Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/32/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200212 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200212.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: EXPLOIT, s.r.o., so sídlom Závada č. 197, 955 01 Závada IČO: 45 677 476, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Mierová č. 19, 827 15 Bratislava IČO: 00 686 832, za účasti ďalších účastníka konania: 1. Obec Hradište, Hradište č. 278, 958 54 Hradište, 2. Q. K., O. XXX, XXX XX O., 3. Urbárske pozemkové Spoločenstvo Hradište, Peter Baránik, Hradište č 211,958 54 Hradište, 4. Krajská prokuratúra Banská Bystrica, Partizánska cesta 1, 975 62 Banská Bystrica, 5. Hlavný banský úrad v Banskej Štiavnici, Kammerhofská 25, 969 01 Banská Štiavnica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 46/2016 zo dňa 12.12.2016 a prvostupňového rozhodnutia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 28789/2016-4110-54566 zo dňa 07.10.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministra hospodárstva Slovenskej republiky č. 46/2016 zo dňa 12.12.2016 ako aj rozhodnutie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 28789/2016-4110-54566 zo dňa 07.10.2016 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. Ďalším účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. administratívne rozhodnutie 1. Minister hospodárstva Slovenskej republiky rozhodnutím č. 46/2016 zo dňa 12.12.2016 na základe návrhu ním ustanovenej rozkladovej komisie zamietol rozklad, ktorý podala spoločnosť EXPLOIT, s.r.o. (žalobca), proti rozhodnutiu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 28789/2016-4110-54566 zo dňa 07.10.2016, ktorým MH SR vyhovelo protestu prokurátora č. Kd 120/16-6600-6 zo dňa 12.08.2016, podanému proti rozhodnutiu Hlavného banského úradu (ďalej len „HBÚ“) č. 393-923/2016 zo dňa 18.05.2016, ktorým HBÚ zamietol odvolanie Obce Hradište proti rozhodnutiu Obvodného banského úradu v Prievidzi (ďalej len OBÚ“) č. 134-480/2016 zo dňa 05.02.2016 o povolení banskej činnosti - otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska stavebného kameňa - dolomitu v dobývacom priestore Hradište s tým, že rozhodnutie MH SR č. 28789/2016-4110-54566 zo dňa 07.10.2016 minister potvrdil. 2. Žalovaný predmetné rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že rozkladová komisia (ďalej len RK) primárne poukázala na to, že argumentácia žiadateľa uvedená v rozklade, týkajúca sa výkonu iných činností ako prepravy vydobytého nerastu, napr. trhacích prác, sa javí ako nedôvodná, nakoľko z nesúhlasného stanoviska Obce Hradište č. 309/2015 zo dňa 27.11.2015 vyplýva, že Obec Hradište v konaní o povolenie banskej činnosti namietala nielen skutočnosti týkajúce sa alebo súvisiace s prepravou vykonávanou v súvislosti s povolenou banskou činnosťou, ale aj zvýšenú prašnosť, ktorá by vznikla banskou činnosťou v lome Dedová a jej vplyv na športoviská nachádzajúce sa v blízkosti lomu a plánovanú rekreačnú zónu, ako aj narušenie statiky reštaurácie, obchodu, výrobného podniku a rodinných domov, ktoré sa nachádzajú v blízkosti lomu v dôsledku trhacích prác. V zmysle ust. § 59 ods. 1 Správneho poriadku je odvolací orgán povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Táto právomoc nezahŕňa len povinnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie v rozsahu odvolania, ale právomoc preskúmať zákonnosť celého postupu prvostupňového orgánu, ako aj zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia. Vec pritom posudzuje nielen zo stránky právnej, ale aj skutkovej. 3. K rovnakému záveru týkajúcemu sa námietok Obce Hradište dospel aj OBÚ, keď sa v odôvodnení svojho rozhodnutia č. 134-480/2016 zo dňa 05.02.2016 vysporiadal s námietkami Obce Hradište smerujúcimi nielen voči následkom prepravy, ale aj zvýšenej prašnosti a voči negatívnym účinkom trhacích prác. Rovnako HBÚ v odôvodnení rozhodnutia č. 393-923/2016 z 18.05.2016 považoval námietky týkajúce sa neprimeranej prašnosti, resp. výkonu trhacích prác, za neopodstatnené s poukazom na to, že ide len o všeobecné konštatovanie bez konkrétnych dôkazov o negatívnom pôsobení prachových častíc, trhacích prác v intraviláne obce, rovnako poukázal aj na súhlas príslušného orgánu starostlivosti o životné prostredie. Argumentácia OBÚ, ako aj HBÚ vo vzťahu k námietke Obce Hradište týkajúcej sa zvýšenej prašnosti a jej dôsledkom na život a majetok obyvateľov obce je založená na tvrdení, že k ochrane ovzdušia v súvislosti s plánovanou banskou činnosťou sa vyjadril príslušný orgán štátnej správy na úseku ochrany ovzdušia, ktorý vydal súhlas na povolenie stavby jestvujúceho stredného zdroja znečisťovania ovzdušia „Lom Dedová na ťažbu nerastnej suroviny - dolomitu“ za podmienok, ktorých záväznosť a plnenie deklaroval žiadateľ v POPD. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa výkonu trhacích prác a ich dôsledkom na život a majetok obyvateľov obce OBÚ uviedol, že ju považuje za nedôvodnú s poukazom na to, že táto skutočnosť sa rieši v inom správnom konaní, a to pri povolení výkonu trhacích prác. Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa prepravy vydobytého nerastu aj jej dôsledkom, OBÚ a HBÚ uviedli, že problematika dopravy vydobytej suroviny z lomu nie je predmetom povoľovacej činnosti, pričom poukázali na ust. § 17 ods. 2 zákona č, 55/1988 Zb., ako aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/91/2011 z 19.01.2012, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/10/2012 z 21.11.2012. 4. Žalovaný mal za preukázané, že námietky Obce Hradište v predmetnej veci nesmerovali len k preprave vydobytého nerastu a jej následkom, ale aj k ďalším skutočnostiam - zvýšená prašnosť a výkon trhacích prác a ich dôsledky. Obec Hradište v predmetnej veci v odvolaní podanom proti rozhodnutiu OBÚ zdôraznila, že jej obavy odôvodňujú skúsenosti s ťažbou v uvedenom DP v minulosti, keď sa v uvedenom DP často porušovali podmienky ťažby, dôsledkom čoho prichádzalo k narušeniu statiky domov v celej obci, nekontrolovaným odvozom nezakrytými nákladnými autami sa ničili komunikácie v obci i prístupové komunikácie a štátne cesty a neúmerne sa zvýšila prašnosť a množstvo ochorení horných dýchacích ciest, o čom mal OBU vedomosť z vykonaných kontrol a námietok občanov. Skutočnosti, ktoré Obec Hradište vo svojich podaniach namietala, sú skutočnosťami, ktoré nevyhnutne sú spojené s výkonom banskej činnosti, či už ide o prepravu vydobytého nerastu, prašnosť alebo dôsledky trhacích prác, a to bez ohľadu na to, či tieto sú alebo nie sú súčasťou procesu povoľovania banskej činnosti. Iniciatíva obce v tomto smere je zákonom nielen povolená ale vyžadovaná, nakoľko zákon č. 369/1990 Zb. ukladá obci utvárať a chrániť zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chrániť životné prostredie, utvárať podmienky na kultúru, telesnú kultúru a šport, ako aj spolupôsobiť pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že v danom prípade mala obec za to, že zákonom chránené objekty a záujmy, ktoré jej zákon ukladá chrániť, môžu byť povolenou banskou činnosťou ohrozené. 5. Žiadateľ a Obec Hradište sú v súlade so zákonom č. 44/1988 Zb. povinní vo vzájomnej súčinnosti riešiť namietané strety záujmov a navrhnúť postup, ktorý umožní využitie výhradného ložiska pri zabezpečení nevyhnutnej ochrany uvedených objektov a záujmov. Orgány štátnej banskej správy sú v zmysle § 18b ods. 1 písm. b) zákona č. 51/1988 Zb. povinné preskúmať vyriešenie stretu záujmov a následne, v súlade s § 18b ods. 2, veta prvá zákona č. 51/1988 Zb., povolia banskú činnosť, ak došlo k vyriešeniu stretov záujmov. RK v danom prípade dospela k záveru, že v predmetnej veci nebol dodržaný zákonom stanovený postup a k vyriešeniu stretov záujmov medzi žiadateľom a Obcou Hradište nedošlo. V súlade s § 18b ods. 2, veta prvá zákona č. 51/1988 Zb. preto OBÚ nemal žiadateľovi povoliť banskú činnosť, a to práve z dôvodu nevyriešeného stretu záujmov. HBÚ v odôvodnení rozhodnutia č. 393-923/2016 z 18.05.2016 vo vzťahu k vyriešeniu stretov záujmov zároveň uviedol, že odvolateľ, ako účastník konania, mal pred vydaním rozhodnutia na ústnom pojednávaní možnosť nahliadnuť do podkladov, vyjadriť sa k nim, ako aj k spôsobu ich zistenia, príp. navrhnúť ich doplnenie, o čom bol aj poučený. Uvedené vyplýva zo zápisnice o priebehu ústneho pojednávania v predmetnej veci. Odvolateľ (obec) však túto možnosť nevyužil. 6. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 29.01.2016 sa v zasadacej miestnosti Obecného úradu v Hradišti konalo ústne pojednávanie, ktorého sa zúčastnili zástupcovia OBÚ, žiadateľa, Obce Hradište a UPS. Zo zápisnice z ústneho pojednávania okrem iného vyplýva, že cit.: „Starosta Obce Hradište predložil vyjadrenie, v ktorom potvrdil platnosť vyjadrenia obce dňa 27.11,2015 pod číslom 309/2015 s námietkami k povoleniu banskej činnosti v DP Hradište. Námietky obce vo vyjadrení z 27.11.2015 číslo 309/2015 budú OBÚ v Prievidzi objektívne zhodnotené a ich obsah bude zohľadnený v súlade s aplikovaním zásady materiálnej pravdy v správnom konaní. O podaných námietkach OBÚ rozhodne v rozhodnutí v merite veci. “ Zápisnica zároveň obsahuje stanovisko OBÚ k jednotlivým námietkam obce. Prílohu č. 4 predmetnej zápisnice tvorí stanovisko Obce Hradište k povoleniu banskej činnosti, z ktorého vyplýva nasledovné: „Na základe uznesenia č. 8/2015 konaného dňa 25.11.2015 v bode B pod č. 5 zastupiteľstvo schválilo nesúhlasné záväzné stanovisko k vydaniu povolenia na vykonávanie banskej činnosti. Na valné zhromaždenie urbáru, ktoré sa bude konať dňa 02.04.2016 pozvať žiadateľa - firmu EXPLOIT s.r. o. za účelom vysvetlenia občanom o ich činnosti pri dolovaní“. 7. Zástupca Obce Hradište na ústnom pojednávaní zotrval na námietkach Obce Hradište uplatnených v konaní a navrhol ďalšie stretnutie so žiadateľom za účelom informovania občanov. Žalovaný zastával názor, že tvrdenie HBÚ, že starosta obce podpísal zápisnicu o priebehu a výsledku ústneho pojednávania spojeného s miestnou obhliadkou, ktoré sa konalo dňa 29.01.2016, bez námietok, je nesprávne. Stanovisko OBÚ k jednotlivým námietkam Obce Hradište uvedené v zápisnici z uvedeného ústneho pojednávania nenahrádza vyriešenie stretu záujmov medzi žiadateľom a Obcou Hradište. RK v tejto súvislosti zdôraznila, že nespochybňuje relevanciu súhlasných stanovísk príslušných orgánov ochrany životného prostredia, ani závery uvedené v rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/91/2011 z 19.01.2012, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 2Sžp/10/2012 z 21.11.2012, zdôraznila však, že v danom prípade Obec Hradište v súvislosti s povoľovanou banskou činnosťou namietala ohrozenie záujmov a objektov, ktorých ochranu jej ukladá zákon, pričom tento vzniknutý stret záujmov je nutné vyriešiť v celom rozsahu, v súlade s príslušnými právnymi predpismi. OBÚ v danej veci postupoval v rozpore so zákonom, keď napriek tomu, že mu nebol predložený doklad o vyriešení všetkých stretov záujmov medzi Obcou Hradište a žiadateľom, o existencii ktorého mal vedomosť, povolil žiadateľovi banskú činnosť. Argumentáciu orgánov štátnej banskej správy, že doklady o vyriešení stretov záujmov v zmysle § 33 zákona č. 44/1988 Zb. predkladá žiadateľ o povolenie banskej činnosti podľa § 17 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. povoľujúcemu orgánu, nie obci, považoval žalovaný (RK) v kontexte vyššie uvedeného za právne irelevantnú. 8. Vychádzajúc z ust. § 23 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb. a zároveň zohľadňujúc skutočnosť, že zákon č. 44/1988 Zb. žiadnym spôsobom nevymedzuje pojem „stavba“, RK skonštatovala, že pre účely zákona č. 44/1988 Zb. je potrebné zohľadniť definíciu pojmu „stavba“ tak, ako je uvedená v ust. § 43 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. RK v danej súvislosti poukázala na to, že vnútrolomová komunikácia nenapĺňa definíciu „stavby“ podľa § 43 ods. l zákona č. 50/1976 Zb., nakoľko sa jedná len o upravenú časť terénu a to do takej podoby, aby bol umožnený bezpečný prejazd mechanizmov. Na základe uvedeného považovala RK uvedenú námietku prokurátora za neopodstatnenú, nakoľko mala za preukázané, že na vybudovanie vnútrolomovej komunikácie nie je potrebné uplatniť postup podľa ust. § 23 ods. 4 a 5 zákona č. 44/1988 Zb. RK zároveň poukázala na ust. § 31 ods. 3 písm. a) zákona č. 44/1988 Zb., podľa ktorého je organizácia na účely dobývania výhradného ložiska oprávnená zriaďovať v hraniciach dobývacieho priestoru, a pokiaľ je to potrebné aj mimo neho, stavby a prevádzkové zariadenia, ktoré sú potrebné na otvárku, prípravu a dobývanie a činnosti vykonávané v súvislosti s dobývaním výhradného ložiska a na úpravu alebo zušľachťovanie nerastov vykonávané v súvislosti s ich dobývaním a na dopravu všetkých potrebných zariadení a hmôt. Vo vzťahu k argumentácii uvedenej v bode 2.3 odôvodnenia protestu prokurátora RK uviedla, že DP Hradište bol na žiadateľa prevedený na základe výsledkov výberového konania, zápisom do evidencie DP vedenej OBÚ dňa 12.06.2015. RK zároveň zdôraznila, že podľa ust. § 43 ods. 4, veta prvá zákona č. 44/1988 Zb.: „Dobývacie priestory určené podľa doterajších predpisov sa posudzujú ako dobývacie priestory podľa tohto zákona a ako podklad územnoplánovacej dokumentácie. “ 9. Tvrdenie prokurátora o tom, že rozhodnutia o určení DP vydané na základe zákona č. 41/1957 Zb. síce spĺňajú formálne zákonné požiadavky (§ 43 ods. 4 zákona č. 44/1988 Zb.), avšak sú vývojom právnej úpravy a spoločnosti prekonané a tým nepoužiteľné, vyhodnotila RK, s prihliadnutím na príslušné ustanovenia zákona č. 44/1988 Zb. za nedôvodné. Rovnako za nedôvodný a ničím nepodložený považovala RK poukaz prokurátora na to, že v súčasnosti platná právna úprava nepočíta s tým, že by orgány štátnej banskej správy uvažovali o navrátení sa k dobovému, nepoužiteľnému rozhodnutiu o určení DP, schválenému za účinnosti zákona č. 41/1957 Zb. Ustanovenie § 43 ods. 4, veta prvá zákona č. 44/1988 Zb. v tejto súvislosti jasne stanovuje, že DP určené podľa zákona č. 41/1957 Zb. sa posudzujú ako dobývacie priestory podľa zákona č. 44/1988 Zb. a ako podklad územnoplánovacej dokumentácie. RK mala preto za to, že v danom prípade neexistuje žiaden zákonný dôvod, ktorý by umožňoval považovať rozhodnutia o určení DP určené podľa zákona č. 41/1957 Zb. v súčasnosti za nepoužiteľné. Vo vzťahu k poukazu prokurátora na novelu zákona č. 44/1988 Zb. účinnú od 01.01.1992, v súvislosti s ktorou mal prokurátor za to, že už v tom čase bola zjavná nepoužiteľnosť rozhodnutí vydaných pred rokom 1988 a teda, že ust. § 43 ods. 4 zákona č. 44/1988 Zb. malo svoje opodstatnenie po nadobudnutí účinnosti zákona č. 44/1988 Zb. na prechodné obdobie, RK uviedla, že ho považuje za nedôvodný. Skutočnosť, že novela vypustila v ust. § 27 ods. 6 zákona č. 44/1988 Zb. znenie, podľa ktorého bola platnosť rozhodnutia o určení DP, pokiaľ v rozhodnutí samotnom nebolo určené inak, časovo neobmedzená, podľa názoru RK v žiadnom smere neovplyvňuje možnosť riadnej aplikácie ust. § 43 ods. 4 zákona č. 44/1988 Zb. Pôvodné rozhodnutie o určení DP z 04.05.1975 nebolo časovo obmedzené. Vo vzťahu k námietke prokurátora týkajúcej sa povahy rozhodnutia o určení DP ako rozhodnutia o využívaní územia a nezohľadnenia záujmov chránených podľa § 39 a § 39a a iných zákona č. 50/1976 Zb., ktoré zostali postupom a rozhodnutím OBÚ bez ochrany, RK uviedla, že ju považuje za neopodstatnenú. S prihliadnutím na argumentáciu uvedenú vyššie je totiž zrejmé, že DP určené podľa doterajších predpisov sa posudzujú ako dobývacie priestory podľa zákona č. 44/1988 Zb. a neexistuje zákonný dôvod na nerešpektovanie právnych účinkov pôvodného rozhodnutia o určení DP. RK v tejto súvislosti zároveň zdôraznila, že banská činnosť - otvárka, príprava a dobývanie výhradného ložiska sa povoľuje v samostatnom konaní, v rámci ktorého musia byť zohľadnené a vyriešené všetky strety záujmov, ktoré sú chránené osobitnými predpismi. II. žaloba a námietky 10. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutím č. 46/2016 ministra hospodárstva Slovenskej republiky z 12. decembra 2016, ktorým žalovaný rozhodnutie MH SR č. 28789/2016-4110-54566 zo dňa 07.10.2016, ktorým MH SR vyhovelo protestu prokurátora č. Kd 120/16-6600-6 zo dňa 12.08.2016, podanému proti rozhodnutiu HBU č. 393-923/2016 zo dňa 18.05.2016, ktorým HBÚ zamietol odvolanie Obce Hradište proti rozhodnutiu OBÚ č. 134-480/2016 zo dňa 05.02.2016 o povolení banskej činnosti - otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska stavebného kameňa - dolomitu v dobývacom priestore Hradište potvrdil a rozklad žalobcu proti rozhodnutiu MH SR č. 28789/2016-4110-54566 zo dňa 07.10.2016 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol. Rozhodnutím č. 28789/2016-4110-54566 zo dňa 07.10.2016 podľa ust. § 24 ods. 7 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov MH SR vyhovelo protestu prokurátora. V odôvodnení predmetného rozhodnutia MH SR uviedlo, že námietku prokurátora, že rozhodnutie HBÚ je v dôsledku nesprávnej formulácie výroku zmätočné, považuje za dôvodnú. Poukázalo na to, že ak odvolací orgán dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie OBÚ má vadu a z dôvodu hospodárnosti nechcel napadnute rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu, mal v súlade s ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku napadnuté rozhodnutie zmeniť, a to bez toho, aby vo výroku vyslovil, že odvolanie zamieta. Podľa žalobcu s uvedeným sa nebolo možné stotožniť. Samotný HBU považoval námietky odvolateľa za neopodstatnené. Námietky odvolateľa v odvolacom konaní HBU vyhodnotil v prevažnej miere ako neopodstatnené s výnimkou námietky v bode V. odvolania o absencii bližších údajov o vydanom platnom banskom oprávnení pre organizáciu. Odvolaniu ako takému, teda HBU nemohol, ako celku vyhovieť, pričom platná právna úprava nedovoľuje čiastočné vyhovenie podanému odvolaniu. Keďže prevažnú väčšinu námietok HBU vyhodnotil ako neopodstatnenú, odvolanie odvolateľa zamietol a zistenú vadu napadnutého rozhodnutia odstránil zmenou - doplnením výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Žalobca sa tak domnieval, že namietané skutočnosti nemajú taký zásadný význam, aby mohla byť akýmkoľvek spôsobom napadnutá zákonnosť rozhodnutia HBÚ, nie to ešte že by v dôsledku takejto vady malo, alebo mohlo byť zrušené. 11. Rozhodnutie žalovaného je v otázke posudzovania riešenia stretu záujmov v rozpore so zákonom č. 44/1988 Zb. Banský zákon. Žalovaný mal za to, že k vyriešeniu stretov záujmov medzi žiadateľom (teraz žalobcom) a Obcou Hradište nedošlo a v súlade s § 18b ods. 2, veta prvá zákona č. 51/1988 Zb. preto OBÚ nemal žiadateľovi povoliť banskú činnosť, a to práve z dôvodu nevyriešeného stretu záujmov. Žalovaný mal za preukázané, že OBÚ v danej veci postupoval v rozpore so zákonom, keď napriek tomu, že mu nebol predložený doklad o vyriešení všetkých stretov záujmov medzi Obcou Hradište a žiadateľom, o existencii ktorého mal vedomosť, povolil žiadateľovi banskú činnosť. S uvedeným konštatovaním nemohol žalobca súhlasiť pretože podľa § 17 ods. 2 zákona SNR č. 51/1988 Zb., ak banskou činnosťou sú ohrozené právom chránené objekty a záujmy, musia sa so žiadosťou predložiť doklady o vyriešení stretov záujmov. Teda, ak banský zákon ukladá v § 33 ods. 6 povinnosť organizácii, ktorá žiada o povolenie otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska, doložiť OBU, že strety záujmov boli vyriešené, sa týka stretov s tými právom chránenými objektmi a záujmami, ktoré sú ohrozené banskou činnosťou, teda v tomto prípade otvárkou, prípravou a dobývaním výhradného ložiska. Neexistuje teda žiaden dôvod na zastavenie konania z dôvodu, že organizácia nepredložila doklady o vyriešení stretu záujmov so záujmami, ktoré zastupuje obec ako samosprávna jednotka a ktorých ochrana jej vyplýva zo zákona SNR č. 369/1990 Zb., pretože nie sú ohrozené povolenou banskou činnosťou. Právny obsah pojmu stret záujmov je zákonne vymedzený v § 33 ods. 1 banského zákona podľa ktorého: ak sú využitím výhradného ložiska ohrozené objekty a záujmy chránené podľa osobitných predpisov, 11) objekty a záujmy fyzických alebo právnických osôb, sú organizácie, orgány a fyzické a právnické osoby, ktorým prislúcha ochrana týchto objektov a záujmov, povinní vo vzájomnej súčinnosti riešiť tieto strety záujmov a navrhnúť postup, ktorý umožní využitie výhradného ložiska pri zabezpečení nevyhnutnej ochrany uvedených objektov a záujmov. 12. Je na posúdení orgánov štátnej banskej správy, na podklade žiadosti a priloženej dokumentácie, ktoré strety záujmov chránené osobitnými predpismi sú ohrozené povoľovanou banskou činnosťou a či všetky doklady o ich vyriešení sú doložené k žiadosti. Pod pojmom „využitím výhradného ložiska" možno chápať len racionálne využitie výhradné ložiska tak, ako to vyplýva z účelu banského zákona, ustanoveného v § 1 a ako je zadefinované v § 30, z ktorého je jednoznačne zrejmé, že do racionálneho využívania výhradného ložiska nemožno zahrnúť prepravu vydobytého nerastu, čiže tovaru po miestnych komunikáciách. Z uvedeného jednoznačne vyplýva aj tá skutočnosť, že orgány štátnej banskej správy teda v konaní o povolenie banskej činnosti nemôžu akceptovať aj keď včas uplatnené námietky osôb, ktoré sa cítia byť ohrozené na svojich právach a právom chránených záujmoch prepravou vydobytého nerastu a s tým súvisiacimi negatívnymi vplyvmi. Žalovaný sa stotožnil s tým, že Obec Hradište svoje nesúhlasné stanoviská prezentovala počas celého priebehu a po skončení ústneho pojednávania a ochrany práv obyvateľov obce, pričom poukazuje na to, že obec ako účastník konania zo zákona, ako aj vlastník pozemkov na plánovanej expedičnej trase dopravy vyťaženej suroviny (§ 33 ods. 5 banského zákona), opakovane uplatňovala svoje práva prostredníctvom vyjadrení, námietok, upozornení, odvolaní, avšak bez zákonom predpokladaného efektu, 13. V danom kontexte žalobca poukázal na § 33 ods. 1 banského zákona, ktorý neukladá povinnosť riešiť strety záujmov len organizácií, ale vo vzájomnej súčinnosti tiež orgánom, právnickým a fyzickým osobám, ktorým prislúcha ochrana týchto objektov a záujmov, teda aj samotnej Obci Hradište. Okrem povinnosti riešiť tieto strety záujmov, ukladá toto zákonné ustanovenie aj povinnosť všetkým uvedeným subjektom navrhnúť postup, ktorý umožní využitie výhradného ložiska pri zabezpečení nevyhnutnej ochrany uvedených objektov a záujmov. V prípade, ak obec postupovala skutočne tak, ako to sa uvádza v rozhodnutí, samotná obec konala v rozpore s § 33 ods. 1 banského zákona. Pozemky pod expedičnou trasou vydobytej suroviny však nie sú dotknuté povolenou činnosťou. Tzn., že Obec Hradište je síce vlastníkom pozemkov na plánovanej expedičnej trase dopravy vyťaženej suroviny, toto však nesúvisí s predmetným konaním, ktorého súčasťou nie je preprava vydobytého nerastu. Prokurátor na ktorého protest MH SR zrušilo rozhodnutie HBU tvrdil, že v POPD spravovanom v októbri 2015 boli uvedené právnou prepravou stanovené činnosti, končiac úpravou suroviny na mobilnej technologickej linke. Organizácia nepredložila doklady, preukazujúce, že vykonávanie týchto činností, tak ako ich v POPD uviedla, má aj zabezpečené, a to počnúc dopravným prístupom pre dovoz ťažobných mechanizmov do lomu a zabezpečenou odťažbovou trasou. Naopak zo spisu malo vyplývať, že Obec Hradište, ako vlastník niektorých pozemkov na trase prístupovej cesty k DP s ťažbou a najmä s dopravou vydobytej suroviny na svojich pozemkoch nesúhlasí. OBU v Prievidza konštatujúc, že problematika prepravy vydobytej suroviny zlomu nie je predmetom povoľovacej činnosti, na základe čoho námietku obce zamietol HBU uviedol, že cestná komunikácia do DP Hradište lom Dedova nie je predmetom povoľovacej činnosti a orgány banskej správy nie sú kompetentné riešiť túto problematiku. Na základe podkladov v spise má podľa názoru prokurátora expedičná dopravná trasa vyťaženej suroviny viesť cez intravilán Obce Hradište, cez obývané územie, resp. aj cez nespevnené pozemky a plochy, ktoré vôbec nie sú určené a spôsobilé byť dopravnou trasou a už vôbec nie dopravnou trasou nákladných motorových vozidiel prevážajúcich niekoľkotonové náklady. Tu je nutné poukázať na to, že tieto námietky sa netýkajú povolenej činnosti. Dopravný prístup do lomu a trasa prepravy vydobytej suroviny z lomu nie je predmetom povoľovanej činnosti. Záverom žalobca poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/91/2011-48 zo dňa 19.01.2012, potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/10/2012 zo dňa 21.11.2012, v zmysle ktorých preprava vydobytého nerastu nie je súčasťou banskej činnosti. III. Vyjadrenie žalovaného 14. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia č. 46/2016 zo dňa 12.12.2016 - vo vzťahu k námietke žiadateľa (teraz žalobcu) týkajúcej sa nepreukázania vyriešenia stretu záujmov, ako aj k námietkam týkajúcim sa prepravy vydobytého nerastu rozkladová komisia primáme poukázala na nedostatok dôvodov v tejto časti v rozhodnutí MH SR č. 28789/2016-4110-54566 zo dňa 7.10.2016. Preto v súlade s § 59 ods. 1 Správneho poriadku odstránila vadu napadnutého rozhodnutia MH SR. Rozkladová komisia v rozhodnutí uviedla, že na ohrozenie objektov a záujmov chránených podľa osobitných predpisov v danom prípade upozornila obec Hradište, ktorá je v zmysle ust. § 18 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. účastníkom konania o povolenie banskej činnosti. Skutočnosti, ktoré obec Hradište vo svojich podaniach namietala, sú skutočnosťami, ktoré nevyhnutne sú spojené s výkonom banskej činnosti, či už ide o prepravu vydobytého nerastu, prašnosť alebo dôsledky trhacích prác, a to bez ohľadu na to, či tieto sú alebo nie sú súčasťou procesu povoľovania banskej činnosti. Ďalej RK uviedla, že iniciatíva obce v tomto smere je zákonom nielen povolená ale vyžadovaná, nakoľko zákon č. 369/1990 Zb. ukladá obci utvárať a chrániť zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chrániť životné prostredie, utvárať podmienky na kultúru, telesnú kultúru a šport, ako aj spolupôsobiť pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že v danom prípade mala obec za to, že zákonom chránené objekty a záujmy, ktoré jej zákon ukladá chrániť môžu byť povolenou banskou činnosťou ohrozené. V podanom odvolaní proti rozhodnutiu OBÚ č. 134-480/2016 zo dňa 05.02.2016 Obec Hradište namietala, že má za to, že žiadateľ mal obec a vlastníkov susedných nehnuteľností pozvať na rokovanie, oboznámiť ich s tým, či budú banskou činnosťou ohrození alebo nie, čo odôvodnila negatívnymi skúsenosťami s ťažbou v uvedenom DP v minulosti. 15. Rozkladová komisia mala za to, že žiadateľ a Obec Hradište sú v súlade s ust. § ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb. povinní vo vzájomnej súčinnosti riešiť namietané strety záujmov a navrhnúť postup, ktorý umožní využitie výhradného ložiska pri zabezpečení nevyhnutnej ochrany uvedených objektov a záujmov. Orgány štátnej banskej správy sú v zmysle § 18b ods. 1 písm. b) zákona č. 51/1988 Zb. povinné preskúmať vyriešenie stretu záujmov a následne, v súlade s § 18b ods. 2 veta prvá zákona č. 51/1988 Zb. povolia banskú činnosť, ak došlo k vyriešeniu stretov záujmov. Rozkladová komisia v danom prípade dospela k záveru, že v predmetnej veci nebol dodržaný zákonom stanovený postup a k vyriešeniu stretov záujmov medzi žiadateľom a Obcou Hradište nedošlo. V súlade s § 18b ods. 2 veta prvá zákona č. 51/1988 Zb. preto OBÚ nemal žiadateľovi povoliť banskú činnosť a to práve z dôvodu nevyriešeného stretu záujmov. Obec Hradište v súvislosti s povoľovanou banskou činnosťou namietala ohrozenie záujmov a objektov, ktorých ochranu jej ukladá zákon, pričom tento vzniknutý stret záujmov je nutné vyriešiť v celom rozsahu, v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Rozkladová komisia mala v danej veci za preukázané, že OBÚ v danej veci postupoval v rozpore so zákonom, keď napriek tomu, že mu nebol predložený doklad o vyriešení všetkých stretov záujmov medzi Obcou Hradište a žiadateľom, o existencii ktorého mal vedomosť, povolil žiadateľovi banskú činnosť. 16. V zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti je obec účastníkom konania. V danej veci obec vystupuje pri výkone samosprávy. V konaní o povolení banskej činnosti musí správny orgán skúmať prítomnosť stretu záujmov a ak sa stret záujmov medzi účastníkmi konania a žiadateľom vyskytne, je povinný ho odstrániť. Platí pri tom, že nevyriešenie stretu záujmov je neopomenuteľnou prekážkou pre vydanie povolenia pre výkon banskej činnosti. Obec Hradište v súvislosti s povoľovanou banskou činnosťou namietala ohrozenie záujmov a objektov, ktorých ochranu jej ukladá zákon, a teda tento vzniknutý stret záujmov je nutné vyriešiť a to v celom rozsahu. Žalovaný sa nestotožnil sa s názorom žalobcu, že orgány štátnej banskej správy v konaní o povolenie banskej činnosti nemôžu akceptovať aj keď včas uplatnené námietky osôb, ktoré sa cítia byť ohrozené na svojich právach a právom chránených záujmoch prepravou vydobytého nerastu. Žalovaný bol toho názoru, že preprava vydobytého nerastu je nevyhnutne spojená s výkonom banskej činnosti a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je súčasťou procesu povoľovania banskej činnosti. Povolením banskej činnosti bez dohody o vyriešení stretov záujmov by mohli byť ohrozené záujmy a objekty, ktorých ochranu obci Hradište ukladá zákon a preto je potrebné, aby orgány štátnej banskej správy pred samotným povolením banskej činnosti sa touto skutočnosťou zaoberali. Správne orgány oboch stupňov ( MH SR, ako aj minister MH SR) postupovali a rozhodli vo veci žiadateľa (žalobcu) v súlade so zákonom, náležíte vychádzali zo skutkových okolností relevantných pre vydanie rozhodnutia, na základe ktorých dospeli k správnemu právnemu záveru a svoje rozhodnutia taktiež riadne odôvodnili. Podľa žalovaného žaloba nie je riadne odôvodnená, žalobca neuviedol, v čom spočíva nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, nešpecifikoval nezákonnosť, ktorou boli porušené základné procesné práva účastníka správneho konania a ktorá by odôvodňovala postup súdu podľa § 191 SPP. Taktiež v žalobe neboli uvedené žiadne nové skutočnosti a okolnosti ako tie, ktoré už boli predmetnom odvolacieho konania, a s ktorými sa žalovaný v odvolacom konaní podrobne zaoberal. IV. verejné vyhlásenie rozsudku 17. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 25.09.2019, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci a súdom boli poučení, že ak sa výslovne nevyjadria, že žiadajú o nariadenie pojednávania, bude mať súd za to, že súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. V. Relevantné právne predpisy 18. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (ďalej len banský zákon), právo na dobývanie výhradného ložiska a na nakladanie s vydobytým nerastom má organizácia, ktorá má banské oprávnenie a ktorej sa určí dobývací priestor. 19. Podľa § 27. ods. 5 banského zákona, ak sa návrh na určenie alebo zmenu dobývacieho priestoru dotýka záujmov chránených podľa osobitných predpisov, prerokuje organizácia, ktorá má výhradné ložisko dobývať, podmienky určenia dobývacieho priestoru s orgánmi štátnej správy, fyzickými osobami a právnickými osobami, ktorým prislúcha ochrana týchto záujmov, obcou, v ktorej území sa dobývací priestor nachádza, a obcou, ktorej územia sa dobývací priestor dotýka. 20. Podľa § 30 ods. 1 banského zákona, výhradné ložiská sa musia využívať racionálne. Racionálnym využívaním výhradných ložísk sa rozumie ich dobývanie a úprava a zušľachťovanie vydobytých nerastov podľa zásad uvedených v odseku 2 s prihliadnutím na súčasné technické a ekonomické podmienky; pritom sa musia dodržať zásady banskej technológie, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky a vylúčiť neodôvodnené nepriaznivé vplyvy na pracovné a životné prostredie. 21. Podľa § 31 ods. 3 písm. a) banského zákona, na účely dobývania výhradného ložiska je organizácia oprávnená zriaďovať v hraniciach dobývacieho priestoru, a pokiaľ je to potrebné aj mimo neho, stavby a prevádzkové zariadenia, ktoré sú potrebné na otvárku, prípravu a dobývanie a činnosti vykonávané v súvislosti s dobývaním výhradného ložiska a na úpravu alebo zušľachťovanie nerastov vykonávané v súvislosti s ich dobývaním a na dopravu všetkých potrebných zariadení a hmôt, 22. Podľa § 33 ods. 1 a ods. 2 banského zákona, ak sú využitím výhradného ložiska ohrozené objekty a záujmy chránené podľa osobitných predpisov, objekty a záujmy fyzických alebo právnických osôb, sú organizácie, orgány a fyzické a právnické osoby, ktorým prislúcha ochrana týchto objektov a záujmov, povinní vo vzájomnej súčinnosti riešiť tieto strety záujmov a navrhnúť postup, ktorý umožní využitie výhradného ložiska pri zabezpečení nevyhnutnej ochrany uvedených objektov a záujmov. Organizácia je povinná pred zaradením príslušných prác do plánu otvárky, prípravy a dobývania uzavrieť písomnú dohodu s príslušnými orgánmi, fyzickými osobami a právnickými osobami, ktorým patrí ochrana objektov a záujmov podľa odseku 1 o tom, či sa ohrozený objekt alebo záujem má chrániť, v akom rozsahu alebo po akú dobu. Povinnosť uzavrieť písomnú dohodu sa nevzťahuje na prípady, keď sa strety záujmov vyriešili pri určení chráneného ložiskového územia, dobývacieho priestoru, pri predchádzajúcom povolení otvárky, prípravy alebo dobývania ložiska v dotknutom území alebo pri projektovaní, výstavbe alebo rekonštrukcii bane a lomu, a ak postup pri ich riešení ustanovujú osobitné predpisy. 23.Podľa § 33 ods. 4 banského zákona, ak nedošlo k dohode podľa odseku 2, rozhodne o riešení stretov záujmov ministerstvo príslušné podľa druhu nerastu v súčinnosti s dotknutými ústrednými orgánmi štátnej správy a zároveň vydá záväzné stanovisko o tom, či pri riešení stretov záujmov prevažuje všeobecný hospodársky záujem na využití výhradného ložiska nad oprávneným záujmom vlastníka pozemkov a iných nehnuteľností, ktorého obmedzenie prinesie v budúcnosti zvýšenie verejného blaha alebo sa predíde verejnej núdzi z hľadiska surovinovej politiky štátu. 24.Podľa § 33 ods. 5 banského zákona, ak nedôjde k dohode medzi organizáciou a fyzickými osobami alebo právnickými osobami, ktoré sú vlastníkmi dotknutých pozemkov a iných nehnuteľností a ak prevažuje všeobecný hospodársky záujem na využití výhradného ložiska nad oprávneným záujmom vlastníka pozemkov a iných nehnuteľností, postupuje sa podľa § 31 ods. 3 tohto zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/44/20150101>, ak ide o poľnohospodársku pôdu a lesné pozemky podľa § 36 a 37 tohto zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1988/44/20150101>; na účely tohto zákona sa pod všeobecným hospodárskym záujmom rozumie záujem na obmedzení práva každého, ak je možné očakávať, že toto obmedzenie prinesie v budúcnosti zvýšenie verejného blaha alebo sa predíde verejnej núdzi. 25. Podľa § 33 ods. 6 banského zákona, organizácia, ktorá žiada o povolenie otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska, je povinná doložiť obvodnému banskému úradu, že strety záujmov boli vyriešené. 26. Podľa § 3 ods. 1, ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností (ods. 1). Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb (ods. 4). 27. Podľa § 32 ods. 1, ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania (ods. 1). Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (ods. 2). 28. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. 29. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. VI. Posúdenie veci správnym súdom 30. V prípade tzv. vertikálnych administratívnoprávnych vzťahov, v ktorých orgány verejnej správy vystupujú voči účastníkom administratívneho konania v štátno-mocenskom postavení, teda rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, tento mocenský prvok a nerovnomerné postavenie je vyvažovaný možnosťou dovolávať sa ochrany práv v správnom súdnictve. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 31. Predmetom preskúmavania je v tejto právnej veci rozhodnutie ministra hospodárstva Slovenskej republiky č. 46/2016 zo dňa 12.12.2016, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu - spoločnosti EXPLOIT, s.r.o., proti rozhodnutiu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 28789/2016-4110-54566 zo dňa 07.10.2016, ktorým Ministerstvo hospodárstva SR vyhovelo protestu prokurátora č. Kd 120/16-6600-6 zo dňa 12.08.2016, podanému proti rozhodnutiu Hlavného banského úradu (ďalej len „HBÚ“) č. 393-923/2016 zo dňa 18.05.2016, ktorým HBÚ zamietol odvolanie Obce Hradište proti rozhodnutiu Obvodného banského úradu v Prievidzi č. 134-480/2016 zo dňa 05.02.2016 o povolení banskej činnosti - otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska stavebného kameňa - dolomitu v dobývacom priestore Hradište s tým, že rozhodnutie MH SR č. 28789/2016-4110-54566 zo dňa 07.10.2016 minister potvrdil. 32. Námietky žalobcu je možné vymedziť v dvoch rovinách: 1) v prvom prípade nesúhlasil s právnym záverom prokurátora v proteste, o ktorom MH SR rozhodlo rozhodnutím č. 28789/2016-4110-54566 zo dňa 07.10.2016 tak, že sa s ním stotožnilo s odôvodnením, že ak odvolací orgán dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie OBÚ má vadu a z dôvodu hospodárnosti nechcel napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu, mal v súlade s ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku napadnuté rozhodnutie zmeniť, a to bez toho, aby vo výroku vyslovil, že odvolanie sa zamieta. Túto námietku žalobcu vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú, pretože druhostupňový orgán môže v zmysle cit. ustanovenia Správneho poriadku dospieť k týmto záverom: a) odvolanie zamietne pre neprípustnosť alebo preto, lebo bolo podané oneskorene (kedy sa rozhodnutie považuje za neprípustné); b) odvolanie zamietne pre bezdôvodnosť a prvostupňové rozhodnutie potvrdí; tento postup prichádza do úvahy v prípadoch, keď odvolací orgán nezistí také nedostatky, pre ktoré by bolo treba považovať prvostupňové rozhodnutie za nezákonné, resp. nesprávne, a preto neprichádza do úvahy jeho zmena alebo zrušenie; c) odvolaniu vyhovie a napadnuté rozhodnutie zruší, resp. zruší a vec vráti na nové konanie; d) odvolaniu vyhovie a napadnuté rozhodnutie zmení; k zmene rozhodnutia dôjde spravidla vtedy, ak bol skutkový základ zistený správne, ale prvostupňový orgán nesprávne aplikoval hmotnoprávny predpis, prípadne ak rozsah došetrenia nepresahuje možnosti druhostupňového orgánu. Uvedené znamená, že druhostupňový správny orgán postupoval v rozpore so zákonom - ak na jednej strane odvolanie zamietol a zároveň vo výrokovej časti zmenil rozhodnutie orgánu verejnej správy. 2) v druhom prípade žalobca dôvodne namietal nesprávne právne posúdenie otázky tzv. vyriešenia stretu záujmov medzi žiadateľom (žalobcom) a Obcou Hradište a súlad s ust. § 18b ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. Podľa odôvodnenia žalovaného v rozhodnutí č. 46/2016 zo dňa 12.12.2016 totiž k vyriešeniu stretov záujmov nedošlo, preto OBÚ nemal žiadateľovi nemal žiadateľovi povoliť banskú činnosť a OBÚ mal v danej veci postupovať v rozpore so zákonom, keď napriek tomu, že mu nebol predložený doklad o vyriešení všetkých stretov záujmov medzi obcou Hradište a žiadateľom, o existencii ktorého mal vedomosť, povolil žiadateľovi banskú činnosť. Žalovaný tiež vyslovil záver „že skutočnosti, ktoré obec Hradište vo svojich podaniach namietala, sú skutočnosťami, ktoré sú nevyhnutne spojené s výkonom banskej činnosti, či už ide o prepravu vydobytého nerastu, prašnosť alebo dôsledky trhacích prác a to bez ohľadu na to, čie tieto sú alebo nie sú súčasťou procesu povoľovania banskej činnosti“. Žalovaný podľa správneho súdu takto vec nesprávne právne posúdil, pretože preprava vyťaženého nerastu nie je súčasťou banskej činnosti, ktorou je otvárka, príprava a dobývanie výhradného ložiska. Právny výklad, že preprava vyťaženého nerastu nie je banskou činnosťou vyplýva aj obsahu banskej činnosti upravenej v ust. § 2 zákona ako aj z ust. § 33 banského zákona, ktorý v ustanovení § 33 ods. 3 a 5 rieši situáciu stretu záujmov organizácie vo vzťahu k vlastníctvu dotknutých nehnuteľností, na ktorých sa banská činnosť vykonáva, a to pokiaľ ide o hranice určeného dobývacieho priestoru, vo vzťahu k ust. § 18 ods. 1 zákona /obdobne rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.01.2012 spis. zn. 6S/91/2011/. Otázka stretu záujmov v súvislosti s povolením banskej činnosti sa rieši vtedy, ak právom chránené práva a záujmy sú ohrozené banskou činnosťou, nie samotnou prepravou vyťažených nerastov. Spôsob dopravy vyťaženého nerastu sa rieši v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda záverečným stanoviskom, ktoré vydáva Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky a ktoré posudzuje vplyvy na obyvateľstvo, pri hlučnosti a prašnosti, resp. znečisťovaní životného prostredia. 33. V neposlednom rade pre spravodlivé usporiadanie pomerov správny súd musí poukázať aj na podmienku náležitého zistenia skutkového stavu veci, ktorá v administratívnom konaní absentovala a týka sa legitímnych námietok Obce Hradište t. j. práv a oprávnených záujmov jej obyvateľov. Z administratívneho spisu totiž vyplýva, že obec mala za to, že zákonom chránené záujmy, ktoré jej zákon ukladá chrániť, môžu byť povolenou banskou činnosťou dotknuté. Nie je však celkom jednoznačne ustálené, či námietky obce v danom prípade nesmerovali aj voči iným činnostiam, ako len preprave vyťaženého nerastu (túto samotnú skutočnosť konštatovalo aj Ministerstvo hospodárstva SR v rozhodnutí č. 28789/2016-4110-54566 zo dňa 07.10.2016), či teda v danom prípade nesmerovali aj voči banskej činnosti. Banský zákon v ust. § 33 ods. 6 ukladá povinnosť organizácii, ktorá žiada o povolenie otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska, doložiť obvodnému banskému úradu, že strety záujmov boli vyriešené. Ide však o strety záujmov s tými právom chránenými objektami, ktoré sú ohrozené samotnou banskou činnosťou (otvárka, príprava a dobíjanie výhradného ložiska). S ohľadom na existujúce nesúhlasné stanovisko obce Hradište zo dňa 27.11.2013 pod č. 309/2015 je potrebné pri charaktere nesúhlasných bodov č. 3 až 5. tieto riadne vyhodnotiť či a do akej miery sa týkajú samotnej banskej činnosti žiadateľa, resp. v prípade pozitívneho zistenia postupovať v zmysle § 33 ods. 1 banského zákona, t. j. vo vzájomnej súčinnosti riešiť strety záujmov a navrhnúť postup, ktorý umožní využitie výhradného ložiska pri zabezpečení nevyhnutnej ochrany uvedených objektov a záujmov. Napr. bod 3., ktorý sa týka statiky rodinných domov a reštaurácie v blízkosti lomu, kedy môže byť statika budov ohrozená banskou činnosťou, sa posudzuje v konaní o povolení trhacích prác v zmysle § 70 zákona č. 58/2014 Z. z., kde OBÚ vykonáva hlavný dozor. Bod. 4 reaguje na prašnosť z lomu a blízkosť výjazdovej cesty, kedy bod. 5 sa týka tzv. rekreačnej zóny obyvateľov obce. Aj keď si žalovaný správny orgán tento okruh námietok ustálil, nie je možné z dôvodov dohľadať prijatý záver o tom, že istý okruh námietok sa týka aj banskej činnosti. Správny súd zdôrazňuje, že ide tu o zodpovedanie základnej skutkovej otázky, pretože žalobca sa mohol dôvodne domnievať, že charakter námietok obce Hradište smeruje výlučne proti preprave vydobytého nerastu a s tým súvisiacimi negatívnymi vplyvmi. 34. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. V ďalšom konaní sa orgán verejnej správy zameria na riadne zistenie skutkového stavu - t. j. je nevyhnutné ustáliť či vôbec a ktoré námietky obce súvisia s konkrétnou banskou činnosťou, uvedené zdôvodniť a potom postupovať v intenciách naznačeného právneho posúdenia veci. Z uvedeného vyplýva, že správny orgán v konečnom dôsledku môže dospieť k rovnakému výroku ako dospel v napadnutom rozhodnutí, za daných okolností však žalobca dôvodne namietal nesprávne právne posúdenie veci, kedy do racionálneho využívania výhradného ložiska nemožno zahrnúť prepravu vydobytého materiálu. Išlo o ústrednú otázku pre posúdenie tohto sporu a túto správny súd vyhodnotil ako základný dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia ( § 191 ods. 1 písm. c/, e/ SSP). Správny súd považuje za potrebné tiež uviesť, že osobitná (rozkladová) komisia má len poradnú funkciu a nie je kompetentná o rozklade rozhodnúť, môže predkladať len stanoviská k rozkladu, ktoré minister môže, ale aj nemusí akceptovať. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ďalší formálny nedostatok žalobou napadnutého rozhodnutia, keď v odôvodňovaní druhostupňového rozhodnutia sa uvádza výlučne právny názor osobitnej (rozkladovej) komisie, ktorá však má len poradnú funkciu, no názor ministra ako kompetentného a funkčné príslušného orgánu podľa § 61 ods. 2 SP prakticky absentuje. Na prvý pohľad sa táto výtka môže javiť ako formalistická, no súvisí s funkčnou príslušnosťou orgánu rozhodujúceho o rozklade a jeho vyhodnotením skutkového a právneho stavu veci, ktorý v predmetnej veci chýba. Nemožno to zhojiť jedinou (poslednou) vetou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej minister vychádzajúc z uvedeného rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Uvedenie názoru poradného orgánu ministra je v rozhodnutí relevantný len v prípade, ak by sa minister odklonil od právneho názoru jeho poradného orgánu a poskytol by argumenty, pre ktoré tak urobil. V predmetnej veci však o tento prípad nejde, preto nebol daný dôvod na uvedenie záverov osobitnej komisie. Uvedený nedostatok spôsobuje nezrozumiteľnosť rozhodnutia v tom smere, či svoj právny názor prezentuje minister alebo osobitná (rozkladová) komisia ako orgán rozhodujúci o rozklade. 35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Ďalším účastníkom správny súd nepriznal náhradu trov konania, pretože od nich nežiadal splnenie povinnosti, v dôsledku ktorej by im vznikli v konaní pred správnym súdom trovy (§ 169 SSP). 36. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).