Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/58/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200430 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200430.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: PRE SENT, s.r.o., so sídlom Súťažná 10, Bratislava, zastúpeného: TÖGEL SIKORA & TL, s.r.o., AK so sídlom Záborského č. 19, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne námestie č. 1, 814 99 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o námietkach voči príkazu na uskutočnenie výkonu rozhodnutia č. 33158/2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 33158/2016 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi má voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. administratívne rozhodnutie 1. Žalovaný ako orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia podľa § 73 Správneho poriadku a podľa § 47 a § 76 ods. 3 Správneho poriadku napadnutým rozhodnutím (absentuje dátum vydania) nevyhovel námietkam spoločnosti PRE SENT s.r.o., IČO: 35 688 513 (žalobca) podaným voči príkazu na uskutočnenie výkonu rozhodnutia náhradným výkonom č. 33158/2016. 2. Predmetné rozhodnutie bolo odôvodnené predovšetkým tým, že rozhodnutím primátora Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 45560/2015- 324079 zo dňa 24. augusta 2015 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Bratislava č. OU-BA-OCDPK2-2015/095003/VME zo dňa 22.12.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15. januára 2016 a vykonateľnosť dňa 1. februára 2016 bola žalobcovi ako účastníkovi konania uložená povinnosť odstrániť nepovolené reklamné, informačné a propagačné zariadenia v počte 428 ks a to 400 ks o ploche 0,07 m2/ks a 28 ks o ploche 0,14 m2/ks t.j. o celkovej ploche 31,92 m2 umiestnených na miestnych komunikáciách I. a II. triedy uvedených v rozhodnutí. Súčasťou námietok boli kúpne zmluvy, ktorých predmetom je prevod vlastníctva k hnuteľným veciam RIPZ v počte 118, podľa kúpnej zmluvy uzavretej dňa 01.04.2016 a RIPZ v počte 12 podľa kúpnej zmluvy uzavretej dňa 13.04.2016. Jedná sa o kúpne zmluvy, uzavreté medzi predávajúcim PRE SENT, s.r.o. a kupujúcim Mediares Company, s.r.o. Z článku I (predmet zmluvy) a z protokolu o odovzdaní Predmetu kúpy vyššie uvedených kúpnych zmlúv vyplýva záväzok predávajúceho odovzdať kupujúcemu hnuteľné veci - kovové konštrukcie na informačné bannery s poradovými číslami uvedenými v kúpnych zmluvách a potvrdenie zmluvných strán o odovzdaní bannerov s uvedenými poradovými číslami. V ustanoveniach kúpnych zmlúv však absentuje označenie a konkrétne umiestnenie informačných bannerov na miestnych komunikáciách L, II., III. a IV. triedy, poprípade účelových komunikáciách. Nakoľko spoločnosť PRE SENT s.r.o. na svojej oficiálnej stránke www.present.sk dňa 26. októbra 2016 uvádza počet viac ako 1500 plôch rozmiestnených po celej Bratislave, a s presným umiestnením jednotlivých RIPZ, bolo preukázateľné, že spoločnosť PRE SENT s.r.o. je naďalej vlastníkom RIPZ v počte 428 ks a to 400 ks o ploche 0,07 m2/ks a 28 ks o ploche 0,14 m2/ks t.j. o celkovej ploche 31,92 m2 umiestnených na miestnych komunikáciách I. a II. triedy uvedených v rozhodnutí, ktoré na základe vyššie uvedeného naďalej ponúka na svojej oficiálnej stránke. Vychádzajúc z preukázaných skutočností, mal orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia za to, že doložené kúpne zmluvy a predmet kúpy podľa kúpnych zmlúv nie je totožný s RIPZ voči ktorým bola uložená povinnosť rozhodnutím primátora Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 45560/2015-324079 zo dňa 24. augusta 2015 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Bratislava č. 0U-BA-0CDPK2-2015/095003/VME zo dňa 22.12.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15. januára 2016 a vykonateľnosť dňa 1. februára 2016 a spoločnosť PRE SENT s.r.o. je stále vlastníkom RIPZ, voči ktorému je uložená povinnosť podľa vyššie uvedených rozhodnutí. 3. Vyššie uvedené mala preukazovať aj skutočnosť, že dňa 03. 05. 2016 bola Hlavnému mestu Slovenskej republiky Bratislava doručená žiadosť o povolenie na umiestnenie reklamného, propagačného a informačného zariadenia spoločnosti PRE SENT, s.r.o., IČO: 35688513 podpísaného dňa 02. 05, 2016 konateľom spoločnosti PRE SENT, s.r.o. Ing. Petrom Šrutekom, a to na obdobie od 05. 06. 2016 do 04. 06. 2018 v rozsahu 28 kusov 4- stranných informačných zariadení pri stĺpoch VO a 400 ks 3 - stranných informačných zariadení pri stĺpoch VO na lokalitách uvedených v rozhodnutí. Orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia vydal rozhodnutie o nevyhovení námietok, ktoré bolo účastníkovi doručené dňa 26.08.2016 a v ktorom námietke vo forme informácie o zmene vlastníctva nevyhovel okrem iného z dôvodu, že neboli doložené dôkazy preukazujúce uvedené okolnosti, keďže správny orgán je povinný podľa § 3 Správneho poriadku rozhodovať na základe spoľahlivo zisteného stavu veci. Z vyššie uvedeného dôvodu je preukázateľné že sa nejedná o úmyselné konanie cestného správneho orgánu s prihliadnutím na skutočnosť, že kúpne zmluvy, predmetom ktorých je prevod vlastníctva k hnuteľným veciam RIPZ v počte 118 podľa kúpnej zmluvy uzavretej dňa 01.04.2016 a RIPZ v počte 12 podľa kúpnej zmluvy uzavretej dňa 13,04.2016 mal k dispozícií povinný v čase podania námietok zo dňa 30.06.2016 proti oznámeniu o začatí výkonu rozhodnutia č. 33158/2016-292583 zo dňa 18.05.2016 v dôsledku čoho nesplnil svoju povinnosť a to doložiť dôkazy preukazujúce svoje tvrdenie. Dôkazy, listiny a námietky musia byť zrejmé a zrozumiteľné aby bolo možné reálne preskúmať ich relevanciu. Listiny predložené účastníkom neobsahovali vyššie uvedené náležitosti a orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia ich považoval za neurčité vo vzťahu k výkonu rozhodnutia, nepreukazujúce ním tvrdené skutočnosti a z tohto dôvodu za nepreskúmateľné vo vzťahu k tvrdením skutočnostiam. Podané námietky považoval žalovaný ako orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia za všeobecne podané námietky, ktoré nemajú odkladný účinok. Z tohto dôvodu bol orgán uskutočňujúci výkon oprávnený pokračovať v realizovaní výkonu rozhodnutia aj napriek skutočnosti, že o námietkach ešte nebolo rozhodnuté a s námietkami sa vysporiadal až dodatočne. II. námietky žalobcu 4. Žalobca mal od roku 1999 umiestnené RIP zariadenia na miestnych komunikáciách I. a II. triedy na území Hlavného mesta SR Bratislavy, a to v období rokov 1999 až 2006 na základe nájomných zmlúv a od roku 2007 na základe povolení vydaných primátorom Hlavného mesta SR Bratislavy. Predmetné povolenia boli vždy vydané na dobu určitú v zmysle § 8 ods. 1 cestného zákona, podľa ktorého sa zvláštne užívanie miestnych komunikácií povoľuje na dobu určitú. Posledné povolenie bolo žalobcovi vydané v roku 2014 na obdobie od 05.06.2014 do 04.06.2015, Po voľbách do samosprávy obcí konaných v roku 2014 a po nástupe nového primátora Hlavného mesta SR Bratislavy, začal prvostupňový orgán v rozpore s jeho dovtedajšou praxou vydávať rozhodnutia a robiť ďalšie opatrenia, ktorých jediným cieľom bolo nevydať žalobcovi povolenie na zvláštne užívanie miestnych komunikácií na ďalší rok. Prvostupňový orgán pri tomto konaní sústavne a opakovane porušoval ustanovenia Správneho poriadku, ako aj ďalších príslušných zákonov a v tomto svojom protiprávnom konaní pokračuje až doteraz. Prvostupňový orgán dňa 10.04.2015 vydal rozhodnutie č.j. MAGS OKDS 41573/2015-67502, ev. č. 37/2015, ktorým zrušil povolenie na zvláštne užívanie miestnych komunikácií I. a II. triedy na území Hlavného mesta SR Bratislavy vydané žalobcovi svojim rozhodnutím č.k. MAGS OKDS 49355/2014-274338-1 zo dňa 03.06.2014, právoplatným dňa 05.06.2014, ktorým povolil žalobcovi zvláštne užívanie miestnych komunikácií za účelom umiestnenia 428 ks RIP zariadení na obdobie od 05.06.2014 do 04.06.2015. Ako dôvod zrušenia tohto povolenia prvostupňový orgán uviedol nesplnenie podmienok vydaného povolenia. Proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového orgánu žalobca podal dňa 28.05.2015 odvolanie z dôvodu, že toto rozhodnutie bolo vydané v rozpore s ustanoveniami správneho poriadku, a preto bolo nezákonné. O odvolaní žalobcu rozhodol druhostupňový orgán svojim rozhodnutím č. OU-BA- OCDPK2-2015/054193/VME zo dňa 08.07.2015, ktorým napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu v celom rozsahu zrušil, avšak vzhľadom na skutočnosť, že zrušené rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo vydané na dobu určitú do dňa 04.06.2015, a teda týmto dňom stratilo platnosť, vec nevrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Omnoho podstatnejšie však je, že druhostupňový orgán vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že prvostupňový orgán nepostupoval v konaní v súlade s ustanoveniami správneho poriadku a porušil aj ustanovenia cestného zákona, keď štátny odborný dozor nevykonal v súlade s ustanoveniami tohto zákona. 5. Dňa 04.05.2015 žalobca podal na prvostupňovom orgáne žiadosť o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií I. a II. triedy na území Hl. mesta SR Bratislavy za účelom umiestnenia 428 ks RIP zariadení na obdobie od 05.06.2015 do 04.06.2016. RIP zariadenia mali byť umiestnené na rovnakých miestach a rovnakým spôsobom, ako boli umiestnené aj v rokoch 2007 až 2015, keď prvostupňový orgán bez akýchkoľvek prekážok povolil žalobcovi umiestnenie týchto zariadení. Vzhľadom na túto skutočnosť mal žalobca legitímne očakávania, že mu prvostupňový orgán opätovne za rovnakých podmienok povolí zvláštne užívanie miestnych komunikácií. Prvostupňový orgán dňa 02.06.2015 vydal rozhodnutie č.j. 43242/2015-263664, ev. č. 71/2015-Sá, ktorým nepovolil žalobcovi zvláštne užívanie miestnych komunikácií na obdobie od 05.06.2015 do 04.06.2016. Proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca dňa 02.07.2015 odvolanie z dôvodu, že bolo vydané v rozpore s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku. Druhostupňový orgán rozhodol o odvolaní žalobcu rozhodnutím č. OU-BA-OCDPK2- 2015/070880/VME zo dňa 24.09.2015, ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Druhostupňový orgán vo svojom rozhodnutí uviedol, že pri vydávaní napadnutého rozhodnutia došlo zo strany prvostupňového orgánu k porušeniu zákona. Druhostupňový orgán vyčítal prvostupňovému orgánu okrem iných vecí napríklad aj to, že neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, neprerokoval žiadosť žalobcu s dopravným inšpektorátom v zmysle § 8 ods. 1 cestného zákona a nedostatočne odôvodnil rozhodnutie, keď odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje konkrétne dôvody, ktoré viedli prvostupňový orgán k vydaniu rozhodnutia. Rozhodnutie druhostupňového orgánu bolo žalobcovi doručené dňa 07.10.2015. Napriek tomu prvostupňový orgán ani do dňa podania tejto žaloby vo veci nevydal nové rozhodnutie. Namiesto toho dňa 27.11.2015 doručil žalobcovi výzvu na zaplatenie správneho poplatku č.j. MAGS OD 43242/15-365968 zo dňa 02.11.2015, ktorou žalobcu vyzval na zaplatenie správneho poplatku za konanie o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií vo výške XX.XXX. €, pričom zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v položke č. 82 písm. c) sadzobníka správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o správnych poplatkoch, predpisuje pre takéto konanie správny poplatok vo výške 80 € s možnosťou jeho zvýšenia na päťnásobok s prihliadnutím na rozsah a dobu používania miestnej komunikácie. Keďže prvostupňový orgán nevyužil zákonné splnomocnenie obsiahnuté v položke č. 82 písm. c), sadzobníka správnych poplatkov, ale namiesto toho vyrubil v rozpore so zákonom absolútne nezmyselný správny poplatok v likvidačnej výške XX.XXX € žalobca dňa 10.12.2015 uhradil zákonom predpísaný správny poplatok vo výške 80,- € a túto skutočnosť oznámil prvostupňovému orgánu svojim listom „Oznámenie o zaplatení správneho poplatku" zo dňa 10.12.2015. Prvostupňový orgán však naďalej pokračuje vo svojom protiprávnom konaní, keď namiesto vydania rozhodnutia vo veci povolenia zvláštneho užívania miestnych komunikácií, dňa 15.02.2016 doručil žalobcovi výzvu na doplnenie údajov vo veci správneho poplatku č.j. MAGS OD36783/16/13935 zo dňa 12.01.2016, v ktorej naďalej zotrvával na správnom poplatku vo výške 34.240 €, a keďže podľa jeho názoru žalobca uhradením správneho poplatku vo výške 80 € uhradil správny poplatok len za konanie o povolení umiestnenia jedného RIP zariadenia, vyzval žalobcu, aby uviedol, pre ktorú konkrétnu miestnu komunikáciu a jej presné polohové určenie žiada povoliť zvláštne užívanie na umiestnenie jedného RIP zariadenia. Prvostupňový orgán zároveň v tejto výzve upozornil žalobcu, že konanie zastaví z titulu nezaplatenia správnych poplatkov vo výške určenej vo výzve na zaplatenie súdnych poplatkov. 6. Žalobca upozornil na skutočnosť, že podľa § 9 zákona o správnych poplatkoch sa proti rozhodnutiu o zastavení konania pre nezaplatenie správneho poplatku nemožno odvolať. Z konania prvostupňového orgánu je teda evidentné, že jeho jedinou snahou po tom, ako druhostupňový orgán zrušil jeho rozhodnutie č.j. 43242/2015-263664, ev. č. 71/2015-Sá zo dňa 02.06.2015, ktorým nepovolil žalobcovi zvláštne užívanie miestnych komunikácií na obdobie od 05.06.2015 do 04.06.2016, je dosiahnuť zastavenie konania o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií, a to aj formou protiprávneho konania, a tým sa vyhnúť vydaniu riadneho a zákonného rozhodnutia o povolení zvláštneho užívania miestnych komunikácií. Z uvedeného je teda nepochybné, že žalobca riadne a včas podal žiadosť o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií na obdobie od 05.06.2015 do 04.06.2016 a vzhľadom na predchádzajúcu prax prvostupňového orgánu mal oprávnené legitímne očakávania, že mu takéto povolenie bude vydané. Namiesto toho však prvostupňový orgán vydal vo veci nezákonné rozhodnutie a aj po zrušení tohto rozhodnutia odvolacím orgánom vo veci nerozhodol, ale naopak pokračuje vo svojom absolútne bezprecedentnom nezákonnom konaní proti žalobcovi, ktoré častokrát hraničí až so šikanovaním žalobcu zo strany orgánu miestnej samosprávy, ktorý v konaní o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií vykonáva prenesený výkon štátnej správy, pričom jeho jedinou motiváciou je neudelenie povolenia za každú cenu, a to aj za cenu nedodržiavania zákonov. 7. Prvostupňový orgán Výzvou na odstránenie reklamných zariadení č. MAGS OKDS 45560/2015/282813 zo dňa 08.06.2015, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 06.07.2015 vyzval žalobcu na odstránenie RIP zariadení v lehote 7 dní od doručenia výzvy. Vo výzve prvostupňový orgán uviedol, že dňa 05.06.2015 vykonal z vlastného podnetu štátny odbor dozor, ktorým bolo zistené, že na dotknutých miestnych komunikáciách I. a II. triedy sa naďalej nachádzajú RIP zariadenia, napriek tomu, že povolenie na zvláštne užívanie miestnych komunikácií bolo platné len do 04.06.2015. Na predmetnú výzvu prvostupňového orgánu reagoval žalobca svojim listom „Výzva na odstránenie reklamných zariadení - odpoveď" zo dňa 07.07.2015, v ktorom poukázal na skutočnosť, že prvostupňový orgán vykonal štátny odbor dozor dňa 05.06.2015, t.j. ihneď nasledujúci deň po dni, v ktorom uplynula doba platnosti povolenia, a teda ani pri najlepšej vôli žalobcu by nebolo možné RIP zariadenia odstrániť. Žalobca zároveň poukázal na to, že rozhodnutie prvostupňového orgánu č.j. 43242/2015-263664, ev. č. 71/2015- Sá zo dňa 02.06.2015, ktorým nepovolil žalobcovi zvláštne užívanie miestnych komunikácií na ďalšie obdobie od 05.06.2015 do 04.06.2016 je nezákonné, nakoľko neobsahuje zákonné náležitosti a je absolútne neodôvodnené a prvostupňový orgán pri jeho vydávaní postupoval v rozpore s ustanoveniami správneho poriadku tým, že žalobcu neoboznámil s podkladmi rozhodnutia, neumožnil mu vyjadriť sa k týmto podkladom a uplatniť jeho návrhy k nim a taktiež neuviedol, aké právne predpisy pri svojom rozhodovaní aplikoval a akou správnou úvahou bol pri ich aplikácii vedený. Existujúci protiprávny stav bol vyvolaný výlučne prvostupňovým orgánom, ktorý v konaní o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií vydal nezákonné rozhodnutie, a teda sa nemôže dovolávať odstránenia protiprávneho stavu, ktorý sám spôsobil. 8. Prvostupňový orgán Oznámením o začatí správneho konania č. MAGS OKDS 45560/2015/303976 zo dňa 15.07.2015, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 07.08.2015, oznámil žalobcovi začatie správneho konania vo veci nariadenia odstránenia RIP zariadení. Prvostupňový orgán v tomto oznámení uviedol, že dňa 14.07.2015 vykonal ďalší štátny odborný dozor, ktorým bolo zistené, že RIP zariadenia žalobcu sú naďalej umiestnené na miestnych komunikáciách, napriek tomu, že žalobca bol vyzvaný na ich odstránenie výzvou na odstránenie reklamných zariadení č. MAGS OKDS 45560/2015/282813 zo dňa 08.06.2015. Z tohto dôvodu prvostupňový orgán začal voči žalobcovi konanie o nariadenie odstránenia RIP zariadení a vyzval ho, aby sa v lehote 7 dní od doručenia oznámenia vyjadril k podkladom rozhodnutia. Žalobca sa na výzvu prvostupňového orgánu vyjadril k podkladom rozhodnutia svojim listom „Oznámenie o začatí správneho konania - vyjadrenie účastníka k podkladom rozhodnutia" zo dňa 12.08.2015, v ktorom zopakoval všetky svoje tvrdenia uvedené vo svojom liste „Výzva na odstránenie reklamných zariadení - odpoveď" zo dňa 07.07.2015. Nad rámec týchto tvrdení uviedol len to, že vydanie právoplatného rozhodnutia o povolení alebo nepovolení zvláštneho užívania miestnych komunikácií je vo vzťahu k začatému konaniu o nariadenie odstránenia RIP zariadení absolútne kľúčovou otázkou, bez vyriešenia ktorej nie je možné v danom konaní relevantne rozhodnúť, a preto ju treba považovať za predbežnú otázku v zmysle § 29 ods. 1 Správneho poriadku. Z tohto dôvodu žalobca požiadal prvostupňový orgán, aby konanie prerušil až do právoplatného rozhodnutia v konaní o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií. 9. Žalobca vo svojom vyjadrení „Oznámenie o začatí správneho konania - vyjadrenie účastníka k podkladom rozhodnutia" zo dňa 12.08.2015 namietal, že pre vydanie rozhodnutia v konaní o odstránenie nepovolených RIP zariadení je absolútne kľúčovou otázkou vydanie právoplatného rozhodnutia v konaní o povolení zvláštneho užívania miestnych komunikácií, a táto otázka je teda predbežnou otázkou v zmysle § 29 ods. 1 Správneho poriadku. Prvostupňový orgán sa však touto námietkou žalobcu vo svojom prvostupňovom rozhodnutí vôbec nezaoberal. Žalobca túto istú námietku vzniesol aj vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Druhostupňový orgán sa s touto námietkou žalobcu vysporiadal v druhostupňovom rozhodnutí, keď uviedol, že neakceptuje názor žalobcu, že pre vydanie zákonného rozhodnutia o odstránení nepovolených RIP zariadení je predbežnou otázkou vydanie právoplatného rozhodnutia o povolení alebo nepovolení zvláštneho užívania miestnych komunikácií. Podľa názoru druhostupňového orgánu sa predbežnou otázkou rozumie taká otázka, zodpovedanie ktorej podmieňuje rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom správneho konania a na jej meritórne rozhodnutie je príslušný iný správny orgán. Takýto striktný výklad pojmu „predbežná otázka" je však neakceptovateľný. 10. Dňa 04.05.2015, teda v lehote 30 dní pred vypršaním platnosti povolenia, ktoré ho oprávňovalo na zvláštne užívanie miestnych komunikácií na obdobie do 04.06.2015, podal na prvostupňovom orgáne žiadosť o vydanie povolenia na obdobie ďalšieho jedného roka, teda od 05.06.2015 do 04.06.2016. Prvostupňový orgán síce v zákonnej 30 dňovej lehote rozhodol vo veci tak, že žalobcovi nepovolil zvláštne užívanie miestnych komunikácií, toto jeho rozhodnutie č.j. 43242/2015-263664, ev. č. 71/2015- Sá zo dňa 02.06.2015 však bolo nezákonné, keď nespĺňalo ani len základné náležitosti rozhodnutia, čo potvrdil aj druhostupňový orgán vo svojom rozhodnutí č. OU-BA-OCDPK2-2015/070880/VME zo dňa 24.09.2015, ktorým zrušil rozhodnutie prvostupňového orgánu a vec mu vrátil na nové konanie. Prvostupňový orgán si v tomto konaní pred vydaním svojho rozhodnutia o nepovolení zvláštneho užívania miestnych komunikácií nevyžiadal ani len stanovisko Krajského dopravného inšpektorátu PZ v Bratislave, ktoré je podmienkou pre vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií v zmysle § 8 ods. 1 cestného zákona. Napriek tomu, že druhostupňový orgán zrušil rozhodnutie prvostupňového orgánu a vrátil mu vec na ďalšie konanie ešte v septembri 2015, prvostupňový orgán do dna podania tejto žaloby vo veci nerozhodol a namiesto toho vyrubil žalobcovi absolútne protizákonne správny poplatok v neúmernej výške XX.XXX €, na ktorého splatení trvá aj po tom, čo ho žalobca na túto nezákonnosť upozornil. Je teda zrejmé, že prvostupňový orgán ani po vyše deviatich mesiacoch nerozhodol riadne o žiadosti žalobcu na vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií. Táto skutočnosť je v príkrom rozpore s tým, ako prvostupňový orgán dokázal promptne konať vo veci nariadenia odstránenia RIP zariadení. Prvostupňový orgán ihneď na druhý deň po vypršaní platnosti povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií č.j. MAGS OKDS 49355/2014-274338- 1 č: 59/2014-Sá zo dňa 03.06.2014 vykonal štátny odborný dozor a vyzval žalobcu na odstránenie RIP zariadení, hoci mu muselo byť nepochybne zrejmé, že aj keby žalobca pri najlepšej vôli chcel tieto RIP zariadenia z miestnych komunikácií odstrániť, nebolo by to v tejto reálne možné. Rovnako rýchlo konal prvostupňový orgán aj ďalej v tejto veci, keď dňa 14.07.2015, teda opäť na druhý deň po uplynutí lehoty stanovenej vo výzve na odstránenie reklamných zariadení č. MAGS OKDS 45560/2015/282813 zo dňa 08.06.2015 vykonal ďalší štátny odborný dozor a hneď na ďalší deň začal vo veci konanie o nariadenie odstránenia RIP zariadení vydaním oznámenia o začatí správneho konania. 11. Správny orgán vydal dňa 24.08.2015 prvostupňové rozhodnutie č. 45560/2015-324079, ev. č. 91/2015-Sá, ktorým nariadil žalobcovi odstránenie nepovolených RJP zariadení na miestnych komunikáciách I. a II. triedy na území Hl. mesta SR Bratislavy. Dňa 22.12.2015 Okresný úrad Bratislava, odbor cestnej dopravy ako druhostupňový orgán vydal druhostupňové rozhodnutie č. OU-BA- OCDPK2-2015/095003/VME, ktorým potvrdil rozhodnutie cestného správneho orgánu. Druhostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 15.01.2016. Proti uvedeným rozhodnutiam Okresného úradu Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-BA-OCDPK2-2015/095003/VME zo dňa 22. decembra 2015 a primátora Hlavného mesta SR Bratislavy č.j. 45560/2015-324079, ev. č. 91/2015-Sá zo dňa 24. augusta 2015 o odstránení RIP zariadení podal žalobca dňa 03.03.2016 na krajskom súde žalobu o preskúmanie rozhodnutí, na základe ktorej je na krajskom súde vedené konanie pod spis.zn. 25/44/2016. Dňa 24.06.2016 bol žalobcovi doručený list Hlavného mesta SR Bratislavy č. 33158/2016- 292583 zo dňa 18.05.2016 označený ako „Oznámenie o začatí výkonu rozhodnutia", ktorým cestný správny orgán oznámil žalobcovi, Že pristupuje k výkonu svojho rozhodnutia č. 45560/2015-324079 zo dňa 24.08.2015, ktorým v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-BA- OCDPK2-2015/095003/VME zo dňa 22.12.2015 nariadil žalobcovi odstrániť RIP zariadenia v počte 428 kusov umiestnené na miestnych komunikáciách I. a II. triedy, bez povolenia cestného správneho orgánu. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.01.2016 a vykonateľnosť dňa 01.02.2016. Proti uvedenému oznámeniu podal žalobca dňa 30.06.2016 námietky, v ktorých uviedol, že rozhodnutie o odstránení RIP zariadení aj naďalej považuje za nezákonné a z tohto dôvodu podal na krajskom súde žalobu o jeho preskúmanie (spis. zn. 2S/44/2016). 12. Dňa 26.08.2016 bol žalobcovi doručený list Hlavného mesta SR Bratislavy označený ako „Rozhodnutie o námietkach", ktorým cestný správny orgán nevyhovel námietkam žalobcu zo dňa 30.06.2016, Cestný správny orgán v tomto svojom rozhodnutí, ktoré neobsahovalo žiadnu spisovú značku a nebolo ani datované, uviedol, že žalobca nepreukázal okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo by bránili jeho vymáhateľnosti, ani nenamietal iné dôvody, ktoré by robili výkon rozhodnutia neprípustným, a preto cestný správny orgán námietkam ako nedôvodným nevyhovel. Následne cestný správny orgán dňa 20.10.2016 začal s náhradným výkonom rozhodnutia, a to bez toho, že by žalobcovi doručil príkaz na uskutočnenie výkonu rozhodnutia náhradným výkonom. Žalobca sa o začatí výkonu rozhodnutia dozvedel až z médií. „Príkaz na uskutočnenie výkonu rozhodnutia náhradným výkonom" č. 33158/2016 zo dňa 12.09.2016 bol žalobcovi doručený až na druhý deň po skutočnom začatí výkonu rozhodnutia, t.j. dňa 21.10.2016. Proti uvedenému príkazu podal žalobca dňa 25.10.2016 námietky, v ktorých opäť uviedol, že ku dňu vydania príkazu nie je vlastníkom RIP zariadení, nakoľko tieto na základe Kúpnych zmlúv zo dní 01.04.2016 až 14.04.2016 previedol na spoločnosť Mediares Company, s.r.o., so sídlom Astrová 48, 821 01 Bratislava, IČO: 50 211 064. Toto svoje tvrdenie doložil aj pripojením jednej kúpnej zmluvy zo dňa 01.04.2016. 13. Žalovaný cestný správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že námietky žalobcu považuje za všeobecne podané námietky, ktoré nemajú odkladný účinok, a preto bol žalovaný oprávnený pokračovať v realizovaní výkonu rozhodnutia aj napriek skutočnosti, že o námietkach ešte nebolo rozhodnuté a s námietkami sa vysporiadal až dodatočne. Žalovaný však neuviedol na základe akých ustanovení, akého zákona dospel k týmto záverom a taktiež neuviedol, aké skutočnosti ho k tomuto záveru viedli. Možno teda len predpokladať, že k tomuto záveru dospel len na základe absolútne subjektívneho a účelového vyhodnotenia žalobcom predložených dôkazov - kúpnych zmlúv, keď tieto vyhodnotil tak, že tieto považuje za neurčité vo vzťahu k výkonu rozhodnutia, nepreukazujúce žalobcom tvrdené skutočnosti. a z tohto dôvodu za nepreskúmateľné vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam. V tejto súvislosti taktiež uviedol, že predložené listiny neobsahujú vyššie uvedené náležitosti, pričom však z odôvodnenia rozhodnutia opäť nie je zrejmé aké náležitosti má žalovaný na mysli. Rovnako nie je zrejmé, čo mal žalovaný na mysli pod pojmom „všeobecne podané námietky". Okrem toho, že správny poriadok takýto pojem nepozná, je absolútne logické, že námietky vždy môžu byť len konkrétne a tieto námietky buď majú, alebo nemajú odkladný účinok v zmysle § 76 ods. 2 Správneho poriadku. Je nepochybné, že podľa ustanovenia § 76 ods. 2 písm. d) Správneho poriadku námietky, v ktorých sa uplatňuje na predmet, ktorého sa výkon rozhodnutia týka, právo, ktoré výkon rozhodnutia nepripúšťa, majú odkladný účinok. Podstatou odkladného účinku námietok je zabrániť nezákonnému a neprimeranému zásahu do práv účastníka konania alebo tretích osôb. Z tejto skutočnosti ako aj z dikcie ustanovenia § 76 ods. 2 písm. d) je potom jednoznačné, že odkladný účinok nastáva už samotným podaním námietok a nie až po ich preskúmaní správnym orgánom, čo by bolo v rozpore s podstatou odkladného účinku námietok a neplnilo by jeho účel. Preto v danom prípade, ak žalobca podal námietky, v ktorých sa uplatnilo na predmet, ktorého sa výkon rozhodnutia týka, právo, ktoré výkon rozhodnutia nepripúšťa, zo zákona nastali odkladné účinky týchto námietok a žalovaný bol povinný protiprávne začatý výkon rozhodnutia prerušiť až do rozhodnutia o námietkach. Ak teda žalovaný tvrdí, že námietky žalobcu nemalí odkladný účinok podľa § 76 ods. 2 Správneho poriadku, ide o absolútne nesprávnu aplikáciu tohto ustanovenia správneho poriadku, a teda zo strany žalovaného o nesprávne právne posúdenie veci. 14. Napadnuté rozhodnutie vo svojom odôvodnení obsahuje subjektívne názory a hodnotenia žalovaného, ktoré nevyplývajú zo žiadnych podkladov, z ktorých cestný správny orgán vychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia a taktiež závery, ktoré nie sú žiadnym spôsobom odôvodnené, ničím nepodložené, na viacerých miestach protirečiace a navyše sú absolútne účelové. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že z článku I (predmet zmluvy) kúpnych zmlúv predložených žalobcom a z protokolu o odovzdaní predmetu kúpy vyplýva záväzok predávajúceho (žalobcu) odovzdať kupujúcemu (Mediares Company, s.r.o.) hnuteľné veci - kovové konštrukcie na informačné bannery s poradovými číslami uvedenými v kúpnych zmluvách a potvrdenie zmluvných strán o odovzdaní bannerov s uvedenými poradovými číslami. V ustanoveniach kúpnych zmlúv však absentuje označenie a konkrétne umiestnenie informačných bannerov na miestnych komunikáciách I., II. III. a IV. triedy, poprípade účelových komunikáciách. Žalovaný ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že žalobca na svojej oficiálnej stránke www.present.sk dňa 26.10.2016, t.j. takmer 6 mesiacov po uzavretí vyššie uvedených kúpnych zmlúv, uvádza počet viac ako 1500 plôch rozmiestnených po celej Bratislave s presným umiestnením jednotlivých RIP zariadení. Na základe týchto skutočností žalovaný dospel k záveru, že žalobca je aj naďalej vlastníkom RIP zariadení v počte 428 ks a mal za preukázané, že predmet kúpy podľa doložených kúpnych zmlúv nie je totožný s RIP zariadeniami, voči ktorým bola uložená povinnosť odstrániť RIP zariadenia a žalobca je stále vlastníkom RIP zariadení, voči ktorému je uložená povinnosť ich odstránenia. Podľa žalovaného tieto závery preukazuje aj skutočnosť, že dňa 03.05.2016 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu o povolenie na umiestnenie 428 ks RIP zariadení na obdobie od 05.06.2016 do 04.06.2018 podpísaná konateľom žalobcu. 15. Okrem toho, že žalovaný v odôvodnení napadnuté rozhodnutia opäť neuviedol, na základe akých zákonných ustanovení dospel k týmto záverom a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, sú jeho úvahy, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov, absolútne účelové, ničím nepodložené a nemajú oporu v žiadnych právnych predpisoch a ani podkladoch rozhodnutia. Žalovaný uvádza, že v kúpnych zmluvách absentuje označenie a konkrétne umiestnenie informačných bannerov na miestnych komunikáciách I., II. III. a IV. triedy, poprípade účelových komunikáciách. Prvá časť tvrdenie žalovaného o absencii označenia RIP zariadení je však v rozpore s tým, čo žalovaný uvádza v predchádzajúcej vete predmetného odseku odôvodnenia rozhodnutia, kde uviedol, že „...z článku I (predmet zmluvy) kúpnych zmlúv predložených žalobcom a z protokolu o odovzdaní predmetu kúpy vyplýva záväzok predávajúceho odovzdať kupujúcemu hnuteľné veci - kovové konštrukcie na informačné bannery s poradovými číslami uvedenými v kúpnych zmluvách a potvrdenie zmluvných strán o odovzdaní bannerov s uvedenými poradovými číslami". Na jednej strane teda žalovaný uvádza, že predmet kúpy je označený poradovými číslami a na strane druhej v tom istom odseku tvrdí, že absentuje označenie RIP zariadení. Takéto protichodné tvrdenia žalovaného majú potom za následok, že napadnuté rozhodnutie je nezrozumiteľné a teda nepreskúmateľné. Žalovaný taktiež neuviedol na základe akého zákonného ustanovenia dospel k svojmu jednoznačnému tvrdeniu obsiahnutému v druhej časti vyššie citovaného tvrdenia, a to, že v kúpnych zmluvách absentuje konkrétne umiestnenie informačných bannerov na miestnych komunikáciách I., II. III. a IV. triedy, poprípade účelových komunikáciách. Obsahové náležitosti kúpnej zmluvy uzatváranej medzi dvoma podnikateľskými subjektmi ustanovuje § 409 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ"). Podľa § 409 ods. 1 ObZ kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. 16. Účelové a zavádzajúce sú aj závery žalovaného o tom, že vlastníkom RIP zariadení je aj naďalej žalobca, vychádzajúce z údajov zverejnených na oficiálnej stránke žalobcu dňa 26.10.2016 a so žiadosti žalobcu o povolenie umiestnenia RIP zariadení zo dňa 03.05.2016. K týmto záverom žalovaný dospel bez toho, aby ďalej skúmal okolnosti, pre ktoré žalobca dňa 26.10.2016 uvádzal na svojej stránke viac ako 1500 plôch rozmiestnených po Bratislave a dňa 03.05.2016 podal u žalovaného žiadosť o povolenie umiestnenia RIP zariadení na obdobie od 05.06.2016 do 04.06.2018. Ak by žalovaný postupoval v súlade s § 3 ods. 5 Správneho poriadku a snažil sa pre svoje rozhodnutie spoľahlivo zistiť stav vecí, zistil by, že žalobca dňa 14.04.2016 ako nájomca uzavrel so spoločnosť Mediares Company, s.r.o. ako prenajímateľom Nájomnú zmluvu, ktorou si od spoločnosti Mediares Company, s.r.o. prenajal predmetné RIP zariadenia na dobu neurčitú, a preto bol oprávnený podať dňa 03.05.2016 žiadosť o povolenie umiestnenia RIP zariadení na obdobie od 05.06.2016 do 04.06.2018 a taktiež uvádzať plochy na svojej oficiálnej stránke www.present.sk. Táto skutočnosť však v žiadnom prípade neznamená, že žalobca je aj naďalej vlastníkom RIP zariadení, tak ako to tvrdí žalovaný vo svojom napadnutom rozhodnutí. V tejto súvislosti žalobca poukazuje aj na to, že vo svojich námietkach zo dňa 25.10.2016 nebol povinný preukazovať existenciu Nájomnej zmluvy, keďže námietkami bolo uplatňované právo, ktoré výkon rozhodnutia nepripúšťa, a to konkrétne vlastnícke právo spoločnosti Mediares Company, s.r.o. k predmetným RIP zariadeniam a existencia Nájomnej zmluvy nemá na vlastnícke právo spoločnosti Mediares Company, s.r.o., a teda ani na obsah námietok žiaden vplyv. Naopak, žalovaný, ak chcel svoje rozhodnutie opierať o vyššie uvedené závery, bol povinný skúmať, prečo žalobca na svojej stránke stále uvádza 1500 plôch, a prečo podal žiadosť o vydanie povolenia na umiestnenie RIP zariadení na miestnych komunikáciách, keď už nie je vlastníkom RIP zariadení. 17. Ďalším nezrozumiteľným tvrdením žalovaného je jeho tvrdenie, ktorým sa vysporiadal s námietkou žalobcu smerujúcou k úmyselnému začatiu výkonu rozhodnutia ešte pred doručením príkazu žalobcovi, v snahe zabrániť spoločnosti Mediares Company, s.r.o. uplatniť jej vlastnícke právo, keďže o tejto skutočnosti bol žalovaný informovaný už v námietkach žalobcu zo dňa 30.06.2016. Žalovaný v tejto súvislosti v napadnutom rozhodnutí uviedol, že námietkam žalobcu zo dňa 30.06.2016 nebolo vyhovené okrem iného z dôvodu, že neboli doložené dôkazy preukazujúce uvedené okolnosti a z tohto dôvodu je preukázateľné, že sa nejedná o úmyselné konanie žalovaného s prihliadnutím na skutočnosť, že kúpne zmluvy, predmetom ktorých bol prevod RIP zariadení, mal žalobca k dispozícii v čase podania námietok zo dňa 30.06.2016 proti oznámeniu o začatí výkonu rozhodnutia v dôsledku čoho nesplnil svoju povinnosť, a to doložiť dôkazy preukazujúce svoje tvrdenie. Z logického výkladu tohto tvrdenia žalovaného potom možno dospieť len k jedinému záveru, že žalovaný uznáva, že ak by žalobca doložil kúpne zmluvy už k svojím námietkam zo dňa 30.06.2016, potom by jeho konanie bolo úmyselné. Ak teda žalovaný týmto tvrdením uznáva, že v takomto prípade by bolo jeho konanie úmyselné, zároveň tým priznáva, že celá jeho predchádzajúca argumentácia obsiahnutá v napadnutom rozhodnutí je absolútne účelová a ničím nepodložená a taktiež tým priznáva, že kúpne zmluvy preukazujú existenciu práva, ktoré nepripúšťa výkon rozhodnutia. Potom toto tvrdenie žalovaného spôsobuje absolútnu nezrozumiteľnosť celého rozhodnutia, keďže popiera celú jeho argumentáciu. Z tohto dôvodu je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Rovnako nezrozumiteľným je konštatovanie žalovaného, že listiny predložené žalobcom neobsahujú vyššie uvedené náležitosti a žalovaný ich považuje za neurčité vo vzťahu k výkonu rozhodnutia, nepreukazujúce tvrdené skutočnosti a z tohto dôvodu za nepreskúmateľné vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam. Z tohto tvrdenia žalovaného nie je zrejmé, aké náležitosti predložené listiny neobsahujú a z akých dôvodov ich žalovaný považuje za neurčité a nepreukazujúce tvrdené skutočnosti. Z tohto dôvodu ide opäť iba o všeobecné a nič nedokazujúce konštatovania žalovaného, ktoré nie sú žiadnym spôsobom odôvodnené, a teda sú vo vzťahu k rozhodovanej veci neurčité a nezrozumiteľné, čo spôsobuje, že rozhodnutie je nepreskúmateľné. Opäť ide o účelové tvrdenie žalovaného, keďže je nepochybné, že predložené kúpne zmluvy obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti, sú dostatočne určité, keď v nich je dostatočným spôsobom identifikovaný predmet kúpy, a teda bez najmenšej pochybnosti preukazujú žalobcom tvrdené skutočnosti. 18. Žalovaný neskúmal dôvody, pre ktoré žalobca podal dňa 03.05.2016 u žalovaného žiadosť o povolenie na umiestnenie RIP zariadení na obdobie od 05.06.2016 do 04.06.2018 a ešte aj dňa 26.10.2016 uvádzal na svojej stránke viac ako 1500 plôch rozmiestnených po Bratislave. Žalobca nebol povinný vo svojich námietkach zo dňa 25.10.2016 preukazovať existenciu Nájomnej zmluvy, keďže predmetom námietok bolo preukázanie existencie práva, ktoré nepripúšťa výkon rozhodnutia a nie preukazovanie oprávnenia žalobcu žiadať o vydanie povolenia na umiestnenie RIP zariadení ani preukazovanie oprávnenia žalobcu uvádzať plochy na svojej stránke. Tak ako už bolo konštatované, Nájomná zmluva nemá vplyv na vlastnícke právo spoločnosti Mediares Company, s.r.o., a teda ani na obsah námietok a nimi preukazovanú existenciu práva, ktoré nepripúšťa výkon rozhodnutia. Ak teda žalovaný chcel svoje napadnuté rozhodnutie oprieť o vyššie uvedené závery a tvrdenie, že žalobca je naďalej vlastníkom RIP zariadení, bol v zmysle § 3 ods. 5 Správneho poriadku povinný dostatočne zistiť skutkový stav, a preto bol povinný skúmať, prečo žalobca na svojej stránke stále uvádza 1500 plôch, a prečo podal žiadosť o vydanie povolenia na umiestnenie RIP zariadení na miestnych komunikáciách, keď už nie je vlastníkom RIP zariadení. Keďže žalovaný tak neurobil a bez ďalšieho skúmania dospel k vyššie uvedeným záverom, je absolútne nepochybné, že žalovaný rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a preto je jeho rozhodnutie nezákonné. Skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je aj v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu. Zo spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca predložením kúpnych zmlúv preukázal, že vlastníkom RIP zariadení je spoločnosť Mediares Company, s.r.o., a teda existuje právo tretej osoby, ktoré nepripúšťa výkon rozhodnutia. Tvrdenia žalovaného, že vlastníkom RIP zariadení je aj naďalej žalobca sú postavené len na skutočnostiach, ktoré si žalovaný v súvislosti s predloženými kúpnymi zmluvami žiadnym spôsobom ďalej neoveril a teda vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Potom tento skutkový stav, ktorý žalovaný vzal za základ svojho rozhodnutia, nielenže nemá žiadnu oporu v spise, ale je dokonca v rozpore so skutkovým stavom, ktorý z administratívneho spisu vyplýva. Z tohto dôvodu je napadnuté rozhodnutie nezákonné. 19. Záverom žalobca dodal, že žalovaný začatím s výkonom rozhodnutia skôr ako bol žalobcovi doručený príkaz na uskutočnenie výkonu rozhodnutia náhradným výkonom, čím neumožnil žalobcovi podať riadne a včas námietky proti príkazu, ako aj tým, že po podaní námietok, v ktorých žalobca preukázal existenciu práva vylučujúceho výkon rozhodnutia, a teda podal námietky s odkladným účinkom v zmysle § 76 ods. 2 Správneho poriadku, neprerušil výkon rozhodnutia a napriek odkladnému účinku podaných námietok pokračoval vo výkone rozhodnutia, podstatným spôsobom porušil ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, konkrétne ustanovenia o výkone rozhodnutia podľa § 71 a nasl. Správneho poriadku a zvlášť ustanovenia § 76 ods. 2 Správneho poriadku o odkladnom účinku námietok, v ktorých sa uplatňuje právo vylučujúce výkon rozhodnutia. Toto porušenie ustanovení potom malo jednoznačne za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, ktorým je napadnuté rozhodnutie. Je totiž nepochybné, že napadnutým rozhodnutím sa žalovaný snažil len účelovo zakryť svoje predchádzajúce protiprávne a navyše bezpochyby úmyselné konanie pri výkone rozhodnutia, ktoré predchádzalo vydanému napadnutému rozhodnutiu, a ktorého jediným cieľom bolo za každú cenu odstrániť RIP zariadenia z miestnych komunikácií. III. Zhrnutie argumentov žalovaného 20. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie o námietkach, ktorým sa nevyhovelo námietkam žalobcu, podaným voči príkazu na uskutočnenie výkonu rozhodnutia náhradným výkonom č. 33158/2016, bolo vydané v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a to najmä so Správnym poriadkom. Predmetné rozhodnutie vydal oprávnený správny orgán a obsahuje v súlade s ustanovením § 47 ods. 1 Správneho poriadku všetky zákonné náležitosti, teda výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a akými právnymi predpismi sa riadil pri vydávaní predmetného rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vydaného žalovaným je zrozumiteľné, že námietky žalobcu boli neurčité vo vzťahu k výkonu rozhodnutia, nepreukazujúce žalobcom tvrdené skutočnosti a z toho dôvodu boli aj nepreskúmateľné vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam. Pojem „všeobecne podané námietky“ teda žalovaný použil výlučne z dôvodu charakteristiky žalobcom podaných námietok, keďže neobsahovali žiadne konkrétne náležitosti potrebné na reálne preskúmanie ich relevancie (str. 4 napadnutého rozhodnutia). Zároveň žalovaný správne vyhodnotil, že na takéto námietky sa nevzťahuje ani jedna z podmienok umožňujúcich odkladný účinok námietok podľa § 76 ods. 2 Správneho poriadku, preto vo svojom rozhodnutí toto ustanovenie ani nepoužil. Žalobcom uvádzaný dôvod podľa § 76 ods. 2 písm. d) žalobca hodnoverne nepreukázal, k čomu sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí podrobne vyjadril. Žalovaný teda postupoval v súlade s právnym výkladom k § 76 ods. 2, podľa ktorého námietky zásadne nemajú odkladný účinok. 21. Žalovaný ďalej zdôraznil, že vo svojom rozhodnutí vychádzal najmä z podkladov, ktoré mu boli doručené žalobcom a z ustanovení príslušných zákonov. Pri ich hodnotení, žalovaný postupoval v súlade so základnými zásadami správneho konania a ak žalobca namieta „subjektívne názory a hodnotenia žalovaného“, zrejme žalobca opomenul, že jednou zo základných zásad správneho konania je zásada voľného hodnotenia dôkazov, ktorá v praxi znamená, že správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti a na základe tohto hodnotenia posudzuje, či má byť určitá skutočnosť považovaná za preukázanú. Žalobca sa ďalej snaží spochybniť tvrdenie žalovaného (a nazýva ho protichodným tvrdením) v napadnutom rozhodnutí (str. 3), keď žalovaný uviedol, že cit. “Z článku I (predmet zmluvy) a z protokolu o odovzdaní Predmetu kúpy vyššie uvedených kúpnych zmlúv vyplýva záväzok predávajúceho odovzdať kupujúcemu hnuteľné veci - kovové konštrukcie na informačné bannery s poradovými číslami uvedenými v kúpnych zmluvách a potvrdenie zmluvných strán o odovzdaní bannerov s uvedenými poradovými číslami. V ustanoveniach kúpnych zmlúv však absentuje označenie a konkrétne umiestnenie informačných bannerov na miestnych komunikáciách L,II,III. a IV. triedy, poprípade účelových komunikáciách.“ Toto tvrdenie nie je ničím protichodné a zakladá sa na skutočnostiach, ktoré sú ľahko overiteľné z doložených kópií predmetných kúpnych zmlúv. Napadnutím tohto tvrdenia žalobca len zdôraznil nezrozumiteľnosť a neurčitosť predmetných kúpnych zmlúv, ktoré sám podpísal, hoci na nich nie je umiestnenie informačných bannerov uvedené. Pokiaľ žalobca v predmetnej žalobe označuje tvrdenia žalovaného ako účelové a zavádzajúce, hoci opak je pravdou, žalovaný poukázal na tvrdenie žalobcu, ktorý uvádzal, že 14.04.2016 uzavrel so spoločnosťou Mediares Company, s.r.o. ako prenajímateľom nájomnú zmluvu, ktorou si od tejto spoločnosti „prenajal predmetné RIP zariadenia na dobu neurčitú“. Ide o RIP zariadenia, ktoré žalobca 7.4.2016 predal spoločnosti Mediares Company, s.r.o. a keď žalovaný zistil na oficiálnej stránke žalobcu, že žalobca je aj po takmer šiestich mesiacoch po „predaji“ týchto RIP zariadení aj naďalej ich vlastníkom, žalobca uviedol, že tieto zariadenia má od 14.4.2016 (teda po týždni od ich predaja) v nájme od kupujúceho. Ďalšie úvahy žalobcu k námietke nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia sú opakovaním tvrdení žalovaného, často vyňatých z kontextu a preto účelovo a zavádzajúco žalobcom použitých, doplnených nelogickými úvahami a závermi žalobcu bez konkrétnych dôkazov. 22. Žalobca ďalej ako dôvod podania žaloby uvádzal zistenie skutkového stavu nedostačujúce na riadne posúdenie veci v zmysle § 191 ods. 1 písm. e) SSP. Žalovaný podľa tvrdenia žalobcu neskúmal dôvody, pre ktoré žalobca podal dňa 3.5,2016 u žalovaného žiadosť o povolenie na umiestnenie RIP zariadení na obdobie od 05.06.2016 do 04.06.2018 a ešte aj dňa 26.10.2016 uvádzal na svojej stránke viac ako 1500 plôch rozmiestnených po Bratislave. Žalobca dokonca uvádzal, že „žalovaný bol povinný skúmať, prečo žalobca na svojej stránke stále uvádza 1500 plôch a prečo podal žiadosť o vydanie povolenia na umiestnenie RIP zariadení na miestnych komunikácií, keď už nie je vlastníkom RIP zariadení.“ Inými slovami, žalovaný zrejme mal podľa žalobcu osloviť žalobcu s dopytom, či náhodou nemá v nájme RIP zariadenia, ktoré nedávno predal. Táto úvaha je taká absurdná, akými absurdnými sú všetky žalobcom uvádzané dôvody podania žaloby. Navyše, keď žalobca sám uvádza vo svojej žalobe na str. 3, že mal od roku 1999 umiestnené RIP zariadenia na miestnych komunikáciách I. a II. triedy na území Hlavného mesta SR Bratislavy, pričom posledné povolenie bolo žalobcovi vydané v roku 2014 na obdobie od 5.6.2014 do 4.6.2015. Po 16 rokoch umiestňovania RIP zariadení na území Hlavného mesta SR Bratislavy bolo teda povinnosťou žalobcu oznámiť žalovanému, že hoci predmetné zariadenia predal inému subjektu, je ich nájomcom a preto podal žiadosť o vydanie povolenia na ich umiestnenie, aj keď už nie je ich vlastníkom. Skutkový stav bol teda žalovanému dobre známy z dostupných podkladov a z verejne prístupnej oficiálnej internetovej stránky žalobcu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na § 3 ods. 2 Správneho poriadku a jeho výklad, podľa ktorého súčinnosť správneho orgánu s účastníkmi konania nespočíva len v povinnosti správneho orgánu poskytnúť relevantným subjektom možnosť vyjadriť sa, ale súčinnosť musia poskytovať aj ostatní účastníci konania vo vzťahu k správnemu orgánu, teda sú povinní označiť dôkazy, ktorými podkladajú svoje tvrdenia a pod. 23. Ako ďalší z dôvodov podania žaloby žalobca uvádzal, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu v zmysle § 191 ods. 1 písm. f) SSP. Už formulácia tohto dôvodu žalobcom je nejasná a nezrozumiteľná, keď žalobca hovorí o „napadnutom rozhodnutí alebo opatrení“. Žalobou bolo napadnuté iba konkrétne rozhodnutie a preto žalovanému nie je známe, aké opatrenie malo byť okrem uvedeného rozhodnutia ešte touto žalobou napadnuté. Tvrdenie žalobcu, že zo spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca predložením kúpnych zmlúv jednoznačne preukázal, že vlastníkom RIP zariadení je spoločnosť Mediares Company, s.r.o. a teda existuje právo tretej osoby, ktoré nepripúšťa výkon rozhodnutia, žalovaný jednoznačne vyvrátil v časti 2. tohto vyjadrenia, V napadnutom rozhodnutí žalovaný podrobne odôvodnil svoje rozhodnutie a preukázal skutočnosti, z ktorých vychádzal. Ak sa skutkový stav javil ako rozporný, bolo to len z dôvodov na strane žalobcu, teda, z dôvodov, že žalobca uviedol žalovaného do omylu a neoznámil mu skutočnosti podstatné pre rozhodnutie bezodkladne potom, ako k týmto skutočnostiam prišlo (predaj RIP zariadení, nájom RIP zariadení). Napriek účelnému zavádzaniu zo strany žalobcu, žalovaný vo svojom rozhodnutí vychádzal výlučne z relevantných, odôvodnených podkladov, postačujúcich pre objektívne rozhodnutie vo veci. Ako posledný z dôvodov podania žaloby žalobca uvádzal, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Žalobca opäť uvádzal skutočnosti, ktoré už boli niekoľkokrát žalovaným vyvrátené, a to, že žalovaný mal porušiť ustanovenie § 76 ods. 2 Správneho poriadku o odkladnom účinku námietok. Právo, ktoré výkon rozhodnutia nepripúšťa, nebolo žalobcom nespochybniteľné preukázané a taktiež nebol žalobcom preukázaný ani ktorýkoľvek iný z taxatívne vymenovaných dôvodov, pre ktoré námietky majú odkladný účinok, teda námietky podané žalobcom nemali odkladný účinok. IV. Pojednávanie 24. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa 19.06.2019 v prítomnosti zástupcov strán rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil. V. Relevantné právne predpisy 25. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len cestný zákon), Na užívanie diaľnic, ciest a miestnych komunikácií iným než zvyčajným spôsobom alebo na iné účely, než na ktoré sú určené (ďalej len „zvláštne užívanie“), je potrebné povolenie cestného správneho orgánu s výnimkou prípadov uvedených v odsekoch 6, 7 a 8 vydané so súhlasom dopravného inšpektorátu. Cestný správny orgán môže v povolení určiť podmienky na zvláštne užívanie a pre ich nesplnenie môže udelené povolenie zrušiť. Zvláštne užívanie sa povoľuje na dobu určitú, ak u užívateľa trvajú dôvody, pre ktoré bolo povolenie udelené. Pri zmene užívateľa, podmienok užívania a podobne je potrebné požiadať o nové povolenie, prípadne o zmenu povolenia. Povolenie nie je potrebné pre vozidlá ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a na presun poľnohospodárskych strojov a zariadení pri poľnohospodárskych prácach v rámci obhospodarovaného územia. Povolenie cestného správneho orgánu na účely konania automobilových pretekov je možné vydať len po predložení kladného stanoviska od organizácie, ktorá je členom medzinárodnej federácie automobilového športu (FIA Paríž). 26. Podľa § 8 ods. 3 písm. a) cestného zákona, Na rozhodovanie o povoľovaní zvláštneho užívania diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s týmito odchýlkami: a) § 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/>, 7, 8 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/>, 14 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/ > a § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/> o správnom konaní (správny poriadok) sa nepoužijú. 27. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 28. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 29. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 30. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 31. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 32. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 33. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 34. Podľa § 75 ods. 2 písm. b) Správneho poriadku, na návrh účastníka konania alebo z vlastného podnetu orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia od výkonu upustí, ak podklad pre výkon rozhodnutia (§ 71 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/20180901>) bol zrušený VI. Posúdenie veci správnym súdom 35. V prípade tzv. vertikálnych administratívnoprávnych vzťahov, v ktorých orgány verejnej správy vystupujú voči účastníkom administratívneho konania v štátno-mocenskom postavení, teda rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, tento mocenský prvok a nerovnomerné postavenie je vyvažovaný možnosťou dovolávať sa ochrany práv v správnom súdnictve. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 36. Z pripojeného administratívneho spisu (AS pripojený k spisu tunajšieho súdu spis. zn. 2S/44/2016) súd zistil, že primátor Hlavného mesta SR Bratislavy ako príslušný cestný správny orgán podľa § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách a § 12 ods. 4 zákona SNR č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov podľa § 3c ods. 4 cestného zákona spolu s § 46 a § 47 zákona č.71/1967 Správneho poriadku rozhodnutím č. 45560/2015-324079, ev. č. 91/2015-Sá zo dňa 24.08.2015 nariadil žalobcovi odstránenie nepovolených reklamných, informačných a propagačných zariadení v počte 400 ks o ploche 0,07 m2/ks a 28 ks o ploche 0,14 m2/ks, , t.j. o celkovej ploche 31,92 m2 na miestnych komunikáciách I. a II. triedy: Kamenné námestie, Hodžovo námestie, Dunajská, Námestie SNP, Jesenského, Šafárikovo nám., Dostojevského rad, Štúrova, Mýtna, Námestie Slobody, Jánska , Kollárovo nám., Špitálska, Americké nám., Mickiewiczova, Štefánikova, Predstaničné nám., Šancová, Račianske mýto, Račianska, Námestie 1. mája, Bajkalská, Krížna, Miletičova, Záhradnícka, Mlynské nivy, Landererova, Karadžičova, Legionárska, Radlinského, Rajská, Cintorínska, Rázusovo nábrežie, Staromestská, Suché mýto, Trnavské mýto, Galvaniho, Ivánska cesta, Vajanského nábrežie, Trnavská cesta, Vajnorská, 29. augusta, Prievozská, Rožňavská, Gagarinova, Budatínska, Mlynská dolina, Molecova, Karloveská, Nábrežie arm. gen. L. Svobodu, Limbová, Tomášikova, ul, Imricha Karvaša, Botanická v lehote do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. V rozhodnutí správny orgán prvého stupňa konštatoval, že účastník konania užíva časti miestnych komunikácií I. a II. triedy na umiestnenie RIP zariadení v počte 400 ks o ploche 0,07 m /ks a 28 ks o ploche 0,14 m2/ks, , t.j. o celkovej ploche 31,92 m2', bez povolenia cestného správneho orgánu od 5.6.2015. Dôvody, pre ktoré mu cestný správny orgán nepovolil zvláštne užívanie miestnych komunikácií, neoprávňujú účastníka konania užívať miestne komunikácie bez príslušného povolenia. Porovnaním skutkových zistení s citovanými právnymi predpismi cestný správny orgán po správnej úvahe dospel k právnym záverom, že účastník konania napriek výzve cestného správneho orgánu neurobil nápravu, neodstránil z častí miestnych komunikácií RIP zariadenia umiestnené bez povolenia cestného správneho orgánu. Okresný úrad Bratislava odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií ako príslušný odvolací orgán podľa § 3 ods. 5 písm. c) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, rozhodnutím č. OU-BA- OCDPK2-2015/095003/VME zo dňa 22.12.2015 vo veci odvolania účastníka konania spoločnosti PRE SENT, s.r.o, IČO 35688513, proti rozhodnutiu Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava ako príslušného cestného správneho orgánu č.45560/2015-324079, ev. č. 91/2015-Sá zo dňa 24. 8. 2015, ktorým bolo nariadené odstránenie nepovolených reklamných, informačných a propagačných zariadení podľa § 46 a § 47, § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie účastníka konania spoločnosti PRE SENT, s.r.o., Súťažná 10, 821 08 Bratislava, IČO 35688513 proti rozhodnutiu Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava ako príslušného cestného správneho orgánu č. 45560/2015- 324079, ev. č. 91/2015- Sá zo dňa 24. 8. 2015 zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Správny orgán Oznámením o začatí správneho konania zo dňa 15.07.2015 č. MAGS OKDS 45560/2015/303976 oznámil žalobcovi ako účastníkovi administratívneho konania jeho začatie vo veci rozhodnutia o odstránení nepovolených reklamných, informačných a propagačných (RIP) zariadení na miestnych komunikáciách I. a II. triedy s tým, že výkonom štátneho odborného dozoru dňa 14.07.2015 bolo zistené, že na označených miestnych komunikáciách sú naďalej umiestnené reklamné zariadenia spoločnosti žalobcu, na osadenie ktorých bolo vydané povolenie na zvláštne užívanie miestnych komunikácií len do 04.06.2015 a to aj napriek výzve na odstránenie reklamných zariadení osadených bez povolenia a uplynutí lehoty na ich odstránenie stanovenej vo výzve zo dňa 08.06.2015 pod č. MAGS OKDS 45560/2015/282813. Od vydania napadnutých rozhodnutí do tohto časového úseku sa javí postup správnych orgánov ako zákonný. 37. Už v konaní na tunajšom súde, vedenom pod spis. zn. 2S/44/2016 správny súd skúmal postup správnych orgánov, ktorý predchádzal Oznámeniu o začatí správneho konania zo dňa 15.07.2015 - z posúdenia aspektu zákonnosti konania o odstránení reklamných, informačných a propagačných (RIP) zariadení na miestnych komunikáciách I. a II. triedy, ako aj nariadeného výkonu rozhodnutia a rozhodovania o námietkach. V zmysle rozhodnutia Hl. mesta SR Bratislavy č. j. MAGS OKDS 49355/2014-274338-1, ev. č. 59/2014 Sá zo dňa 03.06.2014 bolo žalobcovi udelené povolenie na zvláštne užívanie miestnych komunikácií I. a II. triedy na dobu od 05.06.2014 do 04.06.2015. Dňa 04.05.2015 žalobca podal na prvostupňovom orgáne žiadosť o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií I. a II. triedy na území Hl. mesta SR Bratislavy za účelom umiestnenia 428 ks RIP zariadení na obdobie od 05.06.2015 do 04.06.2016. Prvostupňový orgán dňa 02.06.2015 vydal rozhodnutie č.j. 43242/2015-263664, ev. č. 71/2015-Sá, ktorým nepovolil žalobcovi zvláštne užívanie miestnych komunikácií na obdobie od 05.06.2015 do 04.06.2016. Proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca dňa 02.07.2015 odvolanie z dôvodu, že bolo vydané v rozpore s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku. Druhostupňový orgán rozhodol o odvolaní žalobcu rozhodnutím č. OU-BA-OCDPK2- 2015/070880/VME zo dňa 24.09.2015, ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Druhostupňový orgán vo svojom rozhodnutí uviedol, že pri vydávaní napadnutého rozhodnutia došlo zo strany prvostupňového orgánu k porušeniu zákona. Druhostupňový orgán vyčítal prvostupňovému orgánu okrem iných vecí napríklad aj to, že neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, neprerokoval žiadosť žalobcu s dopravným inšpektorátom v zmysle § 8 ods. 1 cestného zákona a nedostatočne odôvodnil rozhodnutie, keď odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje konkrétne dôvody, ktoré viedli prvostupňový orgán k vydaniu rozhodnutia. 38. Správny súd v rozsudku č. k. 2S/44/2016-108 zo dňa 07.02.2018 (právoplatnosť nadobudol dňa 19.03.2018) konštatoval, že správne konanie je vybudované na určitých právnych zásadách, ktorými sa správny poriadok odlišuje jednak od ostatných procesov prebiehajúcich v oblasti verejnej správy, ako aj od procesných zásad uplatňovaných inými orgánmi štátnej moci, najmä súdmi. Týmito procesnými zásadami sa spravuje celé správne konanie, vo všetkých jeho štádiách. Procesné zásady nie sú len kategóriou právnej teórie, ale ich premietnutie do zákona z nich vytvorilo záväzné pravidlá správania. Zákonodarca niektoré najdôležitejšie zásady upravil hneď v úvodných ustanoveniach zákona a označil ich ako základné pravidlá konania ( § 3 <aspi://module='ASPI'&link='71/1967%20Zb.%25233'&ucin-k- dni='30.12.9999'> a <aspi://module='ASPI'&link='71/1967%20Zb.%25234'&ucin-k-dni='30.12.9999'>). Základné pravidlá konania plnia v podstate dve funkcie: a) sú záväzným právnym nástrojom pre postup správnych orgánov a ich nerešpektovanie alebo opomenutie predstavuje vadu konania, ktorá podľa svojej závažnosti môže viesť až k zrušeniu rozhodnutia, b) sú interpretačným pravidlom pre jednotlivé ustanovenia správneho poriadku, resp. procesných ustanovení osobitných právnych predpisov. Zásada aktívnej súčinnosti účastníkov konania vychádza z koncepcie, že účastník konania je aktívnym činiteľom tohto procesu, a nie iba pasívnym objektom činnosti správnych orgánov. Premietnutie tejto zásady do správneho konania sa prejavuje v tom, že v celom priebehu konania sa ráta s aktívnou spoluúčasťou účastníka konania. Správny poriadok ukladá správnym orgánom vytvárať pre takúto spoluúčasť optimálne podmienky. Preto správny poriadok výslovne formuluje povinnosť správnych orgánov dať účastníkom konania príležitosť, aby sa vyjadrili k podkladom pre rozhodnutie a uplatnili svoje návrhy. Porušenie zásady súčinnosti správneho orgánu s účastníkmi konania je jedným z dôvodov pre povolenie alebo nariadenie obnovy konania (§ 62 ods. 1 písm. c/). Napriek konštatovaniu nezákonnosti v rozhodnutí správneho orgánu druhého stupňa č. OU-BA-OCDPK2- 2015/070880/VME zo dňa 24.09.2015, ktorým bola vec vrátená prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie ešte v septembri 2015, správny orgán prvého stupňa bez sebareflexie vo veci nerozhodol a namiesto toho vyrubil žalobcovi správny poplatok v neúmernej výške 34.240 €, na ktorého splatení trval aj po tom, čo ho žalobca na túto nezákonnosť upozornil. Zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v položke č. 82 písm. c) sadzobníka správnych poplatkov pritom jednoznačne stanovuje poplatok 80 € za povolenie na zvláštne užívanie miestnych komunikácií. Správny orgán môže v odôvodnených prípadoch znížiť, prípadne odpustiť poplatok podľa tejto položky. V závislosti od rozsahu a doby užívania komunikácie môže správny orgán zvýšiť poplatok až na päťnásobok. Žalobca správny poplatok v sume 80 € riadne uhradil a dôvodne namietal, že v prípade zastavenia konania pre nezaplatenie súdneho poplatku už nie je možné podľa § 9 zákona o správnych poplatkoch podať odvolanie. 39. Je nepochybné, že správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu, ktorým Slovenská republika je. Správnym súdnictvom sa zabezpečuje realizácia ústavného princípu práva domáhať sa súdnej ochrany práv fyzických a právnických osôb na nezávislom a nestrannom súde. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Úlohou súdu je práve rozpoznať cez zákon spravodlivosť. Súd zdôrazňuje, že je nevyhnutné vychádzať aj z individuálnych, teda na konkrétnych skutkových zisteniach založených, dimenziách každej prejednávanej veci. Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť značne komplikované a netypické; to však nezbavuje súd povinnosti urobiť všetko pre spravodlivé riešenie, akokoľvek sa to môže zdať zložité. Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. V tejto súvislosti poukazuje súd na to, že z hľadiska princípu právnej istoty, podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (nález Ústavného súdu SR, sp. zn.PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.04.2008). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (nález Ústavného súdu SR sp. zn.PL. ÚS 10/04 zo dňa 06.02.2008). I keď sa legitímne očakávania nedajú absolutizovať žalobca mohol v správnom konaní legitímne očakávať, že správny orgán riadne rozhodne o jeho žiadosti a to aj v intenciách vysloveného právneho názoru v rozhodnutí správneho orgánu druhého stupňa, ktorý pôvodné prvostupňové rozhodnutie zrušil pre nezákonnosť. Konaním žalovaného bol porušený princíp právnej istoty a spravodlivosti. Podľa názoru súdu bola v tomto prípade podstatná aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno- právnymi princípmi. Súd nemôže tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd teda musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku (napr. analogicky rozsudok NS SR 10Sža/13/2015). Bez meritórneho rozhodnutia o žiadosti žalobcu, po nezákonnom vyrubení správneho poplatku (konanie bolo zastavené rozhodnutím č. j. MAGS OD 36783/16/52478 zo dňa 03.03.2016 pre nezaplatenie správneho poplatku), žalovaný začal voči žalobcovi viesť správne konanie o odstránení reklamných zariadení. 40. Rozsudok tunajšieho súdu č. k. 2S/44/2016-108 zo dňa 07.02.2018, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU- BA-OCDPK2-2015/095003/VME zo dňa 22.12.2015 spolu s prvostupňovým rozhodnutím primátora Hlavného mesta SR Bratislavy č. j. 45560/2015-324079, ev. č. 91/2015-Sá o dňa 24.08.2015 o nariadení odstránenia nepovolených RIP zariadení v počte 400 ks o ploche 0,07 m2/ks a 28 ks o ploche 0,14 m2/ks na komunikáciách I. a II. triedy v Bratislave a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie - nadobudol právoplatnosť dňa 19.03.2018. Preto je zrejmé, že bolo právoplatne zrušené rozhodnutie, na podklade ktorého žalovaný uskutočňuje výkon rozhodnutia a teda je nevyhnutné konštatovať nezákonnosť tohto postupu. Uvedenú skutočnosť žalovaný v ďalšom procesnom postupe vôbec nereflektoval. Výkon rozhodnutia pritom predstavuje zásah do právnych pomerov účastníka, treba preto pri tomto postupe rešpektovať zákonné podmienky. Medzi takéto podmienky zákon zaraďuje predovšetkým právny podklad pre výkon rozhodnutia -tzv. exekučný titul. Výkon rozhodnutia predpokladá, že vopred bola formou rozhodnutia autoritatívne určená povinnosť niečo dať, niečo konať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť. Zákonným predpokladom na nariadenie výkonu rozhodnutia je existencia titulu na výkon rozhodnutia (exekučný titul). Bez takéhoto titulu výkon rozhodnutia nemožno uskutočniť. Keďže exekučný titul bol zrušený, žalovaný mal upustiť od výkonu rozhodnutia (§ 75 ods. 2 písm. b/ Správneho poriadku). Krajský súd na základe uvedených dôvodov rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ g/ SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy na ďalšie konanie, v ktorom viazaný vysloveným právnym názorom súdu v tomto rozsudku a bude postupovať v naznačenom smere. 40. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Prihliadol pritom na skutočnosť, že žalobca mal v konaní plný úspech 41. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).