Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/54/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200297 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200297.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členov senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: HYCA s.r.o., Viničnianska cesta 9, 902 01 Pezinok, IČO: 35 900 008, zastúpený: AK Pekár, s.r.o., Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 233 940, proti žalovanému: Okresný úrad Pezinok, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Radničné námestie 9, 902 01 Pezinok, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. OU-PK-OCDPK-2016/011529 zo dňa 21.12.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1. Okresný úrad Pezinok, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej len „správny orgán“), príslušný podľa § 29 ods. 7 zákona č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 474/2013 Z. z.) Rozkazom o uložení pokuty za správny delikt č.: OU- PK-OCDPK-2016/011529 zo dňa 07.11.2016 uložil žalobcovi ako prevádzkovateľovi vozidla podľa ustanovenia § 29 ods. 4 v spojení s § 29 ods. 5 a 6 zákona č. 474/2013 Z. z. pokutu vo výške 480,- eur, za to, že sa dopustil spáchania správnych deliktov podľa ustanovenia § 28 ods. 1 písm. e) zákona č. 474/2013 Z. z. tým, že: 1. dňa 23.08.2016 v čase o 13:07:18 h pri užívaní vymedzeného úseku cesty D01-003: Senec-Blatné - Trnava-Voderady nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav vozidla tak, aby zodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikol tým nedoplatok mýta, čím spáchal správny delikt podľa ustanovenia § 28 ods. 1 písm. e) zákona č. 474/2013 Z. z. 2. dňa 23.08.2016 v čase o 14:28:44 h pri užívaní vymedzeného úseku cesty R01-020: Rudno nad Hronom - Žarnovica 1 nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav vozidla tak, aby zodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikol tým nedoplatok mýta, čím spáchal správny delikt podľa ustanovenia § 28 ods. 1 písm. e) zákona č. 474/2013 Z. z. 2. Súčasťou tohto rozkazu bol aj záznam o vykonaní kontroly a fotodokumentácia, ktoré ďalej špecifikovali konkrétny skutok. 3. Žalobca proti Rozkazu o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla č.: OU-PK- OCDPK-2016/011529 zo dňa 07.11.2016 v zákonom stanovenej lehote podal odpor. 4. Okresný úrad Pezinok, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, príslušný podľa § 29 ods. 7 zákona č. 474/2013 Z. z. rozhodnutím č. OU-PK-OCDPK-2016/011529 zo dňa 21.12.2016 podľa § 31 ods. 3 písm. a) zákona č. 474/2013 Z. z. odpor žalobcu odmietol. 5. Rozhodnutie odôvodnil žalovaný tým, že podľa ustanovenia § 11 ods. 5 zákona č. 474/2013 Z.z., ak počas jazdy po vymedzených úsekoch dôjde k poruche alebo poškodeniu palubnej jednotky, vodič odstaví vozidlo na najbližšom mieste umožňujúcom bezpečné odstavenie vozidla a oznámi poruchu alebo poškodenie palubnej jednotky poskytovateľovi palubnej jednotky a ďalej postupuje podľa jeho pokynov. Vodič si však preukázateľne túto povinnosť nesplnil. 6. Žalovaný uviedol, že vodič si taktiež následne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z § 11 ods. 6 zákona č. 474/2013 Z.z. tým, že ak prevádzkovateľ vozidla alebo vodič vozidla po skončení jazdy zistí chybu v nastavení palubnej jednotky, bezodkladne oznámi poskytovateľovi palubnej jednotky údaje potrebné na správny výpočet mýta. 7. Neakceptoval žalobcom predložené potvrdenie - fotokópiu preberacieho protokolu k zmluve o poskytnutí palubnej jednotky č. 00004508811 s odôvodnením, že reklamácia a následné vymenenie palubnej jednotky je právnym vzťahom medzi prevádzkovateľom systému a prevádzkovateľom vozidla alebo vodičom vozidla s tým, že bez splnenia povinností uvedených v § 11 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 474/2013 Z. z. aj po doložení potvrdenia o reklamácii palubnej jednotky sa správny orgán musí riadiť zásadami správneho konania, ku ktorému podanie reklamácie nemá žiadny vzťah. 8. V súvislosti s návrhom žalobcu, aby si správny orgán vyžiadal od Policajného zboru potvrdenie o kontrole zo dňa 22.09.2016, v ktorom je uvedené, že mýtna jednotka bola v čase kontroly pokazená, uviedol, že žalobca si však zároveň odporuje keď uvádza, že takýto dokument Policajný zbor nevydáva. Takéto konštatovanie je nepoužiteľné ako dôkaz a pre účely akceptácie odporu právne irelevantné. Zákon č. 474/2013 Z. z. v ustanovení § 31 ods. 2 uvádza, že ustanovenie § 19 ods. 3 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužije, čo znamená, že správny orgán nemá za povinnosť pomáhať účastníkovi konania odstraňovať prípadné nedostatky v predpísaných náležitostiach konania, teda ani zadovažovať potrebné dôkazy. 9. Ďalej žalovaný uviedol, že palubná jednotka je schopná akusticky ohlásiť vodičovi rôzne udalosti ako napr. zmenu prevádzkového režimu, odpojenie pripojovacieho kábla, rozpoznávanie mýtnych úsekov nedostatočnú výšku predplateného mýta alebo nedostatočnú výšku bankovej záruky či hotovostnej zábezpeky. Každý typ palubnej jednotky používaný v Slovenskej republike počas jazdy po vymedzených úsekoch ciest je konštruovaný tak, aby boli zrejmé všetky potrebné nastavenia a aby na poruchy upozorňoval, preto nastavenie príslušného počtu náprav a následné vykazovanie iného počtu náprav je technicky nemožné. 10. Dospel k záveru, že z podaného odporu nevyplývajú žiadne rozhodné skutočnosti a dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na prijatie odporu a pokračovanie v konaní o správnom delikte alebo dôvody na zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 zákona č. 474/2013 Z. z. II. Žaloba 11. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonnej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-PK-OCDPK-2016/011529 zo dňa 21.12.2016, pretože napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu správnym orgánom je nepostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred správnym orgánom, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 12. Poukázal na to, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutie nesprávne, zavádzajúco a účelovo cituje § 31 ods. 2 zákona č. 474/2013, keď uvádza, že prevádzkovateľ vozidla musí odpor proti rozkazu „riadne“ odôvodniť, (str. 2 ods. 1). Žalobca uviedol, že zákonodarca však neuložil účastníkovi konania v citovanom ustanovení povinnosť „riadne“ odôvodniť podaný odpor, ale „len“ povinnosť odôvodniť odpor a preto žalobca zastával názor, že žalovaný hrubo porušil čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, keď nekonal v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Uviedol, že uvedeným účelovým „dotvorením“ citovanej právnej normy sa žalovaný snaží vytvoriť dojem, že rozhodujúce skutočnosti a dôkazy musia mať určitú vyššiu kvalitatívnu úroveň, ktorej splnenie môže správny orgán v konaní o odpore proti rozkazu posudzovať a zároveň sa žalovaný snaží takýmto spôsobom justifikovať dôvody napadnutého rozhodnutia, a preto neobstojí ani prípadná obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení, že sa jedná len o chybu v písaní (to nakoniec vylučuje aj znenie odôvodnenia samo o sebe). 13. Bol presvedčený, že odpor žalobcu proti rozkazu všetky náležitosti podľa § 31 ods. 2 zákona č. 474/2013 obsahoval a zároveň obsahoval aj náležitosti podľa § 19 ods. 2 správneho poriadku, a preto neboli splnené podmienky na to, aby mohol žalovaný odmietnuť odpor. Z uvedeného dôvodu považoval žalobca rozhodnutie žalovaného za nezákonné, pričom bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces garantované Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 14. Zastával názor, že nakoľko podaný odpor žalobcom spĺňal všetky zákonom vyžadované náležitosti, žalovaný mal postupovať v zmysle § 31 ods. 5 alebo ods. 7 zákona č. 474/2013, a teda mal rozkaz zrušiť v celom rozsahu a pokračovať v konaní o správnom delikte alebo konanie zastaviť. Pokiaľ bol žalovaný toho názoru, že žalobca v odpore neuviedol skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie konania, mal v správnom konaní pokračovať a až po procesnom postupe v zmysle správneho poriadku mal vydať rozhodnutie, v ktorom by zhodnotil tvrdenia žalobcu a vykonané dôkazy. 15. Žalobca aj v prípade, keby boli splnené podmienky na podanie odmietnutie odporu, považoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za zmätočné a nezrozumiteľné. 16. Uviedol, že v podanom odpore žalobca navrhol, aby si žalovaný vyžiadal od Policajného zboru potvrdenie o kontrole zo dňa 22.09.2016, v ktorom je uvedené, že mýtna jednotka bola v čase kontroly pokazená, nakoľko Policajný zbor, pri kontrole takéto potvrdenie nevydáva. To však v žiadnom prípade neznamená, že Policajný zbor takýmto potvrdením nedisponuje alebo že nedisponuje úradným záznamom, ktorý by preukazoval žalobcom tvrdené skutočnosti. Žalobcovi preto nebolo zrejmé, čo myslel žalovaný tým, keď uviedol, že „Účastník konania si však zároveň odporuje keď udáva, že takýto dokument policajný zbor nevydáva“ a mal za to, že žalovaný účelovo vytrhol z kontextu tvrdenia žalobcu, aby tak mohol odôvodniť svoje závery. 17. So záverom žalovaného, že „zákon č. 474/2013 Z. z. v ustanovení § 31 ods. 2 uvádza, že ustanovenie § 19 ods. 3 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužije, čo znamená, že správny orgán nemá povinnosť odstraňovať prípadné nedostatky v predpísaných náležitostiach konania, teda ani zadovažovať potrebné dôkazy“, žalobca nesúhlasil a považoval ho za účelový, pretože z ustanovenia § 19 ods. 3 správneho poriadku vôbec nevyplýva záver, že správny orgán nemá povinnosť zadovažovať potrebné dôkazy. Vyslovil názor, že účastník konania nie je povinný zabezpečiť resp. zadovážiť potrebné dôkazy v správnom konaní podľa zákona č. 474/2013 Z. z., práve naopak. Zákon č. 474/2013 Z. z. neobsahuje špeciálne ustanovenie, ktoré by vylučovalo uplatnenie zásady materiálnej pravdy v konaní podľa tohto predpisu. 18. Poznamenal, že v tomto prípade sa jedná o správne konanie vo veciach správneho trestania, je potrebné, v zmysle štrasburskej, ako aj vnútroštátnej judikatúry, aplikovať v takomto konaní zásady trestného konania v zmysle zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v platnom a účinnom znení (ďalej aj ako „TP“). Žalobca poukázal na zásadu zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností upravenú v § 2 ods. 10 TP, v zmysle ktorej orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. 19. Žalobca namietal, že žalovaný ustanovenie § 31 ods. 2 posledná veta zákona č. 474/2013 Z .z. nesprávne interpretoval, pretože citované ustanovenie nevylučuje, aby účastník konania navrhol ako dôkaz výsluch vodiča. Poznamenal, že neuviedol vodiča motorového vozidla ev. č.: L. - p. T. X., ako rozhodujúcu skutočnosť, ktorá by mala zbavovať účastníka konania zodpovednosti za správny delikt, ale navrhol jeho výpoveď ako dôkaz, ktorý má preukázať inú rozhodujúcu skutočnosť, a to poruchu mýtnej jednotky. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že žalovaný účelovo stotožňuje pojmy „dôkaz“ a „rozhodujúca skutočnosť“, čo považoval žalobca za neprípustné. 20. Podľa žalobcu mal žalovaný vykonať navrhnuté dôkazy, aby sa preukázalo, že konkrétna mýtna jednotka, ktorú používal žalobca mala uvedenú vadu, v dôsledku, ktorej nebolo možné zadať správny počet náprav. Tým, že žalovaný dokazovanie tejto rozhodujúcej skutočnosti nevykonal, ale len sa obmedzil na tvrdenie, že „všetky mýtne jednotky v SR sú konštruované tak, aby boli zrejmé všetky potrebné nastavenia a aby na poruchy upozorňovali“, bolo hrubým spôsobom porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, a to najmä, ale nie výlučne, procesné pravidlo in dubio pro reo. 21. Žalobca zdôraznil, že jeho konaním nebola naplnená skutková podstata správneho deliktu v zmysle § 28 ods. 1 písm. e) zákona č. 474/2013 Z. z., nakoľko si splnil všetky svoje povinnosti v zmysle § 9 zákona č. 474/2013 Z. z. Nezadanie počtu náprav do palubnej jednotky vozidla tak, aby zodpovedal skutočnému stavu vozidla bolo spôsobené okolnosťami, za ktoré žalobca nezodpovedá, a síce poruchou mýtnej jednotky. V dôsledku uvedenej poruchy nebolo v čase kontroly možné zadať správny počet náprav vozidla, konkrétne nebolo možné zmeniť údaje z dvojnápravového vozidla na trojnápravové. Ďalej uviedol, že na poruchu bol žalobca upozornený dňa 22.09.2016 pri policajnej kontrole pri obci Vlčkovce. Príslušníci polície upozornili vodiča vozidla, že nefunguje prepínanie z dvojnápravového vozidla na trojnápravové. Po tomto upozornení vodič vozidla okamžite vymenil vadnú mýtnu jednotku. 22. Žalobca bol toho názoru, že porucha existovala už v čase vykonanej kontroly dňa 23.08.2016, nakoľko nie je v jeho záujme prevádzkovať svoje motorové vozidlá bez funkčnej mýtnej jednotky. Zároveň žalobca poukázal na to, že mýtnu jednotku vymenil predtým ako mu bola vôbec nejaká pokuta uložená, a predtým ako mohol vôbec vedieť o uskutočnení nejakej kontroly zo strany žalovaného, a preto jeho konanie spočívajúce vo výmene vadnej palubnej jednotky nemožno považovať za účelové. 23. Žalobca tvrdil, že spravil všetko, čo možno od neho spravodlivo požadovať, aby odstránil protiprávny stav, t. j. reklamoval pokazenú mýtnu jednotku a nemôže byť zodpovedný za to že, mýtna jednotka, ktorej majiteľom je iná osoba, mala takú poruchu, ktorá znemožňovala účastníkovi konania riadne si plniť povinnosti v zmysle zákona č. 474/2013 Z. z. Žalovaným tvrdené porušenie právnych povinností podľa § 11 ods. 5 a 6 cit. zákona považoval za právne irelevantné vo vzťahu k tomu, či žalobca svojím konaním naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 28 ods. 1 písm. e) zákona č. 474/2013. III. Vyjadrenie žalovaného 24. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 01.06.2017 uviedol, že žalovaný vo veci odmietnutia odporu postupoval v súlade so zákonom. 25. S poukazom na ustanovenie § 31 ods. 2 zákona č. 474/2013 Z. z., podľa ktorého musí prevádzkovateľ vozidla odpor proti rozkazu riadne odôvodniť a v odôvodnení uviesť rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti výroku uvedenému v rozkaze a zároveň označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. K odporu pripojí listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva. Rozhodujúcou skutočnosťou podľa zákona nie je uvedenie vodiča, ktorý v čase porušenia povinnosti viedol vozidlo, alebo uvedenie inej osoby ako osoby zodpovednej za porušenie povinnosti. 26. Vzhľadom k tomu, že žalobca v odpore neuviedol žiadne rozhodné skutočnosti, žalovaný dospel k záveru, že odpor neobsahuje predpísané náležitosti podľa § 31 ods. 2 zákona č. 474/2013 Z. z. a odpor rozhodnutím č. OU-PK-OCDPK-2016/011529 zo dňa 21.12.2016 v súlade s ustanovením § 31 ods. 3 písm. a) zákona č. 474/2013 Z. z. odmietol. 27. V súvislosti s námietkou žalobcu, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí v odôvodnení nesprávne, zavádzajúco a účelovo cituje § 31 ods. 2 zákona č. 474/2013 Z. z., uviedol, že žalovaný necitoval predmetné ustanovenie § 31 ods. 2 zákona č. 474/2013 Z. z. a slovom „riadne“ len zdôraznil potrebu uvádzania faktických skutočností, ktoré vyvracajú dôkazy uvedené v rozkaze o uložení pokuty. Žalovaný pri tom vychádzal z poznatkov každodennej praxe, kde účastníci konania uvádzajú irelevantné skutočnosti, ktoré s konaním prevádzkovateľa vozidla nijako nesúvisia. 28. Žalovaný bol toho názoru, že v odpore žalobcu neboli uvedené relevantné skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod na pokračovanie v správnom konaní. Žalobca predložil dôkazy, ktoré buď so správnym deliktom nesúviseli alebo boli hypotetické s cieľom vytvoriť dojem zbavenia sa zodpovednosti za správny delikt. Konkrétne, predloženie preberacieho protokolu k zmluve o poskytnutí palubnej jednotky č. 00004508811 nedokazuje nefunkčnosť pôvodnej palubnej jednotky ale len to, že si účastník palubnú jednotku vymenil. Pri výmene nikto nepotvrdil, že pôvodná palubná jednotka bola nefunkčná alebo mala poruchu. 29. Taktiež dôkaz, ktorý spočíval v požiadavke, aby si správny orgán vyžiadal od Policajného zboru záznam o kontrole zo dňa 22.09.2016 o nefunkčnosti mýtnej jednotky je podľa žalovaného zavádzajúci. Uviedol, že Policajný zbor pri porušení povinností vodiča vozidla ustanovených v § 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 474/2013 Z. z. rieši priestupok vodiča, ktorý je uvedený v § 27 ods. 1 písm. e) 474/2013 Z. z., teda vodiča, ktorý nezadá do palubnej jednotky počet náprav vozidla tak, aby zodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikne tým nedoplatok mýta. Policajný zbor v žiadnom prípade nerobí upozornenia na nefunkčnosť palubnej jednotky, ktorá je z každej palubnej jednotky zrejmá, resp. funkčnosť palubnej jednotky si musí pred jazdou a počas jazdy vodič kontrolovať a v prípade poruchy nesmie bez vykonaných opatrení pokračovať vjazde. 30. Žalovaný podotkol, že žalobca si je určite vedomý toho, že ak by policajti vykonali len upozornenie na nefunkčnosť palubnej jednotky jednalo by sa o nepodstatný úkon vo výkone služby, ktorý nie je nikde zaznamenaný a nie je ho možné s odstupom času preveriť a ani zistiť identitu členov hliadky, ktorá údajnú kontrolu vykonávala. 31. Ohľadne žalobcom navrhnutým vykonaním výsluchu vodiča motorového vozidla T. X., ktorý môže podľa žalobcu objasniť skutočnosti týkajúce sa skutočného stavu mýtnej jednotky, žalovaný nebol toho názoru, že by výsluch vodiča vniesol do veci nezvratný dôkaz o nefunkčnosti palubnej jednotky, ale len laické konštatovanie, že palubná jednotka bola nefunkčná bez hodnoverných a preveriteľných faktov o poruche palubnej jednotky. 32. Na základe uvedeného zastával názor, že žalovaný vo veci odmietnutia odporu postupoval v súlade so zákonom. IV. Právna úprava 33. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ďalej len SSP) po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí v rozsahu a dôvodoch v žalobe uvedených vec prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 SSP) a rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol. 34. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 35. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 36. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 37. Podľa § 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, prevádzkovateľ vozidla alebo vodič vozidla je povinný zadať do palubnej jednotky počet náprav vozidla tak, aby zodpovedal skutočnému stavu vozidla. 38. Podľa § 11 ods. 4 citovaného zákona, v palubnej jednotke musia byť nastavené technické údaje vozidla podľa dokladov vozidla. Ak v dokladoch vozidla nie je uvedená emisná trieda vozidla, nastaví sa emisná trieda EURO 0. Ak pred užívaním alebo počas užívania vymedzených úsekov ciest dôjde k zmene používaného počtu náprav vozidla, prevádzkovateľ vozidla alebo vodič vozidla zmení bezodkladne pred užívaním vymedzených úsekov ciest v palubnej jednotke údaj o počte náprav tak, aby zodpovedal skutočnému stavu vozidla. 39. Podľa § 28 ods. 1 písm. e) citovaného zákona, správneho deliktu na úseku výberu mýta sa dopustí prevádzkovateľ vozidla, ktorý nezadá do palubnej jednotky správny počet náprav vozidla tak, aby zodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikne tým nedoplatok mýta. 40. Podľa § 31 ods. 2 citovaného zákona, prevádzkovateľ vozidla môže proti rozkazu podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odpor okresnému úradu, ktorý rozkaz vydal. Odpor proti rozkazu sa musí odôvodniť. V odôvodnení uvedie prevádzkovateľ vozidla rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti výroku uvedenému v rozkaze a zároveň označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. K odporu pripojí listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva. Ustanovenie § 19 ods. 3 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužije. Rozhodujúcou skutočnosťou nie je uvedenie vodiča, ktorý v čase porušenia povinnosti viedol vozidlo alebo uvedenie inej osoby ako osoby zodpovednej za porušenie povinnosti. V. Posúdenie veci 41. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo v intenciách žalobných námietok vznesených žalobcom dospel k záveru o zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. 42. Úlohou správneho súdu bol prieskum rozhodnutia žalovaného č. OU-PK-OCDPK-2016/011529 zo dňa 21.12.2016, ktorým odpor žalobcu proti Rozkazu o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla č.: OU-PK-OCDPK-2016/011529 zo dňa 07.11.2016 odmietol. Súčasťou prvostupňového rozhodnutia je záznam o vykonaní kontroly dodržiavania povinnosti podľa zákona č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta v znení neskorších predpisov, podľa ktorého žalobca ako prevádzkovateľ vozidla zadal do palubnej jednotky počet náprav, ktorý nezodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikol tým nedoplatok mýta. V údajoch v zázname o vykonaní kontroly sú špecifikované údaje z elektronického mýtneho systému, z ktorých vyplýva, že vozidlo žalobcu malo 23.08.2016 v čase o 14:28:44 hod. podľa elektronického mýtneho systému nahlásené 2 nápravy, podľa údajov z palubnej jednotky boli hlásené 2 nápravy, pritom údaje zaznamenané kontrolnou bránou hlásili 3 nápravy. Palubná jednotka bola v čase kontroly aktívna. Jednalo sa o kategóriu nákladné vozidlo 12t a viac ev. č. L.. Súčasťou prvostupňového rozhodnutia bola aj fotodokumentácia tohto motorového vozidla. 43. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 44. Predmetom správneho konania bol správny delikt právnickej osoby, ktorý sa od ostatných správnych deliktov označuje znakom zodpovednej osoby, ktorou je právnická osoba ako celok, teda nie fyzické osoby - zamestnanci, členovia a podobne, ktorých prostredníctvom právnická osoba koná. Nepožaduje sa preukaz zavinenia fyzickej osoby, ktorá za právnickú osobu konala alebo mala konať. Zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby. Preukazuje sa len porušenie právnej povinnosti. Ide tu o tzv. objektívnu zodpovednosť a zodpovednosť absolútnu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/218/2015). 45. Krajský súd sa stotožnil s právnym posúdením danej veci zo strany žalovaného, keď odmietol v zmysle § 31 ods. 3 písm. a) zákona č. 474/2013 Z. z. odpor proti rozkazu o uložení pokuty ako prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. 46. V prvom rade je potrebné uviesť, že rozkaz o uložení pokuty sa vydáva len za taxatívne stanovených podmienok uvedených v § 29 citovaného zákona, a to len vtedy, ak dôkaz o spáchaní správneho deliktu je získaný a zaznamenaný bez zastavenia vozidla stacionárnym elektronickým zariadením alebo mobilným elektronickým zariadením. Vtedy bez ďalšieho správny orgán prvého stupňa vydá rozkaz o uložení pokuty (ak nie je dôvod na odloženie veci). Teda v tomto prípade neprichádza do úvahy postup v zmysle Správneho poriadku pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, napr. oznámenie o začatí správneho konania. Špecifickým opravným prostriedkom proti rozkazu je odpor, na ktorého náležitosti zákonodarca uložil špeciálne požiadavky uvedené v § 31 ods. 2 citovaného zákona. Významná v tomto ohľade je tá skutočnosť, že ak by odpor nemal predpísané náležitostí, správny orgán v zmysle § 19 ods. 3 Správneho poriadku nevyzýva ani nepoučuje účastníka, ako má tieto nedostatky odstrániť. Ďalším špecifikom ohľadne odôvodnenia odporu je to, že rozhodujúcou skutočnosťou nie je uvedenie vodiča, ktorý v čase porušenia povinnosti viedol vozidlo alebo uvedenie inej osoby ako osoby zodpovednej za porušenie povinnosti. 47. Žalobca svoju argumentáciu založil na tvrdení, že konkrétna mýtna jednotka, ktorú používal žalobca mala vadu, v dôsledku, ktorej nebolo možné v čase kontroly zadať správny počet náprav, preto mal žalovaný vykonať navrhnuté dôkazy, aby sa preukázalo, že nezadanie počtu náprav do palubnej jednotky vozidla tak, aby zodpovedal skutočnému stavu vozidla bolo spôsobené okolnosťami, za ktoré žalobca nezodpovedá, a síce poruchou mýtnej jednotky. 48. Krajský súd túto námietku vyhodnotil v celom rozsahu ako účelovú. Pokiaľ by došlo k hypotetickej situácii, ktorú tvrdí žalobca, že došlo k poruche palubnej jednotky, potom by nastúpila povinnosť žalobcu v zmysle § 11 ods. 5 zákona č. 474/2013, t. j. povinnosť nepokračovať ďalej v ceste a vozidlo odstaviť na najbližšom mieste umožňujúcom bezpečné odstavenie vozidla, čo však vodič neurobil, čo znamená, že chybu si nevšimol, hoci preukázateľne chybný údaj v palubnej jednotke zadaný bol. Takéto pochybenie vodiča nemá žiaden vplyv na zánik zodpovednosti žalobcu za spáchanie iného správneho deliktu, pretože je povinnosťou prevádzkovateľa alebo vodiča (§11 ods. 4 cit. zákona), aby bol ešte pred užívaním vymedzených úsekov ciest v palubnej jednotke uvedený údaj o počte náprav tak, aby zodpovedal skutočnému stavu vozidla. Ani v prípade tvrdenia, že nebolo možné zadať správny počet náprav vozidla, konkrétne nebolo možné zmeniť údaje z dvojnápravového vozidla na trojnápravové je bezpredmetné, keďže takúto chybu vodič zistil, bolo jeho povinnosťou postupovať podľa ustanovenia § 11 ods. 5 zákona č. 474/2013 Z. z., v zmysle ktorého ak počas jazdy po vymedzených úsekoch dôjde k poruche alebo poškodeniu palubnej jednotky, vodič odstaví vozidlo na najbližšom mieste umožňujúcom bezpečné odstavenie vozidla a oznámi poruchu alebo poškodenie palubnej jednotky poskytovateľovi palubnej jednotky a ďalej postupuje podľa jeho pokynov. Nie je dôležité, ktorý subjekt (či niektorý zo zamestnancov alebo priamo zamestnávateľ) do palubnej jednotky tento počet náprav zadal, ale je dôležité, že zadaný údaj nebol v súlade so skutočnosťou. Súdna prax je pritom jednotná v tom, že pokiaľ právnu povinnosť poruší zamestnanec právnickej osoby alebo fyzickej osoby podnikateľa, a to či už úmyselne, neúmyselne alebo len z nedbanlivosti, tak toto porušenie sa prizná na vrub právnickej osobe, a teda aj deliktuálna spôsobilosť. 49. Vo vzťahu k námietke nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, krajský súd uvádza, že rozhodnutie má všetky náležitostí rozhodnutia v zmysle § 47 správneho poriadku v spojení s § 34 ods. 1 zákona č. 474/2013 Z. z., a to aj v časti jeho odôvodnenia. Rozhodnutie obsahuje právne posúdenie veci a skutkové okolnosti daného prípadu. Žalovaný rozhodnutie právne odôvodnil tým, že žalobca si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 11 ods. 5, 6 zákona č. 474/2013 Z. z. ak počas jazdy po vymedzených úsekoch dôjde k poruche alebo poškodeniu palubnej jednotky, vodič odstaví vozidlo na najbližšom mieste umožňujúcom bezpečné odstavenie vozidla a oznámi poruchu alebo poškodenie palubnej jednotky poskytovateľovi palubnej jednotky a ďalej postupuje podľa jeho pokynov. Vodič si však preukázateľne túto povinnosť nesplnil a vodič si taktiež následne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z § 11 ods. 6 zákona č. 474/2013 Z. z. (ak prevádzkovateľ vozidla alebo vodič vozidla po skončení jazdy zistí chybu v nastavení palubnej jednotky, bezodkladne oznámi poskytovateľovi palubnej jednotky údaje potrebné na správny výpočet mýta). Bez splnenia povinností uvedených v § 11 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 474/2013 Z. z. žalovaný neakceptoval žalobcom predložené potvrdenie - fotokópiu preberacieho protokolu k zmluve o poskytnutí palubnej jednotky č. 00004508811. 50. Správne žalovaný uzavrel, že z podaného odporu nevyplývajú žiadne rozhodné skutočnosti a dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na prijatie odporu a pokračovanie v konaní o správnom delikte alebo dôvody na zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 zákona č. 474/2013 Z. z. Žalobca spolu s podaným odporom doložil dôkaz, preberací protokol k zmluve o poskytnutí palubnej jednotky č. 00004508811, ktorým dôvodil, že došlo k výmene chybnej palubnej jednotky. Po oboznámení sa s obsahom predloženého preberacieho protokolu k zmluve o poskytnutí palubnej jednotky č. 00004508811 zo dňa 22.09.2016 podľa názoru správneho súdu nevyplýva žalobcom tvrdená nefunkčnosť pôvodnej palubnej jednotky, ale len výmena palubnej jednotky. Navyše súd uvádza, že účelovosť tejto argumentácie žalobcu vzbudzuje aj tvrdenie samotného žalobcu v odpore proti rozkazu o uložení pokuty za správny delikt, v ktorom uvádza, že zamestnanec benzínovej pumpy, na ktorej prevzal novú mýtnu jednotku, odmietol do odovzdávajúceho protokolu uviesť, že mýtna jednotka je nefunkčná. 51. Krajský súd rovnako ako žalovaný v súvislosti s požiadavkou, aby si správny orgán vyžiadal od Policajného zboru záznam o kontrole zo dňa 22.09.2016 o nefunkčnosti mýtnej jednotky uvádza, že Policajný zbor pri porušení povinností vodiča vozidla ustanovených v § 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 474/2013 Z. z. rieši priestupok vodiča, ktorý je uvedený v § 27 ods. 1 písm. e) zákona č. 474/2013 Z. z., teda vodiča, ktorý nezadá do palubnej jednotky počet náprav vozidla tak, aby zodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikne tým nedoplatok mýta. Policajný zbor v žiadnom prípade nerobí upozornenia na nefunkčnosť palubnej jednotky, a ak by policajti vykonali len upozornenie na nefunkčnosť palubnej jednotky jednalo by sa o neformálny úkon vo výkone služby, ktorý nie je zaznamenaný a nie je ho možné s odstupom času preveriť a ani zistiť identitu členov hliadky, ktorá údajnú kontrolu vykonávala. Súd ešte dodáva, že ani sám žalobca v odpore v súvislosti s vykonaním požadovaného dôkazu neposkytol bližšie, konkrétnejšie údaje o tejto kontrole. 52. Krajský súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu spojenou so žalobcom navrhnutým vykonaním výsluchu vodiča motorového vozidla, ktorý dôkaz mal preukázať inú rozhodujúcu skutočnosť, a to poruchu mýtnej jednotky a konštatoval, že žalovaný správne v rozhodnutí uviedol, že nie je možné ako dôkaz uplatniť požiadavku, resp. návrh žalobcu na výsluch vodiča predmetného motorového vozidla, nakoľko podľa § § 31 ods. 2 zákona č. 474/2013 Z. z. uvedenie vodiča, ktorý v čase porušenia povinnosti viedol vozidlo nie je rozhodujúcou skutočnosťou, ktorú možno pri podaní odporu uplatniť. Taktiež je potrebné len súhlasiť s názorom žalovaného uvedeným vo vyjadrení, že výsluch vodiča by nevniesol do veci nezvratný dôkaz o nefunkčnosti palubnej jednotky, ale len laické konštatovanie, že palubná jednotka bola nefunkčná bez hodnoverných a preveriteľných faktov o poruche palubnej jednotky. Správny súd zastáva názor, že priznanie relevancie tejto námietke by vo svojej podstate znamenalo, že pre zbavenie sa zodpovednosti prevádzkovateľa by postačovalo, aby vodič uviedol, že palubná jednotka bola nefunkčná. 53. Nebolo možné prisvedčiť námietke žalobcu, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nesprávne, zavádzajúco a účelovo cituje § 31 ods. 2 zákona č. 474/2013 Z. z. Z uvedeného ustanovenia nesporne vyplýva, že prevádzkovateľ vozidla musí odpor proti rozkazu odôvodniť a v odôvodnení uviesť rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti výroku uvedenému v rozkaze, a zároveň označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. K odporu pripojí listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva. Hoci je pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol slovo „riadne“ v spojení s odôvodnením odporu proti rozkazu, ale súd v súvislosti s touto námietkou nevzhliadol dôvody, ktoré by spôsobovali nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Možno konštatovať, že úmyslom žalovaného bolo len dať akcent na zákonnú požiadavku uviesť v odpore relevantné skutočnosti, ktoré vyvracajú dôkazy uvedené v rozkaze o uložení pokuty. 54. Krajský súd s tvrdením žalobcu, že spravil všetko, čo možno od neho spravodlivo požadovať, aby odstránil protiprávny stav, t.j. reklamoval pokazenú mýtnu jednotku a nemôže byť zodpovedný za to že, mýtna jednotka, ktorej majiteľom je iná osoba, mala takú poruchu, ktorá znemožňovala účastníkovi konania riadne si plniť povinnosti v zmysle zákona č. 474/2013 Z. z. nemohol súhlasiť, pretože ako správne žalovaný v rozhodnutí konštatoval, žalobca si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 31 ods. 2 zákona č. 474/2013 Z. z., keď z podaného odporu nevyplývajú žiadne rozhodné skutočnosti a dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na prijatie odporu a pokračovanie v konaní o správnom delikte alebo dôvody na zastavenie konania. Rovnako bolo potrebné súhlasiť s právnym názorom žalovaného o porušení právnych povinností žalobcu plynúcich zo zákona č. 474/2013 Z. z., konkrétne z § 11 ods. 5 a 6 cit. zákona. Potom argumentácia žalobcu o poruche palubnej jednotky, je z hľadiska nutnosti tvrdenia rozhodujúcich skutočností na vyvinenie sa žalobcu zo zodpovednosti právne irelevantná. Odpor žalobcu teda nebol odôvodnený rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by mali za následok výrok rozkazu zrušiť. 55. Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatoval, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je vecne správne. Žalobcove námietky vznesené v žalobe vyhodnotil krajský súd ako nedôvodné, ktoré nemajú vplyv na rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. 56. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru o zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a preto žalobu v zmysle § 190 SSP zamietol. 57. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 58. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.