KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava28. 5. 2019plný textcitované 2×

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/62/2017 z 28. 5. 2019

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. mája 2019, sp. zn. 2S/62/2017, ECLI:SK:KSBA:2019:1017200452.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/62/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200452
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200452.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov
senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Privéefina,
s.r.o., so sídlom Mudroňova č. 26, 811 03 Bratislava IČO: 36 869 074, zastúpeného: Mgr. Matej Krajči,
PhD., advokát, Ak so sídlom Záhradnícka č. 51, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica IČO: 42 499 500, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100095261/2017 zo dňa 17.01.2017 a rozhodnutia
Daňového úradu Bratislava č. 104049919/2016/9104402/Toma zo dňa 06.10.2016 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. administratívne rozhodnutia

1. Žalovaný rozhodnutím č. 100095261/2017 zo dňa 17.01.2017 podľa ustanovenia § 74 ods. 4 zákona
číslo 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava
číslo 104049919/2016/9104402/Toma zo dňa 06.10.2016, ktorým prvostupňový orgán podľa § 68 ods. 5
a 6 Daňového poriadku nepriznal žalobcovi za zdaňovacie obdobie máj 2015 nadmerný odpočet v sume
XX.XXX,XX € a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume XXX,XX €, t. j. vyrubil rozdiel dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2015 v sume XX.XXX,XX €.

2. Žalovaný predmetné rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že dôvody uvedené v odvolaní boli vo
všeobecnej rovine, nepoukazovali na konkrétne porušenia všeobecne záväzných predpisov, nepredložil
žiadne nové doklady a dôkazy, o ktorých by správca dane počas kontroly nevedel, odvolávajúci sa len
konštatatoval, že preukázal zmysel obchodnej transakcie - nadobudnutie Fe koncentrátu SE52, t. j.
ekonomické opodstatnenie právneho úkonu, a preto má nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie máj 2015 na základe faktúry dodávateľa Ferrora resources, a. s. Samotné
predložené doklady: vystavené a došlé faktúry - tuzemské a zahraničné za roky 2010 - 2015, prehľad
účtu 604 - tržby za FE koncentrát SO52 a skladovú evidenciu za zdaňovacie obdobie máj 2015, interný
doklad s popisom zápočet voči spoločnosti Ferrora resources, a.s. sú len účtovnými dokladmi, ktoré bez
potrebných dokladov, neboli nositeľmi znakov a vlastností ekonomickej opodstatnenosti.

3. Skutočnosť, že si odvolávajúci sa splnil povinnosť predložiť doklady za kontrolované zdaňovacie
obdobie, nebola postačujúca na preukázanie reálneho uskutočnenia hospodárskych operácií.
Podmienkou priznania nároku na odpočítanie dane u daňového subjektu nie sú dodávateľské faktúry
alebo iné listinné doklady, ale reálne uskutočnenie nákupu tovarov a preukázanie ich použitia na dodávky



tovarov a služieb ako platiteľ. Samotná existencia faktúry alebo iného dokladu, nezakladá právo na
odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Žalovaný k samotnej úhrade dodávateľskej faktúry dodávateľa
Ferrora resources, a.s. uviedol, že úhrada faktúry neprebehla hotovostne, bola vykonaná zápočtom
(IDX1505010 zo dňa 31.05.2015) voči záväzku spoločnosti Ferrora resources, a.s., ktorá na žalobcu
postúpila pohľadávku voči spoločnosti FINDECO INVESTMENT TRUST LTD, Afstralias 6, Limassol
3017, Cyperská republika (majoritný spoločník spoločnosti Privéefina s.r.o. do 20.08.2015 a akcionár
spoločnosti Timis service Group a.s. do 02.02.2015). To znamená, že v tomto prípade išlo o úhradu
pohľadávok a záväzkov zápočtom medzi prepojenými spoločnosťami prostredníctvom jedinej osoby
Ing. Petra Horečného. Vychádzajúc z uvedeného žalovaný považoval tvrdenie odvolávajúceho sa, že
ekonomickým opodstatnením kúpy Fe koncentrátu SE52 bolo uspokojenie pohľadávky voči spoločnosti
Ferrora resources, a.s., za irelevantné. Spoločnosť Ferrora resources, a.s. zápočtom nezískala žiadne
finančné prostriedky za dodanie tovaru, ani za postúpenie pohľadávky voči spoločnosti FINDECO
INVESTMENT TRUST LTD, t. j. ekonomická opodstatnenosť bola v tomto prípade nulová.
4. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom
správca dane tieto dôkazy posudzuje. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bol
predmetný tovar dodaný, nie je povinný dokazovať jeho nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť
preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia, ako aj ekonomické opodstatnenie právneho úkonu alebo
skutočnosti na predložených faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z faktúr. Ak
daňovník neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na
odpočítanie DPH. Nie je povinnosťou správcu dane viesť dokazovanie až do času, kým sa nepreukáže
správnosť tvrdení odvolávajúceho sa uvedených v daňovom priznaní. V zmysle § 3 ods. 6 Daňového
poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah
právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na
právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú
ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo
získanie takéhoto daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo
ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Finančné
riaditeľstvo SR poukázalo na fakt, že správca dane nespochybnil obsah a formu právneho úkonu, ale
spochybnil jeho ekonomické opodstatnenie, na základe ktorého nepriznal odvolávajúcemu sa právo
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry dodávateľa Ferrora resources, a.s. za
zdaňovacie obdobie máj 2015.
5. V zdaňovacom období máj 2015, kedy žalobca nadobudol tovar (Fe koncentrát SO52), podľa
predložených dokladov dodáva tovar spoločnosti Ferrora resources, a.s. a spoločnosti BiogasGT, s.r.o.,
ktorej majoritným vlastníkom je žalobca- spoločnosť Privéefína s.r.o. Spoločnosť Ferrora resources,
a.s. priznala v zdaňovacom období daň z pridanej hodnoty z odberateľskej faktúry, vykázanú vlastnú
daňovú povinnosť do dnešného dňa neuhradila, ku dňu 16.11.2016 vykazuje nedoplatky na dani z
pridanej hodnoty v sume XX.XXX,XX €. Spoločnosť Ferrora resources, a.s. rovnako ako aj odvolávajúci
sa sú v aktualizovanom zozname platiteľov dane, ktorý zverejňuje Finančné riaditeľstvo SR na
svojej internetovej stránke v zmysle § 52 ods. 6 Daňového poriadku, u ktorých nastali dôvody na
zrušenie registrácie na dani z pridanej hodnoty. Bolo preukázané, že jediným cieľom zúčastnených
spoločností v reťazci personálne prepojených obchodných spoločností bolo vytvoriť podmienky, na
základe ktorých daňové subjekty zapojené do týchto obchodných transakcií predstierali ekonomickú
podstatu podnikania, aby v konečnom dôsledku kontrolovaný daňový subjekt získal neoprávnený
prospech vo forme odčerpania nadmerných odpočtov zo ŠR.
II. žaloba a námietky

6. Žalobca vo svojej žalobe predovšetkým namietal, že aj keď preukázal, že právny úkon- kúpa Fe -
koncentrátu SE52 od spoločnosti Ferrora resources, a.s. mal a má pre žalobcu významné ekonomické
opodstatnenie, správca dane nepriznal nadmerný odpočet žalobcovi, ktorý si žalobca uplatnil v mesiaci
máj 2015. Správca dane v Prvostupňovom rozhodnutí konštatutoval, že faktúra č. XXXXXXXXXX (int.
č. XXXXXXXXXX) zo dňa 29.05.2015, kde základ dane je XXX.XXX,XX Eur, DPH 20 % je XX.XXX,XX
€ a cena spolu je XXX.XXX,XX €, predmetom ktorej je dodanie tovaru Fe - koncentrátu SE52 v objeme
X.XXX.XXX,XX MT od dodávateľa Ferrora resources, a.s., so sídlom Mudroňova 26, 811 03 Bratislava,
IČO: 31 404 227, je nevierohodná, za účelom získania daňovej výhody - odpočtu dane z pridanej
hodnoty. Počas prebiehajúcej daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane nasledovné dokumenty
preukazujúce ekonomickú opodstatnenosť právneho úkonu, ktorý bol predmetom šetrenia správcu dane:
zápisnicu z valného zhromaždenia spoločnosti Privéefina s. r. o. zo dňa 01.08.2016, doklady k daňovej
kontrole za zdaňovacie obdobie máj 2015 spoločnosti Privéefina s. r. o., faktúru č. XXXXXXXXXX (int. č.



XXXXXXXXXX) zo dňa 29.05.2015, kúpnu zmluvu medzi spoločnosťou Privéefina s. r. o. a CARGOfina
a.s., fotokópiu dokladu, ktorým bola uhradená faktúra č. XXXXXXXXXX, prílohu č. 2 (certifikát o inšpekcii
spoločnosťou SGS SLOVAKIA spol. s.r.o., č. 2943/MINERALS/08/182501 zo dňa 15,10.2008) a prílohu
č. 3 (certifikát o inšpekcii spoločnosťou SGS SLOVAKIA spol. s r.o., č. 2944/MINERALS/08/182501 zo
dňa 15.10.2008), kúpnu zmluvu medzi spoločnosťou CARGOfina a.s. a spoločnosťou Ferrora resources
a.s. zo dňa 08.10.2010, pohyby na kartách po partneroch - rok 2015, knihu analytickej evidencie - prehľad
účtov (účet 604 XXX) a vystavené faktúry (zahraničné) podľa tejto evidencie + dodacie listy a CMR,
knihu analytickej evidencie - prehľad účtov (účet XXX XXX) a vystavené faktúry (tuzemské) podľa tejto
evidencie + dodacie listy a CMR, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.05.2015 vystavenú pre odberateľa
BiogasGT s.r.o. za dodanie 26 MT Fe - koncentrátu.

7. Dňa 10.03.2016 sa konal v danej veci výsluch svedka Ing. U. W., predsedu predstavenstva
spoločnosti Ferrora resources, a.s., Mudroňova 26, 811 03 Bratislava, IČO: 31 404 227, ktorý po
výsluchu doručil správcovi dane dokumenty, ktoré takisto preukazujú ekonomickú opodstatnenosť
predaja Fe - koncentrátu SE52 od spoločnosti Ferrora resources, a.s. daňovému subjektu: prehľad
účtu 604 XXX Tuzemsko tržby za FE KONCENTRÁT 5/2015, prehľad účtu XXX XXX Export tržby
za FE KOCENTRAT 5/2015, skladovú evidenciu FE KONCENTRÁTU 5/2015, z OF 5020150003, OF
1020150026, OF 1020150027. Na výzvu správcu dane dňa 01.04.2016 predložila spoločnosť Ferrora
resources, a.s. ďalšie dokumenty preukazujúce reálnosť zdaniteľného obchodu: skladová evidencia
tovaru Fe-koncentrátu SE52 za obdobie od roku 2010 do roku 2015, vystavené faktúry (tuzemské) za rok
2010 podľa evidencie, vystavené faktúry (zahraničné) za rok 2011 + dodacie listy a prepravné listy podľa
evidencie, vystavené faktúry (tuzemské) za rok 2011 podľa evidencie, vystavené faktúry (tuzemské) za
rok 2012 podľa evidencie, vystavené faktúry (zahraničné) za rok 2012 podľa evidencie, vystavené faktúry
(tuzemské) za rok 2013 podľa evidencie, vystavené faktúry (zahraničné) za rok 2013 podľa evidencie,
kniha došlých faktúr (zahraničné, tuzemské) za roky 2010-2013, kniha vystavených faktúr (zahraničné,
tuzemské) za roky 2010-2013, vystavené faktúry (tuzemské) za rok 2014 podľa evidencie, vystavené
faktúry (zahraničné) za rok 2014 podľa evidencie, kniha došlých a vystavených faktúr (zahraničné,
tuzemské) za rok 2014, vystavené faktúry (tuzemské) za rok 2015 podľa evidencie, vystavené faktúry
(zahraničné) za rok 2015 podľa evidencie, kniha došlých a vystavených faktúr (zahraničné, tuzemské)
za rok 2015. Ekonomické opodstatnenie právneho úkonu - kúpy Fe - koncentrátu SE52 od spoločnosti
Ferrora resources, a.s. preukázal žalobca už vo svojom vyjadrení zo dňa 29.07.2016 nasledovnými
vyjadreniami: žalobca je vlastníkom celej infraštruktúry potrebnej pre nakládku Fe - koncentrátu SE52 v
Seredi a kúpou predmetného materiálu si žalobca zabezpečil úplnú kontrolu nad komerčnou realizáciou
predmetných zásob. Ceny Fe-koncentrátu na svetových trhoch v roku 2015/2016 klesli približne na 25%
ich pôvodnej hodnoty a očakáva sa nárast ciest minimálne na ich pôvodnú hodnotu. Je zrejmé, že pre
žalobcu, realizácia kúpy Fe - koncentrátu SE52 v čase poklesu cien, znamená do budúcnosti absolútny
nárast zisku; žalobca má taktiež predjednaný zámer revitalizácie peletizačného a upravárenského
závodu v Nižnej Slanej, keď po realizácii investície do opráv a úprav technológie bude schopný
spracovať ročne až do 450.000 MT Fe- koncentrátu SE52, pričom podmienkou investície pre štátom
spravované fondy a pre bankový sektor je vlastníctvo predmetného Fe- koncentrátu SE52; žalobca si
vďaka tomuto právnemu úkonu (kúpnej zmluve) mohol započítať a tým uspokojiť pohľadávku evidovanú
voči spoločnosti Ferrora resources, a.s. /IDX1505010 z 31.5.2015/.

8. Žalobca má pripravené aj zazmluvnenie dodávok Fe-koncentrátu SE52 do iných priemyselných
odvetví (cementárne, bioplynový priemysel, uhoľný priemysel), kde sa ceny pohybujú aj napriek
enormnému ich poklesu na iných ďaleko vyšších základných úrovniach, čo znamená osobitnú pridanú
hodnotu a zisk, nakoľko žalobca má záujem začať predávať priamo do predmetných priemyselných
odvetvi bez obchodných medzičlánkov, napr. žalobca je majoritným vlastníkom spoločnosti BiogasGT,
s.r.o., ktorá predmetný koncentrát po malej úprave realizuje do bioplynového priemyslu, spaľovni
komunálneho odpadu a priemyslu čistenia odpadových vôd za účelom odsírenia/; za účelom realizácie
pripravovaného podnikateľského zámeru žalobcu, spočívajúceho v predaji Fe - koncentrátu SE52 tretím
osobám a to bez obchodných medzičlánkov, žalobca rozšíril svoj predmet podnikania o nasledovné
predmety podnikania: kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod)
alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu,
sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb, sprostredkovateľská činnosť v oblasti výroby, prenájom
priemyselného tovaru, vydavateľská činnosť, faktoring a forfaiting, prenájom nehnuteľností spojený s
poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom, reklamné a marketingové služby,
podnikanie v oblasti nakladania s iným ako nebezpečným odpadom, skladovanie a uskladňovanie,



uskutočňovanie stavieb a ich zmien, prípravné práce k realizácii stavby, dokončovacie stavebné práce
pri realizácii exteriérov a interiérov, prenájom hnuteľných vecí.

9. Žalobca zamýšľal rozšíriť predmet podnikania už dávnejšie, a preto záujem spoločnosti BiogasGT,
s. r. o. na realizovanie predmetného koncentrátu do bioplynového priemyslu, spaľovni komunálneho
odpadu a priemyslu čistenia odpadových vôd za účelom odsírenia, vnímal pozitívne pre nadviazanie
potenciálnej obchodnej spolupráce. Realizácia investičného projektu trvá v praxi niekoľko rokov, pričom
príprava je časovo a finančne náročný podnikateľský zámer. Efekt vyššie uvedenej realizácie vo forme
zvýšenia výnosov sa môže odzrkadliť v časovom horizonte niekoľkých rokov. Uvedenými tvrdeniami
žalobcu sa správca dane nijako nezaoberal. Ak mal správca dane pochybnosti o miere ingerencie
obchodného partnera na realizácii podnikateľského zámeru v spolupráci so žalobcom, mal správca
dane vykonať dôkaz vo forme výmeny daňových informácii a vypočuť aj konateľa tejto spoločnosti.
Správca dane porušil § 24 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane vedie dokazovanie
a dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom
viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Žalobca namietal, že správca dane v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia sa dostatočne nevysporiadal s námietkami daňového subjektu. Správca dane de facto iba
skopíroval protokol z daňovej kontroly. Žalobca preukázal správcovi dane ekonomickú opodstatnenosť
kúpy Fe - koncentrátu SE52, teda opodstatnenosť najmä z dôvodu, že je vlastníkom celej infraštruktúry
potrebnej pre nakládku Fe -koncentrátu SE52 v Seredi a kúpou predmetného materiálu si žalobca
zabezpečil úplnú kontrolu nad komerčnou realizáciou predmetných zásob, čo v budúcnosti bude mať
významný vplyv na podnikateľskú činnosti žalobcu, a ďalšie skutočnosti súvisiace s podnikateľskou
činnosťou žalobcu. Ďalším dôvodom/ekonomickým opodstatnením bolo uspokojenie pohľadávky, ktorú
mal žalobca voči spoločnosti Ferrora resources a.s. Z uvedeného je zrejmé, že právny úkon - kúpy Fe
- koncentrátu SE52 žalobcom od spoločnosti Ferrora resources, a.s. mal aj má pre žalobcu významné
ekonomické opodstatnenie, a to v priamej súvislosti s vyššie uvedeným a realizáciou podnikateľského
zámeru žalobcu.

10. Reálne dodanie Fe - koncentrátu SE52 žalobcovi bolo správcovi dane dostatočne preukázané,
a to preberacím protokolom, fotodokumentáciou, aj skladovou evidenciou. Žalobca sa nestotožnil s
prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, že právny úkon nemal ekonomické opodstatnenie. Žalobca
preukázal správcovi dane, že predmetná komodita - Fe - koncentrát SE52 sa predáva postupne, na
základe obchodných prípadov. Žalobca predložil správcovi dane a predmetnú skutočnosť preukázal:
Knihou analytickej evidencie - prehľad účtov (účet 604 400) a vystavenými faktúrami (zahraničnými),
Knihou analytickej evidencie - prehľad účtov (účet 604 300) a vystavenými faktúrami (tuzemskými).
Táto skutočnosť bola preukázaná správcovi dane konkrétnymi dokladmi a vylučuje tvrdenie správcu
dane, že právny úkon nemal ekonomické opodstatnenie. Podľa § 266 Obchodného zákonníka prejav
vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby. To znamená, že sa vychádza z obsahu prejavu
vôle premietnutého do právneho vzťahu, v danom prípade do zmluvného vzťahu. Žalobca podotýka,
že širší výklad podnikania a investícií je len v prospech podnikateľov a následne aj v prospech
štátneho rozpočtu. Na tom sa zhodla aj ustálená judikatúra. Právna úprava plnenia záväzkov umožňuje
účastníkom zmluvného vzťahu v rámci zákonného rámca dohodnúť podmienky plnenia, ktoré premietnu
do zmluvy. Výklad zmluvy ako prejavu vôle je treba vykladať podľa § 266 Obchodného zákonníka,
pretože prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu je rozhodujúci pri jeho posudzovaní. Akýkoľvek iný
výklad prejavu vôle a iným subjektom je v rozpore so zákonom. Ak správca dane nezohľadnil obsah
zmlúv ako základný prejav vôle aj pre daňové účely, postupoval v rozpore so zákonom. Správca dane v
daňovej veci neprípustné zasiahol do zmluvných vzťahov žalobcu a jeho obchodného partnera, ktorá je
ovládaná zásadou zmluvnej autonómie (zmluvnej voľnosti) a dispozitívnosťou ustanovení Obchodného
zákonníka.

11. Fe - koncentrát SE52 bol dodaný žalobcovi dňa 29.05.2015, kedy bol tento protokolárne odovzdaný
do dispozície žalobcu, ako jeho vlastníka. Dňom 29.05.2015 vzniklo žalobcovi právo odpočítať daň z
Fe - koncentrátu SE52. Žalobcom bolo preukázané vlastníctvo k tovaru. Predložil faktúru o kúpe tovaru,
preberací protokol, pri výsluchu konateľa žalobcu bolo konateľom žalobcu na otázku „kto vedie skladovú
evidenciu" odpovedané, že žalobca /vlastník tovaru/. Zmena vlastníka tovaru bola doložená skladovou
evidenciou a to, že bol tovar použitý na podnikanie žalobcu, bolo preukázané odberateľskými faktúrami
vyhotovenými z dôvodu následného predaja tovaru. prípade predaja Fe - koncentrátu od spoločnosti
Ferrora resources, a.s. ide o najbežnejšiu formu predaja tovaru v tuzemsku, kde predávajúci /v danom
prípade Ferrora resources, a.s./ daň uvedie na faktúre a kupujúci /v tomto prípade žalobca/ si ju odpočíta.



Daň pri nákupe tovaru bola spoločnosťou Ferrora resources, a.s. voči žalobcovi uplatnená, žalobca DPH
uhradil /faktúra bola započítaná ku dňu 31.5.2015/ a spoločnosť Ferrora resources, a.s. v daňovom
priznaní za 5/2015 túto DPH uviedla. Žalobca od roku 2015 doteraz predáva tovar, ktorého je vlastníkom
a pri jeho predaji odvádza DPH, no aj napriek tomu žalobcovi správca dane nepriznal právo odpočítať si
DPH pri nákupe tovaru. Uvedené však značí svojvôľu správcu dane, kedy správca dane dokonca môže
pri kontrole daňového subjektu odmietnuť uznať akúkoľvek faktúru daňového subjektu, kde vystupuje
ako odberateľ, a nepriznať odpočet DPH, bez ohľadu na to, že ďalší daňový subjekt, ktorý vystupuje
na faktúre ako dodávateľ, z tej istej faktúry DPH prizná a uvedie v daňovom priznaní. Z uvedeného
dôvodu žalobca v odvolaní namietal, že správca dane nezákonne rozhodol o nemožnosti odpočítania
si nadmerného odpočtu dane zo strany žalobcu, ako daňového subjektu, a tým bol daný odvolací
dôvod podľa § 72 ods. 1 Daňového poriadku. Faktúrou č. XXXXXXXXXX (int. č. XXXXXXXXXX) zo
dňa 29.05.2015 bola voči žalobcovi uplatnená daň z pridanej hodnoty, a preto má žalobca nárok na jej
odpočet. Z uvedeného dôvodu podľa žalobcu nedošlo ani k porušeniu ust. § 49 ods. 2 písm. a) zákona č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Podľa ust. § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty: „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane
podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71." Správca dane uvádzal, že:
„Preverením predmetnej faktúry a rozsiahlym šetrením správca dane vykonal nielen formálnu kontrolu
dokladov (dodržiavanie ustanovení § 70, § 71, § 72 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty),
ale skúmal aj reálnosť zdaniteľného obchodu, čo viedlo k reálnemu a správnemu určeniu daňovej
povinnosti za zdaňovacie obdobie máj 2015." Žalobca v súvislosti s namietaným porušením ust. § 51
ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v odvolaní konštatoval, že predmetná
faktúra je vyhotovená v súlade s ust. § 71 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, a z
protokolu ani nevyplýva, v čom by malo spočívať porušenie § 51 ods. 1 písm. a), príp. § 71 zákona č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

12. Žalobca splnil svoju povinnosť preukázať skutočnosti podľa ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku.
Nestotožnil sa s tvrdením správcu dane, že správca dane hľadal dôkazy i v prospech žalobcu. Dôkazy
preukazujúce nárok žalobcu na odpočet dane predložil správcovi dane sám žalobca, pričom správca
dane na dôkazy svedčiace v prospech žalobcu neprihliadol, a tak ukrátil žalobcu na jeho práve na
odpočet dane. Správca dane bez uvedenia dôvodu nepoukázal na jediný dôkaz svedčiaci v prospech
žalobcu, týmito dôkazmi sa v prvostupňovom rozhodnutí nijako nezaoberal. Z uvedeného dôvodu
žalobca v odvolaní namietal, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje kvalifikované odôvodnenie, a
tým je daný odvolací dôvod podľa 6 72 ods. 1 Daňového poriadku. Správca dane v prvostupňovom
rozhodnutí ďalej uviedol, že zo zapožičaných dokladov zistil, že v mesiaci apríl 2015 spoločnosť Ferrora
resources, a.s. predala žalobcovi Fe - koncentrát SE52 v objeme 2 749 118,30 MT, a podľa vyjadrenia
správcu dane sa o tejto skutočnosti konateľ žalobcu vôbec nezmienil. Žalobca uviedol, že kontrola
správcu dane prebiehala za obdobie máj 2015 a obdobie apríl 2015 s kontrolovaným obdobím nesúvisí.
Preto v prvom rade žalobca nemal povinnosť sa o tejto skutočnosti správcovi dane zmieňovať a v druhom
sa správca dane na túto skutočnosť žalobcu ani nepýtal. Poznámka správcu dane v prvostupňovom
rozhodnutí spôsobuje dojem, že žalobca úmyselne zatajuje správcovi dane podstatné skutočnosti,
čo však nie je pravdou. Správca dane ďalej v Prvostupňovom rozhodnutí uvádzal: „Kontrolovaný
daňový subjekt predložil ku kontrole Kúpnu zmluvu Fe - koncentrátu uloženého na skládke v Seredi zo
dňa 25.05.2010 (v roku vznikla zrejme chyba) uzatvorenú medzi predávajúcim spoločnosťou Ferrora
resources, a. s. a kupujúcim spoločnosťou Prívéefina s. r. o. a Preberací protokol a Protokol o obhliadku
zo dňa 29.05.2015. Ku kvalite predmetu kúpy predložil daňový subjekt ten istý certifikát o inšpekcii
spoločnosťou SGS SLOVAKIA spol. s r.o., č. 2943/MINERALS/08/182501 zo dňa 15.10.2008. Bod o
tom, že sa množstvo predmetu kúpy určuje na základe odborného posudku - certifikát spoločnosti SGS
SLOVAKIA spol, s r.o. z kúpnej zmluvy vypadol." Žalobca mal za to, že týmto odsekom opäť správca
dane vzbudzuje dojem, že žalobca konal v úmysle obchádzania platných právnych predpisov a ich
následného porušovania. Bod o tom, že sa množstvo predmetu kúpy určuje na základe odborného
posudku - certifikát spoločnosti SGS SLOVAKIA spol. s r.o., musel byť z kúpnej zmluvy vyňatý, a
to z logického dôvodu, nakoľko odborný posudok bol vyhotovený v roku 2008 a spoločnosť Ferrora
resources, a, s. predávala od roku 2008 až do mája 2015 Fe - koncentrát, a tak množstvo Fe - koncentrátu
pre kontrolovanú transakciu nemohol bvť identický s množstvom uvedenom v posudku. Z daného
dôvodu bolo množstvo predávaného Fe - koncentrátu určené na základe skladovej evidencie. Certifikát
spoločnosti SGS SLOVAKIA spol, s r.o, bol ku kúpnej zmluve zámerne priložený, avšak len z dôvodu
špecifikácie kvality dodávaného tovaru.



13. Žalovaný napriek mnohým nedostatkom a nezákonnosti, ktoré žalobca podrobne špecifikoval
v podanom odvolaní, prvostupňové rozhodnutie potvrdil bez toho, aby sa dostatočne vysporiadal
s argumentáciou žalobcu uvádzanou v odvolaní, v dôsledku čoho je rozhodnutie žalovaného
neodôvodnené a arbitrárne. Žalobca tiež namietal nesprávne právne posúdenie veci zo strany
žalovaného ako aj skutočnosť, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. Žalovaný v odôvodnení
rozhodnutia žalovaného uviedol, že dôvody uvedené v odvolaní žalobcu sú vo všeobecnej rovine,
nepoukazujú na konkrétne porušenia všeobecne záväzných predpisov, žalobca nepredložil žiadne
nové doklady a dôkazy, o ktorých by správca dane počas kontroly nevedel, žalobca len konštatuje,
že preukázal zmysel obchodnej transakcie - nadobudnutie Fe koncentrátu SE52, t. j. ekonomické
opodstatnenie právneho úkonu, a preto má nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie máj 2015 na základe faktúry dodávateľa Ferrora resources, a.s. Z vyššie uvedených
argumentov, ktoré žalobca uvádzal v podanom odvolaní, nepochybne vyplýva, že žalobca podrobne
špecifikoval dôvody svojho odvolania, poukázal na konkrétne ustanovenia právnych prepisov v rozpore
s ktorými bolo prvostupňové rozhodnutie, a žiadne nové doklady a dôkazy nepredložil z dôvodu,
že už v prvostupňovom konaní predložil správcovi dane všetky doklady a dôkazy preukazujúce
tvrdenia žalobcu, pričom správca dane ani žalovaný tieto doklady a dôkazy bez riadneho odôvodnenia
nepovažovali za dostačujúce. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vôbec nevyplývalo, že by sa
žalovaný detailne zaoberal jednotlivými dôvodmi odvolania. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného nie
je zárukou zákonného rozhodnutia.

14. Žalobca si v danom prípade nielenže splnil povinnosť predložiť správcovi dane doklady ale aj
preukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia. V danom prípade však správca dane nespochybnil
skutočný obsah právneho úkonu (ktorý bol žalobcom spoľahlivo preukázaný), ale spochybnil jeho
ekonomické opodstatnenie. Reálne dodanie Fe - koncentrátu SE52 žalobcovi bolo správcovi dane
dostatočne preukázané, a to preberacím protokolom, fotodokumentáciou, aj skladovou evidenciou.
Napriek tomu žalovaný v odôvodnení rozhodnutia žalovaného spochybňuje reálne dodanie Fe -
koncentrátu SE52 žalobcovi, a to aj tým, že konštatoval: „Správca dane, ktorý získa oprávnené
pochybnosti o tom, či bol predmetný tovar dodaný, nie je povinný dokazovať jeho nedodanie, ale daňový
subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia, ako aj ekonomické opodstatnenie
právneho úkonu alebo skutočnosti na predložených faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie
dane z faktúr. '' Žalovaný sa však vôbec nevysporiadal s podrobnou argumentáciou žalobcu podporenou
listinnými dôkazmi, ktorou žalobca odôvodňoval preukázanie nielen reálneho dodania tovaru, ale
najmä ekonomické opodstatnenie právneho úkonu. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia žalovaného
uvádzal, že spoločnosť Ferrora resources, a.s. a aj žalobca sú na zozname platiteľov dane, u ktorých
nastali dôvody na zrušenie registrácie na dani z pridanej hodnoty. Ako má daná skutočnosť súvis
s preukazovaním ekonomického opodstatnenia právneho úkonu však žalovaný neuviedol. Žalovaný
ďalej v odôvodnení Rozhodnutia žalovaného uviedol, že: „Správca dane v procese daňovej kontroly
preukázal, že zámerom daňového subjektu bolo uplatniť si odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ktoré v
konečnom dôsledku daňový subjekt nepreukázal, že ich použi! na účely svojej podnikateľskej činnosti za
účelom dosiahnutia zisku, ktoré boli deklarované na vyhotovených faktúrach od personálne prepojených
spoločností." Z odôvodnenia žalovaného však vôbec nevyplývalo, čím mal správca dane uvedenú
skutočnosť preukázať. Z odôvodnenia žalovaného tiež nevyplývalo ako sa žalovaný vysporiadal s
argumentáciou žalobcu uvádzanou v odvolaní, keď napriek podrobnému vysvetleniu a predloženiu
listinných dôkazov zo strany žalobcu, sa žalovaný stotožnil s argumentáciu správcu dane, že žalobca
nepreukázal, že predmetná obchodná transakcia nebola uskutočnená za účelom dosiahnutia zisku.
Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je len vo všeobecnej rovine a vôbec z neho nie je možné zistiť, či
sa žalovaný argumentáciou žalobcu uvádzanou v odvolaní vôbec zaoberal a ako sa s ňou vysporiadal.
Žalovaný sa bez bližšieho odôvodnenia len stotožnil prvostupňovým rozhodnutím.

15. Samotné personálne prepojenie obchodných spoločností nie je bez ďalšieho dôvodom na
nepriznanie odpočtu dane, pričom žalovaný ani správca dane nekonkretizovali, prečo napriek
vyčerpávajúcemu vysvetleniu zo strany žalobcu, ktoré žalobca podložil a preukázal listinnými dôkazmi,
nepovažovali v danom prípade za preukázanú ekonomickú podstatu podnikania. Žalobca dokonca v
danom prípade ozrejmil aj spoluprácu medzi personálne prepojenými spoločnosťami (napr. žalobca je
majoritným vlastníkom spoločnosti BiogasGT, s.r.o., ktorá Fe-koncentrát po malej úprave realizuje do
bioplynového priemyslu, spaľovni komunálneho odpadu a priemyslu čistenia odpadových vôd za účelom
odsírenia). Podnikanie a obchodná spolupráca personálne prepojených spoločností nie je zakázaná



a žalovaný a tiež správca dane diskriminovali žalobcu tým, že z dôvodu personálneho prepojenia
spoločností neuznali spoľahlivo preukázané a vysvetlené ekonomické opodstatnenie predmetnej
transakcie. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia žalovaného poukázal na ust. § 3 ods. 6 Daňového
poriadku. V danom prípade však nebolí splnené podmienky a predpoklady určené hypotézou predmetnej
právnej normy, za ktorých sa má ust. § 3 ods. 6 Daňového poriadku aplikovať. Žalobca namietal
nesprávne právne posúdenie zo strany žalovaného a tiež správcu dane pri aplikácii ust. § 3 ods. 6
Daňového poriadku. Nesprávne právne posúdenie spočíva v subsumovaní skutkového stavu pod normu
uvedenú v ust, § 3 ods. 6 Daňového poriadku bez toho, aby predpoklady na aplikáciu tohto ustanovenia
vyplývali zo zisteného skutkového stavu. V danom prípade žalobca preukázal existenciu ekonomického
opodstatnenia kúpy Fe-koncentrátu, a to dokladmi a skutočnosťami uvedenými v časti II. tejto žaloby
a tiež žalobca preukázal, že predmetná komodita - Fe - koncentrát SE52, sa predáva postupne, na
základe obchodných prípadov.

III. argumenty žalovaného

16. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že na základe poznatkov z vykonaného
preverovania správca dane posúdil činnosť žalobcu ako činnosť vykonávanú s cieľom získania daňovej
výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným právnymi predpismi upravujúcimi
mechanizmus fungovania dane z pridanej hodnoty. Žalobca napriek formálnemu dodržaniu podmienok
stanovených v zákone o dani z pridanej hodnoty nedodržal princíp fungovania mechanizmu dane a
postupoval s cieľom získania daňovej výhody neoprávneným nárokom na vrátenie dane z pridanej
hodnoty z obchodu, ktorého ekonomické opodstatnenie nebolo preukázané. Dôvody uvedené žalobcom
v žalobe sú vo všeobecnej rovine, nepoukazujú na konkrétne porušenia všeobecne záväzných
predpisov, nepredložil žiadne nové doklady a dôkazy, o ktorých by správca dane počas kontroly nevedel,
žalobca len konštatoval, že preukázal zmysel obchodnej transakcie - nadobudnutie Fe koncentrátu
SE52, t. j. ekonomické opodstatnenie právneho úkonu, a preto má nárok na odpočítanie dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2015 na základe faktúry dodávateľa Ferrora resources,
a.s. Dodávateľ Ferrora resources, a.s. dodal za obdobie apríl a máj 2015 žalobcovi X XXX XXX,XX MT
Fe koncentrátu SE52 a podľa predloženého účtovníctva spoločnosti a skladovej evidencie, nezostal na
sklade žiadny tovar. Preto vyjadrenie Ing. U. na ústnom pojednávaní dňa 10.03.2016, že predajcom
uvedenej komodity - Fe koncentrátu SE52 je aj spoločnosť Ferrora resources, a.s., ale aj žalobca, len
potvrdzuje správnu úvahu správcu dane o činnosti vykonávanú s cieľom získania daňovej výhody, čo
je v rozpore s dobrými mravmi uplatňujúcich sa v rámci podnikateľskej činnosti. Žalovaný k tvrdeniu
žalobcu, že správcovi dane predložil doklady, ktoré preukazujú ekonomickú opodstatnenosť právneho
úkonu uviedol, že žalobcom predložené doklady: vystavené a došlé faktúry - tuzemské a zahraničné za
roky 2010 -2015, prehľad účtu 604 - tržby za FE koncentrát SE52 a skladovú evidenciu za zdaňovacie
obdobie máj 2015, interný doklad s popisom zápočet voči spoločnosti Ferrora resources, a.s. sú len
účtovnými dokladmi, ktoré bez potrebných dokladov, nie sú nositeľmi znakov a vlastností ekonomickej
opodstatnenosti.

17. Skutočnosť, že si žalobca splnil povinnosť predložiť doklady za kontrolované zdaňovacie obdobie, nie
je postačujúca na preukázanie reálneho uskutočnenia hospodárskych operácií. Podmienkou priznania
nároku na odpočítanie dane u žalobcu nie sú dodávateľské faktúry alebo iné listinné doklady, ale reálne
uskutočnenie nákupu tovarov a preukázanie ich použitia na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.
Samotná existencia faktúry alebo iného dokladu, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na
faktúre. Žalovaný k samotnej úhrade dodávateľskej faktúry dodávateľa Ferrora resources, a.s. dodal,
že úhrada faktúry neprebehla hotovostné, bola vykonaná zápočtom (IDX1505010 zo dňa 31.05.2015)
voči záväzku spoločnosti Ferrora resources, a.s,, ktorá na žalobcu postúpila účelovo pohľadávku
voči spoločnosti FINDECO INVESTMENT TRUST LTD, Afstralias 6, Limassol 3017, Cyperská
republika (majoritný spoločník spoločnosti Privéefina s.r.o. do 20.08.2015 a akcionár spoločnosti Timis
service Group a.s. do 02.02.2015), aby mohlo prísť k úhrade pohľadávok a záväzkov zápočtom
medzi prepojenými spoločnosťami prostredníctvom jedinej osoby IM.. Vychádzajúc z uvedeného
žalovaný považoval tvrdenie žalobcu, že ekonomickým opodstatnením kúpy Fe koncentrátu SE52 bolo
uspokojenie pohľadávky voči spoločnosti Ferrora resources, a.s., za irelevantné. Spoločnosť Ferrora
resources, a.s. zápočtom nezískala žiadne finančné prostriedky za dodanie tovaru, ani za postúpenie
pohľadávky voči spoločnosti FINDECO INVESTMENT TRUST LTD, t. j. ekonomická opodstatnenosť
bola v tomto prípade nulová.



18. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa k zisteniam správcu dane uvedeným v protokole, navrhnúť
ďalšie dokazovanie a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu
daňovej kontroly. Žalobca nenavrhol ďalšie dokazovanie, nepredložil žiadne nové doklady a listiny
preukazujúce jeho tvrdenia, okrem zápisnice z valného zhromaždenia o doplnení predmetu činnosti zo
dňa 01.08.2016, tzn. že do 01.08.2016 žalobca mal v predmete činnosti len prenájom nehnuteľností
bez poskytovania iných než základných služieb spojených s prenájmom, a nie podnikanie v oblasti
nakladania s iným ako nebezpečným odpadom. Predložená zápisnica z valného zhromaždenia zo
dňa 01.08.2016 (1,3 roka po kúpe tovaru - Fe koncentrátu SE52) nie je dôkazom o ekonomickej
opodstatnenosti právneho úkonu uskutočneného v zdaňovacom období máj 2015. Protokol z vykonanej
daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za kontrolované
obdobie máj 2015, v ktorom je uvedený stav veci zistený daňovou kontrolou, kontrolné zistenia a
vyhodnotenia dôkazov, je podkladom pre vydanie rozhodnutia v zmysle § 63 ods. 1 Daňového poriadku,
ktorým správca dane ukladá povinnosti alebo priznáva práva daňovému subjektu, a preto napadnuté
rozhodnutie správcu dane je obsahovo zhodné s vypracovaným protokolom z daňovej kontroly za
zdaňovacie obdobie máj 2015. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že ekonomické opodstatnenie právneho
úkonu preukazuje jeho pripravenosť možného zazmluvnenia dodávok Fe - koncentrátu SE52 do iných
priemyselných odvetví a záujem žalobcu začať predávať tovar do predmetných priemyselných odvetví
bez obchodných medzičlánkov a predjednaný zámer revitalizácie peletizačného a úpravárenského
závodu v Nižnej Slanej uviedol, že tvrdenie žalobcu zostalo len vo forme písomného prejavu bez
predloženia akýchkoľvek dokladov, dôkazov a listín, napr. uvedenie názvu alebo mena svojho budúceho
partnera, predloženie uzatvorenej zmluvy s obchodným partnerom, podnikateľského zámeru apod.
V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom
správca dane tieto dôkazy posudzuje. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bol
predmetný tovar dodaný, nie je povinný dokazovať jeho nedodanie ale daňový subjekt musí vedieť
preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia, ako a ekonomické opodstatnenie právneho úkonu alebo
skutočnosti na predložených faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z faktúr. Ak
daňovník neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na
odpočítanie DPH. Nie je povinnosťou správcu dane viesť dokazovanie až do času, kým sa nepreukáže
správnosť tvrdení odvolávajúceho sa uvedených v daňovom priznaní. V zmysle § 3 ods. 6 Daňového
poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah
právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane.

19. Žalovaný poukázal na fakt, že správca dane nespochybnil obsah a formu právneho úkonu, ale
spochybnil jeho ekonomické opodstatnenie, na základe ktorého nepriznal odvolávajúcemu sa právo
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry dodávateľa Ferrora resources, a.s.
za zdaňovacie obdobie máj 2015. Skládka odpadu Fe - koncentrátu SO52 v katastrálnom území
Sereď od roku 1993 bola v rukách niekoľkých súkromných vlastníkov AHB - BEL spol. s.r.o., IČO:
31358781 › FERROPORT s.r.o., IČO:35823861 › FERROMIN, a.s., IČO:31401198 › CARGOfina a.s.,
IČO:35884193 (od 03.02.2015 Timis service Group a.s.) › Ferrora resources, a.s., IČO: 31404227,
ktoré sú prepojené jedinou osobou Ing. Petrom Horečným, ktorý v uvedených spoločnostiach je/bol
konateľom, spoločníkom, akcionárom alebo predsedom predstavenstva. V zdaňovacom období máj
2015, kedy odvolávajúci sa nadobudol tovar (Fe koncentrát SE52), podľa predložených dokladov
žalobca dodával tovar opätovne spoločnosti Ferrora resources, a.s. a spoločnosti BiogasGT, s.r.o., ktorej
majoritným vlastníkom je žalobca, spoločnosť Privéefma s.r.o. Ďalej treba uviesť, že spoločnosť Ferrora
resources, a.s. priznala v zdaňovacom období daň z pridanej hodnoty z odberateľskej faktúry, vykázanú
vlastnú daňovú povinnosť do dnešného dňa neuhradila, ku dňu 16.11.2016 vykazuje nedoplatky na
dani z pridanej hodnoty v sume XX. XXX,XX €. Spoločnosť Ferrora resources, a.s. rovnako ako aj
žalobca sú v aktualizovanom zozname platiteľov dane, ktorý zverejňuje Finančné riaditeľstvo SR na
svojej internetovej stránke v zmysle § 52 ods. 6 Daňového poriadku, u ktorých nastali dôvody na zrušenie
registrácie na dani z pridanej hodnoty. Správca dane pri posúdení práva na odpočítanie dane vychádzal
z dikcie ustanovení zákona o DPH (vnútroštátny predpis), zohľadňujúc tiež závery rozsudkov Súdneho
dvora ES obsahujúce výklad Šiestej Smernice DPH (od 01.01.2007 nahradenej smernicou Rady
2006/112/ES) o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dani zobratú. Predmetné
plnenie (deklarované na faktúre od personálne prepojeného daňového subjektu) i napriek formálnemu
dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach šiestej smernice a vo vnútroštátnej
právnej úprave preberajúcej túto smernicu vedú len k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie
by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Z hore uvedeného šetrenia správcu
dane bolo preukázané, že jediným cieľom zúčastnených spoločností v reťazci personálne prepojených



obchodných spoločností bolo vytvoriť podmienky, na základe ktorých daňové subjekty zapojené do
týchto obchodných transakcií predstierali ekonomickú podstatu podnikania, aby v konečnom dôsledku
kontrolovaný daňový subjekt získal neoprávnený prospech vo forme odčerpania nadmerných odpočtov
zo ŠR.

20. Záverom žalovaný dodal, že predložené dôkazy a zistenia správcu dane nasvedčujú tomu, že
uplatnenie odpočítania dane daňovým subjektom za dodanie tovarov, aj napriek formálnemu dodržaniu
zákonom určených podmienok, viedlo k získaniu daňovej výhody a aj konanie žalobcu viedlo k takémuto
cieľu. Predložené dôkazy a zistenia nasvedčujú zneužitiu práva, ktoré vedú žalovaného k záveru, že
práve zneužitie práva na odpočítanie DPH bolo hlavným cieľom obchodných transakcií uvedených
tak na faktúrach, ako aj v záznamoch dane z pridanej hodnoty. Žalovaný mal za to, že skutková
podstata posudzovaných obchodných prípadov bola zistená riadne a viedla správcu dane k správnym
právnym záverom, a preto odvolaním napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Daňové
orgány zadovážili dostatok dôkazov na prijatie záveru, že žalobca bol súčasťou fakturačných reťazcov
spoločností, ktoré napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v zákone o DPH zneužili
princíp fungovania mechanizmu dane z pridanej hodnoty s cieľom získania daňovej výhody. Žalobca bol
aktívnym článkom fakturačných reťazcov a uplatnením si nadmerného odpočtu v sume XX.XXX,XX €
profitoval z realizácie takýchto fakturácií, ktoré okrem podvodného odčerpania finančných prostriedkov
zo štátneho rozpočtu, nemali iné ekonomické opodstatnenie.

IV. Konanie pred správnym súdom

21.Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné
tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v
úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie
k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa
súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a
miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa
29.05.2019 rozsudkom.

V. Relevantné právne predpisy

22. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či
žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými
administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie,
ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu
jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych
správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má
zákonom predpísané náležitosti.

23. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je
zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach
v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených
na daňovom konaní.

24. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý
je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že
účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia
odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový
orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v
daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné
zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti
daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.



25. Podľa § 3 ods. 2 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

26. Podľa § 3 ods. 6 prvá veta DP pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do
úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo
vybratie dane.

27. Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová
kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

28. Podľa § 45 ods. 2 DP kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane
tieto povinnosti umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu (písm.
a/), zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly (písm. b/), poskytovať
požadované informácie sám alebo ním určenou osobou (písm. c/), predkladať v priebehu daňovej
kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske
operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme
vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k
nim ústne alebo písomné vysvetlenia (písm. d/), predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia (písm. e/), umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného
daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom
(písm. f/), zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov
kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie (písm. g/), umožniť prístup k
softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie
podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov (písm. h/).

29. Podľa § 46 ods. 1 DP daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej
kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu
daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované
účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných
na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane
daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je
povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s
ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia
o daňovej kontrole.

30. Podľa § 46 ods. 8 DP zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý
obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je
daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume,
ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú
si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému
daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon
neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej
doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a
označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak
je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa
daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov
zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na
vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie
daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného
predpisu.

31. Podľa § 46 ods. 9 DP daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8 (písm.
a/), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b/), alebo zániku
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c/).



32. Podľa § 24 ods. 1 DP daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie
dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je
povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný
správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b/), vierohodnosť, správnosť
a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/).

33. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti
všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3).

34. Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede,
znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a
obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

35. Podľa § 8 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním tovaru je dodanie stavby alebo jej časti
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy.

36. Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je
dodaním tovaru podľa § 8, vrátane prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k
priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu.

37. Podľa § 19 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri
prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak
je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri
dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania
stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru
nájomcovi (ods. 1). Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby (ods. 2).

38. Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

39. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a/), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri
ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b/), ním uplatnená pri nadobudnutí
tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c/), zaplatená správcovi dane v
tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d/).

40. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže
platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú
podľa § 71.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

41. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy
štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu preverovania základu dane alebo iných skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je
povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom



dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť alebo
úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie.

42. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 100095261/2017
zo dňa 17.01.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava číslo
104049919/2016/9104402/Toma zo dňa 06.10.2016, na základe ktorého prvostupňový orgán podľa §
68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku nepriznal žalobcovi za zdaňovacie obdobie máj 2015 nadmerný
odpočet v sume XX.XXX,XX € a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume XXX,XX €, t. j. vyrubil
rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2015 v sume XX.XXX,XX €. Rámcovo je
možné vymedziť, že odvolací orgán konštatoval vecnú správnosť rozhodnutia správcu dane, ktorý po
vykonanom dokazovaní ustálil, že predaj označenej komodity (- Fe koncentrát- SE52) sa uskutočnil
fakturačne a to s cieľom uplatniť právo na odpočítanie DPH z prijatej faktúry v reťazci dodávateľov
a odberateľov a uplatňovať si takýmto spôsobom vzniknuté nadmerné odpočty. Daňový subjekt iba
formálne potvrdil zdaniteľné obchody - predložením požadovaných dokladov, že dodanie tovaru sa
uskutočnilo s tým, že správca dane tieto nepovažoval za hodnoverný a dostatočný dôkaz vecného
preukázania uskutočnenia obchodnej transakcii, t. j. dokladov, ktoré by jednoznačne preukázali reálnosť
obchodu.

43. Z ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. vyplývajú
hmotnoprávne podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou
je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu boli naozaj dodané konkrétnym platiteľom DPH (t.j.
uskutočnenie zdaniteľného plnenia). Na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH.
Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej
osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú
zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre
nárok na odpočet stanovil. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov
na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení,
či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať,
od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal,
pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli
dodané ním uvádzanou spoločnosťou. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené
dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia
týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú bez ďalšieho predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle
zákona č. 222/2004 Z. z. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry,
musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou
uvedenou na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23.2.2012 v spojení
s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.1.2013). Správny súd poukazuje
aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29.09.2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014,
8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.09.2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, podľa
ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového
subjektu.
44. Obchod je spojovací medzičlánok medzi rôznymi hospodárskymi odvetviami zameranými na
uskutočňovanie obehu tovaru. Obchod predstavuje výmenu produktov (statkov, výrobkov, tovaru a
služieb) formou kúpy a predaja. Správny súd pri obchodnej činnosti prízvukuje ekonomickú analýzu
a zdôvodnenie opodstatnenosti relevantných obchodných transakcií. Vzhľadom na uvedené daňový
subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia
preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly
preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného
plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou
podmienkou pre odpočítanie dane. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia.
Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zák. č.
222/2004 Z.z.), ktoré je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového
subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov
a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

45. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je



na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona
č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu,
ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet
DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou
preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo
strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým
subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,
nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena,
v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť
alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených. Avšak nie je možné od daňového
subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v
podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“.
Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia,
má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných
služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u
platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.
Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov
uskutočnenú osobou podliehajúcou dani a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods.
1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.5.1977, ak spĺňajú objektívne kritériá bez ohľadu na úmysel
iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/
alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť,
ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.3.2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v
spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House).

46. Subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie,
aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo
iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že
stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04,
C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie
je v rozpore s právom Únie požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho
možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na
daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68;
Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25).
Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená
pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré
je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva
na odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel
a Recolta Recycling, bod 61). Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od
zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli
poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-
ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11
Mahagében kft. a Pétér Dávid). Znakom jednej zo zásad obchodného práva, t. j. poctivého obchodného
styku, je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, že štatutárny
orgán obchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými spoločnosť
napĺňa definíciu pojmu podnikania. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú,
pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady
obsiahnutej v § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. oprávnené (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Sžf/17/2011 zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo
dňa 17.1.2013).

47. Súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa preukáže, že platiteľ dane sa svojou
participáciou (kúpou) zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj
vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru
platiteľom dane a hospodárska činnosť. Nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal
všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční,



nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Bolo na žalobcovi (on mal dôkazné bremeno), aby
preukázal, že vynaložil adekvátne úsilie a prijal všetky opatrenia, a ktoré možno od neho rozumne
požadovať a ktoré by účinne viedli k tomu, aby nebol súčasťou fiktívneho obchodu, ktorého účelom
bolo získať(neoprávnene) nadmerný odpočet DPH (účasti na daňovom podvode). Osoby podliehajúce
súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie.
Z toho dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak
sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. Obchod, o
existencií ktorého svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický
účel podnikania. V takom prípade by sa dalo hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho
zo zásady neutrality DPH žalobcom. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že by správne
orgány od žalobcu požadovali doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od iného daňového subjektu
(svojho subdodávateľa, resp. odberateľa). Správca dane mal právo preveriť existenciu obchodu, príp.
odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má
okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov
rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení o skutočnom vykonaní
deklarovaného zdaniteľného obchodu. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že dodaný
tovar aj skutočne bol dodaný tak, ako to deklaroval. Toto však neučinil.

48. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Bratislava vykonal u daňového
subjektu Privéefina, s.r.o. daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie máj 2015. Daňová kontrola začala dňa 19.08.2015 na
základe Oznámenia o výkone daňovej kontroly č. 20643977/2015/9104402/Mere zo dňa 10.08.2016.
O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 103500801/2016/9104402/Toma zo
dňa 20.06.2016, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 18.07.2016. Žalobca v podanom daňovom priznaní
za zdaňovacie obdobie máj 2015 vykázal nadmerný odpočet v sume XX.XXX,XX € z nadobudnutia
tovaru (Fe koncentrátu SE52) od dodávateľa spoločnosti Ferrora resources, a.s., a to na základe
dodávateľskej faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.05.2015 v celkovej sume XXX.XXX,XX € so základom
dane XXX.XXX,XX € a 20% DPH v sume XX.XXX,XX €. Uvedenú komoditu (FE koncentrát SE52)
žalobca nadobudol od spoločnosti Ferrora resources, a.s., v ktorej štatutárnym orgánom - predsedom
predstavenstva je I.. U. W. (od 12.01.2009), jediný konateľ žalobcu od 24.07.2010. V zdaňovacom období
máj 2015, kedy žalobca nadobudol tovar (Fe koncentrát SE52), tento opätovne dodával spoločnosti
Ferrora resources, a.s. a spoločnosti BiogasGT, s.r.o. - kde je väčšinovým spoluvlastníkom.

49. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane, súd
poznamenáva, že nie je úlohou daňových orgánov odstraňovať rozpory vzniknuté v rámci šetrenia
správcu dane, ktorým sa overuje pravdivosť tvrdení žalobcu, ako aj pravdivosť skutočnosti uvedených
na dokladoch predložených žalobcom. Je povinnosťou daňového subjektu, ktorý si uplatňuje nárok
na odpočítanie dane z daňových dokladov preukázať relevantnými dôkazmi, že nim uplatnený nárok
bol oprávnený. Dôkazná povinnosť správcu dane spočíva až v overení pravdivosti tvrdení daňového
subjektu. Pokiaľ daňový subjekt spoľahlivo nepreukáže pravdivosť svojich tvrdení, nemôže mu byť
uznané právo na odpočítanie dane. Právo na odpočítanie dane z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď
pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Právo na odpočítanie dane teda vzniká len za predpokladu, že tovar bol i skutočne dodaný a dodanie
daňovým subjektom náležite preukázané. Pri posudzovaní správnosti daňového priznania sa nemôže
vychádzať len z faktúr a iných písomností ale k tomuto účelu musí byť vykonané dokazovanie na
zistenie, či predložené faktúry a písomnosti odrážajú v skutočnosti a či majú i obsahový podklad. Ani
doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemusia byť dostatočným podkladom pre uznanie
práva odpočítať daň, ak nie je preukázané, že skutočne k uskutočneniu zdaniteľného obchodu došlo
tak, ako je na daňových dokladoch deklarované. Nie je úlohou ani povinnosťou daňových orgánov
preukazovať v skutočnosti tvrdené daňovým subjektom, táto povinnosť spočíva len na daňovom
subjekte. V danom prípade vznikli v rámci daňovej kontroly u správcu dane dôvodné pochybnosti
opravdivosti žalobcom predložených dokladov a o skutočnostiach v týchto dokladoch uvedených.
Správca dane umožnil žalobcovi uvedené pochybnosti odstrániť, z dôkazov predložených žalobcom
však o odstránení pochybnosti nemožno hovoriť.

50. Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného
bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia
citované vyššie). Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca v žalobe namietal rovnaké



skutočnosti, ktoré namietal už v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Žalovaný sa v rozhodnutí
napadnutom žalobou podrobne vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami, svoje závery náležite
a zrozumiteľne odôvodnil, pričom súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje. Zo schémy deklarovanej
transakcie, ako aj z dôkazov založených v administratívnom spise však vyplýva, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a teda nemohol byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie DPH. Z dôkazov
založených v administratívnom spise vyplýva, že úhrada faktúry neprebehla hotovostne, bola vykonaná
zápočtom IDX1505010 zo dňa 31.05.2015. Žalovaný i správca dane správne prijali záver, že išlo
o úhradu pohľadávok a záväzkov zápočtom medzi prepojenými spoločnosťami, kde v deklarovanej
schéme nebol spochybnený obsah a forma právneho úkonu, ale správne orgány spochybnili jeho
ekonomické opodstatnenie, preto nebolo žalobcovi priznané právo na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty z dodávateľskej faktúry dodávateľa Ferrora resources, a.s. za zdaňovacie obdobie máj
2015. Spoločnosť Ferrora resources, a.s. priznala v zdaňovacom období daň z pridanej hodnoty z
odberateľskej faktúry, vykázanú vlastnú daňovú povinnosť neuhradila. Súd nezistil žiadne namietané
porušenia zásad daňového konania, daňové orgány vykonali riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom
rozsahu, náležite zistili skutkový stav veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko,
čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom naň kladené
náležitosti a je riadne odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal so všetkými relevantnými
námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne rozobral predložené dôkazy aj skutkový stav,
ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, je vecne správne, a preto žalobu
ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

51. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP, avšak
vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani
neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

52. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).

Citované v ďalších rozhodnutiach

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1017200452)