Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/52/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200385 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200385.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: TESCO STORES, a.s., IČO: 31 321 828, Kamenné nám. 1/A, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo spisu: 3961/2016-420 Číslo záznamu: 1183/2017 zo dňa 10.01.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Číslo spisu: 3961/2016-420 Číslo záznamu: 1183/2017 zo dňa 10.01.2017 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie a rozhodnutia správnych orgánov 1. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že na základe poverenia na vykonanie kontroly zo dňa 05.09.2013, vydaného ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pod č. 18/2013, bola zamestnancami Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) vykonaná kontrola so zameraním na dodržiavanie ustanovení zákona č. 362/2012 Z.z. v obchodných vzťahoch s vybranými dodávateľmi, medzi ktorými bola aj spoločnosť TEEKANNE, s.r.o. O vykonaní kontroly bol žalobca ako kontrolovaný subjekt oboznámený listom zo dňa 09.09.2013, ktorým bol zároveň vyzvaný na predloženie všetkých zmlúv platných v roku 2013 s dotknutými dodávateľmi, vrátane spoločnosti TEEKANNE, s.r.o. Po vykonaní kontroly v sídle žalobcu dňa 25.09.2013 a po opakovanom predložení požadovaných dokladov boli zistenia kontrolnej skupiny premietnuté do Protokolu o vykonanej kontrole č. 12642/2014 zo dňa 29.04.2014. V tomto protokole bola žalobcovi uložená povinnosť, aby upustil od konania, ktoré napĺňa skutkovú podstatu neprimeraných podmienok vyplývajúcich z identifikovaných kontrolných zistení. Listom zo dňa 22.05.2014 podal žalobca k protokolu o vykonanej kontrole námietky, v rámci ktorých so závermi kontrolnej skupiny nesúhlasil. Listom zo dňa 18.03.2015, doručeným dňa 19.03.2015, prvostupňový orgán žalobcovi oznámil začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty podľa § 8 zákona č. 362/2012 Z.z. za správny delikt uplatnenia neprimeranej podmienky vo svoj prospech v obchodnom vzťahu s dodávateľom TEEKANNE, s.r.o. 2. Následne vydal prvostupňový orgán rozhodnutie č. 1371/2015-024, 198/2016-024 zo dňa 14.10.2016, ktorým podľa § 8 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny (ďalej aj ako „zákon č. 362/2012 Z.z. alebo ZoNP“), uložil žalobcovi pokutu vo výške 160.000 Eur. Dôvodom uloženia pokuty žalobcovi bola skutočnosť, že žalobca sa mal v obchodnom vzťahu so spoločnosťou TEEKANNE, s.r.o. dopustiť konania, ktorým naplnil znaky skutkovej podstaty správnych deliktov, a to: dohodnutím neprimeranej podmienky vo svoj prospech podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 362/2012 Z.z. - peňažné plnenie za vyšší ako plánovaný predaj potraviny dodávateľa, ako predpokladal odberateľ, so spätnou platnosťou vyplývajúcej z čl. I. bod 2 Dodatku o odbernom bonuse zo dňa 01.05.2013 k Dohode o všeobecných nákupných podmienkach uzatvorenej dňa 28.02.2013, kde je uvedené zníženie ceny dodaného tovaru o 42,44% a z čl. I. bod 2 Dodatku o odbernom bonuse zo dňa 22.07.2013 k Dohode o všeobecných nákupných podmienkach uzatvorenej dňa 28.02.2013, kde je uvedené zníženie ceny dodaného tovaru o 20%, pričom protiprávny stav trval od 01.05.2013 do ukončenia predmetnej zmluvnej dokumentácie, t.j. do 31.12.2013, uplatňovaním neprimeranej podmienky vo svoj prospech podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 362/2012 Z.z. - peňažné plnenie za vyšší ako plánovaný predaj potraviny dodávateľa, ako predpokladal odberateľ, so spätnou platnosťou vyplývajúcej z faktúry č. 850072981 zo dňa 21.10.2013 na sumu 20.000 Eur, splatnej dňa 26.10.2013, započítanej dňa 25.10.2013, vzťahujúcej sa k Dodatku o odbernom bonuse zo dňa 01.05.2013 uzatvoreného k Dohode o všeobecných nákupných podmienkach zo dňa 28.02.2013 a z faktúry č. 850072982 zo dňa 21.10.2013 na sumu 14.000 Eur, splatnej dňa 26.10.2013, započítanej dňa 25.10.2013, vzťahujúcej sa k Dodatku o odbernom bonuse zo dňa 22.07.2013 uzatvoreného k Dohode o všeobecných nákupných podmienkach zo dňa 28.02.2013, pričom protiprávny stav nastal dňa 25.10.2013 a naďalej trvá, keďže žalobca peňažnými prostriedkami naďalej disponuje, dohodnutím neprimeranej podmienky vo svoj prospech podľa § 4 ods. 3 písm. b/ zákona č. 362/2012 Z.z. - peňažné plnenie dodávateľa, ktorého celková suma je viac ako 3% z ročných tržieb dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v kalendárnom roku, v ktorom došlo k peňažnému plneniu, a to za obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja potraviny dodávateľa, teda bonusy vyplývajúce z bodu 5. Prílohy č. 1 Špecifikácia spôsobov dodania, splatnosti faktúr, dojednanie pokút a bonusov k Dohode o všeobecných nákupných podmienkach zo dňa 01.09.2013, kde je uvedený množstevný bonus vo výške 9% z obratu spoločnosti TEEKANNE, s.r.o. a z bodu 4.a Prílohy č. 1 časť A Špecifikácia spôsobov dodania, splatnosti faktúr, dojednanie pokút a bonusov k Dohode o všeobecných nákupných podmienkach zo dňa 28.02.2013, kde je uvedený množstevný bonus vo výške 17,7% pri výške obratu spoločnosti TEEKANNE, s.r.o. od 400 Eur do 1.913.999 Eur a množstevný bonus vo výške 18,7% pri výške obratu spoločnosti TEEKANNE, s.r.o. od 1.914.000 Eur, pričom protiprávny stav trval od 28.02.2013 do ukončenia predmetnej zmluvnej dokumentácie, t.j. do 31.12.2013, uplatňovaním neprimeranej podmienky vo svoj prospech podľa § 4 ods. 3 písm. b/ zákona č. 362/2012 Z.z. - peňažné plnenie dodávateľa, ktorého celková suma je viac ako 3% z ročných tržieb dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v kalendárnom roku, v ktorom došlo k peňažnému plneniu, a to za obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja potraviny dodávateľa, teda bonusy vyplývajúce z faktúr opísaných vo výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu (započítané v dňoch 25.10.2013, 30.11.2013 a 17.12.2013) vzťahujúcich sa k Prílohe č. 1 časť A Špecifikácia spôsobov dodania, splatnosti faktúr, dojednanie pokút a bonusov k Dohode o všeobecných nákupných podmienkach zo dňa 28.02.2013, pričom protiprávny stav nastal dňa 25.10.2013 a naďalej trvá, keďže žalobca peňažnými prostriedkami naďalej disponuje. 3. Voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca rozklad, ktorého argumentačným základom boli žalobné dôvody a o ktorom rozhodla ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR napadnutým rozhodnutím tak, že rozklad žalobcu zamietla a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdila. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým jeho častiam vyjadril nižšie. II. Žaloba 4. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za zmätočné, nejasné a nepreskúmateľné a ako nezákonné ho žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 5. Namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nejasné v určení výšky množstevného bonusu. Za zmätočné považoval napadnuté rozhodnutie v časti, kde žalovaný hodnotil získaný majetkový prospech žalobcu, keď tvrdí, že žalobca získal majetkový prospech a na inom mieste tvrdí, že žalobca započítal predmetné faktúry za účelom získania majetkového prospechu. Čiže žalovaný na jednej strane hovorí, že k majetkovému prospechu na strane žalobcu došlo a na druhej strane hovorí, že takýto následok len nastane. Podľa žalobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí používa pojmy „predaj“ a „odber“ zmätočne ako synonymá. Mal za to, že zásadná otázka spočíva v tom, či zákon č. 362/2012 Z.z. je možné vzťahovať aj na oblasť mimo dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Zastával názor, že účelom zákona je obmedzenie zmluvnej voľnosti v tom zmysle, aby došlo k vylúčeniu neprimeraných podmienok z obsahu dodávateľsko-odberateľských zmluvných vzťahov. Z obsahu jednotlivých pojmov vymedzených v § 2 uvedeného zákona podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že ide o dodávateľsko-odberateľské vzťahy a nie o vzťahy, do ktorých vstupuje spotrebiteľ. 6. Žalobca ďalej rozporoval zahrnutie faktúr č. 850062514 a č. 850062772 v celkovej výške 9.589,89 Eur bez DPH, ktorými vyfakturoval spoločnosti TEEKANNE, s.r.o. logistický bonus, do sumy, ktorá nesmie prekročiť 3% ročných tržieb dodávateľa za potraviny dodané odberateľovi. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne subsumoval množstevný bonus pod § 4 ods. 3 písm. b/ zákona č. 362/2012 Z.z. Dôvodil, že so svojimi obchodnými partnermi dohaduje množstevný bonus vopred pre príslušný kalendárny rok. Množstevný bonus je viazaný na dosiahnutie určitej hladiny tržieb, čo pôsobí ako odkladacia podmienka do budúcna. Konkrétne tržby sú v čase dohadovania zmluvných podmienok neisté. Mechanizmus zníženia kúpnej ceny funguje tak, že keď dôjde k dosiahnutiu určitého objemu tržieb, ktorý je vopred dohodnutý, žalobcovi vznikne nárok na zníženie kúpnej ceny za tovar dodaný v určitom období. Nárok na fakturáciu, prípadne nárok na zápočet takto zníženej kúpnej ceny za tovar vznikne až okamihom dosiahnutia konkrétneho objemu tržieb - konkrétnej hladiny tržieb. Z ekonomického hľadiska ide o zníženie kúpnej ceny z objemu tržieb, čo je výhodné pre obe zmluvné strany, keď na strane dodávateľa dochádza k zvýšenému dodaniu tovarov, čo sa premieta vo zvýšenom objeme tržieb. Zvýšený objem tržieb znamená pre žalobcu zníženie kúpnej ceny. Preto zastával názor, že množstevný bonus, definovaný ako spätné zníženie kúpnej ceny za tovar dodaný v sledovanom období v nadväznosti na dosiahnutý objem tržieb za vopred dohodnutých podmienok v zmluve, je dovolený ako možný spôsob zníženia kúpnej ceny v súlade so zákonom č. 362/2012 Z.z. 7. Podľa žalobcu žalovaný bez opory v zákone použil údaj o obrate za účelom určenia výšky tržieb. Tvrdenie žalovaného o prekročení 3% hranice tržieb na základe predložených údajov o obrate považoval za neodôvodnené a nepreukázané. Z tvrdení žalovaného pri hodnotení predmetných správnych deliktov rovnako nie je možné určiť, či došlo k ohrozeniu alebo porušeniu zákona. Žalobca tiež namietal porušenie zákazu retroaktivity právnych noriem, čoho sa mal žalovaný dopustiť tak, že ustanovenia zákona č. 362/2012 Z.z. aplikoval aj na prípady/pohľadávky odberateľa, ktoré vznikli podľa predchádzajúceho právneho predpisu. Konkrétne mal žalovaný podriadiť faktúry č. 850063685 (čiastočne), č. 850060772, č. 850062514, č. 850060771 a č. 850062513, resp. nárok, ktorý bol nimi fakturovaný pod právny režim zákona č. 362/2012 Z.z., pričom nárok nimi fakturovaný vznikol podľa ustanovení predchádzajúceho právneho predpisu. 8. Namietal, že žalovaný neprípustne extenzívne vykladá a rozširuje katalóg neprimeraných podmienok, na základe čoho je konanie žalovaného svojvoľné. S poukazom na znenie § 4 zákona č. 362/2012 Z.z. uviedol, že neprimeranú podmienku nie je možné dohodnúť. Výpočet týchto podmienok je konečný, a preto tento výpočet nie je možné rozširovať nad zákonom stanovený rozsah o ďalšie (nové) skutkové podstaty správnych deliktov. Na tomto mieste žalobca rozporoval tvrdenie žalovaného, že sa pri svojom rozhodovaní opieral o judikatúru všeobecných súdov SR. Zdôraznil, že judikatúra k zákonu č. 362/2012 Z.z. neexistuje, a preto žalovaný z takejto judikatúry vychádzať nemohol. Navyše dôvodil, že ani judikatúrou nemožno rozširovať trestnosť skutkov. Podmienky trestnej zodpovednosti musia byť stanovené zákonom. Je preto vylúčené, aby skutkové podstaty správnych deliktov alebo trestných činov vyplývali z judikatúry. Za neprípustné žalobca rovnako považoval použitie analógie legis v neprospech páchateľa správneho deliktu. 9. Mal za to, že správne nebola stanovená ani výška sankcie. V tejto súvislosti uviedol, že správne delikty spĺňajú definíciu „trestného obvinenia“ podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vzťahujú sa na konanie o nich predpisy trestného práva, a preto bol toho názoru, že pri rozhodovaní o správnych deliktoch je potrebné aplikovať základné zásady trestného práva. Poukázal na výrok a odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového orgánu, z ktorého vyplýva, že žalobca bol sankcionovaný nielen za dohodnutie neprimeraných podmienok upravených v § 4 ods. 2 písm. g/ a ods. 3 písm. b/ zákona č. 362/2012 Z.z., ale rovnako aj za ich uplatňovanie. Zdôraznil, že týmto postupom bola použitá tá istá skutková podstata správneho deliktu na ťarchu žalobcu dvakrát bez toho, aby bol ich vzájomný vzťah odôvodnený a aby bola posúdená závažnosť jednotlivých porušení. V danej veci podľa žalobcu nielenže došlo k rozšíreniu skutkovej podstaty o nové skutky, ale zároveň došlo k uloženiu trestu v rozpore s absorpčnou zásadou, ktorá v úvahe žalovaného úplne absentuje. 10. Záverom žalobca s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR konštatoval, že nejasné a neurčité právne normy nie je možné aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy - účastníka správneho konania, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy. Zastával názor, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nezodpovedá príkazu ústavnej normy obsiahnutej v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Domnieval sa, že žalovaným uplatnená šírka výkladu v oblasti určovania správnych deliktov a ich skutkových podstát zasahuje do zmluvnej voľnosti žalobcu, kedy výklad zákona č. 362/2012 Z.z. zo strany žalovaného nesmie úplne nabúrať kontraktačnú slobodu. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je podľa žalobcu v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, nakoľko sa žalovaný nevysporiadal s vyjadreniami a námietkami žalobcu, ktoré uplatňoval v priebehu celého správneho konania. V neposlednom rade žalobca poukázal aj na porušenie zásady hospodárnosti konania. Uviedol, že k nesprávnosti správnej úvahy dochádza vtedy, ak žalovaný nakladá so správnou úvahou príliš vágne alebo použije nevhodný variant pre vyriešenie situácie, nedostatočne sa vysporiada s námietkami a súčasne nejde o prípad, že preukazovanie skutočností tvrdených žalobcom je nepotrebné, resp. nadbytočné. Výsledkom tohto stavu je právna neistota žalobcu. III. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 19.06.2017, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že nezdôvodnil výšku neoprávnených fakturácií. Poukázal na to, že v rozhodnutí prvostupňového orgánu je uvedený celkový obrat medzi účastníkmi konania, zákonom povolená hranica 3% z ročných tržieb dodávateľa za potraviny dodaného jednotlivému odberateľovi v kalendárnom roku, tiež celková fakturovaná suma za množstevný bonus v roku 2013, ako aj faktúry, ktorými došlo k prekročeniu 3% a rovnako tak celková suma, o ktorú žalobca prekročil zákonom povolenú hranicu. Mal za to, že v rozhodnutí prvostupňového orgánu je jasne a zrozumiteľne zdôvodnené, prečo správny orgán považuje predmetné faktúry za neoprávnene vystavené v plnej výške, pričom pri tomto závere vychádzal z ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 362/2012 Z.z. Dotknuté faktúry za množstevný bonus neboli podľa žalovaného faktúrované v súlade s citovaným zákonom. Uviedol, že v rozhodnutí prvostupňového orgánu je podrobne zdôvodnený výpočet sumy 284.865,79 Eur bez DPH, ktorá predstavovala súčet vystavených faktúr za množstevný bonus v roku 2013, pričom žalobca prekročil zákonom stanovenú hranicu 3% o sumu 242.404,81 Eur bez DPH. Konštatoval, že žalobca z nepochopiteľných dôvodov od neoprávnene vyfaktúrovanej sumy 242.404,81 Eur odpočítal sumu 52.059,89 Eur, čo predstavuje 3% ročných tržieb spoločnosti TEEKANNE, s.r.o. Ďalej uviedol, že žalobca a spoločnosť TEEKANNE, s.r.o. v zmysle bodu 2 Prílohy č. 1 Dohody o všeobecných nákupných podmienkach zo dňa 28.02.2013 naplnili ustanovenie § 4 ods. 5 zákona č. 362/2012 Z.z., a teda vystavením faktúr za logistický bonus žalobca neporušil ustanovenie § 4 ods. 3 písm. a/ uvedeného zákona. Avšak Príloha č. 1 k Dohode o všeobecných nákupných podmienkach zo dňa 01.09.2010 neobsahovala doložku v zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 362/2012 Z.z., a preto faktúry vo výške 9.598,89 Eur bez DPH vystavené podľa tejto dohody spolu s faktúrami za množstevný bonus boli zahnuté do peňažného plnenia podľa § 4 ods. 3 zákona č. 362/2012 Z.z. 12. Dôvodil, že zákonodarca pri ustanovení § 4 ods. 3 zákona č. 362/2012 Z.z. zaviedol slovné spojenie „peňažné plnenie“, z čoho je zrejmé, že mal na mysli reálne získanie peňažného plnenia. Pri faktúrach, pri ktorých došlo k porušeniu § 4 ods. 3 písm. a/ citovaného zákona bolo potrebné presne identifikovať čas protiprávneho konania aj v súvislosti s § 8 ods. 5 zákona č. 362/2012 Z.z. Zdôraznil, že pri faktúrach, pri ktorých došlo k prekročeniu peňažných plnení v zmysle § 4 ods. 3 písm. b/ zákona č. 362/2012 Z.z., teda pri faktúrach za množstevný bonus, bol presne určený okamih, resp. deň porušenia tohto ustanovenia, t.j. deň, kedy boli faktúry žalobcom započítané. Ďalej žalovaný uviedol, že logickým účelom konania žalobcu bolo dosiahnutie majetkového prospechu. Podľa žalovaného je zrejmé, že žalobca nemohol započítať peňažné plnenia za iným účelom, napr. za účelom zlepšenia obchodného mena spoločnosti. S poukazom na § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. mal za to, že majetkový prospech je rovnocenným ekvivalentom peňažného plnenia v zmysle § 4 ods. 3 uvedeného zákona. Predmetné slovné spojenie je všeobecne zaužívané a absencia presného výkladu tohto slovného spojenia v Správnom poriadku, resp. iných všeobecne záväzných právnych predpisoch nevylučuje oprávnenie žalovaného aplikovať toto slovné spojenie v rámci posudzovania neprimeraných podmienok. 13. Konštatoval, že zákonodarca v zákone č. 362/2012 Z.z. definoval subjekty dodávateľa a odberateľa za účelom striktného určenia ich postavenia vo vzájomnom obchodnom vzťahu. Nerieši však predaj či odber tovaru odberateľovi v súvislosti s prechodom vlastníckeho práva. Žalovaný poznamenal, že pri dodaní tovaru, ako aj odbere výrobkov, nastáva prechod vlastníckeho práva úhradou kúpnej ceny. To znamená, že pri dodaní, ako aj pri odbere, musí odberateľ uhradiť kúpnu cenu za dodaný, resp. odobratý tovar. Princíp fungovania obchodných vzťahov je vždy ten istý, keďže vo vzťahu odberateľ - dodávateľ odberateľ odoberá tovar, avšak vo vzťahu odberateľ - konečný spotrebiteľ odberateľ „dodá“ tovar konečnému spotrebiteľovi a príjme platbu za takto dodaný tovar. Žalovaný zastával názor, že v súvislosti s množstvom dodaného tovaru je neopodstatnené poukazovať na podnikateľské riziko pri konečnom predaji tovaru, keďže dodávateľovi za dodaný tovar vždy zaplatí odberateľ bez ohľadu na skutočnosť, či odberateľ konečnému spotrebiteľovi tovar predá alebo nie. Pri konečnom predaji výrobkov spotrebiteľom nesie podnikateľské riziko vždy odberateľ. Zákonodarca mal podľa žalovaného v úmysle presne vymedziť postavenie účastníkov obchodného vzťahu a odlíšiť ich obchodnú činnosť, avšak nekládol dôraz na vymedzenie pojmov „predaj“ a „odber“. Zdôraznil, že pri aplikácii zákona č. 362/2012 Z.z. je potrebné vziať do úvahy nielen text, ale aj jeho účel. 14. Ďalej žalovaný uviedol, že pred zákonom č. 362/2012 Z.z. neexistoval právny predpis upravujúci neprimerané podmienky. Zákon č. 140/2010 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny, bol zrušený s účinnosťou ku dňu 01.08.2011. Mal za to, že bol povinný posudzovať faktúry č. 850062514 a č. 850060772 za logistický bonus v zmysle § 4 ods. 3 písm. a/ zákona č. 362/2012 Z.z., keďže boli vystavené v období január - február 2013, kedy bol tento zákon platný a účinný. Žalovaný v tejto súvislosti poznamenal, že v období od 01.01.2013 do 28.12.2013 boli účastníci obchodného vzťahu povinní zosúladiť existujúce zmluvy, na základe ktorých sa umiestňuje potravina na trh a zároveň boli povinní upustiť od uplatňovania neprimeraných podmienok. Keďže uvedenými faktúrami fakturovaná suma neprekročila hranicu 3% z ročných tržieb dodávateľa, tieto faktúry boli vyhodnotené ako faktúry vystavené v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 362/2012 Z.z. Zdôraznil, že v danom prípade nedošlo k porušeniu zákazu retroaktivity právnych noriem. 15. Poukázal na to, že zákon č. 362/2012 Z.z. nadobudol platnosť dňa 26.10.2012 a účinnosť dňa 01.01.2013, a preto žalobca aj spoločnosť TEEKANNE, s.r.o. mali vedomosť o tom, že faktúry vystavené odo dňa 01.01.2013 budú posudzované ako peňažné plnenie v zmysle § 4 ods. 3 písm. a/ uvedeného zákona. Faktúry č. 850060772 a č. 850062514 boli vystavené počas platnosti a účinnosti zákona č. 362/2012 Z.z., teda v období, kedy boli obidvaja povinní dodržiavať ustanovenia tohto zákona. Keďže tieto faktúry boli vystavené podľa Prílohy č. 1 k Dohode o všeobecných nákupných podmienkach z 01.09.2010 a táto dohoda neobsahovala vyhlásenie o nemožnosti dodať potraviny v dohodnutom objeme na dohodnuté miesto, žalovaný zahrnul predmetné faktúry za logistický bonus do peňažného plnenia v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 362/2012 Z.z. Ďalej žalovaný dôvodil, že zákonodarca pod pojmom „bonusy“ rozumel všetky druhy bonusov, t.j. aj množstevný bonus. Mal za to, že ak by zákonodarca nemal v úmysle zahrnúť pod pojem „bonusy“ všetky druhy bonusov, explicitne by vymedzil tie, ktoré majú byť zákonom č. 362/2012 Z.z. sankcionované. Preto žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že na mnnožstevný bonus sa nevzťahuje ustanovenie § 4 ods. 3 citovaného zákona. Žalovaný poznamenal, že v Prílohe č. 1 k Dohode o všeobecných nákupných podmienkach z 01.09.2010 je uvedený množstevný bonus vo výške 9% z obratu žalobcu. Rovnako v Prílohe č. 1 časť A Špecifikácia spôsobov dodania, splatnosti faktúr, dojednanie pokút a bonusov k Dohode o všeobecných nákupných podmienkach z 28.02.2013 je uvedený množstevný bonus vo výške 17,7% pri výške obratu žalobcu. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že účastníci obchodného vzťahu sa pri uzavretí predmetných príloh dohodli na výške množstevného bonusu viazaného na obrat dodávateľa. 16. Žalovaný sa nestotožňoval s tvrdením žalobcu, že v danom prípade ide o závažné porušenie princípu právnej istoty. Mal za to, že porušenie princípu právnej istoty by prichádzalo do úvahy len vtedy, ak by sa jednalo o právne záväzný dokument, pričom stanovisko žalovaného týkajúce sa množstevného bonusu takýmto dokumentom nie je. Zdôraznil, že ním vydané stanovisko nemožno generalizovať na všetky obchodnoprávne vzťahy, v ktorých sa uplatňuje množstevný bonus podľa § 4 ods. 3 písm. b/ zákona č. 362/2012 Z.z. Poukázal na to, že predmetné faktúry za logistický a množstevný bonus posudzoval v zmysle § 4 ods. 3 písm. a/ a b/ citovaného zákona, keďže boli vystavené v období platnosti a účinnosti tohto zákona. Mal za to, že v správnom konaní boli riadne uplatnené zásady trestného konania, keďže v napadnutom rozhodnutí bolo zrozumiteľne zdôvodnené, prečo sa za správny delikt považuje nielen dohodnutie, ale aj uplatňovanie neprimeraných podmienok. Rovnako bolo v rozhodnutí prvostupňového orgánu uvedené, že uplatňovanie neprimeranej podmienky podľa § 4 ods. 3 písm. b/ zákona č. 362/2012 Z.z. - započítanie množstevného bonusu v celkovej výške 242.404,81 Eur, predstavovalo najzávažnejšie porušenie žalobcu v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou TEEKANNE, s.r.o. v porovnaní s inými správnymi deliktami, ktoré boli predmetom správneho konania a táto skutočnosť bola zohľadnená pri určení výšky pokuty. IV. Posúdenie veci 17. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 18. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 21. Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 362/2012 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie peňažným plnením platba poskytnutá dodávateľom alebo odberateľom súvisiaca s dodaním potraviny vrátane platby na obchodné aktivity odberateľa potraviny, najmä zľavy, dary, bonusy, rabaty, skontá. 22. Podľa § 2 písm. f/ zákona č. 362/2012 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie obchodnou aktivitou súbor obchodných činností účastníka obchodného vzťahu zameraných na dosiahnutie zisku pri umiestňovaní potravín na trh, za ktorú sa považuje aj reklamná akcia a letáková akcia, vrátane tlače a distribúcie, marketingová aktivita na podporu ďalšieho predaja potraviny, rozhlasová produkcia v prevádzkarni. 23. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. dohodnúť neprimeranú podmienku medzi odberateľom a dodávateľom sa zakazuje. 24. Podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 362/2012 Z.z. neprimeranou podmienkou je peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie účastníka obchodného vzťahu za vyšší ako plánovaný predaj potraviny dodávateľa, ako predpokladal odberateľ, so spätnou platnosťou. 25. Podľa § 4 ods. 3 písm. b/ zákona č. 362/2012 Z.z. neprimeranou podmienkou je aj peňažné plnenie dodávateľa, ktorého celková suma je viac ako 3 % z ročných tržieb dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v kalendárnom roku, v ktorom došlo k peňažnému plneniu, a to za obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja potraviny dodávateľa, najmä dary, bonusy, rabaty a skontá. 26. Podľa § 4 ods. 4 písm. y/ zákona č. 362/2012 Z.z. za neprimeranú podmienku sa považuje aj získanie alebo snaha o získanie akéhokoľvek prospechu alebo platby od dodávateľa, ktorá nezodpovedá žiadnej skutočne poskytnutej obchodnej službe alebo je zjavne neprimeraná vo vzťahu k hodnote poskytnutej služby. 27. Podľa § 4 ods. 4 písm. w/ zákona č. 362/2012 Z.z. za neprimeranú podmienku sa považuje aj uplatňovanie neprimerane výhodných obchodných podmienok alebo uplatňovanie diskriminačných obchodných podmienok vo vzťahu k jednotlivým dodávateľom pri rovnakom plnení. 28. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 362/2012 Z.z. peňažné plnenie za využitie distribúcie odberateľa sa nepovažuje za neprimeranú podmienku, ak dodávateľ nemá možnosť dodať odberateľovi potravinu v dohodnutom objeme a na dohodnuté miesto. 29. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú podmienku uvedenú v § 4 ods. 2 až 4. 30. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. ministerstvo uloží pokutu za správny delikt od 1.000 Eur do 300.000 Eur. 31. Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 362/2012 Z.z. pri uložení pokuty ministerstvo prihliada na závažnosť protiprávneho konania, jeho následky a čas trvania. 32. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 33. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 34. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 20. Podľa § 1 zákona č. 362/2012 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2012/362/> tento zákon upravuje vymedzenie neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch (ďalej len "neprimeraná podmienka"), ktorých predmetom je potravina1) alebo služba spojená s predajom potraviny, kontrolu neprimeraných podmienok, konanie vo veciach neprimeraných podmienok 35. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že osobitná komisia sa s námietkami žalobcu nestotožňuje. Ohľadom námietok uvedených v rozklade odkázal na prvostupňové rozhodnutie a na právnu argumentáciu uvedenú v odôvodneniach predchádajúcich rozhodnutí o rozklade. Nesúhlasil, že prvostupňové rozhodnutie je zmätočné a nepreskúmateľné, uviedol, že nezrozumiteľnosť si nemožno zamieňať s odmietnutím argumentov účastníka. Uviedol, že aj keď žalobca poukazuje na nekonzistentnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a argumenty za právne sporné a napriek tomu, že sa k týmto tvrdeniam pripojila aj spoločnosť TEEKANNE, s.r.o., osobitná komisia sa s nimi nestotožnila. Žalovaný len uviedol, že závery prezentované prvostupňovým správnym orgánom v danej veci zodpovedajú zásadám logického myslenia a správneho uváženia a sú v súlade s hmotným právom. Súd konštatuje, že takéto odôvodnenie rozhodnutia žalovaným nie je v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalobca v rozsiahlom rozklade (ktorých obsah sa zhoduje so žalobnými námietkami) namietal závažné skutočnosti, na ktoré žalovaný nedal v napadnutom rozhodnutí odpoveď. Z uvedeného dôvodu je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a ako také napĺňa dôvody na jeho zrušenie podľa §191 ods.1 písm d/ SSP. 36. Napriek uvedeným pochybeniam žalovaného, ktoré vedú k zrušeniu rozhodnutia žalovaného, správny súd považuje za potrebné sa vyjadriť ku skutkovej podstate správneho deliktu podľa § 4 ods. 4 písm. y/ zákona č. 362/2012 Z. z., v zmysle ktorého za neprimeranú podmienku sa považuje aj získanie alebo snaha o získanie akéhokoľvek prospechu alebo platby od dodávateľa, ktorá nezodpovedá žiadnej skutočne poskytnutej obchodnej službe alebo je zjavne neprimeraná vo vzťahu k hodnote poskytnutej služby ako aj ku skutkovej podstate správneho deliktu podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 362/2012 Z. z.. 37. Námietke žalobcu ohľadom žalovaným neprípustne extenzívne vykladaným a rozširovaným katalógom neprimeraných podmienok, (poukazom na znenie § 4 zákona č. 362/2012 Z.z. neprimeranú podmienku nie je možné dohodnúť) súd prisvedčil. Žalovaný sa nevysporiadal so skutočnosťou, či dohodnutý množstevný bonus predstavuje peňažné plnenie podľa citovaného ustanovenia zákona č. 362/2012 Z. z. Právna úprava poskytuje účastníkom obchodných dohôd značnú dispozičnú voľnosť z hľadiska práv a povinností z nej vyplývajúcich (§ 544 a nasl. OZ v spojení s § 1 ods. 2 ObZ). Subjekty podnikateľských obchodných vzťahov, ktorých predmety sú potraviny sú predovšetkým podnikatelia. Popri tom, že určité ich obchodné vzťahy podliehajú obmedzeniam, ktoré sú vymedzené v zákone č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných obchodných podmienkach..., stále zostávajú podnikateľmi. Jedným z predpokladov úspechu na trhu, je vzájomná spolupráca medzi podnikateľskými subjektmi, dobrý vzťah ku klientom ako aj k zamestnancom. Budovanie postavenia a dobrých vzťahov napomáhajú propagácie vlastných výrobkov a služieb, ako aj poskytovanie darov. Taktiež významnú úlohu v dodávateľsko- odberateľských vzťahoch zohráva poskytovanie rôznych obchodných zliav z cien predávaných tovarov alebo poskytovaných služieb. Pri obchodovaní v úrovni Business-to-Business sa zasa najčastejšie využívajú skontá a bonusy. Skonto je zrážka z ceny už pri platbe, ide o spôsob, ako podporiť včasnú úhradu od odberateľa. Odberateľ takto získava zľavu, keď zaplatí hneď v hotovosti alebo ešte pred dohodnutou lehotou. Bonus sa poskytuje na základe uzatvorenej zmluvy medzi odberateľom a dodávateľom, zväčša pri pravidelnom väčšom množstve odobraného produktu alebo pri prekročení určitej hodnoty fakturácie pri konkrétnej dodávke. Medzi rôzne zľavy patria aj zľavy poskytované pred vznikom daňovej povinnosti, ktoré sa najčastejšie poskytujú v ako množstevné zľavy. Množstevná zľava sa používa spravidla pri odobratí určitého vopred určeného množstva tovaru. Dohodnutá množstevná zľava by musela naplniť skutkovú podstatu neprimeranej podmienky vymedzenej v §4 zákona č. 362/2012 Z. z.. 38. K samotnému deliktu, keď správny orgán uložil žalobcovi pokutu podľa § 8 ods. 1 ZoNP za dohodnutie neprimeranej podmienky medzi odberateľom a dodávateľom v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/, zmysle § 4 ods. 4 písm. y/ a ods. 3 písm. b/ zákona č. 362/2012 Z.z., správny súd uvádza, že legislatíva Slovenskej republiky pojem správny delikt presne nedefinuje, napriek tomu tento pojem používa. To, že správny delikt nemá legálnu definíciu, je dané mimoriadnou rôznorodosťou a rozsahom právnych povinností, plnenie ktorých sa vynucuje sankciou za správny delikt. Z uvedeného vyplýva, že ide o početnú skupinu činov, ktoré majú spoločné znaky protiprávneho konania, ktorého znaky sú uvedené v zákone. Avšak pri posúdení a hodnotení deliktu, vždy treba vychádzať zo všeobecných znakov správneho deliktu v prípade právnických osôb a to: konanie, protiprávnosť, sankcionovateľnosť, zodpovedná osoba, ustanovenie znakov deliktu priamo zákonom. Konanie môže byť komisívne (aktívne konanie) alebo omisívne (opomenutie konania). Omisívnym konaním je konanie, ak zodpovedná osoba mala zákonom ustanovenú povinnosť konať za podmienok ustanovených zákonom. Protiprávne konanie je také konanie, ktoré je v rozpore s právom alebo s právnym úkonom vykonaným na jeho základe. Tresty, resp. sankcie v správnom práve plnia represívnu funkciu a zároveň funkciu individuálnej a generálnej prevencie. Orgán verejnej správy je povinný prejednať zásadne každý správny delikt, o ktorom sa dozvie (princíp legality). Zodpovednou osobou správneho deliktu môže byť fyzická alebo právnická osoba. Podmienkou je deliktuálna spôsobilosť. Deliktuálna spôsobilosť je spôsobilosť protiprávne konať a niesť za to právne následky. Pri právnickej osobe sa deliktuálna spôsobilosť spája s jej vznikom a existenciou. Vymedzenie skutkovej podstaty správneho deliktu s uložením príslušnej sankcie, je ex lege predmetom úpravy § 8 ZoNP, v zmysle ktorého podľa § 8 ods.1 ZoNP, správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú podmienku uvedenú v § 4 ods. 2 až 4. Z uvedeného vyplýva, že jedným z obligatórnych znakov správneho deliktu, na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle § 8 ods. 1 ZoNP v spojení s § 4 ods. 2 písm. g/, § 4 ods. 4 písm. y/ a ods. 3 písm. b/ zákona, sa explicitne vyžaduje dohoda vo svoj prospech t.j. konsenzus strán zúčastnených na obchodnom vzťahu o neprimeraných podmienkach. Zákonodarca tak presne, jasne, určito a zrozumiteľne definoval skutkovú podstatu správneho deliktu v § 8 ods. 1 ZoNP, ktorá explicitne spočíva v konaní účastníka obchodného vzťahu, ktorý v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú obchodnú podmienku v zmysle ZoNP. 39. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva zistenie, že by existovala dohoda medzi žalobcom a firmou TEEKANE, s.r.o. o neprimeranej podmienke vymedzenej v § 4 ZoNP, ktorá by bola v prospech jedného z účastníkov obchodného vzťahu. V danom prípade ohľadom dohodnutia si neprimeranej podmienky vo svoj prospech podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) ZoNP - peňažné plnenie za vyšší ako plánovaný predaj potraviny dodávateľa, ako predpokladal odberateľ, so spätnou platnosťou vyplývajúcej z článku I. bod 2 v Dodatku odbernom bonuse zo dňa 01. 05. 2013 (množstevný bonus), predstavuje dohodu dvoch subjektov obchodného vzťahu. Z administratívneho spisu, ako aj z vyjadrení žalobcu a spoločnosti TEEKANE, s.r.o. vyplýva, že množstevný bonus je viazaný na dosiahnutie určitých hladín tržieb. Dosiahnutie určitých hladín tržieb pôsobí ako odkladacia podmienka, ktorá pôsobí do budúcna. Konkrétne tržby sú v čase dohadovania zmluvných podmienok neisté. Mechanizmus zníženia kúpnej ceny funguje tak, že keď dôjde k dosiahnutiu určitého objemu tržieb ( ktorý je vopred dohodnutý) žalobcovi vznikne nárok na zníženie kúpnej ceny za tovar dodaný v určitom období. Nárok na fakturáciu, prípade nárok na zápočet z takto zníženej kúpnej ceny za tovar vznikne až okamihom dosiahnutia konkrétneho objemu tržieb - konkrétnej hladiny tržieb. Z ekonomického hľadiska ide o zníženie kúpnej ceny z objemu tržieb, výhodný pre obe zmluvné strany, keď na strane dodávateľa a dochádza k zvýšenému dodaniu tovarov, čo sa premieta vo zvýšenom objeme tržieb. Zvýšený objem tržieb znamená pre žalobcu zníženie kúpnej ceny. Nastáva situácia, ktorá tak podľa vyjadrenia žalobcu, ako aj vyjadrenia TEEKANE, s.r.o. predstavuje obojstranne výhodnú obchodnú spoluprácu. Ak mal žalovaný a prvostupňový správny orgán za to, že takéto konanie, respektíve dojednanie takejto podmienky možno subsumovať pod ustanovenie § 4 ZoNP musel by poskytnúť vo svojom rozhodnutí správnu úvahu preukazujúcu nedovolenosť takéhoto konania jeho relevanciu v zmysle zákona ZoNP. Účelom zákona o neprimeraných v podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny je prioritne ochrana malých a menších dodávateľov veľkých obchodných reťazcov. Žalovaný je potom povinný skúmať skutočný obsah dojednaných podmienok, ak nie je automaticky konštatovať porušenie zákona. Vo vzťahu k údajnému správnemu deliktu podľa §4 ods. 4 písm. y/, teda získanie alebo snaha o získanie akéhokoľvek prospechu alebo platby od dodávateľa, ktorá nezodpovedá žiadnej skutočne poskytnutej obchodnej službe alebo je zjavne neprimeraná vo vzťahu k hodnote poskytnutej služby, absentuje v napadnutom rozhodnutí správna úvaha o tom, či skutočne množstevný bonus (zľava) predstavuje prospech, ktorý nezodpovedá žiadnej skutočne poskytnutej obchodnej službe alebo je zjavne neprimeraný vo vzťahu k hodnote poskytnutej služby. 40. V tejto časti správny súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5S/243/2017 zo dňa 18.06.2019, v zmysle ktorého, „ ... v správnom konaní je z pohľadu uplatňovania princípov právneho štátu nutné rešpektovať základné princípy správneho trestania. Článok 49 Ústavy SR je ústavným princípom hmotnoprávneho charakteru, ktorý ustanovuje, že iba zákon, teda zákonodarca, môže definovať trestné činy a tresty za ich spáchanie (nullum crimen, nulla poena sine lege), a ktorý zároveň vylučuje extenzívny výklad trestného zákona alebo použitie analógie v neprospech obvineného. Rovnaký ústavný princíp je potrebné aplikovať i v správnom trestaní, vzhľadom na to je neprípustné, aby pri posudzovaní deliktuálnej zodpovednosti žalobcu, a teda i v rámci postupu správneho orgánu pri správnom trestaní, bol uplatňovaný extenzívny výklad vo vzťahu ku skutkovej podstate správneho deliktu. Obdobne ako je vylúčené, aby orgány činné v trestnom konaní alebo všeobecný súd výkladovým postupom rozširovali znaky skutkovej podstaty trestného činu o konania, ktoré neboli explicitne zákonodarcom vymedzené v rámci dikcie zákonného ustanovenia upravujúceho skutkovú podstatu trestného činu, je tak isto vylúčené, aby akýkoľvek správny orgán vlastným extenzívnym výkladovým postupom rozširoval znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, a tým aj podmienky deliktuálnej zodpovednosti v rámci správneho trestania. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak možno ustáliť, že niet správneho deliktu ako i sankčného postihu za správny delikt bez toho, aby to zákon výslovne ustanovil, pričom správne orgány sú oprávnené postupovať v rámci svojej pôsobnosti len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Odporúčanie výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách uviedol, „deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje.“ Vzhľadom na uvedené správny súd uzatvára, že s poukazom na zákonné vymedzenie skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle § 8 ods. 1 v spojení s, § 4 ods. 4 písm. y/ a § 4 ods. 4 písm. g/ a § 4 ods. 3 písm. b) ZoNP, sankcionovať možno výlučne len také konanie účastníka obchodného vzťahu, ktorý dohodne vo svoj prospech neprimeranú obchodnú podmienku vymedzenú v § 4 ods. 4 písm. y/ a § 4 ods. 4 písm. g/ a § 4 ods. 3 písm. b) ZoNP . 41. S uvedeným súvisí aj námietka žalobcu uvedená v bode 8 odôvodnenia tohto rozsudku. Napadnutými rozhodnutiami orgány verejnej správy sankcionovali žalobcu nielen za dohodnutie neprimeraných podmienok, ale aj za ich uplatnenie. Uvedený postup nemá oporu v zákone a platí argumentácia uvedená v predchádzajúcom odseku. 42. Vzhľadom na uvedené nedostatky v napadnutom rozhodnutí žalovaného, keď nie je odôvodnená postihnuteľnosť skutkov, ktoré žalovaný dáva žalobcovi za vinu, sa súd potom už nezaoberal námietkou žalobcu ohľadom určenia výšky pokuty. 43. Súd ďalej uvádza, že osobitná (rozkladová) komisia má len poradnú funkciu a nie je kompetentná o rozklade rozhodnúť, môže predkladať len stanoviská k rozkladu, ktoré minister môže ale aj nemusí akceptovať. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ďalší formálny nedostatok žalobou napadnutého rozhodnutia, keď v odôvodňovaní druhostupňového rozhodnutia sa uvádza výlučne právny názor osobitnej (rozkladovej) komisie, ktorá však má len poradnú funkciu, no názor ministra ako kompetentného a funkčné príslušného orgánu podľa § 61 ods. 2 SP prakticky absentuje. Tento nedostatok spôsobuje nezrozumiteľnosť rozhodnutia v tom smere, či svoj právny názor prezentuje minister alebo osobitná (rozkladová) komisia ako orgán rozhodujúci o rozklade. 44. Správny súd po vyhodnotení priebehu administratívneho konania uvádza, že žalobou napadnuté rozhodnutie ministra vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v časti uloženej pokuty je rozhodnutie nepreskúmateľné a je nezákonné, čo je dôvodom na jeho zrušenie, podľa § 191 ods. 1 písm. c/, písm. d/ SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaný v novom konaní bude postupovať v súdom naznačenom smere. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je žalovaný v ďalšom konaní viazaný. 45. K rozkladovej námietke zákazu retroaktivity právnych noriem, čoho sa mal žalovaný dopustiť tak, že ustanovenia zákona č. 362/2012 Z.z. aplikoval aj na prípady/pohľadávky odberateľa, ktoré vznikli podľa predchádzajúceho právneho predpisu, žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol žiadne odôvodnenie. Tejto námietke súd prisvedčil. Konkrétne išlo o faktúry č. 850063685 (čiastočne), č. 850060772, č. 850062514, č. 850060771 a č. 850062513, resp. nárok, ktorý bol nimi fakturovaný pod právny režim zákona č. 362/2012 Z.z.. Pričom nárok nimi fakturovaný vznikol podľa žalobcu podľa ustanovení predchádzajúceho právneho predpisu. Aj keď neskoršia právna norma má vplyv na právne vzťahy založené v minulosti, tento vplyv sa však uskutočňuje až od účinnosti neskoršej normy. Všeobecne platí, že plnenie právnej povinnosti sa uskutočňuje na základe práva platného v čase plnenia danej právnej povinnosti. Vzhľadom na uvedené, nie je súladné so ZoNP účinným od 01.01.2013, vzťahy dojednané pred účinnosťou ZoNP, t.j. do 31.12.2012, posudzovať a na ne aplikovať ZoNP účinným od 01.01.2013. Takýmto konaním by zo strany žalovaného došlo k neprípustnej nepravej retroaktivite, nakoľko nový právny predpis nezasahuje do minulosti, v dôsledku čoho práva a povinnosti, ktoré subjekty nadobudli na základe konkrétnych právnych skutočností, zostávajú zachované, pričom k ich zmene môže dôjsť až novou zmluvou/dohodou zmluvných strán v zmysle novej právnej úpravy. K otázke nepravej retroaktivity sa vyjadril Ústavný súd SR v náleze PL.ÚS 38/99 s tým, že ide o stav „ ... v ktorom nová právna úprava nevytvára žiadne právne účinky smerujúce pred deň nadobudnutia účinnosti, avšak kvalifikuje tie právne úkony, ku ktorým došlo ešte pred nadobudnutím jej účinnosti, v dôsledku čoho môže dôjsť k zmene alebo zrušeniu tých právnych úkonov, ktoré boli predtým späté s ich uzavretím.“ Aj keď nepravá retroaktivita nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej úpravy (NS SR sp.zn. 4Cdo 98/201 z 29.06.2010), čo v danom prípade je vymedzené v § 10 ZoNP účinného od 01.01.2013, avšak s tým, že dodávateľ a odberateľ sú povinní dať zmluvu uzavretú pred 01.01.2013 do súladu so zákonom, nemožno situáciu v predmetnej veci, na vzťahy vzniknuté pred 01.01.2013, aplikovať ZoNP účinným od 01.01.2013. K otázke retroaktivity správny súd dáva do pozornosti i nález Ústavného súdu SR PL.ÚS 16/95 z 24.05.1995, v zmysle ktorého „ ... k definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv občanov a právnej istoty.“ 46. Námietky žalobcu ktorá sa týkala použitia obratu na určenie výšky tržieb, v snahe určiť 3% hranicu tržieb súd prisvedčil. Bolo nutné prisvedčiť žalobcovi, že zatiaľ čo zákon na určenie, či ide o neprimeranú podmienku používa ako kritérium výšku ročných tržieb dodávateľa, z ktorej sa následne vypočítava povolená suma zodpovedajúca 3% týchto tržieb, žalovaný vo svojom rozhodnutí pracuje s pojmom obrat medzi dodávateľom a odberateľom teda medzi žalobcom a spoločnosťou TEEKANE, s.r.o., pričom výška obratu medzi nimi bola aj údajom ktorý žalobca správnym orgánom predkladal na základe dožiadaní v priebehu kontroly. Ako zmätočné sa javí v napadnutom rozhodnutí používanie termínov obrat a následne v inej časti napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatuje, že došlo k prekročeniu 3% hranice tržieb. 47. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako nezákonné zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a písm. e/ a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu bude postupovať v naznačenom smere. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude postupovať v naznačenom smere, svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, vysporiadať sa s námietkami žalobcu uvedenými v rozklade, hlavne poskytnúť relevantnú správnu úvahu vo vzťahu k aplikácii zákona č. č. 362/2012 Z.z. na konanie žalobcu a tiež posúdiť aplikáciu neprípustnej retroaktivity. 48. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 49. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP, § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).