Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/56/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200418 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200418.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Z.. H. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. S. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpený advokátkou JUDr. Jana Sivoková, so sídlom Partizánska cesta 1465, Hriňová, zapísaná v SAK číslo reg. 3101, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava, za účasti pribratého účastníka konania: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. PV 301/00084/2012/R, č.z. 91856/2013 zo dňa 02.10.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Krajský súd v Bratislave žalovanému a ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov. 1. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín, ako správny orgán podľa § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „SP“) a podľa § 18 ods. 1 písm. a) bod 3 v spojení s § 77a zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z.z.“) a podľa § 46 SP, vydal platobný výmer č. PV 301/00084/2012 zo dňa 31.10.2012, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť zdravotnej poisťovni Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35937874 (ďalej len „zdravotná poisťovňa“) nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2011 v sume 224,04 EUR v zmysle § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z.z. a náhradu trov konania v zmysle § 31 ods. 2 SP v sume 5,- EUR do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto platobného výmeru. 2. O odvolaní žalobcu rozhodla Predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorá rozhodnutím č. PV 301/00084/2012/R, č.z. 91856/2013 zo dňa 02.10.2013, odvolanie žalobcu zamietla a platobný výmer č. PV 301/00084/2012 zo dňa 31.10.2012, podľa § 59 ods. 2 SP potvrdila. II. Žaloba. 3. Včas podanou žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.12.2013, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti obidvoch rozhodnutí, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko boli vydané v rozpore so zákonom, nakoľko obidve rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci s prihliadnutím na skutkový stav veci a žalobca bol týmito rozhodnutiami ukrátený na svojich právach. 4. Žalobca zastáva názor, že správny organ neprihliadol na dôvody uvádzané žalobcom v priebehu konania - námietky proti výkazu nedoplatkov zo dňa 01.10.2012, vyjadrenia k stanovisku zdravotnej poisťovne VšZP, pobočka Zvolen zo dňa 19.12.2012, odvolanie zo dňa 13.11.2012 proti platobnému výmeru č. PV 301/00084/2012, s ktorými sa správny organ nevysporiadal vecne, s prihliadnutím na zmeny príslušnej legislatívy upravujúcej povinnosti žalobcu z hľadiska zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov ako aj zákona č.580/2004 Z.z. v nadväznosti na skutkový stav veci. 5. K nepeňažnému vkladu spoločníka, od ktorého správny orgán odvodzuje povinnosť žalobcu odviesť na verejné zdravotné poistenie nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2011 v sume 224,04 EUR a trovy konania v sume 5,- EUR v zmysle platobného výmeru č. PV 301/00084/2012 zo dňa 31.10.2012, došlo na základe uznesenia Valného zhromaždenia spoločnosti KOPS spol. s r.o. zo dňa 10.12.2010. Ustanovenie § 8 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení účinnom od 01.01.2010, umožnilo vkladateľovi nepeňažného vkladu rozhodnúť, či zahrnie do základu dane rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu alebo až do jeho úplného zahrnutia postupne, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu. Na základe uvedenej právnej úpravy sa žalobca rozhodol pre postupné zahrnutie do základu dane rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku, počnúc rokom 2010. 6. Podľa názoru žalobcu, právna úprava, na základe ktorej správny orgán odvodil povinnosť žalobcu uhradiť poistné na verejné zdravotné poistenie aj z príjmu podľa § 10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z.z., t.j. z rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku („ostatné príjmy“) v zmysle § 8 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu, nadobudla účinnosť odo dňa 01.01.2011 (zák. č. 499/2010 Z.z.), teda o rok neskôr, ako došlo ku skutočnosti, od ktorej konajúci orgán odvodzuje povinnosť žalobcu ako aj rozhodnutia žalobcu o spôsobe zahrnutia uvedeného rozdielu do základu dane. 7. Na uvedenú skutočnosť žalobca poukazoval v svojich stanoviskách v priebehu konania, keď uvádzal, že v posudzovanom prípade ide len o zdaniteľný príjem podľa § 8 ods. 2 zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu a nedochádza v tomto zdaňovacom období k dosahovaniu príjmu, a tiež poukazoval na retroaktivitu zákona, nakoľko ide o úpravu právnych vzťahov, ktoré vznikli v minulosti. S uvedenými dôvodmi žalobcu, najmä v časti ustanovenia § 10b zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, platný od 01.01.2011 (zákon č. 499/2010 Z.z.) v náväznosti na právo žalobcu vyplývajúce z ustanovenia § 8 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu, s prihliadnutím na právnu úpravu zdravotného poistenia platnú do 31.12.2010 a po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy § 10b zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení platnej od 01.01.2011, už toto rozhodnutie nemohol zmeniť. Práve v postupe žalovaného aplikáciou § 10b zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, v znení platnom od 01.01.2011, vidí žalobca retroaktivitu zákona s ktorou sa správny orgán v svojom rozhodnutí nevysporiadal. 8. Žalobca poukázal na prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2011 v § 36 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje, že povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie sa vzťahuje na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo po účinnosti tohto zákona a to vzhľadom na to, že aj táto povinnosť bola stanovená právnou úpravou účinnou od 01.01.2011 (zák. č. 499/2010 Z.z.). 9. Žalobca je toho názoru, keďže prvá časť zdaniteľného rozdielu zahrnutá do základu dane za rok 2010 nezakladala nárok na odvod poistného v zmysle predpisov platných do 31.12.2010, že uvedené sa vzťahuje aj na ostatné časti toho istého zdaniteľného rozdielu zahrnuté v nasledujúcich rokoch, inak by išlo o retroaktivitu zákona. III. Vyjadrenie žalovaného. 10. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne, podaním zo dňa 09.01.2014, doručeným súdu dňa 15.01.2014 s tým, že všetky skutočnosti uvedené v žalobe, ktoré v svojom podaní uviedol, namieta a pridržiava sa svojho druhostupňového rozhodnutia pod č. PV 301/00084/2012/R zo dňa 02.10.2012. 11. Žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán aj predsedníčka úradu ako druhostupňový správny orgán postupovali v súlade so správnym poriadkom. Druhostupňový správny orgán sa v rozhodnutí vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia na str. 3/4 a 4/4 žalobcovi vysvetlil, v spojení s vyjadrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 21.08.2013 skutočnosti, na základe ktorých je povinný zaplatiť nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za rok 2011. Žalobcovi bol vypočítaný nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za rok 2011 ako príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z.z., nakoľko rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou nepeňažného vkladu je považovaný za dosiahnutie príjmu. Pre účely priznania dani z príjmov ide o iný príjem (§ 8 zákona č. 595/2003 Z.z.), ktorý podlieha dani z príjmu podľa zákona č. 595/2003 Z.z. a nie je príjmom podľa § 5 až § 7 zákona č. 595/2003 Z.z., preto podlieha aj odvodom na zdravotné poistenie. 12. Námietku retroaktivity považuje žalovaný za neopodstatnenú, nakoľko do ročného zúčtovania poistného vstupujú príjmy zdaňované aj podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (o.i. aj rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou nepeňažného vkladu) a vychádza sa z údajov z daňového priznania za príslušný kalendárny rok, v tomto prípade za rok 2011. 13. V závere žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku, má všetky náležitosti ako ich stanovuje § 46 a § 47 správneho poriadku, preto rozhodnutie pod č. PV 301/00084/2012/R zo dňa 02.10.2013 je po právnej, skutkovej a formálnej stránke správne, bolo vydané v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Vzhľadom na uvedené žalobu navrhol zamietnuť. IV. Replika žalobcu. 14. Žalobca v replike z 23.09.2019, doručenej súdu elektronicky dňa 24.09.2019, poukázal na skutočnosť, že nepeňažný vklad bol uskutočnený v roku 2010 (Vyhlásením o prevzatí záväzku dňa 10.12.2010) a nie v roku 2011. Z uvedeného potom vyplýva, že rozhodujúcim obdobím, kedy došlo k dosiahnutiu príjmu ako takého je rok 2010 a v tomto období nešlo o príjem na účely zákona č. 580/2004 Z.z.. Skutočnosť, že žalobca si zvolil postupné zahrnutie tohto príjmu do základu dane znamená, že k skutočnému dosiahnutiu príjmu došlo jednorázovo v roku 2010 (k navýšeniu základného imania spoločnosti KOPS, s.r.o. ako aj k navýšeniu vkladu spoločníka došlo jednorázovo a nie postupne; o čom svedčí zápis údajov spoločnosti v obchodnom registri), teda v čase, kedy tento príjem nepodliehal povinnosti zaplatiť z tohto príjmu zdravotné odvody. Podľa žalobcu, všetky práva a povinnosti týkajúce sa splatenia nepeňažného vkladu sa musia posudzovať podľa príslušných predpisov platných a účinných v čase splatenia nepeňažného vkladu, teda aj odvody poistného na verejné zdravotné poistenie. Žalobca trvá na svojom názore, že mu nevznikla povinnosť platiť z predmetného príjmu poistné na verejné zdravotné poistenie, pretože k dosiahnutiu príjmu došlo pred účinnosťou novely zákona č. 580/2004 Z.z., t.j. zákonom č. 499/2010 Z.z.. V. Vyjadrenie pribratého účastníka. 15. Pribratý účastník Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. sa vyjadril k žalobe podaním z 23.09.2019, doručeným súdu dňa 26.09.2019 s tým, že dňa 13.08.2012 vykonal u žalobcu ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2011 v súlade s §19 zákona č. 580/2004 Z.z., výsledkom ktorého bol nedoplatok v celkovej sume 224,04 EUR. 16. Pribratý účastník citoval príslušné ustanovenia zákona č. 580/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2011 a to §10b ods. 1 písm. d) a §13 ods. 7. Podľa názoru pribratého účastníka, v zmysle uvedených zákonných ustanovení, má žalobca povinnosť odvádzať poistné aj z príjmov zdaňovaných podľa §8 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z.z.“) a medzi tieto príjmy patrí aj príjem podľa §8 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z., t.j. rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku. Žalobca v roku 2011 dosiahol príjem zdaňovaný podľa §8 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z., predmetný príjem zdanil v podanom daňovom priznaní za rok 2011 a z uvedeného dôvodu bol tento príjem (základ dane) zahrnutý aj do ročného zúčtovania poistného za rok 2011 a žalobca bol povinný z tohto príjmu uhrádzať poistné. 17. Námietku žalobcu, že zahrnutím uvedeného príjmu do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie v roku 2011, pričom v roku 2010 ten istý príjem zahrnutý do vymeriavacieho základu nebol, znamená retroaktivitu zákona, považuje pribratý účastník za nedôvodnú. Ak by zákonodarca mal úmysel, aby sa na predmetný príjem vzťahovala predchádzajúca právna úprava, uviedol by to výslovne v novele zákona spolu s rozsahom a podmienkami uplatnenia predchádzajúcej právnej úpravy. Skutočnosť, že žalobca aplikoval zdaňovanie uvedeného príjmu podľa zákona č. 595/2003 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2010 a následne po prijatí ďalšej novely zákona č. 580/2004 Z.z. účinnej od 01.01.2011 už svoje rozhodnutie o spôsobe zdaňovania nemohol zmeniť, nemôže viesť ku konštatovaniu, že novela zákona č. 580/2004 Z.z. účinná od 01.01.2011 vo vzťahu k tomuto druhu príjmov bola/je retroaktívna. Vzhľadom na uvedený právny názor pribratý účastník navrhol, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. VI. Administratívne konanie. 18. Z administratívneho spisu súd zistil, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pobočka Trenčín uložil platobným výmerom č. PV 301/00084/2012 zo dňa 31.10.2012 žalobcovi ako platiteľovi poistného povinnosť, na základe návrhu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., pobočka Zvolen na vydanie rozhodnutia platobným výmerom titulom nedoplatku na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2011 pod č. 1231544017, zaplatiť zdravotnej poisťovni podľa § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z.z. nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2011 v sume 224,04 EUR a podľa § 31 ods. 2 správneho poriadku trovy konania v sume 5,- EUR. 19. Žalobca podal dňa 14.11.2012 proti predmetnému platobnému výmeru odvolanie, v ktorom zotrval na svojich námietkach k výkazu nedoplatkov č. 1231544017 a zároveň poukázal na nesprávne zahrnutie ostatného príjmu podľa § 8 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov do vymeriavacieho základu pre účely ročného zúčtovania zdravotného poistenia. Ďalej uviedol, že v svojom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2011 pri príjmoch podľa § 8 zákona o dani z príjmov uviedol v r. 13, časť kladného rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku, t.j. obstarávacou cenou s tým, že k realizácii tohto nepeňažného vkladu došlo v roku 2010. V zmysle § 8 ods. 2 zákona o dani z príjmov je možné tento rozdiel v ocenení nepeňažného vkladu zahrnúť do základu dane buď jednorazovo alebo postupne, najdlhšie počas siedmych zdaňovacích období, pričom žalobca sa rozhodol pre postupný spôsob zdanenia. Žalobca poukázal na § 10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z.z., v zmysle ktorého za zárobkovú činnosť sa považuje aj dosahovanie príjmu z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu, ktorými je § 8 zákona o dani z príjmov. 20. Dňa 27.11.2012 Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pobočka Trenčín upovedomil zdravotnú poisťovňu o odvolaní žalobcu voči platobnému výmeru a zároveň vyzval zdravotnú poisťovňu na vyjadrenie k odvolaniu. Zdravotná poisťovňa sa stanoviskom zo dňa 03.12.2012 vyjadrila k podanému odvolaniu s tým, že podľa § 10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z.z. sa dosahovanie príjmov podľa § 8 zákona o dani z príjmov považuje za zárobkovú činnosť a podľa § 13 ods. 7 zákona sa určuje pri takýchto príjmoch vymeriavací základ. S podaným odvolaním nesúhlasí a trvá na návrhu na vydanie rozhodnutia platobným výmerom. Žalobca bol oboznámený dňa 18.12.2012 so stanoviskom zdravotnej poisťovne a zároveň mu bola poskytnutá možnosť v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku, vyjadriť sa k podkladom i k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania pred vydaním rozhodnutia. Žalobca doručil dňa 27.12.2012 svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol, že v stanovisku zdravotnej poisťovne nie sú vôbec riešené dôvody podaného odvolania, ktoré opäť uviedol a žiadal ich opätovné preskúmanie. 21. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pobočka Trenčín, doručil ústrediu odvolanie žalobcu spolu so spisovým materiálom dňa 09.01.2013. Ústredie úradu požiadalo o súčinnosť listom zo dňa 13.08.2013 Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré listom zo dňa 21.08.2013 doručilo úradu svoje vyjadrenie, v zmysle ktorého poukázalo na § 10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z.z., na základe ktorého sa za zárobkovú činnosť považuje aj činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu, s odkazom na § 8 zákona o dani z príjmov. V zmysle § 8 ods. 2 zákona o dani z príjmov „Daňovník, ktorý vkladá do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva nepeňažný vklad, zahrňuje do základu dane (čiastkového základu dane) rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu alebo až do jeho úplného zahrnutia postupne,...“. V zmysle 3 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov „Predmetom dane sú ostatné príjmy (§ 8)“. Ministerstvo ďalej uvádza, že v § 3 zákona o dani z príjmov sa explicitne neuvádza, čo je potrebné považovať za „ostatné príjmy“, ale odkazuje na § 8, v ktorom sa ustanovuje, že do základu dane daňovník zahrňuje aj rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku. Z uvedeného dôvodu Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vyslovilo názor, že tento rozdiel je predmetom dane, ide o „ostatný príjem“ na účely zákona o dani z príjmov a jedná sa o príjem aj na účely zákona č. 580/2004 Z.z., z ktorého poistenec platí odvody na poistné na verejné zdravotné poistenie. 22. Poradná komisia predsedníčky úradu následne prerokovala odvolanie žalobcu na zasadnutí dňa 25.09.2013 s tým, že odporučila platobný výmer Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pobočka Trenčín č. PV 301/00084/2012 zo dňa 31.10.2012 potvrdiť. V zmysle uvedeného, predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou svojím rozhodnutím č. PV 301/00084/2012/R, č.z. 91856/2013 zo dňa 02.10.2013, odvolanie žalobcu zamietla a platobný výmer č. PV 301/00084/2012 zo dňa 31.10.2012, potvrdila. VII. Právne posúdenie žaloby. 23. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná. 24. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zák.č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP. Obidva tieto zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 25. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 28. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 29. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 30. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP súd posudzuje, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t.j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnou úpravou správneho konania na posudzovanú vec, v danom prípade zákon o sociálnom poistení. Odôvodnenie rozhodnutia musí opisovať a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, primerane sa vysporiadať s návrhmi, námietkami a vyjadreniami účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúcu za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. Je potrebné zdôrazniť, že súdy vykonávajúce prieskum rozhodnutí orgánov verejnej správy nie sú súdmi skutkovými, ale súdmi preskúmavacími. Správne súdnictvo nenahrádza činnosť správnych orgánov tým, že by v predmetných veciach vykonávalo alebo opakovalo dokazovanie, ktoré mal vykonať alebo vykonal správny, teda nenahrádza činnosť správnych orgánov. 31. Podľa § 10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z.z.), účinný od 01.01.2011, zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu. (v poznámke k tomuto ustanoveniu je odkaz na § 8 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov). 32. Podľa § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, poistenec podľa § 11 ods. 2 alebo poistenec štátu podľa § 11 ods. 7, ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) a d), má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. Vymeriavací základ pre odvod poistného z týchto príjmov je vo výške základu dane z príjmu fyzických osôb podľa osobitného predpisu dosiahnutý v rozhodujúcom období. 33. Podľa § 19 ods. 1 vety prvej zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, poistenec je povinný vykonať ročné zúčtovanie poistného za predchádzajúci kalendárny rok a podať ho v príslušnej zdravotnej poisťovni do konca marca nasledujúceho kalendárneho roka. 34. Podľa § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie poistného za zamestnanca podľa odseku 2, vykoná výpočet sumy poistného z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1 až 9 a ods. 13 za všetkých platiteľov poistného okrem štátu za tohto poistenca a výpočet sumy preplatku na poistnom (ďalej len "preplatok") a nedoplatku v členení na jednotlivých platiteľov poistného okrem štátu. Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol. 35. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, predmetom dane sú ostatné príjmy ( § 8). 36. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7, sú najmä a) príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí, b) príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností, c) príjmy z predaja hnuteľných vecí, d) príjmy z prevodu opcií, e) príjmy z prevodu cenných papierov, f) príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva, g) príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu, h) dôchodky a podobné opakujúce sa požitky, i) výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní, j) ceny z verejných súťaží, ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, a ceny zo športových súťaží, ak nejde o daňovníka, ktorý športovú činnosť vykonáva v rámci inej samostatnej zárobkovej činnosti [ § 6 ods. 2 písm. b)], k) príjmy z derivátových operácií. 37. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v odseku 1 vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada. Daňovník, ktorý vkladá do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva nepeňažný vklad (ďalej len "vkladateľ nepeňažného vkladu"), zahrnuje do základu dane (čiastkového základu dane) rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu alebo až do jeho úplného zahrnutia postupne, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu; ak počas tohto obdobia dôjde u vkladateľa nepeňažného vkladu k predaju alebo inému úbytku cenných papierov a obchodného podielu pod hodnotu nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka alebo u prijímateľa, ktorý nadobudol nepeňažný vklad (ďalej len "prijímateľ nepeňažného vkladu"), dôjde k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50% reálnej hodnoty podľa osobitného predpisu (ďalej len "reálna hodnota") hmotného majetku alebo nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, je vkladateľ nepeňažného vkladu povinný zahrnúť celú zostávajúcu časť vykázaného rozdielu do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností, pričom pri vzniku týchto skutočností vkladateľ nepeňažného vkladu je povinný uplatniť postup podľa § 17b ods. 2 a prijímateľ nepeňažného vkladu je povinný uplatniť postup podľa § 17b ods. 7. Hodnotou vkladaného majetku je pri a) majetku s výnimkou majetku, pri ktorom príjmy z jeho predaja sú oslobodené od dane podľa § 9 ods. 1 písm. písm. a) až d) a i) 1. cena majetku zistená podľa § 25 ods. 1, 2. zostatková cena podľa § 25 ods. 3, ak je vkladom majetok, ktorý bol obchodným majetkom podľa § 2 písm. m), 3. úhrn cien obstarania cenných papierov a obchodného podielu, b) individuálne vloženej pohľadávke, menovitá hodnota alebo obstarávacia cena pohľadávky, c) zásobách ich obstarávacia cena alebo cena zásob, o ktoré bol vkladateľ nepeňažného vkladu povinný upraviť základ dane podľa § 17 ods. 8 písm. a) a c), ak zásoby boli obchodným majetkom podľa § 2 písm. m). VIII. Závery správneho súdu. 38. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, ktorými bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť zdravotnej poisťovni Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2011 v sume 224,04 EUR a náhradu trov konania v sume 5,- EUR v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti platobného výmeru č. PV 301/00084/2012 zo dňa 31.10.2012. 39. Z administratívneho spisu je zrejmé, čo medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca zrealizoval nepeňažný vklad do spoločnosti KOPS s.r.o., na základe uznesenia Valného zhromaždenia spoločnosti KOPS s.r.o. zo dňa 10.12.2010 a v súlade s § 8 ods. 2 zákona o dani z príjmov sa rozhodol pre postupné zahrnutie rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku do základu dane. Žalobca v svojom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2011 v riadku 13 (príjmy podľa § 8 zákona o dani) uviedol časť kladného rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku, k realizácii ktorého došlo v roku 2010. 40. Spornou je otázka, či žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď zahrnul časť rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku žalobcom do základu dane vo výške 1.600,- EUR v roku 2011 (žalobca uviedol v daňovom priznaní za rok 2011), keď žalobca si v súlade s § 8 ods. 2 zákona o dani z príjmu, zvolil možnosť postupného zahrnutia tohto rozdielu do základu dane, hoci k realizácii nepeňažného vkladu do základného imania spoločnosti došlo v decembri 2010, považoval za zárobkovú činnosť, za ktorú sa podľa § 10b ods. 1 písm. d) zákona o zdravotnom poistení, považuje dosahovanie príjmu z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu (§ 8 zákona o dani z príjmu), z ktorého vzniká poistencovi v zmysle § 13 ods. 7 zákona o zdravotnom poistení, povinnosť platiť poistné. 41. Správny súd zastáva názor, že ak by si žalobca zvolil spôsob jednorazového zahrnutia tohto rozdielu do základu dane v zdaňovacom období v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu, t.j. v roku 2010, nevznikla by mu povinnosť zaplatiť z takéhoto rozdielu poistné, nakoľko v roku 2010 zákon o zdravotnom poistení nepovažoval takýto príjem za ostatný príjem, z ktorého je platiteľ povinný platiť poistné na verejné zdravotné poistenie. Avšak, keďže žalobca si zvolil postupné zahrnutie tohto rozdielu do základu dane po dobu siedmich po sebe nasledujúcich zdaňovacích období v zákonom stanovenej výške (minimálne jedna sedmina ročne) a v roku 2011 zahrnul časť tohto rozdielu do základu dane (v súlade s § 8 ods. 2 zákona o dani z príjmov) a v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2011 uviedol pri príjmoch časť kladného rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku vo výške 1.600,-EUR, toto je rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej žalobcovi vznikla v zmysle § 13 ods. 7 zákona o zdravotnom poistení, povinnosť zaplatiť poistné z tohto príjmu. Takýto príjem je pre účely zákona o zdravotnom poistení považovaný za príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. d) zákona o zdravotnom poistení, t.j. z činnosti vyplývajúcej z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon o dani z príjmov, ktorý v roku 2010 ako aj v rozhodnom období v roku 2011, za ostatné príjmy považoval príjmy vyplývajúce z § 8 zákona o dani z príjmov. Z uvedeného potom vyplýva, že pre účely zákona o dani z príjmov sa za ostatný príjem považoval aj do základu dane zahrnutý rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku, ktorý je predmetom dane (§ 3 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov) a žalobca časť tohto rozdielu zahrnul do základu dane v roku 2011 vo výške 1.600,- EUR. Preto táto suma v zmysle § 13 ods. 7 vety druhej zákona o zdravotnom poistení, tvorí vymeriavací základ pre odvod poistného za rok 2011. 42. Z preskúmavaného rozhodnutia je nepochybné, že žalovaný správny orgán za rozhodujúcu skutočnosť pre účely vzniku povinnosti žalobcu zaplatiť poistné zo zárobkovej činnosti podľa zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011, postupoval správne, keď vyhodnotil, že žalobca si v rozhodnom období, t.j. za rok 2011 do základu dane zahrnul podľa osobitného predpisu časť rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku vo výške 1.600,- EUR, ktorý sa v zmysle § 8 zákona o dani z príjmov považuje za ostatný príjem. Vzhľadom na uvedené, súd námietku žalobcu, že určujúca je skutočnosť, že prvú časť zdaniteľného rozdielu zahrnul do základu dane za rok 2010, kedy táto skutočnosť nezakladala povinnosť odvodu poistného z tohto rozdielu, vyhodnotil ako nedôvodnú. 43. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 7. tohto rozhodnutia, v ktorej poukazoval na retroaktivitu zákona, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Retroaktivitu zákona možno vyhodnotiť za situácie, ak stanoví právne následky pre skutkový stav, k dovŕšeniu ktorého dôjde pred účinnosťou novely zákona. V preskúmavanej veci súd posudzoval zákon č. 499/2010 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2011, ktorý novelizoval zákon č. 580/2004 Z.z. o.i. v tom, že založil povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie iba z príjmov, ktoré povinný subjekt dosiahne v budúcnosti. Keďže žalobca si zvolil za účinnosti zákona č. 580/2004 Z.z. do 31.12.2010 postupné zdaňovanie príjmov vo výške jednej sedminy t.j. 1.600,- EUR rozdielu každý rok v daňovom priznaní, nemožno túto voľbu považovať za okamih dosiahnutia celého príjmu, z ktorého sa neplatilo poistné na verejné zdravotné poistenie a keďže v roku 2011 dosiahol ďalší príjem uvedený i v daňovom priznaní za rok 2011 vo výške 1.600,- EUR, je povinný platiť poistné. Správny orgán žiadnym spôsobom nezasiahol do právneho vzťahu žalobcu, ktorý založil v roku 2010, keďže žalobcovi neuložil povinnosť zaplatiť poistné z ostatného príjmu, resp. jeho časti zahrnutej do základu dane v roku 2010. Skutočnosť, že správny orgán zaviazal žalobcu zaplatiť poistné z ostatného príjmu, resp. jeho časti zahrnutej do základu dane v roku 2011, nezakladá retroaktivitu zákona v znení účinnom od 01.01.2011, nakoľko prechodné ustanovenie § 36 ods. 2 novely zákona o zdravotnom poistení účinnom od 01.01.2011, sa výslovne týka povinnosti platiť poistné z divident bez toho, aby zákonodarca upravil otázku vzniku povinnosti platiť poistné z ostatných príjmov podľa § 8 ods. 2 zákona o dani z príjmov, v prípade, ak pri postupnom zahrňovaní rozdielu do základu dane bola už časť zdaniteľného rozdielu zahrnutá do základu dane za predchádzajúce obdobie, t.j. pred účinnosťou novely č.499/2010 Z.z.. Z uvedeného vyplýva, že zákon č. 499/2010 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2011, ktorým bol novelizovaný zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, nepôsobí spätne, ale upravuje právne vzťahy do budúcna s tým, že o.i. zakladá povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie len z príjmov, ktoré dosiahnu subjekty, resp. ktoré možno považovať za ostatné príjmy podľa § 8 zákona o dani z príjmov a budú zahrnuté do základu dane po 01.01.2011. 44. Uvedený právny názor súdu je v súlade s názorom Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp.zn. 9Sžso/69/2015 zo dňa 29.03.2017 a v rozsudku sp.zn. 9Sžsk/64/2017 zo dňa 24.07.2019, v ktorých sa prejednávali skutkovo a právne zhodné skutočnosti. 45. V zmysle čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy SR, je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základnú premisu materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva, čo znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu vyslovil v nálezoch (sp.zn. ÚS 17/1999 z 22.09.1999 zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; sp.zn. I. ÚS 44/1999 z 13.10.1999 zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382; sp.zn. I. ÚS 54/02 z 13.11.2002 zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002-II.polrok, s.750) ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 Ústavy SR, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané.“ Z uvedeného vyplýva, že pre zabezpečenie materiálneho právneho štátu je povinnosťou orgánov štátu konať a rozhodovať v súlade so zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Z čl. 152 ods. 4 Ústavy SR vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. 46. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že správne orgány postupovali v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v spojení so zákonom o dani z príjmov a ich postupom nedošlo k porušeniu zákonom chránených práv žalobcu, preto žalobu ako nedôvodnú s odkazom na § 190 SSP zamietol. IX. Trovy konania. 47. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 a § 169 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, keďže úspešnému žalovanému ako i pribratému účastníkovi žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnili (ide o orgány štátnej správy), preto im súd náhradu trov konania nepriznal. 48. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).