Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/57/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200419 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200419.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členov Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: Lidl Slovenská republika, v.o.s., so sídlom Ružinovská 1 E, Bratislava, IČO: 35 793 783, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Námestie Martina Benku 9, Bratislava, IČO: 35 886 625, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 3521/2014 zo dňa 19.11.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky č. 3521/2014 zo dňa 19.11.2014 a rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Rimavská Sobota č. 2014/1315 zo dňa 23.09.2014 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov. 1. Regionálna veterinárna a potravinová správa (ďalej len „RVPS“) Rimavská Sobota ako správny orgán príslušný podľa § 21 ods. l písm. d) a § 23 ods. 5 zákona č.152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o potravinách“), v súlade s § 46 a nasl. zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, svojim rozhodnutím č. 2014/1315 zo dňa 23.09.2014 rozhodla, že žalobca v prevádzke Lidl predajňa č. 201, na ulici M.R.Štefánika, 050 01 Revúca, porušil zákaz na trh umiestňovať potraviny klamlivo označené alebo ponúkané na spotrebu klamlivým spôsobom podľa § 6 ods. 5 písm. b) zákona o potravinách a to tým, že dňa 24.06.2014 v čase 10:30 - 11:20 v prevádzke Lidl predajňa č. 201, na ulici M. R. Štefánika, Revúca, uvádzal na trh potravinu „Sušené vykôstkované ďatle 200g“, výrobná dávka L141070504, dátum minimálnej trvanlivosti do 17.01.2015, krajina pôvodu Alžírsko, vyrobené vo Francúzsku Maitre Prunille S.A.S., u ktorej laboratórnym vyšetrením v Štátnom veterinárnom a potravinovom ústave, Veterinárnom a potravinovom ústave v Dolnom Kubíne (protokol o skúške č. 9967/2014 zo dňa 18.7.2014), bolo zistené, že označenie nie je v súlade s požiadavkami § 16 ods. 1 písm. a) Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 127/2012 z 29.03.2012 o označovaní potravín, pre klamlivú informáciu o obsahu siričitanov, pretože vo vyšetrenej vzorke bola zistená prítomnosť oxidu siričitého v koncentrácii vyššej ako 10 mg/kg. Vzorka bola vyšetrená akreditovanou skúšobnou metódou s možnou odchýlkou neistoty merania 6%. Keďže podľa protokolu o skúške bola zistená prítomnosť oxidu siričitého v množstve 44 mg/kg, tak aj po zohľadnení maximálnej možnej odchýlky pri neistote merania došlo k štvornásobnému prekročeniu stopového množstva siričitanov uvedeného na obale potraviny. Oxid siričitý a siričitany v koncentráciách vyšších ako 10 mg/kg sa v zmysle Prílohy č. 3 Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 127/2012 z 29.03.2012 o označovaní potravín, považujú za zložky potravín a nie ich stopy, a teda musia byť uvedené ako zložky potraviny, na obale výrobku v zložení potraviny. Uvedeným konaním naplnil žalobca všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods.2 písm. h) zákona o potravinách tým, že uviedol na trh potravinu klamlivo označenú alebo ponúkanú na spotrebu klamlivým spôsobom, za čo podľa § 28 ods. 2 písm. h) zákona o potravinách bola uložená žalobcovi pokuta vo výške 300,-EUR. 2. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný, ako orgán príslušný na konanie podľa § 58 ods. 1 SP a podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona o potravinách, ktorý rozhodnutím č. 3521/2014 zo dňa 19.11.2014 odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba. 3. Včas podanou žalobou dňa 23.01.2015 žalobca žiada rozhodnutia špecifikované v odsekoch 1. a 2. tohto rozhodnutia zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu na posúdenie veci, pre nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a pre vadu v konaní správneho orgánu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný, ako aj prvostupňový orgán sa nedostatočne vysporiadali so zákonom ustanovenými predpokladmi a skutočnosťami spolu s predloženými dôkazmi, nevyhnutnými pre objektívne a správne zistenie naplnenia znakov skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. h) zákona o potravinách, na základe čoho následne nesprávne posúdili skutkový stav a vyvodili nesprávny právny záver. 4. Žalobca namieta odmietnutie dôkazu žalovaným, ktorý predložil v odvolacom konaní, preto namieta zákonnosť postupu žalovaného, ktorý neuznal a neakceptoval žalobcom predložený dôkaz o výsledkoch skúšobného laboratória EUROFINS BAL/NOVAMANN s.r.o., Komjatická 73, 940 02 Nové Zámky, keď žalobca dňa 24.06.2014 pri odbere vzorky využil svoje právo v zmysle § 20 ods. 1 zákona o potravinách na odber vzorky pre zabezpečenie doplnkového stanoviska, čo bolo zaznamenané v protokole o odbere vzorky. Predmetom odberu a následnej analýzy zabezpečenej žalobcom bola tá istá vzorka, ktorej preskúšanie vykonal prvostupňový správny orgán v Štátnom veterinárnom a potravinovom ústave, Veterinárnom a potravinovom ústave v Dolnom Kubíne. Z odôvodnenia žalovaného vyplýva, že dôvodom pre ktorý neuznal závery protokolu o skúške je skutočnosť, že nebol vypracovaný znalcom (zákon o potravinách vyžaduje vykonanie doplnkového stanoviska znalca). V tejto súvislosti žalobca nepopiera, že zákon o potravinách v § 20 ods. 1 používa pojem „doplnkové stanovisko znalca“, avšak podľa názoru žalobcu, tento pojem nemožno vykladať striktne reštriktívne s tým, že stanovisko k zaisteným vzorkám môže vypracovať len znalec zapísaný v zozname znalcov v súlade so zákonom č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov, nakoľko povinnosť vypracovania znaleckého posudku zo strany žalovaného nie je žiadnym právnym predpisom ustanovená. Žalobca poukázal na Nariadenie Európskeho parlamentu a rady č. 882/2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá z 29.04.2004, ktoré v čl. 12 uvádza, aké požiadavky európskych noriem musí spĺňať laboratórium akreditované príslušným štátom na vyhotovovanie analýzy vzoriek odobratých pri úradných kontrolách zo strany správneho orgánu a to najmä norma EN ISO/IEC 17025, "Všeobecné požiadavky na príslušnosť skúšobných a kalibračných laboratórií". 5. Žalobca poukázal na spoločnosť EUROFINS BEL/NOVAMANN s.r.o., ktorá je medzinárodnou spoločnosťou a poskytuje akreditované služby prostredníctvom subjektov v oblasti skúšania, certifikácie produktov a certifikácie osôb. Skúšobné laboratóriá EUROFINS BEL/NOVAMANN s.r.o. sú akreditované Slovenskou národnou akreditačnou službou (reg. č. 03 l/S-106) na fyzikálno-chemické, mechanické, mikrobiologické, biologické, farmaceutické, petrochemické, imunochemické, molekulámo-biologické a senzorické skúšanie a vzorkovanie. Spôsobilosť vykonávať akreditované činnosti nestranne a dôveryhodne spoločnosť preukazuje plnením požiadaviek normy STN EN ISO/IEC 17025. Ďalej žalobca poukázal na zákon o potravinách, ktorý nedefinuje, kto sa rozumie osobou oprávnenou vypracovať „doplnkové stanovisko znalca“ (napr. odkazom na zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch), preto analogicky s poukazom na požiadavky vyžadované Nariadením Európskeho parlamentu a rady č. 882/2004 pre akreditáciu skúšobných laboratórií na vyhotovovanie analýzy vzoriek odobratých pri úradných kontrolách správnym orgánom možno mať za to, že pokiaľ skúšobné laboratórium spĺňa dané požiadavky technických noriem, ako i európskej a vnútroštátnej legislatívy, závery vykonaných skúšok potravín týchto laboratórií majú rovnakú dôkaznú silu, ako závery skúšok vykonaných zo strany štátnych skúšobných laboratórií. 6. Z Protokolu o skúške č. 63299/2014 zo dňa 11.07.2014 vypracovaný skúšobným laboratóriom EUROFINS BEL/NOVAMANN s.r.o., ktorý predložil žalobca vyplýva, že analýzou vzorky boli zistené skutočnosti: - že „Výsledky meraní sledovaných fyzikálno-chemických parametrov analyzovanej vzorky sú v súlade s požiadavkami Nariadenia Európskeho parlamentu a rady č. 1333/2008 zo 16.12.2008 o prídavných látkach a potravinách. Výsledky meraní sledovaných fyzikálno- chemických parametrov analyzovanej vzorky sú v súlade s údajmi uvedenými na etikete výrobku (výrobca deklaruje možný obsah siričitanov, použitie kyseliny sorbovej, výrobca nedeklaruje použitie kyseliny benzoovej).“ - z výsledku merania vykonaného skúšobným laboratóriom spoločnosti EUROFINS BEL/NOVAMANN s.r.o. bola zistená prítomnosť oxidu siričitého vo vzorke v menšom rozsahu ako 10mg/kg, čo zásadne odporuje zisteniam vyplývajúcich z laboratórnych skúšok vykonaných v Štátnom veterinárnom a potravinovom ústave, Veterinárnom a potravinovom ústave v Dolnom Kubíne na základe žiadosti Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Rimavská Sobota. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca nesúhlasí so záverom žalovaného, ktorý odmietol zohľadniť pri svojom rozhodovaní dôkaz predložený žalobcom z dôvodu, že nebol vyhotovený znalcom zapísaným v príslušnom zozname znalcov, nakoľko zákon o potravinách, ani nariadenie Európskeho parlamentu a Rady nestanovuje takúto povinnosť, pričom pri teleologickom výklade ustanovenia § 20 ods. 1 zákona o potravinách možno vyvodiť, že úmyslom zákonodarcu bolo zabezpečiť, aby skúšobníctvo v oblasti potravín vykonávali len skúšobné laboratória spĺňajúce všetky vnútroštátne ako aj európske kritéria. Uvedenému názoru svedčí široký rozsah povolení, certifikátov, ako aj naplnenia podmienok rôznych technických noriem v oblasti skúšobníctva. S poukazom na akreditáciu spoločnosti EUROFINS BEL/NOVAMANN s.r.o. uvedenú v odseku 5. tohto rozhodnutia, žalobca má zato, že laboratória spoločnosti EUROFINS BEL/NOVAMANN s.r.o. spĺňajú všetky kritéria pre vypracovanie stanoviska k vzorke odobratej v súlade s § 20 ods. 1 zákona o potravinách. Vzhľadom na uvedené žalobca trvá na tom, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, čím žalovaný porušil ustanovenie § 3 ods.5 Správneho poriadku, na základe čoho dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu. 7. Žalobca namieta klamlivé označenie tovaru, keď z prvostupňového rozhodnutia ako aj z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že protiprávne konanie žalobcu malo spočívať v uvedení potraviny klamlivo označenej na trh alebo ponúkanej na spotrebu klamlivým spôsobom, keď na obale predmetných potravín bola informácia o obsahu alergénov uvedená spôsobom, že výrobok „môže obsahovať stopy siričitanov“, že táto informácia je klamlivá a uvádza spotrebiteľa do omylu, nakoľko pokiaľ ide o obsah, koncentrácia 4-násobne prekročila množstvo, ktoré sa považuje za významné a z toho dôvodu musí byť uvedené v zložení ako zložka. Uvedeným konaním bolo porušené právo spotrebiteľa na pravdivé informácie o potravinách, nakoľko na základe nich sa určitá skupina osôb citlivých na niektorý z alergénov, rozhoduje o kúpe výrobku a jeho konzumácii. S uvedeným názorom správneho orgánu žalobca nesúhlasí, nakoľko upovedomenie spotrebiteľa o prítomnosti siričitanov formuláciou „môže obsahovať stopy siričitanov“ je v súlade s požiadavkami Nariadenia (ES) č. 1333/2008 a aj s požiadavkami Vyhlášky č. 127/2012 Z.z.. Skúšobné laboratórium spoločnosti EUROFINS BEL/NOVAMANN s.r.o. v protokole o skúške č. 63299/2014 zo dňa 11.07.2014 výslovne uvádza, že „ Výsledky meraní sledovaných fyzikálno-chemických parametrov analyzovanej vzorky sú v súlade s údajmi uvedenými na etikete výrobku (výrobca deklaruje možný obsah siričitanov, použitie kyseliny sorbovej, výrobca nedeklaruje použitie kyseliny benzoovej.).“ V tejto súvislosti žalobca poukázal na § 6 ods. 6 zákona o potravinách, v zmysle ktorého sa klamlivým spôsobom ponúkania potravín na spotrebu považuje ústna alebo písomná informácia o potravine oznamovaná predávajúcim spotrebiteľovi, ktorá je nepravdivá, zavádzajúca alebo skresľujúca. Informácia poskytnutá žalobcom „ môže obsahovať stopy siričitanov “ nenapĺňa ani jeden zo zákonných znakov protiprávneho konania tvoriaceho skutkovú podstatu iného správneho deliktu v zmysle § 28 ods. 2 písm. h) zákona o potravinách, za ktorý bola žalobcovi uložená sankcia. Informácia o možnosti prítomnosti siričitanov na obale tovaru predstavuje informáciu pre spotrebiteľa alergicky citlivého na prítomnosť siričitanov v potravinách, aby v záujme ochrany svojho zdravia a eliminácie rizík jeho ohrozenia tento výrobok nepožíval. Tým je naplnený účel právnej úpravy v súvislosti s označovaním zložiek tovaru. 8. V závere žalobca už len konštatoval, že stopy prítomnosti siričitanov v sušenom ovocí, ktoré účinkujú hlavne ako antimikrobiálne látky zabraňujúce kazeniu potravín, sa môžu diametrálne líšiť od balenia k baleniu toho istého tovaru a tej istej výrobnej dávky (dokonca aj od jednotlivého samostatného kusu sušeného ovocia). Preto nemožno teoreticky a ani prakticky ustáliť konkrétnu hodnotu prítomnosti siričitanov v sušenom ovocí v mg/kg, ktorú by bolo možné uviesť na obale výrobku, keďže práve takáto skutočnosť by napĺňala legálnu definíciu klamlivého spôsobu ponuky potravín v súvislosti nepravdivou alebo zavádzajúcou informáciou. Nie je prakticky možné reálne zabezpečiť a nemožno ani spravodlivo požadovať od predajcu, aby vykonal preskúšanie každého jednotlivého kusu sušeného ovocia na prítomnosť siričitanov. Preto možno mať za to, že informácia o prítomnosti, resp. možnosti prítomnosti siričitanov v obsahu potraviny je v súlade s účelom zákona o potravinách a ostatných všeobecne záväzných predpisov. III. Vyjadrenie žalovaného. 9. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním z 02.03.2015, doručeným súdu dňa 05.03.2015, ktorý žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. S podanými námietkami nesúhlasí a trvá na právnom názore uvedeným v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. 10. Žalovaný poukázal na čl. 2 Nariadenia (ES) č. 882/2004, podľa ktorého, úradná kontrola znamená akúkoľvek formu kontroly, ktorú vykonáva príslušný orgán alebo spoločenstvo s cieľom overenia dodržiavania potravinového práva - teda aj odber vzorky možno považovať za formu úradnej kontroly potravín. Odber tejto úradnej vzorky bol vykonaný v súlade s platnou legislatívou a odobral ju inšpektor oprávnený vykonávať úradné kontroly potravín. V ďalšom žalovaný poukázal na kapitolu III, článku 11, ods. 7 Nariadenia (ES) č. 882/2004, v zmysle ktorého sa ukladá príslušným orgánom povinnosť so vzorkami manipulovať a označiť ich tak, aby sa zaručila ich právna aj analytická platnosť. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že vzorka výrobku „Sušené vykôstkované ďatle 200 g“, výrobná dávka L141070504, dátum minimálnej trvanlivosti do 17.01.2015, krajina pôvodu Alžírsko, vyrobené vo Francúzsku Maitre Prunille S.A.S., bola odobratá v rámci úradnej kontroly potravín inšpektorom RVPS Rimavská Sobota, v prevádzke žalobcu Predajňa Lidl č. 201, M. R. Štefánika, Revúca, dňa 24.06.2014 v čase od 10.30 hod. do 11.20 hod. v súlade s § 20 zákona o potravinách. Zamestnanci orgánu úradnej kontroly potravín sú oprávnení odoberať vzorky výrobkov na analýzy a sú kvalifikovaní, odborne spôsobilí a pravidelne školení. Poukázal na § 20 ods. 1 zákona o potravinách ako aj článok 11 ods. 5 a 6 Nariadenia (ES) č. 882/2004, v zmysle ktorých, musí byť zabezpečené právo prevádzkovateľa na dostatok vzorky pre doplnkové stanovisko znalca. O uvedenej skutočnosti bol žalobca ako prevádzkovateľ potravinárskeho podniku v čase odberu vzorky na jej laboratórne vyšetrenie poučený, využil túto možnosť a žiadal o odber vzorky na doplnkové stanovisko znalca tak, ako je uvedené v Protokole o odbere vzorky č. 259645 príloha č. 1 zo dňa 24.06.2014. Laboratórne skúšky predmetného výrobku (stanovenie konzervačných látok a SO2) bolo vykonané v akreditovanom skúšobnom laboratóriu VPÚ Dolný Kubín akreditovanou metódou. Z uvedeného dôvodu žalovaný nemal pochybnosti o správnosti výsledku skúšania odobratej vzorky výrobku. 11. Žalovaný citoval ust. § 20 ods. 1 zákona o potravinách a § 11 ods. 5 a 6 Nariadenia (ES) č. 882/2004, na základe ktorých je názoru, že sa nejedná o akékoľvek doplnkové stanovisko, ale o doplnkové stanovisko znalca. Posudzovaná vzorka výrobku bola analyzovaná v skúšobnom laboratóriu EUROFINS BEL/NOVAMANN s.r.o., Komjatická 73, Nové Zámky, čo žalovaný nepovažuje za znalecké posúdenie, ale len za posúdenie v akreditovanom laboratóriu, ktoré nie je určené ako znalecké, referenčné laboratórium na posudzovanie obsahu oxidu siričitého. 12. Žalovaný poukázal na potravinové alergie ktoré sú vo svete veľmi rozšírené, v dôsledku čoho sa potravinové alergény stali predmetom kontrol v potravinovom reťazci. Potravinové právo zaviedlo povinné uvádzanie/označovanie potravinových alergénov na obale potravín s informáciu o ich možnom nepriaznivom vplyve na zdravie ľudí, predovšetkým údaje o zložkách, ktoré patria medzi alergény (oxid siričitý a siričitany vyjadrené ako SO2 v koncentráciách vyšších ako 10 mg/kg alebo 10 mg/1). Aj keď na obale kontrolovanej potraviny bola informácia o obsahu alergénov spôsobom, že výrobok „môže obsahovať stopy siričitanov“, táto informácia je klamlivá a uvádza spotrebiteľa do omylu, pokiaľ ide o jeho obsah, nakoľko ich koncentrácia 4-násobne prekročila množstvo, ktoré sa považuje za významné a z toho dôvodu musí byť uvedené v zložení ako zložka. Uvedeným konaním bolo porušené právo spotrebiteľa na pravdivé informácie o potravinách, nakoľko na základe nich sa určitá skupina osôb citlivých na niektorý z alergénov, rozhoduje o kúpe výrobku a jeho konzumácii. Preto je nevyhnutné, aby boli zreteľne uvedené ako zložka potraviny v prípade, ak ich množstvo vyjadrené ako SO2 sa nachádza v potravine v koncentráciách vyšších ako 10 mg/kg alebo 10 mg/1. Namerané množstvo 44 mg/kg nie je možné považovať len za stopy siričitanov. Z citovaných ustanovení § 9 ods. 4 a Prílohy 3 Vyhlášky č. 127/2012 Z. z. vyplýva, že ak sa v potravine nachádza SO2 v množstve vyššom ako 10 mg/kg, musí byť uvedené v zložení potraviny ako jej zložka, ktorá má nepriaznivý vplyv na zdravie ľudí. V preskúmavanej veci toto množstvo bolo prekročené 4,4 krát. V zmysle Nariadenia (ES) č. 1333/2008, Príloha II časť E, bod 04. ovocie a zelenina, 04.2.1 je povolené množstvo SO2 pre sušené ovocie a zeleninu (okrem sušených jabĺk, hrušiek, banánov, marhúľ, broskýň, hrozna, sliviek a fíg) 500 mg/kg. Z uvedeného vyplýva, že posudzovaná vzorka „Sušené vykôstkované ďatle 200 g“, v súvislosti s obsahom SO2, je v súlade s Nariadením (ES) č. 1333/2008, pričom prvostupňový správny orgán a ani žalovaný túto skutočnosť nespochybnili, keď konštatovali, že určený limit nebol prekročený. Uvedené však automaticky neznamená, že je aj v súlade s Vyhláškou č. 127/2012 Z.z., t.j. správne označená. 13. Podľa potravinovej legislatívy platnej a účinnej v rozhodnom období, za označovanie potravín zodpovedá ten, kto potraviny vyrába, manipuluje s nimi alebo ich umiestňuje na trh. Ide o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie a bez možnosti liberácie. Orgány úradnej kontroly potravín v rámci svojej pôsobnosti a na základe zistení pri výkone úradnej kontroly potravín prijmú potrebné opatrenia a v súlade s § 23 ods. 5 a § 28 zákona o potravinách uložia prevádzkovateľovi pokutu. V preskúmavanej veci prvostupňový správny orgán rozhodol o vykonaní kontroly (odbere vzorky potraviny) v prevádzke Lidl Slovenská republika, v.o.s., predajňa Lidl č. 201, na ulici M. R. Štefánika, Revúca, ktorý umiestňoval predmetnú potravinu na trh, bol v čase úradnej kontroly oprávnený s ňou nakladať a objektívne zodpovedal za to, že ním na trh umiestňovaný výrobok je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vzorka bola odobratá predpísaným spôsobom, hodnotená akreditovanou metódou, pričom predávajúci nepredložil žiadne znalecké posúdenie úradnej vzorky, odobratej na doplnkové stanovisko znalca. Prvostupňový správny orgán nemal dôvod spochybňovať výsledky laboratórnej skúšky VPÚ Dolný Kubín, preto na základe zistení začal proti žalobcovi správne konanie a za porušené povinnosti uložil v zmysle § 28 zákona o potravinách pokutu. IV. Replika žalobcu. 14. Žalobca na základe vyjadrenia žalovaného, opätovne zdôraznil nezákonnosť postupu žalovaného, ktorý neuznal a neakceptoval predložený dôkaz o výsledkoch skúšobného laboratória EUROFINS BAL/NOVAMANN s.r.o., Komjatická 73, Nové Zámky. Predmetom analýzy zo strany žalobcu bola tá istá vzorka, ktorá bola zapečatená a odoslaná na zabezpečenie doplnkového stanoviska v akreditovanom laboratóriu, čo žalovaný v rámci svojho vyjadrenia potvrdil. Žalobca opäť poukázal na Nariadenie Európskeho parlamentu a rady č. 882/2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá z 29.04.2004, ktoré v čl. 12 upravuje, aké požiadavky európskych noriem musí spĺňať laboratórium akreditované príslušným štátom na vyhotovovanie analýzy vzoriek odobratých pri úradných kontrolách zo strany správneho orgánu, najmä normu EN ISO/IEC 17025 o Všeobecných požiadavkách na príslušnosť skúšobných a kalibračných laboratórií. Žalobca opäť charakterizoval spoločnosť EUROFINS BEL/NOVAMANN s.r.o. a doložil Osvedčenie o jej akreditácii. Žalobca zastáva názor, že pokiaľ skúšobné laboratórium spĺňa dané požiadavky technických noriem, európskej a vnútroštátnej legislatívy, potom závery vykonaných skúšok potravín týchto laboratórií majú rovnakú dôkaznú silu, ako závery skúšok vykonaných zo strany štátnych skúšobných laboratórií. S poukazom na uvedené, žalobca nesúhlasí so záverom žalovaného, ktorý odmietol zohľadniť pri svojom rozhodovaní o opravnom prostriedku dôkaz predložený žalobcom vypracovaný spoločnosťou EUROFINS BEL/NOVAMAN s.r.o. z dôvodu, že nejde o znalecké posúdenie. 15. V tejto súvislosti upriamil žalobca pozornosť súdu na rozhodnutie žalovaného zo dňa 21.10.2016 č. 3203/2016 vo veci odvolania účastníka konania TESCO STORES SR, a. s. proti rozhodnutiu Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Senec, ktorým žalovaný ako odvolací orgán, zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z dôvodu, že počas správneho konania účastník konania TESCO STORES SR, a. s. predložil rozbor vykonaný v akreditovanom skúšobnom laboratóriu EUROFINS BEL/NOVAMANN s.r.o. (rovnaké skúšobné laboratórium ako v prejednávanej veci), v ktorom boli konštatované opačné závery ako boli v analýze zabezpečenej prvostupňovým správnym orgánom. S poukazom na rozhodnutie žalovaného v obdobnej veci, kde sám žalovaný konštatoval, že ak existujú dva protichodné dôkazy v podobe dvoch rôznych záverov uvedených v protokoloch o skúškach, je úlohou správneho orgánu vykonať doplňujúce dokazovanie a potvrdiť tak tvrdenie jednej alebo druhej strany, v preskúmavanej veci potom postupoval žalovaný v rozpore s týmto svojim, i keď neskôr vysloveným právnym názorom, čo je v rozpore so zásadou materiálnej rovnosti. Následne žalobca citoval § 3 ods. 1, ods. 5 a § 32 ods. 1 Správneho poriadku a s dôrazom na výklad precedenčnej zásady (zásada materiálnej rovnosti), ktorá je čiastočným premietnutím ústavného princípu rovnosti (čl. 12, čl. 13 ods. 3 Ústavy SR) a európskeho princípu zákazu diskriminácie a ochrany legitímnych očakávaní do Správneho poriadku, trvá na žalobnom návrhu. V. Administratívne konanie. 16. Z administratívneho spisu súd zistil, že dňa 24.06.2014 v čase od 10.30 hod. do 11.20 hod. inšpektor RVPS Rimavská Sobota vykonal v prevádzke Lidl Slovenská republika, v.o.s., Predajňa Lidl č. 201, na ul. M. R. Štefánika, Revúca, plánovaný úradný odber vzorky „Sušené vykôstkované ďatle 200g“, v množstve 0,6 kg (3 x 200 g) z celkového vzorkovaného množstva 4 kg, výrobná dávka L141070504, dátum minimálnej trvanlivosti do 17.01.2015, krajina pôvodu Alžírsko, vyrobené vo Francúzsku Maitre Prunille S.A.S.. Vzorka bola odobratá podľa § 20 zákona o potravinách na stanovenie prídavných látok - konzervačných látok a oxidu siričitého. O odbere bol vystavený Protokol o odbere vzorky č. 259645 a Príloha č. 1 zo dňa 24.06.2014. Prevádzkovateľ využil možnosť odberu vzorky na doplnkové stanovisko znalca, čo je uvedené v Protokole o odbere vzorky č. 259645. Následne bola odobratá vzorka vyšetrená v Štátnom veterinárnom a potravinovom ústave, Veterinárnom a potravinovom ústave v Dolnom Kubíne (ďalej len „VPÚ Dolný Kubín“), ktorý vystavil Protokol o skúške č. 9967/2014 zo dňa 18.07.2014. 17. Z Protokolu o skúške č. 9967/2014 zo dňa 18.07.2014 vyhotoveným VPÚ Dolný Kubín súd zistil, že vzorka na základe vykonaných chemických vyšetrení nie je v súlade s Vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 127/2012 Z.z. o označovaní potravín v platnom znení (ďalej len „Vyhláška č. 127/2012 Z.z.“), § 16 ods. 1 pre klamlivú informáciu o obsahu siričitanov, nakoľko vo vyšetrovanej vzorke bola zistená prítomnosť oxidu siričitého (ďalej SO2) v koncentrácii vyššej ako 10 mg/kg a to v množstve 44 mg/kg, pričom v označení výrobku je uvedené „môže obsahovať stopy siričitanov“. 18. Dňa 24.07.2014 v čase od 13.30 hod. do 14.30 hod. vykonal inšpektor RVPS Rimavská Sobota v uvedenej prevádzke dodatočnú úradnú kontrolu potravín, zameranú na overenie dodržiavania potravinového práva na základe zistenia nevyhovujúceho laboratórneho vyšetrenia vzorky „Sušené vykôstkované ďatle 200g“, výrobná dávka L141070504, dátum minimálnej trvanlivosti do 17.01.2015. V čase dodatočnej úradnej kontroly sa v prevádzke nachádzalo 10 ks uvedeného výrobku. Na základe tohto zistenia bolo v zmysle § 20 ods. 9 zákona o potravinách žalobcovi uložené opatrenie na mieste a to stiahnuť predmetný výrobok v počte 10 ks z umiestnenia na trhu a oboznámiť vedenie spoločnosti o nevyhovujúcom výsledku, s termínom ihneď, t.j. do 24.07.2014. Zistené skutočnosti sú uvedené v Zázname o dodatočnej úradnej kontrole potravín č. 9967/2014/DÚKP/As zo dňa 24.07.2014, ktorý bol prerokovaný s prítomnou zástupkyňou vedúceho predajne, ktorá záznam podpísala. Prílohou záznamu je Protokol o skúške č. 9967/2014 zo dňa 18.07.2014. 19. RVPS Rimavská Sobota na základe týchto zistení začala v zmysle § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov správne konanie upovedomením pod č. 2014/1183 zo dňa 21.08.2014, ktoré mal žalobca doručené dňa 02.09.2014, v rámci ktorého bola žalobcovi daná možnosť, pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k skutočnostiam zisteným vyšetrením vzorky, v lehote 5 dní od doručenia upovedomenia. Žalobca nevyužil svoje procesné práva a v lehote určenej správnym orgánom sa k upovedomeniu nevyjadril 20. Dňa 23.09.2014 RVPS Rimavská Sobota vydala rozhodnutie č. 2014/1315, ktorým žalobcovi uložila pokutu vo výške 300,-EUR podľa § 28 ods. 2 písm. h) zákona o potravinách za to, že umiestňoval na trh výrobok „Sušené vykôstkované ďatle 200g“, výrobná dávka L141070504, dátum minimálnej trvanlivosti do 17.01.2015, krajina pôvodu Alžírsko, vyrobené vo Francúzsku, ktorý bol klamlivo označený alebo ponúkaný na spotrebu klamlivým spôsobom. Rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 26.09.2014. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom zhrnul dôvod uloženia pokuty a poukázal na skutočnosť, že žalobca počas úradnej kontroly dňa 24.06.2014 využil svoje právo podľa § 20 ods. 1 zákona o potravinách a odobratú vzorku poslal do skúšobného laboratória spoločnosti EUROFINS BEL/NOVAMANN s.r.o., Komjatická 73, Nové Zámky. Laboratórne testy vykonané spoločnosťou EUROFINS BEL/NOVAMANN s.r.o. preukázali, že odobratá vzorka je v súlade s požiadavkami Nariadenia Európskeho parlamentu a rady č. 1333/2008 zo 16.09.2008 o prídavných látkach v potravinách a teda aj v súlade s ustanoveniami Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 127/2012 z 29.03.2012 o označovaní potravín. Na základe uvedeného žalobca konštatoval, že nakoľko pominuli dôvody pre ktoré bola spoločnosti Lidl uložená pokuta vo výške 300,-EUR, žiadal, aby odvolací orgán zrušil rozhodnutie RVPS Rimavská Sobota v celom rozsahu. Súčasťou odvolania je Protokol o skúške č. 63299/2014 zo dňa 11.07.2014 vypracovaný spoločnosťou EUROFINS BEL/NOVAMANN s.r.o.. 21. RVPS Rimavská Sobota ako prvostupňový správny orgán svojim stanoviskom odvolaniu nevyhovela a dňa 20.10.2014 podľa § 57 ods. 2 zákona o správnom konaní predložila odvolanie so spisovým materiálom žalovanému na ďalšie konanie (spis bol doručený ŠVPS SR dňa 23.10.2014). 22. Žalovaný v zmysle § 59 ods. 1 zákona o správnom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu so spisovým materiálom a rozhodnutím č. 3521/2014 zo dňa 19.11.2014 odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. VI. Právne posúdenie žaloby. 23. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu v čase platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený zákonom č.162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Obidva tieto zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 24. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 25. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 27. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 28. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 29. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutia a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 30. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný. 31. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách, tento zákon ustanovuje a) povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku (ďalej len "prevádzkovateľ") v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín, b) práva a povinnosti osôb vo vzťahu k potravinám, c) organizáciu, pôsobnosť a právomoc orgánov úradnej kontroly potravín podľa osobitných predpisov. 32. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách, prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane internetového predaja dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi. 33. Podľa § 6 ods. 5 písm. b) zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách, na trh je zakázané umiestňovať potraviny klamlivo označené alebo ponúkané na spotrebu klamlivým spôsobom. 34. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách, úradnou kontrolou potravín sa overuje dodržiavanie požiadaviek ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi v oblastiach a na účel uvedený v odseku 1; neuplatňuje sa, ak ide o metrologickú kontrolu a metrologický dozor, veterinárne kontroly podľa osobitného predpisu, ako aj kontrolu krmív podľa osobitného predpisu. 35. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách, zamestnanci orgánu úradnej kontroly potravín, ktorí vykonávajú úradné kontroly potravín, sú oprávnení odoberať vzorky výrobkov na analýzy a hodnotenia v nevyhnutnom množstve a rozsahu, pričom musí byť zabezpečené právo prevádzkovateľov na dostatok vzoriek pre doplnkové stanovisko znalca. 36. Podľa § 20 ods. 3 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách, orgány úradnej kontroly potravín vydávajú na základe analýz vzoriek výrobkov posudky, rozhodujú o ich použiteľnosti v prípadoch, ak výrobok nespĺňa požiadavky podľa tohto zákona a osobitných predpisov. 37. Podľa § 20 ods. 9 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách, zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú oprávnení na základe skutočností zistených úradnou kontrolou potravín ukladať na mieste opatrenia podľa odsseku 12, § 19 ods. 2 a opatrenia podľa osobitných predpisov. 38. Podľa § 23 ods. 5 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách, orgány úradnej kontroly potravín v rámci svojej pôsobnosti ukladajú opatrenia a pokuty a prerokúvajú priestupky, ktoré zistia pri výkone úradnej kontroly. 39. Podľa § 28 ods. 2 písm. h) zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny klamlivo označené alebo ich ponúka na spotrebu klamlivým spôsobom 40. Podľa § 28 ods. 12 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách, na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 41. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní okrem konania podľa § 20 ods. 9 a 12. 42. Podľa čl. 1 bod 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá v platnom znení (ďalej len „Nariadenie (ES) č. 882/2004“), toto nariadenie stanovuje všeobecné pravidlá pre vykonávanie úradných kontrol s cieľom overovania dodržiavania predpisov, zameraných najmä na tieto oblasti: a) prevencia, eliminácia alebo zníženie na prijateľnú mieru rizík, hroziacim ľuďom a zvieratám buď priamo alebo nepriamo cez životné prostredie, b) zaručenie spravodlivých postupov v oblasti obchodu s krmivami a potravinami a ochrana záujmov spotrebiteľov, vrátane označovania krmív a potravín a iných foriem informácií pre spotrebiteľa. 43. Podľa čl. 12 bod 1. Nariadenia (ES) č. 882/2004, príslušný orgán menuje laboratóriá, ktoré smú vykonávať analýzy vzoriek, odobratých pri úradných kontrolách. 44. Podľa čl. 12 bod 2. Nariadenia (ES) č. 882/2004, príslušné orgány však smú menovať len laboratóriá, ktoré pracujú a sú vyhodnotené a akreditované podľa nasledujúcich európskych noriem: a) EN ISO/IEC 17025, „Všeobecné požiadavky na príslušnosť skúšobných a kalibračných laboratórií“, b) EN ISO/IEC 17011 Všeobecné požiadavky na akreditačné orgány akreditujúce orgány posudzovania zhody. 45. Podľa čl. 54 bod 1. Nariadenia (ES) č. 882/2004, ak príslušný orgán zistí nedodržiavanie predpisov, bude konať tak, aby zabezpečil, aby prevádzkovateľ situáciu napravil. Príslušný orgán bude pri rozhodovaní o tom, ako bude konať, brať do úvahy povahu tohto nedodržiavania, ako aj minulosť príslušného prevádzkovateľa pokiaľ ide o nedodržiavanie predpisov. 46. Podľa čl. 54 bod 2. Nariadenia (ES) č. 882/2004, pokiaľ je to potrebné, budú súčasťou tohto konania tieto opatrenia: a) nariadenie hygienických postupov alebo akejkoľvek inej akcie, ktorú považuje príslušný orgán za potrebnú na zabezpečenie krmivovej a potravinovej bezpečnosti alebo dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá; b) obmedzenie alebo zákaz uvádzať tieto krmivá, potraviny alebo zvieratá na trh, dovážať ich alebo vyvážať; c) sledovanie a v prípade potreby nariadenie o stiahnutí krmív a potravín z obehu, odňatí a/alebo ich zničení; d) povolenie použiť krmivá a potraviny na iné účely než na ktoré boli pôvodne určené; e) pozastavenie prevádzky alebo zatvorenie celého príslušného podniku alebo jeho časti na primerané obdobie. f) pozastavenie alebo odňatie schválenia podniku; g) opatrenia uvedené v článku 19 pre zásielky z tretích krajín; h) akékoľvek iné opatrenie, ktoré príslušný orgán považuje za vhodné. 47. Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 48. Podľa § 32 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 49. Podľa § 34 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 50. Podľa § 34 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. 51. Podľa § 34 ods. 4 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. 52. Podľa § 34 ods. 5 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 53. Podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 54. Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 55. Podľa § 59 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. VII. Závery správneho súdu. 56. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutí žalovaného č. 3521/2014 zo dňa 19.11.2014 a prvostupňového správneho orgánu č. 2014/1315 zo dňa 23.09.2014, v zmysle ktorých bola žalobcovi uložená pokuta podľa § 28 ods. 2 písm. h) zákona o potravinách vo výške 300,-EUR za to, že v prevádzke Lidl predajňa č. 201, na ulici M.R.Štefánika, Revúca, porušil zákaz na trh umiestňovať potraviny klamlivo označené alebo ponúkané na spotrebu klamlivým spôsobom podľa § 6 ods. 5 písm. b) zákona o potravinách. Právnou otázkou, tvoriacu podstatu žalobných námietok, je neakceptovanie žalobcom predloženého dôkazu, v rámci podaného odvolania, o výsledkoch meraní odobratej vzorky, vypracované v Protokole č. 63299/2014, laboratóriom EUROFINS BAL/NOVAMANN s.r.o., Komjatická 73, Nové Zámky z dôvodu, že nejde o doplnkové stanovisko znalca v zmysle § 20 ods. 1 zákona o potravinách. 57. Hmotnoprávnym predpisom pre preskúmanie žalobných námietok je zákon o potravinách v spojení s Nariadením (ES) č. 882/2004. Na základe článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (bývalého článku 246 ZES) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 178/2002, č. 882/2004 a č. 1169/2011 v oblasti potravinového práva majú všeobecnú platnosť, sú záväzné vo svojej celistvosti a sú priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch, pričom na základe čl. 7 ods. 2 Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky a sú priamo aplikovateľné. Zákon o potravinách nadobudol účinnosť dňa 1. januára 1996, okrem § 9 ods. 1, ktorý nadobudol účinnosť od 1. júla 1996. Postupnými legislatívnymi zmenami zákona o potravinách sa docielila jeho kompatibilita s nariadeniami Európskej únie v oblasti potravinového práva, čo je obsiahnuté okrem iných, v § 1 ods. 1 písm. c) zákona o potravinách, podľa ktorého účelom zákona je upraviť organizáciu, pôsobnosť a právomoc orgánov úradnej kontroly potravín podľa osobitných predpisov. Osobitnými predpismi sú podľa odkazu pod čiarou, v nadväznosti i na dôvodové správy k čiastkovým zmenám zákona o potravinách, okrem iných aj Nariadenie (ES) č. 178/2002 a Nariadenie (ES) č.882/2004. 58. Účelom zákona o potravinách a nariadení (ES) č. 178/2002 a č. 882/2004, je okrem iného, zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského života a zdravia, potravinovej bezpečnosti a ochrany záujmov spotrebiteľa vo vzťahu k potravinám. V prípade, že výsledkom úradnej kontroly potravín sú zistené nedostatky nasvedčujúce tomu, že boli kontrolovaným subjektom porušené zákonom stanovené povinnosti, takýto záznam z úradnej kontroly sa stáva jedným z podkladov pre vydanie rozhodnutia o uložení sankcie. Pri úradnej kontrole postupuje správny orgán v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu v oblasti potravinovej bezpečnosti, pritom však dbá na zachovávanie práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov kontrolovaných subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nie v tom zmysle, aby výkon práv správneho orgánu bol na úkor nedodržania práva, t.j. zákonov a nariadení. 59. Pravdou je, že zákonodarca v § 20 ods. 1 zákona o potravinách, pre doplnkové stanovisko znalca v tomto a ani v ostatných ustanoveniach nedefinoval pojem doplnkové stanovisko znalca a ani len neodkázal na zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Preto logicky, žalobca vychádzal pre predloženie doplnkového stanoviska z predpisu Nariadenia Európskeho parlamentu a rady č. 882/2004 pre akreditáciu skúšobných laboratórií na vyhotovovanie analýzy vzoriek odobratých pri úradných kontrolách správnym orgánom, ktorým je Slovenská republika viazaná, a ktoré upravuje špecifické požiadavky technických noriem pre subjekt, t.j. laboratórium, vykonávajúci analýzu vzoriek, odobratých pri úradných kontrolách. 60. Žalobca využil svoje právo v zmysle § 20 ods. 1 zákona o potravinách a tú istú odobratú vzorku dal preskúmať v akreditovanom laboratóriu spoločnosti EUROFINS BEL/NOVAMANN s.r.o., Komjatická 73, Nové Zámky, ktorá je držiteľom osvedčenia Slovenskej národnej akreditačnej služby, ktoré bolo vydané v súlade s čl. 12 bod 1. Nariadenia (ES) č. 882/2004, podľa ktorého príslušný orgán menuje laboratóriá, ktoré smú vykonávať analýzy vzoriek, odobratých pri úradných kontrolách. A zároveň v súlade s čl. 12 bod 2. Nariadenia (ES) č. 882/2004, podľa ktorého príslušné orgány smú menovať len laboratóriá, ktoré pracujú a sú akreditované podľa európskych noriem EN ISO/IEC 17025, „Všeobecné požiadavky na príslušnosť skúšobných a kalibračných laboratórií“ a EN ISO/IEC 17011 Všeobecné požiadavky na akreditačné orgány akreditujúce orgány posudzovania zhody. Preto podľa názoru súdu, laboratórne testy vykonané spoločnosťou EUROFINS BEL/NOVAMANN s.r.o., výsledkom ktorých bol Protokol o skúške č. 63299/2014 zo dňa 11.07.2014, je rovnocenným dôkazom k Protokolu o skúške č. 9967/2014 zo dňa 18.07.2014 (vyhotovený VPÚ Dolný Kubín z ktorého vychádzal žalovaný), ktorý žalobca predložil v správnom konaní v procese odvolacieho konania. Keďže žalovaný ako odvolací správny orgán mal k dispozícii dva rovnocenné dôkazy, avšak s rozdielnymi informáciami pre posúdenie otázky, či žalobca porušil zákaz na trh umiestňovať potraviny klamlivo označené alebo ponúkané na spotrebu klamlivým spôsobom, bolo potrebné aby v súlade s § 32 ods. 1 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, žalovaný zistil presne a úplne skutočný stav veci, za tým účelom mal v súlade s § 34 ods. 2 a ods. 4 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, zabezpečiť vykonanie ďalšieho dokazovania, nakoľko podľa § 46 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a následne v svojom rozhodnutí každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotiť. Zásada materiálnej pravdy je upravená už v § 3 ods. 4 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a konkretizovaná je v ďalších ustanoveniach § 32 a § 46 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Zásadu materiálnej pravdy treba aplikovať spolu so zásadou zákonnosti a zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Odvolací správny orgán takto nepostupoval, keď v svojom rozhodnutí vychádzal výlučne len z Protokolu o skúške č. 9967/2014 zo dňa 18.7.2014 vypracovaný VPÚ v Dolnom Kubíne, pričom v merite veci sa s Protokolom č. 63299/2014 zo dňa 11.07.2014, vypracovaný spoločnosťou EUROFINS BAL/NOVAMANN s.r.o., predložený žalobcom, vôbec nezaoberal o to viac, že žalovaný mal v svojej dispozícii dva rozdielne Protokoly z hľadiska posúdenia esenciálnej otázky, či žalobca porušil zákaz na trh umiestňovať potraviny klamlivo označené alebo ponúkané na spotrebu klamlivým spôsobom podľa § 6 ods. 5 písm. b) zákona o potravinách. 61. Správnemu súdu neunikla skutočnosť uvedená žalovaným v rozhodnutí, kde tvrdí, resp. konštatuje, že „Vzorka bola odobratá predpísaným spôsobom, hodnotená akreditovanou metódou, pričom predávajúci nepredložil žiadne znalecké posúdenie úradnej vzorky, odobratej na doplnkové stanovisko znalca. Žalovaný nemá dôvod spochybňovať výsledky laboratórneho skúšania v Štátnom veterinárnom a potravinovom ústave, Veterinárny a potravinový ústav v Dolný Kubín.“ Na tomto mieste, podľa názoru súdu, sám žalovaný zdôraznil úmysel zákonodarcu v tom, že odobratie vzorky ako aj hodnotenie odobratej vzorky musí byť akreditovanou metódou, preto rozhodujúcim faktorom v racionálnom kontexte vyhodnotenia danej situácie je, že proces odobratia vzorky tak aj proces hodnotenia odobratej vzorky musí byť vykonaný akreditovanou metódou. Na takúto činnosť musí mať príslušný subjekt, resp. laboratórium oprávnenie, na udelenie ktorého musí spĺňať podmienky ktoré sú determinované Nariadením Európskeho parlamentu a rady č. 882/2004 špecifikované v odsekoch 42. až 46. tohto rozhodnutia. Dôležité je, aby subjekt vykonávajúci či už odobratie vzorky alebo jej hodnotenie, bol subjektom, ktorý má odborné danosti a vytvorené odborné podmienky na vykonávanie takejto činnosti, čo je predmetom posúdenia pri udelení osvedčenia o akreditácii Slovenskou národnou akreditačnou službou, v súlade s normou EN ISO/IEC 17025 „Všeobecné požiadavky na príslušnosť skúšobných a kalibračných laboratórií“ ustanovenú v čl. 12 bod 2. Nariadenia (ES) č. 882/2004. Preto formalizovaný prístup žalovaného k § 20 ods. 1 zákona o potravinách, že prevádzkovateľ musí predložiť výlučne doplnkové stanovisko znalca, je v rozpore s úmyslom zákonodarcu. Súd v tejto otázke dal za pravdu žalobcovi, že ak by zákonodarca mal úmysel pri doplnkovom stanovisku znalca vychádzať výlučne len z doplnkového stanoviska znalca ako takého, tak by v tejto časti výslovne odkázal na zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Zároveň v tejto súvislosti súd dodáva, že z Protokolu o skúške č. 9967/2014 zo dňa 18.07.2014 vyhotovený VPÚ Dolný Kubín (z ktorého vychádzal žalovaný), by muselo byť zrejmé, že má charakter znaleckého posudku vypracovaný subjektom ktorý je znalcom, nakoľko len k znaleckému posudku by bolo možné vyhotoviť doplnkové stanovisko znalca. 62. Podľa názoru súdu, právne posúdenie uvedené v odseku 61. tohto rozhodnutia, podporne vyplýva i z potreby zabezpečenia nielen odbornej zdatnosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby na vykonávanie takejto odbornej činnosti ale súčasne aj z potreby zabezpečenia špecifických laboratórnych podmienok na vykonávanie takejto činnosti determinovaných v Nariadení Európskeho parlamentu a rady č. 882/2004 špecifikovaných v odsekoch 42. až 46. tohto rozhodnutia. 63. V rámci odôvodnenia správny súd sa nezaoberal všetkými námietkami s odkazom na princíp, že súd nemusí dávať odpoveď na všetky otázky nastolené žalobcom v žalobe, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. 64. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je postihnuté takou vadou, že vec nesprávne právne posúdil a nebol spoľahlivo zistený skutkový stav veci, čo malo zásadný vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, preto súd žalobe vyhovel. 65. Správny súd na základe vyššie uvedeného v súlade s § 191 ods. 1 písm. c) a písm. e) SSP zrušil obe preskúmavané rozhodnutia a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Orgán verejnej správy je viazaný právnym názorom súdu vyslovený v tomto rozsudku (§ 191 ods.6 SSP) a bude povinný vo veci konať a na základe indícií súdu vo veci opätovne rozhodnúť. VIII. Trovy konania. 66. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 v spojení s § 175 ods.1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 67. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).