistenia. Podľa žalovaného je rozhodujúcou podmienkou vzniku nároku na úrazový príplatok status zamestnanca. Podľa žalobkyne je to naopak závislosť úrazového príplatku od trvania pracovného pomeru je vyjadrená prostredníctvom podmienenosti úrazového príplatku od nároku na výplatu nemocenských dávok. Podľa žalobkyne pojem zamestnanec, použitý v úvod § 85 Zákona nemá implikovať, že si osoba, ktorá utrpela pracovný úraz, musí udržať status zamestnanca od vzniku nároku na úrazové príplatky (od vzniku DPN) a po celý čas ich výplaty. Pri všetkých typoch úrazových dávok sa ustanovenia o podmienkach ich poskytnutia začínajú slovami: Zamestnanec má nárok na..., napriek tomu, že je zrejmé, že niektoré pracovné úrazy absolútne vylučujú možnosť ďalšieho vykonávania akejkoľvek zárobkovej činnosti po takomto úraze. Žalobkyňa sa domnieva, že úrazová dávka patrí osobe poškodenej pracovným úrazom aj v prípade, ak došlo k skončeniu jej pracovného pomeru, inak by poškodení, s ktorými bol rozviazaný pracovný pomer, ostali bez akejkoľvek náhrady vzniknutej škody. 10. Záverom žalobkyňa doplnila, že zamestnanec poškodený pracovným úrazom na nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená pracovným úrazom - Zákon prebral od 01.01.2004 všetky nároky na náhradu škody z pracovného úrazu s výnimkou vecnej škody z čoho podľa žalobkyne vyplýva, že všetky pôvodné nároky spojené so vznikom pracovného úrazu musí kompenzovať Sociálna poisťovňa. 11. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov žalobkyňa navrhla, aby správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého aj druhého stupňa zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. IV. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 27.04.2017 a žiadal žalobu zamietnuť. Žalovaný nepoprel skutkový stav, ako ho uviedla žalobkyňa, avšak zotrval na názore, že žalobkyňa na účely nároku na úrazové dávky nespĺňala status zamestnanca, pričom vychádzal z toho, že splnenie podmienok vzniku nároku na uvedenú dávku je potrebné zisťovať ku dňu vzniku zákonom ustanovenej udalosti rozhodujúcej pre vznik nároku na dávku, v danom prípade ku dňu, od ktorého bola uznaná DPN. Žalovaný v podstate zopakoval svoje argumenty, uvedené v napadnutom rozhodnutí. Poukázal na to, že keď žalobkyňa v čase vzniku DPN nemala príjem z pracovnoprávneho vzťahu, ani z pohľadu nadstavbovosti nevznikol dôvod pre poskytnutie úrazového príplatku. Dodal, že nemocenské a úrazové poistenie sú dve samostatné poistenia, ktoré na seba čiastočne nadväzujú, ale každé z týchto poistení a následne aj dávok, ktoré z nich vyplývajú, majú rozdielne podmienky vzniku. V. Skutkové a právne závery správneho súdu. 13. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nespĺňa podmienky zákonnosti a ako také bolo potrebné ho zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) a písm. d) SSP a vec vrátiť na ďalšie konanie. 14. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 17. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, zamestnanec na účely úrazového poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi úrazové poistenie. 18. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré a) zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi, b) fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. 19. Podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z., z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to úrazový príplatok. 20. Podľa § 16 zákona č. 461/2003 Z.z., povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, v štátnozamestnaneckom pomere, v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu, v služobnom pomere okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor alebo ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie podľa osobitných predpisov. Povinne úrazovo poistený je aj ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody, ktoré plnia povinnosti zamestnávateľa podľa osobitného predpisu pre fyzickú osobu vo výkone väzby a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky je povinne úrazovo poistené aj pre fyzickú osobu, ktorá je neozbrojeným príslušníkom finančnej správy. 21. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 85 zákona č. 461/2003 Z.z. (Podmienky nároku na úrazový príplatok), zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia. 23. Podľa § 109 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej len "dávka") vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti; to neplatí na nárok na dávku zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 7 ods. 2. 24. Žalobca v žalobe tvrdil, že rozhodnutie žalovaného je v rozpore so zákonom, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Predmetom sporu medzi procesnými stranami bolo posúdenie podmienok vzniku nároku na úrazovú dávku vo forme úrazového príplatku (ÚP. Uvedené podmienky vymedzuje § 85 zákona č. 461/2003 Z.z. a to tak, že: - nárok na úrazový príplatok vzniká fyzickej osobe, ktorá utrpela pracovný úraz a súčasne - v dôsledku pracovného úrazu bola osoba uznaná za dočasne práceneschopnú - ide o fyzickú osobu v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi úrazové poistenie 25. Podľa žalovaného bolo rozhodujúcou spornou otázkou to, či žalobkyňa v čase vzniku DPN spĺňala status zamestnanca, pričom žalovaný vychádzal zo stanoviska MPSVaR z roku 2009, podľa ktorého rozhodujúcou skutočnosťou na vznik nároku na úrazový príplatok je vznik DPN v dôsledku pracovného úrazu, preto je potrebné skúmať podmienky vzniku nároku na ÚP k času vzniku DPN. 26. Žalobkyňa podľa žalovaného nesplnila podmienky nároku na ÚP, pretože v čase vzniku DPN nemala status zamestnanca, pretože nemala príjem z pracovnoprávneho vzťahu, v rámci ktorého utrpela pracovný úraz. 27. Žalovaný pri rozhodovaní o nároku žalobkyne pochybil, keď pri posudzovaní statusu žalobkyne ako zamestnanca vychádzal zo všeobecnej predstavy o tom kto je zamestnanec - t.j. že touto osobou je osoba, ktorá má príjem z pracovnoprávneho vzťahu. Zákon o sociálnom poistení obsahuje vlastnú definíciu pojmu zamestnanec, ktorá je odlišná na účely rozdielnych dávok sociálneho poistenia (zamestnancom na účely nemocenského poistenia je iná osoba ako zamestnanec na účely úrazového poistenia). Pri posudzovaní tejto otázky je potrebné postupovať podľa legálnej definície obsiahnutej v § 4 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorej zamestnanec na účely úrazového poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi úrazové poistenie. Je nepochybné, že žalobkyňa bola v právnom vzťahu, ktorý zakladal jej zamestnávateľovi povinnosť platiť za ňu úrazové poistenie. Legálna definícia nehovorí o tom, že má ísť o právny vzťah súčasný, prípade minulý - v definícii nie je uvedené, že fyzická osoba je, prípadne bola v dotknutom právnom vzťahu. Pre neurčitosť právnej normy, ktorá obsahuje legálnu definíciu pojmu zamestnanec na účely úrazového poistenia, je potrené, aby orgán štátu, ktorý normu aplikuje, vykladal túto právnu normu v prospech slabšej strany, ktorou je žalobkyňa. 28. Z rozhodnutia žalovaného vôbec nevyplýva, ako žalovaný (ako i správny orgán prvého stupňa) vyložili legálnu definíciu v § 4 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., ktorá je pre posúdenie veci rozhodujúca, a ako túto legálnu definíciu aplikovali pri posudzovaní nároku žalobkyne (z ich rozhodnutí nevyplýva, že by túto legálnu definíciu vôbec nejakým spôsobom aplikovali). 29. Ďalším nedostatkom napadnutého rozhodnutia je záver o tom, k akému dňu sa majú podmienky nároku zisťovať. Zákon o sociálnom poistení nevymedzuje, k akému dňu/dátumu sa majú podmienky vzniku nároku skúmať, preto ak žalovaný vychádzal z názoru, že je potrebné skúmať podmienky vzniku nároku k nejakému určitému dňu, tento postup nie je možný považovať za správny. Zákon o sociálnom poistení vychádza z toho, že na vznik nároku na jednotlivé dávky stanovuje podmienky, ktoré musia byť splnené, a definuje (v § 109 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.), že nárok na dávku vzniká odo dňa, keď oprávnená osoba splní všetky podmienky, pre danú dávku ustanovené. Napríklad nárok na invalidný dôchodok zákon podmieňuje splnením nasledujúcich podmienok: - tento nárok vzniká osobe, ktorá je poistená na sociálne poistenie - bola uznaná za invalidnú - získala počet rokov dôchodkového poistenia 30. Ak by sme názor žalovaného aplikovali na invalidný dôchodok, a určili za deň rozhodujúcej sociálnej udalosti deň vzniku invalidity, potom tá invalidná osoba, ktorá v tento konkrétny deň nesplnila podmienku získania určeného počtu rokov dôchodkového poistenia by nikdy nemohla získať invalidný dôchodok. Avšak v prípade, že by po vzniku invalidity získala potrebné roky dôchodkového poistenia, po získaní potrebného počtu rokov jej podľa § 109 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. vnikne nárok v okamihu získania potrebného počtu rokov, ktorým splnila podmienky ustanovené uvedeným zákonom. 31. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o žiadosti žalobkyne, svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pričom pri rozhodovaní bude vychádzať z legálnej definície pojmu zamestnanec, obsiahnutej v zákone o sociálnom poistení, z toho, že nárok na dávku úrazového poistenia sa neposudzuje k žiadnemu konkrétnu dňu, ale posudzuje sa samostatne splnenie jednotlivých podmienok vzniku nároku a nárok na dávku vzniká odo dňa splnenia všetkých zákonných podmienok, ako aj z toho, že žalobkyňa všetky podmienky nároku splnila a nárok jej vznikol od splnenia poslednej (časovo) podmienky, ktorou bol v danom prípade vznik DPN. 32. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania. 33. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).