Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/64/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200472 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200472.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Palisády 36, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RP/11/2017 zo dňa 07.02.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie a rozhodnutie správneho orgánu 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 07.02.2017 žalovaný podľa § 64 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 67 ods. 3 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách (ďalej aj ako „zákon č. 308/2000 Z.z.”) uložil žalobcovi pokutu vo výške 663 Eur, a to za porušenie povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. Žalobca sa porušenia tejto povinnosti mal dopustiť tým, že dňa 08.07.2016 v čase o cca 21:32:47 hod. v rámci programovej služby Jednotka odvysielal program Fetiše televízie, ktorý označil ako nevhodný pre maloletých divákov do 12 rokov a ktorý obsahoval scény, ktoré naplnili hodnotiace kritériá: - podľa § 1 ods. 2 písm. c/ vyhlášky Ministerstva kultúry SR č. 589/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania (ďalej len „JSO“) sexuálne scény, ktoré sú súčasťou dejovej línie, - § 1 ods. 2 písm. f/ JSO expresívne vyjadrovanie, - § 1 ods. 1 písm. b/ JSO vulgárne vyjadrovanie, ktoré s prihliadnutím na § 1 ods. 5 JSO podmieňujú jeho klasifikáciu ako nevhodného pre maloletých divákov do 15 rokov. Označením uvedeného programu ako nevhodného pre maloletých do 12 rokov žalobca nesprávne uplatnil JSO. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalovaný prijal dňa 27.09.2016 na svojom zasadnutí uznesenie o začatí správneho konania voči žalobcovi ako vysielateľovi vo veci možného porušenia § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., o čom žalobcu upovedomil oznámením o začatí správneho konania z toho istého dňa, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 12.10.2016. V uvedenom oznámení o začatí správneho konania žalovaný žalobcu požiadal, aby sa k predmetu správneho konania a jeho podkladom vyjadril, prípadne navrhol dôkazy. Žalobca sa k začatiu správneho konania opakovane vyjadril podaniami doručenými žalovanému dňa 03.11.2016 a dňa 07.11.20016, v ktorých zastával názor, že odvysielaný program svojím obsahom zodpovedá označeniu, ktoré bolo použité na jeho klasifikáciu podľa JSO. Následne vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie ktorého je obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd jednotlivým jeho častiam vyjadril nižšie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zároveň poukázal na § 64 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z., podľa ktorého uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila. Súčasťou administratívneho spisu je záznam vysielania programu Fetiše televízie odvysielaného dňa 08.07.2016 v čase o cca 21:32:47 hod. a prepis/ popis skutkového stavu, t.j. predmetného vysielania žalobcu na programovej službe Jednotka. II. Žaloba 3. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia a rovnako tak nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 4. V prvom rade namietal nezrozumiteľnosť výroku napadnutého rozhodnutia. Nerozporoval, že žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia vymedzil za aký skutok bol žalobca sankcionovaný, avšak v tejto súvislosti upozornil, že niektoré konštatovania vo výroku rozhodnutia odporujú vymedzeniu skutku. Predovšetkým sa má jednať o konštatovanie žalovaného, že program obsahoval hodnotiace kritérium podľa § 1 ods. 1 písm. b/ JSO - vulgárne vyjadrovanie. Podľa žalobcu toto konštatovanie pôsobí zmätočne, nakoľko výskyt tohto kritéria odôvodňuje označenie programu ako nevhodného a neprípustného pre skupinu maloletých do 18 rokov (ďalej len „18+“). Poukázal na to, že žalovaný na tomto mieste explicitne uviedol povinnosť označenia programu ako nevhodného pre skupinu maloletých do 15 rokov (ďalej len „15+“). Žalobca si bol vedomý, že niektoré hodnotiace kritériá sa v JSO prelínajú a za určitých okolností môžu byť dôvodom na označenie vhodnosti pre jednu vekovú kategóriu, kým v iných prípadoch pre inú vekovú kategóriu. Rovnako je žalobcovi známa rozhodovacia prax žalovaného, ktorá pri označovaní vekovej vhodnosti ponecháva vysielateľovi určitý priestor na interpretáciu jednotlivých hodnotiacich kritérií tak, ako to predpokladá aj JSO. S tým je spojená aj možnosť, resp. povinnosť označiť program „vyššie“, resp. „nižšie“ ako je kategória s daným hodnotiacim kritériom spojená v JSO, a to na základe ostatných „interpretačných pomôcok“ uvedených v JSO ako sú intenzita, frekvencia výskytu, morálne posolstvo atď. Žalobca však poukázal na skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o hodnotiace kritérium „vulgárne vyjadrovanie“, pričom práve pri tomto kritériu sám zákonodarca v JSO rozoznáva hodnotiace kritérium „vulgárne vyjadrovanie“ podľa § 1 ods. 1 písm. b/, ktoré je dôvodom na označenie programu 18+ a zároveň hodnotiace kritérium podľa § 1 ods. 2 písm. g/, ktoré je dôvodom na označenie programu 15+. Na tomto mieste žalobca rovnako poukázal na skutočnosť, že otázka prečo mal byť program označený ako 15+, ak obsahoval hodnotiace kritérium podľa § 1 ods. 1 písm. b/ JSO odôvodňujúce označenie programu 18+, nebola v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zodpovedaná. 5. Ďalej žalobca namietal nesprávne právne posúdenie frekvencie výskytu hodnotiacich kritérií pre označenie programu 15+ žalovaným. Zdôraznil, že napriek nízkej frekvencii výskytu hodnotiacich kritérií pre program 15+ sa žalovaný s touto otázkou vysporiadal mimoriadne zjednodušene, keď konštatoval, že takto nízka frekvencia výskytu nie je dôvodom na zastavenie správneho konania. Dôvodil, že v zmysle § 1 ods. 5 písm. c/ JSO sa označenie vekovej vhodnosti programov posudzuje z hľadiska intenzity a frekvencie výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprípustnosti v programe alebo inej zložke televíznej programovej služby. Podľa žalobcu bol žalovaný povinný vysporiadať sa s kritériom extrémne nízkej intenzity výskytu hodnotiacich kritérií v danom programe riadnym spôsobom. Žalobca nerozporoval, že žalovaný mohol dospieť k záveru, podľa ktorého aj pri tak nízkej frekvencii výskytu hodnotiacich kritérií bolo daný program potrebné označiť 15+. Vyslovil však presvedčenie, že žalovaný je povinný svoju správnu úvahu v odôvodnení rozhodnutia podrobne zdôvodniť. Tieto námietky žalobca vzťahoval aj na ostatné kritériá, ktoré bol žalovaný podľa JSO povinný zohľadniť pri posudzovaní vekovej vhodnosti predmetného programu a s ktorými sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal výlučne popisne. Žalobca sa z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vôbec nedozvedel, prečo bolo potrebné označiť program 15+, hoci sám žalovaný skonštatoval extrémne nízku frekvenciu výskytu hodnotiacich kritérií. 6. Záverom namietal, že žalovaný nesprávne právne posúdil charakter výrazu „na hovno“, kde tento výraz vyhodnotil ako expresívne vyjadrovanie pre maloletých od 15 rokov vyššie. Dôvodil, že síce nie je ako verejnoprávny vysielateľ zástancom vulgarizácie verejnej debaty, mal však za to, že posudzovanie vekovej vhodnosti konkrétnych výrazov by nemalo byť úplne odtrhnuté od reality. V dnešnej spoločnosti, kde sú mladí ľudia denne vystavovaní slovníku úplne inej intenzity predovšetkým v online prostredí, žalobca považoval záver o tom, že výraz „na hovno“ nemôže byť prístupný pre 13 a 14 ročných tínedžerov, za neudržateľný. Žalobca rovnako namietal posúdenie dvoch problematických scén, ktoré sú súčasťou dejovej línie. Zastával názor, že predmetné scény v žiadnom prípade nie je možné považovať za „štandardné“ sexuálne scény, ktoré sú súčasťou dejovej línie. Naopak, podľa žalobcu je predmetné scény nutné považovať za akési názorné ukážky, citácie, príp. až recenzie filmových a umeleckých postupov, ktoré sa v danom období pre zobrazenie tejto témy používali. Predmetný program je preto možné označiť ako určitý „film o filme“, príp. „making of“ dokument, ktorý sa ale netýka konkrétneho filmu, ale skôr konkrétnej témy v slovenskom filme. Uviedol, že aj v prípade dokumentov „film o filme“ je prirodzené ich neoznačovanie prísnou vekovou vhodnosťou ako samotný film, a to najmä preto, že vplyv akýchkoľvek problematických prvkov na diváka je výrazne oslabený spôsobom spracovania, kde sa divák nepozerá na konkrétnu akciu (napr. násilného charakteru), ale sleduje popis, resp. rozprávanie o tom, ako násilná akčná scéna vznikala. Považoval za potrebné tiež uviesť, že nepovažuje za problematický výskyt nahoty v daných scénach, keďže JSO obsahuje kritérium nahoty pre programy 12+, ale skôr to, o aký typ nahoty ide. Práve toto pôsobenie podľa názoru žalobcu muselo byť výrazne oslabené, a to predovšetkým spôsobom ako boli tieto scény zobrazené, keď z hľadiska ochrany maloletých najcitlivejšie obsahy boli prerušené výrazne komediálnym komentárom konkrétnych zúčastnených. III. Vyjadrenie žalovaného 7. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 12.06.2017, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. V prvom rade považoval tvrdenie žalobcu, že v rozhodnutí neuviedol dôvody, pre ktoré predmetný vulgarizmus „kurva” zaradil ako kritérium nevhodnosti pre celú vekovú skupinu maloletých, za zavádzajúce. V tejto súvislosti poukázal na str. 12 napadnutého rozhodnutia, kde je okrem iného úvedené, že spomínaná scéna obsahuje vulgarizmus „kurva”, ktorý je použitý ako vyjadrovací prostriedok H. pri rozprávaní príhody zo života, kedy bol tento výraz použitý ako výraz hnevu na neschopnosť správneho vyslovovania českého herca v slovenčine. Je však natoľko hrubý a vulgárny, že ho žalovaný nepovažuje za vhodný pre celú vekovú skupinu maloletých. Z uvedeného podľa žalovaného jasne vyplýva, že zaradenie predmetného vulgarizmu ako nevhodného pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov bolo v napadnutom rozhodnutí vysvetlené jasne, zrozumiteľne a určito. Ide o natoľko vulgárny výraz, že žalovaný nemal pochybnosti o jeho zaradení 18+. Zdôraznil, že vo výroku napadnutého rozhodnutia je obsiahnuté ktoré konkrétne kritériá nad rámec označenia programu tento obsahoval a aj skutočnosť, že tieto s prihliadnutím na § 1 ods. 5 JSO podmieňujú jeho klasifikáciu ako nevhodného pre maloletých divákov do 15 rokov. Poukázal na to, že opakovane vo svojej rozhodovacej praxi a rovnako tak v napadnutom rozhodnutí na str. 8 uvádza, že s prihladnutím na § 1 ods. 5 JSO je žalovaný povinný posudzovať obsah programu v súvislosti s prítomnosťou hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v posudzovanom programe z hľadiska kontextuálneho výskytu, spôsobu a formy spracovania a tiež z hľadiska intenzity a frekvencie výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v diele. Podľa žalovaného je z uvedeného jasné, že ak program obsahuje jeden vulgarizmus nevhodný pre maloletých do 18 rokov, nezakladá to nevyhnutne dôvod pre jeho označenie takýmto piktogramom v jeho úplnom rozsahu. Podrobné odôvodnenie je súčasťou rozhodnutia ako takého. Mal za to, že ak by bolo podrobné odôvodnenie v tomto smere súčasťou výroku, tento by bol nezorzumiteľný. Žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia v súvislosti s povinnosťou ustanovenou v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. skonštatoval, akým spôsobom žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu. Výroková časť je napadnutom rozhodnutí podľa žalovaného formulovaná presne, úplne, dostatočne určito a spôsobom, ktorý vylučuje zameniteľnosť skutku s iným. 8. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobcovi prekáža popisné vysporiadanie sa s odôvodnením rozhodnutia a v jeho celosti všetky kritériá a náležitosti odôvodnenia považuje za nedostatočne odôvodnené. Všetky tvrdenia žalobcu v tomto smere žalovaný považoval za účelové a zavádzajúce. Poukázal na to, že každé z kritérií rozobral najskôr z hľadiska kontextuálneho výskytu, ďalej z hľadiska spôsobu a formy spracovania, intenzity a frekvencie a následne z hľadiska umeleckého a morálneho posolstva programu. Zhodnotením všetkých prišiel k záveru o porušení § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. a pristúpil k vzhľadom k okolnostiam a spôsobu porušenia k rozhodnutiu o výške sankcie v najnižšom rozsahu. Zdôraznil, že žalobca konštatovanie žalovaného o výskyte hodnotiacich kritérií vytrháva z kontextu rozhodnutia. Okrem toho, že frekvenciu ich výskytu vyhodnotil ako nízku a nie extrémne nízku je v rozhodnutí v časti frekvencia výskytu uvedená dĺžka programu, počet jednotlivých kritérií, v prípade sexuálnych scén ich dĺžka a na záver je uvedené ich zhrnutie, že za takýchto okolností (pomer dĺžka programu a počet výskytu kritérií nad rámec označenia programu) ide o nízku frekvenciu výskytu hodnotiacich kritérií. V každom prípade porušenia § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. môže byť frekvencia výskytu hodnotiacich kritérií nízka alebo vysoká. Poukázal na konštatovanie z napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého nízka frekvencia kritérií vyskytujúcich sa v predmetnom programe nie je dôvodom na zastavenie konania, je však zohľadnená pri výške sankcie. Dôvodom na zastavenie správneho konania je v rámci rozhodovacej praxe žalovaného frekvencia výskytu, ktorá je z pohľadu programu zanedbateľná, čo však nebol uvedený prípad. Dôvodom rozhodnutia o porušení uvedenej povinnosti je výskyt hodnotiacich kritérií samotný a nie jeho nízka či vysoká frekvencia. 9. Poukázal na to, že ako štátny orgán postupuje len v rámci zákonom stanovených postupov a ak JSO hovorí, že sa program posudzuje z hľadiska kontextuálneho výskytu hodnotiacich kritérií, spôsobu a formy spracovania, intenzity ich výskytu a frekvencie a morálneho či umeleckého posolstva, potom to budú práve tieto kritériá, ktoré v odôvodnení každého rozhodnutia v súvislosti s porušením § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. odôvodní. Podľa žalovaného aj z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že len tieto zákonom stanovené kritériá boli dôvodom rozhodnutia o porušení predmentnej povinnosti a následne udelenia sankcie. Zdôraznil, že žiadne z hodnotiacich kritérií neprevážilo, práve naopak, žalovaný všetky posúdil vo vzájomnej súvislosti, a preto rozhodol o porušení § 20 ods. 3 uvedeného zákona. Z dikcie tohto zákonného ustanovenia a nadväzujúcich ustanovení JSO je podľa žalovaného zrejmé, že podstatný je obsah programu a nie je pravdou, že išlo o formu dokumentu o používaní nevhodných obsahov v audiovizuálnych dielach. Toto tvrdenie žalobcu žalovaný považoval za klamlivé, nakoľko sa posudzuje obsah každého prgramu ako celku, o čom svedčí aj vyhodnotenie vulgarizmu a expresívneho výrazu, ktoré boli uvedené v použitých ukážkach. 10. Žalovaný trval na tom, že v tomto prípade rozprávania o reálnych situáciách bol daný výraz „na hovno” v danom kontexte nevhodntý pre maloletých do 15 rokov veku. Uznal, že v inom kontexte by tento výraz vyhodnotil ako nevhodný pre maloletých do 12 rokov veku, a to v prípade, ak by ho s ohľadom na všetky predpísané kritériá bolo možné považovať za primeraný tejto vekovej kategórii. V tejto súvislosti zdôraznil, že JSO nekladie podmienku komparácie použitých výrazov s online prostredím, ale jasne a presne stanovuje kritériá nevhodnosti pre maloletých v programe. Nie je v kompetencii žalovaného posudzovať subjektívne kritériá žalobcu o ich udržateľnosti. Skutočnosť, že uvedený výraz je bežný v hovorovej reči maloletých podľa žalovaného neznamená, že jeho šírenie v rámci vysielania je v tomto prípade v súlade so zákonom č. 308/2000 Z.z., či v druhom rade so slušnosťou, či morálkou alebo etikou. Je to práve verejnoprávny vysielateľ, ktorý by mal napomáhať v procese edukácie maloletých a k stanovovaniu úrovne kultúrnosti prostredníctvom svojho vysielania. 11. Záverom vyjadrenia žalovaný uviedol, že nikde v napadnutom rozhodnutí nesporoval, že ak sa do programu vkladajú ukážky z filmov, tak je potrebné daný program označiť totožne ako ukážku doň vloženú. Poukázal na to, že žalobca je v rámci objektívnej zodpovednosti za správny delikt povinný vyhodnotiť obsah programu z hľadiska § 1 ods. 5 JSO a podľa toho daný program označiť. Mal za to, že žalobca v tomto prípade program správne neoznačil. S vyjadreniami žalobcu o tom, že pôsobenie sporných scén bolo oslabené a boli prerušené komediálnym komentárom sa žalovaný nestotožňoval a považoval ich za subjektívne. Poukázal na časť napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého za sexuálne scény žalovaný nepovažuje také, kde je zobrazená nahota, ale so sexuálnym správaním nijako nesúvisí, napr. v prípade scény, kde je zobrazená nahá M. s tortou v rukách v prípade ukážky z filmu Rozprávky z Hollywoodu. V scéne, ktorú spomína v programe H. U. je zobrazené správanie, ktoré predchádza pohlavnému aktu. Preto to žalovaný považuje za sexuálnu scénu a z hľadiska kritérií JSO za sexuálnu scénu, ktorá je súčasťou dejovej línie, a teda nevhodnú pre maloletých do 15 rokov. IV. Posúdenie veci 12. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 13. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 15. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 16. Podľa čl. 26 ods. 1 až 4 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. Cenzúra sa zakazuje. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 17. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. 18. Podľa § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. na základe klasifikácie programov podľa vekovej vhodnosti sú vysielateľ televíznej programovej služby a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie povinní na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania ustanovený podľa osobitného predpisu. 19. Podľa § 1 ods. 1 písm. b/ JSO audiovizuálne diela, multimediálne diela, programy poskytované prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programy alebo iné zložky televíznej programovej služby sa klasifikujú ako nevhodné a neprístupné pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov, ak obsahujú vulgárne vyjadrovanie, vulgárne gestá, obscénne vyjadrovanie alebo obscénne gestá. 20. Podľa § 1 ods. 2 písm. c/ JSO audiovizuálne diela, multimediálne diela, programy poskytované prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programy alebo iné zložky televíznej programovej služby sa klasifikujú ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov, ak obsahujú sexuálne scény, ktoré sú súčasťou dejovej línie. 21. Podľa § 1 ods. 2 písm. f/ JSO audiovizuálne diela, multimediálne diela, programy poskytované prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programy alebo iné zložky televíznej programovej služby sa klasifikujú ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov, ak obsahujú slovnú agresivitu alebo expresívne vyjadrovanie 22. Podľa § 1 ods. 2 psím. g/ JSO audiovizuálne diela, multimediálne diela, programy poskytované prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programy alebo iné zložky televíznej programovej služby sa klasifikujú ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov, ak obsahujú vulgárne vyjadrovanie, vulgárne gestá, obscénne vyjadrovanie alebo obscénne gestá, ktoré vzhľadom na ich kontextuálny výskyt, frekvenciu výskytu, spôsob a formu ich spracovania alebo zobrazenia a vzhľadom na charakter, druh, umelecké a morálne posolstvo diela alebo programu možno považovať za primerané vekovej skupine maloletých od 15 rokov. 23. Podľa § 1 ods. 5 JSO obsah audiovizuálnych diel, multimediálnych diel, programov poskytovaných prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programov alebo iných zložiek televíznej programovej služby sa posudzuje z hľadiska a/ kontextuálneho výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v diele, v programe poskytovanom prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a v programe alebo inej zložke programovej služby, b/ spôsobu a formy spracovania alebo zobrazenia jednotlivých hodnotiacich kritérií vzhľadom na charakter a druh diela alebo programu, umeleckého a morálneho posolstva diela alebo programu a c/ intenzity a frekvencie výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v diele, v programe poskytovanom prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a v programe alebo inej zložke televíznej programovej služby. 24. Podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá pokutu. 25. Podľa § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu podľa odseku 1 písm. d/ rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu rady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť pokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm. a/ a c/, ods. 3 písm. k/, § 20 ods. 1 a 4, § 30, ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia [§ 2 ods. 1 písm. b/] alebo prevádzkovania retransmisie bez oprávnenia [§ 2 ods.1 písm. e/]. 26. Podľa § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. pokutu rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného systému. 27. Podľa § 67 ods. 3 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z.z. rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 663 Eur do 66.387 Eur a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 99 Eur do 19.916 Eur, ak nezabezpečil klasifikáciu a označenie programov alebo iných zložiek programovej služby (§ 20 ods. 3). 28. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 29. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 30. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 31. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 32. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 33. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 34. Úlohou súdu bolo v prejednávanom prípade preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bola žalobcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 663 Eur podľa § 64 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 67 ods. 3 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. 35. Sloboda prejavu je jedným z hlavných základov demokratickej spoločnosti, jednou z prvoradých podmienok jej pokroku a rozvoja každého jednotlivca. Zahŕňa však nielen slobodu názoru a prijímania a rozširovania informácii a myšlienok, ale obsahuje aj povinnosť a zodpovednosť. Právo slobody prejavu patrí medzi základné politické práva a v právnom poriadku Slovenskej republiky je zakotvené v čl. 26 Ústavy SR. V zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR je Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.) pre orgány verejnej moci pri výkone činnosti v rozsahu ich kompetencie záväzným právnym predpisom, majúcim prednosť pred zákonom. Dohovor slobodu prejavu a informácií ustanovuje v čl. 10. Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti a zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci. (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sž/8/2016 zo dňa 26.10.2017) 36. Ako opakovane konštatoval najvyšší súd, z uvedenej právnej úpravy zakotvenej v Ústave SR ako aj v Dohovore vyplýva, že je v právomoci štátu zákonom ustanoviť také právne prostriedky, ktorými môže obmedziť právo na slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie. Zákonodarca v právnom poriadku Slovenskej republiky výkon týchto slobôd obmedzuje vo viacerých zákonoch sledujúc cieľ ochrany pred zneužitím týchto slobôd, keďže ich výkon zahŕňa aj povinnosti a aj zodpovednosť. Takáto právna úprava z dôvodov vyššie uvedených je ustanovená aj v zákone č. 308/2000 Z.z., pričom rozsah „nevyhnutnosti“ v demokratickej spoločnosti sa musí posudzovať ad hoc s legitímnym cieľom, čo vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Zákonom č. 308/2000 Z.z. zákonodarca zveruje do právomoci žalovanému presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. Dohliada nad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom (§ 4 ods. 1, 2 zákona č. 308/2000 Z.z.). Do pôsobnosti žalovaného v oblasti výkonu štátnej správy teda patrí dohliadať nad dodržiavaním povinností podľa zákona č. 308/2000 Z.z. a podľa osobitných predpisov, ako aj ukladať sankcie vysielateľom za porušenie právnej povinnosti (§ 5 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z.). 37. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný uložil žalobcovi pokutu za nesprávne uplatnenie JSO v programe odvysielanom na programovej službe Jednotka dňa 08.07.2016 v čase o cca 21:32:47 hod. s názvom Fetiše televízie, ktorý označil ako nevhodný pre maloletých divákov do 12 rokov a ktorý mal označiť ako nevhodný pre maloletých divákov do 15 rokov. 38. Scény, ktoré žalovaný vyhodnotil ako napĺňajúce hodnotiace kritériá nad rámec označenia programu podľa § 1 ods. 2 písm. c/ JSO (sexuálne scény, ktoré sú súčasťou dejovej línie) sa v predmetnom programe objavili: - v čase 21:40:36 hod. (prvá scéna trvajúca spolu s prerušením cca 37 sekúnd), pričom zobrazovala situáciu, v ktorej sa muž a žena objímajú a bozkávajú, ležia v posteli, obidvaja sú obnažení do pól pása a v zábere je vidieť ženin obnažený prsník. Muž ju bozkáva na tvár, na krk a na obnažené prsníky. Po prerušení scény s komentárom H. sa objaví záber na muža so ženou, ako sa znova objímajú a bozkávajú v posteli, pričom v zábere je opäť vidno ženin obnažený prsník. - v čase 21:43:47 hod. (druhá scéna trvajúca spolu s prerušeniami cca 19 sekúnd), pričom zobrazovala ženu oblečenú v bielom a ležiacu na zemi s obnaženým prsníkom. Nad ňou sa skláňal muž rovnako oblečený v bielom, ktorý ju bozkával najskôr na ústa a potom na prsník. V závere bol opäť zobrazený ženin obnažený prsník. Po prerušení scény komentárom M. Kramára sa objavil záber muža a ženy, ktorí boli do pól pása obnažení a ležiaci na zemi. Žena mala obnažený prsník a rukou sa dotýkala tváre muža. Muž svojou rukou zakrýval ženin druhý prsník, ktorý bolo vidieť len sčasti. 39. Scény, ktoré žalovaný vyhodnotil ako napĺňajúce hodnotiace kritériá nad rámec označenia programu podľa § 1 ods. 1 písm. b/ JSO (vulgárne vyjadrovanie, vulgárne gestá, obscénne vyjadrovanie alebo obscénne gestá) a podľa § 1 ods. 2 písm. f/ JSO (slovná agresivita alebo expresívne vyjadrovanie) sa v predmetnom programe objavili v čase 21:37:45 hod. a jednalo sa o komentáre J. U. v nasledovnom znení: - „... Dobrý deň, čakáte tu ňa mňa? Stop! Jsem říkal, vždyť mě budete posynchronovat, tak snad, kurva, to ň tam někdo vyhodí a řekne na, no!“ - „Někdo si v tom libuje a je to na hovno ...“ 40. Súd v prvom rade uvádza, že ustanovenie povinnosti v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. nepochybne odráža záujem spoločnosti na označovaní programov v televíznom vysielaní podľa vekovej vhodnosti. Je potrebné zdôrazniť, že existuje naliehavá spoločenská potreba na uplatňovanie jednotného systému označovania, pretože rodič musí mať právo rozhodnúť sa podľa určitých kritérií, ktoré programy sú, alebo nie sú vhodné pre maloletých. Nemožno opomínať skutočnosť, že maloletí sú najnáchylnejšou skupinou na preberanie vonkajších vplyvov a vzorov pri formovaní svojho správania a vlastného rebríčka hodnôt, zvlášť z masmédií. (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž/11/2015 zo dňa 28.03.2017) 41. Cieľom právnej úpravy označovania programov jednotným systémom označovania prostredníctvom poskytnutia informácie rodičom maloletých za účelom ich rozhodovania o umožnení sledovania programov maloletými, je zabezpečenie maximálnej možnej ochrany maloletých pred možnými negatívnymi vplyvmi televízneho vysielania na ich vývoj. (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/2/2012 zo dňa 06.03.2012) 42. Súd prisvedčil žalovanému, že vo výroku napadnutého rozhodnutia sú dostatočne konkrétne vymedzené kritériá, ktoré sa v predmetnom programe objavili nad rámec jeho označenia a rovnako tak skutočnosť, že tieto kritériá s prihliadnutím na § 1 ods. 5 JSO podmieňujú jeho klasifikáciu ako nevhodného pre maloletých divákov do 15 rokov. Výrok napadnutého rozhodnutia je úplný, presný, určitý a formulovaný spôsobom, ktorý vylučuje zameniteľnosť skutku s iným. Žalovaný správne konštatoval, že s prihliadnutím na § 1 ods. 5 JSO je povinný posudzovať obsah programu v súvislosti s existenciou hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti z hľadiska ich kontextuálneho výskytu, spôsobu a formy spracovania alebo zobrazenia, ako aj z hľadiska intenzity a frekvencie ich výskytu. Aj podľa názoru súdu je v zmysle uvedeného nepochybné, že ak program obsahuje jeden vulgarizmus „kurva“ (viď bod 39 tohto rozsudku) nevhodný pre maloletých do 18 rokov (§ 1 ods. 1 písm. b/ JSO), neznamenaná to automaticky povinnosť vysielateľa označiť celý program 18+. Súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje správna úvaha žalovaného v tomto smere. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil, prečo aj napriek existencii kritéria pre označenie programu 18+ nie je nevyhnutné celý program takto označiť. Konkrétne k spôsobu a forme spracovania scén s obsahom kritérií nad rámec označenia programu uviedol, že boli spracované nadľahčene s cieľom zabaviť recipienta, nepôsobili vulgárne, hanlivo ani urážlivo. Danému programu neuberali na jeho dramaturgickej kvalite, boli použité vhodne, výrazové prostriedky herca H. boli späté s jeho osobnosťou herca a zážitkov súvisiacich s týmto umeleckým povolaním, či skúsenosťami. Nevyvracia to však tú skutočnosť, že v programe sa predmetné kritériá vyskytovali. 43. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ďalej obsahuje správnu úvahu žalovaného, v rámci ktorej sa vysporiadal s intenzitou dotknutých kritérií, ktorú považoval za vysokú, či už pri sexuálnych scénach, ktoré boli súčasťou dejovej línie a ktoré obsahovali nahé prsia, dotyky a bozky. Spolu s hrubým vulgarizmom „kurva“ a expresívnym výrazom „na hovno“ to z hľadiska intenzity odôvodňovalo použitie kritéria pre maloletých do 15 rokov. Rovnako tak žalovaný v napadnutom rozhodnutí posudzoval frekvenciu nevhodných obsahov, ktorú vyhodnotil ako nízku, keď v kontexte trvania programu cca 29 minút a 40 sekúnd dve sexuálne scény trvali aj s prerušeniami 37 sekúnd a 19 sekúnd a bol použitý jeden vulgarizmus a jeden expresívny výraz. Takú frekvenciu existencie hodnotiacich kritérií nad rámec označenia programu žalovaný však správne nepovažoval za dôvod na zastavenie správneho konania, ale zohľadnil ju pri rozhodovaní o výške pokuty, ktorú uložil v najnižšej možnej výške. Súd rovnako prisvedčil žalovanému, že dôvodom rozhodnutia o porušení povinnosti podľa § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. je samotný výskyt hodnotiacich kritérií nad rámec označenia a nie jeho nízka, prípadne vysoká frekvencia. 44. Neobstojí ani námietka žalobcu o charaktere výrazu „na hovno“. Súd prisvedčil žalovanému, že s ohľadom na všetky ostatné kritériá nad rámec označenia programu, a to vulgárny výraz a sexuálne scény, je použitý výraz „na hovno“ v tomto kontexte nevhodný pre maloletých do 15 rokov. Porovnávanie uvedeného porušenia jednotného systému označovania s inými zdrojmi šírenia informácií, napr. tlačenými a elektronickými médiami, internetovej a mobilnej siete, nových médií a sociálnych sietí a pod., kde takáto regulácia zabezpečená zo strany štátu absentuje, považuje súd za právne bezvýznamné. Rovnako v prípade sporných sexuálnych scén (viď bod 38 tohto rozsudku) sa súd nestotožňuje so žalobcom, že výskyt nahoty v daných scénach nie je problematický, nakoľko JSO obsahuje kritérium nahoty pre programy 12+. V dotknutých scénach však nejde o nahotu ako takú. Nepochybne sa v nich zobrazuje situácia štandardne predchádzajúca pohlavnému aktu a ako takú ju treba posúdiť ako sexuálnu scénu, čiže za hodnotiace kritérium nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov. Podobne ako to konštatoval žalovaný, za sexuálne scény sa nepovažujú scény, kde je zobrazená nahota, ale so sexuálnym správaním nijako nesúvisí, napr. v prípade dotknutého programu ide o scénu, kde je zobrazená nahá M. Y. s tortou v rukách v prípade ukážky z filmu Rozprávky z Hollywoodu. 45. Po dôkladnom oboznámení sa s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd konštatuje, že dôvody rozhodnutia žalovaného je nutné považovať za logické, vyúsťujúce zo skutkových zistení danej veci. Žalovaný skutkové zistenia kvalifikoval správne, keď konštatoval, že predmetným skutkom boli naplnené znaky porušenia zákona, dostatočne a zrozumiteľne uviedol svoje skutkové zistenia a zdôvodnil správnu úvahu, ktorá ho viedla k správnemu záveru o porušení právnej povinnosti žalobcom poukazom na relevantné ustanovenia zákona č. 308/2000 Z.z. Záver žalovaného vyjadrený v napadnutom rozhodnutí súd považoval za určitý a zrozumiteľný. Napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je možné považovať za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 46. Na základe uvedeného súd považuje napadnuté rozhodnutie za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 47. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 48. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).