Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/48/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200351 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200351.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členov Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: Obec Chorvátsky Grob, so sídlom Námestie Josipa Andriča 17, 900 25 Chorvátsky Grob, IČO: 00 304 760, zastúpený advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie, so sídlom Grösslingová 5, Bratislava, IČO: 00 156 906, zastúpený advokátkou JUDr. Eva Slašťanová, so sídlom Tomášikova 50/ A, Bratislava, IČO: 50 611 089, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 1394002416/463-652/Hor zo dňa 11.01.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie - útvar inšpekcie ochrany vôd Bratislava č. 1394002416/463-652/Hor zo dňa 11.01.2017 ako aj rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava, Odbor inšpekcie ochrany vôd č. 1394103616/700-34605/Kel zo dňa 03.11.2016 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava, Odbor inšpekcie ochrany vôd (ďalej len „SIŽP“), ako orgán príslušný podľa § 9 a § 10 zákona č. 525/2003 Z.z. o Štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v súlade s § 62 ods. 6 písm. c) zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (zákon o vodách) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vodách“) v konaní podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „SP“), svojím rozhodnutím č. 1394103616/700-34605/Kel zo dňa 03.11.2016, uložil žalobcovi pokutu podľa § 75 ods. 3 zákona o vodách vo výške 11.728,10 EUR za správny delikt podľa § 74 ods. 1 písm. e) zákona o vodách. Kontrolou zameranou na nakladanie s vodami a vypúšťanie odpadových vôd, vykonanou u žalobcu v prevádzke: čistička odpadových vôd Chorvátsky Grob - Čierna Voda, v dňoch 30.06.2015 a 19.08.2015, SIŽP zistila, že podľa predložených vlastných rozborov vzoriek odpadových vôd vypúšťaných z čističky odpadových vôd Chorvátsky Grob - Čierna Voda do recipientu Šúrsky kanál odobratých počas kontrolovaného obdobia od 01.01.2014 do 31.12.2014, spoločnosťou EUROFINS BEL/NOVAMANN, s.r.o., Komjatická 73, Nové Zámky, skúšobné laboratórium GEL Turčianske Teplice, Robotnícka 36, Turčianske Teplice (SNAS Reg. No. 031/S-106), boli zistené prekročené povolené koncentračné hodnoty 24 hodinovej zlievanej vzorky v ukazovateľoch znečistenia BSK5, CHSKcr, NL v hodnotách špecifikovaných vo výrokovej časti predmetného rozhodnutia a zároveň bolo zistené, že žalobca ako kontrolovaný subjekt, nevykonával odbery kvalifikovanej bodovej vzorky podľa podmienok stanovených v povolení na vypúšťanie odpadových vôd vydaného Obvodným úradom životného prostredia v Senci, č. ŽP.vod.657-J-26/2009-Ry-k zo dňa 04.05.2009, t.j. v 2 hodinovom intervale, 4 odbery po 30 minútach, ale odoberal 8 hodinovú zlievanú vzorku. 2. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný, ako orgán príslušný na konanie, ktorý rozhodnutím č.1394002416/463-652/Hor zo dňa 11.01.2017, odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba. 3. Včas podanou žalobou dňa 10.03.2017 žalobca žiada rozhodnutia špecifikované v odsekoch 1. a 2. tohto rozhodnutia zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, pre nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť, pre nedostatočné zistenie skutkového stavu, pre podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Alternatívne predmetné rozhodnutia zmeniť vo výške uloženej pokuty tak, že žalobcovi bude uložená pokuta vo výške 331,93 EUR. 4. Žalobca namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu s tým, že zistený skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise. Správne orgány sú povinné konať tak, aby chránili záujmy štátu a spoločnosti, ale aj práva fyzických a právnických osôb. Žalobca uviedol, že už vo vyjadrení k Protokolu ako aj v liste zo dňa 10.09.2015 (reakcia na Oznámenie o začatí správneho konania) uviedol, že síce žalobca je vlastníkom verejnej kanalizácie a čističky odpadových vôd, ktoré boli predmetom kontroly vykonanej dňa 30.06.2015 a 19.08.2015, ale ich prevádzkovateľom bola v rozhodnom období spoločnosť Agilita vodárenská spoločnosť, s.r.o. (v období od 27.09.2007 do 18.02.2016 pod obchodným menom AGILITA PLUS, s.r.o.), so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 34 134 697 (ďalej len „AVS“). 5. Žalobca ako vlastník vodárenskej infraštruktúry (vrátane čističky odpadových vôd) ako prenajímateľ uzatvoril so spoločnosťou AVS ako nájomcom dňa 29.06.2012 zmluvu o nájme vodárenskej infraštruktúry a o prevádzkovaní a poskytovaní služieb súvisiacich s nájmom a prevádzkou vodárenskej infraštruktúry „obce Chorvátsky Grob a jej miestnych častí“ v znení jej dodatkov (ďalej len „Zmluva“). Žalobca predmetnú zmluvu vypovedal písomnou výpoveďou zo dňa 26.06.2014, ktorá bola doručená spoločnosti AVS ako prevádzkovateľovi dňa 02.07.2014, v dôsledku čoho výpovedná doba v trvaní troch mesiacov začala plynúť od prvého dňa nasledujúceho po doručení výpovede, t.j. dňa 01.08.2014. Následne sa účastníci zmluvy dohodli dňa 30.10.2014 na uzavretí Dohody o predĺžení výpovednej doby plynúcej po doručení výpovede Zmluvy, v dôsledku čoho táto uplynula v zmysle čl. II. ods. 3 písm. b) Dohody o predĺžení výpovednej doby, dňom 30.06.2015. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že na Okresnom súde Pezinok je vedené súdne konanie o neplatnosť predmetnej výpovede zo zmluvy, v ktorej ako žalobca vystupuje spoločnosť AVS a ako žalovaný Obec Chorvátsky Grob, konanie je vedené pod sp.zn. 36Cb/47/2015. V tomto konaní v rámci inštitútu o vydanie predbežného opatrenia, na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave zp.zn. 3Cob/151/2015-70 zo dňa 10.06.2015, Obci Chorvátsky Grob ako žalovanému bolo uložené, „aby nescudzil a ani inak nenakladal s vodárenskou infraštruktúrou, ktorá je predmetom Zmluvy o nájme vodárenskej infraštruktúry a o prevádzkovaní služieb súvisiacich s nájmom a prevádzkou vodárenskej infraštruktúry „obce Chorvátsky Grob a jej miestnych častí“ zo dňa 29.06.2012 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 17.12.2012, a to až do doby nadobudnutia právoplatnosti rozsudku vo veci samej.“ Predmetné uznesenie Krajského súdu v Bratislave bolo Obci Chorvátsky Grob doručené dňa 10.06.2015, t.zn. týmto dňom uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, čím žalobca mal od tohto dňa zakázané akokoľvek nakladať s vodárenskou infraštruktúrou vrátane čističky odpadových vôd, ktorá bola predmetom Zmluvy, a to napriek tomu, že bol vlastníkom vodárenskej infraštruktúry. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v kontrolovanom období ako aj v nasledujúcom období t.j. v čase vykonania kontroly, bola prevádzkovateľom a tým aj osobou zodpovednou za vypúšťané odpadové vody a prevádzku čističky odpadových vôd, spoločnosť AVS. 6. Spoločnosť AVS bola v zmysle Zmluvy o.i. povinná prevádzkovať a udržiavať vodárenskú infraštruktúru vrátane čističky odpadových vôd v zmysle zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č.276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len „zákon o VVaVK“). Nakoľko do dnešného dňa nebolo súdne konanie o neplatnosť výpovede ukončené, žalobca nemá v zmysle vyššie uvedeného vydaného predbežného opatrenia oprávnenie akokoľvek nakladať s predmetnou vodárenskou infraštruktúrou vrátane čističky odpadových vôd a ani vykonávať jej správu. 7. Žalobca citoval ustanovenia § 16 ods. 3 a ods. 4 zákona o VVaVK a poukázal na už uvedené skutkové okolnosti z ktorých vyplýva, keďže nedisponoval oprávnením na prevádzkovanie verejnej kanalizácie, v zmysle príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov, bol povinný poveriť výkonom správy verejnej kanalizácie osobu, ktorá disponuje príslušným oprávnením na vykonávanie danej činnosti. Preto žalobca výkonom správy verejnej kanalizácie poveril spoločnosť AVS, ktorá disponovala príslušným oprávnením. Z príslušných ustanovení Zmluvy jednoznačne vyplýva, že výkonom činností súvisiacich so zabezpečením a vykonávaním odberov odpadových vôd, odovzdávaním ich rozborov a zistených hodnôt výsledkov príslušnému okresnému úradu, bol poverený prevádzkovateľ spoločnosť AVS (povinnosť vyplýva z čl. XIX. bod 2. Zmluvy). 8. Žalobca poukázal aj na zákonnú povinnosť prevádzkovateľa verejnej kanalizácie v zmysle § 18 ods. 1 písm. a) zákona o VVaVK, ku ktorému v poznámke pod bodom č. 9 je výslovne uvedený zákon o vodách, pričom toto ustanovenie bolo prenesené aj do Zmluvy (čl. X. bod 1. Zmluvy) v znení „Po dobu platnosti tejto Zmluvy prechádzajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce z povolení a vydaných rozhodnutí štátnej vodnej správy v súvislosti s nakladaním s vodami v zmysle zákona č. 364/2004 Z.z., v znení neskorších predpisov, týkajúce sa infraštruktúry z vlastníka na prevádzkovateľa, pričom prevádzkovateľ sa zaväzuje uskutočniť všetky potrebné úkony v súlade so zákonom č. 364/2004 Z.z., aby tieto práva a povinnosti prešli z vlastníka na prevádzkovateľa.“ Uvedená zákonná povinnosť je aj v čl. XIV. ods. 3. Zmluvy v znení „Prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť plynulé a bezpečné odvádzanie odpadových vôd v plnom rozsahu povinností stanovených zákonom č. 442/2002 Z.z., najmä podľa ustanovení § 18.“ 9. Vzhľadom na uvedené žalobca namieta, že prvostupňový správny orgán a ani žalovaný, nezohľadnili uvedenú skutočnosť rozhodnú pre posúdenie a rozhodnutie veci samej a to, že žalobca nedisponuje, ani nedisponoval oprávnením na prevádzkovanie vodárenskej infraštruktúry (ani oprávnením na prevádzkovanie verejnej kanalizácie), a teda nie je osobou, ktorá vypúšťa odpadové vody a prevádzkuje čističku odpadových vôd v zmysle § 74 ods. 1 písm. e) zákona o vodách. V dôsledku uvedeného bol nedostatočne zistený skutkový stav pre riadne posúdenie a rozhodnutie veci, tým je aj skutkový stav v rozpore s obsahom administratívneho spisu, keď správne orgány dospeli k záveru, že žalobca je osobou, ktorá vypúšťala odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd alebo podzemných vôd v zmysle § 74 ods. 1 písm. e) zákona o vodách. 10. Žalobca namieta nesprávne právne posúdenie, keďže bol určený ako zodpovedná osoba za spáchanie správneho deliktu. Žalobca opäť poukázal, že je vlastníkom vodárenskej infraštruktúry (vrátane čističky odpadových vôd), avšak túto v rozhodnom období neprevádzkoval a ani v súčasnosti neprevádzkuje. V tejto súvislosti žalobca citoval ust. § 5 ods. 1, ods. 3 a § 16 ods. 3 zákona o VVaVK, na základe ktorých konštatoval, že prevádzkovanie verejnej kanalizácie vrátane čističky odpadových vôd, je v zmysle zákona o VVaVK v spojení so zákonom č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) viazanou živnosťou, t.zn. pre výkon viazanej živnosti sa okrem všeobecných podmienok preukazuje aj odborná spôsobilosť podnikateľa, resp. zodpovedného zástupcu podnikateľa. V tomto prípade príslušný zákon predpokladá vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti, ktoré udeľuje Ministerstvo životného prostredia. Keďže verejnú kanalizáciu môže jej vlastník prevádzkovať len ak disponuje príslušným oprávnením, t.j. živnostenským oprávnením (ktorým v danom čase žalobca nedisponoval), žalobca poveril v zmysle zákona o VVaVK výkonom a prevádzkovaním vodárenskej infraštruktúry vrátane čističky odpadových vôd, spoločnosť AVS a to Zmluvou o nájme vodárenskej infraštruktúry a o prevádzkovaní služieb súvisiacich s nájmom a prevádzkou vodárenskej infraštruktúry. Z uvedeného vyplýva, že prevádzkovateľom verejnej kanalizácie v zmysle zákona o VVaVK bola spoločnosť AVS, ktorá zodpovedala za riadne fungovanie a prevádzku vodárenskej infraštruktúry, t.j. bola vo vzťahu k vodárenskej infraštruktúre o.i. povinná odoberať vzorky vypúšťaných vôd, tieto zasielať príslušnému okresnému úradu, zodpovedala za činnosť čističky odpadových vôd tak, ako vyplýva z uzavretej Zmluvy v čl. XIV. bod 1., čl. XIV. bod 3., čl. XIV. bod 10., čl. XIV. bod 12., čl. XIX. bod 2., čl. XXXII. bod 1.. 11. Žalobca má za to, že prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný jednoznačne pochybili pri rozhodovaní v tejto právnej veci, keď na základe zisteného skutkového stavu nesprávne aplikovali právnu normu t.j. ust. § 14 ods. 1 SP v spojení s § 74 ods. 1 písm. e) zákona o vodách, ktorý neustanovuje zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu vlastníka vodárenskej infraštruktúry, ale ustanovuje zodpovednosť právnickej osobe, ktorá vypúšťa odpadové vody, ktorou môže byť len prevádzkovateľ vodárenskej infraštruktúry, ktorý disponuje príslušným podnikateľským živnostenským oprávnením. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžp 1/2010 podľa ktorého „Slovenská republika je právny štát, ktorý je založený na princípoch právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem, pričom nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy - účastníka správneho konania, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy.“ 12. Žalobca namieta, že zo strany žalovaného nedošlo k aplikácii príslušných ustanovení Živnostenského zákona ako aj zákona o VVaVK, z ktorých vyplýva možnosť prevádzkovania verejnej kanalizácie aj iným subjektom ako vlastníkom verejnej kanalizácie, t.j. prevádzkovateľom, ktorí sú povinní plniť povinnosti o.i. i v zmysle zákona o vodách. Z uvedeného možno konštatovať, že nesprávna aplikácia § 14 ods. 1 SP v spojení s § 74 ods. 1 písm. e) zákona o vodách ako aj neaplikácia príslušných ustanovení živnostenského zákona ako aj zákona o VVaVK mala podstatný vplyv na rozhodnutie, v dôsledku čoho je možné obidve rozhodnutia považovať v celom rozsahu za nespravodlivé a nezákonné. 13. Žalobca napriek tomu, že nesúhlasí s tým, že je subjektom, voči ktorému sa malo viesť konanie o uložení pokuty, pre prípad, že by sa konajúci súd stotožnil s právnym záverom žalovaného, poukázal na nejednotnosť jednotlivých rozhodnutí správneho orgánu (prvostupňového ako aj druhostupňového) keď v predmetnej veci bola žalobcovi rozhodnutím zo dňa 02.10.2015 uložená pokuta vo výške 1.000,- EUR, rozhodnutím zo dňa 01.03.2016 bola uložená pokuta vo výške 5.000,-EUR, rozhodnutím zo dňa 30.06.2016 bola uložená pokuta vo výške 35.106,-EUR a rozhodnutím zo dňa 03.11.2016 bola uložená pokuta vo výške 11.728,10 EUR. Z uvedeného je zrejmé, že správny orgán mal v predmetnej právnej veci rôznorodé právne názory na určenie výšky pokuty za správny delikt podľa § 74 ods. 1 písm. e) zákona o vodách, t.j. za ten istý skutok, bez toho, aby boli zistené nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie vyššej pokuty. V žiadnom rozhodnutí správny orgán neuviedol dôvod, prečo sa odchýlil od pôvodnej výšky uloženej pokuty, resp. čo bolo dôvodom pre uloženie vyššej pokuty. Preto pre nedostatok takéto zdôvodnenia je rozhodnutie nepreskúmateľné. Zároveň žalobca odkázal na čl. 50 ods. 6 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky podľa ktorého „Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.“ Keďže kontrolovaným obdobím bol rok 2014, je zrejmé, že pri určení sankcie za spáchaný správny delikt sa má použiť právna úprava účinná v danom čase, t.j. zákon o vodách v znení účinnom do 14.01.2015, podľa ktorého v zmysle § 75 ods. 3 „Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. e) možno uložiť do výšky trojnásobku odplát za ročné vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd. Ak nemožno takto určiť výšku pokuty, vypočíta sa násobkom sadzby do 0,4979 eura za 1 m3 a množstva vypúšťaných odpadových vôd alebo osobitných vôd, najdlhšie však za obdobie predchádzajúceho roka. Najnižšiu pokutu možno uložiť vo výške 331,93 eura.“ Rozhodnutím zo dňa 03.11.2016 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 11.728,10 EUR, vypočítaná ako násobok 0,1 eura za 1 m3 a množstva 117.281 m3. Žalobca má za to, že správny orgán prvostupňový ani druhostupňový sa žiadnym spôsobom nezaoberali okolnosťami, za ktorých došlo k porušeniu zákona o vodách a ani skutočnosťami, či mal žalobca snahu o odstránenie, resp. zmiernenie škodlivých následkov a aké boli možnosti žalobcu na vykonanie potrebných opatrení, resp. či vôbec mohol vykonať akékoľvek opatrenia týkajúce sa dispozície s verejnou kanalizáciou a priamo zamedziť páchaniu akýchkoľvek správnych deliktov. Žalobca poukázal, že správny orgán pri ukladaní a vyčíslení výšky pokuty by mal byť viazaný už predchádzajúcimi rozhodnutiami v obdobných veciach a rovnako je nemysliteľné, aby správny orgán v tej istej veci bez zistenia akýchkoľvek nových skutočností, rozhodol vždy inak. Preto rozhodnutie z 11.01.2017 je v rozpore s § 3 ods. 5 SP, keď žalovaný bez akéhokoľvek zdôvodnenia nezohľadnil už v minulosti uložené pokuty v tej istej veci, pričom nedošlo k žiadnej zmene skutkového stavu. 14. V závere žalobca uviedol, keďže rozhodnutie zo dňa 11.01.2017 nadobudlo právoplatnosť dňom jeho doručenia žalobcovi, uloženú pokutu uhradil v lehote splatnosti, avšak týmto svojím konaním nepovažuje predmetné rozhodnutie za zákonné a spravodlivé a ani neuznal argumentáciu žalovaného. 15. Žalobca pre prípad, že by konajúci súd dospel k záveru, že zodpovednou osobou za spáchanie správneho deliktu v zmysle § 74 ods. 1 písm. e) zákona o vodách je žalobca (s čím žalobca zásadne nesúhlasí!), navrhol súdu podľa § 198 ods. 1 a 3 SSP zvážiť možnosť moderovať výšku pokuty na najnižšiu možnú výšku a to 331,93 EUR. III. Vyjadrenie žalovaného. 16. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním z 22.06.2017, doručeným súdu dňa 27.06.2017 s tým, že predložený administratívny spis obsahuje dostatok dôkazov potvrdzujúcich správnosť napadnutých rozhodnutí, preto žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. 17. Žalovaný zdôraznil, že právnou úpravou pre posúdenie zisteného skutkového stavu a v zmysle ktorého bola žalobcovi uložená pokuta, je zákon o vodách a argumentácia žalobcu o aplikácii (či nezohľadnení) osobitného zákona (zákona o VVaVK), je zavádzajúca a účelová s úmyslom odpútať pozornosť súdu od skutočne aplikovanej právnej úpravy, ktorou je zákon o vodách. 18. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán vykonal kontrolu zameranú na vypúšťanie odpadových vôd a prevádzku a účinnosť čističky odpadových vôd Chorvátsky Grob - Čierna Voda, podľa zákona o vodách, nakoľko odpadové vody z čističky odpadových vôd Chorvátsky Grob - Čierna Voda boli v roku 2014 vypúšťané do vodného toku Šúrsky kanál v rozpore s povolením na vypúšťanie odpadových vôd, ktoré vydal Obvodný úrad životného prostredia v Senci rozhodnutím č. ŽP.Vod/657-J-26/2009-Ry-k zo dňa 04.05.2009. Týmto konaním sa žalobca (osoba, ktorá bola na základe vydaného povolenia na to oprávnená) dopustil správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) zákona o vodách v spojení s § 21 ods. 1 písm. c) zákona o vodách. Predmetné povolenie na vypúšťanie odpadových vôd, bolo vydané pre obec Chorvátsky Grob, t.j. pre žalobcu, ktorým bol objekt čistička odpadových vôd uvedený do trvalej prevádzky, a pre užívateľa boli určené podmienky pre užívanie vodnej stavby čističky odpadových vôd Chorvátsky Grob - Čierna voda a to riadne udržiavať a prevádzkovať predmetnú vodnú stavbu podľa schváleného prevádzkového a manipulačného poriadku. Podľa časti II. predmetného rozhodnutia, bolo užívateľovi vodnej stavby, t.j. žalobcovi, povolené vypúšťať odpadové vody z čističky odpadových vôd Chorvátsky Grob - Čierna Voda do Šúrskeho kanála so stanovenými hodnotami povoleného množstva vypúšťaných odpadových vôd, spôsob merania a vyhodnocovania prietoku, určené koncentračné a bilančné hodnoty vypúšťaných odpadových vôd, odbery vzoriek vôd, spôsob kontroly výsledkov merania ako aj odovzdávať vyhodnotenie výsledkov meraní Okresnému úradu. Podľa žalovaného je zrejmé, že jediným adresátom uvedeného individuálneho správneho aktu (povolenia) je žalobca, t.zn., že len žalobca je subjekt oprávnený vypúšťať odpadové vody a preto len žalobca mohol byť subjektom podliehajúcim kontrole zo strany správneho orgánu. A contrario potom platí, že obchodná spoločnosť AVS, nie je nositeľom oprávnenia (a povinností) vyplývajúcich z administratívneho povolenia na vypúšťanie odpadových vôd povrchových vôd alebo do podzemných vôd. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na § 22 ods. 2 zákona o vodách, podľa ktorého je užívanie vôd v súlade s povolením treťou osobou možné len na základe kladného stanoviska orgánu štátnej vodnej správy. Preto argumentácia žalobcu, podľa ktorej, je možné súkromnoprávnym úkonom (nájomnou zmluvou) previesť toto právo na tretiu osobu, je nezmyselná. Inak by ust. § 22 ods. 2 zákona o vodách, pre takéto prípady sa stal obsolétnou právnou normou, t.j. normou bez akéhokoľvek právneho významu, čo celkom zrejme nebolo úmyslom zákonodarcu. Práva a povinnosti, ktoré pre regulovaný subjekt vyplývajú z predpisov verejného práva, nemožno súkromnoprávnym úkonom previesť bez súhlasu regulujúceho orgánu na inú osobu. Rovnako všeobecne platí, že súkromnoprávnym úkonom (zmluvou) sa nemožno zbaviť zodpovednosti za správny delikt v prípade porušenia podmienok administratívneho povolenia či ustanovení právneho predpisu verejnoprávneho charakteru. 19. K námietke žalobcu, že žalovaný neaplikoval aj osobitný predpis zákon o VVaVK, žalovaný poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a v súvislosti s týmto ustanovením uviedol, že Slovenská inšpekcia životného prostredia plní funkciu hlavného štátneho vodoochranného dozoru vo veciach ochrany vôd a hospodárenia s vodami podľa § 62 zákona o vodách a v rámci výkonu tejto dozornej činnosti kontroluje najmä dodržiavanie podmienok rozhodnutí pri vypúšťaní dopadových vôd alebo osobitných vôd do povrchových vôd alebo podzemných vôd a prevádzke čistiarní odpadových vôd. Podľa § 38 ods. 1 zákona o VVaVK, dohľad na úseku verejných vodovodov a kanalizácií vykonáva ministerstvo, okresné úrady v sídle kraja a okresné úrady v rámci svojej pôsobnosti, preto žalovaný mohol konať iba v medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý mu ustanovuje zákon o vodách a nie zákon o VVaVK. Preto akýkoľvek postup žalovaného podľa zákona o VVaVK by bol rozporný s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Žalobca v čase kontroly vystupoval ako vlastník vodnej stavby čistička odpadových vôd - Čierna Voda, pre ktorú bolo vydané povolenie na nakladanie s vodami podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona o vodách, preto zodpovedným za plnenie podmienok povolenia vydaného na vypúšťanie odpadových vôd z čističky odpadových vôd - Čierna Voda do Šúrskeho kanála je žalobca. Skutočnosť, že medzi žalobcom ako vlastníkom verejnej kanalizácie čističky odpadových vôd - Čierna Voda a spoločnosťou AVS, ako prevádzkovateľom týchto zariadení bola uzatvorená nájomná zmluva, ako aj skutočnosť, že žalobcovi bolo uznesením Krajského súdu v Bratislave zakázané akýmkoľvek spôsobom nakladať s vodárenskou infraštruktúrou, vrátane čističky odpadových vôd, je vo vzťahu k predmetnej veci irelevantné. 20. K tvrdeniu žalobcu, že zodpovedným subjektom za porušenie § 74 ods. 1 písm. e) zákona o vodách je ten, kto vypúšťa odpadové vody a nie vlastník vodnej stavby, žalovaný citoval ust. § 74 ods. 1 písm. e) zákona o vodách a opäť zdôraznil, že povolenie na vypúšťanie odpadových vôd z čističky odpadových vôd Chorvátsky Grob - Čierna voda podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona o vodách, vydal Obvodný úrad životného prostredia v Senci rozhodnutím č. ŽP.Vod/657-J-26/2009-Ry-k zo dňa 04.05.2009 pre žalobcu a preto žalobca mal povinnosť dodržiavať podmienky tohto povolenia. Vzápätí žalovaný nespochybnil skutočnosť, že osobitné právne predpisy môžu ustanovovať osobitné pravidlá, napr. týkajúce sa prevádzky verejných vodovodov či verejnej kanalizácie, avšak zdôraznil, že žalovaný nie je orgán vykonávajúci dohľad nad dodržiavaním zákona o VVaVK, ale vykonáva dohľad nad dodržiavaním (okrem mnohých iných) zákona o vodách. 21. K námietkam k výške uloženej pokuty, že žalovaný sa nezaoberal okolnosťami, za ktorých došlo k porušeniu povinností podľa zákona o vodách, resp. výšku pokuty nijak nezdôvodnil, žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán vychádzal z množstva vypustených odpadových vôd v roku 2014 z obecnej čističky odpadových vôd Chorvátsky Grob - Čierna Voda, t.j. z celkového množstva vypustených odpadových vôd po úplnom vyčistení (117 281 m3) uvedených v Protokole o výsledku kontroly č. 5425-20874/32/2015/Kel zo dňa 19.08.2015 na str. 8 v kapitole A.2.3 Údaje o odpadových vodách, časť A.2.3.2 Vypúšťané splaškové odpadové vody z čističky odpadových vôd, pričom pri výpočte správny orgán uplatnil ustanovenia zákona o vodách platného do 15.01.2015, nakoľko sankcia pre odvolateľa podľa zákona o vodách platného v roku 2014 bola priaznivejšia. Z uvedeného dôvodu bola žalobcovi uložená pokuta podľa § 75 ods. 3 zákona o vodách platného v roku 2014 vo výške 11.728,10 EUR. Okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu povinnosti, boli zohľadnené tým, že výška pokuty bola stanovená výpočtom ako násobok sadzby 0,1 euro (t.j. v minimálnej hranici z rozpätia sadzby do 0,4979 eura) za 1 m3 a množstva vypúšťaných odpadových vôd (t.j. množstva vôd uvedených v Protokole o výsledku kontroly zo dňa 19.08.2015), čo predstavovalo 117 281 m3 za obdobie roku 2014. IV. Replika žalobcu. 22. Žalobca v svojej replike doručenej súdu dňa 29.05.2019 na margo vyjadrenia žalovaného, zotrval na dôvodoch podanej žaloby a zdôraznil, že - žalovaný aj prvostupňový správny orgán nedostatočne zistili skutkový stav, keďže nezohľadnili skutočnosť rozhodnú pre posúdenie a rozhodnutie veci a to, že žalobca v danom čase nedisponoval oprávnením na prevádzkovanie vodárenskej infraštruktúry (t.j. ani oprávnením na prevádzkovanie verejnej kanalizácie), teda žalobca nebol v kontrolovanom období subjektom, ktorý vypúšťal odpadové vody a prevádzkoval obecnú čistiareň odpadových vôd Chorvátsky Grob - Čierna Voda v zmysle § 74 ods. 1 písm. e) zákona o vodách, - prvostupňový správny orgán a rovnako aj žalovaný v rozpore so zisteným skutkovým stavom, teda aj v rozpore s obsahom administratívneho spisu dospeli k záveru, že osobou, ktorá vypúšťala odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd alebo podzemných vôd v zmysle § 74 ods. 1 písm. e) zákona o vodách bol žalobca a nie spoločnosť AVS (v období od 27.09.2007 do 18.02.2016 pod obchodným menom AGILITA PLUS, s.r.o.), - žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán, na základe zisteného skutkového stavu nesprávne aplikovali právnu normu t.j. § 14 ods. 1 SP v spojení s § 74 ods. 1 písm. e) zákona o vodách, nakoľko zákon o vodách v tomto ustanovení neustanovuje zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu vlastníka vodárenskej infraštruktúry (vrátane čističky odpadových vôd), ale zodpovednosť právnickej osoby, ktorá v skutočnosti vypúšťa odpadové vody (prevádzkovateľ vodárenskej infraštruktúry, ktorý disponuje príslušným podnikateľským (živnostenským) oprávnením), - žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán vychádzal len z ustanovení zákona o vodách bez zohľadnenia ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov tak, ako mu to prikazuje ust. § 46 SP, čo malo za následok nezákonné rozhodnutie vo veci, - prvostupňový správny orgán ani žalovaný sa žiadnym spôsobom nezaoberali okolnosťami, za ktorých došlo k porušeniu zákona o vodách t.j. k spáchaniu deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) zákona o vodách, ani skutočnosťami, či mal žalobca snahu o odstránenie, resp. zmiernenie škodlivých následkov, a aké boli možnosti žalobcu na vykonanie potrebných opatrení, - rozhodnutie zo dňa 11.01.2017 je okrem iného v rozpore s § 3 ods. 5 SP, keďže žalovaný bez akéhokoľvek zdôvodnenia nezohľadnil už v minulosti uložené pokuty v tej istej veci, pričom nedošlo k žiadnej zmene skutkového stavu ani k zmene príslušných právnych predpisov platných v Slovenskej republike. Uvedené tvrdenia a námietky žalobca v replike opäť podrobne analyzoval. V. Administratívne konanie. 23. SIŽP vykonala v dňoch 30.06.2015 a 19.08.2015 kontrolu dodržiavania ustanovení zákona o vodách v Obci Chorvátsky Grob. Kontrola bola zameraná na vypúšťanie odpadových vôd, prevádzku a účinnosť obecnej čističky odpadových vôd Chorvátsky Grob - Čierna Voda. Kontrolované bolo obdobie kalendárneho roka 2014 do ukončenia kontroly t.j. od 01.01.2014 do 19.08.2015. Prvostupňový správny orgán vykonanou kontrolou dňa 30.06.2015 zistil, že kontrolovaný subjekt obec Chorvátsky Grob, porušila zákon o vodách tým, že v kontrolovanom období na prevádzke čistička odpadových vôd Chorvátsky Grob - Čierna Voda prekročila povolené koncentračné a bilančné hodnoty ukazovateľov znečistenia vo vypúšťaných odpadových vodách za rok 2014, čo je v rozpore s povolením orgánu štátnej vodnej správy č. ŽP.vod.657-J-26/2009-Ry-k, zo dňa 04.05.2009. Uvedeným konaním kontrolovaný subjekt porušil povinnosti ustanovené v § 21 ods. 1 písm. c) zákona o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, čím došlo k správnemu deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) zákona o vodách. 24. Výsledok kontroly je uvedený v protokole o výsledku kontroly č. 5425- 20874/32/2015/Kel zo dňa 19.08.2015, s ktorým bol oboznámený splnomocnený zástupca žalobcu, ktorý zobral na vedomie predložené informácie kontroly a uviedol, že žalobca prijme okamžité opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Protokol bol prerokovaný, výsledkom čoho je Zápisnica o prerokovaní protokolu č. 5425- 23996/32/2015/Kel zo dňa 19.08.2015. 25. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava, odbor inšpekcie ochrany vôd, ako orgán príslušný podľa § 62 ods. 6 písm. c) zákona o vodách začal v predmetnej veci správne konanie o uložení pokuty listom č. 6653-25040/32/2015/Kel zo dňa 28.08.2015, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 04.09.2015 v ktorom zároveň v súlade s § 33 SP bola žalobcovi daná možnosť vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia. Žalobca zákonnú možnosť využil a listom zo dňa 10.09.2015 (doručený správnemu orgánu dňa 14.09.2015) sa vyjadril s poukazom na svoje písomné stanovisko zo dňa 28.08.2015, s dôrazom na povinnosti spoločnosti AGILITA PLUS, s.r.o.. Vzhľadom k tomu, že žalobca v svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu skutkovej podstaty správneho deliktu, správny orgán rozhodnutím č. 1394102415/6653-28474/Kel zo dňa 02.10.2015, uložil žalobcovi pokutu vo výške 1.000,-EUR podľa § 75 ods. 3 v spojení s § 74 ods. l písm. e) zákona o vodách a o zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za porušenie ust. § 21 ods. 1 písm. c) zákona o vodách a zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za vypúšťanie odpadových vôd v rozpore s platným povolením orgánu štátnej vodnej správy ŽP.vod.657-J-26/2009-Ry-k zo dňa 04.05.2009. Žalobca proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie o ktorom druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. 1394001815/7822-37895/Val zo dňa 14.12.2015 rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie zrušil a vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti. 26. SIŽP v novom konaní listom č. 700-2779/32/2016/Kel zo dňa 29.01.2016 (doručený žalobcovi dňa 02.02.2016), dala žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia do 5 dní od doručenia oznámenia. Žalobca zákonnú možnosť využil a vyjadril sa listom zo dňa 05.02.2016 (správnemu orgánu doručený dňa 09.02.2016) s tým, že sa v plnom rozsahu pridržiava skutkových a právnych tvrdení ako aj predložených dôkazov v svojich písomných vyjadreniach najmä vo vyjadrení k Protokolu o výsledku kontroly č. 5425-20874/32/2015/Kel zo dňa 19.08.2015, s dôrazom na povinnosti spoločnosti AGILITA PLUS, s.r.o. a taktiež tvrdení uvedených v odvolaní proti rozhodnutiu Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava, odbor inšpekcie ochrany vôd č. 1394102415/6653-28474/Kel. zo dňa 02.10.2015. Vzhľadom k tomu, že žalobca v svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu skutkovej podstaty správneho deliktu, správny orgán rozhodnutím č. 1394100816/700-7035/Kel zo dňa 01.03.2016, uložil žalobcovi pokutu vo výške 5.000,-EUR podľa § 75 ods. 3 v spojení s § 74 ods. 1 písm. e) zákona o vodách a zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za porušenie § 21 ods. 1 písm. c) zákona o vodách a zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za vypúšťanie odpadových vôd v rozpore s platným povolením orgánu štátnej vodnej správy ŽP.vod.657-J-26/2009-Ry-k zo dňa 04.05.2009. Žalobca proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie o ktorom druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. 1394001116/3968-16264/Val zo dňa 20.05.2016, prvostupňové rozhodnutie zrušil a vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu, že prvostupňový správny orgán pri stanovení výšky pokuty v prejednávanej veci nemohol použiť voľnú úvahu, nakoľko za porušenie správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) zákona o vodách, nie je stanovené rozpätie pre uloženie sankcie. V tomto prípade výška pokuty mala byť stanovená výpočtom, čo je striktne uvedené v zákone o vodách. Ďalej uviedol, že ak v rámci tejto alternatívy nie je možné určiť výšku pokuty výpočtom, možno uložiť najnižšiu pokutu 1000,-EUR. 27. SIŽP v novom konaní vzhľadom k tomu, že žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu skutkovej podstaty správneho deliktu, správny orgán postupoval pri ukladaní pokuty z podkladov získaných pri kontrole a z vyjadrenia žalobcu k výsledkom kontroly, rozhodnutím č. 1394102616/700-20925/Kel zo dňa 30.06.2016, uložil žalobcovi pokutu vo výške 35.106,-EUR, podľa § 75 ods. 3 v spojení s § 74 ods. 1 písm. e) zákona o vodách a zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za porušenie § 21 ods. 1 písm. c) zákona o vodách a zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za vypúšťanie odpadových vôd v rozpore s platným povolením orgánu štátnej vodnej správy ŽP.vod.657-J-26/2009-Ry-k zo dňa 04.05.2009. Žalobca proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie o ktorom druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. 1394001816/6316-28496/Hor zo dňa 13.09.2016, prvostupňové rozhodnutie zrušil a vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu, že v Protokole o výsledku kontroly č. 5425-20874/32/2015/Kel zo dňa 19.08.2015 na str. 8, v kapitole A.2.3 Údaje o odpadových vodách, časť A.2.3.2. Vypúšťané splaškové odpadové vody z čističky odpadových vôd podľa skutkového stavu (rok 2014) je uvedené celkové množstvo vypúšťaných odpadových vôd po úplnom vyčistení v množstve 117 281 m3 za rok 2014. V administratívnom spise sa však nenachádza žiadny relevantný dokument, na základe ktorého prvostupňový orgán stanovil výšku pokuty výpočtom vo výške 35.106,-EUR. Ďalej odvolací orgán konštatoval, že prvostupňový orgán pri stanovení výšky pokuty posúdil vec po správnej stránke nesprávne, keď aplikoval prísnejší zákon platný od 15.01.2015, nakoľko k porušeniu ustanovení na úseku vodného hospodárstva došlo v roku 2014. Preto prvostupňový správny orgán mal o uložení sankcie rozhodnúť podľa zákona platného a účinného v čase porušenia zákona (od 01.01.2014 do 31.12.2014), nakoľko sankcia pre odvolateľa bola podľa zákona o vodách platného do 15.01.2015 priaznivejšia. 28. SIŽP v novom konaní listom č. 700-2779/32/2016/Kel zo dňa 03.10.2016 (doručený žalobcovi dňa 07.10.2016), dala žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia do 5 dní od doručenia oznámenia. Žalobca zákonnú možnosť využil a vyjadril sa listom zo dňa 10.10.2016 (správnemu orgánu doručený dňa 12.10.2016) s tým, že sa v plnom rozsahu pridržiava skutkových a právnych tvrdení ako aj predložených dôkazov v svojich písomných vyjadreniach najmä vo vyjadrení k Protokolu o výsledku kontroly č. 5425-20874/32/2015/Kel zo dňa 19.08.2015, s dôrazom na povinnosti spoločnosti AGILITA PLUS, s.r.o. a taktiež tvrdení uvedených v odvolaní proti rozhodnutiu Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava, odbor inšpekcie ochrany vôd č. 13941002616/700-20925/Kel zo dňa 30.06.2016. Vzhľadom k tomu, že žalobca v svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu skutkovej podstaty správneho deliktu, správny orgán postupoval pri ukladaní pokuty z podkladov získaných pri kontrole a z vyjadrenia žalobcu k výsledkom kontroly a rozhodnutím č. 1394103616/700-34605/Kel zo dňa 03.11.2016 uložil žalobcovi pokutu podľa § 75 ods. 3 zákona o vodách vo výške 11.728,10 EUR za správny delikt podľa § 74 ods. 1 písm. e) zákona o vodách. Žalobca proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie o ktorom druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. 1394002416/463-652/Hor zo dňa 11.01.2017, odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutia uvedené v tomto odseku sú predmetom súdneho prieskumu. VI. Právne posúdenie žaloby. 29. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 30. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 31. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 32. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný. 33. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona o priestupkoch, tento zákon upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb k vodám a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia pri ich ochrane, účelnom a hospodárnom využívaní, oprávnenia a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona. 34. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona o priestupkoch, inšpekcia je odborný kontrolný orgán, prostredníctvom ktorého ministerstvo vykonáva hlavný štátny vodoochranný dozor vo veciach ochrany vôd a hospodárenia s vodami. 35. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona o priestupkoch, inšpekcia vykonáva dozor najmä nad a) vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd, b) prevádzkou čistiarní odpadových vôd. 36. Podľa § 62 ods. 6 písm. c) zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona o priestupkoch, inšpekcia okrem úloh podľa odsekov 1 až 5 v rámci výkonu štátnej vodnej správy ukladá pokuty (§ 74 ods. 3). 37. Podľa § 74 ods. 1 písm. e) zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona o priestupkoch, orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo vypúšťa priemyselné odpadové vody alebo osobitné vody s obsahom obzvlášť škodlivých látok do verejnej kanalizácie bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 21 ods. 1 písm. c)] a § 38 ods. 1. 38. Podľa § 75 ods. 3 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona o priestupkoch, pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. e) možno uložiť do výšky trojnásobku odplát za ročné vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd. Ak nemožno takto určiť výšku pokuty, vypočíta sa násobkom sadzby do 0,4979 eura za 1 m3 a množstva vypúšťaných odpadových vôd alebo osobitných vôd, najdlhšie však za obdobie predchádzajúceho roka. Najnižšiu pokutu možno uložiť vo výške 331,93 eura. 39. Podľa § 1 písm. b) zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, tento zákon upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri zriaďovaní a prevádzkovaní verejných vodovodov a verejných kanalizácií vrátane ich prípojok. 40. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, prevádzkovanie verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie je živnosťou. 41. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo udelené živnostenské oprávnenie na prevádzkovanie verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, je povinná do 15 dní od jeho získania ohlásiť túto skutočnosť Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). 42. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie (ďalej len "prevádzkovateľ") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo udelené živnostenské oprávnenie na prevádzkovanie verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií a ktorá prevádzkuje verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu. 43. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, verejné kanalizácie musia byť navrhnuté a vybudované v súlade s poznatkami stavu technického pokroku tak, aby negatívne neovplyvnili životné prostredie a bola zabezpečená dostatočná prevádzková kapacita pre nepretržité odvádzanie a čistenie odpadových vôd od producentov pri všetkých štandardných miestnych klimatických podmienkach aj so zohľadnením sezónnych výkyvov v zaťažení a aby spĺňali požiadavky na vypúšťanie odpadových vôd ustanovené osobitnými predpismi. 44. Podľa § 16 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, vlastník verejnej kanalizácie môže prevádzkovať verejnú kanalizáciu, len ak spĺňa všetky podmienky vzťahujúce sa na prevádzkovateľa verejnej kanalizácie podľa tohto zákona a osobitného predpisu, inak je povinný zabezpečiť prevádzkovateľa verejnej kanalizácie, s ktorým si upraví vzájomné práva a povinnosti uvedené v odseku 4 v písomnej zmluve. 45. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, prevádzkovateľ verejnej kanalizácie môže zastupovať vlastníka verejnej kanalizácie v povinnostiach podľa odseku 1 písm. e) a f), odseku 6 a odseku 7 písm. b), § 4 ods. 4, § 13 ods. 3, § 23 ods. 1 až 3 a 10, § 26 ods. 1 písm. a) a h) a ods. 3, § 27 ods. 3 a 6, § 28 ods. 6, § 33 ods. 3, § 35 ods. 2 a 3 a § 42 ods. 3 a 4. 46. Podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, prevádzkovateľ verejnej kanalizácie je povinný prevádzkovať verejnú kanalizáciu v súlade s osobitnými predpismi, všeobecne záväzným nariadením obce, prevádzkovým poriadkom verejnej kanalizácie, podmienkami stanovenými na túto prevádzku rozhodnutiami príslušných orgánov verejnej správy. 47. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 48. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 49. Podľa § 32 ods. l zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 50. Podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. VII. Závery správneho súdu. 51. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutí žalovaného č. 1394002416/463-652/Hor zo dňa 11.01.2017 ako aj prvostupňového správneho orgánu č. 1394103616/700-34605/Kel zo dňa 03.11.2016, v zmysle ktorých sa žalobca dopustil správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) zákona o vodách, keď v prevádzke čistička odpadových vôd Chorvátsky Grob - Čierna Voda, v čase kontroly v dňoch 30.06.2015 a 19.08.2015 bolo SIŽP zistené, že podľa predložených vlastných rozborov vzoriek odpadových vôd vypúšťaných z čističky odpadových vôd Chorvátsky Grob - Čierna Voda do recipientu Šúrsky kanál odobratých počas kontrolovaného obdobia od 01.01.2014 do 31.12.2014, boli zistené prekročené povolené koncentračné hodnoty 24 hodinovej zlievanej vzorky v ukazovateľoch znečistenia BSK5, CHSKcr, NL v hodnotách špecifikovaných vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia a zároveň, že žalobca nevykonával odbery kvalifikovanej bodovej vzorky podľa podmienok stanovených v povolení na vypúšťanie odpadových vôd vydaného Obvodným úradom životného prostredia v Senci, č. ŽP.vod.657- J-26/2009-Ry-k zo dňa 04.05.2009, t.j. v 2 hodinovom intervale, 4 odbery po 30 minútach, ale odoberal 8 hodinovú zlievanú vzorku. 52. Spornou otázkou medzi účastníkmi konania je skutočnosť, či správny orgán správne zo spáchania správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) zákona o vodách (... vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd ... v rozpore s povolením vydaným orgánom štátnej správy) ako zodpovedný subjekt označil žalobcu, ktorý je vlastníkom čističky odpadových vôd a ktorému vydal Obvodný úrad životného prostredia v Senci rozhodnutím č. ŽP.Vod/657-J-26/2009-Ry-k zo dňa 04.05.2009, povolenie na vypúšťanie odpadových vôd. 53. Námietku žalobcu, že žalovaný aj prvostupňový správny orgán nedostatočne zistili skutkový stav, keď nezohľadnili skutočnosť, že žalobca v rozhodnom období nedisponoval oprávnením na prevádzkovanie vodárenskej infraštruktúry a teda nebol subjektom, ktorý vypúšťal odpadové vody, súd vyhodnotil ako dôvodnú. Slovenská republika je právny štát, čo vyplýva z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a je založený na princípoch právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem, pričom nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy. Ústavný súd v náleze sp.zn. PL. ÚS 67/07 zo dňa 06.02.2008 judikoval „Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1 ústavy (mutatis mutandis II. ÚS 48/97, PL. ÚS 37/99, PL. ÚS 49/03, PL. ÚS 25/00, PL. ÚS 1/04).“ Ústavný súd v súvislosti s princípom právnej istoty judikoval, že s jeho uplatňovaním v právnom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem (PL. ÚS 15/98, PL. ÚS 1/04). Z rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Senci č. ŽP.Vod/657-J-26/2009-Ry-k zo dňa 04.05.2009 je nepochybné, že predmetným rozhodnutím bolo žalobcovi vydané povolenie (ako stavebníkovi) na užívanie vodnej stavby a uvedení do trvalej prevádzky „SO 03 Objekt ČOV“. Účelom užívania stavby je čistenie splaškových odpadových vôd. Pre užívanie predmetnej stavby boli v rozhodnutí určené podmienky o.i., že prevádzkovateľom bude HYDROTECH, a.s., Modranská 153, Vinosady na základe zmluvy o odbornom výkone prevádzky uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou HYDROTECH, a.s. a zároveň boli určené podmienky povoleného množstva vypúšťaných odpadových vôd z čističky odpadových vôd Chorvátsky Grob - Čierna Voda do Šúrskeho kanála (poznámka súdu: takéto čistenie splaškových odpadových vôd a ich odvádzanie sa praktizuje tam, kde nevzniká povinnosť vybudovať verejnú kanalizáciu podľa § 36 ods. 1 zákona o vodách). Správny orgán sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že v zmysle rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Senci č. ŽP.Vod/657-J-26/2009-Ry-k zo dňa 04.05.2009, boli pre užívanie predmetnej stavby - čističky odpadových vôd určené podmienky, s tým, že prevádzkovateľom bude spoločnosť HYDROTECH, a.s., Modranská 153, Vinosady, s ktorou žalobca uzavrel zmluvu o odbornom výkone prevádzky (v zmysle § 16 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a kanalizáciách, keďže Obec na prevádzkovanie takejto vodnej stavby nemala odborné predpoklady), a že túto podmienku užívania žalobca následne previedol na spoločnosť AVS, Zmluvou o nájme vodárenskej infraštruktúry a o prevádzkovaní a poskytovaní služieb súvisiacich s nájmom zo 29.06.2012. Tieto skutočnosti boli pre správny orgán dôležité práve z toho dôvodu, že podľa § 74 ods. 1 písm. e) zákona o vodách uloží pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd. Správny súd musí konštatovať, že hoci žalobca na uvedené skutočnosti od začiatku správneho konania poukazoval, správny orgán v svojich rozhodnutiach sa s uvedenými skutočnosťami a námietkami žalobcu vysporiadal len konštatovaním, že pokuta bola uložená správnemu subjektu, nakoľko povolenie na vypúšťanie odpadových vôd podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona o vodách bolo vydané pre obec Chorvátsky Grob, preto si obec mala splniť všetky povinnosti vyplývajúce z povolenia na vypúšťanie odpadových vôd vydané Obvodným úradom životného prostredia v Senci č. ŽP.Vod/657-J-26/2009-Ry-k zo dňa 04.05.2009. 54. Pri prieskume rozhodnutí správnych orgánov súd musí konštatovať, že posúdenie správneho deliktu podľa § 74 ods.1 písm. e) zákona o vodách „...vypúšťa odpadové vody...“ v danom prípade nebolo vo vzťahu k žalobcovi v súlade so zákonom. Z pohľadu uplatňovania princípov právneho štátu, v správnom konaní je nutné rešpektovať základné princípy správneho trestania v súlade s čl. 49 Ústavy SR, ktorý je hmotnoprávneho charakteru, a ktorý ustanovuje, že iba zákon, môže definovať trestné činy a tresty za ich spáchanie, čím vylučuje extenzívny výklad trestného zákona alebo použitie analógie v neprospech obvineného. Rovnaký ústavný princíp je potrebné aplikovať i v správnom trestaní a preto je neprípustné, aby pri posudzovaní deliktuálnej zodpovednosti žalobcu ako vlastníka vodnej stavby, bol uplatnený extenzívny výklad vo vzťahu ku skutkovej podstate správneho deliktu „vypúšťa odpadové vody“ tak, ako došlo v preskúmavanej veci. 55. Na tomto mieste súd poukazuje na ust. § 21 ods. 2 druhej vety zákona o vodách, v zmysle ktorého orgán štátnej vodnej správy v svojom rozhodnutí o povolení na osobitné užívanie vôd o.i. určí podmienky, za ktorých sa povolenie vydáva, pričom v predmetnom rozhodnutí (Obvodný úrad životného prostredia v Senci č. ŽP.Vod/657-J-26/2009-Ry-k zo dňa 04.05.2009) v stanovených podmienkach orgán štátnej vodnej správy uviedol, že prevádzkovať vodnú stavbu bude HYDROTECH, a.s., Modranská 153, Vinosady, pričom z logiky veci vyplýva, že uvedenie prevádzkovateľa vodnej stavby nie je samoúčelné, jednak pre potrebu zabezpečenia odbornosti prevádzkovateľa ako aj práve v kontexte s § 74 ods. 1 písm. e) zákona o vodách z dôvodu, aby v prípade porušenia podmienok povolenia užívania stavby, mal správny orgán informáciu, kto vypúšťa odpadové vody, čo môže z logiky veci byť len prevádzkovateľ. Preto správny súd uzatvára, že uvedenie a vyhodnotenie skutkových zistení, kto je prevádzkovateľom vodnej stavby v zmysle povolenia na užívanie stavby je esenciálnou skutočnosťou pre správne určenie osoby ktorú možno priamo sankcionovať za vypúšťanie odpadových vôd. Preto prevedenie práv a povinností z hľadiska prevádzkovateľa v zmysle povolenia o užívaní vodnej stavby žalobcom zo spoločnosti HYDROTECH, a.s., Modranská 153, Vinosady na spoločnosť AVS, nemôže byť irelevantnou skutočnosťou tak, ako tvrdí žalovaný. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti i Zmluvu o nájme vodárenskej infraštruktúry a o prevádzkovaní a poskytovaní služieb súvisiacich s nájmom a prevádzkou vodárenskej infraštruktúry „obce Chorvátsky Grob a jej miestnych častí“ v znení jej dodatkov zo dňa 29.06.2012, ktorú uzavrel žalobca so spoločnosťou AVS s odkazom na zákon č. 442/2002 Z.z., v zmysle ktorej žalobca previedol práva a povinnosti vyplývajúce z rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Senci č. ŽP.Vod/657- J-26/2009-Ry-k zo dňa 04.05.2009, na spoločnosť AVS. Predmetnou Zmluvu o nájme sa správny orgán vôbec po obsahovej a ani právnej stránke nevysporiadal, napriek tomu, že je súčasťou obrany resp. námietok žalobcu práve vo vzťahu k určeniu subjektu, ktorý vypúšťa odpadové vody (ako aj odbornosti prevádzkovateľa). Že nejde o irelevantné skutočnosti, podporne potvrdzuje aj ust. § 22 ods. 2 zákona o vodách, ktoré umožňuje už udelené kladné stanovisko užívania vôd, previesť na tretiu osobu. To, či žalobca mal vo vzťahu k prevádzkovateľovi spoločnosti AVS kladné stanovisko orgánu štátnej vodnej správy a aký mala táto skutočnosť dosah na zistený správny delikt a jemu prislúchajúcej objektívnej zodpovednosti, sa správne orgány nezaoberali vôbec. 56. Rovnako irelevantnou skutočnosťou nemôže byť ani rozhodnutie o vydaní predbežného opatrenia Krajským súdom v Bratislave zp.zn. 3Cob/151/2015-70 zo dňa 10.06.2015, nakoľko ide o obmedzenie žalobcu pri výkone jeho práv súvisiacich s predmetnou vodárenskou infraštruktúrou v období, ktoré spadá do kontrolovaného obdobia (kalendárny rok 2014 do ukončenia kontroly t.j. od 01.01.2014 do 19.08.2015). 57. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 13. tohto rozhodnutia, ktorá spočíva v nejednotnosti právneho názoru pri určení výšky pokuty, keď za ten istý skutok bez toho, aby boli zistené nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie vyššej pokuty, keď správny orgán v svojich predchádzajúcich troch rozhodnutiach vždy určil inú výšku pokuty, pričom nikdy neuviedol prečo sa odchýlil od pôvodnej výšky uloženej pokuty, súd vyhodnotil ako dôvodnú. Správny súd konštatuje, že správne konanie je spravidla jednostranným konaním, preto má v rámci správneho trestania účastník právo podať odvolanie resp. rozklad, a pokúsiť sa tak o zmenu rozhodnutia vo svoj prospech pred správnym orgánom druhého stupňa. Keďže v správnom konaní odpadá možnosť odvolania prokurátora ako „protistrany“ v neprospech účastníka, ochrana verejného záujmu je len v rukách správneho orgánu, ktorý vedie správne konanie a svoje rozhodnutie musí relevantne odôvodniť aj vo vzťahu k predchádzajúcemu rozhodnutiu. Na tomto mieste správny súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 505/2015 zo dňa 13. januára 2016, ktorým potvrdil právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v rozsudku sp. zn. 3Sžhpu/1/2013 „... že zmena prvostupňového správneho rozhodnutia k horšiemu v odvolacom konaní nie je per se nezlučiteľná s účelom a podstatou ochrany, aká sa zaručuje čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy.“ Ďalej ústavný súd upozornil aj na skutočnosť, že „Ochrana ústavnosti zmeny správneho rozhodnutia k horšiemu v odvolacom konaní si vyžaduje ustálenie podmienok, za akých je taká zmena ústavne dovolená, a určenie klasifikačných kritérií pre zistenie, či konkrétna zmena správneho rozhodnutia k horšiemu v odvolacom konaní je ústavne udržateľná.“ Ústavný súd SR osobitne poukázal na to, že „Pri zmene správneho rozhodnutia k horšiemu možno od druhostupňového orgánu verejnej správy spravodlivo požadovať, aby sa zdržal svojvôle a aby prvostupňové rozhodnutie zmenil k horšiemu iba tam, kde existuje pre takú zmenu zákonný základ spočívajúci v nedostatočnej, neprimeranej aplikácii zákona správnym orgánom prvého stupňa. Teda tam, kde prvostupňový orgán nedostatočne ochránil verejný záujem reprezentovaný zákonom, chybne ustanovil skutkový stav, neuplatnil všetky relevantné právne normy alebo očividne svojvoľne ich interpretoval na prospech protiprávne sa správajúceho subjektu práva. K rozhodnutiu meniacemu prvostupňové správne rozhodnutie v odvolacom konaní k horšiemu nevyhnutne patrí riadne odôvodnenie všetkých relevantných skutkových okolností aj aplikovanej právnej úpravy. Právo na odôvodnenie rozhodnutia možno označiť za implikované právo v základnom práve na ochranu iným ako súdnym orgánom Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1 ústavy). V judikatúre najvyššieho súdu sa toto právo označuje aj za právo implikované v prvkoch materiálneho právneho štátu zahŕňajúcich právo na dobrú správu vecí verejných.“ Správny súd dodáva, že v odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. V súvislosti s právnym posúdením nie je dostatočné len citovanie príslušných ustanovení, ale je potrebné, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Uvedené v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu v celom rozsahu odôvodnenia absentuje. Právna teória považuje za nesprávne také odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa nedajú rozlíšiť skutkové a právne závery. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí absentuje uvedenie logickej súvzťažnosti medzi výrokom rozhodnutia a strohým opisom skutkových zistení. Argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia má byť presvedčivá tak, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým správny orgán na základe týchto premís dospel, boli prijateľné, racionálne a v neposlednej rade aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, v zmysle § 47 ods. 3 SP, musí spĺňať zákonom stanovené požiadavky. Iba riadne, logické a zrozumiteľné odôvodnenie sa pre účastníka správneho konania stáva presvedčujúcim o jeho zákonnosti (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžp/76/2009, sp.zn. 5Sžp/87/2009). Úlohou súdu v správnom súdnictve je kontrola zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, a nie nahrádzať rozhodovaciu činnosť správneho orgánu, k čomu by došlo, pokiaľ by súd dopĺňal vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia správneho orgánu podstatným spôsobom, pretože a priori povinnosťou správneho orgánu je náležite odôvodniť svoje rozhodnutie v súlade s § 47 ods. 3 SP. Vo vzťahu k uloženej pokute, správny orgán neuviedol v súlade s § 76 ods. 1 zákona o vodách žiadnu argumentáciu ani logickú úvahu o tom, ako pri ukladaní pokuty prihliadol na škodlivé následky porušenia povinností, nevyhodnotil okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu povinností, ani či a ako sa žalobca pričinil o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov. 58. Ústavne garantované právo na spravodlivý proces v sebe zahŕňa celú radu samostatných subjektívnych základných práv, okrem iných aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktorých porušenie spôsobuje vadu zaťažujúcu prebiehajúce konanie, či vydané rozhodnutie. S prihliadnutím na uvedené je potrebné za súčasť pojmu právneho štátu, resp. práva na spravodlivý proces považovať povinnosť štátnych orgánov svoje rozhodnutia náležite odôvodňovať. Dodržiavanie tejto povinnosti má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť ich rozhodovania a vylúčiť ľubovôľu. Preskúmavané rozhodnutia síce obsahujú náležitý popis zisteného skutkového stavu, vrátane dôkazov, avšak absentuje vyhodnotenie a správna úvaha. Účastník má právo na také odôvodnenie správneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom správneho konania. Správny orgán musí v svojom rozhodnutí uviesť, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Nedostatok riadneho odôvodnenia predstavuje porušenie práva na spravodlivé konanie a rozhodovanie vo veci samej. 59. V rámci odôvodnenia správny súd sa nezaoberal všetkými námietkami s odkazom na princíp, že súd nemusí dávať odpoveď na všetky otázky nastolené žalobcom v žalobe, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. 60. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a rozhodnutia žalovaného prvého aj druhého stupňa sú postihnuté vadou nezákonnosti a nepreskúmateľnosti, pre ktoré ich bolo potrebné v súlade s § 191 ods. 1 písm. c), d) a f) SSP zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný je viazaný vysloveným právnym názorom súdu podľa § 191 ods. 6 SSP a bude povinný vo veci konať a na základe indícií súdu vo veci opätovne rozhodnúť. VIII. Trovy konania. 61. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 v spojení s § 175 ods.1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 62. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).