Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/31/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200207 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200207.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, IČO: 31 303 862, Tulčík 310, zast.: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia SR, Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6572/2014-2.3 zo dňa 14.08.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie a rozhodnutia správnych orgánov 1. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 20.01.2014 bola spoločnosťou Tatry mountain resorts, a.s., Demänovská dolina 72, Liptovský Mikuláš (ďalej aj ako „žiadateľ“) Okresnému úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“ alebo „okresný úrad“) doručená žiadosť o vydanie: - rozhodnutia o udelení výnimky z ustanovení § 14 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 13 ods. 1 písm. a/ a § 14 ods. 1 písm. c/, f/ a j/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z.z.“), - rozhodnutia o vydaní súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 13 ods. 2 písm. c/, d/, l/ a m/ a § 14 ods. 2 písm. b/, d/, e/ a f/ zákona č. 543/2002 Z.z. a - rozhodnutia o vydaní súhlasu podľa § 6 ods. 2 a 4 citovaného zákona. O uvedené rozhodnutia žiadateľ požiadal v súvislosti s realizáciou stavby „Kabínková lanová dráha 15 MGD Krupová - Kosodrevina“. 2. O udelenie výnimiek zo zákazov stanovených v § 14 ods. 1 písm. a/, c/, f/ a j/ zákona č. 543/2002 Z.z. žiadateľ požiadal v súvislosti s: - vjazdom a státím motorových vozidiel, ktoré mali zabezpečovať dopravu materiálu pri realizácii dotknutej stavby, - pohybom osôb podieľajúcich sa na realizácii stavby mimo vyznačeného turistického chodníka za hranicou zastavaného územia obce, - hlukom, ktorý majú spôsobovať stavebné mechanizmy a osvetlením zo stavebných mechanizmov, - potrebou rozrušenia skalného podložia trhacími prácami malého rozsahu, ak by to bolo potrebné a ak by túto činnosť bolo možné považovať za banskú a činnosť vykonávanú banským spôsobom. Všetky tieto činnosti plánoval žiadateľ vykonávať len v nevyhnutnom rozsahu a len v súvislosti s dotknutou stavbou. 3. O vydanie súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 13 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. žiadateľ požiadal v súvislosti s preložkou časti lesnej cesty (§ 13 ods. 2 písm. c/), rekonštrukciou oplotenia vodného zdroja Srdiečko, ako aj v súvislosti s oplotením staveniska a skladov stavebného materiálu (§ 13 ods. 2 písm. d/), umiestnením unimobuniek pre robotníkov (§ 13 ods. 2 písm. l/) a umiestnením výpustného objektu do toku Bystrianky (§ 13 ods. 2 písm. m/). O vydanie súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z. žiadateľ požiadal v súvislosti s umiestnením reklamných plôch a bilboardov na Krupovej a Kosodrevine, ako aj vstupných portálov, informačných tabúľ a reklamných tabúľ nad turniketmi, ako aj v súvislosti s umiestnením tabúľ podľa stavebného poriadku na označenie stavby. O vydanie súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. d/ zákona č. 543/2002 Z.z. žiadateľ požiadal v súvislosti s potrebou použiť vrtuľník pri výstavbe a na prepravu časti stavebného materiálu. O vydanie súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. e/ zákona č. 543/2002 Z.z. žiadateľ požiadal v súvislosti s osvetlením bilboardov a reklamných plôch a trasy lanovky z dôvodu tzv. nočnej prevádzky. O vydanie súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. f/ zákona č. 543/2002 Z.z. žiadateľ požiadal v súvislosti s prípadnou potrebou použiť na rozbíjanie skalného podložia trhacie práce malého rozsahu. 4. O vydanie súhlasu podľa § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. žiadateľ požiadal z dôvodu, že prácami na uvedenej stavbe mali byť poškodené aj biotopy Ls9.1 Smrekové lesy čučoriedkové, X1/Ls9.a Rúbaniská s prevahou bylín a tráv na stanovištiach po smrekových lesoch čučoriedkových (iniciálne štádium), Ls5.2 Kyslomilné bukové lesy, Ls5.1 Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy, Kr10 Kosodrevina. O vydanie súhlasu podľa § 6 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. žiadateľ požiadal v súvislosti so zatrubnovaním potoka, rekonštrukciou vodného zdroja Srdiečko bez navýšenia odberu vody, vypúšťaním predčistených odpadových vôd do toku Bystrianky, ako aj vypúšťaním podzemných vôd do základovej jamy objektu na Krupovej do pravostranného prítoku toku Bystrianky. Žiadateľ rovnako požiadal o zhodnotenie vplyvu na populáciu dotknutých chránených druhov. 5. Do začatého správneho konania sa listom zo dňa 23.01.2013 prihlásil žalobca ako účastník konania. Pred vydaním rozhodnutia o žiadosti žiadateľa si okresný úrad vyžiadal stanovisko od Štátnej ochrany prírody - Správy Národného parku Nízke Tatry (ďalej aj ako „ŠOP - Správa NAPANT“), ktorá bo svojom stanovisku č. NAPANT/98/014 zo dňa 19.02.2014 s povolením výnimiek a udelením súhlasov pre žiadateľa súhlasila, a to za dodržania podmienok uvedených v stanovisku. Toto stanovisko okresný úrad doručil žiadateľovi a žalobcovi na vyjadrenie. Žalobca vo vyjadrení k uvedenému stanovisku s udelením výnimiek a súhlasov podľa zákona č. 543/2002 Z.z. pre žiadateľa nesúhlasil a požadoval, aby udeľovanie akýchkoľvek výnimiek a súhlasov pre žiadateľa bolo zastavené. Dňa 24.03.2014 sa na okresnom úrade uskutočnilo ústne pojednávanie, na ktorom žiadateľ zobral časť svojej žiadosti späť, a to v súvislosti s vydaním súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. e/ zákona č. 543/2002 Z.z. na osvetlenie lanovej dráhy počas nočnej prevádzky. 6. O žiadosti žiadateľa rozhodol okresný úrad dňa 23.04.2014 rozhodnutím č. OU-BB- OSZP1-2014/07595-Ku (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 67 písm. h/ zákona č. 543/2002 Z.z. tak, že: - povolil výnimku zo zákazov ustanovených v § 14 ods. 1 písm. a/ v znení § 13 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. c/, f/ a j/ zákona č. 543/2002 Z.z. Výnimkou povolil žiadateľovi vjazd a státie motorových vozidiel, pohyb osôb v priestore staveniska mimo vyznačených turistických chodníkov, používanie zariadení spôsobujúcich svetelné a zvukové efekty, ktorými sú na stavbu používané stroje a zariadenia mimo uzavretých stavieb a svetelné efekty z osvetlených bilboardov a reklamných plôch a vykonávanie trhacích prác malého rozsahu v súvislosti s realizáciou dotknutej stavby podľa dokumentácie pre stavebné konanie spracovanej Ateliérom AAE, s.r.o. na parcelách opísaných vo výroku prvostupňového rozhodnutia v k.ú. B. G., - vydal súhlas podľa § 6 ods. 2 a 4, § 14 ods. 2 písm. a/ v znení § 13 ods. 2 písm. c/, d/, l/ a m/ zákona č. 543/2002 Z.z. a § 14 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ citovaného zákona, na základe ktorého mohol žiadateľ v súvislosti s realizáciou dotknutej stavby podľa dokumentácie pre stavebné konanie spracovanej Ateliérom AAE, s.r.o. na parcelách opísaných vo výroku prvostupňového rozhodnutia v k.ú. B. G. poškodzovať a ničiť biotopy európskeho významu (viď bod 4 tohto rozsudku) na v rozhodnutí vymedzenej ploche, meniť stav mokrade zatrubnením potoka v súvislosti s rekonštrukciou vodného zdroja Srdiečko bez navýšenia odberu vody, vypúšťaním predčistených odpadových vôd do toku Bystrianky, ako aj vypúšťaním podzemných vôd do základovej jamy objektu na Krupovej do pravostranného prítoku toku Bystrianky, umiestniť výpustný objekt do toku Bystrianky, uskutočniť preložku časti lesnej cesty, zrekonštruovať oplotenia vodného zdroja Srdiečko, oplotiť stavenisko a sklady stavebného materiálu, umiestniť za hranicu stavebného územia obce krátkodobé prenosné zariadenia unimobunky na ubytovanie robotníkov, umiestniť na stavenisko tabuľu v súlade so stavebným poriadkom, tabule v záujme bezpečnosti práce, ako aj reklamné plochy a bilboardy na Krupovej a Kosodrevine, ako aj vstupných portálov, informačných tabúľ a reklamných tabúľ nad turniketmi, použiť vrtuľník pri výstavbe a preprave časti materiálu a vykonávať technické geologické práce v súvislosti s rozbíjaním skalného podložia pre umiestnenie stavby, - zastavil konanie podľa § 82 ods. 9 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z. vo veci vydania súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. e/ citovaného zákona z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu žiadateľa. Okresný úrad v prvostupňovom rozhodnutí zároveň podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. žiadateľovi určil vo výroku rozhodnutia uvedené podmienky vykonávania povolenej činnosti, a to za účelom zabezpečenia ochrany prírody a krajiny. Platnosť prvostupňového rozhodnutia bola stanovená odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti do dňa, kedy žiadateľ písomne oznámi ukončenie realizácie stavby okresnému úradu, najdlhšie do doby spustenia stavby do trvalej prevádzky. 7. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 14.08.2014 zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že jeho výroková časť znie: Okresný úrad na základe žiadosti žiadateľa vydáva súhlas podľa § 6 ods. 2 a 4, § 14 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 13 ods. 2 písm. c/, d/, l/ a m/ a § 14 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ zákona č. 543/2002 Z.z., na zásah do biotopov európskeho významu (viď bod 4 tohto rozsudku, ktorých identifikácia, popis ich stavu a určenie relatívnej plochy biotopov v rámci príslušného biogeografického regiónu na území SR sú uvedené v prílohe č. 1 napadnutého rozhodnutia a mapové vymedzenie hraníc dotknutých biotopov je uvedené v prílohe č. 2 napadnutého rozhodnutia), na zásad do mokrade, na výstavbu lesných ciest, na oplotenie pozemku za hranicami zastavaného územia obce, na umiestnenie krátkodobého prenosného zariadenia, na umiestnenie zariadenia na vodnom toku alebo na inej vodnej ploche neslúžiacej plavbe alebo správe vodného toku alebo vodného diela, na umiestnenie informačného, reklamného alebo propagačného zariadenia, ako aj akéhokoľvek iného reklamného alebo propagačného pútača alebo tabule, na let lietadlom, ktorého výška je menšia ako 300 m nad najvyššou prekážkou v okruhu 600 m od lietadla, na vykonávanie technických geologických prác; povoľuje výnimku podľa § 14 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 13 ods. 1 písm. a/ a § 14 ods. 1 písm. c/, f/ a j/ zákona č. 543/2002 Z.z. na vjazd a státie motorovým vozidlom na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže, továrenského, staničného alebo letištného priestoru, na pohybovanie sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce, na používanie zariadenia spôsobujúceho svetelné a hlukové efekty, na vykonávanie banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom v súvislosti s realizáciou dotknutej stavby na parcelách konkretizovaných v rozhodnutí v katastrálnom území B. na území s tretím stupňom ochrany v Národnom parku Nízke Tatry; podľa § 82 ods. 9 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z. zastavuje konanie vo veci vydania súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. e/ citovaného zákona na osvetlenie bežeckej trate, lyžiarskej trate a športového areálu mimo uzavretých stavieb a podľa § 82 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. určuje podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti (konkretizované vo výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného). Platnosť rozhodnutia bola rovnako stanovená odo dňa nadobudnutia právoplatnosti do dňa do dňa, kedy žiadateľ písomne oznámi ukončenie realizácie stavby okresnému úradu, najdlhšie do doby spustenia stavby do trvalej prevádzky. Odôvodnenie tohto rozhodnutia je obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým jeho častiam vyjadril nižšie. II. Žaloba 8. Žalobca považoval rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho a skutkového posúdenia, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 9. Uviedol, že žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie, keďže nezodpovedalo § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. v znení platnom po 31.12.2013. Dôvodil, že súhlas orgánu ochrany prírody má obsahovať náležitosti uvedené v uvedenom zákonnom ustanovení pod písm. a/ až e/. Keďže takýto súhlas sa udeľuje v správnom konaní rozhodnutím, tieto náležitosti sú obligatórnou náležitosťou rozhodnutia. S poukazom na § 47 ods. 1 Správneho poriadku zdôraznil, že príloha nie je náležitosťou rozhodnutia. Mal za to, že rozhodnutia správnych orgánov vo veciach ochrany prírody a krajiny nemôžu obsahovať iné náležitosti ako sú tie, ktoré ustanoví zákon. Pokiaľ Správny poriadok vo všeobecnosti, ani zákon č. 543/2002 Z.z., nedefinujú prílohu ako súčasť rozhodnutia správneho orgánu, potom nie je možné, aby orgán ochrany prírody v rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami, ako aj v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, vydal rozhodnutie „s prílohou“ (príloha č. 1 a príloha č. 2). Poukázal na to, že nie je ani možné definovať zákonom ustanovený postup, ktorým by bolo možné napadnúť vecnú nesprávnosť prílohy rozhodnutia správneho orgánu a podľa názoru žalobcu nemožno ani identifikovať ako by o takomto odvolaní mohol odvolací orgán rozhodnúť. Napadnuté rozhodnutie preto podľa žalobcu trpí vadou, ktorá mohla mať vplyv na jeho zákonnosť. Nie je totiž možné, vzhľadom na umiestnenie náležitostí rozhodnutia podľa § 6 ods. 2 písm. a/ až e/ zákona č. 543/2002 Z.z., podrobiť námietkam popis stavu biotopu a ďalšie náležitosti, napr. určenie relatívnej plochy biotopu európskeho významu k výmere toho istého biotopu v rámci príslušného biogeografického regiónu na území SR. V tejto súvislosti poukázal na rozdiely pri určení podielu relatívnej plochy jednotlivých biotopov v prvostupňovom rozhodnutí a prílohe napadnutého rozhodnutia a dôvodil, že určenie relatívnej plochy biotopu vo vzťahu k výmere toho istého biotopu v rámci celého biogeografického regiónu na území SR je podstatnou náležitosťou rozhodnutia. Preto podľa žalobcu nemožno považovať za vecne správne a vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu takéto líšiace sa podiely biotopu európskeho významu, ktorý má byť zabraný navrhovanou činnosťou k celkovej výmere toho istého biotopu v rámci príslušného biogeografického regiónu na území SR. 10. Ďalšou vadou, ktorá mala podľa žalobcu za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného je skutočnosť, že i keď navrhovaná činnosť bude mať negatívny vplyv na chránené druhy živočíchov a rastlín, prvostupňový orgán rozhodol napriek tomu, že na konanie o udelenie výnimiek z druhovej ochrany nebol vecne príslušný. Na tomto mieste poukázal na žiadosť žiadateľa o zhodnotenie vplyvu na populáciu dotknutých chránených druhov. Zdôraznil, že z podkladov rozhodnutia však nevyplýva žiadne vyjadrenie k otázke negatívneho vplyvu na populáciu dotknutých druhov zo strany orgánu ochrany prírody, prípadne odbornej organizácie ochrany prírody. Naopak, zo žiadosti žiadateľa vyplýva, že prvostupňový orgán požiadal, aby v povoľovacom konaní v rámci územnej ochrany na základe žiadosti overil a vo vydanom povolení na základe výsledkov overenia prípadne výslovne potvrdil skutočnosti zistené už v procese podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), a to, že povoľovacia činnosť nebude mať negatívny vplyv na populáciu dotknutých chránených druhov. Z vyjadrenia Ministerstva životného prostredia SR, sekcie environmentálneho hodnotenia a riadenia, odboru environmentálneho posudzovania, zo dňa 28.10.2011, ktorým sa ministerstvo vyjadrovalo k zmene trasy zasnežovania: traverz kosodrevina - Derešská múda, vyplýva, že posunom objektu údolnej a vrcholovej stanice kosodrevina dôjde k navýšeniu trvalého záberu z 946 m2 na 2.095 m2. Vyplýva z neho aj záver, že navrhovaná zmena nebude mať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, a preto nie je predmetom povinného posudzovania podľa § 18 ods. 4 zákona. Z vyjadrenia Okresného úradu Brezno, odboru starostlivosti o životné prostredie, úseku štátnej správy posudzovania vplyvov na životné prostredie, zo dňa 14.02.2014 vyplýva, že navrhovaná činnosť (jej zmena) pravdepodobne nebude mať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie a nie je predmetom zisťovacieho konania v zmysle § 18 ods. 5 zákona. Žalobca zastával názor, že z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že činnosť žiadateľa tak, ako bola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktoré bolo zakončené vydaním záverečného stanoviska zo dňa 06.05.2009, nie je totožná s činnosťou pre realizáciu ktorej žiadateľ v predmetom konaní žiadal o udelenie výnimiek a súhlasov. Na predmetnú vec podľa žalobcu nemožno vzťahovať ustanovenie § 40 ods. 1 vety druhej písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z., keďže zmena uvedenej činnosti nebola posudzovaná podľa osobitného predpisu. Toto zákonné ustanovenie viaže výslovne vylúčenie zákazu podľa § 34 ods. 1 písm. a/ a § 35 ods. 2 písm. b/ a c/ na zistenie, že konkrétna činnosť nebude mať negatívny vplyv na predmet ochrany dotknutého územia. Zdôraznil, keďže navrhovaná činnosť nepochybne povedie k porušeniu zákazov podľa § 35 ods. 2 písm. b/ a c/ zákona č. 543/2002 Z.z., tak nebolo možné, aby vo veci rozhodol prvostupňový orgán. 11. Ďalej žalobca uviedol, že navrhovaná činnosť sa uskutočňuje v národnom parku, kde je ochrana prírody podľa § 19 zákona č. 543/2002 Z.z. nadradená nad ostatné činnosti. Poukázal na to, že ani jeden zo správnych orgánov nedal odpoveď na otázku, prečo považuje žiadosť žiadateľa za odôvodnený prípad na udelenie výnimky a súhlasu. Podľa žalobcu argumentácia žalovaného, že biotopy európskeho významu, so zásahom do ktorých vyslovil súhlas, sú menej hodnotné, neobstojí, nakoľko medzi dotknutými biotopmi sú nielen biotopy európskeho významu, ale aj prioritný biotop európskeho významu. Mal za to, že správny orgán nemôže z vlastného rozhodnutia zmeniť potrebu ochrany prioritného biotopu európskeho významu, ktoré ochrana má zvláštny význam vzhľadom na podiel jeho prirodzeného výskytu v Európe. So zreteľom na definíciu týchto biotopov bolo podľa žalobcu potrebné, aby správne orgány oboch stupňov zvážili záujem na ich ochrane so záujmom pri realizácii navrhovanej činnosti. Namietal, že správne orgány nahradili takúto úvahu konštatovaním, že dotknuté územie je už v súčasnosti ovplyvňované a zmenené ľudskou činnosťou a že lyžiarske stredisko sa nachádzalo v národnom parku ešte pred jeho vyhlásením a predtým než sa žiadateľ stal jeho prevádzkovateľom. Toto konštatovanie však podľa žalobcu nevypovedá o jednotlivých výnimkách udelených v predmetnom konaní ani o vydaných súhlasoch. Podľa žalobcu žiaden zo správnych orgánov nevysvetlil, prečo považuje za odôvodnený prípad rozširovanie lyžiarskeho strediska rozrušovaním skalného podložia trhacími prácami, umiestnením reklamných plôch a bilboardov, osvetlením týchto reklamných plôch, či osvetlením trasy lanovky z dôvodu nočnej prevádzky. Je nepochybné, že tieto činnosti nie sú pre prevádzku lyžiarskeho strediska už existujúceho v čase vyhlásenia národného parku nevyhnutné. Správne orgány nevysvetlili, prečo žiadosti žiadateľa vyhoveli v celom rozsahu a prečo je napr. osvetlenie reklamných tabúľ a bilboardov odôvodneným prípadom udelenia výnimky. III. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 15.12.2014, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. S argumentáciou žalobcu nesúhlasil a s poukazom na znenie ustanovení § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. a § 47 ods. 5 Správneho poriadku uviedol, že pokiaľ zákon č. 543/2002 v uvedenom ustanovení upravuje osobitné náležitosti súhlasu orgánu ochrany prírody na poškodenie alebo zničenie biotopu európskeho alebo národného významu, je v súlade s týmto zákonom a Správnym poriadkom, ak rozhodnutie orgánu ochrany prírody takéto náležitosti obsahuje. Zdôraznil, že náležitosti súhlasu podľa § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. boli v napadnutom rozhodnutí obsiahnuté. Uvedené je podľa žalovaného zrejmé zo skutočnosti, že na tieto údaje sa odkazuje vo výroku napadnutého rozhodnutia (viď bod 7 tohto rozsudku - prílohy č. 1 a č. 2 napadnutého rozhodnutia) a boli ako neoddeliteľná súčasť rozhodnutia doručené účastníkom konania. Dôvodil, že predmetnú formu určenia náležitostí podľa § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. zvolil z dôvodu potreby zabezpečenia prehľadnosti a zrozumiteľnosti vydaného rozhodnutia a takýto spôsob ich vyjadrenia je podľa žalovaného v súlade s ustálenou aplikačnou praxou rozhodovania správnych orgánov. Poukázal na to, že Správny poriadok ani zákon č. 543/2002 Z.z. neustanovujú požiadavky na formálno-technickú úpravu rozhodnutí ani presné vzory rozhodnutí, preto podľa žalovaného nemôže byť v rozpore s týmito právnymi predpismi pokiaľ správny orgán zaradí údaje, ktoré vyžaduje zákon č. 543/2002 Z.z., do osobitnej časti rozhodnutia označenej ako príloha. 13. K žalobcom namietaným rozdielom pri určení podielu relatívnej plochy jednotlivých biotopov žalovaný uviedol, že samotná plocha biotopov európskeho významu, na poškodenie alebo zničenie ktorej bol okresným úradom vydaný súhlas podľa § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. je totožná s plochou biotopov európskeho významu, ktorá je uvedená v napadnutom rozhodnutí žalovaného. Zdôraznil, že správne orgány oboch stupňov vychádzali z rovnakých údajov o výmere zasiahnutých biotopov európskeho významu, ktoré sú určujúce pre rozhodnutie o vydaní súhlasu podľa uvedeného zákonného ustanovenia. Pokiaľ ide o určenie podielu relatívnej plochy biotopu európskeho významu k výmere toho istého biotopu v rámci príslušného biogeografického regiónu na území SR, táto plocha sa neuvádza vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, ale v jeho odôvodnení, a to na strane 8. Konštatovanie okresného úradu v tomto smere vychádza z dokumentácie vypracovanej v súlade s prílohou č. 8a zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov“) „Obnovenie prepojenia Chopok sever - Chopok juh a dobudovanie lyžiarskeho strediska Jasná - Chopok sever a strediska Chopok juh Kabínková lanová dráha 15 MGD Krupová - Kosodrevina“, ktorá bola súčasťou žiadosti predloženej žiadateľom a na základe ktorej vydal okresný úrad odborné stanovisko citované v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. V uvedenej dokumentácii je na strane 17 uvedený percentuálny záber biotopov vo vzťahu k ploche biotopu v alpskom biogeografickom regióne, ktorý je zhodný s tým ako sa uvádza v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Ako zdroj výmery biotopov európskeho významu v alpskom biogeografickom regióne na území SR je uvedený list Štátnej ochrany prírody SR (ďalej len „ŠOP SR“) zo dňa 08.11.2010. 14. Zdôraznil, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bolo stanovisko ŠOP SR zo dňa 18.07.2014, ktoré si žalovaný vyžiadal vo vzťahu k ustanoveniu § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. Súčasťou tohto stanoviska bola aj tabuľka s aktuálnymi údajmi o celkovej výmere dotknutých biotopov európskeho významu v rámci príslušného biogeografického regiónu na území SR, z ktorej žalovaný vychádzal v napadnutom rozhodnutí. Ako zdroj výmery biotopov európskeho významu v alpskom biogeografickom regióne na území SR je v uvedenej tabuľke obsiahnutý aktuálny reporting ŠOP SR pre Európsku komisiu v zmysle čl. 17 smernice Rady 92/43/EHS z 21.05.1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (ďalej len „smernica o biotopoch“). Tento reporting bol vypracovaný v roku 2013 a dňa 30.10.2013 zverejnený na webovej stráne Európskej environmentálnej agentúry. Uviedol, že rozdiel vo výpočte relatívnej plochy biotopu európskeho významu k výmere toho istého biotopu v rámci príslušného biogeografického regiónu na území SR bol spôsobený rôznymi údajmi o ploche biotopov európskeho významu na území SR v rámci alpského biogeografického regiónu. Pokiaľ prvostupňový orgán vychádzal z údajov poskytnutých ŠOP SR v liste č. ŠOPSR/3528/2010, v ktorom ŠOP SR vychádzala z údajov aktualizovaných v roku 2006, žalovaný pri rozhodovaní vychádzal z odborného stanoviska ŠOP SR zo dňa 18.07.2014, v ktorom ŠOP SR poskytla aktuálne údaje týkajúce sa výmery dotknutých biotopov európskeho významu vychádzajúce z údajov poskytnutých Európskej komisii v rámci pravidelného reportingu opakujúceho sa každých šesť rokov, pričom tieto údaje boli aktualizované v roku 2012. V tejto súvislosti žalovaný s poukazom na § 59 ods. 1 Správneho poriadku uzavrel, že žalovaný v odvolacom konaní preskúmal prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu, pričom na základe odborného stanoviska ŠOP SR zo dňa 18.07.2014 poskytujúceho aktuálne údaje týkajúce sa výmery biotopov európskeho významu zistenú vadu odstránil. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. 15. Ďalej žalovaný dôvodil, že konanie, ktorého výsledkom bolo napadnuté rozhodnutie, nebolo konaním o povolení výnimiek z podmienok druhovej ochrany, ale konaním o vydanie súhlasov a povolenie výnimiek z podmienok územnej ochrany, keďže pre predmet konania je určujúca žiadosť žiadateľa, v ktorej žiadateľ popri vydaní súhlasov podľa § 6 ods. 2 a 4 zákona č. 543/2002 Z.z. žiadal o vydanie súhlasov a povolenie výnimiek z podmienok územnej ochrany ustanovených zákonom č. 543/2002 Z.z. pre územie s tretím stupňom ochrany. Na toto konanie je podľa § 67 písm. h/ zákona č. 543/2002 Z.z. príslušný okresný úrad v sídle kraja, t.j. orgán ochrany prírody. Zdôraznil, že okresný úrad ako príslušný orgán mal k dispozícii podklady, na základe ktorých mohol posúdiť otázku vplyvu navrhovanej činnosti na populácie dotknutých druhov. V tejto súvislosti poukázal na obsah stanoviska ŠOP SR - Správa NAPANT č. NAPANT/98/014 zo dňa 19.02.2014, ktoré bolo jedným z podkladom prvostupňového rozhodnutia. V tomto stanovisku bola tiež vyslovená požiadavka, ktorá sa ako podmienka č. 7 premietla do oboch rozhodnutí správnych orgánov a podľa ktorej pred začatím prác je nutné každoročne zabezpečiť v spolupráci so Správou NAPANT identifikovanie miest, kde bude potrebné práce uskutočňovať neskôr až po vyvedení mláďat chránených druhov živočíchov a rešpektovať písomne dohodnuté obmedzenia ŠOP SR - Správy NAPANT. V zmysle uvedeného žalovaný zdôraznil, že prvostupňový orgán v konaní o povolení činnosti z hľadiska územnej ochrany overil vplyv navrhovanej činnosti na populácie chránených druhov, pričom na základe stanoviska ŠOP SR - Správy NAPANT určil podmienky vykonávania povoľovanej činnosti. Dodržiavanie týchto podmienok má zabezpečiť, že navrhovanou činnosťou nebudú porušené ustanovenia § 34 a § 35 zákona č. 543/2002 Z.z. upravujúce podmienky druhovej ochrany. 16. Poukázal na to, že výstavba kabínkovej lanovej dráhy Krupová - Kosodrevina bola predmetom posudzovania v rámci celého súboru navrhovaných činností pod názvom „Obnovenie prepojenia Chopok sever - Chopok juh a dobudovanie lyžiarskeho strediska Jasná - Chopok sever a strediska Chopok juh“, ku ktorým bola podľa zákona o posudzovaní vplyvov vypracovaná správa o hodnotení z novembra 2010 a vydané záverečné stanovisko žalovaného č. 1712/2011-3.4/pl zo dňa 06.05.2011. V tomto stanovisku žalovaný ako príslušný orgán odporučil realizáciu navrhovaných činností za splnenia podmienok a realizácie opatrení uvedených v záverečnom stanovisku. Podľa tohto stanoviska navrhované činnosti nebudú mať samostatne alebo v kombinácii s inými plánmi alebo projektmi významný vplyv na územia sústavy Natura 2000 z hľadiska cieľov ich ochrany. Od vydania uvedeného záverečného stanoviska došlo k zmene parametrov stavby, ktoré boli na základe oznámenia o zmene navrhovanej činnosti posúdené príslušnými orgánmi podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Zmeny navrhovanej činnosti boli posúdené na základe stanovísk dotknutých orgánov, vrátane orgánov ochrany prírody a dotknutých obcí z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej zmeny činnosti, miesta vykonávania navrhovanej zmeny činnosti a významu očakávaných vplyvov na životné prostredie, vrátane vplyvov na chránené územia, pričom príslušné orgány vzali do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom území. Výsledkom tohto posúdenia bolo vyjadrenie žalovaného zo dňa 28.10.2011 a vyjadrenie Okresného úradu Brezno zo dňa 14.02.2014, z ktorých vyplýva, že zmeny navrhovanej činnosti nebudú mať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, a preto nie sú predmetom zisťovacieho konania, resp. povinného posudzovania podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Z uvedeného vyplýva, že navrhovaná činnosť, v súvislosti s ktorou žiadateľ žiadal o vydanie súhlasov a výnimiek podľa zákona č. 543/2002 Z.z., bola predmetom posudzovania vplyvov podľa zákona o posudzovaní vplyvov. 17. Konštatoval, že tak prvostupňový orgán, ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach náležitým spôsobom odôvodnili povolenie výnimiek a vydanie súhlasov podľa zákona č. 543/2002 Z.z. vo veci žiadosti žiadateľa. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia s poukazom na predložený spisový materiál uviedol, že okresný úrad vydal prvostupňové rozhodnutie najmä na základe skutočností, že lyžiarske stredisko v uvedenom území, aj keď v menšom rozsahu, jestvovalo už v období vyhlásenia územia za národný park. Zásahy do ekosystému národného parku súvisiace s povoľovanou činnosťou sú plánované v človekom zmenených alebo ovplyvnených ekosystémoch a väčšina dotknutého územia je už v súčasnosti ovplyvňovaná, fragmentovaná a zmenená ľudskou činnosťou. Činnosti, ktoré sú v treťom stupni ochrany zakázané a na ich vykonávanie je potrebná výnimka, sa týkajú len vjazdu a státia s motorovými vozidlami, ktoré budú vykonávať stavbu, pohybu osôb zabezpečujúcich stavbu a pod. Ide prevažne o činnosti dočasné. Jedinou trvalo činnosťou je osvetlenie bilboardov. Umiestnenie stavby nie je v treťom stupni ochrany ani na území národného parku zakázané. Zákazy vyplývajúce zo zákona č. 543/2002 Z.z. sa v danom prípade vzťahujú na obslužné činnosti nevyhnutné pre zabezpečenie realizácie stavby. Navyše okresný úrad v prvostupňovom rozhodnutí stanovil podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti tak, aby sa minimalizoval dopad stavby na územie národného parku. Biotopy európskeho významu sú v danom území menej hodnotné, čo sa prejavilo aj v tom, že uvedené územie nebolo zaradené do navrhovaného územia európskeho významu, ktorého predmetom ochrany sú biotopy európskeho významu a biotopy druhov európskeho významu. Žalovaný v tejto súvislosti ďalej uviedol, že navrhované aktivity sú súčasťou komplexnej rekonštrukcie lyžiarskeho strediska, pričom žiadateľ pri jeho zámere postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Poukázal na to, že ŠOP SR - Správa NAPANT už v programe starostlivosti o Národný park Nízke Tatry z roku 1997 vytvorila krajinný priestor KP 1.6, ktorý bol charakterizovaný ako „Účelovo vytvorený priestor s vysokým stupňom urbanizácie, umelými zásahmi do terénu a značnými antropickými vplyvmi“. Do tohto priestoru bola zaradená aj oblasť Srdiečko - Kosodrevina. 18. Záverom žalovaný zdôraznil, že vzhľadom na súčasný stav dotknutého územia, ktoré je síce zaradené v treťom stupni ochrany, ale z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny patrí k menej hodnotným územiam, rovnako vzhľadom na stanovené podrobnejšie podmienky vykonávania činností, je vydanie súhlasov a povolenie výnimiek plne v súlade s § 2 ods. 1 druhá veta zákona č. 543/2002 Z.z. Mal za to, že navrhovaná činnosť bola správnymi orgánmi na základe zhromaždených podkladov posúdená náležitým spôsobom z hľadiska jej vplyvu na predmet ochrany v dotknutých chránených územiach. IV. Posúdenie veci 19. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 20. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 22. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 23. Podľa § 1 zákona č. 543/2002 Z.z. (v znení účinnom v čase podania žiadosti žiadateľa) tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby, ako aj regionálne a miestne pomery. 24. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. (v znení účinnom v čase podania žiadosti žiadateľa) ochranou prírody a krajiny sa podľa tohto zákona rozumie starostlivosť štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické útvary, ako aj starostlivosť o vzhľad a využívanie krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou a spoluprácou s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy. 25. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. (v znení účinnom v čase podania žiadosti žiadateľa) ochrana prírodných biotopov je súbor opatrení potrebných na zachovanie alebo obnovu priaznivého stavu biotopov európskeho významu a biotopov národného významu. 26. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. (v znení účinnom v čase podania žiadosti žiadateľa) ak orgán ochrany prírody a krajiny vo vyjadrení podľa § 9 ods. 1 upozorní, že činnosťou, ku ktorej sa dáva vyjadrenie, môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu, je na uskutočnenie tejto činnosti potrebný súhlas orgánu ochrany prírody. Súhlas obsahuje aj a/ identifikáciu biotopu európskeho významu a biotopu národného významu, b/ popis jeho stavu, c/ mapové vymedzenie hranice biotopu, d/ vymedzenie pozemkov, ak svojím umiestnením a využitím súvisia s realizáciou súboru opatrení potrebných na zachovanie alebo obnovu priaznivého stavu biotopu, e/ určenie relatívnej plochy biotopu európskeho významu k výmere toho istého biotopu v rámci príslušného biogeografického regiónu na území Slovenskej republiky. 27. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. (v znení účinnom v čase podania žiadosti žiadateľa) na zmenu stavu mokrade, najmä jej úpravu zasypávaním, odvodňovaním, ťažbou tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody okrem vykonávania týchto činností správcom vodného toku v súlade s osobitným predpisom. 28. Podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 543/2002 Z.z. (v znení účinnom v čase podania žiadosti žiadateľa) územnou ochranou prírody a krajiny (ďalej len „územná ochrana") podľa tohto zákona sa rozumie ochrana prírody a krajiny na území Slovenskej republiky alebo jeho časti. Pre územnú ochranu sa ustanovuje päť stupňov ochrany. Rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom ochrany zväčšuje. 29. Podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. (v znení účinnom v čase podania žiadosti žiadateľa) na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, je zakázaný vjazd a státie s motorovým vozidlom motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, snežným skútrom alebo záprahovým vozidlom, najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže, továrenského, staničného alebo letištného priestoru. 30. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. (v znení účinnom v čase podania žiadosti žiadateľa) na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na c/ výstavbu lesných ciest a zvážnic, d/ oplotenie pozemku za hranicami zastavaného územia obce okrem oplotenia lesnej škôlky, ovocného sadu a vinice, l/ umiestnenie krátkodobého prenosného zariadenia, ako je predajný stánok, prístrešok, konštrukcia alebo zariadenie na slávnostnú výzdobu a osvetlenie budov, scénickej stavby pre film alebo televíziu za hranicami zastavaného územia obce, m/ umiestnenie zariadenia na vodnom toku alebo na inej vodnej ploche neslúžiaceho plavbe alebo správe vodného toku alebo vodného diela. 31. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. (v znení účinnom v čase podania žiadosti žiadateľa) na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, je zakázané a/ vykonávať činnosti uvedené v § 13 ods. 1 písm. a); § 13 ods. 3 platí rovnako, c/ pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce, f/ použiť zariadenie spôsobujúce svetelné a hlukové efekty, najmä ohňostroj, laserové zariadenie, reprodukovanú hudbu mimo uzavretých stavieb, j/ vykonávať banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským spôsobom. 32. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. (v znení účinnom v čase podania žiadosti žiadateľa) na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na a/ vykonávanie činností uvedených v § 13 ods. 2 písm. a) až e), i), j), l) a m) a o), b/ umiestnenie informačného, reklamného alebo propagačného zariadenia, ako aj akéhokoľvek iného reklamného alebo propagačného pútača, alebo tabule, d/ let lietadlom alebo lietajúcim športovým zariadením, najmä klzákom, ktorých výška letu je menšia ako 300 m nad najvyššou prekážkou v okruhu 600 m od lietadla alebo lietajúceho športového zariadenia, f/ vykonávanie technických geologických prác. 33. Podľa § 67 písm. h/ zákona č. 543/2002 Z.z. (v znení účinnom v čase podania žiadosti žiadateľa) okresný úrad v sídle kraja môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činností v územiach s druhým, tretím, štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, v chránených vtáčích územiach a ak ide o prírodné pamiatky a národné prírodné pamiatky a ich ochranné pásma podľa § 24, a ak ide o druhy podľa § 40 v súvislosti s povoľovaním výnimky z územnej ochrany, ak tak určí ministerstvo a povoľuje výnimku podľa § 7b ods. 2. 34. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 35. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 36. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 37. Podľa § 47 ods. 5 Správneho poriadku v písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je správnym orgánom autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia. 38. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. 39. Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade bolo v úvode tohto rozsudku opísané rozhodnutie žalovaného, ktorým zmenil rozhodnutie prvostupňového orgánu vo veci žiadosti žiadateľa o udelenie výnimky a vydaní súhlasu podľa zákona č. 543/2002 Z.z. 40. Zákon č. 543/2002 Z.z. taxatívnym spôsobom vymenúva činnosti, na vykonanie ktorých na území, na ktorom platí prvý až piaty stupeň ochrany sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody a činnosti, ktoré sú na území, na ktorom platí druhý až piaty stupeň ochrany zakázané. Orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činností, pričom zákon č. 543/2002 Z.z. výslovne neupravuje pre udelenie súhlasu (prípadne výnimky) s inak zakázanou činnosťou bližšie hľadiská. Orgán ochrany prírody musí pri úvahe, či súhlas alebo výnimku udelí vychádzať z účelu zákona č. 543/2002 Z.z. (predovšetkým § 1 ods. 1, § 2 ods. 1). Nástrojom, ktorý k dosiahnutiu tohto účelu má orgán ochrany prírody, je aj udeľovanie súhlasov alebo výnimiek zo zakázaných činností. Záujem ochrany prírody spočíva v tom, že činnosti uvedené v § 14 zákona č. 543/2002 Z.z. sú zakázané, teda záujem ochrany prírody je v rozpore s vykonávaním takýchto činností. Ak teda pravidlom v treťom stupni ochrany prírody je zákaz tam vymenovaných činností, tento je v záujme ochrany prírody, potom povolenie výnimky z tohto zákazu je zakaždým zásahom do záujmu ochrany prírody. So zreteľom na zmysel a obsah, ktoré vyplývajú zo zákona č. 543/2002 Z.z. je nevyhnutné v správnom konaní skúmať, či záujem na udelení výnimiek a súhlasov je naliehavejší ako záujem na ochrane prírody vyjadrený práve týmito zásahmi. (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/5/2018 z 21.11.2018) 41. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí obsahovať náležitosti predpísané príslušným právnym predpisom. Minimálny štandard v tomto smere predstavuje úprava náležitostí rozhodnutí správnych orgánov podľa Správneho poriadku. V zmysle ustanovenia § 47 ods. 1 Správneho poriadku musí mať rozhodnutie správneho orgánu zákonom ustanovenú formu, ktorú predstavujú obsahové a formálne náležitosti. Náležitosti rozhodnutia ustanovené Správnym poriadkom sú vymedzené taxatívne. Obsahovými náležitosťami sú výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Popri obsahových náležitostiach písomné vyhotovenie rozhodnutia musí obsahovať aj predpísané formálne náležitosti (§ 47 ods. 5 Správneho poriadku). Veľmi detailne rozpracované náležitosti rozhodnutia obsahujú tiež osobitné právne predpisy. Táto skutočnosť odzrkadľuje rozsiahlosť úloh verejnej správy zabezpečovaných v pôsobnosti jednotlivých rezortov. Tie sú špecifické predovšetkým pre rozhodnutia, ktorými sa zakladajú určité oprávnenia, ktoré treba z hľadiska verejného záujmu realizovať za presne vymedzených podmienok. Existencia odlišných obsahových a formálnych náležitostí rozhodnutí vrátane ich špecifických názvov z nich v podstate vytvára typové rozhodnutia, ktoré sú špecifikom správneho konania. 42. Rozhodnutie o vydaní súhlasu podľa § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. musí obsahovať osobitne predpísané náležitosti upravené pod písm. a/ až e/. Keď žalobca namietal, že príloha rozhodnutia nie je jeho zákonnou náležitosťou, tak súd túto námietku nepovažuje za dôvodnú. Pokiaľ zákon č. 543/2002 Z.z. upravuje osobitné náležitosti súhlasu orgánu ochrany prírody na poškodenie alebo zničenie biotopu európskeho alebo národného významu, tak aj podľa názoru súdu je rozhodnutie orgánu ochrany prírody v súlade so zákonom, ak tieto náležitosti obsahuje, pričom je bez právneho významu, či sú tieto náležitosti obsahom výroku, odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, prípadne jeho prílohy. Náležitosti vyplývajúce z § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. boli v napadnutom rozhodnutí žalovaného obsiahnuté, čo vyplýva zo skutočnosti, že na tieto údaje sa odkazuje vo výroku napadnutého rozhodnutia (viď bod 7 tohto rozsudku - prílohy č. 1 a č. 2 napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že samotný Správny poriadok v ustanovení § 47 ods. 3 upravuje odôvodnenie ako obsahovú náležitosť rozhodnutia správneho orgánu, ktorého hlavnou úlohou je presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Odôvodnenie je hlavným merítkom posudzovania prípadnej nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu. Preto sa súd stotožnil s postupom žalovaného, kedy osobitné náležitosti súhlasu podľa § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. uviedol v prílohách rozhodnutia, ktoré ako neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia doručil účastníkom správneho konania spolu s rozhodnutím. Týmto postupom žalovaného bola bezpochyby zabezpečená prehľadnosť a zrozumiteľnosť jeho rozhodnutia. 43. V tejto súvislosti súd po oboznámení sa s obsahom prvostupňového rozhodnutia okresného úradu a prílohy č. 1 napadnutého rozhodnutia žalovaného konštatuje, že plocha dotknutých biotopov je v oboch rozhodnutiach správnych orgánov totožná (výrok prvostupňového rozhodnutia v časti o vydaní súhlasu a príloha č. 1 napadnutého rozhodnutia). Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, okresný úrad a rovnako tak aj žalovaný pri rozhodnutí o vydaný súhlasu podľa § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. vychádzali z rovnakých údajov o výmere zasiahnutých biotopov európskeho významu. To však neplatí vo vzťahu k určeniu percentuálneho podielu relatívnej plochy biotopu európskeho významu k výmere toho istého biotopu v rámci príslušného biogeografického regiónu na území SR. Ako ďalej vyplýva z administratívneho spisu, okresný úrad pri určení relatívnej plochy biotopu európskeho významu (odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, str. 8) vychádzal z dokumentácie vypracovanej v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov („Obnovenie prepojenia Chopok sever - Chopok juh a dobudovanie lyžiarskeho strediska Jasná - Chopok sever a strediska Chopok juh Kabínková lanová dráha 15 MGD Krupová - Kosodrevina“), ktorá bola súčasťou žiadosti predloženej žiadateľom podľa uvedeného zákona a na základe ktorej vydal okresný úrad odborné stanovisko č. OU-BB-OSZP-2014/03448 Ku zo dňa 07.02.2014. Ako správne konštatoval žalovaný, v uvedenej dokumentácii je percentuálny záber biotopov zhodný s tým, ktorý uviedol okresný úrad v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Zdrojom tejto výmery biotopov európskeho významu v alpskom biogeografickom regióne na území SR bol list ŠOP SR zo dňa 08.11.2010. Na druhej strane podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bolo stanovisko ŠOP SR zo dňa 18.07.2014, ktoré si žalovaný vyžiadal pri rozhodovaní o vydaní súhlasu podľa § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. V tomto stanovisku je uvedená tabuľka s aktuálnymi údajmi o celkovej výmere dotknutých biotopov európskeho významu v rámci príslušného biogeografického regiónu na území SR a žalovaný z týchto aktuálnych údajov aj vychádzal. Z uvedeného vyplýva, že rozdiel vo výpočte relatívnej plochy biotopu európskeho významu spočíval v prevzatí odlišných údajov o ploche biotopov európskeho významu na území SR v rámci alpského biogeografického regiónu. Postup žalovaného, kedy v súlade s § 59 ods. 1 Správneho poriadku odstránil zistené vady prvostupňového rozhodnutia, pri vypracovaní ktorého prvostupňový orgán vychádzal z neaktuálnych údajov, súd považuje za správny. Napadnuté rozhodnutie žalovaného preto vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a námietka žalobcu je v tomto smere nedôvodná. 44. Vo vzťahu k námietke žalobcu o nedostatku vecnej príslušnosti okresného úradu súd prisvedčil žalovanému, že konanie o v úvode tohto rozsudku opísanej žiadosti žiadateľa nebolo konaním o povolení výnimiek z podmienok druhovej ochrany, ale konaním o vydanie súhlasov a povolenie výnimiek z podmienok územnej ochrany. Ako správne uviedol žalovaný, pre predmet konania je určujúca žiadosť žiadateľa. Z obsahu žiadosti žiadateľa nepochybne vyplýva, že popri vydaní súhlasov podľa § 6 ods. 2 a 4 zákona č. 543/2002 Z.z. požiadal o vydanie súhlasov a povolenie výnimiek z podmienok územnej ochrany ustanovených v tretej časti prvej hlave zákona č. 543/2002 Z.z. pre územie s tretím stupňom ochrany. Na toto konanie je podľa § 67 písm. h/ zákona č. 543/2002 Z.z. príslušný okresný úrad v sídle kraja, t.j. prvostupňový orgán. 45. Súd konštatuje, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí dostatočne a presvedčivo odôvodnil povolenie výnimiek a vydanie súhlasov podľa zákona č. 543/2002 Z.z. vo veci žiadosti žiadateľa. Podľa názoru súdu správna úvaha žalovaného v danom prípade neprekračuje medze § 14 a § 6 citovaného zákona. V posudzovanej veci bolo orgánmi ochrany prírody a ŠOP SR zhodne viackrát konštatované, že pri vykonávaní predmetných činností síce bude dochádzať k určitým zásahom, a teda k ovplyvneniu biotopov rastlín a živočíchov, avšak tieto zmeny budú prevažne krátkodobého charakteru a nebudú mať podstatný negatívny vplyv na samotnú ochranu prírody a krajiny. Činnosti, ktoré boli predmetom žiadosti žiadateľa sú činnosťami obslužnými, ktoré sú nevyhnutné pre zabezpečenie realizácie stavby. Ako bolo uvedené, orgány ochrany prírody v danom prípade potvrdili minimálny zásah do chráneného územia povolenými výnimkami, a to za dodržania nimi stanovených podmienok podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z., ktoré žalovaný uviedol vo svojom rozhodnutí. Napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a žalovaný vec správne právne posúdil. 46. Záverom súd uvádza, že ochrana životného prostredia ako spoločného záujmu všetkých občanov SR je dôležitou aktivitou a činnosť združení na ochranu životného prostredia na jeho rôznych úsekoch si jednoznačne zaslúži pozornosť a podporu. Avšak bez povšimnutia nemôže zostať ani tá skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu už bolo vydané rozhodnutie č. 28977/2017/SŽDD/83357 zo dňa 30.11.2017 (právoplatné dňa 21.12.2017) o povolení na začatie trvalej prevádzky a trvalého užívania stavby lanovej dráhy „KLD 15 MGD Krupová - Kosodrevina“. Ako bolo uvedené v bode 7 tohto rozsudku, vydaním rozhodnutia o začatí trvalej prevádzky stavby zanikla aj platnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. 47. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je vecne správne, a preto súd žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 48. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 49. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).